Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 6 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (11)7f6/382910.0f543f.pdf
PDF · 129.29 KB
No categories available
6Cdo/188/2010
Najvyšší súd 6 Cdo 188/2010
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobkyne A. H., bývajúcej v T.,
v dovolacom konaní zastúpenej JUDr. J. Dorkinom advokátom so sídlom advokátskej
kancelárie Roţňava, Námestie baníkov č. 17/33, proti ţalovaným 1/ Z. D. a 2/ M. D., obaja
bývajúci v S.X.T., v dovolacom konaní zastúpení JUDr. Evou Bornayovou, advokátkou
so sídlom advokátskej kancelárie Rimavská Sobota, Fučíkova č. 795/15, o určenie, že
nehnuteľnosti patria do dedičstva, vedenej na Okresnom súde Revúca pod sp. zn.
4 C 134/2008, o dovolaní ţalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici
z 25. marca 2010 sp. zn. 16 Co 57/2010, takto
rozhodol:
Rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici z 25. marca 2010 sp. zn. 16 Co 57/2010
z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Revúca rozsudkom z 22. decembra 2009 č.k. 4 C 134/2008-83 určil, ţe
do dedičstva po poručiteľovi J. H., zomrelom dňa X. patria nehnuteľnosti v podiele jednej
polovice, a to rodinný dom, súp. č. X., na parc. registra „C“ č. X. a pozemky par. registra
„C“ č. X. zastavané plochy a nádvoria o výmere 246 m2, parc. registra „C“ č. X. záhrady
o výmere 281 m2, par. registra „C“ č. X. zastavané plochy a nádvoria o výmere 86 m2 a parc.
registra „C“ č. X. zastavané plochy a nádvoria o výmere 94 m2, ktoré sa nachádzajú
v katastrálnom území S., obec T. a sú zapísané na LV č. X. Katastrálneho úradu v Banskej
Bystrici, Správa katastra Revúca a rozhodol o náhrade trov konania. Vychádzal zo zistenia, ţe
na základe Dohody o zrušení vecného bremena a Kúpnej zmluvy z 19. decembra 2002 (ďalej
len kúpna zmluva) J. H. (nebohý manţel ţalobkyne) uzavrel s pôvodne označenou ţalovanou
T. F. zmluvu o odplatnom prevode jeho podielu o veľkosti jednej polovice z celku viaţuceho
sa k predmetným nehnuteľnostiam a ţe k povoleniu vkladu tejto zmluvy došlo dňa 12. mája
2003, t.j. aţ po smrti J. H. (zomrel X.). Keďţe nešlo o zmluvu, na ktorú sa vzťahuje § 28
ods. 4 Katastrálneho zákona, ani o zmluvu, na ktorú sa vzťahuje § 28 ods. 5 Katastrálneho
zákona, právne účinky vkladu nastali aţ právoplatnosťou rozhodnutia o povolení vkladu.
Vzhľadom na to, ţe rozhodnutie o povolení vkladu do Katastra nehnuteľností nadobudlo
právoplatnosť aţ po smrti J. H., dospel k záveru, ţe nehnuteľnosti v čase jeho smrti boli
„v jeho podielovom spoluvlastníctve, a preto v tomto podiele patria do dedičstva po ňom.“
Poukázal pritom na právny názor vyslovený v rozhodnutí Najvyššieho súdu SR z 29.
novembra 2005 sp. zn. 3 Cdo 196/2005, ktoré bolo publikované v Zbierke stanovísk NS a
rozhodnutí súdov SR pod č. 60/2007. Ţalobe ţalobkyne preto v celom rozsahu vyhovel.
K námietke ţalovaných o nedostatku ich vecnej pasívnej legitimácie uviedol, ţe z kúpnej
zmluvy z 8. februára 2009, ktorej vklad bol povolený Správou katastra Revúca dňa 12. marca
2009 pod č. 153/09 a tieţ z výpisu z LV č. X. pre okres R.T., katastrálne územie S. zistil, ţe
toho času sú zapísaní v katastri nehnuteľností ako vlastníci nehnuteľností, o ktoré v tomto
konaní ide, ţalovaní 1/ a 2/. Sú preto v tomto konaní nositeľmi vecnej pasívnej legitimácie.
Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil s poukazom na ustanovenie § 142 ods. 1 O.s.p.
Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom z 25. marca 2010 sp. zn. 16 Co 57/2010
na odvolanie ţalovaných rozsudok okresného súdu zmenil tak, ţe ţalobu zamietol a rozhodol
o trovách prvostupňového aj odvolacieho konania. Vychádzal zo skutkového stavu tak, ako
ho zistil súd prvého stupňa. Na rozdiel od súdu prvého stupňa, ustanovenia právnych
predpisov, ktoré na vec pouţil, inak vyloţil. Uviedol, ţe kúpnou zmluvou sa predávajúci
zaväzuje odovzdať kupujúcemu predmet kúpy do vlastníctva a kupujúci sa zaväzuje prevziať
predmet kúpy a zaplatiť predávajúcemu kúpnu cenu (§ 588 Občianskeho zákonníka- ďalej len
OZ). Kúpna zmluva vznikne, len čo sa kupujúci s predávajúcim dohodnú o jej podstatných
obsahových zloţkách, t. j. o predmete a cene. Z platnej zmluvy vznikajú pre jej účastníkov
obligačno-právne účinky, čo znamená, ţe obsah zmluvy sa stáva pre účastníkov zmluvy
rovnako a bezpodmienečne záväzným. Účinnosť zmluvy nastáva súčasne so vznikom platnej
zmluvy, pokiaľ zákon alebo dohoda strán neustanovujú inak. Rozhodnutie správy katastra
o povolení vkladu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti nie je rozhodnutím, s ktorým by zákon
spájal vznik účinnosti zmluvy o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnej veci. Účinky
vkladu podľa § 133 ods. 2 OZ spočívajú v nadobudnutí vlastníckeho práva k nehnuteľnosti,
t.j. vo vecnoprávnych následkoch. Zmluva smerujúca k prevodu vlastníckeho práva
nehnuteľnosti je preto právnym dôvodom prevodu, sama však jeho prevod nespôsobuje;
vecno-právne účinky zmluvy (vznik, zmena alebo zánik práva k nehnuteľnosti) vzniknú aţ
vkladom do katastra. Keďţe v posudzovanej veci nevyplýva, ţe by účel sledovaný účastníkmi
predmetnej kúpnej zmluvy odporoval zákonu alebo ho obchádzal, alebo by sa priečil dobrým
mravom, sú jej účastníci svojimi prejavmi vôle viazaní. Z platnej zmluvy vznikajú
pre účastníkov obligačno-právne účinky. Viazanosť účastníkov ich prejavmi vôle
smerujúcimi k vzniku zmluvy a ku vzniku vecnoprávnych účinkov, trvá aj pre dedičov
zomrelého účastníka, ktorí vstupujú do jeho práv a záväzkov z občianskoprávneho vzťahu.
Úmrtie účastníka zmluvy ešte pred vznikom vecnoprávnych účinkov zmluvy o prevode
vlastníckeho práva nehnuteľnej veci totiţ nič nemení na viazanosti účastníkov prejavmi vôle
smerujúcimi k vzniku vecno-právnych účinkov zmluvy. Rozhodnutie o vklade vlastníckeho
práva po smrti prevodcu v zmysle vyššie uvedeného nie je preto nezákonným rozhodnutím,
má za následok vecno-právne účinky zmluvy (vznikajú účinky vkladu). Na základe
uvedeného dospel k záveru, ţe viazanosť účastníkov ich prejavmi vôle smerujúcimi k prevodu
vlastníckeho práva sa vzťahuje aj na dedičov zomrelého účastníka (rozsudok Najvyššieho
súdu SR z 28. februára 2006 sp. zn. 2 Cdo 184/2005). Rozsudok okresného súdu preto vo veci
samej zmenil tak, ţe návrh zamietol. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil s poukazom
na ustanovenie § 142 ods. 1 O.s.p.
Proti tomuto rozsudku krajského súdu podala včas dovolanie ţalobkyňa. Navrhla
rozsudok odvolacieho súdu zmeniť a jej návrhu v celom rozsahu vyhovieť. Uviedla, ţe
rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. V danej veci
išlo totiţ o prípad, v ktorom rozhodnutie o povolení vkladu vlastníckeho práva
k nehnuteľnostiam nadobudlo právoplatnosť aţ po smrti predávajúceho J. H. (poručiteľa).
Nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom kúpnej zmluvy z 19. decembra 2002, v čase smrti
poručiteľa boli v jeho podielovom spoluvlastníctve a preto v tomto jeho spoluvlastníckom
podiele patria do dedičstva po ňom. V tomto smere poukazovala na rozsudok súdu prvého
stupňa, vychádzajúci z právneho názoru vysloveného v rozhodnutí Najvyššieho súdu SR
z 29. novembra 2005 sp. zn. 3 Cdo 196/2005, ktorý povaţovala za správny.
Ţalovaní vo vyjadrení k dovolaniu uviedli, ţe nesúhlasia s tým, čo v dovolaní uviedla
ţalobkyňa. Namietali, ţe v konaní súdy nesprávne vyriešili otázku ich právneho nástupníctva
na ţalovanej strane, lebo nemali so sporom a ani so ţalobkyňou nič spoločné. Predmetné
nehnuteľnosti nadobudli v dobrej viere na základe kúpnej zmluvy uzavretej nie so zomrelým
manţelom ţalobkyne, ale s T. F. ako vlastníčkou predávaných nehnuteľností, ktorá v zmluve
prehlásila, ţe k nim neexistujú nijaké nároky tretích osôb. Na daný prípad preto rozhodnutie
najvyššieho súdu spomínané ţalobkyňou nie je aplikovateľné. Za správny, zákonu
zodpovedajúci povaţovali právny názor, ktorý vo veci vyslovil odvolací súd. Ţiadali preto
dovolanie ţalobkyne zamietnuť a priznať im náhradu trov dovolacieho konania.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods.1 O.s.p.), po zistení, ţe
dovolanie podal účastník konania proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť týmto opravným
prostriedkom (§ 238 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania preskúmal
napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu v rozsahu podľa § 242 ods. 1 O.s.p. a dospel
k záveru, ţe dovolanie ţalobkyne je dôvodné.
V posudzovanej veci sa ţalobkyňa podanou ţalobou domáhala určenia, ţe
do dedičstva po poručiteľovi J. H. patria v ţalobe označené nehnuteľnosti v podiele jednej
polovice.
V konaní pred súdmi niţších stupňov bolo z hľadiska skutkového stavu nesporné, ţe J.
H. uzavrel dňa 19. decembra 2002 ako jeden z podielových spoluvlastníkov kúpnu zmluvu,
ktorej predmetom bol prevod v ţalobe uvedených nehnuteľností v podiele jednej polovice, ţe
J. H. X. zomrel a ţe Správa katastra Revúca rozhodla o povolení vkladu 12. mája 2003,
ktorým dňom rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť (ţalobkyňa a ani ţalovaní tieto skutkové
zistenia nespochybňovali).
Súdna prax v rámci vlastníckych ţalôb pripúšťa ţalobu, ktorou sa dedič domáha
vyslovenia, ţe určitá vec patrí do dedičstva po poručiteľovi. Keďţe predmet dedičstva (jeho
aktíva) tvoria veci, práva a iné majetkové hodnoty, ktoré v okamihu smrti patria poručiteľovi,
v spore o tom, či súčasťou dedičstva po poručiteľovi je určitá vec, ide o posúdenie, či
poručiteľ bol v deň svojej smrti vlastníkom veci. Navrhované určenie sa tu viaţe ku dňu smrti
poručiteľa a teda sa posudzuje podľa stavu, aký tu bol v okamihu jeho smrti. Okolnosti, ktoré
nastali neskôr, sú pre toto určenie bezvýznamné (viď Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky zo 16. decembra 2010 sp. zn. 3 Cdo 154/2010 uverejnené v Zbierke stanovísk NS
a rozhodnutí súdov SR pod č. 32/2011). K tomu treba dodať, ţe rozsudok súdu, ktorým sa
vyhovie takejto ţalobe, má deklaratórnu povahu, čo znamená, ţe sa ním len potvrdzuje
právny stav, ktorý tu bol v čase smrti poručiteľa. Týmto rozhodnutím sa nezakladajú
ţalobcovi voči ţalovanému ţiadne práva. Nie je ním deklarované, ţe by ţalobca ako právny
nástupca poručiteľa bol vlastníkom veci a ani to, ţe by ţalovaný vlastníkom veci nebol.
Najvyšší súd SR uţ v rozsudku z 29. novembra 2005 sp. zn. 3 Cdo 196/2005,
predmetom rozhodovania ktorého bola ţaloba o určenie, ţe do dedičstva patria nehnuteľné
veci, uverejnenom v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR pod č. 60/2007 judikoval,
ţe ak rozhodnutie o povolení vkladu do katastra nehnuteľností nenadobudlo právoplatnosť za
ţivota poručiteľa (a právne účinky vkladu nenastali ku dňu podania návrhu na vklad alebo
v deň uvedený v návrhu na vklad), boli nehnuteľnosti v čase smrti poručiteľa v jeho
vlastníctve a patria do dedičstva po ňom. Vyslovený právny názor vychádza z ustanovenia
§ 460 OZ, podľa ktorého dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa a z ustanovenia § 133
ods. 2 OZ, podľa ktorého pri prevode nehnuteľnej veci na základe zmluvy nadobúda sa
vlastníctvo aţ vkladom do katastra nehnuteľností podľa osobitných predpisov (nadobudnutie
vlastníckeho práva v prípade jeho prevodu má vţdy súčasne za následok stratu vlastníckeho
práva prevodcu). Ak preto poručiteľ vykoná za svojho ţivota na základe zmluvy prevod
nehnuteľnosti, avšak o vklade vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností pre nadobúdateľa
nie je rozhodnuté pred jeho smrťou, je pre posúdenie, či bol v deň svojej smrti vlastníkom
veci určujúce, o ktorý z prípadov uvedených v ustanovení § 28 katastrálneho zákona ide
a následne, či, prípadne kedy, bol podaný návrh na vklad zmluvy do katastra nehnuteľností.
Ak ide o prípad podľa § 28 ods. 3 katastrálneho zákona, právne účinky vkladu vznikajú
na základe právoplatného rozhodnutia správy katastra o jeho povolení. Aţ týmto dňom
kupujúci nadobúda nehnuteľnú vec do vlastníctva a naopak, predávajúci k nej týmto dňom
vlastnícke právo stráca. Ak v takomto prípade účastník zmluvy o prevode nehnuteľnosti
(predávajúci) zomrie skôr, neţ rozhodnutie o povolení vkladu do katastra nadobudne
právoplatnosť, zostáva ku dňu smrti prevádzaná nehnuteľnosť v jeho vlastníctve.
Dovolací súd sa s právnym názorom vysloveným v tomto rozhodnutí najvyššieho súdu
stotoţňuje a nemá ţiaden dôvod od neho sa odchýliť.
V posudzovanej veci, v ktorej predmetom bola ţaloba dedičky o určenie, ţe
do dedičstva po poručiteľovi patria nehnuteľné veci nebolo, preto podstatné to, či viazanosť
účastníkov zmluvy ich prejavmi vôle smerujúcimi k prevodu vlastníckeho práva, sa
(ne)vzťahuje aj na dedičov zomrelého účastníka zmluvy, resp. či rozhodnutie o vklade
vlastníckeho práva po smrti prevodcu má alebo nemá za následok vecno-právne účinky
zmluvy (odvolací súd v tomto smere poukazuje nedôvodne na rozsudok NS SR z 28. februára
2006 sp.zn. 2 Cdo 184/2005, lebo v ňom sa riešila odvolacím súdom pripustená otázka, či
„úmrtie prevodcu nehnuteľnosti pred rozhodnutím o vklade, ale po podaní návrhu na vklad
do katastra nehnuteľností, má vplyv na nadobudnutie vlastníckeho práva nadobúdateľom
rozhodnutím správy katastra o vklade, keď na jednej strane platí ustanovenie § 460 OZ, podľa
ktorého dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa, avšak dedičia sú prejavom svojho
právneho predchodcu – poručiteľa viazaní do rozhodnutia o vklade“), ale to, či poručiteľ
(ne)bol v deň svojej smrti vlastníkom (spoluvlastníkom) v ţalobe označených nehnuteľností.
V konaní nebolo sporné, ţe poručiteľ 19. decembra 2002 ako jeden z podielových
spoluvlastníkov uzavrel kúpnu zmluvu o ich odplatnom prevode na nadobúdateľku v podiele
jednej polovice a ţe k povoleniu vkladu katastrálnym úradom došlo aţ po jeho smrti. Keďţe
nešlo o zmluvu, na ktorú sa vzťahuje § 28 ods. 4 katastrálneho zákona (kedy právne účinky
vkladu vznikajú ku dňu určenému v návrhu na vklad), ani o zmluvu, na ktorú sa vzťahuje § 28
ods. 5 katastrálneho zákona (kedy účinky vkladu vznikajú ku dňu doručenia návrhu na vklad),
právne účinky vkladu vznikli právoplatnosťou rozhodnutia správy katastra o povolení vkladu,
t.j. dňom 12. mája 2003. Nadobúdateľka sa aţ týmto dňom stala v zmysle § 133 ods. 2 OZ
vlastníčkou nehnuteľností, ktoré boli predmetom prevodu. Keďţe rozhodnutie o povolení
vkladu do katastra nehnuteľností nenadobudlo právoplatnosť za ţivota poručiteľa (poručiteľ
zomrel skôr, neţ rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť), nehnuteľnosti boli v čase smrti
poručiteľa v jeho vlastníctve. Ak odvolací súd dospel k inému záveru, jeho rozhodnutie
spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolateľka oprávnene preto namieta, ţe
rozhodnutie odvolacieho súdu trpí vadou uvedenou v § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p. Keďţe
odvolací súd sa v rozsudku nezaoberal námietkou ţalovaných o nedostatku ich pasívnej
vecnej legitimácii v spore, Najvyšší súd SR tento rozsudok zrušil podľa ustanovenia § 243b
ods. 1 O.s.p. a vec vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie konanie.
Dovolací súd na záver poznamenáva, ţe súd v tomto konaní nie je oprávnený zaoberať
sa správnosťou postupu súdu v konaní o dedičstve pri vykonávaní súpisu aktív a pasív
dedičstva a nie je ani oprávnený preskúmavať zákonnosť postupu alebo rozhodnutia
katastrálneho úradu vydaného v katastrálnom konaní.
V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného konania a tieţ
dovolacieho konania (§ 243d ods. 1 veta tretia O.s.p.).
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov
3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 31. januára 2012
JUDr. Ladislav G ó r á s z, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia : Bc. Patrícia Špacírová