Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_25CoE-31-2013.pdf
PDF · 97.56 KB
Case nature
Area
Subarea
25CoE/31/2013
Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zast. Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Bratislava, Grösslingova 4, v mene ktorej koná doc. JUDr. Branislav Fridrich, PhD., advokát a konateľ, proti povinnému: G. D., nar. XX. XX. XXXX, bytom L. X., J. XXXX/X, o vymoženie 1.298,55 eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 27. 04. 2012 č. k. 14Er/506/2006-17, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd návrh oprávneného na prerušenie konania z a m i e t a.
II. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zastavil exekúciu vedenú proti povinnému na vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 1.298,55 eura s príslušenstvom. Súdnemu exekútorovi JUDr. Ľubomírovi Pekárovi, so sídlom Exekútorského úradu v Šali, P. Pázmaňa 49/3 priznal trovy exekúcie vo výške 77,14 eura a oprávnenému uložil povinnosť ich zaplatiť súdnemu exekútorovi do 3 dní od právoplatnosti uznesenia. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že dňa 21. 04. 2006 poveril súdneho exekútora JUDr. Ľubomíra Pekára vykonaním predmetnej exekúcie na základe exekučného titulu- notárskej zápisnice spísanej notárom JUDr. Ondrejom Ďuriačom dňa 29. 10. 2005 pod č. N 5469/2005, NZ 51211/2005. Poukazoval na notársku zápisnicu, v ktorej Mgr. Tomáš Kušnír na základe splnomocnenia povinného v zmluve o úvere zo dňa 02. 06. 2005 uznal záväzky vyplývajúce zo zmluvy a vyhlásil súhlas s vykonateľnosťou notárskej zápisnice. Vychádzajúc z ust. § 22 ods. 1, 2 a § 31 Občianskeho zákonníka dospel k záveru, že plnomocenstvo udelené povinným Mgr. Tomášovi Kušnírovi v zmluve o úvere je neplatným právnym úkonom pre rozpor záujmov splnomocneného zástupcu a zastúpeného. V tejto súvislosti uviedol, že Mgr. Kušnír opakovane vystupuje aj v ďalších exekúciách ako splnomocnenec povinných, pričom ide o osobu, ktorú si povinný slobodne nezvolil. Naviac plnomocenstvo udelené povinným v zmluve o úvere nemá náležitosti zodpovedajúce § 31 Občianskeho zákonníka, t. j. presné špecifikovanie dlhu, ktorý má splnomocnenec za jeho osobu uznať. Takto udelené plnomocenstvo označil za nejasné a neurčité. Uzavrel, že právny zástupca povinného, ktorý by mal povinného pri uznaní dlhu a spísaní notárskej zápisnice zastupovať bol určený priamo v zmluve o úvere oprávneným, čo malo za následok, že povinný si nemohol Mgr. Kušníra ako svojho zástupcu vybrať na základe svojej vôle. Svoj záver argumentačne podporil i uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 12. 05. 2011 sp. zn. IV. ÚS 183/2011 a rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 27. 01. 2007 sp. zn. 3Cdo/164/1996. V intenciách ust. § 57 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku preto predmetnú exekúciu zastavil. O trovách exekúcie rozhodol podľa § 196, § 200 ods. 2, § 203 ods. 1 Exekučného poriadku a § 14 ods. 1-3, § 15 ods. 1, § 22 ods. 1, 2, § 23 ods. 1 a § 25 vyhl. č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení účinnom do 30. 04. 2008. Dospel k záveru, že súdnemu exekútorovi prináleží odmena za celkovo 2 hodiny účelne vynaložené na exekúciu po 6,64 eura, paušálna odmena za 6 úkonov po 3,32 eura ( získanie poverenia na vykonanie
exekúcie, doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, každé zisťovanie bydliska povinného 2x, každé zisťovanie majetku povinného 2x ), náhrada hotových výdavkov, a to poštovné v sume 16,17 eura, cestovné vo výške 18,72 eura ( súpis hnuteľných vecí dňa 10. 07. 2006 ) a náhrada za stratu času vo výške 2,37 eura, t. j. v celkovej výške 77,14 eur vrátane 20 % DPH ( vypočítanej z odmeny ) v sume 6,64 eura. Súdnemu exekútorovi nepriznal odmenu za úkony označené ako žiadosť o udelenie poverenia, vydanie upovedomenia, žiadosť o súčinnosť 3x, nakoľko v danom prípade nejde o čas vynaložený na exekúciu, za ktorý by mohol exekútor požadovať odmenu podľa § 14 ods. 1 písm. a) cit. vyhlášky. Zdôraznil, že tieto úkony sú už nahradené paušálnou sumou podľa § 15 ods. 1 písm. a), c), g), j) cit. vyhlášky a v prípade ich priznania by došlo k duplicitnému uplatneniu náhrady trov exekúcie. Rovnako tak súdnemu exekútorovi nepriznal ani náhradu výdavkov za spotrebný materiál ( obálka s doručenkou, papier A4, spisový obal ), keďže ich náhrada je premietnutá v odmene exekútora za každý úkon exekučnej činnosti.
Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, domáhajúc sa ním jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Dôvodil, že súd prvého stupňa rozhodol nad rámec zverenej právomoci, svojím postupom odňal účastníkovi možnosť konať pred súdom a nesprávne skutkovo a právne vec posúdil. Uviedol, že súd prvého stupňa sa nesprávnou a ústavne nesúladnou interpretáciou ust. § 58 ods. 1 Exekučného poriadku postavil do pozície orgánu vykonávajúceho komplexné preskúmanie exekučného titulu. Konštatoval, že exekučný súd nie je legitímne schopný vykonávať úkony smerujúce k opätovnému komplexnému rozhodovaniu o veci s tým, že výsledkom takéhoto rozhodovania je úplná nemožnosť vykonávať právo pre veriteľa, pričom k takémuto revíznemu postupu došlo v situácii, keď už exekučný súd preskúmal súlad exekučného titulu so zákonom s výsledkom absolútnej nerozpornosti. Exekučný súd je tak v oblasti prieskumu exekučného titulu limitovaný ust. § 36 zák. č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti ( ďalej len Notársky poriadok ), podľa ktorého súlad úkonu obsahujúceho právny záväzok a súhlas s vykonateľnosťou so zákonom a dobrými mravmi posudzuje predovšetkým notár. V tomto smere mal za to, že ak notár neodmietne vykonať úkon, zanikne tým právomoc všeobecného súdu rozhodovať o súlade úkonu so zákonom a dobrými mravmi, poukazujúc na ust. § 43 ods. 1 Notárskeho poriadku. Uviedol, že exekučný súd svojim rozhodnutím zasiahol do právneho postavenia účastníkov konania, čím degradoval ochranu ich subjektívnych práv, a to bez ohľadu na to, aký iný účel revízneho konania sleduje štát. Postup exekučného súdu, ktorým zasiahol do platných notárskych zápisníc bez časového obmedzenia považoval za neakceptovateľný, nakoľko je v rozpore s princípom právnej istoty a ochrany dôvery všetkých subjektov práva v právny poriadok. Konštatoval, že exekučný súd nedisponuje právomocou rušiť či meniť obsah notárskej zápisnice, pričom je viazaný notárskou zápisnicou obsahujúcou právny záväzok rovnako ako rozsudkom všeobecného súdu. Vytkol súdu prvého stupňa, že svojim rozhodnutím porušil i princíp legality, zásadu začatia konania na návrh, rovnosť účastníkov konania, právo na spravodlivý súdny proces, ako i dvojinštančnosť súdneho konania. Poukázal, že exekučný súd založil a odôvodnil svoje rozhodnutie na normatívnej úprave, ktorá nemá v Slovenskej republike povahu prameňa práva, t. j. Smernicu Rady č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Namietal, že v danom prípade nemal možnosť reagovať na akékoľvek tvrdenia, argumenty a dôkazy, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie exekučného súdu o jeho právnom postavení a tiež ovplyvniť prípravu obsahu jeho rozhodnutia, ktoré výrazným spôsobom ovplyvnilo jeho právne postavenie, poukazujúc na porušenie práva na kontradiktórne konanie. Nesúhlasil s právnym záverom súdu prvého stupňa o neplatnosti udeleného plnomocenstva, keď týmto dojednaním povinný neprevzal na seba žiadne nové povinnosti, či záväzky a rovnako tak jemu nevznikli žiadne nové práva a výhody. Udelením plnomocenstva povinný preniesol na tretiu osobu oprávnenie uznať svoj dlh vo forme notárskej zápisnice, pričom povinný mohol plnomocenstvo v zmysle ust. § 33b ods. 1 písm. b) Občianskeho zákonníka kedykoľvek odvolať. Mal za to, že plnomocenstvo nie je zmluvným ustanovením, a preto naň nie je možné aplikovať právnu úpravu neprijateľných zmluvných podmienok obsiahnutú v § 53 Občianskeho zákonníka. Plnomocenstvo udelené v zmluve o úvere označil za dostatočne určité a zrozumiteľné. Tiež nesúhlasil s konštatovaním súdu prvého stupňa o tom, že povinný sa udelením plnomocenstva vzdal akéhokoľvek práva, keď žiadne ustanovenie zmluvy nestanovuje, že povinný nemôže po udelení plnomocenstva sám dlh uznať vo forme notárskej zápisnice ako exekučného titulu. Opierajúc sa o ust. § 558 Občianskeho zákonníka a § 41 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku uviedol, že ak povinný udelil svojmu zástupcovi plnomocenstvo na zastupovanie vo veci uznania dlhu a spísania notárskej zápisnice, udelil mu tým plnomocenstvo na to, aby predmetné úkony učinil predpísaným, zákonným spôsobom tak, aby mali všetky náležitosti platného právneho úkonu. Uzavrel, že zástupca povinného žiadnym spôsobom neprekročil udelené plnomocenstvo, napr. spísaním zápisnice nezaviazal
povinného vo väčšom rozsahu než bol povinný plniť podľa zmluvy o úvere. Rovnako tak nesúhlasil s právnym záverom súdu prvého stupňa, že účastníkom notárskej zápisnice musí byť aj oprávnený- veriteľ, nakoľko takúto požiadavku zákon neustanovuje. V tejto súvislosti poukázal na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 5/2000. Záverom zdôraznil, že notárska zápisnica bola predmetom skúmania zo strany súdu už pri rozhodovaní o udelenie poverenia súdnemu exekútorovi a súd tento exekučný titul v tomto štádiu konania uznal za súladný so zákonom, keď následne udelil poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi.
Súdny exekútor JUDr. Ľubomír Pekár vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu uviedol, že mu z hľadiska jeho postavenia v exekučnom konaní neprináleží hodnotiť právne závery súdu prvého stupňa a ani právne závery odvolateľa.
Oprávnený v priebehu odvolacieho konania dňa 09. 08. 2012 podal návrh na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. c) OSP, v ktorom žiadal predložiť Súdnemu dvoru Európskej únie na základe článku 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie prejudiciálne otázky v nasledujúcom znení: „ 1) je možné za neprijateľnú zmluvnú podmienku považovať aj jednostranný právny úkon spotrebiteľa, ktorý má možnosť kedykoľvek odvolať a ktorým dobrovoľne splnomocnil fyzickú osobu na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, teda aby v jeho mene uznal v rámci zmluvy o úvere dlh do výšky vzniknutej pohľadávky a jej príslušenstva, a na tomto základe zamietnuť exekúciu pohľadávky plynúcej z tejto zmluvy?, 2) je v súlade s čl. 17 a čl. 47 Charty základných práv EÚ také rozhodnutie vnútroštátneho súdu, ktoré aplikujúc vnútroštátne procesné a aj hmotnoprávne ustanovenia s odkazom na smernicu 93/13/EHS zabráni vymožiteľnosti reálnej pohľadávky veriteľa voči spotrebiteľovi ?“.
Skôr, ako odvolací súd pristúpil k posúdeniu a zhodnoteniu potreby predložiť prejudiciálne otázky výkladu úniového práva Súdnemu dvoru EÚ, zaoberal sa prípustnosťou oprávneným požadovaného postupu v zmysle § 109 ods. 1 písm. c) OSP. Podľa § 251 ods. 4 OSP, na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis ( Exekučný poriadok ) neustanovuje inak. Takýmto ustanovením je § 36 ods. 5 Exekučného poriadku, ktoré vylučuje aplikáciu § 109 ods. 1 písm. c) OSP, nakoľko v prípade prerušenia exekučného konania uplatňuje vlastné pravidlo, a to vylúčenie tohto inštitútu, ako i navrátenie lehoty a obnovy konania po skončení exekučného konania. Uvedené procesné právne predpisy tak zakladajú neprípustnosť obligatórneho prerušenia predmetného exekučného konania, z ktorého dôvodu odvolací súd návrh oprávneného na prerušenie konania ako nedôvodný zamietol. Naviac v prejednávanom prípade neexistovala ani potreba obrátiť sa s predbežnou otázkou výkladu úniového práva na Súdny dvor EÚ, keďže podľa konštantnej judikatúry Súdneho dvora EÚ, začatie konania o prejudiciálnej otázke nie je potrebné v prípadoch, keď sú výklad a aplikácia úniového práva natoľko zrejmé, že nie je potrebné obracať sa s predbežnou otázkou na Súdny dvor EÚ. V tejto súvislosti odvolací súd zdôrazňuje, že povinnosť vnútroštátneho súdneho orgánu požiadať Súdny dvor o vydanie rozhodnutia o predbežnej otázke v zmysle článku 267 Zmluvy o fungovaní EÚ nemožno vykladať absolútne, t. j. že vnútroštátny orgán má vždy a za akýchkoľvek okolností požiadať o vydanie rozhodnutia o predbežnej otázke. Zo žiadneho ustanovenia OSP nevyplýva povinnosť všeobecného súdu prerušiť konanie a predložiť Súdnemu dvoru návrh na rozhodnutie o prejudiciálnej otázke o výklade právneho aktu Európskej únie len na návrh účastníka konania. Predpokladom takéhoto procesného postupu nie je len skutočnosť, že sa v konkrétnej veci aplikuje ustanovenie zákona platného v Slovenskej republike, do ktorého bol prenesený obsah úniových právnych noriem, alebo ak sa aplikuje ustanovenie úniového právneho predpisu. Rozhodnutie o otázke hraníc aplikovateľnosti úniového práva, o jeho výklade alebo o jeho platnosti musí bezprostredne súvisieť so sporom prejednávaným vnútroštátnym súdom, pričom prejudiciálna otázka nastolená Súdnemu dvoru EÚ nesmie byť zjavne neopodstatnená a irelevantná vo vzťahu k prebiehajúcemu konaniu.
Z vyššie uvedených dôvodov preto odvolací súd návrh oprávneného na prerušenie konania ako nedôvodný zamietol.
Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania ( § 212 ods. 1 OSP ) prejednal odvolanie oprávneného bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné podľa ust. § 221 ods. 1 písm. h) OSP zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
V preskúmavanej veci z obsahu spisu vyplýva, že oprávnený svojím návrhom požiadal dňa 03. 04. 2006 súdneho exekútora JUDr. Ľubomíra Pekára, so sídlom Exekútorského úradu v Šali, P. Pázmaňa 49/3, o vykonanie exekúcie voči povinnému na vymoženie sumy 39.120,-Sk ( 1.298,55 eura ) spolu s 0,25 % úrokom z omeškania denne od 08. 08. 2005 do zaplatenia, trov právneho zastúpenia vo výške 1.950,- Sk ( 64,73 eura ), trov právneho zastúpenia v exekučnom konaní vo výške 3.075,-Sk ( 102,07 eura ), trov notára v sume 2.463,-Sk ( 81,76 eura ), trov exekúcie vo výške 500,-Sk ( 16,60 eura ), poplatku za zasielanie upomienok vo výške 120,-Sk ( 3,98 eura ). Za exekučný titul označil notársku zápisnicu č. N 5469/2005, NZ 51211/2005 spísanú dňa 29. 10. 2005 notárom JUDr. Ondrejom Ďuriačom, v ktorej Mgr. Tomáš Kušnír na základe splnomocnenia povinného v zmluve o úvere zo dňa 02. 06. 2005 uznal jeho dlh voči oprávnenému v celkovej výške 43.653-Sk ( 1.449,01 eura ) s tým, že táto suma sa bude úročiť úrokom z omeškania vo výške 0,25 % denne od 08. 08. 2005 do zaplatenia.
Exekučný poriadok pre exekučný súd zakotvuje oprávnenie a povinnosť skúmať v ktoromkoľvek štádiu už začatého exekučného konania zákonnosť exekučného titulu, pričom exekučný súd tak môže urobiť na návrh účastníka konania, ako aj bez návrhu (§ 58 ods. 1 Exekučného poriadku). Preskúmavacia činnosť exekučného súdu sa uplatňuje kedykoľvek, nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, keďže právny predpis, resp. i jeho jednotlivé ustanovenia, je potrebné vykladať v súlade s celkovým účelom právneho predpisu, a teda v ich vzájomných súvislostiach a nie izolovane. Tento záver plne korešponduje zámeru zákonodarcu vyjadrenému aj v iných ustanoveniach Exekučného poriadku, a nielen v ust. § 41 ods. 2. Jedným z nich je i ust. § 57 ods. 1 Exekučného poriadku, z ktorého vyplýva viacero dôvodov, pre ktoré exekučný súd už začaté konanie zastaví, pričom niektoré z týchto dôvodov závisia práve od preskúmania exekučného titulu. Už začaté exekučné konanie tak exekučný súd obligatórne zastaví v prípade, ak zistí, že exekučné konanie sa začalo bez toho, aby sa exekučný titul stal vykonateľným ( písm. a ), ak zistí, že rozhodnutie, ktoré je podkladom pre vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené, alebo sa stalo neúčinným ( písm. b ), ak zistí, že právo priznané exekučným titulom dodatočne zaniklo ( písm. f ), alebo ak súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať ( písm. g ), pričom tento zákonodarcom explicitne nepomenovaný "iný dôvod" sa môže týkať aj zistení ohľadne exekučného titulu.
Podľa § 41 ods. 1 Exekučného poriadku, exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti, alebo postihuje majetok.
Podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila ( § 41 ods. 2 písm. c/ Exekučného poriadku ).
Povinnosť plnenia na základe notárskej zápisnice možno charakterizovať ako plnenie, ktoré má svoj základ v procesnom práve, teda bez vzťahu na hmotnoprávny titul. Notárska zápisnica so súhlasom k vykonateľnosti má povahu verejnej listiny a ako každá verejná listina aj notárska zápisnica osvedčuje pravdivosť údajov v nej uvedených až do doby, pokiaľ nie je preukázaný opak. Notárska zápisnica je spôsobilým exekučným titulom vtedy, ak mimo formálnych podmienok vykonateľnosti spĺňa podmienky materiálnej vykonateľnosti. Jednou z podmienok materiálnej vykonateľnosti je, aby notárska zápisnica obsahovala právny záväzok (stanovenie konkrétnej povinnosti zo záväzkového právneho vzťahu, vzniknutej na základe určitej právnej skutočnosti), ďalšími sú označenie oprávnenej osoby, povinnej osoby, právneho dôvodu, predmetu a času plnenia a súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou notárskej zápisnice. Dohoda oprávnenej osoby a povinnej osoby obsiahnutá v notárskej zápisnici, ktorá vyjadruje súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou notárskej zápisnice, nemá hmotnoprávnu povahu; ide o jednu z náležitostí, ktorú musí notárska zápisnica obsahovať (§ 46 a nasl. Notárskeho poriadku), aby bola z materiálneho hľadiska vykonateľná (aby bola exekučným titulom). Táto dohoda oprávnenej a povinnej osoby teda nemá sama osebe za následok vznik, zmenu alebo zánik práv alebo povinností účastníkov právneho vzťahu. V prípade notárskej zápisnice so súhlasom s vykonateľnosťou treba mať na zreteli osobitné znaky tohto exekučného titulu v porovnaní s inými exekučnými titulmi. Takáto zápisnica nie je rozhodnutím (súdu alebo iného orgánu) a nemá ani účinky, ktoré zákon s rozhodnutím spája a nie je vybavená účinkami právoplatnosti ani záväznosti pre účastníkov a pre všetky orgány, ktoré majú napríklad rozhodnutia súdu vydané v občianskom súdnom konaní (§ 159 OSP).
V prejednávanej veci niet sporu o tom, že skutkový a právny základ exekučného titulu, ktorým je vyššie označená notárska zápisnica, je práve zmluva o úvere č. 4022352, uzatvorená účastníkmi konania dňa 02. 06. 2005. Touto sa oprávnený ako veriteľ zaviazal poskytnúť povinnému ako dlžníkovi úver v sume 20.000,- Sk ( 663,88 eura ) a povinný sa zaviazal zaplatiť mu uvedenú sumu zvýšenú o príslušný poplatok vo výške 19.120,- Sk ( 634,67 eura ), t. j. celkovo v čiastke 39.120,- Sk ( 1.298,55 eura ) v 12 mesačných splátkach po 3.260,- Sk ( 108,21 eura ), počnúc dňom 03. 07. 2005. Zároveň povinný na formulárovom tlačive podpísal i splnomocnenie pre advokáta Mgr. Tomáša Kušníra na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, t.j. aby v jeho mene uznal jeho záväzok z úveru tak, aby sa notárska zápisnica stala vykonateľným exekučným titulom pre súdny výkon rozhodnutia, alebo pre exekúciu do výšky vzniknutej pohľadávky a jej príslušenstva.
Za situácie, že povinný notársku zápisnicu osobne nespísal, ale na jej spísanie splnomocnil inú osobu, je potrebné skúmať, či pri tomto úkone bola riadne zastúpená. V tomto smere je právne relevantnou skutočnosťou, či splnomocnenie, ktoré povinný udelil pri podpise zmluvy o úvere, uzavretej medzi oprávneným a povinným dňa 02. 06. 2005 a ktoré prijal advokát Mgr. Tomáš Kušnír, konajúci za oprávneného a ktorý uznal dlh v mene povinného voči oprávnenému na základe tohto plnomocenstva v predmetnej notárskej zápisnici, je platným právnym úkonom. V tejto súvislosti je nutné vychádzať z ust. § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého zastupovať iného nemôže ten, ktorého záujmy sú v rozpore so záujmami zastúpeného. I keď pre občianskoprávne vzťahy je typický princíp zmluvnej voľnosti, zákon naďalej formuluje všeobecnú povinnosť pre účastníkov, podľa ktorej sú títo povinní dbať, aby pri úprave zmluvných povinností bolo odstránené všetko, čo by mohlo viesť k vzniku rozporov ( § 43 Občianskeho zákonníka ). Naň nadväzuje následne ust. § 2 ods. 3 OZ, ktoré umožňuje účastníkom občianskoprávnych vzťahov upraviť si svoje vzájomné práva a povinnosti dohodou odchýlne od zákona, ak to zákon výslovne nezakazuje a ak z povahy ustanovení zákona nevyplýva, že sa od neho možno odchýliť. V prípade reálneho zistenia, že právne úkony osôb boli učinené v rozpore s ust. § 22 ods. 2 OZ, v zmysle § 39 OZ tieto spôsobujú absolútnu neplatnosť takýchto právnych úkonov, a to bez ohľadu na skutočnosť, či o tom účastníci právneho úkonu vedeli. Z uvedeného dôvodu preto ani notárska zápisnica nemôže byť exekučným titulom, na základe ktorého by sa oprávnený mohol v rámci exekúcie domáhať vymoženia plnenia. V tomto smere súd prvého stupňa správne poukázal na rozpor záujmov splnomocneného zástupcu a zastúpeného, ktorý spočíva v tom, že právny zástupca povinného, ktorý zastupoval povinného pri uznaní dlhu a spísaní notárskej zápisnice bol priamo určený v zmluve o úvere oprávneným, čo malo za následok, že povinný si nemohol Mgr. Kušníra slobodne vybrať ako svojho zástupcu. Notárska zápisnica tak nie je spôsobilým exekučným titulom v zmysle požiadavky ust. § 41 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku. Dôsledkom takéhoto zistenia je však postup exekučného súdu podľa § 57 ods. 1 písm. g), a to vyhlásenie exekúcie za neprípustnú a zastavenie exekúcie, a nie podľa § 57 ods. 1 písm. a), tak ako to v preskúmavanom rozhodnutí nesprávne učinil súd prvého stupňa. Podmienkou pre aplikáciu ust. § 57 ods. 1 písm. g) je, že tento dôvod vznikol po vydaní exekučného titulu a rozhodnutím súdu bolo vyslovené, že exekúcia je neprípustná, pričom nie je vylúčené, aby súd rozhodol o neprípustnosti exekúcie a jej zastavení jedným uznesením. Simultánny spôsob rozhodovania o týchto procesných skutočnostiach je dovolený, keďže osobitné rozhodovanie o prípustnosti a o zastavení exekúcie by odporovalo hospodárnosti a účelu exekučného konania.
Nakoľko súd prvého stupňa sa vo veci prioritne vyššie uvedenými skutočnosťami nezaoberal a jeho postup nemá oporu v citovanej právnej úprave, odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 221 ods. 1 písm. h) OSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie ( § 221 ods. 2 OSP ), v ktorom bude súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu ( § 226 OSP ). Zároveň opätovne rozhodne i o trovách exekúcie.
Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.