Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Cdo/188/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobkyne A. H., bývajúcej v T.,

v dovolacom konaní zastúpenej JUDr. J. Dorkinom advokátom so sídlom advokátskej

kancelárie Roţňava, Námestie baníkov č. 17/33, proti ţalovaným 1/ Z. D. a 2/ M. D., obaja

bývajúci v S.X.T., v dovolacom konaní zastúpení JUDr. Evou Bornayovou, advokátkou

so sídlom advokátskej kancelárie Rimavská Sobota, Fučíkova č. 795/15, o určenie, že

nehnuteľnosti patria do dedičstva, vedenej na Okresnom súde Revúca pod sp. zn.

, o dovolaní ţalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici

z 25. marca 2010 sp. zn. , takto

rozhodol:

Rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici z 25. marca 2010 sp. zn.

z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Revúca rozsudkom z 22. decembra 2009 č.k. -83 určil, ţe

do dedičstva po poručiteľovi J. H., zomrelom dňa X. patria nehnuteľnosti v podiele jednej

polovice, a to rodinný dom, súp. č. X., na parc. registra „C“ č. X. a pozemky par. registra

„C“ č. X. zastavané plochy a nádvoria o výmere 246 m2, parc. registra „C“ č. X. záhrady

o výmere 281 m2, par. registra „C“ č. X. zastavané plochy a nádvoria o výmere 86 m2 a parc.

registra „C“ č. X. zastavané plochy a nádvoria o výmere 94 m2, ktoré sa nachádzajú

v katastrálnom území S., obec T. a sú zapísané na LV č. X. Katastrálneho úradu v Banskej

Bystrici, Správa katastra Revúca a rozhodol o náhrade trov konania. Vychádzal zo zistenia, ţe

na základe Dohody o zrušení vecného bremena a Kúpnej zmluvy z 19. decembra 2002 (ďalej

len kúpna zmluva) J. H. (nebohý manţel ţalobkyne) uzavrel s pôvodne označenou ţalovanou

T. F. zmluvu o odplatnom prevode jeho podielu o veľkosti jednej polovice z celku viaţuceho

sa k predmetným nehnuteľnostiam a ţe k povoleniu vkladu tejto zmluvy došlo dňa 12. mája

2

2003, t.j. aţ po smrti J. H. (zomrel X.). Keďţe nešlo o zmluvu, na ktorú sa vzťahuje § 28

ods. 4 Katastrálneho zákona, ani o zmluvu, na ktorú sa vzťahuje § 28 ods. 5 Katastrálneho

zákona, právne účinky vkladu nastali aţ právoplatnosťou rozhodnutia o povolení vkladu.

Vzhľadom na to, ţe rozhodnutie o povolení vkladu do Katastra nehnuteľností nadobudlo

právoplatnosť aţ po smrti J. H., dospel k záveru, ţe nehnuteľnosti v čase jeho smrti boli

„v jeho podielovom spoluvlastníctve, a preto v tomto podiele patria do dedičstva po ňom.“

Poukázal pritom na právny názor vyslovený v rozhodnutí Najvyššieho súdu SR z 29.

novembra 2005 sp. zn. , ktoré bolo publikované v Zbierke stanovísk NS a

rozhodnutí súdov SR pod č. 60/2007. Ţalobe ţalobkyne preto v celom rozsahu vyhovel.

K námietke ţalovaných o nedostatku ich vecnej pasívnej legitimácie uviedol, ţe z kúpnej

zmluvy z 8. februára 2009, ktorej vklad bol povolený Správou katastra Revúca dňa 12. marca

2009 pod č. 153/09 a tieţ z výpisu z LV č. X. pre okres R.T., katastrálne územie S. zistil, ţe

toho času sú zapísaní v katastri nehnuteľností ako vlastníci nehnuteľností, o ktoré v tomto

konaní ide, ţalovaní 1/ a 2/. Sú preto v tomto konaní nositeľmi vecnej pasívnej legitimácie.

Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil s poukazom na ustanovenie

Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom z 25. marca 2010 sp. zn.

na odvolanie ţalovaných rozsudok okresného súdu zmenil tak, ţe ţalobu zamietol a rozhodol

o trovách prvostupňového aj odvolacieho konania. Vychádzal zo skutkového stavu tak, ako

ho zistil súd prvého stupňa. Na rozdiel od súdu prvého stupňa, ustanovenia právnych

predpisov, ktoré na vec pouţil, inak vyloţil. Uviedol, ţe kúpnou zmluvou sa predávajúci

zaväzuje odovzdať kupujúcemu predmet kúpy do vlastníctva a kupujúci sa zaväzuje prevziať

predmet kúpy a zaplatiť predávajúcemu kúpnu cenu ( - ďalej len

). Kúpna zmluva vznikne, len čo sa kupujúci s predávajúcim dohodnú o jej podstatných

obsahových zloţkách, t. j. o predmete a cene. Z platnej zmluvy vznikajú pre jej účastníkov

obligačno-právne účinky, čo znamená, ţe obsah zmluvy sa stáva pre účastníkov zmluvy

rovnako a bezpodmienečne záväzným. Účinnosť zmluvy nastáva súčasne so vznikom platnej

zmluvy, pokiaľ zákon alebo dohoda strán neustanovujú inak. Rozhodnutie správy katastra

o povolení vkladu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti nie je rozhodnutím, s ktorým by zákon

spájal vznik účinnosti zmluvy o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnej veci. Účinky

vkladu podľa spočívajú v nadobudnutí vlastníckeho práva k nehnuteľnosti,

t.j. vo vecnoprávnych následkoch. Zmluva smerujúca k prevodu vlastníckeho práva

nehnuteľnosti je preto právnym dôvodom prevodu, sama však jeho prevod nespôsobuje;

vecno-právne účinky zmluvy (vznik, zmena alebo zánik práva k nehnuteľnosti) vzniknú aţ

3

vkladom do katastra. Keďţe v posudzovanej veci nevyplýva, ţe by účel sledovaný účastníkmi

predmetnej kúpnej zmluvy odporoval zákonu alebo ho obchádzal, alebo by sa priečil dobrým

mravom, sú jej účastníci svojimi prejavmi vôle viazaní. Z platnej zmluvy vznikajú

pre účastníkov obligačno-právne účinky. Viazanosť účastníkov ich prejavmi vôle

smerujúcimi k vzniku zmluvy a ku vzniku vecnoprávnych účinkov, trvá aj pre dedičov

zomrelého účastníka, ktorí vstupujú do jeho práv a záväzkov z občianskoprávneho vzťahu.

Úmrtie účastníka zmluvy ešte pred vznikom vecnoprávnych účinkov zmluvy o prevode

vlastníckeho práva nehnuteľnej veci totiţ nič nemení na viazanosti účastníkov prejavmi vôle

smerujúcimi k vzniku vecno-právnych účinkov zmluvy. Rozhodnutie o vklade vlastníckeho

práva po smrti prevodcu v zmysle vyššie uvedeného nie je preto nezákonným rozhodnutím,

má za následok vecno-právne účinky zmluvy (vznikajú účinky vkladu). Na základe

uvedeného dospel k záveru, ţe viazanosť účastníkov ich prejavmi vôle smerujúcimi k prevodu

vlastníckeho práva sa vzťahuje aj na dedičov zomrelého účastníka (rozsudok Najvyššieho

súdu SR z 28. februára 2006 sp. zn. ). Rozsudok okresného súdu preto vo veci

samej zmenil tak, ţe návrh zamietol. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil s poukazom

na ustanovenie

Proti tomuto rozsudku krajského súdu podala včas dovolanie ţalobkyňa. Navrhla

rozsudok odvolacieho súdu zmeniť a jej návrhu v celom rozsahu vyhovieť. Uviedla, ţe

rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. V danej veci

išlo totiţ o prípad, v ktorom rozhodnutie o povolení vkladu vlastníckeho práva

k nehnuteľnostiam nadobudlo právoplatnosť aţ po smrti predávajúceho J. H. (poručiteľa).

Nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom kúpnej zmluvy z 19. decembra 2002, v čase smrti

poručiteľa boli v jeho podielovom spoluvlastníctve a preto v tomto jeho spoluvlastníckom

podiele patria do dedičstva po ňom. V tomto smere poukazovala na rozsudok súdu prvého

stupňa, vychádzajúci z právneho názoru vysloveného v rozhodnutí Najvyššieho súdu SR

z 29. novembra 2005 sp. zn. , ktorý povaţovala za správny.

Ţalovaní vo vyjadrení k dovolaniu uviedli, ţe nesúhlasia s tým, čo v dovolaní uviedla

ţalobkyňa. Namietali, ţe v konaní súdy nesprávne vyriešili otázku ich právneho nástupníctva

na ţalovanej strane, lebo nemali so sporom a ani so ţalobkyňou nič spoločné. Predmetné

nehnuteľnosti nadobudli v dobrej viere na základe kúpnej zmluvy uzavretej nie so zomrelým

manţelom ţalobkyne, ale s T. F. ako vlastníčkou predávaných nehnuteľností, ktorá v zmluve

prehlásila, ţe k nim neexistujú nijaké nároky tretích osôb. Na daný prípad preto rozhodnutie

najvyššieho súdu spomínané ţalobkyňou nie je aplikovateľné. Za správny, zákonu

zodpovedajúci povaţovali právny názor, ktorý vo veci vyslovil odvolací súd. Ţiadali preto

dovolanie ţalobkyne zamietnuť a priznať im náhradu trov dovolacieho konania.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ), po zistení, ţe

dovolanie podal účastník konania proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť týmto opravným

prostriedkom ( ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania preskúmal

napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu v rozsahu podľa a dospel

k záveru, ţe dovolanie ţalobkyne je dôvodné.

V posudzovanej veci sa ţalobkyňa podanou ţalobou domáhala určenia, ţe

do dedičstva po poručiteľovi J. H. patria v ţalobe označené nehnuteľnosti v podiele jednej

polovice.

V konaní pred súdmi niţších stupňov bolo z hľadiska skutkového stavu nesporné, ţe J.

H. uzavrel dňa 19. decembra 2002 ako jeden z podielových spoluvlastníkov kúpnu zmluvu,

ktorej predmetom bol prevod v ţalobe uvedených nehnuteľností v podiele jednej polovice, ţe

J. H. X. zomrel a ţe Správa katastra Revúca rozhodla o povolení vkladu 12. mája 2003,

ktorým dňom rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť (ţalobkyňa a ani ţalovaní tieto skutkové

zistenia nespochybňovali).

Súdna prax v rámci vlastníckych ţalôb pripúšťa ţalobu, ktorou sa dedič domáha

vyslovenia, ţe určitá vec patrí do dedičstva po poručiteľovi. Keďţe predmet dedičstva (jeho

aktíva) tvoria veci, práva a iné majetkové hodnoty, ktoré v okamihu smrti patria poručiteľovi,

v spore o tom, či súčasťou dedičstva po poručiteľovi je určitá vec, ide o posúdenie, či

poručiteľ bol v deň svojej smrti vlastníkom veci. Navrhované určenie sa tu viaţe ku dňu smrti

poručiteľa a teda sa posudzuje podľa stavu, aký tu bol v okamihu jeho smrti. Okolnosti, ktoré

nastali neskôr, sú pre toto určenie bezvýznamné (viď Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky zo 16. decembra 2010 sp. zn. uverejnené v Zbierke stanovísk NS

a rozhodnutí súdov SR pod č. 32/2011). K tomu treba dodať, ţe rozsudok súdu, ktorým sa

vyhovie takejto ţalobe, má deklaratórnu povahu, čo znamená, ţe sa ním len potvrdzuje

právny stav, ktorý tu bol v čase smrti poručiteľa. Týmto rozhodnutím sa nezakladajú

ţalobcovi voči ţalovanému ţiadne práva. Nie je ním deklarované, ţe by ţalobca ako právny

nástupca poručiteľa bol vlastníkom veci a ani to, ţe by ţalovaný vlastníkom veci nebol.

Najvyšší súd SR uţ v rozsudku z 29. novembra 2005 sp. zn. ,

predmetom rozhodovania ktorého bola ţaloba o určenie, ţe do dedičstva patria nehnuteľné

veci, uverejnenom v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR pod č. 60/2007 judikoval,

ţe ak rozhodnutie o povolení vkladu do katastra nehnuteľností nenadobudlo právoplatnosť za

ţivota poručiteľa (a právne účinky vkladu nenastali ku dňu podania návrhu na vklad alebo

v deň uvedený v návrhu na vklad), boli nehnuteľnosti v čase smrti poručiteľa v jeho

vlastníctve a patria do dedičstva po ňom. Vyslovený právny názor vychádza z ustanovenia

, podľa ktorého dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa a z ustanovenia

ods. 2 , podľa ktorého pri prevode nehnuteľnej veci na základe zmluvy nadobúda sa

vlastníctvo aţ vkladom do katastra nehnuteľností podľa osobitných predpisov (nadobudnutie

vlastníckeho práva v prípade jeho prevodu má vţdy súčasne za následok stratu vlastníckeho

práva prevodcu). Ak preto poručiteľ vykoná za svojho ţivota na základe zmluvy prevod

nehnuteľnosti, avšak o vklade vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností pre nadobúdateľa

nie je rozhodnuté pred jeho smrťou, je pre posúdenie, či bol v deň svojej smrti vlastníkom

veci určujúce, o ktorý z prípadov uvedených v ustanovení § 28 katastrálneho zákona ide

a následne, či, prípadne kedy, bol podaný návrh na vklad zmluvy do katastra nehnuteľností.

Ak ide o prípad podľa § 28 ods. 3 katastrálneho zákona, právne účinky vkladu vznikajú

na základe právoplatného rozhodnutia správy katastra o jeho povolení. Aţ týmto dňom

kupujúci nadobúda nehnuteľnú vec do vlastníctva a naopak, predávajúci k nej týmto dňom

vlastnícke právo stráca. Ak v takomto prípade účastník zmluvy o prevode nehnuteľnosti

(predávajúci) zomrie skôr, neţ rozhodnutie o povolení vkladu do katastra nadobudne

právoplatnosť, zostáva ku dňu smrti prevádzaná nehnuteľnosť v jeho vlastníctve.

Dovolací súd sa s právnym názorom vysloveným v tomto rozhodnutí najvyššieho súdu

stotoţňuje a nemá ţiaden dôvod od neho sa odchýliť.

V posudzovanej veci, v ktorej predmetom bola ţaloba dedičky o určenie, ţe

do dedičstva po poručiteľovi patria nehnuteľné veci nebolo, preto podstatné to, či viazanosť

účastníkov zmluvy ich prejavmi vôle smerujúcimi k prevodu vlastníckeho práva, sa

(ne)vzťahuje aj na dedičov zomrelého účastníka zmluvy, resp. či rozhodnutie o vklade

vlastníckeho práva po smrti prevodcu má alebo nemá za následok vecno-právne účinky

zmluvy (odvolací súd v tomto smere poukazuje nedôvodne na rozsudok NS SR z 28. februára

2006 sp.zn. , lebo v ňom sa riešila odvolacím súdom pripustená otázka, či

„úmrtie prevodcu nehnuteľnosti pred rozhodnutím o vklade, ale po podaní návrhu na vklad

do katastra nehnuteľností, má vplyv na nadobudnutie vlastníckeho práva nadobúdateľom

rozhodnutím správy katastra o vklade, keď na jednej strane platí ustanovenie , podľa

ktorého dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa, avšak dedičia sú prejavom svojho

právneho predchodcu – poručiteľa viazaní do rozhodnutia o vklade“), ale to, či poručiteľ

(ne)bol v deň svojej smrti vlastníkom (spoluvlastníkom) v ţalobe označených nehnuteľností.

V konaní nebolo sporné, ţe poručiteľ 19. decembra 2002 ako jeden z podielových

spoluvlastníkov uzavrel kúpnu zmluvu o ich odplatnom prevode na nadobúdateľku v podiele

jednej polovice a ţe k povoleniu vkladu katastrálnym úradom došlo aţ po jeho smrti. Keďţe

nešlo o zmluvu, na ktorú sa vzťahuje § 28 ods. 4 katastrálneho zákona (kedy právne účinky

vkladu vznikajú ku dňu určenému v návrhu na vklad), ani o zmluvu, na ktorú sa vzťahuje § 28

ods. 5 katastrálneho zákona (kedy účinky vkladu vznikajú ku dňu doručenia návrhu na vklad),

právne účinky vkladu vznikli právoplatnosťou rozhodnutia správy katastra o povolení vkladu,

t.j. dňom 12. mája 2003. Nadobúdateľka sa aţ týmto dňom stala v zmysle

vlastníčkou nehnuteľností, ktoré boli predmetom prevodu. Keďţe rozhodnutie o povolení

vkladu do katastra nehnuteľností nenadobudlo právoplatnosť za ţivota poručiteľa (poručiteľ

zomrel skôr, neţ rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť), nehnuteľnosti boli v čase smrti

poručiteľa v jeho vlastníctve. Ak odvolací súd dospel k inému záveru, jeho rozhodnutie

spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolateľka oprávnene preto namieta, ţe

rozhodnutie odvolacieho súdu trpí vadou uvedenou v Keďţe

odvolací súd sa v rozsudku nezaoberal námietkou ţalovaných o nedostatku ich pasívnej

vecnej legitimácii v spore, Najvyšší súd SR tento rozsudok zrušil podľa ustanovenia § 243b

ods. 1 a vec vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie konanie.

Dovolací súd na záver poznamenáva, ţe súd v tomto konaní nie je oprávnený zaoberať

sa správnosťou postupu súdu v konaní o dedičstve pri vykonávaní súpisu aktív a pasív

dedičstva a nie je ani oprávnený preskúmavať zákonnosť postupu alebo rozhodnutia

katastrálneho úradu vydaného v katastrálnom konaní.

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného konania a tieţ

dovolacieho konania ( veta tretia ).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 31. januára 2012

JUDr. Ladislav G ó r á s z, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Bc. Patrícia Špacírová