Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9CoPr/5/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Huszára a členiek senátu JUDr. Zuzany Posluchovej a JUDr. Magdalény Florekovej v právnej veci žalobkyne : Z. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX/A, C., proti žalovanému : RVD Services s.r.o., so sídlom Černyševského 26, Bratislava, IČO : 44 395 833, zastúpený Advokátska kancelária JUDr. Jana Uhrínová s.r.o., so sídlom Bezručova 1, Bratislava, IČO : 52 424 944, o zaplatenie 982,87 € s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III č.k. -113 zo dňa 7.decembra 2021 takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých častiach (výrok I., III.) potvrdzuje. Žalobkyňa má voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol tak, že : I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni 779,87 €, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % p.a. zo sumy 732,27 € od 24.10.2020 do zaplatenia a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. II. Vo zvyšku sa žaloba zamieta. III. Žalobkyňa má nárok voči žalovanému na náhradu trov konania vo výške 58 %. 1.1. Svoje rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil ustanovením , keď poukázal nato, že neospravedlnená absencia je dôvodom, pre ktorý môže zamestnávateľ krátiť dovolenku. Právna teória uvádza, že právnu kvalifikáciu neospravedlnene zameškanej pracovnej zmeny je zamestnávateľ povinný vykonať po prerokovaní so zástupcami zamestnancov. V prípade, ak u zamestnávateľa nepôsobia zástupcovia zamestnancov, sám zamestnávateľ je oprávnený posúdiť, či ide o ospravedlnene zameškanú pracovnú zmenu a následne môže, ale nemusí zamestnancovi krátiť dovolenku. V záujme správneho posúdenia, či krátenie dovolenky alebo za ňu patriaca náhrada mzdy bolo opodstatnené, je súd oprávnený skúmať, či neprítomnosť zamestnanca v práci bola neospravedlnenou absenciou alebo nie. Zamestnanec môže mať právny záujem na tomto určení (R 14/4979). Nakoľko v tomto prípade ide o žalobu na plnenie súd si ako predbežnú otázku vyriešil, či bolo v tomto prípade opodstatnené krátenie dovolenky, alebo nie. 1.2. Súd prvej inštancie považoval za preukázané, že žalobkyňa u žalovaného pracovala na dobu neurčitú ako jediný zamestnanec. Sám štatutár žalovaného, P.. N. T., vo výpovedi uviedol, že žalobkyňa nevypisovala nikdy určený dovolenkový formulár, že sa to riešilo mailom, alebo dohodou, raz jej volal. Pripustil, že sa dovolenka riešila viac menej písomne, možno keď sa telefonicky dohodlo, alebo keď zavolala, že ju bolí hlava, riešilo sa to mailom. Sám žalovaný teda pripustil, že nie vždy sa dovolenka riešila písomným dovolenkovým formulárom. Navyše žalobkyňa sa bránila tým, že ona o dovolenku nežiadala a preto formulár nemala dôvod vypisovať. Faktom zostáva, že žalobkyňa dala výpoveď z pracovného pomeru a bolo na dohode strán sporu, či vyčerpá zostávajúcu dovolenku, alebo jej ju zamestnávateľ preplatí, pričom je logické, že zamestnávateľ väčšinou volí prvú alternatívu. Prvoinštančný súd považoval za preukázané, že v čase keď žalobkyňa zostala dočasne práceneschopná

už bola zaučená nová pracovníčka a ďalšia nastúpila do práce. Obe tieto pracovníčky ako svedkyne v spore potvrdili, že sa so žalobkyňou v poslednom období nekontaktovali, ale samostatne pracovali pod vedením štatutára žalovaného v jeho kancelárii. Žalobkyňa uvádzala to isté, že po doručení jej výpovede žalovaný začal účtovnú agendu, ktorú dovtedy spracovávala, prideľovať dvom zamestnankyniam, ktoré pracovali pod jeho dohľadom a v jeho kancelárii. Žiadnu súčinnosť k tejto veci žalovaný od nej nepožadoval a všetko im vysvetľoval sám. Je preto nepravdepodobné tvrdenie žalovaného, že svojou neprítomnosťou žalobkyňa spôsobila škodu a že čakal, že po skončení práceneschopnosti nastúpi do zamestnania, lebo jej prítomnosť bola nevyhnutná. Zo správania žalovaného vyplýva pravý opak. P.. T. vypovedal, že si myslel, že žalobkyňa bude vypísaná (dočasne práceneschopná) až do skončenia pracovného pomeru, že potiahne PN-ku. Súdu sa ako logické javí, že ak žalovaný schválil čerpanie náhradného voľna za prácu nadčas, pričom táto dohoda bola tiež ústna, nič nebránilo tomu, aby sa strany sporu ústne dohodli aj na čerpaní zostávajúcej dovolenky pred skončením pracovného pomeru žalobkyne. Takémuto záveru zodpovedá aj správanie P.. T., ktorý si dňa 09.06.2020 chcel zobrať kľúče od kancelárie, čo aj urobil. Nebolo sporné, že žalovaný mal vedomosť o skončení dočasnej práceneschopnosti žalobkyne a napriek tomu ju nekontaktoval prečo neprišla do práce a to niekoľko dní. Súd prvej inštancie prisvedčil argumentácii žalobkyne, že nepriamym dôkazom o tom, že čerpanie dovolenky bolo medzi stranami sporu dohodnuté ústne, je aj spôsob zúčtovania navyše predplateného stravného, kedy za mesiac máj bolo žalobkyni zúčtovaných 11 stravných jednotiek za odpracované dni a zvyšných 32 stravných jednotiek v hodnote 134,40 € bolo zo mzdy strhnutých ako zrážka dopredu vyplatených gastrolístkov a tým bolo jej stravné vyrovnané na nulu. Je teda logické, že ak by neexistovala dohoda o čerpaní dovolenky, žalovaný by nemal dôvod zaoberať sa vyúčtovaním stravy, neriešil by to v mesiaci máj, ale až ku koncu trvania pracovného pomeru, nakoľko by musel stravné zúčtovávať aj za mesiac jún, s čím už v máji ale nepočítal a stravné zúčtoval. Pravdou je aj to, že žalovaný podľa vlastného tvrdenia spracovával mzdu za máj dňa 12.06.2020, teda už v čase, keď mal vedomosť o ukončení práceneschopnosti žalobkyne. Toto stávanie žalovaný vysvetlil ako omyl, čo je však málo pravdepodobné. Súd prvej inštancie poukázal nato, že ak zamestnanec požiada o udelenie dovolenky a jeho nadriadený mu dá na čerpanie dovolenky súhlas, možno tento súhlas považovať za určenie čerpania dovolenky, súhlas s čerpaním dovolenky môže nadriadený vedúci zamestnanec dať aj konkludentne (rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky ). V tomto spore mal súd nepriamymi dôkazmi preukázané, že žalovaný dal súhlas na vyčerpanie zvyšku dovolenky pred skončením pracovného pomeru a preto neprítomnosť žalobkyne nebola neospravedlnenou absenciou tak ako to definoval žalovaný. Po závere súdu, že sa nejednalo o neospravedlnenú absenciu v práci, nebol žalovaný oprávnený krátiť žalobkyni dovolenku v zmysle ustanovenia a preto nárok žalobkyne na zaplatenie sumy 732,27 € súd považoval za dôvodný, keď výšku nevyplatenej mzdy za obdobie čerpanej dovolenky súd nepovažoval za spornú.

1.3. Prvoinštančný súd ďalej uviedol, že žalobkyňa žiadala aj zaplatenie mzdy za prácu nadčas vykonanú v januári 2020 a uhradené zdravotné poistenie. Pri odôvodnení tohto nároku súd prvej inštancie poukázal na ustanovenie , ktoré upravuje dôkaznú povinnosť strán sporu, ktorá súvisí s tzv. dôkazným bremenom. V občianskom súdnom konaní sporového charakteru spočíva dôkazné bremeno na žalobcovi. To znamená, že je povinný označiť, respektíve predložiť všetky dôkazy, ktorými by sa preukázali ním tvrdené skutočnosti osvedčujúce jeho nárok. Ak svoju dôkaznú povinnosť splní iba tak, že jeho tvrdenia sa napokon nepreukážu, znamená to, že dôkazné bremeno neuniesol. Dôsledok neunesenia dôkazného bremena je nepriaznivý výsledok sporu, ktorý postihuje tú stanu sporu, na ktorej dôkazné bremeno spočívalo a ktorá sa tak dostala do dôkaznej núdze, pretože neponúkla alebo nevedela súdu ponúknuť také dôkazné prostriedky, ktorými by sa preukázali skutočnosti rozhodujúce pre výsledok sporu. Žalobkyňa prácu nadčas preukazovala iba ňou písanými výkazmi, ktoré neboli verifikované žalovaným, súd v tejto časti žalobu zamietol, žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno a vykonanie práce nadčas v spore nepreukázala. Zaplatenie sumy 47,27 € preukázala príjmovým dokladom zo dňa 06.11.2020. Súd prvej inštancie mal za preukázané, že pracovný pomer žalobkyne u žalovaného skončil výpoveďou žalobkyne zo dňa 27.04.2020, ktorá bola doručená dňa 28.04.2020, výpovedná lehota začala plynúť dňa 01.05.2020 a pracovný pomer skončil dňa 30.06.2020. Žalovaný nemal dôvod nezaplatiť zdravotné poistenie aj za mesiac jún 2020, v čase kedy žalobkyňa bola u neho zamestnaná a čerpala riadnu dovolenku, čo však neurobil a preto súd považoval žalobný návrh v časti o zaplatenie sumy 47,27 € z titulu zdravotného poistenia za dôvodný. Preto zaviazal žalovaného ku zaplateniu sumy 779,54 € a vo zvyšku žalobu zamietol.

1.4. Rozhodnutie v časti príslušenstva súd prvej inštancie odôvodnil ustanoveniami , , nariadenia vlády Slovenskej republiky č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia , keď v spore mal za preukázané, že žalobkyňa vyzvala žalovaného na zaplatenie nevyplatenej mzdy za obdobie čerpanej dovolenky vo výške 732,27 € až doručením žaloby dňa 23.10.2020 (skoršiu výzvu na zaplatenie tejto sumy súd nemal za preukázanú) a preto zaviazal žalovaného ku zaplateniu úrokov z omeškania v zákonnej výške 5 % p.a. zo sumy 732,27 € do 24.10.2020 do zaplatenia a vo zvyšku žalobu zamietol.

1.5. O trovách konania súd rozhodoval podľa ustanovenia , podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalobkyňa mala vo veci čiastočný úspech 79 %, úspech žalovaného bol 21 %, preto súd priznal žalobkyni nárok na náhradu trov konania vo výške 58 % (79-21), keď o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v zmysle ustanovenia po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

2. Proti tomuto rozsudku a to proti výrokom I. a III. z dôvodov podľa , , podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný, ktorý žiadal aby odvolací súd zmenil rozsudkom dotknuté výroky napadnutého rozsudku tak, že žalobný návrh pre nedostatok dôkazov zamietne. Subsidiárne navrhol, aby odvolací súd uznesením napadnutý rozsudok zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Žalovaný poukázal na nesprávne skutkové zistenia súdu a nesprávne právne posúdenie veci, keď súd pri svojom rozhodnutí vychádzal výlučne z ničím nepotvrdených tvrdení žalobkyne ktorá uviedla, že sa pýtala žalovaného či chce aby chodila vo výpovednej lehote do práce a nevyčerpanú dovolenku jej preplatí alebo bude chcieť aby si nevyčerpanú dovolenku vyčerpala, načo jej žalovaný odpovedal, že jej dá vedieť nasledujúci týždeň. Na základe tohto jediného tvrdenia súd vydal predmetný rozsudok v prospech žalobkyne. Toto tvrdenie žalobkyne je nepravdivé ničím nepodložené, skutočnosť, že žalobkyňa čerpala náhradné voľno od 13.05.2020 do 20.05.2020 nemá nič spoločné s tým, že žalobkyňa dobrovoľne bez súhlasu zamestnávateľa nenastúpila po ukončení PN na ktorej bola od 22.05.2020 do 10.06.2020 do práce. Žalovaný sa o ukončení PN- ky dozvedel až dňa 11.06.2020, predpokladal, že žalobkyňa nastúpi po ukončení PN-ky do práce čo sa však nestalo, nekontaktovala zamestnávateľa po ukončení PN-ky a ani nenastúpila do práce. Uviedol, že on vyzýval žalobkyňu aby nastúpila po PN-ke do práce avšak na jeho výzvy nereagovala. Následne sa v tejto súvislosti kontaktoval Inšpektorát práce, keďže žalobkyni dovolenku neudelil a ani neschválil a Inšpektorát práce ho usmernil, že za absenciu v práci v trvaní od 11.06.2020 do 30.06.2020 čiže 14 dní sa jej má krátiť dovolenka o 28 dní. Žalovaný vo svojej výpovedi nepripustil, ako sa uvádza v rozsudku, že by mohlo dôjsť k čerpaniu dovolenky aj telefonicky a zo svedeckých výpovedi svedkýň, ktoré pracujú u žalovaného vyplynulo to čo niekoľko krát potvrdil aj žalovaný ako aj samotná žalobkyňa, že na čerpanie dovolenky existuje formulár a žiaden iný spôsob čerpania dovolenky nie je prípustný, práve preto, aby nedochádzalo k nedorozumeniam. V súdnom spise je aj založený tento formulár dokonca aj od samotnej žalobkyne, ktorá si v minulosti takto čerpala dovolenku. Argumentácia súdu (odsek 17.) odôvodnenia v tom, že žalobkyňa dala výpoveď z pracovného pomeru a bolo na dohode strán, či si vyčerpá žalobkyňa ostávajúcu dovolenku alebo jej ju zamestnávateľ preplatí, súd vyhodnotil že: „ .je logické že zamestnávateľ väčšinou povolí prvú alternatívu. “ je ničím nepodložená, v konaní toto nebolo preukázané, práve naopak žalovaný preukázal, že sa so žalobkyňou na dovolenke nedohodol, o čom svedčí aj skutočnosť, keď sa nasledujúci deň, ako žalobkyňa nenastúpila do práce obrátil na Inšpektorát práce ako má v takýchto prípadoch postupovať. Taktiež argumentácia súdu (odsek 19.) ...“ Súdu sa javí ako logické, že ak žalovaný schválil čerpanie náhradného voľna za prácu nadčas, pričom táto dohoda bola tiež ústna, nič nebránilo tomu, aby strany sporu ústne dohodli aj na čerpaní zostávajúcej dovolenky s pred skončením pracovného pomeru žalobkyne“ je opäť iba dohad súdu, ničím nepodložený, vychádzajúci len z vyjadrenia žalobkyne, ktorá toto svoje vyjadrenie nijako nepreukázala. Žalovaný poukázal nato, že žalobkyňa uvádzala mnoho nepravdivých informácií súdu, napr. že chodila so svedkyňou , v minulosti falšovala svoju dochádzku, na čo bola aj písomne napomenutá zamestnávateľom, tento dôkaz tvorí súčasť súdneho spisu. Súd pri svojom rozhodovaní nebral do úvahy svedecké výpovede ani dôkazy ktoré založil do spisu žalovaný, ale uveril klamlivým tvrdeniam , ktoré neboli ničím podložené žalobkyni a vyhovel žalobnému návrhu žalobkyne vo väčšej časti. Žalovaný mal zato, že žalobkyňa v konaní neuniesla dôkazné bremeno, ktoré v danom prípade spočíva na nej. Práve vzhľadom na túto skutočnosť, žalovaný nerozumie prečo súd vyhovel návrhu žalobkyne, ktorá bola v dôkaznej núdzi, keďže svoje tvrdenia žiadnym spôsobom nepreukázala, práve naopak svedecké výpovede a listinné dôkazy ktoré sú založené v predmetnom konaní svedčia v prospech žalovaného. Záverom poukázal nato, že pri spracovaní miezd za 06/2021 žalobkyni neboli

vyplatené stravné poukážky dopredu vôbec nedokazuje jej žalovaný slovne bez svedkov dňa 11/05/2021 prikázal čerpanie dovolenky a skutočnosť, že žalovaný spracovával mzdu za máj dňa 12.06.2020, teda v čase, kedy mal možnosť vedieť, že žalobkyňa ukončila PN nie je pravdou. 2.1. K porušenie práva na spravodlivý proces (nedostatok odôvodnenia) žalovaný uviedol, že súd prvej inštancie sa nevysporiadal so skutočnosťou že žalobkyňa žiadnym spôsobom nepreukázala svoje tvrdenia, nepredložila žiadne dôkazy a teda neuniesla dôkazné bremeno v tomto konaní, súd dostatočne neodôvodnil, prečo dospel k takýmto záverom a čo bolo pohnútkou súdu vyhovieť návrhu v rozsahu a predmetný rozsudok bol vypracovaný bez náležitého odôvodnenia, argumentujúc „že je logické” avšak žiadnym spôsobom neodôvodnené a ani nepreukázané. Z tohto dôvodu považuje napadnutý rozsudok za nepreskúmateľný, keďže v ňom súd neuviedol dostatočné odôvodnenie objasňujúce myšlienkový pochod, na základe ktorého súd k svojmu rozhodnutiu dospel, a to najmä v súvislosti so skutočnosťou, prečo bral do úvahy tvrdenie žalobkyne, že došlo k dohode o čerpaní dovolenky a napadnutý rozsudok je riadne neodôvodnený, keďže v absolútnej väčšine svojho obsahu sa venuje iba opisu skutkového stavu a reprodukcii tvrdení jednotlivých účastníkov.

Ak sa uvádza aj v bode 34 odôvodnenia predmetného rozsudku, že.... súd mal preukázané že žalobkyňa vyzvala žalovaného na zaplatenie nevyplatenej mzdy za obdobie čerpania dovolenky ....“ a tiež súd uviedol v bode 29 predmetného rozsudku, že...“ súd mal preukázané že pracovný pomer žalobkyne a žalovaného skončil výpoveďou žalobkyne zo dňa 27.04.2020 ktorá bola doručená žalovanému dňa 28.04.2020 a výpovedná lehota začala plynúť dňa 01.05.2020 a pracovný pomer sa skončil dňa 30.06.2020.“ Sám súd vo svojom odôvodnení rozsudku uviedol, že mal preukázané iba vyššie uvedené, preto je rozhodnutie súdu s poukazom na túto skutočnosť nespravodlivé a arbitrárne. K výrokovej časti rozsudku sa súd vyjadruje až v samotnom závere odôvodnenia, pričom toto vyjadrenie je jednoznačne nedostatočné, a odôvodnenie v niektorých otázkach úplne absentuje a preto je rozhodnutie nespravodlivé a arbitrárne, keď arbitrárny rozsudok je taký rozsudok, ktorý je založený na svojvôli súdu, neopierajúci sa o zákon, založený na ľubovôli súdu. V tomto smere poukázal na rozhodnutie ÚS SR sp. zn. . 3. K odvolaniu žalovaného sa vyjadrila žalobkyňa v tom zmysle, že súd prvej inštancie vo veci úplne zistil skutkový stav a na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil a navrhla aby odvolací súd rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil. Poukázala nato, že žalovaný uvádza, že jej tvrdenia o dohode o čerpaní dovolenky sú nepravdivé a že k dohode o čerpaní dovolenky nedošlo a čerpanie dovolenky mi neurčil. Toto popieranie uvedenej skutočnosti zo strany žalovaného je zámerné a účelové. Taktiež za nepravdivé označila tvrdenia žalovaného, že PN mu oznámila až po troch dňoch, čím som zamestnávateľa nerešpektovala, tvrdenie, že žalovaný ju vyzýval, aby nastúpila po PN do práce avšak na jeho výzvy nereagovala. Čo sa týka tvrdenia žalovaného, že si prišiel prevziať kľúče od kancelárie, lebo predpokladal, že ostane na PN až do uplynutia výpovednej doby, nemajú žiadne racionálne opodstatnenie a išlo len o domýšľavosť žalovaného. Mala zato, že žalovaný uvádza veľmi veľa nepravdivých tvrdení a zároveň sa ju snaží mnohými vymyslenými spôsobmi očierňovať a tak podkopať jej dôveryhodnosť. 3.1. Žalobkyňa poukázal nato, že počas trvania pracovného pomeru so žalovaným jej vznikol nárok na dovolenku v celkovej výmere 19 dní, pričom o čerpanie dovolenky žiadala dvakrát, a to jeden deň v mesiaci november 2019 (dovolenkový formulár odovzdala na pracovisku) a jeden deň v mesiaci február 2020 (dovolenkový formulár zaslala mailom - mailová komunikácia bola priložená k vyjadreniu k replike žalovaného). Podľa dovolenku určuje zamestnávateľ a to tak, aby si zamestnanec mohol dovolenku vyčerpať spravidla vcelku a do konca kalendárneho roka. Pri určovaní dovolenky je potrebné prihliadať na úlohy zamestnávateľa a na oprávnené záujmy zamestnanca. Zamestnávateľ je povinný určiť zamestnancovi čerpanie aspoň štyroch týždňov dovolenky v kalendárnom roku, ak má na ne nárok, a ak určeniu čerpania dovolenky nebránia prekážky v práci na strane zamestnanca. Aj keď žalovaný popiera, že došlo k dohode o čerpaní dovolenky do skončenia pracovného pomeru, pričom dôkazy a jeho konanie a nekonanie preukazujú opak, žalovaný nepreukázal, že by po skončení PN jej prácu nevyhnutne potreboval a existovali by vážne a opodstatnené dôvody, prečo by si dovolenku nemohla vyčerpať. Žalovaný ju taktiež po skončení PN neodkladne a bezprostredne nekontaktoval, aby prišla do práce, a to niekoľko dní po tom, keď už o tejto skutočnosti vedel, čo nielen dokazuje fakt, že bol uzrozumený s čerpaním dovolenky na základe dohody, ale čo zároveň možno vyložiť aj ako jeho konkludentný súhlas s čerpaním dovolenky. Záverom žalobkyňa spomenula mail od žalovaného, ktorý jej bol doručený dňa 19.6.2020 o 17:57 hod. (piatok večer). V tomto maily píše, že sa bez akéhokoľvek ospravedlnenia nedostavila po skončení PN na pracovisko a vyzýva ju, aby prišla a bezodkladne

preukázala dôvody mojej absencie v práci. Zároveň upozorňuje na možnosť ukončiť s ňou pracovný pomer z dôvodu porušovania pracovnej disciplíny. Na tento mail mu odpísala, že do práce sa nedostavila, nakoľko mi určil, aby som si v mesiaci jún čerpala nevyčerpanú dovolenku (mailová komunikácia je prílohou žaloby). Tento mail jej žalovaný poslal až 8 dní po tom, ako sa dozvedel, že jej skončila PN a už len 7 pracovných dní pred skončením pracovného pomeru. Od 22.5.2020 do 19.6.2020, čo je 28 dní, teda presne 4 týždne, ju žalovaný ani raz nekontaktoval za účelom, že by si potreboval ohľadom pracovných vecí ešte niečo ujasniť, doriešiť, vysvetliť, ozrejmiť, že by potreboval od nej nejakú súčinnosť, informácie, čokoľvek. Na základe uvedeného mala zato, že celé toto konanie žalovaného je zneužitím práva a taktiež, že ide o konanie, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi. 4. Žalovaný nevyužil svoje právo a repliku k vyjadreniu žalobkyne nepodal. 5. Odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené ustanovenie preskúmal a prejednal vec v zmysle , 380 ods. 1 v napadnutom rozsahu (výrok I., III.) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (rozsudok bol odvolacím súdom verejne vyhlásený podľa v spojení s ) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné. 6. Podľa za každú neospravedlnene zameškanú zmenu (pracovný deň) môže zamestnávateľ krátiť zamestnancovi dovolenku o jeden až dva dni. Neospravedlnené zameškania kratších častí jednotlivých zmien sa sčítajú. 6.1. Podľa zamestnancovi patrí za vyčerpanú dovolenku náhrada mzdy v sume jeho priemerného zárobku. 6.2. Podľa zo mzdy zamestnanca zamestnávateľ prednostne vykoná zrážky poistného na sociálne poistenie, preddavkov poistného na verejné zdravotné poistenie, nedoplatku z ročného zúčtovania preddavkov na verejné zdravotné poistenie, príspevku na doplnkové dôchodkové sporenie, ktoré platí zamestnanec podľa osobitného predpisu, zrážky preddavku na daň alebo dane, nedoplatku preddavku na daň, daňového nedoplatku, nedoplatku, ktorý vznikol zavinením daňovníka na preddavku na daň a na dani vrátane príslušenstva a nedoplatku z ročného zúčtovania preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti. 6.3. Podľa ustanovenia ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 7. Po oboznámením sa s obsahom spisu má odvolací súd zato, že preskúmavanej veci rozhodnutie súdu prvej inštancie zodpovedá požiadavkám kladeným na odôvodnenie súdneho rozhodnutia v zmysle , pretože súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania a stanoviská strán sporu k prejednávanej veci, citoval vyššie uvedené ustanovenia , ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery keď po vyriešení predbežnej otázky týkajúcej sa neospravedlnenej absencie žalobkyne v práci mal zato, že žaloba žalobkyne je dôvodná v časti zaplatenia sumy 732,27€ ako nevyplatenej mzdy za obdobie čerpanej dovolenky, keďže zo strany žalovaného ako zamestnávateľa nebol zákonný dôvod na krátenie dovolenky. Rovnako potom dospel k správnemu záveru aj o dôvodnosti žaloby v časti zaplatenia sumy 42,27€ z titulu zdravotného poistenia, keď žalovaný bezdôvodne nezaplatil za žalobkyňu zdravotné poistenie v čase čerpania jej dovolenky. Súd prvej inštancie vyššie prijaté právne závery primerane vysvetlil a rovnako vysvetlil a z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie nevyplýva jednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. Súd prvej inštancie teda svoje rozhodnutie patričným spôsobom odôvodnil (, ) na ktoré odôvodnenie poukazuje aj odvolací súd a s ktorým sa s poukazom na ustanovenie stotožňuje. 8. Žalovaný v odvolaní namietal nesprávne skutkové zistenia súdom prvej inštancie keď súd pri svojom rozhodovaní nebral do úvahy svedecké výpovede ani dôkazy ktoré založil do spisu on, ale uveril klamlivým tvrdeniam žalobkyne napriek tomu, že ona v konaní neuniesla dôkazné bremeno (pozri odsek 2. odvolacieho rozsudku). 8.1. K uvedenému odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie všetkými listinnými dôkazmi navrhovanými žalobkyňou ako aj žalovaným (pozri odsek 3.,5. napadnutého rozsudku) ako aj výsluchmi svedkov a ak po vyhodnotení dokazovania mal za preukázané, že žalovaný dal súhlas na vyčerpanie zvyšku dovolenky pred skončením pracovného pomeru a preto neprítomnosť žalobkyne nebola neospravedlnenou absenciou tak týmto záverom nie je čo vytknúť. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia podrobne a logicky opísal ako k takémuto záveru dospel (pozri odseky 18. až 21. napadnutého rozsudku), keď výsledky vykonaného

dokazovania vyhodnotil v súlade s ustanovením vo vzájomnej súvislosti. Odvolací súd v súvislosti s námietkami žalovaného poukazuje nato, že zo zásady voľného hodnotenia dôkazov vyplýva, že nesprávnosť hodnotenia dôkazov možno usudzovať len zo spôsobu, akým súd hodnotenie vykonal. Ak nemožno v tomto smere vyčítať súdu žiadne pochybenia (napr. že výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá pravidlám logického myslenia, alebo že súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z dokazovania nevyplynuli alebo opomenul rozhodné skutočnosti, ktoré vyšli v konaní najavo), potom nie je ani možné polemizovať z jeho skutkovými závermi, napr. namietať, že z vykonaných dôkazov vyplýva iné skutkové zistenie a pod., keď nadovšetko súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia riadnym spôsobom vysvetlil dôvody, ktoré ho viedli k prijatému záveru. Vzhľadom na uvedené považuje odvolací súd námietky žalovaného v tomto smere za právne irelevantné. 9. Bezpredmetné sú aj námietky žalovaného týkajúce sa nepreskúmateľnosti napadnutého rozsudku (pozri odsek 2.1. odvolacieho rozsudku). V danom prípade odvolací súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie spĺňa náležitosti odôvodnenia rozhodnutia C.s.p ( pozri odsek 7. odvolacieho rozsudku) a preto ho nemožno považovať za nepreskúmateľné, neodôvodnené či zjavne arbitrárne (svojvoľné). Odôvodnenie rozsudku zodpovedá základnej (formálnej) štruktúre odôvodnenia rozhodnutia. V rozsudku jednotlivé časti odôvodnenia a ich obsahové (materiálne) náplne zakladajú v súhrne ich zrozumiteľnosť a aj všeobecnú interpretačnú presvedčivosť. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a aj úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej. V hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť alebo okolnosť. Argumentácia súdu prvej inštancie je koherentná a jeho rozhodnutie konzistentné, logické a presvedčivé, premisy v ňom zvolené aj závery ku ktorým na ich základe dospel sú prijateľné pre právnickú aj laickú verejnosť. Samotná skutočnosť, že žalovaný sa nestotožňuje s právnymi závermi súdu prvej inštancie, nemôže viesť k záveru o ich zjavnej neodôvodnenosti a neznamená ani oprávnenie odvolacieho súdu nahradiť správne právne názory súdu prvej inštancie jeho vlastnými, len preto, že nezodpovedajú predstavám žalovaného o tom, ako má súd vo veci rozhodnúť, keď súd prvej inštancie sa neodchýlil príslušných ustanovení , a ani nepoprel ich účel a význam, keď dospel k záveru že žaloba žalobkyne je sčasti dôvodná. 10. Ďalšími námietkami žalovaného uvedených v odvolaní (tento zotrval na rovnakých tvrdeniach ako v rámci konania na súde prvej inštancie) sa odvolací súd opätovne nezoberal, keď tieto nie sú spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie stavu veci, sú v rovine len jej úvah bez podloženia relevantných dôkazov. Ústavný súd vo svojich rozhodnutiach konštantne pripomína a odvolací súd sa s týmto v plnej miere stotožňuje, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované právo strán konania na spravodlivé súdne konanie (napr. , , , , ). 11. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti (výrok I.) v zmysle , potvrdil a vrátane výroku o náhrade trov prvoinštančného konania (výrok III.) o ktorých súd prvej inštancie správne rozhodol s poukazom na ustanovenie a vzhľadom na pomer úspechu žalobkyne v konaní. 12. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle , v spojení s ustanovením . Žalobkyňa mala v odvolacom konaní plný úspech, preto jej vznikol voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania v zmysle rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 13. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 ( o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov, ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak

a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii ( prvá veta ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ).