Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_5CoE-55-2022.pdf
PDF · 114.76 KB
Case nature
Area
Subarea
5CoE/55/2022
Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Borisa Minksa a sudcov JUDr. Vladimíra Pribulu a JUDr. Olivera Kolenčíka, v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpený Advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s. r. o., so sídlom Bratislava, Grösslingova 4, v mene ktorej koná advokát a konateľ Doc. JUDr. Branislav Fridrich, PhD., proti povinnému: G. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XXXX/XX, L. X., o vymoženie sumy 1.198,96 eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 10. februára 2016, č. k. 14Er/506/2006-57, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.
Návrh oprávneného na prerušenie konania z a m i e t a.
Povinnému nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Nové Zámky (súd prvej inštancie v zmysle § 12 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“ a ako exekučný súd v zmysle § 45 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení platnom a účinnom do 31. 03. 2017, ďalej len „Exekučný poriadok“) uznesením zo dňa 10. februára 2016, č. k. 14Er/506/2006-57 vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil exekúciu. Zároveň rozhodol o trovách exekúcie tak, že oprávnenému uložil povinnosť zaplatiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 80,38 eur do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
2. Rozhodnutie právne odôvodnil s poukazom na ustanovenia § 57 ods. 1 písm. g/, ods. 2, § 58 ods. 1, § 41 ods. 1, 2 písm. c/, § 37 ods. 1, § 196, § 200 ods. 2, § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, § 22 ods. 1, 2, § 39 Občianskeho zákonníka.
3. V odôvodnení uznesenia poukázal na to, že oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie domáhal voči povinnému vykonania exekúcie znejúcej na sumu 1298,55 eur, na základe exekučného titulu - notárska zápisnica číslo N 5469/2005, NZ 51211/2005 zo dňa 29.10.2005 spísaná notárom JUDr. Ondrejom Ďuriačom, Notársky úrad so sídlom v Partizánskom. Dňa 21.04.2006 súd udelil súdnemu exekútorovi JUDr. Ľubomírovi Pekárovi, Exekútorský úrad so sídlom Šaľa, P. Pázmaňa 49/3. Dňa 27.04.2012 súd uznesením č. k. 14Er/506/2006-17 rozhodol o zastavení exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. a/ Exekučného poriadku. Proti uvedenému uzneseniu podal odvolanie oprávnený. Krajský súd v Nitre o odvolaní oprávneného rozhodol tak, že napadnuté uznesenie tunajšieho súdu zrušil, a to uznesením č. k. 25CoE/31/2013-37 zo dňa 27.02.2013 a vec vrátil tunajšiemu súdu na ďalšie konanie.
4. Uviedol, že povinný je zastúpený na základe plnej moci Mgr. Tomášom Kušnírom, ktorá je obsiahnutá v zmluve o úvere č. 4022633 zo dňa 02.06.2005 a obsahom citovanej notárskej zápisnice je vyhlásenie účastníka o uznaní právneho záväzku, súhlas s vykonateľnosťou a súhlas s exekúciou. Mgr. Tomáš
Kušnír mal byť splnomocneným na spísanie citovanej notárskej zápisnice ako exekučného titulu povinnou osobou pri uzavretí vyššie citovanej zmluvy o úvere, splnomocnenie (predtlačený text o určení vopred konkrétnej osoby - zástupcu) udelené Mgr. Tomášovi Kušnírovi je súčasťou textu zmluvy o úvere, ktoré bolo vopred pripravené oprávneným, ide o predtlačený formulár vyplnený ručne pri jej uzavretí, kde sa veriteľ zaväzuje poskytnúť dlžníkovi úver v sume 663,87 eur a dlžník sa zaväzuje zaplatiť sumu zvýšené o poplatok vo výške 634,66 eur v 12 mesačných splátkach po 108,21 eur počnúc dňom 03.07.2005 na účet oprávneného.
5. Predtlačený formulár Zmluvy o úvere, ktorého obsah povinný nemohol žiadnym spôsobom ovplyvniť, preukazuje, že Mgr. Tomáš Kušnír pred uzavretím uvedenej zmluvy jednal so spoločnosťou oprávneného (veriteľa), nakoľko tento opakovane vystupuje aj v ďalších exekúciách ako splnomocnenec povinných a aj ako splnomocnenec spoločnosti oprávneného, a v tejto exekúcii aj ako právny zástupca oprávneného, ide o osobu, ktorú si povinný slobodne nezvolil, ale ide o zástupcu vopred určeného oprávneným, čo podľa názoru súdu je v rozpore so zákonom (§ 22 O. z.) a takáto notárska zápisnica, kde ako splnomocnený zástupca povinného vystupuje zástupca oprávneného na základe predtlačenej plnej moci, je nespôsobilý exekučný titul. Plnomocenstvo udelené povinným v citovanej zmluve nemá náležitosti zodpovedajúce § 31 Občianskeho zákonníka a to presné vymedzenie jeho rozsahu, obsahuje len právo, ktoré môže vzniknúť v budúcnosti, teda ide o právo, ktoré v čase uzavretia dohody nie je ešte známe a nemožno s ním disponovať. Uvedené plnomocenstvo neobsahuje presné špecifikovanie jeho dlhu (neobsahuje údaj o výške dlhu povinného), ktorý má splnomocnenec za jeho osobu uznať a predmetné plnomocenstvo ako súčasť zmluvy o úvere je nejasné a neurčité. Vzhľadom na neexistujúcu zmluvnú voľnosť povinného pri zvolení si splnomocneného zástupcu, na existenciu právneho vzťahu medzi splnomocnencom povinného ako dlžníka a oprávneným, ktorý ho splnomocnil i na spísanie notárskej zápisnice je takéto splnomocnenie pre obchádzanie zákona neplatným právnym úkonom. Súd poukazuje na uznesenie Ústavného súdu SR z 12. mája 2011 č. k. IV.ÚS 183/2011-16 a je toho názoru, že plnomocenstvo udelené povinným Mgr. Tomášovi Kušnírovi v zmluve o úvere nie je platným právnym úkonom, a teda z neplatne udeleného plnomocenstva nevyplynuli právne účinky vykonaného právneho úkonu v mene povinného, a ani predložená notárska zápisnica nemôže byť exekučným titulom, na základe ktorého oprávnený sa domáha vymoženia svojej pohľadávky v rámci exekučného konania. Súd ďalej poukazuje na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 23.11.2011 č. k. ÚS 456/2011-19, kde zaujal stanovisko, podľa ktorého okresný súd je nielen oprávnený, ale aj povinný skúmať zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu už začatého exekučného konania a nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, a to napr. aj pre účely zistenia existencie dôvodu, pre ktorý by bolo potrebné už začaté exekučné konanie zastaviť.
6. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že reálne existuje rozpor v záujmoch povinného a v záujmoch Mgr. Tomáša Kušníra, ktorý zastupoval povinného pri spísaní notárskej zápisnice i keď ho povinný mal splnomocniť ešte v zmluve o úvere. V prípade Mgr. Tomáša Kušníra ako splnomocnenca sa jedná o osobu známu iba oprávnenému a vybranú výlučne oprávneným bez možnosti ovplyvnenia tohto výberu povinným, pričom povinný s touto osobou neprišiel ani do kontaktu, je pre neho absolútne neznáma. Záujmom splnomocnenca je konať v súlade s požiadavkami oprávneného a za toto konanie si vyúčtuje trovy právneho zastúpenia pri spísaní notárskej zápisnice a preto je v záujme splnomocnenca, aby došlo v každom prípade k spísaniu notárskej zápisnice, naopak záujmom povinného je nespísanie zápisnice. To znamená, že záujmy splnomocnenca a splnomocniteľa sú teda diametrálne odlišné, a preto Mgr. Kušnír nie je spôsobilý zastupovať dlžníka pri spisovaní notárskej zápisnice a z toho dôvodu je tento právny úkon absolútne neplatný (§ 39 Občianskeho zákonníka) a nemôže slúžiť ako vykonateľný exekučný titul. Je potrebné uviesť, že splnomocnenie na uznanie dlhu bolo dlžníkom udelené splnomocnencovi v čase, keď jeho dlh z omeškania neexistoval, t. j. dlžník sa vzdal vopred práva na uznanie dlhu v čase, keď ešte nemal vedomosť o jeho prípadnom vzniku a o jeho skutočnej výške.
7. Exekučný súd skúmal, či sú splnené všetky predpoklady na vedenie takéhoto konania. Jedným z týchto predpokladov je aj relevantný exekučný titul. Bez jeho existencie nemožno exekúciu vykonať. Súd považuje za potrebné dodať, že prepojenie medzi Mgr. Tomášom Kušnírom, ktorý mal na základe plnomocenstva zastupovať dlžníka (povinného) pri spísaní notárskej zápisnice a oprávneného (veriteľa v danom zmluvnom vzťahu) je zjavné. Mgr. Tomáš Kušnír bol vopred zvolený oprávneným ako zástupca pre povinného, nakoľko jeho meno bolo súčasťou predtlačeného formulára úverovej zmluvy a stávalo sa tak opakovane, ale Mgr. Tomáš Kušnír zastupoval a obhajoval aj záujmy oprávneného
v exekučných konaniach týkajúcich sa vymoženia pohľadávok od úverových dlžníkov. Je zrejmé, že oprávnený uviedol advokáta Mgr. Tomáša Kušníra ako zástupcu povinného do zmluvy za účelom bezproblémového získania exekučného titulu v podobe notárskej zápisnice. Je pravdepodobné, že vzhľadom na formulárový charakter zmluvy, písaný malými písmenami, povinný pri uzatváraní zmluvy ani netušil, že niekoho splnomocnil na spísanie notárskej zápisnice, ktorá je bez ďalšieho vykonateľným exekučným titulom. Takéto konanie bolo zo strany oprávneného v rozpore s dobrými mravmi a zo strany Mgr. Kušníra v rozpore so zákonom o advokácii. Vzhľadom na uvedené skutočnosti exekučný súd notársku zápisnicu považuje za nulitný akt z dôvodu nedostatku plnej moci na strane povinného pri spisovaní notárskej zápisnice a pri vyslovení súhlasu s jej vykonateľnosťou.
8. Súd priznal exekútorovi trovy exekúcie vo výške 19,96 eur - získanie poverenia na vykonanie exekúcie, doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, každé zisťovanie bydliska povinného, REGO, CEPO 2x, každé ďalšie zisťovanie majetku povinného Správa katastra, DI 2x, spolu 6 úkonov á 3,32 eur; 13,28 eur za dve začaté hodiny - príprava podkladov na súpis hnuteľných vecí a výkon súpisu hnuteľných vecí 60 minút, a spracovanie trov exekúcie 30 minút, spolu 90 minút; poštovné vo výške 16,17 eur: za doručovanie žiadosti o udelenie poverenia, upovedomenia o začatí exekúcie, žiadosti dopravnému inšpektorátu, REGO, dopravný inšpektorát, REGO, MÚ, doručenie spisu a vyúčtovania trov exekúcie, cestovné (súpis hnuteľných vecí dňa 08.06.2006) vo výške 18,72 eur spolu s daňou z pridanej hodnoty, náhrada za stratu času vo výške 2,37 eur, spolu s daňou z pridanej hodnoty. Súd priznal exekútorovi daň z pridanej hodnoty z odmeny 33,24 eur sumy poštovného v sume 16,17 eur vo výške 9,88 eur. Súd nepriznal exekútorovi náhradu výdavkov na spotrebný materiál (obálka s doručenkou, papier A4, spisový obal), nakoľko ich náhrada je premietnutá v odmene exekútora za každý úkon exekučnej činnosti. Súdny exekútor v časovej špecifikácii jednotlivých úkonov exekučnej činnosti, ktorú bol súdu povinný predložiť podľa § 14 ods.2 vyhlášky uviedol také úkony, za ktoré mu nárok na časovú odmenu podľa § 14 ods. 1 písm. a/ vyhlášky nevznikol. Ide o tieto úkony: 1. žiadosť o udelenie poverenia, vydanie upovedomenia, žiadosť o súčinnosť 3x - je potrebné uviesť, že nejde o čas vynaložený na exekúciu, za ktorý by mohol exekútor požadovať odmenu podľa § 14 ods. l písm. a/ vyhlášky. Úkony uvedené v bode 1., sú úkony už nahradené paušálnou sumou podľa § 15 ods. l písm. a/, c/, g/ a j/ citovanej vyhlášky a v prípade priznania odmeny by došlo k duplicitnému uplatneniu náhrady trov exekúcie, keďže v prvom rade sa úkony odmeňujú podľa § 15 ods. 1 vyhlášky, t. j. paušálnou sumou a až následne úkony, ktoré nie sú vymenované v § 15 sa odmeňujú podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu.
9. Na základe uvedeného súd určil trovy exekúcie podľa Zák. č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov, ktoré pozostávajú z náhrady hotových výdavkov súdneho exekútora v sume 80,38 eur.
10. Záverom uviedol, že oprávnený už pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie musí zvážiť riziko znášania trov exekúcie, najmä s ohľadom na majetkové možnosti povinného. V danej exekúcii došlo k zastaveniu exekúcie, z dôvodu existencie zavinenia oprávneného a je daná súvislosť medzi zavinením oprávneného a zastavením exekúcie. Daná exekúcia bola zastavená z dôvodu, že oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie, ktorého podkladom bol exekučný titul (notárska zápisnica), ktorý nespĺňa znaky materiálnej a formálnej vykonateľnosti.
11. Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený, domáhajúc sa jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Dôvodil tým, že súd rozhodoval nad rámec právomoci, nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Namietal, že všeobecný súd, ktorý koná v pozícii exekučného súdu nie je legitímne schopný vykonávať úkony smerujúce k opätovnému komplexnému rozhodovaniu o veci s tým, že výsledkom takéhoto rozhodovania je úplná nemožnosť vykonať právo pre veriteľa, teda vmanévrovanie veriteľa do situácie ako by bol exekučný titul zrušený. Podľa názoru oprávneného notár má povinnosť poskytovať pri zachovaní všetkých platných normatívnych pravidiel náležitú právnu starostlivosť. Ak právny poriadok osobitne upravuje nástroje právnej kontroly a zodpovednostné mechanizmy ochrany práv subjektov, musí ich exekučný súd rešpektovať a nemôže ich nahrádzať činnosťou vlastnou. Poznamenal, že postup exekučného súdu, ktorý bez časového obmedzenia zasahuje do platných notárskych listín, ktoré zakladajú, rušia alebo menia práva alebo povinnosti individuálne určeným adresátom, je v materiálnom právnom štáte neakceptovateľný, pretože
je v rozpore s princípom právnej istoty a ochrany dôvery všetkých subjektov práva v právny poriadok. Platná notárska zápisnica má rovnaké účinky ako rozsudok všeobecného súdu, a preto exekučný súd musí s takýmto titulom nakladať rovnako ako s rozsudkom všeobecného súdu. V opačnom prípade by došlo k porušeniu zásady rovnocennosti. Pre prípad, že by sa všeobecný súd nestotožnil s ústavne súladnou interpretáciou ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, ktorá je obsiahnutá v odvolaní, žiadal, aby všeobecný súd postupom podľa § 162 ods. 1 písm. c/ CSP prerušil konanie a Súdnemu dvoru Európskej únie na základe článku 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie predložil prejudiciálne otázky.
12. Okrem toho poukázal aj na to, že exekučný súd nedisponuje právomocou rušiť a meniť obsah notárskej zápisnice, ktorá je exekučným titulom. Ďalej namietal, že nemal možnosť reagovať na akékoľvek tvrdenia, argumenty a dôkazy, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie súdu o jeho právnom postavení, ako aj namietal, že nebol oboznámený s tým, že súd vedie konanie, v ktorom opätovne rozhoduje o jeho právach, nebol oboznámený s obsahom dôkazov, argumentov a tvrdení. Oprávnený nesúhlasil so záverom súdu ohľadne „vadnosti“ udeleného plnomocenstva na spísanie notárskej zápisnice, keďže v danom prípade ide o hmotnoprávne zastúpenie v zmysle ust. § 22 v nadväznosti na ust. § 31 a nasl. Občianskeho zákonníka. V tejto súvislosti poukázal na to, že povinný ako dlžník mohol kedykoľvek po uzatvorení zmluvy o úvere udelené plnomocenstvo v zmysle ust. § 33b ods. 1 písm. b/ Občianskeho zákonníka v platnom znení odvolať, pričom tak neurobil. Podľa názoru oprávneného udelením plnomocenstva sa povinný nevzdal svojich práv na uznanie záväzku. Ohľadne záveru súdu, že zástupca nehájil záujmy povinného, pretože spísal notársku zápisnicu, dodal, že zástupca povinného bol na základe udeleného plnomocenstva oprávnený vykonať len jediný úkon a to je uznať dlh vo forme notárskej zápisnice, ktorú úlohu si zástupca splnil, pričom žiadnym spôsobom neprekročil udelené plnomocentsvo. Uviedol tiež, že žiadny zákon nepredpisuje povinnú účasť pri spisovaní exekučnej notárskej zápisnice a to ani povinného ani oprávneného.
13. Písomné vyjadrenie k odvolaniu oprávneného podané nebolo.
14. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“) po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonom stanovenej lehote, preskúmal napadnuté rozhodnutie, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP), prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné, preto uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
15. S účinnosťou od 01.07.2016, prijatím zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), došlo v súlade s § 473 CSP k zrušeniu zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok. Nová právna úprava dôsledne dodržiava princíp okamžitej aplikovateľnosti procesnoprávnych noriem, ktorý znamená, že nová procesná úprava sa použije na všetky konania, a to aj na konania začaté pred dňom účinnosti CSP s ustanovenými výnimkami z tohto základného pravidla.
16. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
17. Podľa § 470 ods. 2 CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.
18. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
19. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
20. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu možno zastaviť na návrh alebo aj bez návrhu.
21. Podľa § 41 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom v čase začatia exekúcie, Podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade iných vykonateľných rozhodnutí, schválených zmierov, platobných výmerov, výkazov nedoplatkov a dohôd, ktorých súdnu exekúciu pripúšťa zákon. Podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila.
22. Podľa § 2 ods. 3 Občianskeho zákonníka, účastníci občianskoprávnych vzťahov si môžu vzájomné práva a povinnosti upraviť dohodou odchylne od zákona, ak to zákon výslovne nezakazuje a ak z povahy ustanovení zákona nevyplýva, že sa od neho nemožno odchýliť.
23. Podľa § 22 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zástupcom je ten, kto je oprávnený konať za iného v jeho mene. Zo zastúpenia vznikajú práva a povinnosti priamo zastúpenému.
24. Podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka, zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.
25. Podľa § 43 Občianskeho zákonníka, účastníci sú povinní dbať, aby sa pri úprave zmluvných vzťahov odstránilo všetko, čo by mohlo viesť k vzniku rozporov.
26. Odvolací súd preskúmaním spisového materiálu zistil, že oprávnený sa svojím návrhom doručeným súdnemu exekútorovi dňa 03.04.2006 domáhal vykonania exekúcie proti povinnému na sumu 39 120,- Sk (1 298,55 eura) s príslušenstvom. Ako exekučný titul označil notársku zápisnicu uloženú v Zbierke listín pod číslom N 5469/2005, NZ 51211/2005, vyhotovil notár JUDr. Ondrej Ďuriač. Súdny exekútor JUDr. Ľubomír Pekár doručil dňa 07.04.2006 súdu prvej inštancie žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ku ktorej pripojil návrh na vykonanie exekúcie, Notársku zápisnicu označenú ako exekučný titul, plnomocenstvo. Súd prvej inštancie poveril dňa 21.04.2006 súdneho exekútora vykonaním exekúcie.
27. Súd prvej inštancie vo veci rozhodol uznesením č. k. 14Er/506/2006-17 zo dňa 27.04.2012 tak, že zastavil exekúciu. Súdnemu exekútorovi priznal trovy exekúcie v sume 77,14 eura a na ich zaplatenie zaviazal oprávneného. Predmetné rozhodnutie bolo napadnuté odvolaním oprávneného, v dôsledku čoho vo veci rozhodoval odvolací súd, ktorý uznesením zo dňa 27. februára 2013, č. k. 25CoE/31/2013-37 zamietol návrh oprávneného na prerušenie konania a napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Následne súd prvej inštancie napadnutým uznesením vyhlásil exekúciu za neprípustnú, zastavil exekúciu a oprávnenému uložil povinnosť zaplatiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 80,38 eura do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia. Odvolací súd vrátil spis ako predčasne predložený odvolaciemu súdu vzhľadom na zmenu právnej úpravy od 01.01.2020, ku ktorej došlo nadobudnutím účinnosti zákona č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní. Po vykonaní postupu, ktorý ustanovil odvolací súd, prvoinštančný súd predložil opätovne spis odvolaciemu súdu s novou predkladacou správou.
28. Odvolací súd k veci uvádza, že exekučný súd je nielen oprávnený, ale aj povinný skúmať zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu už začatého konania a nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, a to napr. aj pre účely zistenia existencie dôvodu, pre ktorý by bolo potrebné už začaté exekučné konanie zastaviť (I. ÚS 456/2011).
29. Súdy v danom prípade v exekučnom konaní nepreskúmavali vecnú správnosť predmetnej notárskej zápisnice ako exekučného titulu. Skúmali, či bol exekučný titul - notárska zápisnica vydaný v súlade so zákonom, realizovali len svoje oprávnenie vyplývajúce zo zákona, a to z ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, t. j. oprávnenie posúdiť, či tento exekučný titul nie je v rozpore so zákonom. Vydaním poverenia na vykonanie exekúcie táto povinnosť pre exekučný súd nezaniká, naopak aj počas exekučného konania (po vydaní poverenia na vykonanie exekúcie) je povinný skúmať, či exekučný titul bol vydaný v súlade so zákonom. Je potrebné uviesť, že exekučný súd nevykonáva dokazovanie tak, ako je to v konaní pred súdom prvej inštancie. Exekučný súd v danom prípade preskúmal exekučný titul - notársku zápisnicu a Zmluvu o úvere uzavretú medzi oprávneným a povinným, zistený skutkový stav podriadil príslušnej právnej úprave a vo veci rozhodol. Súd prvej inštancie sa v odôvodnení svojho
rozhodnutia vysporiadal so všetkými pre vec podstatnými otázkami a závery vychádzajú z dostatočne zisteného skutkového stavu.
30. V prejednávanej veci niet sporu o tom, že skutkový a právny základ exekučného titulu je zmluva o úvere, uzatvorená účastníkmi konania dňa 02.06.2005, ktorou sa oprávnený zaviazal ako veriteľ poskytnúť povinnému ako dlžníkovi úver a povinný sa zaviazal zaplatiť mu tento úver zvýšený o príslušné poplatky a trovy. Zároveň povinný ako dlžník podľa tejto zmluvy splnomocnil advokáta Mgr. Tomáša Kušníra na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, t. j. aby v jej mene uznal jej záväzok z úveru tak, aby sa notárska zápisnica stala vykonateľným exekučným titulom pre súdny výkon rozhodnutia, alebo pre exekúciu do výšky vzniknutej pohľadávky a jej príslušenstva.
31. Vzhľadom k tomu, že notárska zápisnica ako exekučný titul musí spĺňať zákonom predpísané náležitosti a musí byť spísaná predpísaným spôsobom, je potrebné pri tomto exekučnom titule skúmať, či povinný, ktorý notársku zápisnicu osobne nespísal, ale na spísanie notárskej zápisnice splnomocnil ďalšiu osobu (Mgr. Tomáša Kušníra), bol pri tomto úkone riadne zastúpený, a či povinného takéto vyhlásenie o uznaní záväzku obsiahnuté v notárskej zápisnici zaväzuje. V prípade splnenia zákonných náležitostí treba notársku zápisnicu považovať za verejnú listinu, ktorá osvedčuje pravdivosť údajov v nej uvedených až do doby, pokiaľ nie je preukázaný opak.
32. S poukazom na vyššie uvedené súd prvej inštancie správne preskúmaval plnomocenstvo udelené povinným Mgr. Tomášovi Kušnírovi v zmluve o úvere, a rovnako správne sa zaoberal aj tým, či Mgr. Tomáš Kušnír mohol zastupovať povinného pri spisovaní notárskej zápisnice v zmysle ust. § 22 ods. 2 OZ, podľa ktorého z možnosti zastupovať sú vylúčené osoby, ktorých záujmy sú v rozpore so záujmami zastúpeného, pretože právne úkony osôb, ktoré nespĺňajú náležitosti upravené v § 22 ods. 2, v zmysle § 39 OZ spôsobujú absolútnu neplatnosť takýchto právnych úkonov, a to bez ohľadu na skutočnosť, či o tom účastníci právneho úkonu vedeli. V tomto smere odvolací súd rovnako ako súd prvej inštancie prijal záver, že plnomocenstvo udelené povinným Mgr. Tomášovi Kušnírovi v zmluve o úvere nie je platným právnym úkonom, v dôsledku čoho Mgr. Tomáš Kušnír nemohol pred notárom platne vyhlásiť uznanie záväzku z úverovej zmluvy a súhlasiť s vykonateľnosťou notárskej zápisnice v mene povinného, a to pre rozpor záujmov splnomocneného zástupcu a zastúpeného v zmysle ust. § 22 ods. 1 OZ. Uvedený rozpor podľa názoru odvolacieho súdu spočíval v tom, že právny zástupca povinného, ktorý ho pri uznaní dlhu a spísaní notárskej zápisnice zastupoval, bol určený priamo v zmluve o úvere oprávneným, v dôsledku čoho v prípade Mgr. Tomáša Kušníra išlo o osobu známu iba oprávnenému a zvolenú výlučne oprávneným bez možnosti ovplyvnenia tohto výberu povinnou. Ďalej je potrebné uviesť, že zmluvná voľnosť povinného pri zvolení si splnomocneného zástupcu bola obmedzená natoľko, že pri možnej jedinej variante konkrétneho mena zástupcu vyplývajúcej a zakomponovanej priamo do predtlače už vopred pripravenej Zmluvy o úvere, nemožno hovoriť o žiadnej slobodnej vôli. Odvolací súd poukazuje aj na to, že zastúpenie na základe plnomocenstva vzniklo súčasne s uzavretím zmluvy o úvere, teda v čase, keď žiadny dlh neexistoval, nebola známa ani jeho výška, a preto povinný nemohol ani dlh uznať, či splnomocniť iného na takéto uznanie, pretože nie je prípustné, aby sa niekto vzdal práva, ktoré môže vzniknúť až v budúcnosti. Z uvedených dôvodov treba túto dohodu považovať v zmysle ust. § 39 Občianskeho zákonníka za neplatnú. Pokiaľ teda plnomocenstvo nebolo udelené platne, nemohli z neskorších právnych úkonov uskutočnených splnomocneným zástupcom vzniknúť právne účinky pre osobu v mene ktorej konal. Ak teda z neplatne udeleného plnomocenstva nevyplynuli právne účinky vykonaného právneho úkonu v mene povinného, ani predložená notárska zápisnica nemôže byť exekučným titulom, na základe ktorého by oprávnenému voči povinnému vznikol nárok, ktorého vymoženia by sa mohol v rámci exekúcie domáhať. Navyše je potrebné zdôrazniť aj tú skutočnosť, že súčasťou notárskej zápisnice bolo aj vyhlásenie zástupcu povinného o tom, že uznaný dlh zaplatí v lehote, ktorú si určil pravdepodobne zástupca povinného sám bez toho, aby mu povinný udelil na takýto úkon plnú moc. Následkom uvedeného konania zástupcu povinného je, že povinný bol zaviazaný na splatenie svojho dlhu v lehote, o ktorej nemal vedomosť, rovnako ako nemal vedomosť ani o výške, ktorú má zaplatiť.
33. V preskúmavanej veci súd v exekučnom konaní správne konštatoval skutočnosť, že notárska zápisnica nemôže byť spôsobilým exekučným titulom. Podstatnou a z hľadiska posúdenia správnosti úvahy súdu prvej inštancie dôležitou skutočnosťou je aj to, že splnomocnenie, ktoré udelil povinný v Zmluve o úvere, je koncipované široko a všeobecne. Povinný splnomocnil tretiu osobu, aby v jeho mene uznal záväzok, ktorého konkrétnu výšku nebolo možné predpokladať. Tým sa povinný vzdal svojho
práva uznať alebo neuznať prípadný záväzok, ktorý vznikne či nevznikne v budúcnosti. Povinnému bolo už v tom čase, kedy ešte záväzok v zmysle určitého a konkrétneho dlhu neexistoval, odňaté právo namietať výšku „uznaného“ dlhu v čase uznania, pretože neistý záväzok v budúcnosti nie je dostatočne určitý a určiteľný, navyše nemožno ani predpokladať, či určité právne významné okolnosti (omeškanie dlžníka a v akom rozsahu) vôbec v budúcnosti nastanú. Pretože splnomocnenie, koncipované tak, ako je obsiahnuté v Zmluve o úvere, vytvára široký priestor pre konanie a právne úkony splnomocnenca, správne ho odvolací súd považoval za neplatné.
34. Keďže predmetná notárska zápisnica aj podľa názoru odvolacieho súdu nespĺňa podmienky materiálne vykonateľného exekučného titulu, pretože bola spísaná na základe absolútne neplatného právneho úkonu, odvolací súd považoval postup súdu prvej inštancie, ktorý exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju, za správny, pričom nepovažoval za potrebné vyporiadavať sa v tomto rozhodnutí so všetkými argumentmi uvádzanými oprávneným v písomne podanom odvolaní. Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvej inštancie svoje rozhodnutie riadne odôvodnil, preto s poukazom aj na dôvody uvedené v tomto rozhodnutí odvolací súd podľa § 387 ods. 1 CSP napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil.
35. Poukazujúc na vyššie uvedené dôvody odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie rozhodol vo výroku vecne správne, preto napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
36. Oprávnený v odvolaní žiadal prerušiť konanie, preto odvolací súd preskúmal prípustnosť takéhoto postupu v zmysle § 162 ods. 1 písm. c/ CSP. Povinnosť predložiť prejudiciálnu otázku Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev podľa čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie platí len pre taký vnútroštátny súd, ktorý je súdom prvej inštancie v konkrétnom spore alebo v inej právnej veci. Predpokladom povinnosti zahájiť konanie o predbežnej otázke týkajúcej sa výkladu komunitárneho práva je pre riešenie daného prípadu relevantná (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. III. ÚS 388/2010 z 19. októbra 2010). Súdny dvor má právomoc vydať rozhodnutie o prejudiciálnych otázkach, ktoré sa týkajú: a) výkladu zmlúv; b) platnosti a výkladu aktov inštitúcií, orgánov alebo úradov alebo agentúr Európskej únie. Pokiaľ ale procesný postup súdov vo veci, v ktorej sa navrhuje prerušenie konania podľa § 162 ods. 1 písm. c/ CSP má podklad v aplikácii vnútroštátneho práva, nie je žiadny dôvod pre prerušenie konania, keďže okresný a krajský súd aplikovali a interpretovali v tomto konaní vnútroštátne právne predpisy.
37. Podľa odvolacieho súdu zmyslom predbežnej otázky oprávneného nebolo zabezpečiť jednotný výklad komunitárneho práva, ale rozhodnúť spor, ktorý je vo výlučnej kompetencii všeobecných súdov Slovenskej republiky. Z uvedených dôvodov považoval odvolací súd navrhnuté otázky určené Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev za neopodstatnené a irelevantné, preto odvolací súd návrh oprávneného na prerušenie konania v zmysle ustanovenia § 162 ods. 1 písm. c/ CSP zamietol.
38. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie.
39. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
40. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
41. V súlade s vyššie uvedenou právnou úpravou odvolací súd rozhodol o nároku na náhradu trov odvolacieho konania tak, že inak úspešnému povinnému nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania, pretože mu žiadne nevznikli a ani si žiadne neuplatnil.
42. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 druhá veta Civilného sporového poriadku v spojení s § 3 ods. 9 posledná veta zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).