Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

31S/62/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Vargovej (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Martiny Mochnáčovej a JUDr. Martiny Brniakovej, v právnej veci žalobcu: mal. F. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. č. XX/XX, K., zastúpený zákonnou zástupkyňou W. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. č. XX/XX, K., právne zast.: JUDr. Dušan Serek advokátska kancelária s.r.o., so sídlom B. zdravotnom stredisku č. XXX, XXX XX Y., proti žalovanému: Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky, so sídlom Chlumeckého č. 2, Bratislava, za účasti ďalších účastníkov konania: v rade 1/ N. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. č. XXXX/XX, Y. W., v rade 2/ N. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. č. XXX/X, v rade 3/ M. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. č. XXX/X, v rade 4/ mal. J. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. č. XXXX/XX, Y. W., zastúpený matkou - ďalšou účastníčkou konania v rade 1/, ďalší účastníci konania v rade 1/ - 4/ právne zastúpení: Mgr. Samuel Dorociak, advokát so sídlom X. mája č. XXX/XX, Y. W., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného Číslo: VoÚ 119/2017/Fi zo dňa 23.04.2018, takto

rozhodol:

I. Krajský súd v Žiline žalobu z a m i e t a .

II. Žalobcovi, žalovanému a ďalším účastníkom konania v rade 1/ - 4/ náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Správny orgán prvého stupňa - Okresný úrad Ružomberok, katastrálny odbor rozhodnutím Č. k.: V 1272/2017-6 zo dňa 08.06.2017 podľa a o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len katastrálny zákon) zamietol návrh žalobcu na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností z dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov: N. N. a V. N.. V odôvodnení rozhodnutia poukázal na skutočnosť, že dňa 16.05.2017 podal žalobca zastúpený zákonnou zástupkyňou W. K. návrh na zápis vlastníckeho práva do KN z Dohody o vyporiadaní BSM uzatvorenej medzi N. N. a V. N.. Predmetom dohody o vyporiadaní BSM manželov boli: rodinný dom súp. č. XXX postavený na pozemku C-KN parc. č. 580/2, zastavané plochy a nádvoria o výmere 132 m2, evidovaný na LV č. XXXX kat. úz. G.. Rozsudok č. k. -58 Okresného súdu Ružomberok o rozvode manželstva účastníkov dohody nadobudol právoplatnosť dňom 07.05.2012, ktorým zaniklo BSM manželov. Správny orgán prvého stupňa poukázal na ust. , , , dôvodiac, že dohoda o vyporiadaní BSM bola medzi manželmi uzavretá 05.07.2014, avšak návrh na vklad vlastníckeho práva bol doručený do KN dňa 16.05.2017, teda po uplynutí troch rokov od zániku BSM. Tri roky uplynuli dňom 07.05.2015. Ďalej poukázal na ust. , dôvodiac, že návrh na vklad bol podaný v čase, kedy už nastala nevyvrátiteľná právna domnienka vzniku podielového spoluvlastníctva bývalých manželov. K vyporiadaniu BSM dochádza dňom, ku ktorému nastupujú účinky vkladu. Právne účinky pri dohode

o vyporiadaní BSM nastávajú až po vydaní právoplatného rozhodnutia o povolení vkladu. Ak návrh na vklad nie je podaný v trojročnej lehote, nastupuje nevyvrátiteľná domnienka o vyporiadaní BSM podľa , aj keď dohoda bola uzatvorená pred uplynutím lehoty. S poukazom na ust. katastrálneho zákona, ust. , ďalej správny orgán prvého stupňa uviedol, že návrh na vklad nebol podaný účastníkom konania v súlade s katastrálneho zákona, keďže bol podaný žalobcom zastúpeným zákonnou zástupkyňou - matkou. Podľa predloženého úmrtného listu jeden z účastníkov zmluvy zomrel XX.XX.XXXX, a to V. N., nar. XX.XX.XXXX, čiže pred začatím konania o povolení vkladu. Dňom úmrtia teda stratil spôsobilosť mať práva a povinnosti. Podľa dohody o vyporiadaní BSM sa síce bývalí manželia dohodli, že uvedený nehnuteľný majetok nadobudne V. N. (otec žalobcu) do svojho výlučného vlastníctva, avšak z dôvodu, že smrťou stratil spôsobilosť mať práva a povinnosti, správny orgán prvého stupňa už nemôže povoliť vklad vlastníckeho práva v prospech nebohého V. N..

2. O odvolaní žalobcu voči vyššie označenému rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa rozhodoval žalovaný rozhodnutím Číslo: VoÚ 119/2017/Fi zo dňa 23.04.2018, ktorým podľa ust. in fine o správnom konaní v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len Správny poriadok) odvolanie žalobcu zastúpeného zákonnou zástupkyňou - matkou zamietol a rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa potvrdil stotožňujúc sa so skutkovými a právnymi dôvodmi obsiahnutými v napadnutom rozhodnutí. Stotožnil sa s dôvodmi pre zamietnutie návrhu na vklad, a to pre nespôsobilosť jedného z účastníkov dohody mať práva a povinnosti, t. j. stratu právnej subjektivity, uplynutie lehoty na vyporiadanie BSM, nastúpenie právnej domnienky o vyporiadaní, ako aj potrebu schválenia právneho úkonu maloletého súdom. Poukázal na ust. , , , , konštatujúc, že V. N. v čase podania návrhu na vklad dňa 16.05.2017 nemal spôsobilosť na páva, nakoľko dňa XX.XX.XXXX zomrel. Naviac právny úkon zákonného zástupcu maloletého sa stáva perfektným až schválením súdu. Rozhodnutie, ktorým súd právoplatne schváli právny úkon zákonného zástupcu maloletého musí byť neoddeliteľnou súčasťou listiny, podľa ktorej má byť zapísané právo do KN. Žalovaný poukazuje na súvisiacu súdnu prax (R 67/1970), v zmysle ktorej právny úkon uzavretia dohody dedičov urobený zástupcom dediča, ktorý nemá sám spôsobilosť na právne úkony, potrebuje na svoju platnosť vždy schválenie opatrovníckym súdom. Právny úkon maloletého F. N. nebol perfektný, nakoľko nebol schválený súdom. S poukazom na ust. , žalovaný konštatuje, že trojročná lehota obsiahnutá v ust. má hmotnoprávnu povahu a zároveň ide o prekluzívnu lehotu sui generis. Do jej uplynutia sa musí buď uzavrieť dohoda o vyporiadaní BSM alebo podať žaloba na súde. Ak trojročná lehota uplynula pred úmrtím poručiteľa, zaradí sa do dedičstva len majetok, o ktorom podľa platí, že prislúcha poručiteľovi, a to i v tom prípade, že konanie o vyporiadaní BSM pokračovalo po úmrtí poručiteľa a bolo zastavené až v dobe, kedy už prebiehalo dedičské konanie. Ohľadom nehnuteľností zakladá márne uplynutie trojročnej lehoty nevyvrátiteľnú právnu domnienku vzniku podielového spoluvlastníctva bývalých manželov s rovnosťou podielov. Ak bol návrh na vklad vlastníckeho práva do KN na základe dohody bývalých manželov o vyporiadaní vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ktoré tvoria BSM manželov, podaný po uplynutí troch rokov od zániku BSM, bol podaný v dobe, kedy už nastala nevyvrátiteľná právna domnienka vzniku podielového spoluvlastníctva bývalých manželov, teda právny vzťah vylučuje, aby jeho účastníci (podieloví spoluvlastníci) uzavreli dohodu o vyporiadaní - v tejto dobe už neexistujúceho BSM. Žalovaný poukazuje na súvisiacu rozhodovaciu prax súdov ČR (napr. Krajského súdu v Ostrave č. k. zo dňa 27.06.1996), podľa ktorého k vyporiadaniu BSM dochádza dňom, ku ktorému nastupujú účinku vkladu. Ak vkladový návrh nie je podaný v trojročnej lehote, nastupuje domnienka o vyporiadaní podľa , aj keď dohoda bola uzavretá pred uplynutím predmetnej lehoty. Žalovaný poukazuje aj na rozhodnutie Ústavného súdu ČR z 30.08.2000 sp. zn. , z ktorého dôvodí, že k vyporiadaniu BSM, ktorého predmetom sú tiež nehnuteľností zapísané v katastri nehnuteľností, dochádza dňom, ku ktorému nastupujú účinky vkladu. Z tohto dôvodu musí byť najneskoršie posledný deň lehoty, určenej na vyporiadanie, podaný návrh na vklad. Ak návrh na vklad nebol podaný, uplynutím lehoty nastúpila domnienka o vyporiadaní zakotvená v ust. , aj keď dohoda o vyporiadaní bola uzavretá.

3. Proti rozhodnutiu žalovaného podal v zákonnej lehote žalobu žalobca navrhujúci zrušenie rozhodnutia žalovaného, ako aj správneho orgánu prvého stupňa a vrátenie veci správnemu orgánu prvého stupňa na ďalšie konanie. V prvej žalobnej námietke žalobca namieta nesprávnosť právnych záverov žalovaného pri aplikácii ust. a ust. . Je toho názoru, že domnienka

transformácie BSM k nehnuteľnostiam na podielové spoluvlastníctvo sa uplatní v prípade, ak nedošlo v lehote troch rokov od zániku BSM k dohode ani k začatiu konania o vyporiadanie. Dohoda, ktorá sa predkladá na zápis do KN, musí byť v prvom rade platná s tým, že vkladom do katastra nadobúda účinky a nie účinnosť, ktorá už existuje u platného právneho úkonu. Tieto vlastnosti má dňom uzavretia. Z uvedeného plynie, že pre povolenie vkladu prvostupňový správny orgán musí mať preukázanú existenciu platnej a účinnej dohody uzavretej v zákonom stanovenej trojročnej prekluzívnej lehote. V prejednávanej veci k transformácii BSM nedošlo, nakoľko v lehote troch rokov od zániku BSM V. N. a N. N., rod. G. došlo k uzavretiu dohody, aj keď v uvedenej lehote nebol podaný návrh na vklad. Hoci v ust. sa uvádza, že dohody medzi manželmi týkajúce sa nehnuteľností nadobúdajú účinnosť vkladom do katastra, BSM manželov je založené na princípe, že každý z manželov je vlastníkom celej veci a pri vyporiadaní BSM nedochádza k prevodu vlastníctva. Nemožno tiež zabúdať na rozdiel medzi vecno-právnymi a obligačnoprávnymi následkami účinnosti zmluvy. Zo zmluvy vznikajú pre jej účastníkov obligačnoprávne účinky - obsah zmluvy sa pre nich stáva záväzný. Viazanosť účastníkov ich prejavmi vôle smerujúcimi k vzniku zmluvy ( ku vzniku vecnoprávnych účinkov, ktorej treba ešte kladné rozhodnutie orgánu katastra), sa vzťahuje aj na dedičov zomrelého účastníka, ktorí vstupujú do jeho práv a záväzkov z občianskoprávneho vzťahu, ku ktorému došlo na podklade zhodných prejavov vôle účastníkov ešte pred vznikom vecnoprávnych účinkov účinnej zmluvy (napr. rozhodnutie NS SR sp. zn. , , ). Od účinnosti zmluvy treba preto rozlíšiť účinky zmluvy. Účinkami zmluvy treba rozumieť dosiahnutie právnych následkov - dôsledkov zmluvy, ktoré sa ňou sledovali. Ak je platná a účinná dohoda o vyporiadaní BSM, tzn. že jej účastník má právo domáhať sa toho, aby sa na základe tejto zmluvy podal návrh na vklad vlastníckeho práva a dosiahla sa zmena. Z uvedeného plynie, že právo podať návrh na vklad nie je právo, ktoré zaniká smrťou poručiteľa, ale prechádza na jeho dedičov. Žalobca poukazuje na nález ÚS ČR sp. zn. , z ktorého záverov vyvodzuje, že návrh na vklad možno podať v časovo neobmedzenej dobe. V druhej žalobnej námietke vyslovil žalobca nesúhlas s právnymi závermi, v zmysle ktorých právny úkon maloletého F. N. nebol perfektný, nakoľko nebol schválený súdom, kedy žalovaný poukazuje na judikát R 67/1970. Žalobca udáva, že nebol účastníkom dohody o vyporiadaní, preto tu neprichádza do úvahy zamýšľať sa nad schválením právneho úkonu za maloletého. Ani návrh na vklad nie je právnym úkonom podľa , a preto ani v tomto prípade neprichádza do úvahy schválenie súdom. Maloletý z titulu dedičského práva je len účastníkom konania o návrhu na vklad, ako právny nástupca, na ktorého okamihom smrti poručiteľa prešli práva a povinnosti a okrem iných aj právo podať návrh na vklad. V tretej žalobnej námietke žalobca poukazuje na skutočnosť, že hoci účastník dohody o vyporiadaní BSM stratil svojou smrťou spôsobilosť mať práva a povinnosti a v právnej úprave je uvedené, že dohoda o vyporiadaní BSM nadobúda účinnosť vkladom do katastra, treba si uvedomiť, že BSM je založené na princípe, že každý z manželov je vlastníkom celej veci a pri vyporiadaní BSM nedochádza k prevodu vlastníctva. Preto tu nemožno o prechode vlastníctva pri vyporiadaní BSM vôbec uvažovať. Žalobca je toho názoru, že odkaz na súvisiacu rozhodovaciu prax českých súdov nemožno použiť, nakoľko tieto rozhodnutia boli vydané v čase, keď platila iná právna úprava v Čechách a iná právna úprav na Slovensku.

4. Ďalší účastníci v rade 1/ až 4/ vo vyjadrení k žalobe zo dňa 04.10.2018 navrhli žalobu ako nedôvodnú zamietnuť stotožňujúc sa so skutkovými a právnymi dôvodmi obsiahnutými v žalobou napadnutom rozhodnutí. Ak bol návrh na vklad vlastníckeho práva z dohody o vyporiadaní BSM podaný po uplynutí trojročnej lehoty od zániku BSM, musí ho katastrálny úrad zamietnuť. Výnimku by tvorili iba tie prípady, keby by bol návrh na vklad od KN z dohody podaný síce po uplynutí trojročnej lehoty po zániku BSM, ale v priebehu súdneho konania o vyporiadaní BSM, ktoré začalo ešte pred uplynutím trojročnej lehoty. Poukazujú na ust. § 30 ods. 1 katastrálneho zákona, v zmysle ktorého účastníkom konania o povolení vkladu je účastník právneho úkonu, na ktorého základe má vzniknúť, zmeniť sa alebo zaniknúť právo k nehnuteľnosti. V. N., ako účastník dohody, však smrťou stratil svoju právnu subjektivitu v zmysle , a tým stratil aj spôsobilosť byť účastníkom konania. Procesná subjektivita predstavuje základnú procesnú podmienku, ktorá musí byť daná, aby správny orgán mohol vo veci konať a rozhodnúť. V danom prípade sa jedná o tzv. non subjekt, kde účastník právneho vzťahu V. N. už od počiatku nemá procesnú spôsobilosť, a preto nemôže byť účastníkom konania.

5. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 05.10.2018 v podrobnostiach uviedol skutkové a právne závery obsiahnuté v žalobou napadnutom rozhodnutí. Navrhol, aby bola žaloba ako nedôvodná zamietnutá.

6. Žalobca v replike k vyjadreniu žalovaného a ďalších účastníkov v rade 1/ až 4/ zo dňa 19.11.2018 zotrval v podrobnostiach na skutkovom a právnom vymedzení žalobných bodov. Na dôvažok, pokiaľ išlo o odkaz na súdnu prax ČR, že právna úprava SR nerozlišuje, či vyporiadaním podľa sa má na mysli uzatvorenie dohody a nadobudnutie jej účinnosti, resp. či je nutné pod vyporiadanie zahrnúť vecnoprávne účinky takejto dohody, tzn. podať v trojročnej lehote tiež návrh na vklad práv z tejto dohody do KN. Rozhodnutie katastrálneho úradu o povolení vkladu nemá na účinnosť dohody o vyporiadaní žiaden vplyv, pretože v citovanom ustanovení hovorí o účinnosti zmluvy nie o nadobudnutí práv. Neprimerane extenzívny výklad právnej normy, kedy pojem vyporiadanie by mal zahŕňať okrem uzavretia dohody o vyporiadaní BSM aj nadobudnutie vecnoprávnych účinkov formou vkladu, nekorešponduje s rešpektovaním zásady zmluvnej voľnosti a zásady „pacta sunt servanda“. Zmluvné strany, v tomto prípade manželia, ako účastníci dohody o vyporiadaní BSM sú svojimi prejavmi vôle viazaní, pričom prejav vôle zaväzuje aj právnych nástupcov. Ak by mal zákonodarca na mysli, že slovné spojenie „v lehote troch rokov“ zahŕňa nielen v danej lehote uzatvorenie samotnej dohody ale aj povolenie vkladu, bol by to v samotnom znení upravil. Pokiaľ žalovaný uvádza, že ak BSM zaniklo rozvodom a jeden z rozvedených manželov zomrel skôr, ako mohlo právoplatne skončiť už začaté konanie o vyporiadaní BSM, vyporiadanie vykoná súd tak, že veci prikáže do vlastníctva žijúceho manžela do dedičstva po zomrelom manželovi, žalobca je toho názoru, že uvedené nemožno v danom prípade aplikovať, nakoľko sa uvedený záver týka vyporiadania BSM v súdnom konaní. Márnym uplynutím trojročnej lehoty sa rozumie uplynutie lehoty bez vyporiadania buď dohodou manželov, alebo ak k dohode nedošlo, bez podania návrhu na vyporiadanie BSM na príslušný súd. Hoci na jednej strane žalovaný zhodne uvádza, že do uplynutia trojročnej lehoty sa musí buď uzavrieť dohoda o vyporiadaní BSM alebo podať žaloba na súd, a tým nepriamo dáva žalobcovi za pravdu, že trojročná lehota sa vzťahuje len na samotný akt vyporiadania - dohody - ako záväzkovoprávneho vzťahu, na druhej strane sa opiera o tvrdenie, že márne uplynutie trojročnej lehoty zakladá nevyvrátiteľnú právnu domnienku podielového spoluvlastníctva. Žalovaný si teda v otázke, čo možno považovať za márne uplynutie lehoty, sám protirečí. Na dôvažok, k námietke absencie právneho záujmu na podanie správnej žaloby, poukazuje na skutočnosť, že z dohody o vyporiadaní BSM uzatvorenej medzi ďalšou účastníčkou konania v rade 1/ a V. N. dňa 05.07.2014 vyplýva, že nehnuteľnosti, ktoré boli v BSM, nadobúda V. N. s povinnosťou vyplatiť ďalšej účastníčke v rade 1/ N. N. sumu 35 000 €. Túto povinnosť si V. N. splnil a dňa 20.11.2014 skutočne vyplatil N. N. sumu 35 000 €, o čom svedčia aj fotokópie príkazov na úhradu, ktoré boli pripojené k správnej žalobe. Nesprávnym výkladom zákonných ustanovení týkajúcich sa vyporiadania BSM - a by bol žalobca ukrátený na svojich právach, t. j. na výške dedičského podielu, ktorý by mu ako dedičovi po poručiteľovi V. N. pripadol. Ak by príslušný katastrálny úrad nepovolil vklad práva na základe dohody o vyporiadaní BSM do katastra, ďalšia účastníčka konania v rade 1/, ktorá bola z majetku patriaceho do BSM riadne vyplatená, sa môže v dedičskom konaní po poručiteľovi v rámci vyporiadania BSM domáhať vydania 1/2 nehnuteľností, ktoré boli predmetom dohody o vyporiadaní BSM a žalobca namiesto podielu vo veľkosti 1/4 v nehnuteľnostiach opísaných v dohode o vyporiadaní BSM by nadobudol len polovicu predmetného podielu, t. j. len 1/8. Z uvedeného teda plynie, že žalobca je rozhodnutím žalovaného, ako aj rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa, ukrátený na svojom dedičskom práve.

7. Žalovaný v duplike zo dňa 07.12.2018 zotrváva na skutkových a právnych dôvodovch obsiahnutých vo vyjadrení k žalobe, ktoré v podrobnostiach opakuje. Naďalej trvá na všetkých tvrdeniach ohľadne potreby schválenia právneho úkonu maloletého súdom, nakoľko toto bola jedna z podstatných vád konania o návrhu na vklad - absolútna neplatnosť právneho úkonu, naďalej má za to, že rozhodnutie o zamietnutí návrhu na vklad je správne a zákonné. Ďalší účastníci v rade 1/ až 4/ vyjadrenie k replike žalobcu nepodali.

8. V prejednávanej veci účastníkov správny súd pôvodne rozhodol rozsudkom č. k. -121 zo dňa 24.02.2022 tak, že napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Krajský súd svoje rozhodnutie odôvodnil predovšetkým tým, že:

- z doslovného znenia ust. požiadavka, v zmysle ktorej by k zachovaniu trojročnej lehoty na „vyporiadanie dohodou“ bolo potrebné, aby v tejto lehote bol podaný návrh na vklad dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov alebo bolo dokonca právoplatne rozhodnuté o vklade takejto dohody nevyplýva (bod 17 odôvodnenia), k naplneniu zákonodarcom predpokladaného pojmu „vyporiadanie dohodou" teda postačuje, aby účastníci

- manželia medzi sebou uzatvorili platnú a účinnú zmluvu v zmysle obligačných účinkov. Manželstvo otca žalobcu a ďalšej účastníčky v rade 1/ zaniklo dňom 7.5.2014. Dohoda o vyporiadaní bezpodielového

spoluvlastníctva manželov nadobudla platnosť a účinnosť dňom 5.7.2014. Z uvedeného plynie, že táto dohoda bola uzatvorená v zákonom stanovenej lehote troch rokov a preto nenastúpila právna domnienka transformácie bezpodielového spoluvlastníctva manželov na podielové spoluvlastníctvo účastníkov dohody k nehnuteľnostiam, ktorú predpokladá (bod 22 odôvodnenia),

- nebol daný zákonný predpoklad pre schválenie právneho úkonu súdom podľa , nakoľko žalobca nebol účastníkom dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov a uvedené sa týkalo aj návrhu na vklad, nakoľko k schvaľovaniu úkonu v intenciách dochádza až potom, čo je súdu zrejmý obsah právneho úkonu (aby mohol posúdiť súlad so záujmami maloletého), naviac má na mysli hmotnoprávne úkony v zmysle , a to také hmotnoprávne úkony, pri ktorých dochádza k „nakladaniu" s majetkom maloletého (scudzeniu, zaťaženiu, nadobudnutiu majetkových hodnôt, atd'.). Ani právoplatnosťou rozhodnutia o povolení vkladu dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov však maloletý ešte vlastnícke právo nenadobudne, nakoľko je viazané na rozhodnutie dedičského súdu o vyporiadaní dedičstva po poručiteľovi (bod 27 odôvodnenia), pričom návrh na vklad je len procesným úkonom (bod 25 odôvodnenia),

- úmrtie účastníka dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov nemá vplyv na viazanosť účastníkov prejavmi vôle smerujúcimi k vzniku vecnoprávnych účinkov zmluvy, trvá teda naďalej aj pre dedičov poručiteľa, ktorí vstupujú do práv a záväzkov zomrelého účastníka občianskoprávneho vzťahu. Účastník zmluvy, ktorá podlieha pre nadobudnutie vecnoprávnych účinkov rozhodnutiu o vklade, je svojim zmluvným prejavom, t.j. obligačnými účinkami zmluvy, viazaný až do rozhodnutia príslušného orgánu. Táto viazanosť je občianskoprávnym vzťahom, prechádza z účastníka na jeho právnych nástupcov, teda aj na dedičov, ktorí ako právni nástupcovia zomrelého účastníka nastupujú na jeho miesto do právneho vzťahu založeného prejavmi vôle pôvodného účastníka (bod 31 odôvodnenia). Na účely aplikácie § 30 ods. 1 katastrálneho zákona bolo preto žalobcu potrebné považovať za oprávnenú osobu na podanie návrhu na vklad. Dedičia poručiteľa sú viazaní a oprávnení z právnych úkonov poručiteľa odo dňa jeho smrti, a to až do právoplatného rozhodnutia o vyporiadaní dedičstva. Na dedičov okamihom smrti poručiteľa teda prešlo aj právo podať návrh na vklad dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov do katastra nehnuteľností (bod 32 odôvodnenia).

9. Najvyšší správny súd SR rozsudkom sp. zn. zo dňa 24.02.2022 vyššie označený rozsudok Krajského súdu v Žiline zrušil a vec krajskému súdu vrátil na ďalšie konanie s uvedením záväzného právneho názoru vo veci. Najvyšší správny súd SR dospel k záveru, že správny orgán prvého stupňa nebol oprávnený rozhodnúť o povolení vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností na podklade dohody o vyporiadaní BSM, nakoľko návrh na vklad bol podaný až 16.05.2017, teda po uplynutí troch rokov od zániku BSM, ktoré uplynuli dňom 07.05.2015. V dôsledku nastúpenia zákonnej domnienky vyporiadania podľa totiž vzniklo vo vyporiadavanej nehnuteľnosti podielové spoluvlastníctvo s výškou spoluvlastníckeho podielu 1/2 u každého z bývalých manželov, ktorý následne nemohol byť predmetom vyporiadania na základe dohody z 05.07.2014.

10. Správny súd prejednal vec bez nariadenia pojednávania za splnenia procesných podmienok podľa (ďalej len „“) v spojení s a contrario. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 26.07.2022, o čo bola spísaná zápisnica, ktorá je súčasťou súdneho spisu.

11. Krajský súd v Žiline preskúmal napadnuté rozhodnutie podľa a nasl. v medziach žalobných bodov ( a ) a rešpektujúc vyslovený záväzný právny názor Najvyššieho správneho súdu SR v rozsudku zo dňa 24.02.2022 dospel k záveru, že žalobu je potrebné ako nedôvodnú podľa zamietnuť z nasledovných dôvodov:

12. Podľa Ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa vyporiadanie podľa zásad uvedených v . Ak dôjde k vyporiadaniu dohodou, sú manželia povinní vydať si na požiadanie písomné potvrdenie o tom, ako sa vyporiadali. Ak sa vyporiadanie nevykoná dohodou, vykoná ho na návrh niektorého

z manželov súd.

Ak do troch rokov od zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov nedošlo k jeho vyporiadaniu dohodou alebo ak bezpodielové spoluvlastníctvo manželov nebolo na návrh podaný do troch rokov od jeho zániku vyporiadané rozhodnutím súdu, platí, pokiaľ ide o hnuteľné veci, že sa manželia vyporiadali podľa stavu, v akom každý z nich veci z bezpodielového spoluvlastníctva pre potrebu svoju, svojej rodiny a domácnosti výlučne ako vlastník používa. O ostatných hnuteľných veciach a o nehnuteľných veciach platí, že sú v podielovom spoluvlastníctve a že podiely oboch spoluvlastníkov sú rovnaké. To isté platí primerané o ostatných majetkových právach, ktoré sú pre manželov spoločné. Ak sa po vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov rozhodnutím súdu alebo dohodou objaví majetok, ktorý nebol zahrnutý v rámci vyporiadania, platí preň domnienka uvedená v odseku 4.

Podľa Pokiaľ sa dohody medzi manželmi podľa ustanovení a 149 týkajú nehnuteľností, musia mať písomnú formu a nadobúdajú účinnosť vkladom do katastra.

Podľa § 30 ods. 2 katastrálneho zákona Konanie o povolení vkladu sa začína na návrh účastníka konania.

13. Správny súd v súlade s vysloveným záväzným právnym názorom kasačného súdu konštatuje, že z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že po zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov (napr. rozvodom podľa ) sa vykoná jeho vyporiadanie dohodou, pričom ak (bývalí) manželia takúto dohodu neuzavrú, vykoná ho súd na návrh niektorého z (bývalých) manželov. Ak však do troch rokov od zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov nedošlo k vyporiadaniu dohodou alebo k podaniu návrhu na súd, nastupuje zo zákona domnienka vyporiadania, ktorá pri nehnuteľnostiach znamená, že tieto sú v podielovom spoluvlastníctve s výškou spoluvlastníckeho podielu každého z (bývalých) manželov 1/2. Dohoda o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov je teda priorizovaným spôsobom vyporiadania. Pokiaľ je predmetom vyporiadania nehnuteľnosť, musí mať dohoda o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov písomnú formu. Takouto dohodou dochádza k prevodu nehnuteľností, pretože sa mení pôvodné bezpodielové vlastníctvo manželov na výlučné vlastníctvo alebo podielové spoluvlastníctvo (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 1 Sžo-KS 139/2004). Pri prevode vlastníctva k nehnuteľnostiam sa však rozoznávajú dve fázy, prvou je právny dôvod (iustustitulus),ktorým je prevodná zmluva a druhou je právny spôsob nadobudnutia vlastníctva (modusadquirendi), ktorým je vklad do katastra nehnuteľností. Existencia samotnej prevodnej zmluvy vrátane dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov teda neznamená, že na jej základe aj dôjde k prevodu vlastníckeho práva. Podanie návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností je totiž len oprávnením a nie povinnosťou účastníkov prevodnej zmluvy. Inak povedané, ak účastníci zmluvy návrh na vklad nepodajú, vyjadrujú tým vôľu, že nemajú záujem, aby k obligačným účinkom zmluvy nastúpili aj účinky vecnoprávne. Katastrálny zákon a ani iný právny predpis neustanovuje vo všeobecnosti lehotu, v rámci ktorej by mal byť podaný návrh na vklad. Táto lehota nevyplýva ani z , ktorý sa na zmluvné nadobúdanie práv k nehnuteľnostiam nevzťahuje. To však neznamená, že účastníci zmluvy môžu kedykoľvek následne podať návrh na vklad s tým, že môžu s úspechom očakávať povolenie vkladu na základe doloženej vkladovej zmluvy. Čím je doba medzi uzavretím zmluvy a podaním návrhu na vklad dlhšia, tým je väčšie aj riziko nastúpenia takých skutkových alebo právnych okolností, ktoré vo svojich následkoch znemožnia povolenie vkladu (skutkovou okolnosťou je napr. zánik stavby v dôsledku jej odstránenia a príklkadom právnej zmeny je zánik pozemku pri pozemkových úpravách). Povahu právnej okolnosti (zmeny), ktorej nastúpenie vo vzťahu k dohode o vysporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov bráni povoleniu vkladu, je aj uplynutie lehoty troch rokov od zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Správny súd v súlade s vysloveným záväzným právnym názorom konštatuje, že pokiaľ v uvedenej trojročnej lehote nebola uzavretá dohoda o vysporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov a súčasne na jej základe nebol podaný návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností, resp. v prípade neuzatvorenia takejto dohody nebol podaný návrh na súd na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, dochádza k nastúpeniu zákonnej domnienky vyporiadania podľa

ods. 4 . V dôsledku nej ex lege vzniká na príslušnej nehnuteľnosti podielové spoluvlastníctvo. Pre nenastúpenie tejto zákonnej domnienky nemôže pritom postačovať len samotné uzavretie dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Pripustenie takéhoto záveru by totiž znamenalo, že zaniknuté, avšak nevyporiadané bezpodielové spoluvlastníctvo manželov by mohlo existovať neurčite dlho. Takýto stav by však bol neúnosný z pohľadu právnej istoty.

14. Pokiaľ bezpodielové spoluvlastníctvo manželov zaniká rozvodom, sú právne účinky jeho zániku spojené s právoplatnosťou rozhodnutia súdu o rozvode manželstva. Týmto momentom vzniká právny režim sui generis spočívajúci v zaniknutom a nevysporiadanom bezpodielovom spoluvlastníctve manželov. Keďže sa rozhodnutie súdu o rozvode manželstva primárne týka osobného stavu, nedoručuje sa automaticky orgánu katastra ( a a vyhlášky č. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špecializovaný trestný súd a vojenské súdy). Zánik bezpodielového vlastníctva manželov a existencia nevysporiadaného bezpodielového spoluvlastníctva manželov sa teda neprejavujú vo vlastníckom zápise v katastri nehnuteľností. Takýto stav môže byť však z pohľadu katastra nehnuteľností ako štátom vedeného verejného registra mätúci. Môže totiž evokovať predpoklad, že vo vzťahu k ochrane tretích osôb z hľadiska uspokojenia ich majetkových práv voči niektorému z bezpodielových spoluvlastníkov naďalej platí režim daný . V zmysle tohto zákonného ustanovenia pohľadávka veriteľa len jedného z manželov, ktorá vznikla za trvania manželstva, môže byť pri výkone rozhodnutia uspokojená aj z majetku patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Preto by mal stav existencie nevyporiadaného bezpodielového spoluvlastníctva manželov trvať len určitý čas, resp. byť zo zápisu v katastri nehnuteľností zistiteľný. Pokiaľ bola medzi bývalými manželmi uzavretá dohoda o vysporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov, mal by sa v nej obsiahnutý prejav vôle pretaviť aj do vecnoprávnych následkov, t. j. do podania návrhu na vklad v trojročnej lehote od rozvodu manželstva. Prebiehajúce vkladové konanie by bolo následne prostredníctvom plomby zistiteľné z katastra nehnuteľností a povolenie vkladu by malo za následok zánik zrušeného a nevyporiadaného bezpodielového spoluvlastníctva manželov. V prípade neuzavretia dohody by sa zasa do katastra nehnuteľností mala vyznačiť poznámka o prebiehajúcom konaní o vysporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Pod vyporiadaním bezpodielového spoluvlastníctva manželov dohodou v zmysle je preto potrebné rozumieť nielen uzavretie takejto dohody ale i podanie návrhu na vklad na jej základe v lehote troch rokov od zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Na druhej strane nie je namieste súčasne trvať aj na zavkladovaní predmetnej dohody v uvedenej trojročnej lehote, pretože pokiaľ zákon za postačujúce považuje podanie návrhu na súd v tejto lehote, nie je dôvod nepriznať ekvivalentný právny následok aj podaniu návrhu na vklad. Spojenie účinnosti dohody o bezpodielovom spoluvlastníctve manželov s vkladom do katastra je odôvodnené tým, že v tomto jedinom prípade možno návrh na vklad relevantne podať len v trojročnej lehote od zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Následne totiž už nemôže byť návrh na vklad úspešne podaný, a teda nie je ani na mieste požadovať viazanosť účastníka dohody jej obsahom.

15. Nepodanie návrhu na vklad na základe dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov v trojročnej lehote od zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov možno konkludentne vyhodnotiť ako uzrozumenie s tým, že vecnoprávne účinky dohody nenastanú, a k vyporiadaniu dôjde nastúpením zákonnej domnienky v zmysle . Uvedený záver možno premietnuť aj na posudzovaný prípad. Pokiaľ na podklade dohody nebol v stanovenej trojročnej lehote podaný návrh na vklad, nebola daná vôľa poručiteľa na vecnoprávne naplnenie dohody, v dôsledku čoho nemožno ani hovoriť o viazanosti dediča prejavom vôle poručiteľa. Pod viazanosťou vôľou poručiteľa je potrebné rozumieť jej realizovanie a nie jej nahrádzanie vôľou dediča.

16. Záverom v súlade s vysloveným záväzným právnym názorom kasačného súdu správny súd totožne konštatuje, že na podklade dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov uzavretej medzi V. N. a N. N. dňa 05.07.2014 nebol správny orgán prvého stupňa oprávnený rozhodnúť o povolení vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností, nakoľko návrh na vklad bol podaný až 16.05.2017, teda po uplynutí troch rokov od zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ktoré uplynuli dňom 07.05.2015. V dôsledku nastúpenia zákonnej domnienky vyporiadania v zmysle totiž vzniklo k vyporiadavanej nehnuteľnosti podielové spoluvlastníctvo s výškou spoluvlastníckeho podielu 1/2 u každého z bývalých manželov, ktoré následne nemohlo

byť predmetom vyporiadania na podklade dohody. Povoleniu vkladu v danom prípade bránila aj tá skutočnosť, že návrh na vklad nebol riadne podaný. Podanie návrhu na vklad za zomretého účastníka vkladovej zmluvy jeho dedičom je prípustné len vtedy, ak je nesporná viazanosť dediča prejavom vôle poručiteľa. Tým, že poručiteľ V. N. v trojročnej lehote od rozvodu manželstva nepodal návrh na vklad na podanie dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov z 05.07.2014, a tento návrh nebol podaný ani druhou účastníčkou zmluvy N. N., bola z ich strany konkludentne vyjadrená vôľa, aby nenastali vecnoprávne účinky danej dohody a naopak došlo k vyporiadaniu bezpodielového spoluvlastníctva manželov nastúpením zákonnej domnienky vyporiadania podľa . Z uvedených dôvodov možno konštatovať, že rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa o zamietnutí návrhu na vklad v spojení s rozhodnutím žalovaného boli vydané v súlade s ust. alinea druhá katastrálneho zákona.

17. O náhrade trov konania bolo rozhodnuté vo vzťahu k žalobcovi podľa a contrario tak, že žalobcovi, ktorý úspech v konaní nemal, súd náhradu trov konania nepriznal. Rovnako súd nepriznal náhradu trov ani žalovanému v zmysle ust. a contrario. Nepriznal náhradu trov ani ďalším účastníkom konania v rade 1/ - 4/ v zmysle a contrario, pretože neboli splnené podmienky na jeho aplikáciu. Nevznikli im totiž trovy v súvislosti s plnením povinnosti, ktorú by im explicitne uložil správny súd. Vyjadrenie sa ďalšieho účastníka k žalobe nie je povinnosťou ďalšieho účastníka ale jeho právom, pričom správny súd môže konať ďalej aj bez vyjadrenia ďalšieho účastníka k žalobe. Súd nevzhliadol ani žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by mohol ďalším účastníkom náhradu trov konania priznať.

Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (, ) v lehote 1 mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorá kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.