Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_4Ek-1257-2022.pdf
PDF · 104.24 KB
Case nature
Subarea
4Ek/1257/2022
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Slovenské národné divadlo, so sídlom Pribinova 7272/17, 819 01 Bratislava, IČO: 00 164 763, proti povinnému: NADÁCIA ARS NOVA, so sídlom Vajnorská A, 831 04 Bratislava, IČO: 42 378 133, práv. zast.: JUDr. Ľudmila Keményová, advokátka, so sídlom Tallerova 4, 811 02 Bratislava, IČO: 31 818 269, o vymoženie nepeňažného plnenia, vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Martin Závodský, so sídlom exekútorského úradu Záhradnícka 39, 821 08 Bratislava, IČO: 43 249 981, pod sp. zn. 345EX 279/22, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
I. Súd exekúciu podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku z a s t a v u j e.
II. Oprávnený je povinný uhradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 36,- EUR a to v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 11.05.2022 domáhal od povinného vymoženia nepeňažného plnenia t. j. povinnosti odstrániť predmet výpožičky - dielo ,,IMPLUVIUM" ak. maliara Mateja Kréna, z miesta umiestnenia predmetu výpožičky v priestoroch dvorany Slovenského národného divadla na Pribinovej ulici č. 17 v Bratislave na podklade exekučného titulu - uznesenia Okresného súdu Bratislava III sp. zn. 26Cb/233/2021 zo dňa 22.03.2022 (ďalej len „exekučný titul“). Exekučný titul nadobudol vykonateľnosť dňa 06.04.2022
2. Súd po preskúmaní návrhu na vykonanie exekúcie a príloh k nemu poveril dňa 25.05.2022 vykonaním exekúcie súdneho exekútora: JUDr. Martin Závodský, so sídlom exekútorského úradu Záhradnícka 39, 821 08 Bratislava, IČO: 43 249 981, ktorý exekúciu vedie pod sp. zn. 345EX 279/22.
3. Upovedomenie o začatí exekúcie si povinný prevzal dňa 06.06.2022, avšak prvý návrh na zastavenie exekúcie bol na exekútorský úrad doručený ešte pred jeho prevzatím t j. dňa 03.06.2022. Povinný podal teda prvý návrh na zastavenie exekúcie v zákonnom stanovenej lehote. V prvom návrhu na zastavenie exekúcie povinný uviedol, že predmet, voči ktorému sa má exekúcie vykonať nie je v jeho vlastníctve a v jeho vlastníctve ani nebol v čase začatia súdneho konania, výsledkom ktorého bolo vydanie exekučného titulu, pričom po vydaní exekučného titulu bol oprávnený o tejto skutočnosti povinným informovaný. Z uvedeného je podľa povinného zrejmé, že predmet nebol vo vlastníctve povinného ani v čase podania návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie. Povinný je toho názoru, že nie je nositeľom subjektívnej povinnosti vyplývajúcej z hmotného práva vo vzťahu k predmetu exekúcie, a preto sa na povinného nemôže vzťahovať povinnosť vyplývajúca z exekučného titulu. Vzhľadom na uvedené podľa povinného existujú skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu a preto je potrebné exekúciu zastaviť. Dňa 14.06.2022 podal povinný druhý návrh na zastavenie exekúcie, v ktorom povinný uviedol nasledovné. Povinný uvádza, že dňa 03.09.2021 bola medzi ním ako predávajúcim a NADÁCIOU REMISSION ako kupujúcim uzatvorená kúpna zmluva, predmetom ktorej
bol prevod vlastníckeho práva k umeleckému dielu s názvom „IMPLUVIUM" autora akad. mal. Mateja Kréna. ktoré je umiestnené v priestoroch budovy Slovenského národného divadla na Pribinovej ulici č. 17. v Bratislave. Kupujúci Nadácia REMISSION nadobudol vlastnícke právo k dielu - ,,IMPLUVIUM" ak. maliara Mateja Kréna ku dňu podpisu kúpnej zmluvy. Z vyššie uvedených skutočností vyplýva, že zaniklo právo povinného akokoľvek nakladať s dielom ,,IMPLUVIUM" ak. maliara Mateja Kréna a z titulu absencie vlastníckeho práva k dielu - ,,IMPLUVIUM" ak. maliara Mateja Kréna nie je možné ani jeho odstránenie na vlastné náklady, nebezpečenstvo a zodpovednosť povinného. Z uvedeného dôvodu sa stalo nemožným plnenie povinnosti spočívajúce v odstránení diela ,,IMPLUVIUM" ak. maliara Mateja Kréna, z miesta umiestnenia predmetu výpožičky v priestoroch dvorany Slovenského národného divadla na Pribinovej ulici č. 17 v Bratislave. Je nutné konštatovať, že povinný nedisponuje takým právom k veci, ktoré by umožňovalo splnenie povinnosti vyplývajúcej z upovedomenia o začatí exekúcie. Vyššie uvedené skutočnosti podľa názoru povinného tiež zakladajú dôvody pre zánik jeho postavenia ako účastníka exekučného konania.
4. Oprávnený k prvému návrhu na zastavenie exekúcie uviedol, že s ním nesúhlasí. Keďže povinný povinnosť uloženú exekučným titulom nesplnil, podal oprávnený návrh na vykonanie exekúcie. Podľa oprávneného povinný nikdy nedeklaroval, že je vlastníkom diela ,,IMPLUVIUM", keďže po celý čas zmluvného vzťahu vystupoval ako požičiavateľ, teda subjekt oprávnený disponovať s dielom, pričom toto oprávnenie žiadnym spôsobom nespochybnil. Oprávnený poukazuje na skutočnosť, že povinný v rámci súdneho konania pred Okresným súdom Bratislava III nič nenamietal, a preto aj z uvedeného dôvodu považuje podanie povinného za účelové. Z vyjadrenia oprávneného k druhému návrhu povinného na zastavenie exekúcie vyplýva nasledovné. Nakoľko si povinný povinnosť uloženú exekučný titulom nesplnil, obrátil sa oprávnený s návrhom na vykonanie exekúcie na exekučný súd, ktorý poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Martina Závodského. Na doplnenie oprávnený opätovne uviedol, že povinný nikdy nedeklaroval, že je vlastníkom diela a po celý čas zmluvného vzťahu vystupoval ako požičiavateľ, teda subjekt oprávnený disponovať s dielom, pričom toto oprávnenie žiadnym spôsobom nespochybnil. Povinný ako dôvod zastavenia exekúcie uvádza prevod vlastníctva diela, ale nikde sa nevyjadril k tomu, kto je oprávnený dielom disponovať a aj v kúpnej zmluve anonymizoval článok III (kúpna cena a spôsob jej zaplatenia) a hlavne i článok VI. (ostatné dojednania), a preto vzhľadom na skutočnosť, že prevod vlastníctva neoznámil v rámci súdneho konania a exekučný titul nenapadol, považuje oprávnený podanie povinného za účelové, nakoľko predmetom exekúcie nie je vlastníctvo, ale odstránenie diela z priestorov SND.
5. Súdny exekútor sa k návrhom povinného na zastavenie exekúcie nevyjadril.
6. Podľa § 61k ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučného poriadku“), súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods.2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.
7. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodom podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.
8. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.
9. Podľa § 61k ods. 3 Exekučného poriadku, v neskôr podaných návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty podľa odseku 2. V poradí
ďalších návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po podaní predchádzajúceho návrhu na zastavenie exekúcie. Obmedzenia podľa prvej a druhej vety sa neuplatnia, ak ide o také skutočnosti, ktoré povinný bez vlastnej viny nemohol skôr uplatniť.
10. Podľa § 61l ods. 3 prvej vety Exekučného poriadku, ak je tu dôvod na zastavenie exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. Ak súd návrh na zastavenie exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému.
11. Podľa § 48 ods. 1Exekučného poriadku, exekučné konanie sa začína na návrh.
12. Podľa § 48 ods. 2 Exekučného poriadku, exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. Z dôvodov podľa osobitného predpisu môže návrh podať aj Justičná pokladnica.
13. Podľa § 48 ods. 3 písm. b) Exekučného poriadku, návrh na vykonanie exekúcie sa podáva príslušnému súdu a musí obsahovať označenie oprávneného a povinného, ak je účastníkom konania 1. fyzická osoba, označuje sa menom, priezviskom, adresou trvalého pobytu alebo pobytu a dátumom narodenia alebo iným identifikačným údajom, 2. právnická osoba, označuje sa názvom alebo obchodným menom, sídlom a identifikačným číslom organizácie alebo iným identifikačným údajom, ak ide o zahraničnú právnickú osobu, tieto údaje sa musia osvedčiť pripojeným výpisom z registra alebo výpisom z inej evidencie, do ktorej je zahraničná osoba zapísaná.
14. Podľa § 36 ods. 1 Exekučného poriadku, proti inému než tomu, kto je v exekučnom titule označený ako povinný, alebo v prospech iného než toho, kto je v exekučnom titule označený ako oprávnený, možno navrhnúť vykonať exekúciu, len ak sa preukázalo, že naňho prešla povinnosť alebo právo z exekučného titulu.
15. Podľa § 36 ods. 2 Exekučného poriadku, prevod alebo prechod práv alebo povinností musí byť doložený verejnou listinou alebo inou listinou, z ktorej takáto skutočnosť vyplýva, to neplatí, ak táto skutočnosť vyplýva zo zákona alebo z obchodného registra.
16. Podľa § 36 ods. 3 Exekučného poriadku, súd na zmenu osoby oprávnenej alebo povinnej z exekučného titulu prihliadne tak, že vydá poverenie na vykonanie exekúcie.
17. Podľa § 200 Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
18. Podľa § 161 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „C. s. p.“), ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky"). Ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
19. Podľa § 61 C. s. p., procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.
20. Podľa § 62 C. s. p., ak strana nemá procesnú subjektivitu, súd konanie zastaví.
21. Účelom exekučného konania je nútená realizácia exekučného titulu vykonaná zásahom do práv povinného. Uskutočňuje sa za podmienok a predpokladov vymedzených procesnými predpismi s cieľom uspokojiť nárok oprávneného, ktorá mu bola priznaná vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, prípadne vo verejnej listine (notárska zápisnica) a dobrovoľne sa nesplnila. Súd je v exekučnom konaní v ktoromkoľvek štádiu povinný skúmať materiálnu a formálnu vykonateľnosť exekučného titulu, ako aj zhodu návrhu na vykonanie exekúcie s exekučným titulom, a to nielen v štádiu preskúmavania návrhu na vykonanie exekúcie podľa § 53 ods. 1 Exekučného poriadku za účelom vydania poverenia na
vykonanie exekúcie, ale aj za účelom zistenia existencie dôvodu podľa § 53 ods. 3 Exekučného poriadku, pre ktorý by bolo potrebné návrh na vykonanie exekúcie zamietnuť, alebo taktiež aj v prípade, keď by došlo k vydaniu poverenia na vykonanie exekúcie pre zistenie dôvodu na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, a to aj bez návrhu povinného na zastavenie exekúcie. Ustanovenie § 61k ods. 1 Exekučného poriadku taxatívne vymenúva dôvody, pre ktoré musí súd exekúciu zastaviť, a to bez ohľadu na to, či to účastník konania navrhol.
22. Exekučný súd v konaní o návrhu na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Pre posúdenie návrhu na zastavenie exekúcie je rozhodujúci stav ku dňu začatia exekučného konania, t. j. moment podania návrhu na vykonanie exekúcie. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý návrh na zastavenie exekúcie podal. Súd môže prihliadať len na tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku vymáhaného nároku. Ustanovenie § 61k ods. 1 Exekučného poriadku taxatívne vymenúva dôvody, pre ktoré musí súd exekúciu zastaviť, a to bez ohľadu na to, či to účastník konania navrhol. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z vyššie citovaného ustanovenia Exekučného poriadku, z ktorého vyplýva, že návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Povinný musí uviesť okolnosti, ktoré podľa neho po vzniku exekučného titulu spôsobili zánik vymáhaného nároku, zrušenie exekučného titulu alebo iné skutočnosti, ktoré jeho vymáhateľnosti bránia.
23. Návrh na zastavenie exekúcie je procesnou obranou povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorého účelom je zastavenie exekúcie alebo upustenie od exekúcie v prípadoch vymedzených Exekučným poriadkom. Povinný v návrhu musí uviesť skutočnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu a ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, resp. bránia jeho vymáhateľnosti alebo sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná (napr. vymáhaný nárok zanikol splnením, exekučný titul bol zrušený na základe mimoriadnych opravných prostriedkov a pod.).
24. Každý, voči komu bolo vydané riadne, právoplatné a vykonateľné rozhodnutie súdu, je povinný ho rešpektovať a v súlade s výrokom v ňom obsiahnutom sa tak správať, pod hrozbou exekúcie tak. Pokiaľ povinnosť uloženú exekučným titulom povinný dobrovoľne nesplnil, má oprávnený právo, v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, toto plnenie vynútiť prostredníctvo súdneho exekútora, a to podaním návrhu na vykonanie exekúcie. Zákon síce chráni aj záujmy povinného, nesmie však zároveň ani zanedbávať záujmy oprávneného, pretože v jeho prospech už bola exekúcia nariadená a oprávnený má právo žiadať, aby v nej bolo pokračované a aby sa uspokojenie jeho nároku neodďaľovalo.
25. S poukazom na ustanovenie § 35 ods. 1 Exekučného poriadku účastníkmi exekučného konania sú predovšetkým oprávnený a povinný. „Vymedzenie ich postavenia v exekučnom konaní je len procesné; rozhodujúce je to, kto sa v návrhu na vykonanie exekúcie označí za oprávneného a koho uvedie ako povinného, bez ohľadu na to, či tomu zodpovedá právny a skutkový stav (aktívna alebo pasívna vecná legitimácia). Vykonanie exekúcie ale prichádza do úvahy len v prospech toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá (aktívna exekučná legitimácia), a len proti tomu, kto je označený ako povinný v exekučnom titule (pasívna exekučná legitimácia). Proti inému než tomu, kto je v exekučnom titule označený ako povinný, alebo v prospech iného než toho, kto je v exekučnom titule označený ako oprávnený, možno navrhnúť vykonať exekúciu, len ak sa preukázalo, že naňho prešla povinnosť alebo právo z exekučného titulu.“ (Uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 12.09.2012, sp. zn. 6 Cdo 69/2012).
26. „Vykonanie exekúcie prichádza do úvahy len proti tomu, kto je označený ako povinný v exekučnom titule (pasívna exekučná legitimácia), a iba v prospech toho, kto má podľa exekučného titulu právo na plnenie (aktívna exekučná legitimácia). Nemožno však vylúčiť prechod povinnosti alebo práva z exekučného titulu na inú fyzickú alebo právnickú osobu, prípadne aj na štát. K prechodu dochádza univerzálnou sukcesiou (smrť fyzickej osoby, zánik právnickej osoby bez likvidácie s právnym nástupcom, predaj podniku) a singulárnou sukcesiou, ktorá sa považuje za prevod práva alebo prevzatie povinnosti (postúpenie pohľadávky, prevzatie dlhu, zmluva o prevode vlastníckeho práva k veci). Výlučne prechádza právo alebo povinnosť z exekučného titulu, alebo sa prevádza právo či preberá povinnosť z exekučného titulu (§ 37 ods. 3 prvá veta EP). Vykonať exekúciu v prospech inej ako oprávnenej osoby z exekučného titulu alebo proti inej ako povinnej osobe z exekučného titulu je preto možné iba vtedy, ak k prechodu alebo prevodu práva alebo povinnosti došlo po vydaní exekučného titulu.
Nemožno akceptovať prechod alebo prevod, ku ktorému došlo pred vydaním exekučného titulu, pretože tento prechod alebo prevod sa mal prejaviť už v procesnom nástupníctve (zmena alebo zámena účastníka konania v základnom konaní) a v správnom vyriešení aktívnej vecnej legitimácie v základnom (sporovom).“ (Uznesenie Krajského súdu Nitra zo dňa 30.06.2014, sp. zn. 26CoE/182/2014).
27. Povinný k návrhu na zastavenie exekúcie pripojil kúpnu zmluvu, ktorú dňa 03.09.2021 zavrel s Nadáciou REMISSION, pričom kúpna zmluva nadobudla účinnosť a platnosť dňom jej podpísania t. j. dňa 03.09.2021. Z predloženej kúpnej zmluvy ďalej vyplýva, že vylúčeným vlastníkom umeleckého diela s názvom „IMPLUVIUM“ autora akad. mal. Mateja Kréna, ktoré je umiestnené v priestoroch budovy Slovenského národného divadla na Pribinovej ulici č. 17 v Bratislave sa stala Nadácia REMISSION.
28. Vychádzajúc z bodu 26. tohto uznesenia exekučný súd konštatuje, že exekučný titul trpí neodstrániteľnou procesnou vadou, nakoľko v exekučnom titule je ako účastník konania na strane žalovaného označená NADÁCIA ARS NOVA, Vajnorská 100/A, Bratislava - mestská časť Nové Mesto 831 04, IČO: 42 378 133 t. j. subjekt, ktorý už v čase začatia konania pred Okresným súdom Bratislava III nebol vlastníkom umeleckého diela s názvom „IMPLUVIUM“ autora akad. mal. Mateja Kréna, ktoré je umiestnené v priestoroch budovy Slovenského národného divadla na Pribinovej ulici č. 17 v Bratislave. V čase začatia konania pred Okresným súd Bratislava III bola už výlučným vlastníkom umeleckého diela na základe kúpnej zmluvy zo dňa 03.09.2021 Nadácia REMISSION, Stred 60/55, 017 01 Považská Bystrica, IČO: 42 376 645.
29. Exekučný súd je toho právneho názoru, že odstránenie predmetného umeleckého diela je možné požadovať len od jeho vlastníka t j. Nadácie REMISSION, a preto mal byť žalovaný v predloženom exekučnom titule uvedený nasledovne: Nadácia REMISSION, Stred 60/55, 017 01 Považská Bystrica, IČO: 42 376 645. To, že povinný skutočnosť vyplývajúcu z predmetnej kúpnej zmluvy nenamietal v konaní pred Okresným súdom Bratislava III nič nemení na fakte, že povinný už v čase začatia konania pred Okresným súdom Bratislava III nebol vlastníkom umeleckého diela s názvom „IMPLUVIUM“ autora akad. mal. Mateja Kréna, ktoré je umiestnené v priestoroch budovy Slovenského národného divadla na Pribinovej ulici č. 17 v Bratislave.
30. Absencia spôsobilosti byť účastníkom konania je tzv. neodstrániteľným nedostatkom podmienky konania. To znamená, že pokiaľ ňou označený účastník konania nedisponoval v momente začatia konania, nie je možné tento nedostatok dodatočne zhojiť. Súd mal za preukázané, že exekučný titul
- uznesenia Okresného súdu Bratislava III sp. zn. 26Cb/233/2021 zo dňa 22.03.2022 trpí procesnou vadou, nakoľko v exekučnom titule je ako žalovaný označená NADÁCIA ARS NOVA, Vajnorská 100/ A, Bratislava - mestská časť Nové Mesto 831 04, IČO: 42 378 133 t. j. subjekt, ktorý už v čase začatia konania pred Okresným súdom Bratislava III nebol vlastníkom umeleckého diela s názvom „IMPLUVIUM“ autora akad. mal. Mateja Kréna, ktoré je umiestnené v priestoroch budovy Slovenského národného divadla na Pribinovej ulici č. 17 v Bratislave. Neexistencia procesnej spôsobilosti je takým nedostatkom procesnej podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť. V tomto prípade teda dochádza k neexistencii vykonateľného rozhodnutia súdu, na základe ktorého by mohla byť vedená exekúcia.
31. Exekučný súd na záver dodáva, že podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne)
32. Keďže v exekučnom titule je ako žalovaný označená NADÁCIA ARS NOVA, Vajnorská 100/ A, Bratislava - mestská časť Nové Mesto 831 04, IČO: 42 378 133 t. j. subjekt, ktorý už v čase začatia konania pred Okresným súdom Bratislava III nebol vlastníkom umeleckého diela s názvom „IMPLUVIUM“ autora akad. mal. Mateja Kréna, ktoré je umiestnené v priestoroch budovy Slovenského národného divadla na Pribinovej ulici č. 17 v Bratislave, exekučný súd konštatuje, že bol naplnený dôvod zastavenia exekúcie podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku.
33. Súd vychádzal pri rozhodovaní z dôkazným prostriedkov, ktoré sú uvedené v tomto odôvodnení, a dospel k právnemu záveru, že poverenie na vykonanie exekúcie nemalo byť vydané, čo súd považuje za dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku a preto súd exekúciu podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zastavil, tak ako je uvedené v I. výroku tohto uznesenia.
34. Podľa § 196 Exekučného poriadku, trovami exekútora sú odmena exekútora a náhrada výdavkov ustanovených týmto zákonom.
35. Podľa § 197 ods. 1,2 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena a náhrada paušálnych výdavkov a nevyhnutných výdavkov spojených s vedením konania, ktoré nie sú kryté paušálnymi výdavkami. Výška odmeny exekútora pri exekúcii na vymoženie práva na peňažné plnenie sa určí ako percento z vymoženého plnenia a nemôže presiahnuť výšku vymáhaného nároku podľa stavu ku dňu vydania poverenia na vykonanie exekúcie. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrada výdavkov o daň z pridanej hodnoty.
36. Podľa § 198 ods. 2 veta prvá Exekučného poriadku, ak došlo k zastaveniu exekúcie, patrí exekútorovi náhrada výdavkov, ktorú znáša účastník konania povinný platiť trovy exekútora podľa tohto zákona.
37. Podľa § 199c ods. 1 veta prvá Exekučného poriadku ak sa exekúcia ukončila z iného dôvodu ako pre vymoženie alebo splnenie vymáhaného nároku povinným a ide o dôvod, ktorý možno oprávnenému pričítať, alebo z dôvodu, pre ktorý prináleží exekútorovi vydať upovedomenie o zastavení exekúcie, platí trovy podľa § 198 ods. 2 oprávnený.
38. Podľa § 21 ods. 2 Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 68/2017 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška č. 68/2017 Z. z.“), náhrada paušálnych výdavkov patrí exekútorovi pri zastavení exekúcie alebo jej ukončení iným spôsobom ako zastavením exekúcie.
39. Podľa § 22 ods. 1, 2 vyhlášky č. 68/2017 Z. z., exekútorovi patrí náhrada paušálnych výdavkov vo výške 60 eur. Ak sa vymáhaný nárok splní do uplynutia lehoty na podanie návrhu na zastavenie exekúcie, ktorý má podľa zákona odkladný účinok, alebo do uplynutia tejto lehoty nastane iný dôvod na ukončenie exekúcie, patrí exekútorovi náhrada paušálnych výdavkov podľa odseku 1 v rozsahu 50 %.
40. Na zdôraznenie správnosti výroku o zaviazaní oprávneného nahradiť súdnemu exekútorovi náhradu výdavkov exekúcie uvádza, že nespochybňuje oprávnenie oprávneného podať návrh na vykonanie exekúcie, pokiaľ disponuje vykonateľným exekučným titulom. Zároveň však spolu s podaním návrhu na vykonanie exekúcie prechádza na oprávneného aj riziko, že bude zaviazaný znášať trovy súdneho exekútora v prípade, ak dôjde k ukončeniu exekúcie z iných dôvodov, ako vymožením uloženej povinnosti. Z ustanovenia § 197 Exekučného poriadku totiž bez akýchkoľvek pochybností vyplýva, že súdnemu exekútorovi patrí minimálne náhrada paušálnych výdavkov, ktorá je určená vyhláškou Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky vo výške 60,- eur, (znížená v zmysle citovaného § 22 ods. 2 Vyhlášky č. 68/2017 o 50 %), ktorá sa zvyšuje o daň z pridanej hodnoty v prípade, ak je súdny exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty za každú exekučnú vec, ktorá mu je pridelená. Všeobecne možno uviesť, že oprávnenému je možné dôvod zastavenia pričítať vždy, nakoľko pokiaľ by návrh na vykonanie exekúcie podaný nebol, žiadne náklady by súdnemu exekútorovi s vedením exekúcie nevznikli. Aj keď ide v danom prípade o výkon práva (podať návrh na vykonanie exekúcie), nejde o výkon práva bezodplatný. S podaním návrhu na vykonanie exekúcie (ako výkonom práva) sú vždy spojené náklady (napr. povinnosť zaplatiť súdny poplatok, uhradiť preddavok advokátovi a podobne), ktoré platí ten, kto návrh podáva s očakávaním, že ich bude mať nahradené povinným. Rovnako tak v prípade udelenia poverenia na vykonanie exekúcie súdom vznikajú náklady súdnemu exekútorovi, ktorý by ich mal mať nahradené. Súdny exekútor nie je bez ďalšieho oprávnený poverenie udelené súdom na základe návrhu oprávneného odmietnuť, či vrátiť, ale exekúciu je povinný začať vykonávať, s čím mu bez pochybností vznikajú náklady, ktoré by mu neboli vznikli, keby oprávnený návrh na vykonanie exekúcie nepodal.
41. O náhrade trov exekúcie povereného súdneho exekútora rozhodol súd podľa § 199c ods. 1 Exekučného poriadku tak, že na náhradu paušálnych výdavkov súdneho exekútora v súvislosti s vedením exekúcie proti povinnému zaviazal oprávneného. Súd prihliadol predovšetkým na základnú zásadu, vyjadrenú v ustanovení § 197 Exekučného poriadku, ktorou je, že súdnemu exekútorovi patrí náhrada paušálnych výdavkov. Exekúcia proti povinnému bola ukončená zastavením súdom z dôvodu, v exekučnom titule je ako žalovaný označená NADÁCIA ARS NOVA, Vajnorská 100/A, Bratislava - mestská časť Nové Mesto 831 04, IČO: 42 378 133 t. j. subjekt, ktorý už v čase začatia konania pred Okresným súdom Bratislava III nebol vlastníkom umeleckého diela s názvom „IMPLUVIUM“ autora akad. mal. Mateja Kréna, ktoré je umiestnené v priestoroch budovy Slovenského národného divadla na Pribinovej ulici č. 17 v Bratislave. Dôvod zastavenia možno pričítať oprávnenému v tom rozsahu, že podal prostredníctvom zástupcu návrh na vykonanie exekúcie. Keby návrh podaný nebol, súdnemu exekútorovi by nárok na náhradu paušálnych výdavkov nevznikol. Z uvedených dôvodov súd podľa § 199c ods. 1 Exekučného poriadku zaviazal na náhradu paušálnych výdavkov súdneho exekútora vo výške 30,- EUR podľa ustanovenia § 22 vyhlášky č. 68/2017 Z. z. a na náhradu dane z pridanej hodnoty vo výške 6,- EUR (20 % z 30,- EIR) podľa § 197 ods. 2 Exekučného poriadku oprávneného.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.