Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14Co/251/2018

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte v zložení: predsedníčka senátu JUDr. Darina Kriváňová a členovia senátu JUDr. Branislav Král a JUDr. Michaela Krajčová, v spore žalobcu: W. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. 2, D., právne zastúpený: JUDr. František Polák, advokát so sídlom Miletičova č. 64, Bratislava, proti žalovanému: KOOPERATIVA a.s., Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, Bratislava, o zaplatenie 55.539 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č. k. -215 zo dňa 01.06.2018 takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č. k. -215 zo dňa 01.06.2018 z r u š u j e a vec v r a c i a na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie v predmetnom spore rozhodol tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 35.725,44 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 35.725,44 Eur od 03.03.2013 do zaplatenia, vo zvyšnej časti žalobu zamietol, strany sporu zaviazal zaplatiť každú po 7,38 Eur súdnemu znalcovi a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100%.

2. Žalobou doručenou súdu dňa 30.12.2013 sa žalobca domáhal uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť mu 55.539 Eur s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo žalovanej sumy od 3.3.2013 do zaplatenia. Žalobca nárok odôvodnil tým, že ako fyzická osoba uzatvoril dňa 19.9.2011 poistnú zmluvu č. XXXXXXXXXX so žalovaným, ktorej predmetom bolo havarijné poistenie motorového vozidla L. H. XXX, I.: NR XXX GB, číslo karosérie J (ďalej len ako L. H.) na poistnú sumu 103.000 Eur, ktoré žalobca nadobudol na základe kúpnej zmluvy s U. C., nar. XX.X.XXXX dňa 5.7.2011. Následne došlo k odcudzeniu vozidla, kedy neznámy páchateľ dňa 17.1.2012 uvedené vozidlo odcudzil, čím spôsobil žalobcovi škodu vo výške 55.539 Eur, ktorú si uplatnil u žalovaného a krádež nahlásil na políciu. Dňa 17.1.2012 začal vyšetrovateľ Okresného riaditeľstva policajného zboru v Partizánskom trestné stíhanie vo veci zločinu krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 4 písm. a) Tr. zákona, avšak vzhľadom na skutočnosť, že sa nepodarilo zistiť skutočnosti oprávňujúce vykonať trestné stíhanie voči konkrétnej osobe bolo trestné stíhanie dňa 15.2.2013 prerušené. Poistné plnenie žalobcovi nebolo vyplatené.

3. Žalovaný uviedol, že v súvislosti s prešetrovaním poistnej udalosti č. XXXXXXXXXX (krádež vozidla IVECO TRAKKER) zistil, že ešte pred krádežou predmetného vozidla toto bolo predmetom trestného stíhania pre prečin legalizácie príjmov z trestnej činnosti. Technické preukazy od vozidla mali byť sfalšované a teda podľa čl. V písm. j) Zmluvných dojednaní pre havarijné poistenie EUROKASKO sa na poistnú udalosť vzťahuje výluka z poistenia, preto žalovaný odmietol poskytnúť žalobcovi poistné plnenie. Ďalej žalovaný vyjadril námietky voči znaleckému posudku č. 17/2016, ako aj odbornému vyjadreniu 6/2018, ktoré nemôže akceptovať. Znalecký posudok aj naďalej považuje za

nepreskúmateľný, nakoľko žalovanému nie je zrejmý postup znalca pri určovaní koeficientu k5, keď v tabuľke odborného vyjadrenia a znaleckého posudku sa uvádzajú iné dátumy uvedenia do prevádzky. Tiež namietal, že znalec vzal do úvahy aj vzorky vozidiel daných do prevádzky po dni odcudzenia vozidla IVECO TRAKKER, ktoré sú podstatne hodnotnejšie. Zároveň namietal, že podľa bodu 14 Zmluvných dojednaní je poistiteľ oprávnený znížiť poistné plnenie pri porušení povinností uvedených v čl. VI, kde je pod bodom 11 uvedené, že poistený je povinný zabezpečiť, aby sa v motorovom vozidle v čase jeho opustenia nenachádzali doklady, náhradné kľúče a ovládače od motorového vozidla. Vzhľadom na to, že žalobca nechal v odcudzenom vozidle technický preukaz od vozidla, tiež požadoval zohľadniť skutočnosť, že v poistnej zmluve č. XXXXXXXXXXX bola dohodnutá spoluúčasť vo výške 10% minimálne 332 Eur, ktoré žiadal aby súd zohľadnil v prípade rozhodnutia v prospech žalobcu.

4. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie preukázané, že medzi stranami nebolo sporné, že žalobca a žalovaný mali medzi sebou uzavretú zmluvu o havarijnom poistení na motorové vozidlo IVECO TRAKKER, ktoré bolo dňa 17.1.2012 v Partizánskom odcudzené. Sporným medzi stranami bolo, či predmetné vozidlo pochádza z trestnej činnosti a aká bola jeho hodnota v čase jeho odcudzenia a otázka rozsahu prípadného krátenia poistného plnenia. Z predložených kúpnych zmlúv súd prvej inštancie zistil, že predmetné vozidlo najprv nadobudol F. za cenu 18.000 Eur na základe zmluvy z 18.5.2011, následne vozidlo predal U. C. za cenu 18.000 Eur zmluvou z 15.6.2011 a ten predal vozidlo žalobcovi za 55.000 Eur zmluvou zo dňa 05.07.2011. Z predloženej dokumentácie k zmluve o havarijnom poistení č. XXXXXXXXXX súd prvej inštancie zistil, že strany sporu mali medzi sebou uzavretú poistnú zmluvu, predmetom ktorej bolo havarijné poistenie vozidla IVECO TRAKKER so začiatkom dňa 13.9.2011 so spoluúčasťou 10%, minimálne 331,94 Eur a na cenu vozidla (poistnú sumu) 103.000 Eur. Z písomností a rozhodnutí orgánov činných v trestnom konaní (ďalej len OČTK) bolo súdom prvej inštancie zistené, že Okresné riaditeľstvo Policajného zboru v Partizánskom viedlo pod ČVS: ORP-18/OVK-PE-2012 trestné stíhanie vo veci zločinu krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 4 písm. a) Tr. zákona, ktorého sa mal dopustiť neznámy páchateľ odcudzením vozidla IVECO TRAKKER. Okresné riaditeľstvo policajného zboru v Malackách pod ČVS: 185/OVK-MA-2012 viedlo trestné stíhanie pre prečin legalizácie príjmu z trestnej činnosti podľa § 223 ods. 1 písm. a) Tr. zákona a pod ČVS: ORP-625/OVK-MA-2011 pre zločin legalizácie príjmu z trestnej činnosti podľa § 233 ods. 1 písm. a), ods. 3 písm. b) Tr. zákona, z ktorého bol obvinený A. U.. V liste Okresného riaditeľstva policajného zboru v Malackách zo dňa 4.1.2013 je výslovne uvedené, že vozidlo IVECO TRAKKER bolo „ prešetrované iba v operatívnej rovine a nebolo vo vzťahu k tomuto vozidlu začaté trestné stíhanie vo veci trestného činu legalizácie príjmu z trestnej činnosti. V liste Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Malackách zo dňa 8.6.2016, ČVS: ORP-5625/OVK-MA-2011 sa uvádza, že A. U. v rokoch 2010 - 2011 mal na základe falošných dokladov prihlasovať do evidencie vozidlá pochádzajúce z trestnej činnosti, pričom niektoré vozidlá boli odcudzené a nepodarilo sa ich vypátrať, ako to bolo aj v prípade uvedeného vozidla IVECO TRAKKER. Orgány činné v trestnom konaní zistili, že dánske doklady, ktoré boli predložené príslušným orgánom boli sfalšované, predmetné vozidlo nikdy v Dánsku evidované nebolo a na predmetné číslo osvedčenia je v Dánsku evidované vozidlo Volvo XC90. Tiež bolo zistené pochybenie pracovníka poverenej technickej služby kontroly originality Holíč. Na zistenie všeobecnej hodnoty vozidla IVECO TRAKKER súd prvej inštancie nariadil znalecké dokazovanie, pričom znalec Ing. Peter Jelačič v znaleckom posudku č. 17/2016 stanovil všeobecnú hodnom vozidla IVECO TRAKKER ku dňu 17.1.2012 na 37.214,00 Eur bez DPH, čo predstavuje hodnotu 44.656,80 Eur s DPH. Svoj postup výpočtu odôvodnil aj v odbornom vyjadrení č. 6/2018. Svoj postup pri stanovovaní ceny odôvodnil tým, že vychádzal z dostupných vzoriek, pričom podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. Z. z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku pri výpočte koeficientu dopytu trhu - k5 znalec vychádza z reálnych predajných cien porovnateľných ojazdených vozidiel rovnakého typu a porovnateľného technického stavu, ktoré zistí z inzertnej tlače, z inzertných portálov verejnej informačnej elektronickej siete Internet, z vlastného prieskumu trhu, prípadne z iných preskúmateľných a hodnoverných zdrojov. Teda uvedené ustanovenie nehovorí o roku výroby. Znalcom vybrané vzorky trhu sú technicky zhodné s oceňovaným vozidlom. Vzorky pochádzajú z nemeckého trhu, ktorý je viac nasýtený jazdenými vozidlami ako slovenský, opätovne zrekapituloval parametre jednotlivých vzoriek a opätovne citoval odôvodnenie svojho posudku, kde na strane 5 uviedol, že nakoľko vzorka trhu k dátumu 17.1.2012 nie je k dispozícii, vzorku zobral k dátumu 28.11.2016, avšak koeficient k5 pri vzorkách č. 1-11 zvýšil o 10%, čo predstavuje minimálny pokles ceny z roku 2012 oproti roku 2016. Pri vzorkách 12-15 posunul rok výroby na rok 2007. Snímka z trhu je k dátumu 28.11.2016, teda rozdiel je 4 roky. V tabuľke pri vzorkách 12-15 však dátum uvedenia do prevádzky ponechal 2007, čo predstavuje rozdiel 4 rokov. Pri vozidlách. 12 a 14, ktoré majú vo vzorke trhu 4 nápravy použil koeficient nadobúdacej ceny 1,05. V tabuľke uvedenej v

odbornom vyjadrení je dátum uvedenia do prevádzky podľa údajov z inzercie, v tabuľke uvedenej v znaleckom posudku je dátum uvedenia do prevádzky upravený podľa vysvetlenia znalca na rok 2007.

5. Súd prvej inštancie spor právne posúdil podľa , , , , , a (ďalej len ).

6. Žalovaný v prvom rade namietal, že na poistné plnenie v prejednávanej veci sa vzťahuje výluka definovaná v článku V písm. j) zmluvných dojednaní. Podľa názoru súdu prvej inštancie, do konania neboli predložené žiadne rozhodnutia, v ktorých by bolo konštatované, že motorové vozidlo IVECO TRAKKER pochádzalo z trestnej činnosti. Napriek dôvodným pochybnostiam, ktoré sprevádzali proces dovozu a evidencie vozidla IVECO TRAKKER, nebolo preukázané, že toto vozidlo pochádza z trestnej činnosti, tak ako vyžaduje citované zmluvné dojednanie. V danej veci nie je dôkazné bremeno dokázať, že vozidlo nepochádza z trestnej činnosti na poistenom, ale je na poistiteľovi po poistnej udalosti preukázať, že vozidlo pochádza z trestnej činnosti - k čomu neprišlo. Za ustálenia skutkového stavu, kedy došlo k odcudzeniu motorového vozidla žalobcu a vzhľadom na absenciu okolností, ktoré by mali za následok výluku poistného plnenia mu teda vznikol nárok na poistné plnenie. Pri poistnom plnení sa vychádza z všeobecnej hodnoty vozidla, ktorá je definovaná v článku XVII bod 12 zmluvných dojednaní pre havarijné poistenie EUROKASKO. Žalovaný v rámci svojej procesnej obrany namietal závery súdom pribratého znalca, avšak vlastné tvrdenia o všeobecnej hodnote vozidla nepredložil. Rovnako nebolo na mieste vychádzať z kúpnej ceny uvádzanej v kúpnych zmluvách predložených stranami, keďže zmluvné dojednania poistenia definujú všeobecnú hodnotu motorového vozila, ktorá nie je zmluvnou cenou. Súd prvej inštancie teda vychádzal zo znalcom stanovej hodnoty vozidla, pričom je toho názoru, že všeobecná hodnota vozidla určená znalcom, tak ako je definovaná v vyhlášky č. zodpovedá aj všeobecnej hodnote vozidla definovanej v zmluvných dojednaniach. Takto zistenú hodnotu súd prvej inštancie následne ponížil o 20% a to v rozsahu 10% za spoluúčasť žalobcu, tak ako to vyplýva z článku IX písm. j) zmluvných dojednaní a 10 % za ponechanie veľkého technického preukazu vo vozidle, pričom ponechaním dokladov vo vozidle uľahčil žalobca ďalšiu dispozíciu z vozidlom, jeho prípadnú následnú legalizáciu a tým sťaženiu vypátrania vozidla. Ponechanie veľkého technického preukazu vo vozidle, aj keď na krátku dobu, je v rozpore ako zo zmluvnými dojednaniami a rovnako predstavuje porušenie povinnosti uvedenej v v platnom znení ku dňu krádeže vozidla. Výsledná suma teda predstavuje 35.725,44 Eur (44.656,80 * 80%). Keďže žalovaný poistné plnenie, na ktoré mal žalobca nárok nevyplatil, vznikol žalobcovi s poukazom na nárok požadovať aj úroky z omeškania. Otázka príslušenstva pohľadávky nebola sporná. Výška úrokov z omeškania podľa ustanovení nariadenia vlády Slovenskej republiky č. , predstavuje v rozhodnom období hodnotu 8,75 %, preto súd prvej inštancie zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 35.725,44 Eur spolu s úrokom s omeškania vo výške 8,75 % odo dňa 3.3.2013, tak ako žiadal v žalobnom návrhu žalobca. Vo zvyšnej časti súd prvej inštancie žalobu zamietol.

7. Súd prvej inštancie do konania na spoločný návrh strán pribral znalca Ing. Petra Jelačiča a zároveň zaviazal strany, aby zložili na účet súdu preddavok na vykonanie dôkazu každej po 75 Eur. Uznesením zo dňa 12.12.2016, č. k. -145, právoplatným dňa 13.1.2017 súd prvej inštancie priznal znalcovi odmenu vo výške 164,74 Eur a zároveň vyzval učtáreň konajúceho súdu na vyplatenie zložených preddavkov vo výške 150 Eur znalcovi. Vzhľadom na rozdiel medzi priznanou odmenou a odmenou vyplatenou zo zložených preddavkov súd prvej inštancie zaviazal strany na rovným dielom tento rozdiel znalcovi doplatiť.

8. Zo žalovanej sumy 55.539 Eur bol žalobca úspešný v rozsahu sumy 35.725,44 Eur, čo predstavuje úspech 64,33 %. Žalovaný teda bol úspešný v rozsahu 35,67 %. S poukazom na pomer úspechu žalobcu predstavuje 28,66 % (64,33-35,67) a v tomto rozsahu priznal súd žalobcovi nárok na náhradu trov konania. O samotnej výške náhrady trov konania rozhodne vyšší súdny úradní postupom podľa .

9. Proti tomuto rozsudku v časti výroku o povinnosti zaplatenia a výroku o náhrade trov konania (výrok I. a IV.) podal odvolanie žalovaný, ktorý nesúhlasil s rozhodnutím súdu prvej inštancie. Poukázal pritom na odvolacie dôvody v zmysle a a navrhol odvolaciemu súdu predmetný rozsudok v napadnutej časti zmeniť podľa .

10. V podanom odvolaní žalovaný uviedol, že nemôže akceptovať rozsudok súdu prvej inštancie, ktorý aj napriek predloženým listinným dôkazom, zo strany žalovaného ustálil, že predmetné motorové vozidlo nepochádza z trestnej činnosti a zaviazal žalovaného k plneniu. Súd prvej inštancie vôbec nezobral do úvahy, že k predmetnému vozidlu všetky predložené doklady, ktorými bolo vozidlo prihlásené na území SR, boli sfalšované, čo potvrdili OČTK. Súd prvej inštancie nezobral vôbec do úvahy ani námietky žalovaného k znaleckému posudku č. 17/2016, ktorý z poverenia súdu vypracoval súdny znalec z odboru Doprava cestná Ing. Peter Jelačič, ktorý následne znalecký posudok doplnil Odborným vyjadrením č. 6/2018, ale námietky žalovaného v ňom nezohľadnil. Svoje výhrady žalovaný k znaleckému dokazovaniu a k jeho nepreskúmaniu uviedol vo svojom prípise, ktorý doručil súdu dňa 25.04.2018. Z pohľadu žalovaného nie je k dnešnému dňu dôveryhodne stanovená všeobecná hodnota motorového vozidla IVECO TRAKKER ku dňu odcudzenia, t. j. k 17.01.2012. Žalovaný je toho názoru, že na základe vyššie uvedeného súd prvej inštancie dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, na základe čoho nesprávne právne vec posúdil a zaviazal žalovaného k plneniu.

11. Odvolanie žalovaného bolo doručené žalobcovi, ten však svoju možnosť vyjadrenia sa k odvolaniu v súlade s nevyužil.

12. Odvolací súd preskúmal vec, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania , , vec prejednal bez nariadenia pojednávania, keďže neboli splnené zákonné podmienky pre jeho nariadenie ( ods. l ) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné. Odvolací súd pri rozhodovaní vychádzal z vyššie uvedených zákonných ustanovení a zo skutočností, ktoré vyšli najavo najneskôr do konca lehoty na podanie odvolania. Rozhodujúcim pre posúdenie vecnej a právnej správnosti rozsudku súdu prvej inštancie, dôvodnosť odvolania, boli skutočnosti, ktoré vyšli najavo vykonaným dokazovaním súdom prvej inštancie a ktoré nepochybne existovali v čase vyhlásenia rozsudku, v čase podania odvolania.

13. Odvolací súd sa oboznámil s obsahom spisu, vrátane všetkých písomných podaní strán, odvolací súd preskúmal všetky podstatné odvolacie námietky žalovaného spolu s napadnutým rozsudkom okresného súdu a dospel k záveru, že rozhodnutie v napadnutej časti je potrebné zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie, keď nebol správny záver súdu prvej inštancie, ktorý zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 35,725,44 Eur spolu s príslušenstvom žalobcovi z titulu vzniku poistnej udalosti.

14. V prejednávanom spore žalobca so žalovaným uzatvorili dňa 13.09.2011 poistnú zmluvu č. 6565220876 predmetnom ktorej bolo havarijné poistenie motorového vozidla IVECO TRAKKER 420, so základným poistení, typu B vo výške 103.000,00 Eur na dobu neurčitú. Súčasťou danej zmluvy boli aj Všeobecné poistné podmienky pre poistenie majetku právnických osôb a podnikajúcich fyzických osôb, ako aj Osobitné poistné podmienky poistenia motorových vozidiel, Osobitné poistné podmienky - živel č. 156, Osobitné poistné podmienky - krádež č. 206 a Zmluvné dojednania pre havarijné poistenie EUROKASKO č. 571. Žalobca predmetné motorové vozidlo nadobudol kúpnou zmluvou zo dňa 05.07.2011 za kúpnu cenu 55.000 Eur od predávajúceho L. Hedvábneho, ktorý ho predtým kúpil od R. Y. za 18.000 Eur, a ten ho prvotne zakúpil od firmy Sengplet Automobile GmbH za 18.000 Eur. Následne bolo predmetné motorové vozidlo dňa 17.01.2012 žalobcovi odcudzené a vo veci bolo začaté trestné stíhanie, ktoré bolo uznesením Okresného riaditeľstva policajného zboru v partizánskom ČVS: ORP-18/OVK-PE-2012 zo dňa 15.02.2013 prerušené, nakoľko sa nepodarilo zistiť skutočnosti oprávňujúce vykonať trestné stíhanie proti určitej osobe. Žalobca sa obrátil na žalovaného so žiadosťou o plnenie z poistnej zmluvy, avšak tento mu oznámil, že vzhľadom na skutočnosť, že predmetné motorové vozidlo pochádza z trestnej činnosti, tak v súlade s čl. V písm. j) zmluvných dojednaní, nevznikol žalobcovi nárok na poskytnutie poistného plnenia.

15. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku i konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k záveru, že súd prvej inštancie v prejednávanej veci rozhodol predčasne, keď nezistil skutkový stav v dostatočnom rozsahu, na základe toho dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie je nepreskúmateľné.

16. Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvej inštancie mal v prejednávanom prípade, vzhľadom na uznesenie Okresného riaditeľstva policajného zboru v Malackách zo dňa 15.12.2011 ČVS: ORP-625/ OVK-MA-2011, ktorým bolo začaté trestné stíhanie vo veci prečinu legalizácie príjmu z trestnej činnosti podľa , preto že doposiaľ nezistení páchatelia v príbehu rokov

2010 až 2011 prehlásili do evidencie na ODI v Malackách presne nezistený počet osobných a nákladných motorových vozidiel rôznych značiek, ktoré boli predtým odcudzené, po odcudzení boli na vozidlách pozmenené identifikačné údaje VIN, k vozidlám boli zadovážené falošné doklady o pôvode, že boli zakúpené v zahraničí a následne dovezené na Slovensko, kde po vykonaní kontroly originality a po typovom schválené ES jednotlivo dovezeného vozidla na príslušnom obvodom úrade, tieto prihlásili do evidencie vozidiel a následne odpredali iným osobám a na to nadväzujúci znalecký posudok ČES: PPZ- KEU-BA-EXP-2012/56, v ktorom je na strane 9 pod bodom 11 uvedené, že dánsky doklad č. 07528142, ktorý sa viazal k predmetnému vozidlu IVECO TRAKKER je falzifikát, skúmať, či predmetné motorové vozidlo pochádza na základe vyššie uvedeného z trestnej činnosti a či takto získané vozidlo je vo vlastníctve žalobcu, ktorý uzatvoril poistnú zmluvu so žalovaným.

17. Odvolací súd je toho názoru, že z predložených dôkazov, konkrétne z uznesenia okresného riaditeľstva policajného zboru v Malackách ČVS: ORP-625/OVK-MA-221 zo dňa 15.12.2011 o začatí trestného stíhania (č. l. 83) a na to nadväzujúcich dokumentov, je zrejmé, že vozidlo IVECO TRAKKER malo sfalšované doklady, a preto sa možno domnievať, že pochádza z trestnej činnosti. Nestačilo v predmetnej veci skonštatovanie súdu prvej inštancie v odôvodnení súdneho rozhodnutia, že nakoľko neprišlo k právoplatnému rozhodnutiu, že vozidlo pochádza z trestnej činnosti, tak ho za takéto nemožno považovať. Ak súd prvej inštancie nemal danú skutočnosť za dostatočne preukázanú, mal si v rámci dokazovania vyžiadať ďalšie informácie od príslušných orgánov činných v trestnom konaní o štádiu vyšetrovania daného trestného činu.

18. Vzhľadom na skutočnosť, že súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu nezistil, či predmetné motorové vozidlo pochádza, resp. nepochádza z trestnej činnosti, nemohol sa súd prvej inštancie náležite vysporiadať s ďalšou na to nadväzujúcou skutočnosťou, a to, či mohlo prísť k platnému uzatvoreniu kúpnej zmluvy a na ňu nadväzujúcej poistnej zmluvy medzi žalobcom a žalovaným, nakoľko žalobca nemusel byť v čase uzatvorenia poistnej zmluvy vlastníkom predmetného motorového vozidla, ktoré získal (ak by boli preukázané vyššie uvedené skutočnosti) neplatnou kúpnou zmluvou od nevlastníka. Odvolávajúc sa na stále platnú zásadu rímskeho práva „nemo plus iuris ad alium transfere potest, quam ipse habet“, v zmysle ktorej z nepráva nemôže vzniknúť právo, by ani v posudzovanom prípade nemohol platne nadobudnúť vlastnícke právo právny nástupca (žalobca), ak subjekt od ktorého odvodzuje svoje vlastnícke právo toto právo nikdy nenadobudol a teda ho ani nemohol platne previesť. Ani touto právnou skutočnosťou sa súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní nezaoberal.

19. Za ďalšiu dôležitú otázku, od vyriešenia ktorej závisí podľa odvolacieho súdu ďalší postup v konaní, je na základe možného skonštatovania neplatnosti kúpnej zmluvy, ktorou mal žalobca nadobudnúť predmetné motorové vozidlo IVECO TRAKKER, by nemohlo prísť ani k platnému uzatvoreniu poistnej zmluvy medzi žalobcom a žalovaným, nakoľko na strane poisteného (vlastníka motorového vozidla) by vystupoval žalobca, ktorý by nadobudol motorové vozidlo od nevlastníka, a preto by sa ani on nemohol považovať za vlastníka. V zmysle stále platnej zásady rímskeho práva, že z nepráva nemôže vzniknúť právo, ani v posudzovanom prípade nemohol nadobudnúť platne vlastnícke právo právny nástupca (žalobca), ak subjekt od ktorého odvodzuje svoje vlastnícke právo, toto nikdy nenadobudol a teda ani ho nemohol platne previesť. Súdna prax sa zjednotila na tom, že súd nemôže vychádzať len z posúdenia subjektívnych predstáv držiteľa, ale že dobrá viera držiteľa sa musí vzťahovať aj na objektívne okolnosti, za ktorých vôbec mohlo vecné právo vzniknúť, teda aj právnemu dôvodu (titulu), ktorý by mohol mať za následok vznik práva, titul nadobudnutia držby tu síce nemusí byť, držiteľom však musí byť so zreteľom na všetky okolnosti dobrej viery, že jeho držba sa o taký titul opiera. Preto na základe vyššie uvedených skutočností sa súd prvej inštancie mal zaoberať aj danými otázkamii a vyvodiť z nich právne závery, preukazujúce dôvodnosť, resp. nedôvodnosť plnenia z poistnej zmluvy.

20. Na základe vyššie uvedeného je odvolací súd toho názoru, že žalobca nikdy nebol vlastníkom predmetného motorového vozidla, preto na strane prevodcu vzniklo bezdôvodné obohatenie v zmysle príslušných ustanovení , ktoré si žalobca mohol od neho vymáhať v súdnom konaní.

21. Ďalej žalovaný vo svojom odvolaní namietal aj to, že súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní nezobral vôbec do úvahy námietky žalovaného k Znaleckému posudku č. 17/2016, ktoré znalec nezohľadnil ani v Odbornom vyjadrení č. 6/2018. Súd prvej inštancie v predmetnom prípade skonštatoval, že vychádzal zo znalcom stanovenej hodnoty vozidla, pričom skonštatoval, že takto

stanovená cena zodpovedá hodnote vozidla určenej podľa vyhlášky č. a zodpovedá aj všeobecnej hodnote vozidla definovanej v zmluvných dojednaniach, k námietkam žalovaného sa súd prvej inštancie žiadnym spôsobom nevyjadril, prečo tieto nebral do úvahy. Podľa názoru odvolacieho súdu aj týmto súd prvej inštancie zaťažil svoje rozhodnutie vadou, ktorá spôsobuje porušenie práva strán sporu na spravodlivé konanie.

22. Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa SR a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky, súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. uplatnením nárokov a obranou proti takémuto uplatneniu. Povinnosťou súdu je rozsudok odôvodniť spôsobom, uvedeným v ustanovení . Z odôvodnenia musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. Iba takéto rozhodnutie je preskúmateľné a účastníkom konania umožňuje posúdiť postup súdu. Keďže okresný súd podľa uvedeného ustanovenia nepostupoval, obmedzil strany sporu v ich práve na spravodlivé súdne konanie a pri podaní opravného prostriedku vo vzťahu k zákonom vymedzeným odvolacím dôvodom, v dôsledku čoho im odňal možnosť konať pred súdom.

23. Podľa názoru odvolacieho súdu, je v danej veci nevyhnutné zdôrazniť, že povinnosťou súdu v občianskom súdnom konaní je riadne a dostatočne zistiť skutkový stav veci, aby mohol vo veci rozhodnúť.

24. Právo na spravodlivý proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia (po vykonaní dôkazov a ich vyhodnotení) skutkový stav a po použití relevantných právnych noriem vo veci rozhodnú za predpokladu, že skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné a že neboli prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. O arbitrárnosti (svojvôli) pri výklade a aplikácii zákonného predpisu všeobecným súdom je možné uvažovať len v prípade, ak by sa tento natoľko odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam (mutatis mutandis , , ).

25. Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej. Všeobecný súd by mal vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení svojho rozhodnutia dbať tiež na jeho celkovú presvedčivosť, teda na to, aby jeho závery, ku ktorým na základe zhodnotenia skutkového stavu veci dospel boli prijateľné, racionálne a v neposlednom rade aj spravodlivé a najmä presvedčivé. Všeobecný súd musí súčasne vychádzať z toho, že súdy majú poskytovať v občianskom súdnom konaní materiálnu ochranu zákonnosti tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov ( , , ).

26. Súd prvej inštancie svoje závery odôvodnil stručne bez presvedčivých právnych záverov, ktoré bolo nutné zodpovedať s prihliadnutím na konkrétne okolnosti prípadu. Takéto odôvodnenie potom prirodzene vzbudzuje dôvodné pochybnosti najmä o presvedčivosti a spravodlivosti rozhodnutia súdu.

27. Doterajšie dôvody, ktoré použil súd prvej inštancie pre záver svoje záver zostávajú neúplnými, v tom zmysle, že vo všeobecnej argumentačnej rovine, ale i v konkrétnostiach posudzovaného prípadu, zostávajú nezodpovedané zo všetkých (potrebných) zákonných hľadísk, sú tak nepresvedčivými v tom, či je dôvodný nárok žalobcu na zaplatenie sumy z poistného plnenia.

28. Po preskúmaní veci dospel odvolací súd k záveru, že odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie nezodpovedá ustanoveniu a právu strán sporu na spravodlivé súdne konanie.

29. Odvolací súd zastáva názor, že takéto závery súdu vychádzajú z neúplne zisteného skutkového stavu veci a nepreskúmateľnosti rozhodnutia, čo odôvodňuje porušenie práva na spravodlivý súdny proces. Následný záver súdu, bez vyloženia aplikovaných právnych predpisov vo vzťahu ku konkrétnym okolnostiam danej veci, je tiež nepresvedčivý a nepreskúmateľný.

30. S prihliadnutím na uvedené, odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti podľa . Zákonným dôvodom pre zrušenie rozhodnutia

podľa tohto ustanovenia, je existencia vady konania, ktorá sa prejavila v takom nesprávnom procesnom postupe, ktorým súd znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ktorého základný rámec je obsiahnutý v článku 6 ods. 1 Dohovoru. Toto právo je podľa judikatúry Ústavného súdu SR implikované aj v článku 46 ods. 1 SR. Jednotlivé čiastkové práva, ktoré tvoria obsah práva na spravodlivý proces, je možné vyvodiť predovšetkým z rozhodovacej činnosti ESĽP. Patrí sem najmä právo na prístup k súdu, právo na nezávislý a nestranný súd, právo na verejnosť konania a rozhodovania, právo na rozhodnutie v primeranej lehote a právo na spravodlivé prejednanie veci. Do tohto práva na spravodlivé prejednanie veci patrí aj právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia.

31. Podľa v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

32. V zmysle uvedeného ustanovenia, odôvodnenie rozhodnutia musí sledovať účel vyložiť opodstatnenosť, zákonnosť a spravodlivosť tohto záverečného úsudku súdu. Odôvodnenie rozhodnutia je aj prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutia, z hľadiska možnosti preskúmania rozhodnutia na podklade opravného prostriedku.

33. V ďalšom konaní súd prvej inštancie vykoná dokazovanie v dostatočnom rozsahu, zhodnotí zistený skutkový stav veci a na základe právneho posúdenia veci znovu rozhodne a svoje rozhodnutie odôvodní tak, aby bolo v súlade s uvedenými zákonnými ustanovenia, s poukazom na ustanovenie a tiež aby bolo aj preskúmateľné v prípadnom odvolacom konaní.

34. Podľa ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.

35. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

(1) Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

(1) Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení.

(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ).

(1) Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci.

(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).