Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_16Cob-4-2021.pdf
PDF · 279.41 KB
Case nature
Area
Subarea
16Cob/4/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivety Záleskej a členiek senátu JUDr. Ivice Čelkovej a Mgr. Stanislavy Kollárovej v spore žalobcu Skládka komunálneho odpadu Bojná, s.r.o., so sídlom Obecný úrad 201, 956 01 Bojná, IČO 43 790 909, právne zastúpeného Mgr. Martinom Berecom, advokátom, so sídlom kancelárie DOMUS PETRA, Pod Sokolice 1/B, 911 01 Trenčín, proti žalovanému INGPORS, s.r.o., so sídlom Družstevná 383/13, 972 23 Dolné Vestenice, IČO 31 619 959, právne zastúpenému JUDr. Jozefom Dudzíkom a JUDr. Kristínou Gerovou, advokátmi, s výkonom advokácie v združení s názvom Dudzík a Gerová, advokátske združenie, so sídlom Škultétyho 1597/7, 955 01 Topoľčany, o zaplatenie 160 608,99 eur s príslušenstvom a o vzájomnej žalobe žalovaného o zaplatenie 73 544,38 eur, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prievidza č.k. 14Cb/104/2012-905 zo dňa 22. októbra 2020, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku I., ktorým žalobu zamietol, vo výroku III., ktorým rozhodol, že žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 57,66 % a vo výroku IV., ktorým rozhodol, že štát má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 78,83 %, p o t v r d z u j e.
Žalovanému sa proti žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom (druhým v poradí) súd prvej inštancie vo výroku I. žalobu zamietol, vo výroku II. vzájomnú žalobu žalovaného zamietol, vo výroku III. priznal žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 57,66 %, vo výroku IV. priznal štátu voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 78,83 % a vo výroku V. priznal štátu voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 21,17 %.
2. Súd prvej inštancie rozsudkom, prvým v poradí, č.k. 14Cb/104/2012-594 zo dňa 11.6.2018 výrokom I. žalobu proti žalovanému 2/ zamietol, výrokom II. uložil žalovanému 1/ povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 160 608,99 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku, výrokom III. žalobu proti žalovanému 1/ v prevyšujúcej časti zamietol, výrokom IV. žalovanému 2/ nepriznal náhradu trov konania, výrokom V. rozhodol, že žalobca má voči žalovanému 1/ nárok na náhradu trov konania v rozsahu 17,2 %, výrokom VI. rozhodol, že štát má voči žalovanému 1/ nárok na náhradu trov konania v rozsahu 58,6 %, výrokom VII. rozhodol, že štát má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 41,4 % a výrokom VIII. odňal žalobcovi priznané oslobodenie od súdnych poplatkov.
3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie prvému v poradí podali odvolanie žalobca a žalovaný 1/. Žalobca podal odvolanie proti výrokom V. - VIII. rozsudku súdu prvej inštancie. Žalovaný 1/ podal odvolanie proti výrokom II., V. a VI. rozsudku súdu prvej inštancie. Odvolací súd uznesením č.k. 16Cob/113/2018-849 zo dňa 25.11.2019 rozsudok súdu prvej inštancie čo do výrokov II., V., VI., VII. a VIII. zrušil a v zrušenom rozsahu vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Vo výroku I., ktorým žalobu proti žalovanému 2/ zamietol, vo výroku III., ktorým žalobu proti žalovanému 1/ v prevyšujúcej časti zamietol a vo výroku IV., ktorým žalovanému 2/ nepriznal náhradu trov konania, nadobudol rozsudok súdu prvej inštancie č.k. 14Cb/104/2012-594 zo dňa 11.6.2018 právoplatnosť (§ 226 CSP). Proti týmto výrokom rozsudku súdu prvej inštancie nepodali žalobca a žalovaný 1/ odvolanie.
4. Predmetom konania v rozsahu zrušujúceho uznesenia odvolacieho súdu zostal žalobcom uplatnený nárok proti žalovanému vo výške 160 608,99 eur, vzájomnou žalobou uplatnený nárok žalovaného proti žalobcovi vo výške 73 544,38 eur a od rozhodnutia vo veci samej závislé výroky o nárokoch na náhradu trov konania strán sporu, štátu a prípadný postup podľa § 254 ods. 2 CSP.
Konanie pred súdom prvej inštancie
5. Podanou žalobou sa žalobca domáhal proti žalovanému zaplatenia sumy 273 896,41 eur s príslušenstvom. Žalobu zdôvodnil tým, že ako objednávateľ a žalovaný ako zhotoviteľ uzatvorili zmluvu o dielo č. XXXX/XXXX zo dňa 19.5.2009 (ďalej len „ZOD“), predmetom ktorej bol záväzok žalovaného zrealizovať pre žalobcu zhotovenie prác na základe projektu - Bojná - skládka odpadov, časť C I. etapa v rozsahu prílohy č. 1 k ZOD (okrem SO 20 - Rekultivácia). Žalovaný ako zhotoviteľ bol povinný vykonať dielo v dohodnutom rozsahu. Žalobca ako objednávateľ sa zaviazal riadne a včas vykonané dielo prevziať a zaplatiť zaň dohodnutú cenu. V článku IV. bod 1 ZOD bolo dohodnuté, že za zhotovenie diela zaplatí objednávateľ zhotoviteľovi dohodnutú cenu 1 023 544,38 eur vrátane DPH, ktorá je odvodená z ocenených položiek výkazu podľa prílohy č. 1 ZOD. V článku V. bod 1 ZOD bolo dohodnuté, že objednávateľ zaplatí zhotoviteľovi dohodnutú cenu podľa článku IV. prevodom na základe doručených faktúr, ktoré vystaví zhotoviteľ spravidla jedenkrát mesačne na základe zisťovacích protokolov a súpisov skutočne vykonaných prác. Žalovaný vystavil dňa 6.7.2009 žalobcovi faktúru č. XXXX/XXX za vykonané práce na stavbe Bojná - skládka odpadov, časť C I. etapa v sume 550 000 eur vrátane DPH so splatnosťou dňa 10.7.2009. K faktúre bola pripojená Rekapitulácia nákladov a prác na stavbe : SO-02 Skládkovacie priestory, SO-03 Drenážny systém, SO-06 Odplynenie, SO-11 Dobudovanie monitorovacieho systému. Žalobca fakturovanú sumu uhradil. Dňa 4.9.2009 vystavil žalovaný žalobcovi ďalšiu faktúru č. XXXX/XXX za vykonané práce na stavbe v sume 473 544,38 eur, vrátane DPH so splatnosťou dňa 10.9.2009. K faktúre bola pripojená rekapitulácia nákladov a prác na stavbe: SO-01 Príprava územia, SO-04 Akumulačná nádrž, SO-05 Recirkulácia, SO-07 Oplotenie, SO-08 Záchytné rigoly, SO-09 Káblové rozvody, SO-10 Spevnené plochy a SO-11 Dobudovanie monitorovacieho systému. Žalobca fakturovanú sumu uhradil čiastočne v sume 400 000 eur. Zvyšnú sumu 73 544,38 eur, vrátane DPH, z faktúry č. XXXX/XXX si žalobca ponechal ako zádržné v zmysle článku V. bodu 3 ZOD. V zmysle článku III. bod 2 ZOD mal žalovaný dielo riadne zhotoviť, ukončiť a odovzdať žalobcovi dňa 20.7.2009 (ZOD bola uzatvorená 20.5.2009). Žalovaný tento záväzok zo zmluvy nesplnil a dielo riadne a včas nezhotovil. V zmysle článku VII. bod 2 ZOD sa predmet plnenia sa považoval za odovzdaný zhotoviteľom a prevzatý objednávateľom momentom podpísania zápisu o odovzdaní a prevzatí diela, ktoré musí byť bez akýchkoľvek vád a nedorobkov, ktoré by bránili riadnemu užívaniu diela. Dielo nebolo riadne vykonané, boli zhotovené len niektoré jeho časti. Dňa 5.5.2011 zaslal žalobca žalovanému list, ktorým ho vyzval na dobudovanie chýbajúcich objektov a dokončenie stavby v zmysle ZOD. Na túto výzvu žalovaný nereagoval. Žalobca poukázal tiež na to, že niektoré časti žalovaným zhotoveného diela neboli zhotovené riadne a majú vady. Dňa 5.5.2011 zaslal žalobca žalovanému reklamáciu časti diela, a to objektu SO-10 Spevnené plochy, kde došlo k popraskaniu cestných panelov, na čo žalobca žalovaného upozornil ešte pred začatím užívania tejto časti diela. Za účelom zistenia skutočností, akú časť predmetu diela ZOD žalovaný zhotovil a ktoré časti zostali nevybudované, si žalobca nechal vypracovať Ústavom stavebnej ekonomiky s.r.o., so sídlom v Bratislave (ďalej aj len „USE“) znalecký posudok č. 44/2011 zo dňa 29.9.2011 (ďalej len „ZP1“). Znalec sa v ZP1 zaoberal porovnaním prác dohodnutých v ZOD s množstvom vykonaných prác na stavbe ,,Skládka komunálneho odpadu Bojná - časť C“,
posúdením oprávnenosti vyfakturovanej ceny za vykonanú časť diela, posúdením pravdepodobnej ceny nevykonanej časti diela žalovaným v zmysle ZOD a vyčíslením ceny nezrealizovaných prác, potrebných na ukončenie diela. Znalec v ZP1 stanovil, ktoré časti predmetu diela v zmysle ZOD boli vybudované a ktoré nie, uviedol, že žalovaný neoprávnene fakturoval položky za vykonané práce, ktoré v skutočnosti neboli, resp. stále nie sú zrealizované a určil, že cena nevykonaných prác, potrebných na ukončenie diela, ktoré mali byť v zmysle ZOD vykonané, predstavovala sumu 257 731,02 eur s 19 % DPH, t.j. 306 699,91 eur. Keďže žalobca investoval do stavby značné finančné prostriedky, potreboval stavbu užívať. Žalobca zistil, že napriek nezrealizovaným prácam, resp. objektom zo strany žalovaného, je možné stavbu v takomto stave prevádzkovať a tak urobil opatrenia nevyhnutné pre skolaudovanie stavby a jej užívanie. Za týmto účelom, prostredníctvom tretích osôb, zrealizoval za žalovaného tieto práce: elektroinštalačné práce vo výške 2 160 eur s DPH, počiatočnú revíziu elektrických inštalácii v sume 155 eur bez DPH, kontrolné meranie tesnosti fólie v sume 912 eur s DPH, úpravu odvodňovacích rigolov v sume 684 eur s DPH a skúšky priepustnosti skládky v sume 1 713,41 eur s DPH, spolu v sume 5 624,41 eur. Ide o časť nezrealizovaných prác žalovaným v súlade so ZOD a ich hodnota je zahrnutá v cene nevykonaných prác stanovených znalcom v ZP1 v sume 306 699,91 eur. Za vykonanie ZP1 žalobca zaplatil znalcovi sumu 2 698,88 eur podľa faktúry č. XXXX XXX. Táto suma predstavuje náklady, ktoré musel žalobca vynaložiť v dôsledku porušenia povinností žalovaného a pôvodne žalovaného v 2. rade, čím žalobcovi vznikla škoda vo výške 2 698,88 eur. Vyššie uvedené nároky si žalobca voči žalovanému uplatnil v zmysle § 373 a § 380 Obchodného zákonníka. Suma 950 000eur uhradená žalobcom žalovanému za práce na stavbe ,,Bojná - skládka odpadov, časť C I. etapa“, nezodpovedá podľa ZP1 objemu prác vykonaným žalovaným v sume 306 699,91 eur a predstavuje škodu, ktorá vznikla žalobcovi. Časť z tejto pohľadávky na náhradu škody vo výške 35 502,38 eur žalobca postúpil na K. U.. Žalobcovi tak ostala pohľadávka na náhradu škody voči žalovanému z titulu nesplnených záväzkov zo ZOD vo výške 271 197,53 eur a z titulu vynaložených nákladov na ZP1 vo výške 2 698,88 eur, t.j. celková pohľadávka vo výške 273 896,41 eur.
6. Žalovaný navrhol žalobu zamietnuť. V prvom písomnom vyjadrení k žalobe okrem iného uviedol, že je chybou a absolútnym nepochopením predmetného právneho vzťahu, že v čase realizácie tohto právneho vzťahu pred viac ako tromi rokmi reprezentovali žalobcu úplne iní ľudia, než sú tí, ktorí ho reprezentujú teraz, keď po troch rokoch niekomu došlo, že by sa na predmetnej veci dalo zarobiť. Uviedol, že mu nie je zrejmé, akým spôsobom sa do žaloby dostala suma 35 502,38 eur, ktorú sumu mala obec U. postúpiť žalobcovi. Situácia je opačná. K. U. ako dlžník mala záväzok voči žalovanému vo výške 35 502,38 eur a ako dlžník žalovaného chcela postúpiť tento svoj záväzok žalobcovi. Žalovaný s postúpením nesúhlasil a preto nemohlo dôjsť k platnému postúpeniu pohľadávky, pretože obec U. žiadnu pohľadávku voči žalovanému nikdy nemala. Žalovaný pohľadávku voči obci U. uplatňuje v samostatnom súdnom konaní. K sume 73 544,38 eur, ktorá bola medzi žalobcom a žalovaným nesporná a predstavovala sumu žalobcom nezaplatenú žalovanému podľa príslušného bodu ZOD, uplatnil žalovaný túto sumu ako pohľadávku proti žalobcovi v tom čase podľa § 97 a § 98 O.s.p. z titulu nedôvodného zadržania a nevyplatenia tejto sumy. Žalovaný neuznal žalobcom uplatnenú sumu 5 624,41 eur za práce, ktorú mali vykonať za neho pre žalobcu tretie osoby na objednávku žalobcu a ani sumu 2 698,80 eur, ktorú mal zaplatiť žalobca za zhotovenie ZP1. Poznamenal, že žaloba sa netýka zaplatenia sumy z dôvodu reklamácie vykonaných prác, ale ide o žalobu na náhradu škody. V obchodnoprávnych vzťahoch všeobecne platí, že cena diela sa stanoví dohodou zmluvných strán. Žalovaný nevedel o tom, že žalobca si dal urobiť súkromne znalecký posudok, ku ktorému nebol prizvaný na konzultáciu a žalobca neumožnil žalovanému žiaden kontakt so znalcom, v dôsledku čoho považoval ZP1 za nepoužiteľný. Cena v ZOD nebola medzi stranami sporná. Z týchto cien a z týchto faktúr vychádzal aj žalobca, ktorý nerobí spornou skutočnosťou, že 10 % z tejto ceny si zadržal z dôvodov dohodnutých v ZOD. Pravdou je, že pôvodný úmysel žalobcu bolo vykonanie oveľa rozsiahlejších a finančne oveľa nákladnejších stavebných prác, ktoré mal pre neho vykonať žalovaný. Problémy nastali v tom, že žalobca nemal finančné zdroje na to, aby práce podľa jeho predstáv mohol žalovaný vykonať v tak veľkom rozsahu, ako pôvodne žalobca chcel. Preto po rôznych peripetiách okolo zháňania peňazí bol prijatý kompromis, ktorý spočíval práve v tom, že oproti pôvodným predstavám žalobcu sa skutočne zrealizovala a dohodla len časť tých požiadaviek a len táto časť sa
v konečnom dôsledku urobila. ZOD bola výsledkom tohto kompromisu a len to, čo je v tejto zmluve, bolo vykonané spolu s nepredvídanými prácami navyše. V jednom má žalobca pravdu, že boli dvakrát započítavané a účtované práce, ktoré boli pre obe časti skládky spoločné a mali byť započítané len pre jednu časť skládky. Ide však len o tri šachty, a drenážne potrubie, ktoré práce sú tak finančne nezaujímavé, že nijakým spôsobom neochudobňujú žalobcu. Išlo o omylom vyúčtované práce, ktoré sa započítali s prácami nad rámec prílohy č. 1 ZOD k dohodnutému rozsahu prác. Presne to, čo bolo obsahom ZOD, bolo obsahom vykonaných prác. Len tieto práce, ktoré boli vykonané, boli žalobcovi fakturované s tou výhradou, že počas vykonávania týchto stavebných prác sa objavila nutnosť vykonať nepredvídanie práce, ktoré zmluvne dohodnuté neboli, ale so súhlasom zmluvných strán boli vykonané, ale nevyfakturované. Technicky a časovo to bolo tak, že žalobcovi v júli 2009 končilo povolenie na prevádzkovanie časti skládky odpadu označenej ,,B“. Ak chcel žalobca prevádzkovať skládku aj po tomto dátume, potreboval vybudovať novú časť skládky označenú ,,C“, ktorej sa týkala žaloba. Žalobca a predstavitelia obce U. vyvíjali na žalovaného tlaky, aby s prácami začal tak, aby sa skládka mohla prevádzkovať aj po skončení povolenia, teda po 15.7.2009. Žalovaný išiel do rizika, keď im vykonanie diela prisľúbil a vlastne aj zrealizoval bez finančných prostriedkov, bez finančného krytia zo strany žalobcu, bez stavebného povolenia a bez projektovej dokumentácie. O týchto problémoch žalobca veľmi dobre vedel od začiatku a napriek tomu vyvinul na žalovaného taký nátlak, že tento súhlasil s vykonaním požadovaných prác v rozsahu prílohy č. 1 ZOD. Faktom je, že žalovaný potrebné práce vykonal v zmluve dohodnutom termíne. O odovzdaní predmetu diela existuje Zápis o odovzdaní a prevzatí zo dňa 17.7.2009. Predmet diela bol odovzdaný bez závad. Až potom sa začali prejavovať problémy, ktoré tu boli už na začiatku a o ktorých žalobca vedel. Stavba, ktorá sa mala prevádzkovať ako skládka odpadu nespĺňala tie podmienky, ktoré vyžadovali stavebné orgány. Potom bolo logicky potrebné, aby žalobca postupne riešil a takisto zaplatil všetky tie práce, ktoré stavebný orgán požadoval. Žalovaný vykonal odbornú konkrétnu stavebnú činnosť k tomu, aby žalobca mohol prevádzkovať skládku odpadu aj po skončení povolenia na prevádzkovanie pôvodnej starej skládky. Zrealizovaná predstava žalobcu je presne to, na čo žalobca mal peniaze a to je dôvod, prečo pôvodný zámer žalobcu nebol a ani nemohol byť zrealizovaný.
7. Pôvodne žalovaný 2/, Ing. R. N., voči ktorému bolo konanie právoplatne skončené rozsudkom súdu prvej inštancie prvým v poradí č.k. 14Cb/104/2012-594 zo dňa 11.6.2018, v ktorom bola žalobca žalobcu proti žalovanému 2/ výrokom I. zamietnutá, vo vyjadrení okrem iných tvrdení uviedol : žalobca podal žalobu na chybnom zjednodušení dvoch samostatných zmluvných vzťahoch medzi objednávateľom a zhotoviteľom diela a druhým zmluvným vzťahom medzi mandantom a mandatárom na výkon stavebného dozoru diela. Uvedené zjednodušenie sa zakladá pravdepodobne na nedostatočnom a tendenčnom vysvetlení vzťahov zo strany investora stavby, po prípravnej fáze, v projektovom štádiu stavby, keď neboli známe a jasné termíny dodania projektu ani dohodnutý rozsah, z čoho vyplynula zdĺhavosť a obštrukčnosť celého povoľovacieho konania stavby u Slovenskej vodohospodárskej inšpekcie inšpektorátu v Nitre, povoľujúceho orgánu diela. Projektantom stavby nebol vypracovaný relevantný rozpočet diela, keďže existuje niekoľko verzií rozpočtu, čo je zásadná chyba v príprave zmluvných vzťahov pre zrealizovanie diela, ktoré pravdepodobne vyplývali z nedostatočného krytia nákladov na celý rozsah diela. Poukázal na to, že doposiaľ nemal vedomosť o vzťahoch mandanta a projektanta - spoločnosť D. Y. s.r.o., so sídlom v U.. Nemohli prinútiť projektanta k plneniu podmienok inšpekcie životného prostredia a stavebného úradu, aby dopracoval a prerobil projekt do rozsahu zákonných požiadaviek na kvalitu. Z uvedeného porušenia zmluvných podmienok vyplynula zdĺhavosť a obštrukčnosť celého povoľovacieho procesu diela, čo sa prejavilo pri opakovanom predkladaní žiadosti v procese povoľovania stavby na Slovenskej inšpekcii ŽP v Nitre. Projektant stavby napriek konkrétnym požiadavkám inšpektorátu tieto sabotoval a nedokázal tieto opodstatnené požiadavky v stanovených termínoch splniť. Odmietnutie súčinnosti projektanta s stavebným dozorom neúmerne predlžilo termín vydania stavebného povolenia predmetnej stavby. Od predloženia uvedenej žiadosti na Slovenskú inšpekciu ŽP v Nitre rôznymi obštrukciami zo strany projektanta stavby uplynul presne 1 kalendárny rok, keďže stavebné povolenie bolo vydané v roku 2010. Pokiaľ ide o výkon stavebného dozoru, investor požiadal dodávateľa stavby o začatie realizácie stavby bez platného stavebného povolenia a bez kompletnej projektovej dokumentácie. Zhotoviteľ ukončil stavbu včas, bez nedostatkov v rozsahu pôvodnej dokumentácie stavby z apríla 2009. Stavebný dozor bol splnený v požadovanom rozsahu pôvodnej PD v termíne 17.7.2009 (viď zápis o odovzdaní
a prevzatí stavby). Vzhľadom na časové omeškanie projektovej dokumentácie niektorých objektov (prepracovanie a dopracovanie projektu bolo v októbri 2010), objekty stavebného dvora - vodný zdroj, vodovod, umývacia rampa, zmena vedenia a dĺžky prístupovej komunikácie SO-10, unimobunka, žumpa, spevnené plochy a elektrická prípojka, tieto nezrealizoval zmluvný dodávateľ, ale investor stavby uvedené práce zabezpečil tretími osobami. Takto boli ukončené niektoré objekty stavebného dvora tretími osobami, bez ktorých by nebolo možné stavbu uviesť do užívania. Stavba bola uvedená do prevádzky v máji 2011.
8. Súd prvej inštancie viazaný právnym názorom odvolacieho súdu vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, svedkov J. D., H. R., Z.. U. X. a N. F., oboznámením listín, znaleckého posudku zo dňa 19.10.2017 spolu s prílohami a písomným vyjadrením znalca na otázky žalovaného, oboznámením obsahu pripojených spisov Okresného súdu Topoľčany sp.zn. 8Cb/4/2014 a sp.zn. 8Cb/91/2012, pričom zobral na zreteľ prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany žalobcu a žalovaného s vyjadrením ich obsahu v jednotlivých písomných vyjadreniach v priebehu konania.
9. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie preukázaný skutkový stav veci, ktorý podrobne opísal v odsekoch 11. až 59. odôvodnenia rozsudku. Odvolací súd z hľadiska hospodárnosti, efektívnosti a prehľadnosti písomne vyhotovených rozhodnutí v celom rozsahu odkazuje na tieto skutkové zistenia súdu prvej inštancie vrátane vyjadrení strán sporu s vedomím, že konanie pred súdom prvej inštancie a odvolacie konanie tvoria jeden celok prejednávania a rozhodovania o uplatnenom nároku žalobcu proti žalovanému, so zohľadnením tej časti predchádzajúceho konania, v ktorej došlo k právoplatnému skončeniu.
10. Zistený skutkový stav veci právne posúdil súd prvej inštancie podľa príslušných ustanovení právnych predpisov, § 536, § 537, § 546 ods. 1, § 548 ods. 1, § 554 ods. 1 prvá veta, § 560, § 562, § 563 ods. 1, § 564, § 324 ods. 3, § 420 ods. 1, 2, § 422 ods. 1, § 428, § 345, § 436, § 437 , § 439, § 373, § 380 a § 323 ods. 1 Obchodného a § 451, § 456 a § 558 Občianskeho zákonníka, ktoré citoval v odsekoch 69. až 104., 154. a 155. odôvodnenia rozsudku, vrátane právnej teórie a výkladu uvedeného v odsekoch 78., 82., 85., 87., 101. a 155. odôvodnenia rozsudku týkajúceho sa vád diela a ich vymedzenia, zistenia vád diela a ich reklamácie, splnenia povinnosti vykonania diela, vadného plnenia a nárokov veriteľa, zodpovednostného vzťahu na náhradu škody a uznania záväzku.
11. V odsekoch 107. až 160. odôvodnenia rozsudku vykonal súd prvej inštancie uplatňujúc zásadu voľného hodnotenia dôkazov podľa § 191 CSP skutkové a právne odôvodnenie rozhodnutia s jeho záväzným vyjadrením vo výrokovej časti.
12. V konaní mal súd prvej inštancie preukázané, že žalobca na základe ZOD a prílohy č. 1 k ZOD si objednal u žalovaného (zhotoviteľ) dielo. Predmetom diela bol záväzok žalovaného zrealizovať pre objednávateľa (žalobca) zhotovenie prác na základe projektu - Bojná - skládka odpadov, časť C I. etapa a v rozsahu prílohy č. 1 k tejto zmluve (okrem SO-20 - Rekultivácia). Žalovaný mal na základe ZOD a prílohy č. 1 k tejto zmluve (Rekapitulácia nákladov č.l. 16) vykonať práce na stavebných objektoch SO-01 Príprava územia v cene 237 669,46 eur, SO-02 Skládkovacie priestory v cene 409 303,07 eur, SO-03 Drenážny systém v cene 38 815,01 eur, SO-04 Akumulačná nádrž v cene 28 308,14 eur, SO-05 Recirkulácia v cene 17 847,25 eur, SO-06 Odplynenie v cene 11 266,60 eur, SO-07 Oplotenie v cene 18 339,51 eur, SO-08 Záchytné rigoly v cene 3 481,87 eur, SO-09 Kábelové rozvody v cene 23 860,04 eur, SO-10 Spevnené plochy v cene 61 748,48 eur, SO-11 Dobudovanie monitorovacieho systému v cene 9 470 eur a mal tiež realizovať Vytýčenie podzemných vedení v cene 11,90 eur. Išlo o vybudovanie dvoch kaziet skládky komunálneho odpadu. Za realizáciu vyššie uvedených prác sa objednávateľ zaviazal zaplatiť zhotoviteľovi v ZOD dohodnutú cenu diela 1 023 544,38 eur, bližšie v položkách špecifikovanú v prílohe č. 1 k ZOD.
13. Medzi stranami nebolo sporné, že dielo žalovaný pre žalobcu vykonával 2 mesiace, že dielo sa malo pôvodne realizovať vo väčšom rozsahu za sumu prevyšujúcu 1,5 mil. eur, od čoho sa však z dôvodu nedostatku financií zo strany žalobcu, resp. investora (obec U.), upustilo. V čase realizácie diela nebolo na dielo vydané stavebné povolenie a táto sa realizovala na základe pôvodnej dokumentácie pre územné rozhodnutie, ktorá sa v priebehu realizácie diela doplňovala projektantom (tvrdenia Z.. N.,
svedka X., žalovaného, písomnosti z č.l. 263 a 269). Dielo sa teda začalo stavať na základe projektovej dokumentácie pre územné konanie, ktorá bola vyhotovená Z.. X. v apríli 2009. V priebehu realizácie diela bolo potrebné realizovať ďalšie nevyhnutné práce, s ktorými sa v čase uzavretia ZOD nepočítalo a na ktorých sa strany dohodli ústne (realizácia ďalších prác mala byť podľa zmluvy o dielo dohodnutá formou písomných dodatkov k zmluve, k čomu nedošlo). Vykonanie ďalších nevyhnutných prác (práce naviac pôvodne nedohodnuté v ZOD a v prílohe č. 1), mal súd prvej inštancie preukázané nielen z výpovede žalovaného, štatutárnej zástupkyne žalobcu, svedka F., ale aj z obsahu stavebného denníka - Záznam z odovzdania staveniska - stavebný denník list č. : 030751 - č.l. 171, záznam zo stavebného denníka list č. 030772 - č.l. 172, krycí list rozpočtu č.l. 173 a 176 (práce zrealizované nad rámec zmluvného výkazu výmer). Z týchto dôkazov a skutkových zistení mal súd prvej inštancie preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným (žalobcu zastupoval v priebehu celej realizácie diela a funkciu stavebného dozoru na stavbe vykonával Z.. N.), došlo k dohode o výkone ďalších prác, ktoré boli špecifikované v odsekoch 16. až 18. odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie, za dohodnutú cenu 75 835,32 eur (2 160,16 eur + 73 675,16 eur). Žalovaný naviac dohodnuté práce v dohodnutej cene v prospech žalobcu vykonal, ktoré skutočnosti boli preukázané z krycích listov rozpočtu (č.l. 173 a 176) podpísaných zmluvnými stranami s pečiatkami. Na dohodnutú cenu týchto naviac prác žalovaný doposiaľ nevystavil žalobcovi faktúru, čo vysvetlil tým, že medzi ním a žalobcom došlo k dohode o zahrnutí ceny týchto prác do druhej etapy výkonu prác na diele, k čomu nedošlo.
14. V zmysle článku VII. bod 5 ZOD, objednávateľ (žalobca) poveril ako osobu oprávnenú na prevzatie diela za objednávateľa Z.. N.. Z výpovedí strán sporu súd prvej inštancie zistil, že k odstúpeniu od ZOD nedošlo, naopak, žalovaný od žalobcu dielo prevzal. Zo Zápisu o odovzdaní a prevzatí budovy alebo stavby (alebo jej dokončenej časti) - č.l. 169, mal súd prvej inštancie preukázané, že predmetom odovzdania a prevzatia je dielo v rozsahu SO-01 až SO-11 (teda v rozsahu dohodnutom v ZOD a Prílohe č. 1 k ZOD). V predmetnom zápise je uvedené, že ,,Práce sú vykonané v súlade s PD a technickými podmienkami vo veľmi dobrej kvalite“. Účastníci sa v zápise takisto vyjadrili, že ,,Práce sú vykonané vo veľmi dobrej kvalite v súlade s PD a technickými podmienkami. Objednávateľ ich preberá v plnom rozsahu“. V zápise si strany dohodli záručnú lehotu (konečný dátum) 08/2011. Dielo za žalobcu prevzal na základe plnej moci Z.. N.. Keďže predmetný zápis obe strany podpísali a opatrili pečiatkami, bolo preukázané, že s obsahom zápisu súhlasili. Súd prvej inštancie konštatoval, že žalovaný vykonal práce pre žalobcu v požadovanej kvalite.
15. Hoci žalovaný vedel, že dielo nevyhotovil presne podľa ZOD a prílohy č. 1 k ZOD (sám tvrdil, a nespochybnil to ani žalobca, že práce vykonal s plusmi aj mínusmi), fakturoval žalobcovi za všetky práce dvoma faktúrami sumu 1 023 544,38 eur, rovnajúcu sa cene diela dohodnutej v ZOD, pričom z obsahu faktúr a príloh k nim (Rekapitulácia nákladov) jednoznačne vyplynulo, že žalovaný žalobcovi v skutočnosti fakturoval cenu diela podľa ZOD a prílohy č. 1 (dve faktúry na sumu 550 000 eur a 473 544,38 eur). Medzi stranami nebolo sporné, že z vyššie uvedenej sumy zaplatil žalobca žalovanému spolu len sumu 950 000 eur a zvyšok v sume 73 544,38 eur si ponechal titulom zádržného (podľa čl. V bod 3 ZOD). Až s odstupom času, po protokolárnom odovzdaní a prevzatí diela, po „zmene“ obecného zastupiteľstva obce U. (takmer po 2 rokoch), začal žalobca tvrdiť, že žalovaný práce na stavbe nevykonal v dohodnutom rozsahu, resp. že sa na stavbe vykonala len časť prác v zmysle ZOD, pričom cena zaplatenej časti diela vo výške 950 000 eur nezodpovedala rozsahu vykonaných prác.
16. Vzhľadom na to, že práce realizované žalovaným na predmete diela boli realizované v požadovanej kvalite, súd prvej inštancie zameral ďalšie dokazovanie vo veci na zistenie, či žalovaný vykonal pre žalobcu ten objem prác, na akom sa v ZOD so žalobcom dohodol a či objem vykonaných prác zodpovedá cene diela, na ktorom sa žalobca so žalovaným v ZOD dohodli. Žalobca neuhradil časť faktúry č. XXXX/XXX (uhradená bola len suma 400 000 eur), a teda už v tom čase mal žalobca pochybnosti, či dielo bolo zo strany žalovaného riadne vykonané, no napriek tomu až s odstupom takmer dvoch rokov vyzval žalovaného na dobudovanie chýbajúcich objektov a dokončenie diela podľa ZOD a projektovej dokumentácie stavby odsúhlasenej v stavebnom konaní, najneskôr do 20.5.2011, s tým, že ak do uvedeného termínu nezačne žalovaný stavbu realizovať, bude žalobca nútený od ZOD odstúpiť (list zo dňa 5.5.2011) a v tejto súvislosti navrhoval žalovanému uzavretie dodatku k ZOD, pričom iným listom z toho istého dňa časť predmetu diela u žalovaného takisto reklamoval (popraskanie cestných panelov - objekt SO-10). V konaní bolo preukázané, že žalobca dielo (resp. jeho časť) prevzal od žalovaného riadne a kvalitne vykonané a od ZOD neodstúpil. Žalovaný v priebehu
konania opakovane tvrdil, že žalobca u žalovaného vady diela nenamietal. Doručenie listu zo dňa 5.5.2011 a ani jeho doručovanie žalovanému žalobca v priebehu konania nepreukázal. Žalobca tvrdil a žalovaný v konaní nijako nespochybnil, že na to, aby časť predmetnej skládky mohla byť skolaudovaná, bolo potrebné túto po odovzdaní diela dokončiť, pričom tieto práce následne realizoval iný subjekt (spol. T., a.s.).
17. Skutočnosť, že žalovaný nevykonal pri realizácii diela všetky práce, na vykonanie ktorých sa zaviazal v ZOD, mal súd prvej inštancie preukázané nielen výpoveďami strán, svedkov D., X. a F., ale aj z obsahu ZP1 a ZP2. Podľa ZP1 cena nevykonaných prác, potrebných na ukončenie diela, ktoré mali byť v zmysle ZOD vykonané, predstavuje sumu 257 731,02 eur a s 19 % DPH sumu 306 699,91 eur. Vzhľadom na skutočnosť, že výsledky ZP1 žalovaný namietal, a tento bol vypracovaný na súkromnú objednávku žalobcu, nariadil súd vo veci znalecké dokazovanie. Zo záverov znaleckého dokazovania Ústavu súdneho znalectva Stavebnej fakulty STU v Bratislave v ZP2 taktiež vyplynulo, že predmet diela nebol realizovaný v rozsahu dohodnutom v ZOD, práce na diele však boli vykonané kvalitne. Podľa záverov v ZP2 žalovaný nevykonal stavebné práce v zmluvnom rozsahu podľa ZOD na týchto stavebných objektoch : SO-02 Skládkovacie priestory, SO-03 Drenážny systém, SO-05 Recirkulácia, SO-06 Odplynenie a SO-09 Kábelové rozvody. Množstvo nevykonaných prác znalecký ústav určil odpočtom vykonaných stavebných prác od zmluvne dohodnutých, ocenených jednotkovými cenami podľa dohody v ZOD. Zo záverov ZP2 vyplynulo, že hodnota vykonaných stavebných prác (cena vykonanej časti diela) podľa dohody žalobcu a žalovaného v zmysle ZOD je vo výške 663 353,79 eur bez DPH a 789 391,01 eur s DPH, resp. cena nevykonaných prác žalovaným potrebných na ukončenie diela (v položkách i v súhrnne) je 198 397,68 eur bez DPH a 236 093,24 eur s DPH. V ZP2 Ústavu súdneho znalectva Stavebnej fakulty STU v Bratislave podrobne a presvedčivo zdôvodnil, z ktorých písomností po vykonanej ohliadke miesta samého vychádzal, ktoré skutočnosti zohľadnil, ako pri svojich výpočtoch postupoval a z čoho vychádzal a vyjadril sa aj k rozdielnym zisteniam v ZP1 (zistené značné rozdiely v oboch posudkoch sú v stavebných objektoch SO-02, SO-03, SO-10 a SO-11). Pokiaľ závery ZP2 žalovaný (resp. aj pôvodne žalovaný Ing. N.) spochybňoval(i), súd prvej inštancie už v predchádzajúcom rozhodnutí vo veci samej konštatoval, že Ústav vo svojich písomných podaniach presvedčivo vyvrátil pochybnosti žalovaného, ktorý sa následne k záverom znaleckého dokazovania už nevyjadroval a v tomto smere nenavrhol doplniť dokazovanie. O kvalite a správnosti Ústavom vypracovaného posudku nemal súd prvej inštancie dôvod pochybovať a závery tohto znaleckého dokazovania si osvojil. V tomto smere sa nestotožnil s tvrdením žalobcu o tom, že ZP1 je v časti zistení týkajúcich sa stavby SO-02 oproti ZP2 presnejší z dôvodu vhodnejších podmienok na overenie množstva realizovaných prác na stavbe so zdôraznením skutočnosti, že súdnoznalecký posudok bol Ústavom vypracovaný potom, ako sa znalecká organizácia zúčastnila ohliadky na mieste samom, ako sa oboznámila so všetkými dostupnými písomnosťami a potom ako mala možnosť preskúmať aj ZP1, vrátane toho, že oslovila vypracovateľa ZP1 a ďalšie subjekty (Ing. X.).
18. Cena diela bola dohodnutá v ZOD a v prílohe č. 1 k ZOD vo výške 860 121,33 eur bez DPH a spolu s 19 %-nou DPH (163 423,05 eur) vo výške 1 023 544,38 eur. Táto suma pozostáva z ceny diela v členení na nasledovné objekty uvedené v prílohe č. 1 k ZoD : SO-01 Príprava územia 237 669,46 eur, SO-02 Skládkovacie priestory 409 303,07 eur, SO-03 Drenážny systém 38 815,01 eur, SO-04 Akumulačná nádrž 28 308,14 eur, SO-05 Recirkulácia 17 847,25 eur, SO-06 Odplynenie 11 266,60 eur, SO-07 Oplotenie 18 339,51 eur, SO-08 Záchytné rigoly 3 481,87 eur, SO-09 Kábelové rozvody 23 860,04 eur, SO-10 Spevnené plochy 61 748,48 eur, SO-11 Dobudovanie monitorovacieho systému 9 470 eur a Vytýčenie podzemných vedení 11,90 eur.
19. Žalovaný vykonal práce na diele v zmluvne dohodnutom rozsahu a za dohodnutú cenu na objektoch SO-01 (237 669,46 eur), SO-04 (28 308,14 eur), SO-07 (18 339,51 eur), SO-08 (3 481,87 eur), SO-10 (61 748,48 eur), SO-11 (9 470 eur) a vytýčenie podzemných vedení (11,90 eur). Žalovaný nevykonal stavebné práce v zmluvnom rozsahu ZOD na týchto stavebných objektoch : SO-02, SO-03, SO-05, SO-06 a SO-9.
20. V odseku 126. odôvodnenia rozsudku súd prvej inštancie podrobne uviedol, že v rámci SO-02 mali byť realizované tieto práce v dohodnutej cene 409 230,67 eur : práce na Skládkovacích priestoroch pozostávali zo zemných prác v celkovej cene 289 797,96 eur a základov a úpravy podložia v
cene 119 432,71 eur. Zemné práce pozostávali z nakladania zemín objemu nad 100 m3 (násyp koruny hrádze) v cene 1 515,02 eur, vodorovného premiestnenia výkopku z hornín tr.1-4 na vzdialenosť do 500 m v cene 1 065,57 eur, uloženia zemín do násypov hutnených na 96% PS v cene 1 364,96 eur, hĺbenia rýh v hornine tr.3 šírky do 600 mm objemu nad 100 do 1000 m3 v cene 3 648,45 eur, príplatku za lepivosť hornín (30 % z pol. č. 4) v cene 158,43 eur, spätného zásypu rýh vykopanou zeminou v cene 644,61 eur, výkopu v zemníku v hornine triedy 3 objemu nad 1000 do 10 000 m3 (minerálne tesnenie hrúbky 500 mm) v cene 10 247,76 eur, vodorovného premiestnenia výkopku z hornín triedy 1-4 do 1000 m v cene 16 715,67 eur, rozprestrenia minerálneho tesnenia vo vrstve dvakrát 250 mm na ploche nad 500 m2 v cene 78 307,63 eur, nakladania zemín objemu nad 100 m3 (zahumusovanie vonkajšieho svahu a koruny hrádzí) v cene 583,85 eur, rozprestrenia ornice v rovine alebo vo svahu do 1:5 vo vrstve do 100 mm na ploche nad 500 m2 v cene 3 091,63 eur, výsevu trávnika hydroosevom na ornicu v cene 2 446,61 eur, dodávky trávneho semena v cene 1 561,37 eur, hĺbenia rýh šírky do 600 mm v hornine tr. objemu nad 100 m3 (kotviaci rigol 600x800 mm) v cene 2 182,33 eur, príplatku za lepivosť (30 % z položky č. 10) v cene 52,43 eur, spätného zásypu rýh a jám so zhutnením v cene 644,61 eur, zriadenia drenážnej vrstvy hrúbky 500 mm zo štrkopiesku alebo umelej drenáže v cene 40 691,17 eur, dodávky štrku a dodávky štrku frakcie 16-32 mm alebo umelej drenáže v cene 124 875,84 eur. Základy a úprava podložia pozostávali zo zriadenia separačnej vrstvy z geotextílie PP 800 vrátane dodávky v cene 43 579,54 eur, zriadenia tesniacej vrstvy z PEHD fólie hrúbky 1,5 mm vrátane jej dodávky jednostranne zdrsnenej v cene 64 434,41 eur a geoelektrického monitorovacieho systému fólie v cene 11 418,76 eur. Z týchto prác neboli realizované podľa ZOD a prílohy č. 1 k ZOD tieto stavebné práce a dodávky : Ochranná hrádza, Filtračná (drenážna) vrstva, Separačná vrstva, Minerálne tesnenie, Fóliové tesnenie a Geoelektrický monitorovací systém.
21. Práce na drenážnom systéme (SO-03) boli dohodnuté v cene 38 815,01 eur a pozostávali zo zemných prác v cene 9 744,91 eur a konštrukcií na rúrovom vedení v cene 28 642,84 eur. Zemné práce pozostávali z hĺbenia rýh š. do 2000 mm v hornine tr.3 objemu do 1000 m3 v cene 1 156,06 eur, príplatku za lepivosť (30 % z pol. č. 1) v cene 124,93 eur, zriadenia paženia a rozopretia rýh pre podzemné vedenie záťažné na hĺbku do 2 m v cene 3 495,19 eur, odstránenia paženia a rozopretia rýh pre podzemné vedenie záťažné na hĺbku do 2 m v cene 969,75 eur, hĺbenia šachiet v hornine triedy 3 do 100 m3 v cene 1 241,45 eur, príplatku za lepivosť (30 % z položky č. 5) v cene 29,03 eur, vodorovného premiestnenia výkopku z hornín triedy 1-4 do 500 m (prebytočná zemina) v cene 272,18 eur, uloženia zeminy na skládku v cene 131,50 eur, obsypu potrubia štrkopieskom v cene 343,31 eur, dodávky štrkopiesku v cene 1 981,51 eur. Konštrukcie na rúrovom vedení pozostávali zo zriadenia drenážnej šachty z plastických hmôt na drenážnom potrubí DN 300 mm v cene 318,66 eur, dodávky korpusu PEHD šachty typ SB1200 - rúra BOCR POLYCOR priemeru 1200 mm v cene 2 731,84 eur, dodávky konusu PEHD šachty typ 1200/600- BOCR v cene 581,56 eur, dodávky dna šachty typ SB1200 - BOCR v cene 129,45 eur, osadenia poklopu drenážnej šachty hmotnosti do 100 kg/ kus v cene 36,52 eur, dodávky plastového poklopu pochôdzneho DN 600 mm typ PPK 600 02-BOCR v cene 152,70 eur, osadenia rebríka drenážnej šachty v cene 15,26 eur, dodávky vstupného PEHD rebríka v cene 385,04 eur, montáže drenážneho potrubia plastového DN 315 mm v cene 137,97 eur, dodávky plastového PEHD potrubia DN 315x28,6 mm v cene 19 213,19 eur, perforácie potrubia DN 300 mm v rozsahu 2/3 potrubia v cene 385,41 eur, montáže preplachovacieho potrubia plastového DN 110 mm v cene 61,69 eur, dodávky plastového PEHD potrubia DN 110x10 mm v cene 765,61 eur, montáže potrubia plastového z tlakových HDPE rúr DN 90 mm v cene 130,64 eur, dodávky plastového HDPE potrubia DN 90x8,2 mm v cene 1 756,57 eur, obalenia drenážneho potrubia sieťovinou vrátane jej dodávky v cene 703,85 eur, dna šachiet z betónu železového B-20 hrúbky nad 200 mm v cene 68,63 eur, príplatku za hrúbku dna do 200 mm v cene 0,70 eur, stien šachiet z betónu železového B-20 hrúbky nad 200 mm v cene 271,09 eur, príplatku za hrúbku stien do 200 mm v cene 3,04 eur, debnenia stien šachiet obojstranného 187,26 eur, výstuže šachiet zo zvarovaných sietí KARI v cene 188,73 eur, osadenia oceľových poklopov v cene 5,10 eur, oceľového poklopu atypického 1600 x 1100 mm s ventilačnou hlavicou v cene 207,46 eur, stupadiel do šachiet vidlicového osadenia pri murovaní vrátane dodávky (oceľové potiahnuté PE) v cene 37,50 eur, vnútornej úpravy stien a dna AŠ náterom XYPEX v cene 167,36 eur. Technologická časť drenážne šachty pozostávala z ponorného kalového čerpadla SIGMA 50 - GFLU, P=1,1kW v cene 485,20 eur, rýchlosť spojky 52 v cene 7,25 eur, gumovej hadice DN 50 mm v cene 2,15 eur, prechodky dG DN 50 mm s
vonkajším závitom 5,23 eur, spätného ventilu DN 50 mm v cene 12,56 eur, HDPE redukcie DN 50/80 mm v cene 5,76 eur, HDPE kolena DN 80 mm v cene 3,82 eur, obehového čerpadla PICOLO P=70 W v cene 350,26 eur, ručného zasúvadlového uzáveru DN 50 mm IKO-+ v cene 18,95 eur, montážnej vložky DN 80 mm, PN 10 v cene 21,56 eur, tvarovky ,,T-kus“ DN 80/50 mm, PN 10 v cene 10,15 eur, prechodky DN 50/2“ HDPE/OCEĽ s vnútorným závitom v cene 5,12 eur, rýchlosť spojky DN 2“ pre pripojenie obehového čerpadla v cene 7,25 eur a lemového nákružku s točivou prírubou DN 80 mm v cene 16,52 eur. Z týchto prác neboli realizované podľa ZOD a prílohy č. 1 k ZOD tieto stavebné práce a dodávky : Drenážne potrubie DN 315 mm v dĺžke 95,36 m, montáž a dodávky, Drenážna šachta DŠ2 (stavebná časť a technologická časť), Montáž a dodávka preplachovacieho potrubia DN 110 mm a Výtlačné potrubie z drenážnej šachty DŠ2.
22. Práce na recirkulácii (SO-05) boli dohodnuté v celkovej výške 17 847,25 eur a pozostávali zo zemných prác v cene 7 090,78 eur, z konštrukcií na rúrovom vedení v cene 5 520,22 eur a z presunu hmôt v cene 203,77 eur a zo strojnotechnologickej časti čerpanej šachty vo výške 5 032,48 eur. Uvedené práce pozostávali z príplatku za lepivosť 73,553 m2 166,01 eur, obsypu potrubia vykopanou zeminou bez prehodenia plus lôžko 100,976 m3 1 582,09 eur, príplatku za prehodenie zeminy 100,976 m3 633,52 eur, zrno maximálne do 20 mm, spätného zásypu rýh vykopaným materiálom so zhutnením 143,02 m3 394,02 eur, vodorovného premiestnenia výkopku z hornín triedy 1-4 do 500 m prebytočná zemina 1,181 m3 1,74 eur, osadenia a dodávky poklopu na šachtu priemeru 1200 mm 228,04 eur, osadenia a dodávky poklopu preliateho betónom na šachtu priemeru 800 mm 141,07 eur, obetónovanie drenážnej šachty betónom vodostavebným HV4 - B20 0,981 m3 228,63 eur, podkladovou konštrukciou z betónu prostého (drenážna šachta) 0,154 m3 16,46 eur, osadenia betónových dielcov 2 ks 176,59 eur, studňovej betónovej skruže TBH 1-100 2,02 ks 154,83 eur, montáže potrubia plastového z tlakových HDPE rúr DN 90 mm 185,74 m3 123,33 eur, dodávky plastového HDPE potrubia DN 90 x 8,2 mm 188,526 m 1 658,28 eur, tlakovej skúšky potrubia DN nad 80 do 125 mm 185,74 m 74,67 eur, vyhľadávacieho vodiča na potrubí DN do 150 mm 185,74 m 197,26 eur, HDPE tvarovky ,,T“ DN 80/80 mm 11,62 eur, HDPE kolena 90“, DN 80 mm 3,82 eur, HDPE koleno 33“ DN 80 mm 6 ks 22,92 eur, prechodového kusa HDPE DN 80 mm 2 ks 12,24 eur, s vnútorným závitom pre liatinu, montáže liatinových závitiek a armatúr pre hydranty DN do 80 mm 6 ks 94,21 eur, tvarovky z tvárnej liatiny DN 50 mm PN 10, koleno s vnútorným a vonkajším závitom 2 ks 113,19 eur, tvarovky z tvárnej liatiny DN 80/50 mm, PN 10, redukcia s vnútorným a vonkajším závitom 2 ks 177,26 eur, liatinového hydrantu nástenného DN 50 mm so spojkou pre hadicu 2 ks 262,23 eur, posúvadlového uzáveru prírubového DN 80 mm 7,21 eur, zostavy kontaktného tlakomeru typ č. 03370 18,50 eur, oceľovej rúry bezošvej DN 89 x 3,5 mm - nerez dĺžky 600 mm 0,60 m 9,18 eur, lemového nákružku HDPE DN 80 m, s točivou prírubou 21,50 eur, zostavy odvzdušňovacieho ventilu DN 25 mm 5,12 eur, HDPE koleno DN 80 mm 2 ks 5,15 eur, montážnej vložky DN 80 mm PN 10 21,56 eur, HDPE potrubia DN 80 mm, dĺžky 4300 mm 6,58 eur, prístrešku čerpadla z plechu 157,80 eur a nosnej konštrukcie čerpadla 2 ks 64,20 eur. Z týchto prác neboli realizované podľa ZOD a prílohy č. 1 k ZOD tieto stavebné práce a dodávky : Hydrant H-1 a Montáž a dodávka plastového potrubia - napojenie hydrantu na recirkulačné potrubie.
23. Práce na odplynení (SO-06) boli dohodnuté v celkovej výške 11 266,60 eur a pozostávali zo základov a úpravy podložia v cene 10 390,88 eur a z presunu hmôt v cene 875,72 eur. Uvedené práce pozostávali z týchto prác : studňová skruž TBH 2-80 4,25 eur, osadenie prefabrikovanej dosky KZD 1-200/150, 0,115 tony 4,52 eur, betónový panel KZD 1-200/150, 7,07 ks 26,87 eur, zapustenie zárubne z plastických hmôt DN do 200, 24,50 m 357,82 eur, plastová rúra HDPE DN 160 mm dĺžky 3,5 m, 7 ks 21,64 eur, dierovanie zárubníc pri ploche otvorov do 15%, 7,28 m2 536,46 eur, výplň štrkom frakcie 16-32 mm, 5,6 m3 260,24 eur, zapažené vrty pre piloty DN do 650 hĺbky do 5 m, 21 m 1 791,47 eur, dodávka oceľovej pažiacej rúry DN 620 x 10 mm, opatrená dvojnásobným žltým emailom 21 m 6 578,25 eur, lomový nákružok, točivá príruba DN 150 mm, 7 ks 1,39 eur, zaslepovacia príruba 7 ks 2,47 eur, osadenie a dodávka hlavice vrtu priemeru 273 mm dĺžky 3850 mm, 7 ks 5,96 eur. Z týchto prác neboli realizované podľa ZOD a prílohy č. 1 k ZOD tieto stavebné práce a dodávky : Odplyňovacie šachty OŠ5, OŠ6 a OŠ7.
24. Práce na Kábelových rozvodoch (SO-09) boli dohodnuté v celkovej výške
23 860,04 eur a pozostávali z prác a dodávok v cene 14 574,55 eur a zo zemných prác pri externých montážach v cene 9 285,49 eur. Z týchto prác neboli realizované podľa ZOD a prílohy č. 1 k ZOD tieto stavebné práce a dodávky : napojenie drenážneho čerpadla v drenážnej šachte č. 2, rozvádzač RM2, napojenie rozvádzača RM2 a napojenie čerpadla vrátane plavákových spínačov pre skládku odpadov v obci U..
25. Ústav súdneho znalectva Stavebnej fakulty STU v Bratislave USZ rekapituloval v tabuľke 2 ZP2) nevykonané, zmluvne dohodnuté stavebné práce na objekte SO-02 v sume 176 417,11 eur bez DPH a v sume 209 936,36 eur s DPH, na objekte SO-03 v sume 14 853,12 eur bez DPH a v sume 17 675,21 eur s DPH, na objekte SO-05 v sume 802,74 eur bez DPH a v sume 955,26 eur s DPH, na objekte SO-06 v sume 4 824,71 eur bez DPH a v sume 5 741,40 eur s DPH a SO-09 v sume 1 500 eur bez DPH a 1 785 eur s DPH. Zo záveru znaleckého dokazovania v ZP2 mal súd prvej inštancie zistené, že hodnota vykonaných stavebných prác (cena vykonanej časti diela) v zmysle ZOD a prílohy č. 1 k ZOD je vo výške 663 353,79 eur bez DPH a 789 391,01 eur s DPH, resp. cena nevykonaných prác žalovaným potrebných na ukončenie diela podľa ZOD a prílohy č. 1 k ZOD (v položkách i v súhrnne) je 198 397,68 eur bez DPH a 236 093,24 eur s DPH.
26. Pri vyvodzovaní zodpovednosti za škodu voči žalovanému vychádzal žalobca z tvrdenia, že vinou žalovaného (resp. aj pôvodne žalovaného 2/ Z.. N.) nebolo dielo žalovaným vykonané riadne, resp. že žalobca žalovanému uhradil za vykonanie časti diela vyššiu sumu než predstavuje objem skutočne vykonaných prác v zmysle ZOD. Na tomto mieste súd prvej inštancie uviedol, že žalovaný vykonal časť diela riadne a preto žalobcovi nemohla konaním žalovaného vzniknúť žiadna škoda.
27. Súd prvej inštancie taktiež posudzoval, či žalobcom uplatnený nárok je potrebné právne kvalifikovať podľa § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. Žalobca plnil žalovanému na základe písomne uzavretej ZOD, od ktorej žalobca počas trvania zmluvného vzťahu neodstúpil a preto žalovaný na úkor žalobcu nemohol získať plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, neoprávnený majetkový prospech, resp. sa nemohol na úkor žalobcu bezdôvodne obohatiť. Tiež je vylúčené, že by žalovaný na úkor žalobcu mal získať neoprávnený majetkový prospech z nepoctivých zdrojov. K plneniu bez právneho dôvodu dochádza tým, že jedna strana dostala majetkové hodnoty plnením, na ktoré v dobe jeho poskytnutia neexistoval žiaden právom stanovený dôvod (takým dôvodom môže byť napríklad dohoda strán, povinnosť vyplývajúca zo zákona, či z právnej skutočnosti a podobne). Samotné plnenie tu môže spočívať v tom, že sa poskytne nejaká vec (peniaze), postúpi pohľadávka, zriadi právo alebo vykoná nejaká práca bez toho, aby na to existoval právny titul (napr. zmluva) a tým dôjde na strane toho, kto majetkový prospech nadobudol, k zväčšeniu majetku oproti stavu pred plnením. Keďže strany uzavreli platne ZOD, od ktorej žalobca neodstúpil, na základe nej žalovaný žalobcovi plnil, nemožno vyvodiť podľa názoru súdu prvej inštancie ani záver, že by žalovaný získal od žalobcu plnenie bez právneho dôvodu.
28. Dielo bolo medzi stranami protokolárne odovzdané. Obe strany pri prevzatí diela žalobcom konštatovali, že dielo bolo riadne vykonané, pričom si boli vedomí toho, že bolo vyhotovené, vzhľadom na špecifickú situáciu „s plusmi aj mínusmi“. Za týchto okolností, keďže žalobca až listom zo dňa 5.5.2011 žiadal žalovaného o dokončenie diela na základe uzavretia dodatkov k pôvodne uzavretej ZOD (na návrh žalobcu), nemožno vyvodiť záver, že v danom prípade došlo zo strany žalovaného k omeškaniu, prípadne o že išlo z jeho strany o nemožnosť plnenia, pretože v konečnom dôsledku dielo dokončil pre žalobcu v rámci 2. kazety iný subjekt.
29. Žalovaný v konaní nepreukázal v zmysle zákona a v zmysle dohodnutých zmluvných podmienok ZOD a prílohy č. 1 k ZOD, že dielo, za ktoré prevzal peňažné prostriedky, riadne v celom rozsahu vykonal, riadne odovzdal. Nepreukázal teda, že ohľadne časti diela (sčasti neboli vykonané stavebné práce v zmluvnom rozsahu podľa ZOD žalovaným na stavebných objektoch SO-02 Skládkovacie
priestory, SO-03 Drenážny systém, SO-05 Recirkulácia, SO-06 Odplynenie a SO-09 Kábelové rozvody) mu vznikol nárok na zaplatenie ceny diela v plnom rozsahu.
30. V priebehu realizácie diela sa strany dohodli aj na ďalších prácach, ktoré neboli predmetom ZOD a takisto Prílohy č. 1 k tejto zmluve. Tieto práce vykonal žalovaný pre žalobcu na základe ústne uzavretej zmluvy o dielo a vykonal ich v rozsahu uvedenom v odseku 16. až 18. odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie za dohodnutú cenu 75 815,32 eur (2 160,16 + 73 675,16). Pokiaľ ide o ďalšie naviac práce v sume 4 433,32 eur (zemné práce), tieto boli samostatne fakturované a predmetom tohto konania neboli.
31. Súd prvej inštancie súhlasil so žalovaným, že vzťah žalobcu a žalovaného je vzťahom obchodnoprávnym a prednostne ho treba posúdiť podľa noriem obchodného práva. Nesúhlasil však s jeho právnym názorom v tom, že strany sa dohodli na tom, že za dielo, ktoré žalovaný pre žalobcu vykonal, s plusmi aj mínusmi, zaplatí žalobca žalovanému sumu 1 023 544,38 eur. V konaní bolo jednoznačne preukázaný rozsah dohodnutého diela a jeho cena. Pokiaľ sa v priebehu realizácie diela strany písomne nedohodli na zmene diela a o cene zmeneného diela, bolo potrebné podľa názoru súdu prvej inštancie v konaní posúdiť, akú časť diela podľa ZOD žalovaný pre žalobcu vykonal a akú časť diela vykonal prípadne podľa inej ústnej dohody medzi stranami. Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že v zmysle pôvodnej ZOD nevykonal žalovaný pre žalobcu práce, za ktoré si strany v ZOD dohodli cenu diela v sume 160 608,99 eur. Z vykonaného dokazovania je tiež preukázané, že strany sa v priebehu realizácie diela sa dohodli na prácach naviac v rozsahu uvedenom v odsekoch 16. až 18. odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie za cenu 75 815,32 eur (2 160,16 eur + 73 675,16 eur).
32. V zmysle ustanovenia § 560 ods. 1 Obchodného zákonníka dielo má vady, ak vykonanie diela nezodpovedá výsledku určenému v zmluve. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie preukázané, že žalovaný vykonával pre žalobcu dielo dohodnuté v ZOD a v prílohe k nej na viacerých stavebných objektoch (11-tich + vytýčenie podzemných vedení), pričom dielo nevykonal v celom rozsahu v súlade s ustanovením § 554 ods. 1 Obchodného zákonníka (dielo riadne nedokončil). Hoci vykonané práce žalovaného na diele boli kvalitné, tieto neboli vykonané v dohodnutom rozsahu a teda ide o dielo vadné (kvantitatívne vady diela). Dielo, ktoré je vadné (ako i v tomto prípade), potom nemožno považovať za dielo vykonané, a to aj napriek tomu, že ho žalobca od žalovaného ako riadne a kvalitne vykonané, prevzal. Samotné prevzatie diela objednávateľom nemá žiaden vplyv na splnenie záväzku zhotoviteľa zo ZOD. Keďže žalovaný poskytol žalobcovi vadné plnenie a žalobca od ZOD neodstúpil, došlo v súlade s § 324 ods. 3 Obchodného zákonníka zo zákona k zmene pôvodného záväzku žalovaného dlh riadne a včas splniť. Zmluvný záväzok zanikne až uspokojením uvedených nárokov.
33. Zodpovednosť za vady, ktoré má dielo v čase jeho odovzdania, je objektívna. Objednávateľ je povinný preveriť riadne ukončenie diela pri jeho odovzdaní a ak zistí vady, dielo nemusí prevziať (§ 554 Obchodného zákonníka). Po prevzatí diela je povinný sám dielo prehliadnuť, alebo zabezpečiť jeho prehliadku odbornou osobou, a ak zistí vady, dielo nemusí prevziať. Ak sa však objednávateľ rozhodne dielo prevziať, musí zabezpečiť prehliadku diela po jeho prevzatí za účelom preverenia, či dielo zodpovedá parametrom a či netrpí nejakou vadou. Po prevzatí diela v rámci riadnej prehliadky by mal objednávateľ oznámiť zhotoviteľovi všetky zrejmé vady prevzatého diela. Objednávateľ musí zistené vady zhotoviteľovi oznámiť. V oznámení nemusí uviesť aj konkrétne nároky vyplývajúce z vád. Obchodný zákonník v § 562 ods. 2 výslovne uvádza len oznámenie vád, nie aj uplatnenie zodpovednostného nároku. S nesplnením oznamovacej povinnosti zákon priamo nespája zánik práva. Zhotoviteľ môže v súdnom konaní namietať nesplnenie oznamovacej povinnosti o zistenej vade, tak ako to bolo v danom prípade. Na základe tejto námietky, súd neprizná právo z vád diela. Ako vyplýva z § 562 ods. 3 Obchodného zákonníka, dôsledky za nesplnenie oznamovacej povinnosti nenastupujú automaticky a súd ich nemusí použiť z úradnej povinnosti, keďže nejde o prekluzívnu lehotu. Z ustanovenia § 428 ods. 2 Obchodného zákonníka vyplýva, že súd musí prihliadnuť na nesplnenie oznamovacej povinnosti len v prípade, keď to namietal zhotoviteľ. Tým, že objednávateľ nezvolil zodpovednostný nárok, ešte
neznamená, že zhotoviteľ nie je povinný odstrániť vady diela, ktoré mu boli zo strany objednávateľa oznámené bez zbytočného odkladu, hoci bez uplatnenia zodpovednostného nároku.
34. Súd prvej inštancie ďalej skúmal, či žalobca vady diela voči žalovanému uplatnil a ak áno, či uplatnenie bolo v súlade so zákonom. V tejto súvislosti posudzoval súd prvej inštancie list žalobcu zo dňa 5.5.2011, ktorý mal adresovať žalovanému, v ktorom mu oznámil, že už predtým zaslal návrh dodatku k ZOD, na ktorý stanovisko neobdržal, žiadal žalovaného o vyjadrenie do 11.5.2011 a zároveň ktorým žalobca vyzval žalovaného na začatie stavebných prác na dobudovaní chýbajúcich objektov a dokončenie stavby podľa ZOD a PD stavby najneskôr do 20.5.2011.
35. Podľa právneho názoru súdu prvej inštancie žalobca listom zo dňa 5.5.2011 v skutočnosti žalovanému vady diela nevytkol (neoznámil). Je pravda, že v predmetnom liste síce žalobca vyzval žalovaného na dokončenie diela podľa ZOD, ktoré práce alebo dodávky však bližšie nešpecifikoval, pričom však táto jeho žiadosť bola súčasne viazaná aj na uzavretie dodatku k ZOD. V predmetnom liste žalobca navyše oznámil žalovanému, že v prípade, ak žalovaný nezačne vykonávať stavebné práce, od ZOD odstúpi, k čomu nedošlo. V tejto súvislosti považoval súd prvej inštancie za podstatné aj tvrdenie žalovaného, že doposiaľ žalobca u žalovaného vady diela nenamietal. Aj napriek tomuto tvrdeniu žalovaného, žalobca v priebehu konania nepreukázal, že by vyššie uvedený list žalovanému doručil, resp. aspoň doručoval. Vady diela mohol a mal žalobca u žalovaného reklamovať do augusta 2011. Je pravda, že iným listom z toho istého dňa žalobca u žalovaného reklamoval vady diela na stavebnom objekte SO-10, tieto práce však predmetom tohto konania neboli.
36. Keďže žalobca nereklamoval vady diela v záručnej dobe 24 mesiacov od prevzatia diela a žalovaný v konaní opakovane namietal nesplnenie oznamovacej povinnosti žalobcom nebolo možné žalobcovi v konaní priznať žalovanú sumu 160 608,99 eur ani sčasti.
37. S poukazom na právny názor Krajského súdu v Trenčíne, že práce a dodávky vykonané žalovaným nad dohodnutý rámec predmetu diela sú predmetom sporu a predstavujú procesným uplatnením zo strany žalovaného vysporiadanie všetkých vzájomných nárokov zmluvných strán z vykonaného diela, zvlášť za situácie, že boli odsúhlasené v stavebnom denníku a tieto práce a dodávky boli odovzdané a prevzaté žalobcom, súd prvej inštancie zisťoval v konaní dohodnutú cenu týchto prác a dodávok. Vykonaným dokazovaním zistil rozsah a cenu týchto prác a dodávok vo výške 75 815,32 eur.
38. Zo záverov súdu prvej inštancie vyplynulo, že žalovaný nevykonal pre žalobcu dielo v dohodnutom rozsahu podľa ZOD a prílohy č. 1 k nej a za vykonané práce zaplatil žalobca žalovanému o 160 608,99 eur viac než by žalovanému podľa ZOD a prílohy č. 1 patrilo. Pretože však žalovaný pre žalobcu vykonal aj dodávky a práce nad rámec ZOD vo výške 75 815,32 eur, žalobca by mal voči žalovanému v konaní nárok na zaplatenie sumy 84 793,67 eur (160 608,99 - 75 815,32). Pretože v danom prípade išlo zo strany žalovaného o vady plnenia a žalobca si tieto vady u žalovaného do uplynutia záručnej doby neuplatnil, súd prvej inštancie žalobu žalobcu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol.
39. Vzájomnou žalobou zo dňa 9.8.2012 žalovaný žiadal, aby súd uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť žalovanému sumu 73 544,38 eur (nedoplatok faktúry č. XXXX/XXX, ktorou si žalovaný u žalobcu účtoval sumu 473 544,38 eur, v ktorej sume si uplatnil aj „práce naviac“ - tvrdil to v konaní pred Okresným súdom Topoľčany sp. zn. 8Cb/4/2014), ktorú mu žalobca odmietol zaplatiť. Procesný úkon žalovaného posúdil súd prvej inštancie ako kompenzačnú námietku voči žalovanej pohľadávke v rámci jeho obrany. Zaplatenie sumy 73 544,38 eur si žalobca z tých istých dôvodov uplatnil aj na Okresnom súde Topoľčany, ktoré bolo prerušené do právoplatného skončenia tohto konania. Pri posudzovaní vzájomnej žaloby vychádzal súd prvej inštancie zo skutočnosti, že vzájomná žaloba žalovaného bola na súd prvej inštancie podaná skôr, ako žaloba žalovaného o zaplatenie sumy 73 544,38 eur na Okresný súd Topoľčany. Z tohto dôvodu o nároku žalovaného voči žalobcovi konal. Keďže žalovaný dôvodnosť žaloby žalobcu v celom rozsahu popieral, a teda zo strany žalovaného nešlo o uplatnenú vzájomnú pohľadávku na započítanie do výšky pôvodnej žaloby, súd prvej inštancie o nároku žalovaného zo vzájomnej žaloby rozhodol samostatným výrokom.
40. Žalovaný v priebehu konania tvrdil, že žalobca svoj záväzok, zaplatiť mu nedoplatok z faktúry č. XXXX/XXX, vystavenej na sumu 473 544,38 eur uznal, čo preukazoval písomnosťou, založenou v spise na č.l. 167. Súd prvej inštancie poukázal na to, že ustanovenie § 558 Občianskeho zákonníka nemožno použiť na záväzky z obchodných zmlúv. Obchodný zákonníka upravuje ,,Uznanie záväzku“ v osobitnom ustanovení § 323, ktoré má dispozitívnu povahu. Záväzok (dlh), ktorý vznikol z obchodných vzťahov medzi veriteľom a dlžníkom, možno uznať najmä písomným vyhlásením dlžníka. Uznávaný záväzok musí byť v ňom jednoznačne, určite a zrozumiteľne identifikovaný. To možno dosiahnuť napríklad odkazom na splatnú faktúru alebo uzavretú zmluvu. Požiadavke Obchodného zákonníka na určitosť uznávacieho záväzku zodpovedá, aby nebol zameniteľný s iným. Záväzok, ktorého sa uznanie týka, možno konkretizovať napríklad uvedením jeho dôvodov, odkazom na istinu, v ktorej je špecifikovaný a podobne; jeho určitosť nemožno stotožňovať s určitosťou výšky záväzku (rozsudok NS ČR z 24.3.2004 sp.zn. 29Odo 1126/2003). V prípade uznania záväzku podľa § 323 Obchodného zákonníka platí vyvrátiteľná domnienka, že záväzok v uznanom rozsahu trval v dobe jeho uznania. Dlžníkovi je tým daná možnosť, aby po uznaní určitého záväzku preukázal, že ním uznaný záväzok neexistoval, prípadne, že nešlo o jeho záväzok voči veriteľovi (prechod dôkazného bremena). Záleží na dlžníkovi (žalovanom), aby preukázal, že ním uznaný záväzok neexistuje, prípadne, že nejde o jeho záväzok voči veriteľovi. Hoci to Obchodný zákonníka (na rozdiel od Občianskeho zákonníka) výslovne nevyžaduje, je vždy vhodné záväzok špecifikovať čo do jeho výšky, tak i dôvodu vzniku. Súdna prax pripúšťa, že v prípade uznania záväzku v režime Obchodného zákonníka nie je nevyhnutné uvádzať výšku záväzku. Určitosť uznávaného záväzku podľa § 323 ods. 1 Obchodného zákonníka musí vyplývať z písomného prejavu dlžníka a nemožno ju vyvodiť ani z toho, že účastníkom muselo byť známe, aký záväzok dlžník uznáva (porovnaj rozsudok NS ČR z 18.10.2005 sp.zn. 32Odo 1415/2004). Na splnenie podmienky písomného uznania určitého záväzku v zmysle § 323 ods. 1 Obchodného zákonníka nepostačuje, ak je iba medzi účastníkmi nesporné, o aký záväzok ide (rozsudok NS ČR z 26.4.2011 sp.zn. 23Cdo 987/2010). Uznanie dlhu je zabezpečovacím inštitútom, ktorého podstatou je založenie právnej domnienky existencie dlhu v čase jeho uznania. Tým sa v spore posilňuje procesná pozícia veriteľa, pretože v ňom nemá dokazovať vznik dlhu, ani jeho trvanie v čase, keď k uznaniu došlo. Je naopak na dlžníkovi, ktorý namieta, že dlh nevznikol, že bol splnený alebo zanikol inak, aby to preukázal. Uznaním dlhu teda prechádza dôkazné bremeno z veriteľa na dlžníka. Uznanie dlhu okrem všeobecných náležitostí predpísaných pre právne úkony pre svoju platnosť vyžaduje písomnú formu, vyjadrenie prísľubu zaplatiť dlh a uvedenie dôvodu dlhu a jeho výšky. Na základe uvedeného možno vyvodiť, že uznanie dlhu musí obsahovať: a/ označenie účastníkov a dlhu, prípadne práva, ktoré má byť predmetom uznania, b/ vyjadrenie prísľubu zaplatiť dlh a c/ uvedenie uznávaného dlhu (čo do dôvodu vzniku a výšky).
41. Z písomnosti predloženej žalovaným do spisu označenej ako Odsúhlasenie zostatkov (č.l. 167) vyplýva, že žalovaný v rámci vykonávania inventarizácie pohľadávok a záväzkov podľa zákona o účtovníctve požiadal žalobcu o odsúhlasenie zostatkov k 30.9.2010, týkajúcich sa faktúry č. XXXXXXX s dátumom vystavenia 4.9.2009 a dátumom splatnosti 10.9.2009 na sumu 473 544,38 eur, s tým, že zostatok z tejto sumy predstavuje 73 544,38 eur. Z písomného prejavu žalobcu, ktorý na vyššie uvedenej písomnosti s označením ,,Odsúhlasenie zostatkov“ (č.l. 167), uviedol: ,,Uznávame vyššie uvedenú pohľadávku.“, a pod tento text pripojil dátum 12.10.2010 s pečiatkou žalobcu a pripojeným podpisom konateľov vyplynulo, že išlo o písomné uznanie pohľadávky žalobcu voči žalovanému. Toto uznanie dlhu vyhodnotil súd prvej inštancie ako absolútne neplatný právny úkonom z dôvodu, že žalobca uznal voči žalovanému dlh, ktorý v skutočnosti neexistoval, čo vyplynulo z vykonaného dokazovania (závery znaleckého posudku predloženého žalobcom a znaleckého posudku vyhotovenom súdom prvej inštancie ustanoveným znalcom), keďže žalobca žalovanému za práce vykonané na diele podľa ZOD a za ďalšie dohodnuté práce navyše zaplatil sumu vyššiu (950 000 eur), než je cena prác žalovaným pre žalobcu na diele vykonaných (cena prác vykonaných na základe ZOD v sume 789 391,01 eur s DPH + cena prác navyše 75 793,67 eur = 865 184,68 eur).
42. Vzhľadom na vyššie uvedené zistenia a závery súd prvej inštancie vzájomnú žalobu žalovaného v celom rozsahu zamietol.
43. Súd prvej inštancie v danej veci nesúhlasil s tvrdením žalovaného, že je potrebné zohľadniť aj to, že vykonanie diela žalovaným o 4 mesiace skôr nie je bežné pri obdobných prácach, pretože žalobca a žalovaný sa v ZOD dohodli, dokedy bude dielo zhotovené, pričom žalovaný s vykonaním diela v lehote 2 mesiacov súhlasil. To isté platí aj v prípade, že časť diela bola vykonávaná bez alebo s oneskorením dodaných technických parametrov diela a že žalobca tlačil žalovaného do toho, aby stavbu realizoval bez technických písomných podkladov (žalovaný nemusel na podmienky ZOD pristúpiť). Tiež sa nestotožnil ani s tvrdením žalovaného, že ZP2 vychádza z technických podkladov, ktoré boli dodané znalcovi po skončení diela a v rozpore s tým, čo sa v rámci tohto diela malo urobiť. Znalcovi bola daná znalecká úloha oceniť práce, ktoré žalovaný na diele vykonal podľa ZOD a prílohy č. 1 k ZOD, pričom znalec mal pri vypracovaní ZP2 k dispozícii PD, ktorá existovala už pri začatí prác na diele. Bolo pravdou, že znalec v ZP2 nezisťoval rozsah a cenu naviac dojednaných prác (nad rámec ZOD a prílohy č. 1 k ZOD) z dôvodu, že uvedené nebolo znaleckou úlohou. Množstvo a cena týchto prác bola však zrejmá z listinných dôkazov založených v spise uvedených vyššie (69 911,90 eur + DPH - strana 28 rozsudku KS TN). ZP2 bol žalovanému doručený, na námietky proti záverom znaleckého dokazovania znalec reagoval, pričom pred vyhlásením dokazovania vo veci samej sa žalovaný so závermi znaleckého dokazovania zjavne stotožnil, keďže v konaní nežiadal o doplnenie dokazovania. Zo záverov znaleckého dokazovania ZP2 vychádzal súd prvej inštancie z dôvodov uvedených v odseku 117. (posledné dve vety) odôvodnenia. Pokiaľ žalovaný tvrdil, že zo zaplatenej mu sumy žalobcom odviedol z priznanej DPH sumu 64 243,60 eur a o túto sumu mala byť v konaní žalobcovi znížená prisúdená mu suma voči žalobcovi, súd prvej inštancie konštatoval, že DPH sa spravuje osobitnými predpismi a v tomto konaní nemôže byť zohľadnená.
44. K návrhu žalobcu prednesom na poslednom pojednávaní doplniť dokazovanie vypočutím zástupcu znaleckého ústavu, ktorá ZP2 vypracovala a svedka F. k okolnostiam dojednania „prác navyše“, k ich rozsahu a cene, súd prvej inštancie uviedol, že tento návrh zamietol, majúc za to, že doplnenie dokazovania v tomto smere by bolo neúčelné a nehospodárne, pretože znalecký ústav sa prácami navyše v ZP2 nezaoberal a teda by sa k nim ani nevedel bližšie vyjadriť. Svedok F. bol už vo veci vypočutý a k tomu, čo vedel, sa už vyjadril, resp. vyjadriť mohol. Napokon, „práce navyše“, dohodnuté stranami pri realizácii diela nad rámec tohto diela, ich rozsah a dohodnutá cena, boli obsahom listinných dôkazov.
45. V odsekoch 162. a 163. odôvodnenia rozsudku súd prvej inštancie podrobne odôvodnil rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania vo výrokoch III. - V.
46. Proti výroku I. a súvisiacim výrokom III. a IV. rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. S poukazom na skutkové zistenia uvedené v odsekoch 107. až 110. a 142. odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie uviedol, že súd prvej inštancie neposúdil žalobcom uplatnený nárok ako nárok na náhradu škody ani ako bezdôvodné obohatenie a tento nárok nepriznal žalobcovi ani titulom nároku vád diela, keď dospel k záveru, že žalobca si neuplatnil včas v záručnej dobe nároky z vád diela a túto skutočnosť žalovaný v konaní relevantne namietal. Súd prvej inštancie ustálil, že žalovaný nevykonal dielo v zmluvne dohodnutom rozsahu, hoci žalobca uhradil žalovanému cenu diela v plnej dohodnutej výške a žalovanému zaplatil o 160 608,99 eur viac, než žalovanému patrilo za vykonané práce a dodávky na diele podľa zmluvy o dielo. Žalobca mal za to, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil tým, že uzavrel absenciu titulu odôvodňujúceho priznanie uplatneného nároku za zaplatenie hodnoty žalovaným nedodaných prác a dodávok, za realizáciu ktorých žalobca žalovanému skôr zaplatil. Na rozdiel od súdu prvej inštancie bol žalobca toho názoru, že dielo, ktoré je vadné s vadou kvantity, keď žalovaný nezrealizoval zazmluvnený rozsah prác a dodávok, nie je možné podľa § 554 ods. 1 Obchodného zákonníka považovať za vykonané dielo, a to ani vtedy, ak objednávateľ toto dielo prevzal. Žalovanému ako zhotoviteľovi v tomto prípade právo na zaplatenie ceny diela nevzniklo. Vzniku nároku žalovaného nesvedčí ani dojednanie v zmluve o dielo, podľa ktorého sa cena diela stala splatnou na podklade faktúry vystavenej na základe zisťovacích protokolov a súpisov skutočne vykonaných prác. Podľa tohto dojednania sa cena diela stala splatnou po častiach podľa hodnoty skutočne vykonaných prác. Žalovanému nemohol nikdy vzniknúť nárok na zaplatenie ceny tej časti diela, ktorá nebola krytá skutočne vykonanými prácami, teda žalovanému nevznikol nárok na zaplatenie ceny diela v rozsahu zodpovedajúcom hodnote nezrealizovaných prác a dodávok, ktoré podľa zistenia súdu prvej inštancie predstavovali sumu 160 608,99 eur. Žalovaný nenaplnil zákonné ani zmluvné predpoklady pre vznik nároku na zaplatenie ceny diela po vykonaní diela, pretože nezrealizoval
dielo v dohodnutom rozsahu. Podpísanie zápisu o odovzdaní a prevzatí budovy alebo stavby by bolo rozhodujúcou podmienkou pre vznik práva žalovaného na zaplatenie ceny diela len ak by zmluva o dielo viazala zaplatenie ceny diela práve na podpísanie takéhoto protokolu. Naopak zmluva o dielo viaže vznik tohto nároku na skutočné vykonanie dohodnutých prác na diele. Na rozdiel od vykonania diela, ktoré v sebe inkorporuje riadne ukončenie a odovzdanie predmetu diela v mieste podľa § 554 Obchodného zákonníka, odovzdanie predmetu diela v sebe nezahŕňa jeho riadne ukončenie. Zmluvné strany nedohodli vznik nároku na zaplatenie ceny diela na základe jednoduchého odovzdania predmetu diela. Žalovaný prijal sumu 160 608,99 eur, o ktorej zistil súd prvej inštancie, že nepokrýva skutočne zrealizované práce a dodávky. Súd prvej inštancie v právnom názore žiadnym spôsobom nereflektoval tú skutočnosť, že žalovaný nevykonal dielo v dohodnutom rozsahu, o ktorom musel žalovaný vedieť. V súvislosti s týmto tvrdením poukázal žalobca na § 562 ods. 3 Obchodného zákonníka v spojení s § 428 ods. 3 Obchodného zákonníka. V tomto prípade sa jeho zodpovednosť posudzuje prísnejšie a nemôže uplatniť námietku včasného neuplatnenia vád (oneskorenú reklamáciu) žalobcom. Súd prvej inštancie právne pochybil pri aplikácii § 562 Obchodného zákonníka, keď uzavrel, že nemohol žalobcovi priznať uplatnený nárok ani titulom vád, pretože musel prihliadnuť na nesplnenie oznamovacej povinnosti žalobcom. Dňa 5.5.2011 zaslal žalobca žalovanému list, v ktorom ho vyzval, aby najneskôr do 20.5.2011 začal pracovať v dokončení prác v zmysle zmluvy o dielo. Žalovaný na výzvu nereagoval. S poukazom na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. III. ÚS 122/2016, nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. I. ÚS 243/07, na znenie § 266 ods. 1 a 3, § 266 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka a komentár, druhé, doplnené a prepracované vydanie Ovečková O. a kol : Obchodný zákonník, Bratislava, IURA EDITION, 2008, s. 27, bolo úlohou sudcu v súdnom spore hľadať spravodlivé a zrozumiteľné riešenie. Sudca, ktorý naopak aplikuje prehnane formalistický postup, koncentrujúci sa na aplikáciu len jednej normy, ktorá je na prospech len jednej procesnej strany, poskytuje nemorálnemu konaniu účastníka právneho vzťahu nespravodlivo právnu ochranu. V tejto súvislosti žalobca zdôraznil prejav vôle a jej výklad, pri ktorom sa vezme náležitý zreteľ na všetky okolnosti súvisiace s prejavom vôle, včítane rokovania o uzavretí zmluvy a praxe, ktorú strany medzi sebou zaviedli, ako aj následného správania strán, pričom výklad sa musí opierať o komplexný pohľad na okolnosti prípadu. Text zmluvy je prvotným priblížením sa k významu zmluvy, ktorý si chceli účastníci svojím konaním stanoviť. Doslovný výklad textu zmluvy môže alebo nemusí byť v súlade s vôľou konajúcich strán. Ak vôľa zmluvných strán smeruje k inému významu a ak sa podarí vôľu účastníkov procesom hodnotenia skutkových a právnych otázok ozrejmiť, má zhodná vôľa účastníkov zmluvy prednosť pred doslovným významom textu nimi formulovanej zmluvy. Na vôľu treba hľadieť z vonkajších okolností, spojených s podpisom a realizáciou zmluvného vzťahu, hlavne na okolnosti spojené s podpisom zmluvy a následné konanie účastníkov po podpise zmluvy. Súd musí prihliadať k vzájomným vzťahom jednotlivých, do úvahy prichádzajúcich argumentov, a ich úlohu v konkrétnom prípade vyvážiť s ohľadom na špecifikum danej kauzy, a nie tieto kritéria iba mechanicky aplikovať. Žalobca poukázal na odsek 35. až 36. odôvodnenia zrušujúceho uznesenia odvolacieho súdu a odsek 114., 117., 118. a 120. odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie, z ktorých nesporne vyplývalo, že predmet diela nebol realizovaný v rozsahu dohodnutom v zmluve o dielo. Žalobca v závere odvolania uviedol právnu teóriu týkajúcu sa bezdôvodného obohatenia upraveného v § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka a poukázal na rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 6Co/278/2017 a tam uvedené názory, na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 1Cdo 99/2007 a tam uvedené názory, rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp.zn. 33 Odo 671/2005 a tam uvedené názory, vo všetkých týkajúce sa bezdôvodného obohatenia z dôvodu plnenia bez právneho dôvodu, ako aj na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 2 Obo 61/2008 a tam uvedené názory o tom, že vyhotovenie faktúry je jednostranným právnym úkonom ako vyhotovenie účtovného dokladu dodávateľom príjemcovi. V tomto rozsudku Najvyšší súd Slovenskej republiky vyslovil, že faktúra je písomné vyúčtovanie ceny dodaného tovaru alebo odplaty za vykonané práce či služby. Pokiaľ si strany v zmluve nedohodnú spôsob a náležitosti fakturácie, nie je vystavenie faktúry podmienkou pre vznik povinnosti zaplatiť na základe poskytnutého plnenia jeho cenu. Zákon nestavuje povinnosť oprávneného vystaviť faktúru do určitej doby, to je vecou zmluvných strán. Všeobecnou náležitosťou faktúry je, že v nej musí byť identifikovaný dodávateľ a odberateľ, predmet plnenia a výška odplaty. Faktúra dodávateľa sa stáva dokladom o dodaní tovaru odberateľovi až akceptáciou (prijatím, schválením) odberateľa a to vo všetkých jej údajoch. Z obsahu zmluvy o dielo potom vyplýva, že fakturácia mohla byť realizovaná len na skutočne dodané a vykonané práce. Fakturácia sa realizovala v rozpore s podmienkami uvedenými v zmluve o dielo a v rozpore s citovanou judikatúrou súdov. Žalobca navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch I., III. a IV. zmenil tak, že žalobe vyhovie a žalobcovi prizná nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.
47. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 24.11.2020 (§ 373 ods. 3 CSP) k odvolaniu žalobcu uviedol, že sa pridržiaval doterajších ústnych a písomných prednesov v konaní, konštatoval, že z obsahu odvolania nevie vyvodiť ustanovenie CSP, o ktoré žalobca opieral odvolanie, ktoré zároveň považuje za nejasné a nepresné, ťažko sa v ňom orientoval a argumentoval proti dôvodom odvolania. Zdôraznil, že odvolateľ lavíroval raz medzi príslušnými ustanoveniami Obchodného zákonníka v zmluve o dielo, potom v bezdôvodnom obohatení, či údajnom nevykonaní prác. Tieto nedostatky mala už samotná žaloba. Na nepresných argumentoch je postavené aj odvolanie žalobcu a z tohto dôvodu mohol žalovaný len veľmi ťažko špecifikovať svoju procesnú obranu. V tomto význame je na strane žalovaného od začiatku jasné, ako bola celá záležitosť dohodnutá medzi stranami sporu a žalovaný od samého začiatku na tomto nič nemenil, rovnako aj pôvodne žalovaný 2/. Žalovaný uviedol, že z praktických dôvodov vzhľadom na to, že vec sa prejednáva 8 rokov, i keď mal isté výhrad k hodnoteniu skutkového stavu a k právnemu posúdeniu, odvolanie nepodal. Poukázal na to, že aj súd prvej inštancie si všimol nepopierateľný dôkaz o tom, že dielo bolo dokončené včas, v dohodnutom rozsahu, vo veľmi dobrej kvalite, odovzdané a prevzaté bez závad. Žalovaný podotkol, že na pôvodne zamýšľaný rozsah diela nemal žalobca finančné prostriedky, preto bol rozsah diela dohodnutý podľa prílohy č. 1 zmluvy o dielo. Pokiaľ žalobca v odvolaní citoval judikatúru, mala by táto citácia zmysel v prípade, ak by bola potrebná na preukázanie alebo právne potvrdenie sporných dôkazov a ich hodnotení, čo však nie je tento prípad. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil a žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.
48. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 18.12.2020 (§ 374 ods. 1 CSP) uviedol, že z obsahu odvolania je zrejmé, že svoje odvolanie odôvodňuje nesprávnym právnym posúdením. Zákon nevyžaduje odkaz na číselné označenie dotknutého právneho predpisu. Dôvody odvolania žalobca vymedzil tak, že súd prvej inštancie správne zistený skutkový stav nesprávne právne posúdil. Zopakoval, že v konaní bolo preukázané, že rozdiel medzi žalobcom zaplatenou časťou ceny diela a hodnotou prác a dodávok zrealizovaných pri vykonávaní diela bol vo výške 160 608,99 eur, na ktorú sumu žalovanému ako zhotoviteľovi nevzniklo právo na zaplatenie. Tento záver vyplýva z dohody obsiahnutej v zmluve o dielo, podľa ktorej sa cena diela stala splatnou po častiach, podľa hodnoty skutočne vykonaných prác, pričom podpísanie zápisu o odovzdaní a prevzatí budovy alebo stavby nie je pre vznik práva žalovaného na zaplatenie ceny diela rozhodujúcou podmienkou. Podľa názoru žalobcu zmluva o dielo vyžadovala pre vznik nároku na zaplatenie reálne vykonanie prác a dodávok. Súd prvej inštancie sa zaoberal len jednou zo skutkových podstát bezdôvodného obohatenia a to plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol a konštatoval, že ak žalobca od zmluvy neodstúpil, hoci dielo vykazovalo kvantitatívne vady, nie je možné priznať žalobcovi nárok z titulu bezdôvodného obohatenia. Žalobca bol však toho názoru, že súd prvej inštancie mal skutkové zistenie právne posúdiť ako skutkovú podstatu bezdôvodného obohatenia získaného plnením bez právneho dôvodu. Pokiaľ žalobca zaplatil žalovanému sumu nad rozsah hodnoty žalovaným zrealizovaných prác a výkonov, prišlo na strane žalobcu k plneniu bez právneho dôvodu a na strane žalovaného k jeho bezdôvodnému obohateniu, ktoré je povinný vydať. Žalobca vytýkal súdu prvej inštancie v odvolaní, že na zistený skutkový stav neaplikoval správnu skutkovú podstatu bezdôvodného obohatenia na peňažné plnenie 160 608,99 eur. Tvrdenie žalovaného o závere súdu prvej inštancie o dokončení diela včas, v dohodnutom rozsahu a kvalite je v priamom rozpore s obsahom odôvodnenia súdneho rozhodnutia. Rozdiel v uplatnenom nároku 273 896,41 eur a v konaní ustálenej výške nároku 160 608,99 eur bol spôsobený len rozdielnymi závermi znaleckých posudkov, pričom žalobca závery znaleckého dokazovania v súdnom konaní akceptoval. Zotrval na odvolacom návrhu.
49. Žalovanému bolo vyjadrenie žalobcu zo dňa 18.12.2020 doručené dňa 8.1.2021 prostredníctvom právneho zástupcu, na ktoré v zmysle postupu podľa § 374 ods. 2 CSP nereagoval.
50. Súdne konanie o žalobe žalobcu proti žalovanému o splnenie peňažnej povinnosti začalo dňa 26.6.2012 doručením žaloby súdu prvej inštancie podľa § 82 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (O.s.p.) v znení neskorších predpisov.
51. Od 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP), ktorým bol zrušený zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov.
52. Podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom jeho účinnosti.
53. Podľa § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.
54. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie podala v zákonnej lehote strana v spore, v neprospech ktorej bolo napadnuté rozhodnutie vydané podľa § 359 CSP a § 262 ods. 1 CSP, že spĺňa popri všeobecných náležitostiach v rozsahu § 127 ods. 1 CSP aj náležitosti podľa § 363 CSP s uvedením dôvodov odvolania, vykonal preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia a jemu predchádzajúceho konania.
55. Odvolací súd postupoval v odvolacom konaní v súlade s prechodným ustanovením § 470 ods. 1 CSP podľa tohto zákona, pričom v súlade s § 470 ods. 2 CSP posudzoval procesné podmienky, úkony súdu a strán sporu do 30.6.2016 podľa v tom čase platného a účinného zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov. Odvolací súd tak rešpektuje základné princípy CSP o spravodlivosti ochrany porušených práv a právom chránených záujmov a naplnenie princípu právnej istoty odvolacieho konania, ktoré začalo za platnosti a účinnosti skoršej úpravy procesného práva (článok 2 ods. 1, 2 CSP).
56. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu podaného odvolania podľa § 379 CSP (viazanosť rozsahom odvolania), viazaný odvolacími dôvodmi podľa § 380 ods. 1 CSP, vrátane svojho oprávnenia preskúmavať vady konania, ktoré sa týkajú procesných podmienok z úradnej povinnosti podľa § 380 ods. 2 CSP, a dospel k záveru, že odvolaním napadnutý výrok I. vo veci samej a výroky III. a IV. závislé od rozhodnutia vo veci samej čo do nároku na náhradu trov konania rozsudku súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť. Odvolací súd rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP, keď v danej veci nezistil dôvod k tomu, aby zopakoval alebo doplnil dokazovanie vykonané pred súdom prvej inštancie a nariadenie pojednávania nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem.
57. Za aplikácie § 380 ods. 2 CSP posudzoval odvolací súd z úradnej povinnosti, či konanie pred súdom prvej inštancie nie je zaťažené vadou/vadami, ktorá/ktoré sa týka/týkajú procesných podmienok. Posúdením procesného postupu súdu prvej inštancie v konaní, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci, a ktorý zistil odvolací súd preskúmaním predloženého súdneho spisu (§ 96 ods. 2 CSP), odvolací súd uvádza, že v konaní nezistil procesné vady zakladajúce dôvody pre zrušenie rozhodnutia podľa § 389 ods. 1 písm. a/ a b/ CSP. Vychádzajúc z obsahu súdneho spisu odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie dodržal v konaní procesné predpisy upravujúce procesný postup o povinnom poučení strany v spore o procesných právach a o procesných povinnostiach, o predvolávaní na nariadené pojednávania za účelom prejednania veci, pri vykonávaní dokazovania a procesný postup pred skončením dokazovania. Postupom súdu prvej inštancie nedošlo k takému nesprávnemu procesnému postupu, ktorý znemožnil stranám uskutočňovať im patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
58. Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu a dostatočným spôsobom, zaoberal sa tvrdeniami a dôkazmi strán v spore, dôkazy vyhodnotil v súlade so zásadami podľa § 191 CSP a zo zisteného skutkového stavu vyvodil správny právny záver, keď s poukazom na ním citované ustanovenia Obchodného zákonníka, Občianskeho zákonníka a zmluvné dojednania medzi stranami sporu žalobu o splnenie peňažnej povinnosti vo výške 160 608,99 eur zamietol a žalovanému ako úspešnej strane sporu a štátu priznal proti žalobcovi nárok náhradu trov konania podľa pomeru úspechu a neúspechu v súdnom konaní. Odvolací súd sa stotožňuje s dôvodmi rozsudku a v rámci postupu podľa § 387 ods. 2 CSP uvádza :
59. Základom rozhodnutia odvolacieho súdu vo vzťahu k odvolacím dôvodom žalobcu je aplikácia ustanovenia § 387 ods. 2 CSP, pretože sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením rozsudku súdu prvej inštancie. Na zdôraznenie správnosti skutkových a právnych záverov vyjadrených v napadnutom rozsudku uvádza, že rozsudok súdu prvej inštancie má všetky náležitosti riadneho odôvodnenia podľa § 220 ods. 2 CSP. Súd prvej inštancie sa jasným a zrozumiteľným spôsobom vyjadril k nároku uplatnenému
žalobcom a k použitej obrane žalovaného, zdôvodnil dôvody, na základe ktorých tento nárok žalobcovi nepriznal a žalobu zamietol.
60. Pri aplikácii § 387 ods. 2 CSP nie je odvolací súd povinný vo vzťahu k odvolacím dôvodom opätovne zopakovať tie isté skutkové a právne závery, ktoré už vyjadril v napadnutom rozhodnutí súd prvej inštancie a s ktorými sa odvolací súd stotožňuje, keď je postačujúce na ne len odkázať (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. I. ÚS 350/2009, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 2Cdo 170/2005). V súlade s ustálenou judikatúrou Ústavného súdu Slovenskej republiky dal súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku odpoveď na podstatné a právne významné okolnosti dané v sporovej veci. Vo vzťahu ku konaniu pred odvolacím súdom a k odôvodneniu rozsudku odvolacieho súdu je potrebné poukázať na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. IV. ÚS 115/2003 z 3. júla 2003, z ktorého vyplýva, že ani odvolací súd nemusí dať odpoveď na každý odvolací dôvod, ale len na ten, ktorý má pre vec podstatný význam. Podľa Nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. II. ÚS 78/2005 zo 16. marca 2005 „... odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní však nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní, zostali sporné, alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní...“.
61. Na zdôraznenie vecnej správnosti rozsudku súdu prvej inštancie v spojení s povinnosťou odvolacieho súdu vysporiadať sa s podstatnými tvrdeniami, ktoré uviedol žalobca v odvolaní (§ 387 ods. 3 druhá veta CSP), odvolací súd uvádza a dopĺňa :
62. Rozsah, v akom odvolateľ napadol rozsudok súdu prvej inštancie vyplynul z obsahu odvolania, ktorým žalobca vytýkal súdu prvej inštancie právne vady rozsudku zakladajúce taxatívne stanovený dôvod odvolania podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP s odôvodnením, že súd prvej inštancie zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery a správny právny predpis, ktorý aplikoval, nesprávne interpretoval.
63. Právnym posúdením v zmysle odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.
64. Uplatnený odvolací dôvod nesprávneho právneho posúdenia žalobca odôvodnil tvrdením, že dielo, ktoré je vadné s vadou kvantity, nie je možné podľa § 554 ods. 1 Obchodného zákonníka považovať za vykonané dielo, a to ani vtedy, ak objednávateľ toto dielo prevzal. Vzniku nároku žalovaného nesvedčí ani dojednanie v zmluve o dielo, podľa ktorého sa cena diela stala splatnou na podklade faktúry vystavenej na základe zisťovacích protokolov a súpisov skutočne vykonaných prác. Žalovanému nevznikol nárok na zaplatenie ceny diela v rozsahu zodpovedajúcom hodnote nezrealizovaných prác a dodávok, ktoré podľa zistenia súdu prvej inštancie predstavovali sumu 160 608,99 eur. Zmluva o dielo viaže vznik tohto nároku na skutočné vykonanie dohodnutých prác na diele. Podpísanie zápisu o odovzdaní a prevzatí budovy alebo stavby by bolo rozhodujúcou podmienkou pre vznik práva žalovaného na zaplatenie ceny diela len ak by zmluva o dielo viazala zaplatenie ceny diela práve na podpísanie protokolu. Súd prvej inštancie v právnom názore žiadnym spôsobom nereflektoval tú skutočnosť, že žalovaný o nevykonaní diela v dohodnutom rozsahu musel vedieť, pričom žalobca pri tomto tvrdení poukázal na § 562 ods. 3 Obchodného zákonníka v spojení s § 428 ods. 3 Obchodného zákonníka, kedy sa zodpovednosť žalovaného posudzuje prísnejšie a nemôže uplatniť námietku včasného neuplatnenia vád (oneskorenú reklamáciu) žalobcom. Súd prvej inštancie právne pochybil pri aplikácii § 562 Obchodného zákonníka, keď uzavrel, že nemohol žalobcovi priznať uplatnený nárok ani titulom vád, pretože musel prihliadnuť na nesplnenie oznamovacej povinnosti žalobcom. Na tomto mieste žalobca poukázal na skutočnosť, že dňa 5.5.2011 zaslal žalovanému list, v ktorom ho vyzval, aby najneskôr do 20.5.2011 začal pracovať v dokončení prác v zmysle zmluvy o dielo. Na túto výzvu žalovaný nereagoval.
65. Pri konštatovaní správnosti jednotlivých skutkových zistení a ustáleného skutkového stavu v prvoinštančnom konaní poukazuje odvolací súd na postup súdu prvej inštancie, ktorý sa dôsledne riadil názorom odvolacieho súdu uvedenom v predchádzajúcom zrušujúcom uznesení č.k.
16Cob/113/2018-849 zo dňa 25.11.2019 (odseky 54. - 57. odôvodnenia uznesenia). Z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie vyplynulo, že súd prvej inštancie zistil, ktorá listina v spise je prílohou č. 1 k zmluve o dielo a v súvislosti s ňou bolo vykonané dokazovanie, vysporiadal sa so skutočnosťou, že v priebehu vykonávania diela žalovaným 1/ bol projekt Bojná - skládka odpadov, časť C I. etapa bol doplňovaný a v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov podľa § 191 ods. 1 CSP posúdil, či ide o vady diela, o náhradu škody alebo o bezdôvodné obohatenia, súd prvej inštancie sa vysporiadal s rozhodujúcimi skutočnosťami, ktoré tvrdili v konaní strany sporu a tieto podradil pod právne normy, ktorých citácia a obsah sa nachádza v odsekoch 69. až 104. odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie.
66. Odvolací súd pri prieskume právneho posúdenia skutkového stavu ustáleného v spore o uplatnenom peňažnom nároku žalobcu proti žalovanému súdom prvej inštancie považoval za významné skutočnosti, ktoré vyplynuli z listín, zmluvy o dielo a zo zápisu o odovzdaní a prevzatí diela vyhotoveného dňa 20.7.2009.
67. Žalobca v postavení objednávateľa a žalovaný v postavení zhotoviteľa, obaja podnikatelia podľa § 2 ods. 2 Obchodného zákonníka, uzatvorili dňa 20.5.2009 zmluvu o dielo č. XXXX/XXXX v písomnej forme. Za splnenia zákonných podmienok podľa § 536 ods. 1 - 3 Obchodného zákonníka v spojení s § 263 ods. 2 Obchodného zákonníka a § 37 Občianskeho zákonníka uzatvorili žalobca a žalovaný platný dvojstranný právny úkon. Čl. I. zmluvy o dielo obsahoval v bode 1. záväzok žalovaného zrealizovať pre žalobcu zhotovenie prác na základe projektu - Bojná - skládka odpadov, časť C I.etapa a rozsahu prílohy 1 k tejto zmluve, okrem SO 20 - Rekultivácia, a v bode 3. záväzok žalobcu riadne a včas vykonané dielo prevziať a zaplatiť zaň dohodnutú cenu. V čl. IV. zmluvy dohodli žalobca a žalovaný cenu diela, ktorú žalobca zaplatí žalovanému za zhotovenie diela vo výške 1 023 544,38 eur s DPH, pričom táto cena bola odvodená z ocenených položiek výkazu podľa prílohy č. 1 zmluvy a táto príloha č. 1 sa stala neoddeliteľnou súčasťou zmluvy (súčasne čl. XII. bod 5.). Podľa čl. III. sa žalovaný v bode 1. zaviazal začať plniť svoj záväzok do 10 kalendárnych dní od uzatvorenia zmluvy a odovzdania všetkých potrebných povolení a dokladov vrátane dvoch paré projektovej dokumentácie a v bode 2. sa žalovaný zaviazal zhotovené a ukončené dielo odovzdať žalobcovi najneskôr do dvoch mesiacov od uzatvorenia zmluvy, t.j. do 20.7.2009. Čl. I. a čl. IV. predstavovali podstatné časti právneho úkonu, ktorým dňa 20.5.2009 vznikol medzi žalobcom a žalovaným obchodnoprávny vzťah. Obsahom tohto vzťahu sa stali práva a povinnosti vymedzené v zmluve o dielo. V čl. V. dohodli zmluvné strany platenie/zaplatenie dohodnutej ceny diela podľa čl. IV. zmluvy a zároveň v čl. V. bod 3. zmluvy dohodli právo žalobcu viazať 10 % z ceny diela do odstránenia kolaudačných chýb, resp. drobných nedorobkov z nedostatkov z preberacieho konania. Žalobca sa zaviazal zaplatiť dohodnutú cenu podľa čl. IV. na základe doručených faktúr, ktoré mal žalovaný vystaviť spravidla jedenkrát mesačne na základe zisťovacích protokolov a súpisov skutočne vykonaných prác s tým, že faktúra bola splatná do 5 dní odo dňa jej doručenia žalobcovi. V rámci tohto článku vznikla žalovanému povinnosť odovzdať účtovné doklady o realizovaných prácach žalobcovi v 2 rovnopisoch minimálne 5 pracovných dní pred koncom zúčtovacieho obdobia, ktorým je spravidla 1 kalendárny mesiac. V čl. VI. dohodli zmluvné strany vlastnícke právo k zhotovovanému dielu a nebezpečenstvo škody na ňom, pričom obsahom bodu 2. je dohoda zmluvných strán o tom, že vlastníctvo k zhotovovanému dielu nadobudne a dielo môže objednávateľ prevádzkovať až po úplnom uhradení ceny za dielo. Podmienky odovzdania diela dohodli zmluvné strany v čl. VII., pričom prevzatie riadne a včas vykonaného diela bola medzi zmluvnými stranami dohodnutá ako povinnosť žalobcu (bod 1.). Zmluvné strany dohodli, že o prevzatí diela alebo jeho časti bude zostavený písomný protokol, ktorý bude obsahovať zhodnotenie akosti realizovaných prác, súpis zistených vád a nedorobkov, dohodu o opatreniach a lehotách k ich odstráneniu. V čl. IX. bod 1. zmluvy o dielo zmluvné strany dohodli, že zhotoviteľ zodpovedá za kvalitu prác pri zhotovení diela v trvaní min. 24 mesiacov odo dňa jeho protokolárneho prevzatia objednávateľom.
68. Podľa zápisu o odovzdaní a prevzatí (č.l.169 spisu) žalovaný dňa 20.7.2009 zastúpený Z.. T. U. odovzdal žalobcovi zastúpenému na zmluvnom základe Z.. R. N., stavebným dozorom stavbu Bojná-Skládka odpadov, časť C I. etapa v rozsahu : SO-01 príprava územia, SO-02 Skládkovacie priestory, SO-03 Drenážny systém, SO-04 Akumulačná nádrž, SO-05 Recirkulácia, SO-06 Odplynenie, SO-07 Oplotenie, SO-08 Záchytné rigoly, SO-09 Kábelove rozvody, SO-10 Spevnené plochy a SO-11 Dobudovanie monitorovacieho systému, všetko v rámci zmluvy o dielo č. XXXX/.XXXX. V zápise o odovzdaní a prevzatí je uvedené, že práce boli vykonané v súlade s projektovou dokumentáciou a
technickými podmienkami vo veľmi dobrej kvalite, bez závad, v cene 1 023 544,38 eur, so záručnou lehotou 08/2011. Žalobca vykonané práce prevzal v plnom rozsahu.
69. Súd prvej inštancie v konaní ustálil, že príloha č. 1 k zmluve o dielo sa nachádza na čl.16 súdneho spisu s označením Bojná - Skládka odpadov časť C - 1. etapa - rekapitulácia nákladov. Označenie tejto listiny ako prílohy č. 1 k zmluve o dielo vyplynulo z dokazovania vykonaného touto listinou a znaleckým posudkom č. 30/2017 zo dňa 5.10.2017 (ďalej len ZP2), ktorý bol v súdnom konaní podaný ustanoveným znalcom Ústavom súdneho znalectva, Slovenská technická univerzita v Bratislave, Stavebná fakulta, Radlinského 11, Bratislava. Obhliadka predmetu znaleckého dokazovania bola vykoná dňa 17.3.2017 za účasti zástupcov strán sporu a znaleckého ústavu. Protokol z miestneho šetrenia konaného dňa 17.3.2017 obsahuje zápis, z ktorého vyplynulo, že zástupca zhotoviteľa - žalovaného Z.. V.U. a Z.. P. N. ako stavebný dozor sa miestneho šetrenia zúčastnili iba v úvodnej časti obhliadky a následne odišli (príloha č. 13 ZP2). Príloha č. 1 predstavuje zmluvný rozpočet, ktorý tak ako je založený v súdnom spise začína rekapituláciou nákladov (č.l.16 súdneho spisu). Ústav súdneho znalectva pre analýzu dostupných podkladov (bod 1.3 a bod 1.3.1 ZP2) ako východiskové podklady označil pod písm. b/ Bojná - skládka odpadov, časť C - 1. etapa, dokumentácia pre územné konanie, vypracoval : D. Y. s.r.o. Bratislava, marec 2009 a pod písm. e/ rekognoskácia terénu (prehliadka terénu). Zmluvný rozpočet bol prílohou č. 6 ZP2. Prílohou č. 14 ZP2 bola sprievodná správa projektu Bojná-Skládka odpadov, časť C - 1. etapa z apríla 2009 vypracovaná autorom projektu DEPONIA SYSTEM s.r.o. Bratislava.
70. Znaleckým dokazovaním vykonaným Ústavom súdneho znalectva znaleckým posudkom, vychádzajúc zo záveru ZP2 a s prihliadnutím na prílohy č. 6 - zmluvný rozpočet - príloha č. 1 k zmluve o dielo, č. 8 - znalecký odhad vykonaných prác s rešpektovaním dohodnutých cien rozpočtu a č. 9 - znalecký odhad nevykonaných prác s rešpektovaním dohodnutých cien rozpočtu, bolo v prvoinštančnom konaní preukázané, že množstvo/objem/rozsah prác, k vykonaniu ktorých sa žalovaný zaviazal podľa zmluvy o dielo a jej prílohy č. 1, nevykonal na stavebných objektoch SO-02 Skládkovacie priestory, SO-03 Drenážny systém, SO-05 Recirkulácia, SO-06 Odplynenie a SO-09 Kábelové rozvody. Cena takto nevykonaných prác bola znaleckým dokazovaním vyčíslená sumou 198 397,68 eur bez DPH a 236 093,24 eur s DPH. Podrobné skutkové zistenia, vrátane vyjadrení strán sporu a písomného vyjadrenia Ústavu súdneho znalectva k námietkam strán sporu uviedol súd prvej inštancie v súvislosti so znaleckým dokazovaním odsekoch 41. až 49. odôvodnenia.
71. Povinnosť vykonať dielo je základnou povinnosťou zhotoviteľa. Túto povinnosť zhotoviteľ splní, ak dielo riadne dokončí a odovzdá ho objednávateľovi. Pre zánik jeho záväzku vykonať dielo musia byť splnené obidve podmienky, a to riadne dokončenie diela a odovzdanie diela objednávateľovi, pričom v týchto súvislostiach musí byť splnená aj podmienka platnosti zmluvy o dielo. Obchodný zákonník umožňuje zmluvným stranám dohodnúť okamih vzniku práva na zaplatenie ceny diela nielen v nadväznosti na vykonanie diela, ale aj inak, napríklad v nadväznosti na odovzdanie predmetu diela. Na rozdiel od vykonania diela, ktoré zahŕňa jeho riadne dokončenie a odovzdanie predmetu diela objednávateľovi v mieste určenom podľa § 554 Obchodného zákonníka, odovzdanie diela nezahŕňa jeho riadne dokončenie, a potom pre vznik nároku na zaplatenie ceny diela nie je rozhodujúce, či dielo bolo riadne, bez vád, dokončené alebo vykonané. Dohodnutie podmienok, za ktorých bude dielo odovzdané nemení nič na zákonnej povinnosti zhotoviteľa dielo riadne vykonať a dokončiť. Prevzatie diela a splnenie povinnosti vykonať dielo nemožno stotožňovať a ak má vykonané dielo vady, aj keď tieto nebránia riadnemu užívaniu, nemožno ho považovať za riadne dokončené aj v prípade, že objednávateľ dielo prevezme. Uvedené za predpokladu, že sa zmluvné strany neodchýlil od právnej úpravy podľa § 554 ods. 1 Obchodného zákonníka. V takom prípade povinnosť zhotoviteľa vykonať dielo nezaniká, ale jej obsah sa mení spôsobom, ktorý zodpovedá právam objednávateľa vzniknutým z vadného plnenia.
72. Podľa názoru odvolacieho súdu sa zmluvné strany dojednaním podľa čl. VII. bod 2. druhá veta v znení :“ Predmet plnenia sa považuje za odovzdaný zhotoviteľom a prevzatý objednávateľom momentom podpísania zápisu o odovzdaní a prevzatí diela, ktoré musí byť bez akýchkoľvek vád a nedorobkov, ktoré by bránili riadnemu užívaniu diela“ neodchýlili od ustanovenia § 554 ods. 1 Obchodného zákonníka ako dispozitívneho ustanovenia, ktoré aplikoval súd prvej inštancie, na právne posúdenie veci. Moment podpísania zápisu o odovzdaní a prevzatí diela zmluvnými stranami dňa 20.7.2009, v dôsledku čoho prevzal objednávateľ predmet plnenia v rozsahu SO-01 až SO-11, ktorý bol podľa tohto zápisu vykonaný v súlade s projektovou dokumentáciou a technickými podmienkami vo veľmi dobrej kvalite, bez závad, v cene 1 023 544,38 eur a so záručnou lehotou 08/2011, nemal
vplyv na zákonnú povinnosť žalovaného dielo riadne vykonať, v tomto spore riadne dokončiť, t.j. vykonať dohodnutý objem a množstvo prác podľa prílohy č. 1 k zmluve o dielo. Práve tento zápis sa v zmluvných vzťahoch žalobcu a žalovaného stal tým rozhodujúcim okamihom, kedy žalobcovi vznikla zákonná povinnosť podľa § 562 ods. 1 Obchodného zákonníka a zároveň začala plynúť lehota bez zbytočného odkladu na oznámenie vád.
73. Dielo má vady, ak vykonanie diela nezodpovedá výsledku určenému v zmluve, v danej veci vymedzením diela v rozsahu prílohy č. 1 k zmluve o dielo, ktorou je zmluvný rozpočet obsahujúci množstvo/objem/rozsah prác a dodávok a ich jednotkové ceny a v ich súhrne zmluvne dohodnutú cenu diela. Tento okamih pre postup žalobcu podľa § 562 ods. 1 Obchodného zákonníka je zvýraznený skutočnosťou, že po odovzdaní a prevzatí diela žalobcom dňa 20.7.2009 vystavil žalovaný ďalšiu, druhú v poradí, faktúru č. XXXX/XXX, ktorou vyúčtoval žalobcovi vykonané práce v sume 473 544,38 eur s DPH a k tejto faktúre priložil rekapituláciu nákladov. Rekapituláciu nákladov priložil žalovaný aj k faktúre č. XXXX/XXX zo dňa 6.7.2009, prvej v poradí, ktorou vyúčtoval žalobcovi za práce vykonané na diele sumu 550 000 eur s DPH. Žalobca v konaní ako rozhodujúcu skutočnosť netvrdil, že splnil povinnosť podľa § 562 ods. 1 Obchodného zákonníka predmet diela po odovzdaní a prevzatí prehliadnuť alebo zariadiť jeho prehliadku, tiež neuviedol dôvody, pre ktoré túto povinnosť nesplnil.
74. Odvolací súd nadväzujúc na názory súdu prvej inštancie uvedené v odsekoch 82. a 85. odôvodnenia rozsudku, považoval vady diela vykonaného žalovaným, ktoré vznikli tým, že žalovaný nevykonal dielo podľa prílohy č. 1 k zmluve o dielo, určujúcej množstvo/objem/rozsah prác a dodávok stavby Bojná - Skládka odpadov, časť C 1. etapa, za vady zjavné, u ktorých oznamovacia povinnosť vznikla žalobcovi najskôr dňa 20.7.2009 a najneskôr v lehote bez zbytočného odkladu. Pri určení charakteru vád ako zjavných vád vychádzal odvolací súd zo skutočnosti, že žalobca mal od zhotoviteľa k dispozícii listiny
- zmluvný rozpočet a súpisy vykonaných prác priložené k faktúram o vyúčtovaní ceny diela, najmä k faktúre č. XXXX/XXX zo dňa 6.7.2009, ktorou okrem iných žalovaný vyúčtoval aj cenu za objekt SO-02
- Skládkovacie priestory, pričom práve cena za skládkovacie priestory predstavovala najväčší finančný rozdiel zistený ZP2. Výpočet tejto ceny vychádzal zo zmluvného rozpočtu určujúceho cenu diela ako súčin výmery/objemu skládkovacích priestorov a jednotkovej ceny. Pri splnení povinnosti podľa § 562 ods. 1 Obchodného zákonníka mal žalobca objektívnu možnosť nielen dielo si prezrieť, ale aj možnosť zabezpečiť jeho prehliadku odbornou osobou spôsobilou vykonať meranie vykonaných prác na diele čo do vykonaného rozsahu/množstva/objemu v tých častiach diela, ktoré bolo na merné jednotky viazané a ktorých cena za vykonanie bola viazaná na zmluvný rozpočet zostavený aj v merných jednotkách s viazaním na jednotkové ceny. Pri tomto určení prihliadol odvolací súd aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp.zn. 32Cdo 1040/2009 (tiež sp.zn. 32 Odo 1387/2005), ktorom vyslovil, čo možno považovať zo všeobecného hľadiska za vodiace kritérium, že za zjavné vady je možné považovať len také vady, ktorých existencia je kupujúcemu, prípadne objednávateľovi zrejmá na pohľad, prípadne také vady, ktoré je možné zistiť bežne vykonanými skúškami. Za zjavné vady nie je možné považovať tie vady, ktorých existenciu by musel kupujúci alebo objednávateľ zisťovať prehliadkou spojenou s deštrukciou tovaru alebo diela, prípadne vady, ktoré sa typicky môžu v plnej miere prejaviť až pri užívaní tovaru alebo predmetu diela.
75. Žalobca v odvolaní v súvislosti s namietaným pochybením súdu prvej inštancie pri aplikácii § 562 Obchodného poukázal na skutočnosť, že dňa 5.5.2011 zaslal žalovanému list, v ktorom ho vyzval, aby najneskôr do 20.5.2011 začal pracovať v dokončení prác v zmysle zmluvy o dielo a žalovaný na túto výzvu nereagoval.
76. Odvolací súd zistil, že podanie žalobcu zo dňa 5.5.2011 (č.l. 123 spisu) určené žalovanému obsahuje jednak žiadosť o zaslanie stanoviska najneskôr do 11.5.2011 k návrhu dodatku k zmluve o dielo č. XXXX/XXXX zo dňa 15.9.2009 a jednak výzvu na začatie stavebných prác na dobudovaní chýbajúcich objektov a na dokončenie stavby podľa zmluvy o dielo a projektovej dokumentácie stavby odsúhlasenej v stavebnom konaní najneskôr do 20.5.2011 s tým, že v opačnom prípade bude žalobca nútený odstúpiť od predmetnej zmluvy o dielo.
77. Vo vzájomných súvislostiach posúdenia, či žalobca splnil povinnosť podľa § 562 ods. 1 Obchodného zákonníka a z tohto dôvodu žalobcovi patria práva z vád diela, ktoré je možné vyvodiť z podania žalobcu zo dňa 5.5.2011, odvolací súd, rovnako ako súd prvej inštancie, nezistil skutkový a právny dôvod priznať tomuto podaniu žalobcu účinky riadneho a včasného oznámenia vád diela s právnymi
následkami. Žalobca od zmluvy o dielo po dátume 20.5.2011 neodstúpil. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že doručenie tohto podania a ani doručovanie tohto podania žalovanému žalobca v konaní nepreukázal. Na tomto mieste odvolací súd, rovnako ako súd prvej inštancie v odseku 148. odôvodnenia rozsudku, uvádza, že obsah podania žalobcu neobsahuje oznámenie žiadnych zistených konkrétnych vád diela (zjavných alebo skrytých). Posudzovanie obsahu tohto podania v právnych vzťahoch strán sporu bolo v odvolacom konaní bez významu na právne posúdenie, pretože v odseku 118. odôvodnenia rozsudku súd prvej inštancie správne ustálil, že žalobca v konaní nepreukázal doručenie tohto podania a ani doručovanie tohto podania žalovanému. Nad rámec odvolací súd zároveň na tomto mieste dodáva, že žalobca v prvoinštančnom konaní nepoprel tvrdenie žalovaného, že podkladom zmluvného rozpočtu ako prílohy č. 1 k zmluve o dielo bola projektová dokumentácia pre územné rozhodnutie a táto projektová dokumentácia bola v priebehu vykonávania diela doplňovaná. Žalobca v označenom podaní zo dňa 5.5.2011 však odkazuje na projektovú dokumentáciu stavby odsúhlasenú v stavebnom konaní.
78. V odvolaní žalobca ďalej vytýkal súdu prvej inštancie, že v právnom názore žiadnym spôsobom nereflektoval tú skutočnosť, že žalovaný nevykonal dielo v dohodnutom rozsahu, o ktorom musel žalovaný vedieť a v súvislosti s týmto tvrdením poukázal žalobca na § 562 ods. 3 Obchodného zákonníka v spojení s § 428 ods. 3 Obchodného zákonníka.
79. Podľa § 562 ods. 3 Obchodného zákonníka ustanovenie § 428 ods. 2 a 3 <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/20220717> sa použijú obdobne na účinky uvedené v odseku 2.
80. Podľa § 428 ods. 2 Obchodného zákonníka na účinky ustanovené v odseku 1 sa prihliadne, len ak predávajúci namietne v súdnom konaní, že kupujúci nesplnil včas svoju povinnosť oznámiť vady tovaru.
81. Podľa § 428 ods. 3 Obchodného zákonníka účinky odsekov 1 a 2 nenastávajú, ak vady tovaru sú dôsledkom skutočností, o ktorých predávajúci vedel alebo musel vedieť v čase dodania tovaru.
82. V odseku 81. odôvodnenia rozsudku uviedol súd prvej inštancie citáciu právnej normy § 562 ods. 3 Obchodného zákonníka. Za súvis s touto právnou normou považoval odvolací súd skutkové hodnotenie súdu prvej inštancie uvedené v odseku 115. odôvodnenia rozsudku : „Hoci žalovaný vedel, že dielo ním nebolo vyhotovené presne podľa ZOD a prílohy č. 1 k ZOD (sám tvrdil, a nespochybnil to ani žalobca, že práce vykonal s plusmi a mínusmi), fakturoval žalobcovi za všetky tieto práce dvoma faktúrami sumu 1 023 544,38 eur, rovnajúcu sa cene diela dohodnutej v ZOD, pričom z obsahu faktúr a príloh k nim (Rekapitulácia nákladov) jednoznačne vyplýva, že žalovaný žalobcovi v skutočnosti fakturoval cenu diela podľa ZOD a prílohy č. 1 (dve faktúry na sumu 550 000 eur a 473 544,38 eur). Medzi stranami nebolo sporné, že z vyššie uvedenej sumy zaplatil žalobca žalovanému spolu sumu 950 000 eur a zvyšok (sumu 73 544,38 eur), si ponechal titulom zádržného (podľa čl. V bod 3 ZOD)“.
83. Odvolací súd konštatuje, že predmetné odvolacie tvrdenie žalobcu neobsahuje žiadnu bližšiu konkretizáciu tých rozhodujúcich skutočností, ktoré by vo väzbe existujúcich skutkových zistení a skutkového deja v spore dali odvolaciemu súdu možnosť realizovať odvolací prieskum v naznačenom rozsahu. Vedomosť žalovaného o vadách diela nebola predmetom dokazovania v prvoinštančnom konaní. Je pravdou, že žalovaný v prvoinštančnom konaní prostredníctvom štatutárneho orgánu Z.. T. U. uviedol, že dielo v rozsahu zmluvy o dielo a jej prílohy č. 1 vykonali s plusmi aj mínusmi a uvedené žalobca nepoprel, čím sa toto tvrdenie žalovaného stalo nesporným podľa § 151 ods. 1 CSP. Podľa názoru odvolacieho súdu v súvislosti s týmto nesporným tvrdením žalovaného dal súd prvej inštancie právnu relevanciu skutkovým zisteniam týkajúcim sa vykonania prác nad rámec zmluvy o dielo a prílohy č. 1, ktoré boli odsúhlasené v stavebnom denníku (odsek 20. a 21. odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie). Bez splnenia povinnosti tvrdenia a dôkaznej povinnosti, ktorú mal žalobca predovšetkým v prvoinštančnom konaní, odvolaciemu súdu nevznikol dôvod nahrádzať výlučnú procesnú dispozíciu žalobcu. Za situácie vzniku a priebehu zmluvného vzťahu medzi žalobcom a žalovaným, na základe ktorého realizoval žalovaný dohodnutý predmet diela v období od 20.5.2009 do 20.7.2009 za dohodnutú cenu podľa čl. IV. zmluvy o dielo, s prihliadnutím na skutočnosť, že prvú faktúru č. XXXX/XXX na sumu 550 000 eur vystavil žalovaný dňa 6.7.2009 v priebehu zhotovovania diela a druhú faktúru č. XXXX/ XXX na sumu 473 544,48 eur vystavil žalovaný dňa 4.9.2009 po odovzdaní a prevzatí diela žalobcovi, teda postupoval dohodnutým spôsobom v súlade s čl. V. a s čl. VII. zmluvy o dielo, odvolací súd dospel k záveru, že z dokazovania vykonaného pred súdom prvej inštancie nemožno nepochybne ustáliť, že
žalovaný vedel o vadách diela tak ako to v odvolaní predostrel žalobca tvrdiac absenciu odôvodnenia súdu prvej inštancie.
84. Za základné podstatné odvolacie tvrdenie žalobcu, ktorým odôvodňoval odvolací dôvod nesprávneho právneho posúdenia veci považoval odvolací súd tvrdenie, že súd prvej inštancie neposúdil žalobcom uplatnený nárok ako nárok na náhradu škody ani ako bezdôvodné obohatenie a tento nárok nepriznal žalobcovi ani titulom nároku vád diela, keď dospel k záveru, že žalobca si neuplatnil včas v záručnej dobe nároky z vád diela a túto skutočnosť žalovaný v konaní relevantne namietal. Na rozdiel od súdu prvej inštancie bol žalobca toho názoru, že dielo, ktoré je vadné s vadou kvantity, keď žalovaný nezrealizoval zazmluvnený rozsah prác a dodávok, nie je možné podľa § 554 ods. 1 Obchodného zákonníka považovať za vykonané dielo, a to ani vtedy, ak objednávateľ toto dielo prevzal. Žalovanému ako zhotoviteľovi v tomto prípade právo na zaplatenie ceny diela nevzniklo. Súd prvej inštancie mal skutkové zistenie právne posúdiť ako skutkovú podstatu bezdôvodného obohatenia získaného plnením bez právneho dôvodu. Pokiaľ žalobca zaplatil žalovanému sumu nad rozsah hodnoty žalovaným zrealizovaných prác a výkonov, prišlo na strane žalobcu k plneniu bez právneho dôvodu a na strane žalovaného k jeho bezdôvodnému obohateniu, ktoré je povinný vydať.
85. Odvolacie tvrdenie žalobcu o vzniku bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného titulom skutkovej podstaty získaného plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol alebo titulom skutkovej podstaty plnením bez právneho dôvodu (odsek 139. odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie) vyhodnotil odvolací súd ako nedôvodné, bez opory v skutkových zisteniach a v skutkovom stave preukázaného v prvoinštančnom konaní vykonaným dokazovaním.
86. Zo skutkového stavu ustáleného súdom prvej inštancie vyplynulo, že žalobca po odovzdaní a prevzatí diela a počas plynutia záručnej doby dohodnutej podľa čl. IX. bod 1. zmluvy o dielo v trvaní 24 mesiacov odo dňa odovzdania diela žalovaným a prevzatia diela žalobcom, t.j. od 20.7.2009, riadne a včas neoznámil vady diela žalovanému a od zmluvy o dielo neodstúpil. Žalovaný v konaní namietal, že žalobca nesplnil povinnosť včas oznámiť zistené vady diela tzv. oznamovaciu/notifikačnú povinnosť.
87. Ak malo dielo zhotovené žalovaným vady, čo bolo preukázané v súdnom konaní znaleckým posudkom č. 30/2017 zo dňa 5.10.2017, a žalobca takto zhotovené dielo dňa 20.7.2009 prevzal, povinnosť žalovaného podľa § 554 ods. 1 Obchodného zákonníka dielo riadne bez vád dokončiť nezanikla. V súlade s § 324 ods. 3 Obchodného zákonníka však došlo k zmene jej obsahu spôsobom, ktorý zodpovedá nárokom objednávateľa z vadného plnenia. Objednávateľ preto musel postupovať podľa príslušných ustanovení upravujúcich postup pri uplatnení práv zo zodpovednosti za vady. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie zistený skutkový stav podradil pod správne právne normy Obchodného zákonníka citované v odsekoch 74. až 86. odôvodnenia rozsudku a s jeho názorom pri aplikácii týchto právnych noriem uvedeným v odseku 85. odôvodnenia rozsudku sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje. V prípade existencie vád diela Obchodný zákonník v § 440 ods. 2 predpokladá len také konanie objednávateľa, ktorým dôjde k oznámeniu existencie vady diela zhotoviteľovi a k uplatneniu niektorého nároku vyplývajúceho z vadného plnenia. Ak si objednávateľ neuplatní nároky zo zodpovednosti za vady diela nemôže sa domáhať náhrady škody, ktorá mu vznikla z vadného plnenia zhotoviteľa v rozsahu, v ktorom sa mohol domôcť uspokojenia uplatnením práv zo zodpovednosti za vady, keďže takýto postup ustanovenie § 440 ods. 2 Obchodného zákonníka výslovne vylučuje (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 30.1.2015, sp.zn. 4MObdo/5/2013 : „Uspokojenie, ktoré mohol žalobca dosiahnuť uplatnením niektorého z nárokov z vád diela, nemôže v zmysle pravidla podľa § 440 ods. 2 Obchodného zákonníka dosiahnuť uplatnením nárokov z iného právneho dôvodu, najmä z titulu náhrady škody, resp. z bezdôvodného obohatenia podľa § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka“).
88. Za splnenia zákonných podmienok, ktorými sú na strane žalobcu nesplnenie oznamovacej/ notifikačnej povinnosti riadne a včas alebo vôbec voči žalovanému a na strane žalovaného dôvodne vznesená námietka nesplnenia oznamovacej/notifikačnej povinnosti riadne a včas alebo vôbec voči žalovanému, súd prvej inštancie potom správne právne posúdil skutkový stav podľa § 562 ods. 2 Obchodného zákonníka a žalobcovi uplatnený peňažný nárok nepriznal.
89. Z dôvodov vyššie uvedených nemožno preto prisvedčiť právnemu názoru žalobcu, že zaplatením faktúr č. XXXX/XXX zo dňa 6.7.2009 v sume 550 000 eur a č. XXXX/XXXX v sume 400 000 eur, celkom
v sume 950 000 eur vzniklo na strane žalovaného bezdôvodné obohatenie titulom nevykonania diela v dohodnutom množstve/objeme/rozsahu podľa zmluvy o dielo a prílohy č. 1 k tejto zmluve.
90. Na zmenu právneho posúdenia veci súdom prvej inštancie v spore žalobcu proti žalovanému o splnenie peňažnej povinnosti nezistil odvolací súd dôvod ani po oboznámení sa s obsahom rozhodnutí, na ktoré poukázal žalobca v závere odvolania na podporu tvrdeného názoru, že súd prvej inštancie mal skutkové zistenie právne posúdiť ako skutkovú podstatu bezdôvodného obohatenia získaného plnením bez právneho dôvodu. Podľa názoru odvolacieho súdu právne názory a závery v rozhodnutiach, ktoré označil žalobca, na spor prejednávaný v tomto odvolacom konaní nedopadajú a pre právne posúdenie zisteného skutkového stavu sú bez rozhodného významu.
91. Z rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo dňa 20.12.2017, sp.zn. 6Co/278/2017 odvolací súd zistil, že právne posúdenie podľa noriem o bezdôvodnom obohatení vychádzalo k odlišného skutkového stavu, keď v odseku 15. odôvodnenia tohto rozsudku krajský súd uviedol : „V danej veci dospel súd prvej inštancie k správnemu právnemu záveru, že medzi stranami sporu vznikol vzťah z bezdôvodného obohatenia, konkrétne z plnenia bez právneho dôvodu. Ako už bolo uvedené vyššie, medzi stranami sporu poukázaním peňažnej sumy 158.000,- eur z účtu žalobkyne na účet žalovanej nedošlo k uzavretiu zmluvy o pôžičke. Neexistoval tu teda žiaden zmluvný vzťah, na podklade ktorého by bola žalobkyňa povinná plniť žalovanej sumu 158.000,- eur. K existencii právneho vzťahu zo zmluvy o pôžičke nedošlo ani tým, že žalobkyňa bola v domnienke, že plnila svoj vlastný záväzok (z údajnej zmluvy o pôžičke), nakoľko, ako už bolo uvedené, žiadna zmluva o pôžičke nebola medzi stranami sporu uzavretá. Ak preto žalobkyňa plnila žalovanej sumu 158.000,- eur, plnila tak bez právneho dôvodu a preto žalovanej vznikla povinnosť jej toto plnenie vydať, bez ohľadu na to, že túto peňažnú sumu žalovaná ďalej previedla na tretiu osobu (a teda už túto sumu nevlastní). Týmto jej vznikla povinnosť na peňažnú náhradu podľa § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka“.
92. Z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 25.6.2008, sp.zn. 1Cdo 99/2007 odvolací súd zistil, že predmetom dovolacieho prieskumu bol rozsudok odvolacieho súdu v časti o nároku na zaplatenie úrokov z omeškania.
93. Z rozsudku Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 25.1.2007, sp.zn. 33 Odo 671/2005 odvolací súd zistil, predmetom dovolacieho prieskumu bol rozsudok odvolacieho súdu v časti právneho posúdenia dĺžky premlčacej doby práva na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia, ktoré bolo získané na základe vzťahu zodpovedajúceho § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka.
94. Z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 28.5.2008, sp.zn. 2 Obo 61/2008 odvolací súd zistil, že predmetom odvolacieho prieskumu bolo zaplatenie kúpnej ceny podľa čl. 58 ods. 1 a čl. 59 Dohovoru OSN o zmluvách o medzinárodnej kúpe tovaru a v nadväznosti na kúpnu cenu aj preskúmanie jej splatnosti pre určenie začiatku plynutia premlčacej doby. Tento rozsudok obsahuje názory predostreté žalobcom v odvolaní týkajúce sa vyhotovenia faktúry ako písomného vyúčtovania ceny dodaného tovaru alebo odplaty za vykonané práce či služby. Faktúra dodávateľa sa stáva dokladom o dodaní tovaru odberateľovi až akceptáciou (prijatím, schválením) odberateľa a to vo všetkých jej údajoch. Podľa názoru žalobcu názory týkajúce sa faktúry zodpovedajú obsahu zmluvy o dielo, z ktorej vyplýva, že fakturácia mohla byť realizovaná len na skutočne dodané a vykonané práce. Z tohto dôvodu sa fakturácia žalovaného v spore realizovala v rozpore s podmienkami uvedenými v zmluve o dielo a v rozpore s citovanou judikatúrou súdov. Vo vzťahu tohto tvrdenia a poukazu na citovaný rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorým rozhodol ako odvolací súd, je odvolací súd v tomto spore toho názoru, že pre právne posúdenie veci jeho podporné použitie neprichádza do úvahy a na právny názor, že žalobca mohol uplatniť nároky zo zmluvy o dielo len prostredníctvom práva zo zodpovednosti za vady diela je bez záväznosti.
95. Odvolací súd po vyhodnotení odvolacích tvrdení konštatuje, že v odvolacom konaní nezistil žiadne dôvody na iné posúdenie skutkových a právnych záverov súdu prvej inštancie, ktoré vychádzajú z obsahu súdneho spisu a dávajú dostatočný podklad vo výroku I. jeho rozsudku. Rozsudok súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správny a táto vecná správnosť predstavuje správnu aplikáciu a interpretáciu právnych noriem na základe správne zisteného skutkového stavu. 96. Za skutkovo a právne správny považuje odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie aj vo výrokoch III. a IV. o nároku na náhradu trov konania, o ktorých rozhodol súd prvej inštancie, vychádzajúc zo
zásady zodpovednosti za výsledok (zásada úspechu) a miery (pomeru) úspechu, ktorú zisťoval súd prvej inštancie u žalobcu, žalovaného a správne aj na strane štátu. Miera úspechu vo veci závisí od vzťahu meritórneho rozhodnutia k žalobnému petitu. Žalovanému patrí podľa pomeru jeho úspechu proti žalobcovi podľa § 255 ods. 2 CSP nárok na náhradu trov konania v rozsahu výroku III. rozsudku súdu prvej inštancie 57,66 %. Pomerom úspechu v rozsahu 78,83 % rozhodol súd prvej inštancie aj o nároku štátu na náhradu trov konania proti žalobcovi z dôvodov uvedených v odseku 163. odôvodnenia rozsudku, s ktorými sa odvolací súd stotožňuje. Žalobca odvolaním napadol výroky III. a IV. rozsudku súdu prvej inštancia ako výroky závislé od meritórneho rozhodnutia bez vecného odôvodnenia odvolania v tejto časti.
97. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP a žalovanému ako úspešnej strane sporu priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 2 CSP samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník za dodržania zásad podľa § 251 CSP.
98. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerov hlasov tri ku nule (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) :
- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP)
- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP)
- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1, 2 CSP)
- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428 CSP)
- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429 ods. 2 CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).