Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

30S/205/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Martiny Brniakovej a členiek senátu JUDr. Zuzany Jančárovej a Mgr. Silvie Tisovej, v právnej veci žalobcu: X. O., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom J. XXXX/X, XXX XX Y., do 26.08.2017 podnikajúci ako podnikateľ fyzická osoba X. O., s miestom podnikania XXX XX Y., J. XXXX/X, IČO: 35 057 432, právne zastúpeného JUDr. Ivom Babjakom, advokátom, so sídlom W. Z. XXX/XX, XXX XX W., proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného Číslo: 100480842/2021 zo dňa 23.03.2021, takto

rozhodol:

Krajský súd v Žiline z r u š u j e rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky Číslo: 100480842/2021 vydané dňa 23.03.2021 a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.

Žalobca má voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania.

odôvodnenie:

1. Daňový úrad Žilina, pobočka Ružomberok (ďalej ako správny orgán prvého stupňa alebo správca dane) rozhodnutím Číslo: 101108415/2020 zo dňa 01.07.2020 podľa určil daňovému subjektu X. O., dátum narodenia XX.XX.XXXX, IČO: 35 057 432, J. XXXX/X, XXX XX Y. rozdiel dane v sume 1.448,90 Eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie február 2014. Podľa odôvodnenia rozhodnutia správcu dane vykonal tento daňovú kontrolu u daňového subjektu X. O. na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie február 2014 v zmysle oznámenia o daňovej kontrole zo dňa 13.06.2016, podľa ktorého bola kontrola vykonaná za zdaňovacie obdobia január až december 2013, január až október 2014, máj 2015, júl až november 2015. Daňová kontrola bola začatá 20.07.2016 a bola ukončená dňa 07.09.2017 dňom doručenia Protokolu č. 101805694/2017 zo dňa 21.08.2017. Daňovou kontrolou bolo zistené, že daňový subjekt X. O. si v kontrolovanom zdaňovacom období január 2014 uplatnil odpočítanie dane z faktúr od dodávateľa MAOP s.r.o., Zavadská 8, 831 06 Bratislava, IČO: 46390910 (ďalej len MAOP s.r.o.), ktoré sú číslom faktúry, dátum zdaniteľného obchodu, výškou DPH a fakturovanou sumou identifikované na strane 4 rozhodnutia správcu dane. Vzhľadom k tomu, že v priebehu daňovej kontroly nastali pochybnosti správcu dane, či sa zdaniteľné obchody uskutočnili tak, ako je uvedené na faktúrach správca dane vykonával ich preverenie. Z výpisu z Obchodného registra správca dane zistil, že MAOP s.r.o. v čase začatia a v priebehu kontroly nemala konateľa (od 15.12.2015 kedy konateľom spoločnosti prestal byť Y. W.). Konateľkou spoločnosti v čase deklarovaných zdaniteľných obchodov teda v rokoch 2013, 2014 bola Q. V.. Správca dane požiadal o vypočutie Q. V. ako svedka dožiadaním Daňový úrad Prešov. V odpovedi na dožiadanie bola obsiahnutá zápisnica o ústnom pojednávaní zo dňa 02.03.2017 o výpovedi Q. V., z ktorej vyplynulo, že prevažujúcim predmetom podnikateľskej činnosti spoločnosti MAOP s.r.o. v zdaňovacích obdobiach 2013 a 2014 bola distribúcia mäsa. Spoločnosť mäso nespracovávala ani ho neskladovala. Bolo objednané od dodávateľa, ktorý určil miesto nakládky a následne bolo expedované priamo k odberateľovi

X. O. na adresu Tranovského v Liptovskom Mikuláši. Objednávky boli realizované telefonicky, pričom za odberateľa jednal X. O. a pani W. a za spoločnosť MAOP s.r.o. Q. V. alebo jej manžel Q. V.. Q. V. uviedla, že spoločnosť MAOP s.r.o. na základe generálnej plnej moci zastupoval jej manžel Q. V., ktorý za spoločnosť zabezpečoval všetko okrem vystavovania faktúr v tuzemsku. Objednávky na mäso, všetky zmluvy za spoločnosť MAOP s.r.o. s X. O. uzatváral Q. V., ktorý sa s ním poznal ešte z predchádzajúceho obdobia. Prepravu mäsa zabezpečoval MAOP s.r.o. vlastnými resp. prenajatými vozidlami. Za spoločnosť MAOP s.r.o. sa vykládky mäsa zúčastnili šoféri X. V., Q. Q. a Q. B. a za daňový subjekt X. O. to boli jeho zamestnanci alebo sám X. O.. Q. V. uviedla, že zdaniteľné obchody boli uskutočnené tak, ako je uvedené na faktúrach, faktúry mal MAOP s.r.o. zaúčtované v účtovníctve a vedené v evidenciách za zdaňovacie obdobia rokov 2013 a 2014. Účtovníctvo za tieto roky nemá k dispozícii z dôvodu predaja spoločnosti Y. W. a k tomu tvrdeniu doložila Protokol o odovzdaní a prevzatí zo dňa 01.10.2014. Tento doklad - Protokol o odovzdaní a prevzatí všetkých práv a povinností vyplývajúcich z nadobudnutia obchodného podielu a funkcie konateľa obchodnej spoločnosti MAOP s.r.o. a Zmluva o prevode obchodného podielu zo dňa 01.10.2014 ako aj rozhodnutie jedného spoločníka zo dňa 01.10.2014 boli prílohou vybavenia dožiadania. Q. V. ďalej v rámci svojej výpovede uviedla, že mäso nakupovali od spoločnosti PROBES s.r.o., Košice a EJKON s.r.o., Košice. Úhrady za dodanie tovaru boli dodávateľmi uskutočňované v hotovosti. Odberateľ X. O. platil väčšinou bezhotovostne na účet vo B. alebo v hotovosti. Zo systému správcu dane bolo v súvislosti s vykonávanou kontrolou u iného daňového subjektu, ktorý taktiež obchodoval s mäsom zistené, že aj u tohto subjektu bola ako dodávateľ deklarovaná obchodná spoločnosť MAOP s.r.o. a vzhľadom k tomu, že sa jednalo o zistenia, ktoré vo vzťahu k spoločnosti MAOP s.r.o. správca dane už vykonal a vzťahovali sa na obdobia, ktoré sú predmetom tejto kontroly, správca dane z nich vychádzal, hodnotil ich a robil z nich závery aj v predmetnej kontrole, o čom bol spísaný úradný záznam zo 04.08.2017. Z týchto zistení správcu dane vyplynulo, že vykonaným miestnym zisťovaním sa nepodarilo s daňovým subjektom MAOP s.r.o. skontaktovať, správca dane zaslal na adresu MAOP s.r.o. predvolanie, ktoré sa vrátilo s poznámkou zásielka neprevzatá v odbernej lehote. Súčasne správca dane zaslal oznámenie o tomto predvolaní na ústne pojednávanie aj splnomocnenému zástupcovi spoločnosti Y. W., ale ten sa na ústne pojednávanie nedostavil. Správca dane zaslal subjektu MAOP s.r.o. druhé predvolanie na ústne pojednávanie, a to sa taktiež vrátilo s poznámkou zásielka neprevzatá v odbernej lehote a s rovnakou poznámkou doručovacieho orgánu sa vrátilo i opakované predvolanie na ústne pojednávanie zasielané splnomocnenému zástupcovi Y. W.. Správca dane dňa 04.02.2016 prostredníctvom príslušného útvaru policajného zboru požiadal o predvedenie konateľa spoločnosti Y. W., s ktorým bola dňa 07.04.2016 spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní. Menovaný vo svojej výpovedi uviedol, že spoločnosť MAOP s.r.o. kúpil cez internet a od 04.11.2014 sa stal jej konateľom. Poštou mu boli doručené nejaké doklady, ktoré podpísal a následne vrátil. S bývalými majiteľmi spoločnosti sa dohodol, že dajú do poriadku všetky podlžnosti a veci ohľadom spoločnosti a následne mu zašlú všetky doklady týkajúce sa spoločnosti. Doklady mu však nikto nedoručil, za firmu neuskutočnil žiadne transakcie. Žiadne doklady týkajúce sa spoločnosti MAOP s.r.o. neobdržal a za spoločnosť nekonal. Správca dane zistil, že daňový subjekt MAOP s.r.o. od marca 2014 nepodával daňové priznania na dani na DPH a kontrolné výkazy, v dôsledku čoho mu bola zrušená registrácia na DPH. Splnomocnený zástupca Q. Q. so správcom dane nespolupracoval, na jeho výzvy nereagoval. Doklady spoločnosti MAOP s.r.o. za obdobia, v ktorých bolo deklarované uskutočnenie zdaniteľných obchodov pre odberateľa X. O. správca dane i napriek vykonaným šetreniam nezískal. Tvrdenia bývalých konateľov spoločnosti, teda Q. V. a Y. W. si navzájom odporovali. Z Obchodného registra správca dane zistil, že spoločnosť PROBESS, s.r.o. bola 12.12.2014 dobrovoľne vymazaná z Obchodného registra, zanikla v dôsledku zlúčenia a jej právnym nástupcom sa stala spoločnosť ECO - ACOUNTING, s.r.o., Košice, ktorá bola dňa 28.01.2015 dobrovoľne vymazaná z Obchodného registra a jej právnym nástupcom sa stala spoločnosť RODES s.r.o., Bratislava. V čase od 16.08.2012 do 09.10.2014, teda v čase deklarovaných zdaniteľných plnení bol konateľom spoločnosti PROBESS, s.r.o. B. I.. Nazretím do spisu iného daňového subjektu správca dane zistil, že bol vypočutý svedok B. I., ktorý v čase deklarovaných zdaniteľných plnení bol konateľom PROBESS, s.r.o. Tento do zápisnice z ústneho pojednávania zo dňa 25.04.2017 uviedol, že spoločnosť PROBESS, s.r.o. za obdobie, keď bol jej konateľom vykonávala rôzne činnosti menšieho rozsahu, ale obchodovanie s mäsom to nebolo. Uviedol, že v roku 2014 spoločnosť sprostredkovávala stavebné práce, nákup a predaj dreva, ktoré sám organizoval aj dodával. Na otázku správcu dane, či má vedomosť a či vie podrobne popísať spôsob, akým spoločnosť PROBESS, s.r.o. uskutočňovala obchodné transakcie uviedol, že spoločnosť legálne obchodovala až pokým sa neobjavil problém s obchodmi s mäsom, ktoré ale neuskutočnil.

Začala ich riešiť NAKA Banská Bystrica, ktorá disponuje všetkými faktúrami, ktoré boli údajne vystavené spoločnosťou PROBESS, s.r.o. pre spoločnosť MAOP s.r.o. Tieto faktúry mal k dispozícii k nahliadnutiu, uviedol že ich nevystavil, nepodpísal, neopečiatkoval ich a ani nikto z jeho spoločnosti ani oprávnená osoba. Nevie, kto faktúry za spoločnosť PROBESS, s.r.o. vystavil, spoločnosť MAOP s.r.o. nepozná, neobchodoval ani s pani V., pozná jej manžela Q. V., párkrát, asi trikrát sa stretli a odvtedy začali problémy s tými údajnými obchodmi s mäsom. B. I. uviedol, že pán V. mu navrhol spoluprácu v oblasti obchodovania s mäsom, ale on ju odmietol. V nadväznosti na uvedené správca dane skonštatoval, že z výpovede svedka B. I. dodanie tovaru spoločnosťou PROBESS, s.r.o. pre spoločnosť MAOP s.r.o. nebolo potvrdené. Konateľ spoločnosti PROBESS, s.r.o. vo svojej výpovedi ako svedok uviedol, že táto spoločnosť s mäsom neobchodovala. Týmto tvrdením bolo spochybnené tvrdenie konateľky MAOP s.r.o. Q. V. o dodávateľovi mäsa, čím bol spochybnený aj možný následný predaj mäsa spoločnosťou MAOP s.r.o. X. O.. Pani Q. V. vo svojej svedeckej výpovedi ako ďalšieho dodávateľa spoločnosti MAOP s.r.o. uviedla spoločnosť EJKON, s.r.o. Spoločnosť EJKON, s.r.o. podľa výpisu z Obchodného registra mala v čase od 21.10.2011 do 01.07.2013 registrovaného ako konateľa X. Z. a od 02.07.2013 do 09.12.2013 bol konateľom tejto spoločnosti občan Bulharskej republiky K. M. K., pričom dňa 02.12.2015 bola spoločnosť ex offo vymazaná z obchodného registra. Posledné daňové priznanie k DPH podala za druhý štvrťrok roka 2013 a od 31.12.2013 jej bola zrušená registrácia na DPH. Správca dane v nadväznosti na uvedené skonštatoval, že dodanie tovaru spoločnosti MAOP s.r.o. spoločnosťou EJKON, s.r.o. a jeho následný predaj X. O. nebolo možné preveriť. V nadväznosti na všetky zistené skutočnosti správca dane po ich zosumarizovaní uzavrel, že nebolo preukázané, že sa zdaniteľné obchody uskutočnili tak, ako je deklarované v preverovaných dokladoch. Daňový subjekt dostatočne nepreukázal, že predmetné zdaniteľné obchody mu boli skutočne dodané dodávateľmi uvedenými na predložených dokladoch a že týmto dodávateľom ich uskutočnením vznikla daňová povinnosť v zmysle § 19 ods. 2 zákona o DPH, čo je jedna zo základných podmienok potrebných k tomu, aby bolo možné uplatniť právo na odpočítanie dane. Odpočítaním dane na základe týchto faktúr daňový subjekt porušil ustanovenie § 49 ods. 1 zákona o DPH, pričom rozdiel odpočítania dane celkom predstavuje sumu 1.448,90 Eur. Následne odôvodnenie rozhodnutia správcu dane opisuje vyrubovacie konanie, ktoré nasledovalo po daňovej kontrole, v rámci ktorého správca dane vykonal dôkazy, ktoré nemohol vykonať v priebehu daňovej kontroly v zmysle navrhnutých dôkazov daňového subjektu v daňovej kontrole. Konkrétne v tejto časti uviedol výpovede svedkov Q. V. a Q. Q.. Správca dane nedisponoval osobnými údajmi o ďalších navrhovaných svedkov v daňovej kontrole X. V., Q. B., Q. W. potrebnými k ich predvolaniu. Takéto údaje neposkytol správcovi dane daňový subjekt, v dôsledku čoho správca dane takéto dôkazy neuskutočnil. Vo vzťahu k svedeckej výpovedi Q. Q. správca dane skonštatoval, že táto nepreukázala, že zdaniteľné plnenie dodania mäsa daňovému subjektu X. O. za kontrolované zdaňovacie obdobia bolo reálne uskutočnené osobou svedka za dodávateľa uvedeného na prijatých faktúrach - MAOP s.r.o. Správca dane v hodnotení predovšetkým zohľadnil nespochybniteľný dôkaz, že spoločnosť MAOP s.r.o. bola odo dňa 27.06.2013 zverejnená na webovom portáli finančnej správy vo verejne dostupnom zozname platiteľov dane z pridanej hodnoty na tzv. „čiernej listine“, pretože u nej nastali dôvody na zrušenie registrácie. Daňový subjekt túto skutočnosť mal a mohol vedieť. Mal prijať opatrenia na zamedzenie vzniku prípadných pochybností správcu dane v daňovej kontrole v súvislosti s takýmto dodávateľom. Výsledky zistení správcu dane vo vyrubovacom konaní za kontrolované zdaňovacie obdobie nemali vplyv na výsledok kontroly a správca dane zotrval na záveroch z kontroly tak, ako sú uvedené v Protokole č. 10185694/2017 zo dňa 21.08.2017. Vo vyrubovacom konaní po odvolacom konaní (prvé rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa - správcu dane v tejto veci bolo žalovaným ako odvolacím orgánom zrušené a vec bola vrátená na ďalšie konanie) správca dane vypočul za účelom odstránenia procesného pochybenia svedka - konateľku dodávateľa tovaru pani Q. V., v súlade s § 25 ods. 4 Daňového poriadku, podľa ktorého o výsluchu svedka je správca dane povinný včas a riadne vyrozumieť splnomocneného zástupcu daňového subjektu tak, aby nemal upreté právo byť prítomný, vyjadrovať sa ku všetkým skutočnostiam a klásť svedkovi otázky. Správca dane v nadväznosti na odstránenie konštatovaných procesných nedostatkov opätovne vypočul svedka pani Q. V., bývalú konateľku dodávateľskej spoločnosti MAOP s.r.o., o čom spísal zápisnicu o ústnom pojednávaní zo dňa 22.01.2020, splnomocnený zástupca daňového subjektu bol upovedomený o vypočutí svedka upovedomením zo dňa 27.11.2019, ktoré mu bolo doručené dňa 11.12.2019. Z výpovede svedkyne pani Q. V. je zrejmé, že nemala a nemá prehľad o celkovej ekonomickej činnosti MAOP s.r.o., o obchodné ani finančné transakcie s dodávateľskými spoločnosťami a osobami za dodávateľské spoločnosti PROBESS, s.r.o. a EJKON, s.r.o. sa nezaujímala a nezaujíma, táto činnosť

prislúchala v zmysle udeleného plnomocenstva jej manželovi pánovi Q. V., rovnako ako disponovanie s účtom a hotovosťou. Osoby, ktoré pani Q. V. za dodávateľov uviedla s menami E. a A. nie sú podľa výpisov z obchodného registra mená konateľov. Z toho je zrejmé, že tieto osoby neboli konateľmi dodávateľov. Svedeckou výpoveďou pani Q. V. nebolo preverené, že za dodávateľské spoločnosti PROBESS, s.r.o. a EJKON, s.r.o. konali oprávnené osoby. Správca dane skonštatoval, že uvedené potvrdzuje aj výpoveď B. I. - konateľa PROBESS, s.r.o., ktorý neoprávnil žiadnu osobu na takúto ekonomickú činnosť. K uskutočneným zdaniteľným plneniam spoločnosťou MAOP s.r.o. daňovému subjektu X. O. vypovedala pani Q. V. v zásade rovnako ako v daňovej kontrole. Skúmaním prvotných dokladov v daňovej kontrole t.j. prijatých faktúr, dodacích listov, účtovných dokladov však nebolo preukázané tvrdenie svedkyne, že úhrady od daňového subjektu X. O. za prijaté mäso boli platené na účet uvedený na faktúrach tak, ako to svedkyňa uviedla do výpovede. Na faktúrach spoločnosti MAOP s.r.o. nebol nikdy uvedený účet v kolónke číslo účtu, v kolónke číslo účtu je uvedené: pokladňa forma úhrady: v hotovosti, dátum vyhotovenia faktúry, vzniku daňovej povinnosti a splatnosti boli totožné. Rovnaký dátum ako na faktúrach bol aj na príslušných dodacích listoch. Dňa 27.01.2020 uskutočnil daňový subjekt X. O. podanie - vyjadrenie v rámci vyrubovacieho konania nadväzujúceho na daňovú kontrolu za zdaňovacie obdobia január až december 2013, január až december 2014, január až máj 2015 a júl 2015 v reakcii na svedeckú výpoveď svedkyne Q. V.. Vyjadrenie predložil ako podporný dôkaz ku svojim tvrdeniam, že reálne existujúci tovar mu bol dodaný spoločnosťou uvedenou na faktúrach ako dodávateľ. V prílohe podania v čestnom vyhlásení zo dňa 07.09.2017 Q. V. prehlasuje, že X. O. mäso od spoločnosti MAOP s.r.o. prebral, uhradil platby za všetky faktúry uvedené v prílohe čestného vyhlásenia a preto nemal voči spoločnosti MAOP s.r.o. žiadne záväzky, daň z pridanej hodnoty z týchto vystavených faktúr spoločnosť MAOP, s.r.o. odviedla príslušnému daňovému úradu. Prehlásené skutočnosti vo vyhlásení pani Q. V. uviedla do svedeckých výpovedí dňa 02.03.2017 a 22.01.2020. Vyhlásenie, že z vystavených faktúr odviedla spoločnosť MAOP s.r.o. daň príslušnému daňovému úradu nie je pravdivé tvrdenie. Daň z vystavených faktúr za zdaňovacie obdobia marec až december 2014 nepriznala, keďže neboli podané žiadne daňové priznania a kontrolné výkazy. O týchto skutočnostiach sa pani Q. V. dozvedela najneskôr na ústnom pojednávaní dňa 02.03.2017, kde kontrolóri Daňového úradu Prešov, pobočka Bardejov uviedli, že spoločnosť nepodala daňové priznania ani kontrolné výkazy. Na základe takéhoto zistenia správcu dane je zrejmé, že pani Q. V. svoje vyhlásenie nezaložila na čestných tvrdeniach. Uvedené len potvrdzuje, že pani Q. V. ako jediný spoločník a konateľ spoločnosti MAOP s.r.o. nemala prehľad o ekonomických aktivitách spoločnosti, povinnostiach voči daňovému úradu, pretože sa nezaujímala o viac ako administratívnu činnosť. Takéto vyhlásenie vo svetle uvedených okolností nie je preukázateľným dôkazom pre správcu dane. Správca dane v tejto časti uzatvoril, že nevyšli najavo žiadne nové zásadne iné zistenia ako v daňovej kontrole a vo vyrubovacom konaní po daňovej kontrole a správca dane ich vyhodnotil tak, že prijal rovnaký záver ako v predošlom vyrubovacom konaní. V rámci záverečného vyhodnotenia správca dane skonštatoval, že na základe všetkých zistených a uvedených skutočností a dôkazov nebolo preukázané, že sa zdaniteľné obchody uskutočnili tak, ako je uvedené na dokladoch - deklarované na prijatých faktúrach. S poukazom na sumarizáciu konkrétnych zistení správca dane skonštatoval, že vykonaným preverovaním sa nepreukázalo, že zdaniteľné obchody deklarované v preverovaných faktúrach sa uskutočnili tak, ako je na faktúrach uvedené a že dodávateľovi uvedenému na faktúrach ich uskutočnením vznikla daňová povinnosť. Vznik daňovej povinnosti zo zdaniteľných plnení je viazaný na skutočnosť (reálnosť), jednou z týchto skutočností je fakt, že dodávateľ (resp. jeho subdodávateľ) v rámci obchodného reťazca musí byť schopný preukázať, že disponuje formálnym alebo materiálnym vybavením na to, aby dostatočne odôvodnil ekonomickú podstatu svojej obchodnej transakcie, pretože tá vytvára hlavný predpoklad, na ktorom je pojem podnikanie založené. Ak sa zistí, že pôvod tovaru nie je možné v reťazci preukázať a tiež ho nie je možné preukázať ani u subdodávateľa (napr. prostredníctvom účtovných a daňových záznamov, teda formálnych dokladov), pochybnosti o obchode sú na strane správcu dane oprávnené a je na daňovom subjekte tieto pochybnosti správcu dane vyvrátiť, pokiaľ chce byť vo svojich tvrdeniach úspešný. Správca dane poukázal na úpravu podľa § 19 ods. 1, § 49 ods. 1 a ods. 2 písm. a) a § 51 ods. 1 písm. a) všetko zákona o DPH. Právo na odpočítanie dane môže daňový subjekt uplatniť iba v prípade, ak splnil vecné a formálne podmienky v zmysle zákona. Splnenie vecných podmienok predstavuje vznik daňovej povinnosti a účel použitia prijatého zdaniteľného obchodu. Formálnu podmienku preukázania nároku na odpočítanie dane predstavuje faktúra. Daňový subjekt dostatočne nepreukázal, že zdaniteľné obchody mu boli skutočne dodané dodávateľom MAOP s.r.o., a že tomuto dodávateľovi ich uskutočnením vznikla daňová povinnosť podľa § 19 ods. 2 zákona o DPH.

2. Na základe včas podaného odvolania žalobcu rozhodovalo Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky (ďalej ako odvolací správny orgán alebo žalovaný), ktoré rozhodnutím Číslo: 100480842/2021 zo dňa 23.03.2021 (ďalej ako rozhodnutie odvolacieho správneho orgánu alebo rozhodnutie žalovaného alebo napadnuté rozhodnutie) potvrdilo rozhodnutie správcu dane. Žalovaný po skonštatovaní podstatného obsahu odvolacej argumentácie žalobcu v podanom odvolaní proti rozhodnutiu správcu dane, priebehu a výsledkov dokazovania vykonaného správcom dane a z toho vyvodených záverov správcu dane, vrátane výsledkov dokazovania v pokračujúcom vyrubovacom konaní po rozhodnutí odvolacieho orgánu po prvom rozhodnutí odvolacieho orgánu, ktorým bolo prvé rozhodnutie správcu dane v tejto veci zrušené, k jednotlivým odvolacím námietkam uviedol nasledovné závery: Podľa odvolacieho orgánu správca dane pri výkone daňovej kontroly ako aj vo vyrubovacom konaní všetky dôkazy a zistené skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane hodnotil v ich vzájomnej súvislosti a prihliadal na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo. Viedol dokazovanie s cieľom preveriť reálnosť obchodov deklarovaných faktúrami, snažil sa úplne a presne zistiť skutkový stav veci tým, že si zaobstaral pri výkone daňovej kontroly nevyhnutné podklady a dôkazy. Odvolávajúci sa žiadnymi relevantnými dôkazmi nevyvrátil správcovi dane zistené skutočnosti, na základe ktorých bola spochybnená realizácia zdaniteľných obchodov. Vychádzal zo zásady skutočného obsahu právneho úkonu rozhodujúceho pre určenie dane a zo skutočnosti, že z daňového hľadiska je rozhodujúca reálna existencia plnenia prijatého od platiteľa, ktorý fakturoval zdaniteľné plnenie. Ide o ekonomickú podstatu daňovej transakcie, ktorú zákon uprednostňuje pred formou a právnym titulom, na základe ktorého bola uskutočnená. Potreba skúmania ekonomického dôvodu daňovej transakcie sa prejavuje ako súčasť zásady posudzovania právneho úkonu podľa jeho obsahu. Zdôraznil, že daňové konanie nie je konaním vyhľadávacím práve správca dane je ten subjekt, ktorý rozhodne aké dôkazy budú vykonané a akým spôsobom dokazovanie doplní. Žalovaný poukázal na základnú zásadu obchodného práva - zásadu poctivého obchodného styku, v zmysle ktorej základným predpokladom pre riadne fungovanie obchodnej spoločnosti je to, že štatutárny orgán obchodnej spoločnosti musí mať vedomosť o subjektoch, v spolupráci s ktorými podniká. Ak takéto vedomosti evidentne štatutárnemu orgánu obchodnej spoločnosti chýbajú, potom v danom prípade ide o výkon práva na podnikanie, ktorý nepožíva v zmysle právnu ochranu a pochybnosti správcu dane o pravdivosti uvádzaných údajov zo strany daňového subjektu sú oprávnené. Pochybnosti, ktoré vyhodnocoval správca dane vznikli na základe dokladov, ktoré predložil odvolávajúci sa. Správca dane od neho požadoval štandardné dôkazy, ktoré si mal zabezpečiť na základe svojich vedomostí, obchodných pravidiel, poctivého obchodného styku, opatrnosti v dodávateľsko-odberateľských vzťahoch. Konkrétne k jednotlivým odvolacím námietkam žalovaný uviedol, že vzhľadom k úprave vyplývajúcej z daňového poriadku môže správca dane zaslať výzvu na vyjadrenie sa k protokolu iba pokiaľ ide o protokol kde bol zistený rozdiel dane, v nadväznosti na čo správca vypracoval dva protokoly. Jeden protokol, kde bol zistený rozdiel dane, teda protokol s nálezom a druhý, kde nebol zistený rozdiel dane - protokol bez nálezu za zdaňovacie obdobie november až december 2014, január až apríl 2015 a december 2015. Daňová kontrola bola ukončená v súlade so zákonom (záver žalovaného k odvolacej námietke I). Žalovaný poukázal na skutočnosti vyplývajúce z administratívneho spisu, ktoré konkrétne v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, z ktorých má podľa jeho tvrdení vyplývať, že protokoly z kontroly na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia január až december 2013, január až december 2014, január až máj 2015 a júl až december 2015 boli vypracované a odoslané na schválenie dňa 18.08.2017, t.j. pred doručením námietky zaujatosti voči zamestnancom správcu dane - Daňového úradu Žilina, pobočka Ružomberok. Žalovaný z predloženého spisu zistil, že poverení kontrolóri nevykonávali žiadne úkony súvisiace s vyrubovacím konaním od doručenia námietky, t.j. od 18.08.2017 až do vydania rozhodnutí o nevylúčení zamestnancov správcu dane z vyrubovacieho konania dňa 13.09.2017. Tiež vzhľadom ku skutočnosti rozhodnutia o nevylúčení zamestnancov správcu dane z konania, vyhodnotil žalovaný druhú odvolaciu námietku ako bezpredmetnú. Žalovaný poukázal na úpravu podľa Daňového poriadku, ktorá upravuje lehotu na vykonanie daňovej kontroly. Táto je v zmysle uvedeného ustanovenia najviac jeden rok odo dňa jej začatia. Prerušenie daňovej kontroly daňový poriadok špeciálne neupravuje. V zmysle Daňového poriadku na prerušenie daňovej kontroly sa primerane použije Daňového poriadku. Správca dane prerušil vykonávanú daňovú kontrolu rozhodnutím č. 100905586/2017 zo dňa 16.05.2017. Daňová kontrola sa prerušila odo dňa 18.05.2017 až do získania informácií potrebných pre správne určenie dane. Uvedené rozhodnutie bolo odovzdané na poštovú prepravu dňa 17.05.2017. Správca dane oznámením zo dňa 14.07.2017 oznámil daňovému subjektu, že pominuli dôvody, pre ktoré sa daňová kontrola prerušila a pokračuje vo výkone daňovej kontroly. Žalovaný skonštatoval, že prerušenie daňovej kontroly

bolo v súlade s citovaným ustanovením Daňového poriadku a nejednalo sa o nezákonné prerušenie daňovej kontroly (záver žalovaného k III. odvolacej námietke). Správca dane postupoval v súlade s Daňovým poriadkom a daňovú kontrolu ukončil podľa dôkazov vykonaných ku dňu vyhotovenia protokolu z daňovej kontroly. Tento postup správca dane zvolil z dôvodu zachovania ročnej lehoty na výkon daňovej kontroly. V rámci následného vyrubovacieho konania správca dane vykonal dokazovanie na návrh odvolávajúceho sa, t.j. vypočutie navrhovaných svedkov, pričom správca dane nedisponoval osobnými údajmi navrhnutých svedkov (tieto neposkytol ani odvolávajúci sa). V dôsledku toho správca dane tieto dôkazy nevykonal počas výkonu daňovej kontroly. Odvolávajúci sa bol informovaný o výsledku dokazovania správcu dane vo vyrubovacom konaní a počas vyrubovacieho konania mal možnosť predkladať ďalšie dôkazy a navrhovať doplnenie dokazovania. Odvolací orgán preskúmaním napadnutého rozhodnutia a z predloženého spisového materiálu zistil, že odvolávajúci sa počas vyrubovacieho konania vo svojich vyjadreniach nenamietal procesný postup správcu dane. Žalovaný skonštatoval, že správca dane pri ukončení daňovej kontroly postupoval v súlade s úpravou podľa § 46 Daňového poriadku a vo vyrubovacom konaní v súlade s úpravou § 68 ods. 3 Daňového poriadku (záver vo vzťahu ku IV. odvolacej námietke). Pokiaľ ide o V. odvolaciu námietku, žalovaný uvádza, že v nej uvedené tvrdenie odvolávajúceho sa nie je pravdivé, pretože z protokolu číslo 101805694/2017 zo dňa 21.08.2017, a to z jeho strany 14 vyplýva, že dňa 01.02.2016 správca dane vykonal ústne pojednávanie v súvislosti s výkonom daňovej kontroly o čom vyhotovil zápisnicu o ústnom pojednávaní číslo 10246777/2016, v ktorej odvolávajúceho sa informoval o zistených skutočnostiach, medzi ktorými boli aj pochybnosti zistené vo vzťahu k dodávateľovi ZOTTO s.r.o., a preto aj dňa 17.08.2017 v zápisnici číslo 101777858/2017, ktorej predmetom bolo oboznámenie sa s výsledkom daňovej kontroly je spoločnosť ZOTTO s.r.o. uvádzaná. Túto námietku vyhodnotil žalovaný ako nedôvodnú. Vo vzťahu k odvolacím námietkam VI. až VII. Žalovaný uviedol, že mal za preukázané, že správca dane vo veci vykonal rozsiahle preverenie a dokazovanie, vykonané dôkazy hodnotil podľa základných zásad správy daní v súlade s úpravou § 3 Daňového poriadku. Uviedol preukázané kontrolné zistenia do protokolu, voľne hodnotil svoje zistenia a dôkazy, jednotlivo ako aj vo vzájomných súvislostiach (§ 3 ods. 3 Daňového poriadku), ktoré vyhodnotil predovšetkým na stranách 9 až 11 a 15 až 17 protokolu. Dospel k záveru podľa ktorého odvolávajúcim sa došlo k porušeniu hmotnoprávnych predpisov zákona o DPH a dôsledkom porušenia úpravy § 49 ods. 1 zákona o DPH je neuznanie odpočítania dane v jednotlivých zdaňovacích obdobiach. Postup vyhodnotenia dôkazov správcom dane považuje žalovaný za zákonný. Postup vyhodnotenia dôkazov ich analýzou v prospech a neprospech daňového subjektu nie je v súlade s procesným právnym predpisom - Daňovým poriadkom, takýto spôsob hodnotenia dôkazov Daňový poriadok neupravuje. Námietku odvolávajúceho sa, ktorou je poukazované na nesprávne hodnotenie vykonaných dôkazov, vyhodnotil žalovaný ako irelevantnú, teda ako námietku, na ktorú nie je možné prihliadať. Pokiaľ ide o odvolacie námietky VIII. až IX. žalovaný skonštatoval, že úlohou správcu dane pri posudzovaní opodstatnenosti uplatnených nárokov na odpočítanie dane je vychádzať nielen z daňových dokladov, ktoré boli predložené platiteľom, ale aj zo zistení, či predloženým dokladom neabsentuje materiálny základ. Vykonaným preverovaním sa nepreukázalo, že sa zdaniteľné obchody deklarované na preverovaných faktúrach uskutočnili tak, ako je na nich uvedené a že dodávateľovi na nich uvedenému vznikla daňová povinnosť. Správca dane pri prvotnom ponímaní skúmal, či tovar podľa predložených faktúr dodal deklarovaný dodávateľ, či tento dodávateľ bol schopný predmetné dodávky realizovať. Preukázaním materiálneho plnenia v deklarovanej dodávke a jej pridruženie (priama súvislosť) k osobe dodávateľa je prakticky možné len v prípade, ak samotný dodávateľ, resp. jeho subdodávateľ vie formálne a vecne potvrdiť, že dodávku skutočne vykonal. Nie je možné považovať za dodanie tovaru také plnenie, v ktorom absentuje dôkazný prostriedok o vykonaní dodávok osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby. Správca dane pri vedenom dokazovaní na základe svojich zistení spochybnil skutočný obsah právneho úkonu vyplývajúci z platiteľom predložených faktúr. Vznik daňovej povinnosti zo zdaniteľných plnení je viazaný na skutočnosť, reálnosť. Jednou z týchto skutočností je fakt, že dodávateľ resp. jeho subdodávateľ musí byť schopný preukázať, že disponuje formálnym alebo materiálnym vybavením na to, aby dostatočne odôvodnil ekonomickú podstatu svojej obchodnej transakcie, pretože tá vytvára hlavný predpoklad, na ktorom je pojem podnikanie založené. Ak sa zistí, že pôvod tovaru nie je možné v reťazci preukázať a tiež, že ho nie je možné preukázať ani u subdodávateľa napríklad prostredníctvom účtovných a daňových dokladov, pochybnosti na strane správcu dane sú oprávnené a je na strane daňového subjektu povinnosť tieto pochybnosti správcu dane vyvrátiť pokiaľ by chcel byť vo svojich tvrdeniach úspešný. Konkrétne v tejto časti žalovaný poukázal na to, že pokiaľ by odvolávajúci preveril svojich dodávateľov tak by vedel, že na čiernej listine

platiteľov od 27.06.2013 je zverejnená i spoločnosť MAOP s.r.o. až do zrušenia jej registrácie k dani z pridanej hodnoty správcom. Ani kombinácia výhodnej ceny a priamej dodávky od poľských výrobcov bez využitia dostupných možností preverenia poctivosti obchodného styku priamo u dodávateľa za účelom zamerania nepoctivých obchodných praktík a nesúladu formálnych náležitostí plnení s jej vecnými stránkami, nevzbudili u odvolávajúceho sa podozrenie, že by sa mohol zapojiť do podvodného reťazca. Odvolávajúci sa nevenoval pozornosť prevereniu dodávateľa, svoju pozornosť v dobrej viere sústredil predovšetkým na vecnú stránku plnení, a to na kvalitu a cenu dodávaného tovaru a spoľahlivosť dodávok. Vo vyrubovacom konaní správca dane uskutočnil dôkazy, ktoré boli navrhnuté odvolávajúcim sa. Avšak týmito svedeckými výpoveďami neboli zistené skutočnosti, ktoré by mali vplyv na zmenu výroku rozhodnutia. Pokiaľ ide o X. odvolaciu námietku žalovaný skonštatoval, že aktualizovaný zoznam platiteľov DPH, u ktorých nastali dôvody na zrušenie registrácie pre DPH zverejňuje Finančné riaditeľstvo SR na svojej internetovej stránke v zmysle § 52 ods. 6 Daňového poriadku. V zozname je uvedené meno a priezvisko fyzickej osoby, jej trvalý pobyt alebo miesto podnikania, ak je odlišné od trvalého pobytu alebo obchodné meno alebo názov právnickej osoby a jej sídlo, identifikačné číslo organizácie, identifikačné číslo pre daň platiteľa dane z pridanej hodnoty, dátum zverejnenia v zozname, ktorý je generovaný automaticky systémom v deň zverejnenia, kalendárny rok, v ktorom nastali dôvody na zrušenie. V zmysle úpravy § 52 ods. 7 daňového poriadku platiteľa DPH, ktorý je zverejnený v zozname podľa ods. 6 Finančné riaditeľstvo SR vymaže z tohto zoznamu, ak odpadli dôvody, na základe ktorých bol v tomto zozname zverejnený a súčasne v období šiestich po sebe idúcich nasledujúcich kalendárnych mesiacoch platiteľ dane neporušil povinnosti pri daňovej kontrole, neporušil povinnosť podať daňové priznanie alebo kontrolný výkaz ani povinnosť zaplatiť vlastnú daňovú povinnosť a bol zastihnuteľný na adrese sídla, miesta podnikania alebo na adrese prevádzkarne alebo mu bola zrušená registrácia k dani z pridanej hodnoty. Pokiaľ ide o XI. odvolaciu námietku žalovaný skonštatoval, že preskúmaním napadnutého rozhodnutia a predloženého spisového materiálu pochybenie zo strany správcu dane tvrdené žalobcom (žalobca tvrdil v tejto odvolacej námietke, že správca dane neumožnil jeho splnomocnenému zástupcovi nahliadnuť do spisu a že správca dane úmyselne obmedzoval jeho práva počas daňovej kontroly), žalovaný nevzhliadol. Zároveň uviedol, že daňový subjekt mal možnosť v prípade, ak by k takejto situácii došlo podľa § 71 daňového poriadku vzniesť námietku. Pokiaľ ide o XII. odvolaciu námietku žalovaný skonštatoval, že vyrubovacie konanie podľa § 68 ods. 1 daňového poriadku v predmetnom konaní začalo dňa 08.09.2017 a bolo ukončené dňom doručenia rozhodnutí dňa 22.03.2019. Novelizované ustanovenie § 68 ods. 3 daňového poriadku, ktorým sa skrátila lehota na vydávanie rozhodnutí vo vyrubovacom konaní, najneskôr do troch mesiacov od uplynutia lehoty určenej správcom dane podľa prvej vety, bola účinná až od 01.01.2018. Podľa prechodného ustanovenia § 165g ods. 7 k úpravám účinným od 01. januára 2018 daňového poriadku je jednoznačne stanovené, že lehota na vydanie rozhodnutia podľa § 68 ods. 3 v znení účinnom od 01.01.2018 sa použije na vyrubovacie konanie, ktoré začalo po 31. decembri 2017. Z uvedeného je zrejmé, že správca dane neporušil namietanú trojmesačnú lehotu na vydanie rozhodnutia, ako to v tejto odvolacej námietke namietal odvolávajúci sa. Pokiaľ ide o XIII. odvolaciu námietku žalovaný skonštatoval, že rozhodnutia, ktoré boli vydané na základe oznámenia o daňovej kontrole 13.06.2016 boli vydané na základe zákonného postupu v súlade s úpravou § 68 daňového poriadku po tom, ako v týchto konaniach, ktoré vyústili do vydaní samostatných rozhodnutí prebehlo vyrubovacie konanie.

3. Podaním zo dňa 07.06.2021 podal žalobca včas všeobecnú správnu žalobu, ktorou navrhol preskúmať zákonnosť viacerých rozhodnutí žalovaného a tieto rozhodnutia zrušiť a vec vrátiť daňovému úradu na ďalšie konanie. Samostatným uznesením sp. zn. zo dňa 13.10.2021, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 22.10.2021 vylúčil správny súd na základe aplikácie - ďalej len výrokom VII. na samostatné konanie o správnej žalobe zo dňa 07.06.2021 proti rozhodnutiu žalovaného Číslo: 100480842/2021. Žalobca na odôvodnenie predloženej správnej žaloby uviedol, že napadnuté rozhodnutie je nezákonné pre nedostatočné zistenie skutkového stavu, nesprávne právne posúdenie veci a pre podstatné porušenie ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia, v nadväznosti na čo je žalobca ukrátený na svojich právach. Žalobca poukázal na SR, v zmysle ktorej úpravy dane a poplatky možno ukladať len zákonom a na základe zákona. V nadväznosti na to, ak daňový úrad nepostupuje podľa zákona a poruší niektorú zo svojich zákonom ustanovených povinností, neumožní daňovému subjektu realizáciu niektorého z jeho zákonných práv, je rozhodnutie daňového

úradu završujúce daňovú kontrolu nezákonné. V tejto časti žalobca poukázal na závery podľa nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. z 18.09.2008, nález Ústavného súdu SR sp. zn. zo dňa 16.12.2015, nález Ústavného súdu SR sp. zn. zo dňa 16.12.2008 a závery podľa rozsudku NS SR sp. zn. M-Sž do V1/00. Žalobca uviedol, že pokiaľ formálny úkon správcu dane, ktorý zákon upravuje pri daňovej kontrole nie je vykonaný v súlade so zákonom, potom ani rozhodnutie správcu dane nemožno považovať za zákonné. Zákonnosť rozhodnutia je podmienená zákonnosťou postupu, v ktorej časti žalobca poukázal na závery podľa rozsudkov NS SR sp. zn. , , , a . Pri ukladaní daní nemožno rozlišovať väčšiu alebo menšiu nezákonnosť, väčšiu alebo menšiu závažnosť procesného pochybenia. Žalobca s poukazom na SR zdôraznil, že Slovenská republika je právny štát a zdôraznil princíp právnej istoty. Tiež poukázal na závery podľa rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. . Uviedol, že ak SR uvádza, že dane možno ukladať zákonom alebo na základe zákona, je legitímnym očakávaním daňového subjektu, že správca dane a žalovaný budú od začatia daňového konania až do skončenia odvolacieho konania postupovať striktne podľa zákona. Ak tak nepostupujú alebo zákon vykladajú extenzívne () nemožno ich rozhodnutie považovať za zákonné. V tejto časti žalobca poukázal na závery podľa rozsudkov NS SR sp. zn. , , , a . Ukladanie daní je de facto odnímaním časti nadobudnutého vlastníctva, čo predstavuje zásah do základných práv a slobôd daňového subjektu, konkrétne do jeho práva vlastniť majetok a pokojne ho užívať. Žalobca vzniesol následne tieto konkrétne námietky, ktoré uplatnil už aj v rámci odvolacieho konania v administratívnom konaní:

- žalobca tvrdí, že rozhodnutie o prerušení daňovej kontroly č. 100905586/2017 zo dňa 16.05.2017 nebolo vyhotovené v súlade so zákonom, pretože bolo vydané skôr ako príslušný orgán zaslal žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií (ďalej len MVI) príslušnému orgánu iného členského štátu,

- žalobca tvrdí, že protokol bol vyhotovený v čase, kedy bola žalobcom podaná námietka zaujatosti proti kontrolným pracovníčkam správcu dane, čo predstavuje porušenie úpravy podľa § 60 ods. 5 daňového poriadku,

- žalobca tvrdí porušenie úpravy podľa § 45 ods. 6 daňového poriadku zo strany správcu dane a

- žalobca tvrdí, že boli splnené všetky zákonné podmienky na uplatnenie nároku na odpočítanie dane žalobcom pri nákupe tovaru od dodávateľa uvedeného na faktúre s poukazom na judikatúru Najvyššieho súdu SR a Súdneho dvora EÚ. Vo vzťahu k prvej námietke ďalej žalobca uviedol, že žalovaný poukázal pri vysporiadaní sa s ňou ako s odvolacou námietkou na úpravu podľa § 61 daňového poriadku. Žalobca v správnej žalobe tvrdí, že sa žalovaný nevysporiadal s námietkou, podľa ktorej rozhodnutie o prerušení daňovej kontroly nemôže byť vydané skôr, ako príslušný orgán - Finančné riaditeľstvo, zašle žiadosť o MVI (medzinárodná výmena informácií - poznámka správneho súdu) príslušnému orgánu členského štátu. Rozhodnutie žalovaného neobsahuje náležitosť podľa § 63 ods. 5 daňového poriadku, a to konkrétne vysporiadanie sa s námietkou žalobcu v nadväznosti na úpravu podľa § 74 ods. 2 daňového poriadku. MVI sa uskutočňuje mimo právny rámec daňového poriadku, v ktorej časti poukázal žalobca v správnej žalobe na závery podľa rozsudku NSS ČR sp. zn. zo dňa 16.11.2010 a uviedol, že MVI je na daňovom konaní nezávislým procesom z čoho vyplýva, že pokiaľ sa správca dane rozhodne prerušiť daňovú kontrolu už v deň vyhotovenia rozhodnutia o prerušení, musia byť splnené podmienky uvedené v osobitnom predpise. Orgánom, ktorý rozhoduje, že je potrebné získať informácie podľa osobitného predpisu je Finančné riaditeľstvo SR. Ku prerušeniu daňovej kontroly teda nemôže dôjsť už zaslaním e-mailu Finančnému riaditeľstvu SR správcom dane, ale až keď Finančné riaditeľstvo SR pošle žiadosť o MVI príslušnému orgánu členského štátu, a to spôsobom podľa článku 8 nariadenia Rady (EU) č. 904/2010, teda formulárom prijatým Európskou komisiou. Ak by tento spôsob nebol dodržaný, neboli by podmienky pre prerušenie daňovej kontroly podľa § 61 ods. 1 písm. b) daňového poriadku splnené. Z toho vyplýva, že na prerušenie daňovej kontroly podľa § 61 ods. 1 písm. b) daňového poriadku musia byť splnené dve podmienky: 1. Finančné riaditeľstvo SR musí zaslať žiadosť o MVI príslušnému orgánu členského štátu a 2. musí tak učiniť vzorovým formulárom prijatým Európskou komisiou. V tejto časti žalobca poukázal na závery podľa rozsudkov NS SR sp. zn. zo dňa 21.02.2019 konkrétne bod 48., sp. zn. zo dňa 27.02.2019 konkrétne bod 74., sp. zn. zo dňa 26.06.2019 konkrétne bod 46. a sp. zn. zo dňa 10.09.2019 konkrétne bod 48. V nadväznosti na tieto rozhodnutia uviedol, že daňovú kontrolu by mal správca dane prerušiť dňom odoslania žiadosti príslušnému orgánu cudzieho štátu a pokračovať v nej dňom doručenia odpovede. V prejednávanej veci bola daňová kontrola prerušená rozhodnutím správcu dane zo dňa 16.05.2017, a to odo dňa 18.05.2027,

avšak žiadosť o MVI bola odoslaná až 23.05.2017, z čoho vyplýva, že rozhodnutie o prerušení daňovej kontroly je v rozpore s úpravou podľa § 61 ods. 1 písm. b) daňového poriadku. Lehota na výkon daňovej kontroly plynula ďalej, teda i počas nezákonného prerušenia daňovej kontroly a nebola dodržaná lehota na vykonanie daňovej kontroly. K druhej námietke žalobca v správnej žalobe uviedol, že poukazuje na úpravu podľa § 60 ods. 5 daňového poriadku, pričom skonštatoval, že vyhotovenie protokolu nie je nevyhnutným úkonom v zmysle úpravy § 60 ods. 5 daňového poriadku. Žalobca tvrdí, že odôvodnenie žalovaného v jeho rozhodnutí je zavádzajúce a nepravdivé. Žalobca poukázal na úpravu podľa § 46 ods. 8 daňového poriadku. Uviedol, že protokol vyhotovujú v praxi pracovníci správcu dane, ktorí sú poverení výkonom daňovej kontroly. Tu to boli H.. P. W. a H.. Q. W. Q.. Právna úprava, konkrétne daňový poriadok, neumožňuje zasielať vypracovaný protokol na schválenie ani priamemu ani nepriamemu nadriadenému a zasahovať tým do obsahu protokolu vyhotoveného zamestnancami správcu dane. Správca dane nepredložil žiaden dôkaz o vyhovení protokolu už dňa 18.08.2017 H.. W. a H.. W. Q. okrem poznámky uvedenej v závere protokolu. Dátum vloženia protokolu do informačného systému Finančnej správy SR poverenými pracovníkmi, ktorým momentom bolo protokolu pridelené číslo 101805694/2017, teda deň 21.08.2017 je podľa tvrdenia žalobcu potrebné považovať za deň vypracovania protokolu. K tretej námietke žalobca v správnej žalobe uviedol, že správca dane poukázal na zápisnicu o ústnom pojednávaní číslo 10246777/2016 vo vzťahu ku spochybneniu dodávateľa ZOTTO, s.r.o. Žalobca zdôraznil obsah zápisnice o ústnom pojednávaní č. 102467707/2017 zo dňa 01.02.2017, v ktorej podľa jeho tvrdenia nie sú uvedené žiadne pochybnosti vo vzťahu k dodávateľovi ZOTTO, s.r.o. Až v zápisnici č. 101777858/2017 zo dňa 17.08.2017 sa prvýkrát v priebehu daňovej kontroly objavujú pochybnosti o dodaní tovaru žalobcu dodávateľom ZOTTO, s.r.o., pričom splnomocnený zástupca žalobcu chcel využiť právo nazrieť do spisu podľa § 23 daňového poriadku, avšak mu toto bolo pracovníčkami správcu dane upreté. Žalobca v tejto časti zdôraznil predmet ústneho pojednávania, ktoré sa uskutočnilo dňa 17.08.2017 a o ktorom bola spísaná zápisnica č. 101777858/2017, ktorým bolo oboznámenie s výsledkami kontroly DPH, pričom táto zápisnica mala slúžiť pre uplatnenie práva žalobcu podľa § 45 ods. 1 písm. f) daňového poriadku a na to bolo potrebné, aby bol so zistenými skutočnosťami oboznámený. Žalobca zdôraznil odlišnosť právnej úpravy inštitútov podľa § 45 ods. 1 písm. f) a podľa § 46 ods. 5 daňového poriadku. Aj keď v zápisnici z ústneho pojednávania č. 101777858/2017 zo dňa 17.08.2017 už sú vyjadrené pochybnosti správcu dane vo vzťahu k jeho dodávateľom, úplne absentuje výzva na odstránenie pochybností. Správca dane nevytvoril časový priestor, aby sa daňový subjekt mohol so zisteniami a pochybnosťami oboznámiť a po nazretí do spisu sa k nim vyjadriť. Takýmto postupom správca dane uprel žalobcovi práva podľa § 45 ods. 1 písm. f) daňového poriadku a tiež týmto postupom došlo k porušeniu povinnosti správcu dane podľa § 46 ods. 5 daňového poriadku, čo spôsobuje nezákonnosť daňovej kontroly a vyrubovacieho konania. Vo vzťahu ku štvrtej námietke žalobca v správnej žalobe uviedol, že namieta záver správcu dane a žalovaného, podľa ktorého priamy dodávateľ žalobcu, teda subjekt MAOP s.r.o. nepreukázal žiadnymi dôkazmi nadobudnutie tovaru, ktorý bol následne odpredaný žalobcovi. Žalobca poukazuje na mnohé rozhodnutia Súdneho dvora EU, v ktorých sa zdôrazňuje, že dôsledné skúmanie reálnosti obchodov pre odpočet DPH v súvislosti s bojom proti daňovým podvodom nie je možné založiť na systéme zodpovednosti bez zavinenia, ktorý prekračuje rozsah nevyhnutný na ochranu verejných financií. V tejto časti žalobca poukazuje na ním tvrdené závery vyplývajúce z rozhodnutí NS SR sp. zn. , , , , a , NSS ČR sp. zn. a SD EU sp. zn. C-80/11, C-142/11, C-439/04 a C-354/03. Žalobca tvrdí, že vzhľadom na nespochybniteľnú existenciu materiálneho plnenia nemal vedomosť a ani nemohol vedieť, že sa svojou účasťou na obchodoch s dodávateľom MAOP s.r.o. zúčastňuje na nejakom podvodnom konaní resp. na zneužití práva. Oproti námietkam uplatneným v odvolaní a rozvinutým v podanej správnej žalobe tak, ako vyplýva z vyššie uvedeného žalobca v správnej žalobe vymedzil ďalšiu piatu námietku v odvolacom konaní, v rámci administratívneho konania neuplatnenú, avšak spôsobilú uplatnenia v nadväznosti na žalobcom označené závery vyplývajúce z uznesenia NS SR sp. zn. , podľa ktorých v správnej žalobe možno uplatniť aj námietky, ktoré neboli vznesené v odvolacom konaní v rámci administratívneho konania. Takto žalobca uplatnil námietku, v obsahu ktorej zdôraznil dôvod prvého rozhodnutia žalovaného o zrušení prvého rozhodnutia správcu dane v tejto veci pre neupovedomenie splnomocneného zástupcu žalobcu o zmene termínu výsluchu svedka a pre iné procesné pochybenia. Žalobca v tejto časti zdôraznil, že účelom vyrubovacieho konania nie je opakovanie vykonávania dôkazov vykonaných už v daňovej kontrole. Vyrubovacie konanie ovláda prejednacia a nie vyhľadávacia (vyšetrovacia) zásada. Dokazovanie vo vyrubovacom konaní je možné uskutočniť len podľa § 68 ods. 3

daňového poriadku, teda ak to daňový subjekt navrhuje vo vyjadrení k protokolu, pričom žalobca takýto návrh neučinil.

4. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 31.03.2022. Uviedol, že daňovou kontrolou bolo zistené, že si žalobca uplatnil odpočet z dodávateľských faktúr za dodávky mäsa od dodávateľa MAOP s.r.o. Odpočet nebol priznaný pre porušenie úpravy podľa § 49 ods. 1, ods. 2 písm. a) zákona o DPH. Priamy dodávateľ MAOP s.r.o. nepreukázal nadobudnutie tovaru, jeho pôvod, od koho bol tovar nakúpený, nebola preukázaná preprava tovaru, ktorú mal zabezpečovať MAOP, s.r.o. Subdodávateľov EJKON, s.r.o. a PROBESS, s.r.o. nebolo možné preveriť. Konateľ PROBESS, s.r.o. pán B. I. uviedol, že subjekt MAOP s.r.o. nepozná, neobchodoval s ním. Žalovaný uviedol, že neboli vyvrátené pochybnosti správcu dane a zdôraznil posudzovanie právneho úkonu podľa obsahu. Taktiež zdôraznil dôkaznú povinnosť daňového subjektu, pričom uviedol, že správca dane požadoval po daňovom subjekte štandardné dôkazy. Zdôraznil zásadu poctivého obchodného styku v nadväznosti na úpravu . Pochybnosti správcu dane sa týkali dodávky mäsa deklarovaným dodávateľom MAOP s.r.o. a boli jasne a logicky sformulované, boli odôvodnené a žalobca bol s nimi oboznámený. Sporné faktúry od deklarovaného dodávateľa MAOP s.r.o. nemajú ekonomické opodstatnenie, boli vystavené bez riadneho podnikateľského dôvodu. Vo vzťahu ku konkrétnym žalobným námietkam žalovaný uviedol, že judikatúra uvádzaná žalobcom vo vzťahu zásade zákonnosti je bez aplikácie na konkrétny prípad. Z porušeniami v súvislosti s prerušením daňovej kontroly s úpravou podľa daňového poriadku a námietkou zaujatosti sa žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia vysporiadal. Prerušenie bolo zákonné, v ktorej časti poukázal na úpravu podľa , všetko daňového poriadku. Uviedol, že pokiaľ je daňová kontrola prerušená, lehoty neplynú v zmysle úpravy daňového poriadku. Závery podľa rozhodnutia NS SR sp. zn. podľa tvrdenia žalovaného na vec nedopadajú. Zistenia vo vzťahu k subjektom Mozy Group, s.r.o. a Malko Slovakia s.r.o. na základe medzinárodnej výmeny informácií nemali dopad na deklarované zdaniteľné plnenie a ani na vyrubený rozdiel dane, čo je uvedené v protokole z daňovej kontroly a z tohto dôvodu to nebolo uvádzané v rozhodnutí žalovaného. Rozpor s úpravou daňového poriadku teda nie je možné skonštatovať. Vo vzťahu ku ostatným námietkam v správnej žalobe žalovaný v rámci svojho vyjadrenia k žalobe uviedol, že sú totožné s odvolacími námietkami a vyjadril sa k nim už vo svojom rozhodnutí. Správca dane neskonštatoval podozrenie na daňový podvod, ale vychádzal pri svojom rozhodnutí z neuznania odpočítania pre porušenie - nesplnenie hmotnoprávnych podmienok odpočtu podľa zákona o DPH. Žalovaný postupoval pri rozhodnutí o odvolaní v súlade s úpravou daňového poriadku.

5. Podaním zo dňa 28.05.2022 učinil žalobca repliku po nastúpení účinkov koncentrácie rozsahu a dôvodov správnej žaloby v zmysle úpravy podľa . Žalobca v obsahu repliky uviedol, že nebola dodržaná lehota na vykonanie daňovej kontroly z dôvodu nezákonnosti prerušenia daňovej kontroly a v tejto časti poukázal na závery podľa rozhodnutia NS SR sp. zn. konkrétne bod 48., konkrétne bod 74., konkrétne bod 46. a konkrétne bod 48. K záverom podľa rozsudku NS SR sp. zn. žalobca skonštatoval, že žalovaný nepochopil podstatu námietky žalobcu, ktorý tvrdí, že keďže daňová kontrola má na vykonanie stanovenú zákonnú lehotu je potrebné, aby bola daňová kontrola prerušená len z účelných dôvodov a ak správca dane neuvedie zistenia MVI, pre realizáciu ktorých bola daňová kontrola prerušená v odôvodnení R1, nie je možné posúdiť vplyv zistení MVI na konečné rozhodnutie a tým účelnosť prerušenia a rozhodnutie správcu dane nie je čo do náležitostí bez uvedenia týchto skutočností, teda konkrétnych zistení vyplývajúcich z MVI v súlade s úpravou daňového poriadku. Žalobca podľa repliky trvá na eurokonformnom výklade zákona o DPH, tvrdí, že nedošlo k daňovému úniku ani k daňovému podvodu, o ktorom by žalobca vedel alebo mohol vedieť. Úprava podľa daňového poriadku nič neprikazuje, nezakazuje, ide o oprávňujúcu normu. Pre uplatnenie odpočtu pri tuzemskom nadobudnutí tovaru stanovuje úprava zákona o DPH podmienku, aby daňový subjekt použil nadobudnutý tovar alebo prijatú službu pre účely svojej podnikateľskej činnosti a daň voči nemu uplatnil iný platiteľ dane, pričom zároveň v zmysle zákona o DPH je potrebné, aby mal faktúru od platiteľa vystavenú podľa zákona o DPH. Všetko v zmysle uvedeného žalobca splnil. V tejto časti žalobca poukázal na závery podľa rozsudku SD EU sp. zn. C-154/20 zo dňa 09.12.2021 vo veci Kemwater ProChemie s.r.o., z ktorého vyplýva, že ak správca dane a žalovaný tvrdia, že tovar nedodal dodávateľ uvedený na faktúrach je ich zákonnou povinnosťou preukázať, že sa jedná o daňový podvod resp. žalobca mal vedieť alebo vedel, že sa nákupom tovaru zúčastňuje daňového podvodu alebo zneužitia práva. Žalobca v zmysle repliky trvá na námietke o porušení ods.

4 daňového poriadku, ktorým žalovaný zaviazal správcu dane v priebehu daňovej kontroly odstrániť po vrátení veci v súvislosti s rozhodnutím o zrušení prvého rozhodnutia správcu dane v tejto veci vytknuté nedostatky. Žalobca tvrdí, že vec sa vrátila po zrušení do vyrubovacieho konania, kde už nemožno odstraňovať nedostatky daňovej kontroly, pretože tá je ukončená doručením protokolu. Žalobca v tejto časti zdôraznil, že úprava § 74 ods. 2 daňového poriadku (nie § 74 ods. 4 daňového poriadku ako sa mylne domnieva žalovaný), sa viaže k odvolaciemu konaniu.

6. Z pripojeného administratívneho spisu mal správny súd preukázanú skutočnosť vydania rozhodnutia správcu dane a žalovaného, tak ako sú v podstatnom obsahu vymedzené vo vyššie uvedenom odôvodnení tohto rozsudku. Súčasťou pripojeného administratívneho spisu je písomné vyhotovenie Oznámenia o daňovej kontrole zo dňa 13.06.2016, ktorým boli výkonom daňovej kontroly v predmetnej veci i vo vzťahu k preverovanému zdaňovaciemu obdobiu poverené pracovníčky správcu dane H.. P. W. a Q. Q.. Súčasťou pripojeného administratívneho spisu je Zápisnica o ústnom pojednávaní č. 101777858/2017 zo dňa 17.08.2017 s vymedzením hlavného predmetu ústneho pojednávania: Oboznámenie s výsledkami kontroly DPH za zdaňovacie obdobia január - december 2013, január - december 2014, január - máj, júl - december 2015, ktorého sa za daňový subjekt X. O. zúčastnil splnomocnený zástupca daňového subjektu H.. Q. O. a za správcu dane H.. P. W. a H.. Q. W. Malá. Podľa strany 3 písomného vyhotovenia tejto zápisnice u správcu dane v priebehu kontroly nastali pochybnosti o tom, či deklarované plnenia vykonala spoločnosť MAOP s.r.o. tak, ako je uvedené na faktúrach, v nadväznosti na čo správca dane v priebehu kontroly vykonal preverovanie. Podľa strany 10 označenej zápisnice z ústneho pojednávania kontrolou bolo ďalej zistené, že daňový subjekt si uplatnil odpočítanie dane z faktúr, na ktorých bol deklarovaný dodávateľ ZOTTO s.r.o. Stretávka 34, 072 13 Palín, IČO: 48 098 175. Na strane 45 a 46 uvedenej zápisnice je zachytené vyjadrenie splnomocneného zástupcu daňového subjektu na otázku správcu dane, či má byť v protokole uvedené vyjadrenie k zisteným skutočnostiam, podľa obsahu ktorého: Daňový subjekt považuje prezentované zistenia správcu dane za účelové a neodzrkadľujúce stav ako predmetné zdaniteľné plnenia prebiehali. Daňový subjekt na tomto mieste deklaruje svoj eminentný záujem vyjadriť sa k obsahu zápisnice, najmä k jednotlivým dôkazom, spôsobu ich zistenia a aj k ich hodnoteniu. Daňový subjekt už vo svojom vyjadrení zo dňa 23.05.2017 (č. p. 606663195/2017) navrhol správcovi dane vykonať dôkazy, ktoré jemu samotnému nie sú dostupné a platná legislatíva mu ich neumožňuje získať. Všetky navrhované dôkazy sú však v právomoci správcu dane. Zároveň v tomto vyjadrení žiadal správcu dane o umožnenie nazretia do spisového materiálu, nakoľko pri analýze zápisníc o výsluchu svedkov (ktorých sa zúčastnil) a ich interpretácii uvedenej v Zápisnici č. 100703962/2017 zistil nezrovnalosti, resp. nepresnosti v interpretáciách svedeckých výpovedí. Do dnešného dňa (teda cca 3 mesiace) mu správca dane na predmetnú žiadosť neodpovedal a neumožnil nazretie do spisu. V priebehu dnešného pojednávania mu správca dane oznámil, že po skončení pojednávania bude predmetný spis poskytnutý daňovému subjektu k nahliadnutiu. Daňový subjekt na tomto mieste zároveň vyjadruje počudovanie nad skutočnosťou, že v doterajšom priebehu tejto daňovej kontroly mu neboli oznámené pochybnosti ohľadom dodávateľa „ZOTTO“. Prvýkrát počas tejto kontroly zazneli tieto pochybnosti až pri dnešnom oboznámení s preukázanými kontrolnými zisteniami. Kedy teda mal daňový subjekt odstrániť pochybnosti správcu dane, keď tento si nedal námahu ho s ich vznikom oboznámiť. Na tomto mieste daňový subjekt zároveň upozorňuje správcu dane na skutočnosť, že akýkoľvek protokol z inej daňovej kontroly je použiteľný ako dôkaz až po právoplatnom rozhodnutí v predmetnej daňovej kontrole. Podľa vedomostí daňového subjektu a aj vyjadrení správcu dane v tejto zápisnici prebieha v „inej“ daňovej kontrole vyrubovacie konanie, a teda predmetný protokol je zatiaľ nepoužiteľný ako dôkaz v rámci tejto daňovej kontroly. Vzhľadom na skutočnosť, že zistenia prezentované správcom dane sú mimoriadne obsiahle (cca 40 strán) a k relevantnému sa je nevyhnutne potrebné nazrieť do spisu a posúdiť, či interpretácia zistení korešponduje so skutočným obsahom vykonaných dôkazov ako aj preveriť spôsob zistenia jednotlivých dôkazov, žiada daňový subjekt správcu dane o určenie lehoty na písomné vyjadrenie sa k obsahu tejto zápisnice. Daňový subjekt zároveň upozorňuje správcu dane, že mu prisudzuje dôkaznú povinnosť ku skutočnostiam, ktoré samotný daňový subjekt nie je povinný dokazovať, ani ich dokazovaním z jeho strany nie je podmienený vznik a uplatnenie práva na odpočet. Konkrétne rozsudky NS SR a ESD s uvedením ich podobností, resp. skutkovej zhody s touto kontrolou, daňový subjekt uvedie v písomnom vyjadrení sa k tejto zápisnici. Zároveň je v uvedenej zápisnici zaznamenané vyjadrenie správcu dane, podľa ktorého: Správca dane podotýka, že uvedená zápisnica je oboznámením s výsledkom kontroly, ktorá predchádza spracovaniu protokolu. Z uvedeného dôvodu požiadavka daňového subjektu bude riešená v procese vyrubovacieho konania.

Na to podľa obsahu zápisnice opätovne reagoval daňový subjekt, ktorý uviedol: Daňový subjekt opätovne žiada správcu dane, aby postupoval v súlade s daňovým poriadkom a umožnil mu ešte pred definitívnym sa vyjadrením k zisteniam uvedeným v tejto zápisnici nazrieť do spisu, následne si spis preštudovať a právne relevantne sa vyjadriť k interpretáciám správcu dane. Správca dane mal od 23.05.2017 vedomosť o tom, že daňový subjekt má záujem nazrieť do spisu a zistiť skutočný obsah vykonaných dôkazov ako aj overiť, či je spôsob ich získania v súlade s platnou legislatívou. Skutočnosť, že správca dane do dnešného dňa jeho žiadosť ignoroval, považuje daňový subjekt za úmyselnú obštrukciu a zneužitie jeho postavenia v rámci správy daní. Daňový subjekt má za to, že správca dane v súlade so základnými zásadami správy daní ako aj Etickým kódexom správy daní je povinný postupovať v súlade s platnou legislatívou a v rámci výkonu daňovej kontroly umožniť daňovému subjektu uplatňovať si jeho práva a právom chránené záujmy nielen formálne, tak ako sa to teraz správca dane snaží urobiť, ale aj vecne a účinne. Zároveň subjekt žiada správcu dane o vyjadrenie sa, prečo odignoroval všetky otázky, ktoré mu daňový subjekt položil vo svojom vyjadrení z 23.05.2017, prečo mu nekonkretizoval, čoho konkrétne sa jeho pochybnosti týkajú (či je to osoba dodávateľa alebo reálna existencia materiálneho plnenia) a čo bolo dôvodom, že do dnešného dňa nemal daňový subjekt možnosť nazrieť do spisu. Následne zápisnica uvádza vyjadrenie správcu dane, podľa ktorého správca dane podotýka, že uvedená zápisnica je oboznámením s výsledkom kontroly, ktorá predchádza spracovaniu protokolu. Z uvedeného dôvodu požiadavka daňového subjektu bude riešená v procese vyrubovacieho konania. Podľa časti návrhy alebo námietky smerujúce proti obsahu zápisnice je v zápisnici uvedené, že daňový subjekt na znak nesúhlasu s postupom správcu dane a s obsahom tejto zápisnice, túto zápisnicu nepodpíše. Tomuto zodpovedá i obsah písomného vyhotovenia zápisnice, kde v kolónke za daňový subjekt pri údaji H.. Q. O. - splnomocnenec v daňovom konaní nie je zápisnica opatrená podpisom. Úradný záznam zo dňa 18.08.2017 je spísaný o nazretí do spisu daňového subjektu X. O. vedeného ku kontrole NO DPH za zdaňovacie obdobia január - december 2013, január - december 2014 a január - máj a júl - december 2015. Podľa obsahu tohto úradného záznamu splnomocnenému zástupcovi daňového subjektu H.. Q. O. bolo zo strany správcu dane umožnené nazrieť do spisu daňového subjektu v zmysle v znení neskorších predpisov, v zmysle ktorého daňový subjekt alebo jeho zástupca je oprávnený nazerať do spisu daňového subjektu týkajúceho sa jeho daňových povinností, okrem listín obsahujúcich utajované skutočnosti a dokumentov, sprístupnením ktorých by boli dotknuté právom chránené záujmy iných osôb. Zástupcovi daňového subjektu boli predložené k nazretiu všetky dokumenty súvisiace s hore uvedenou kontrolou v zmysle citovaného zákona a v zmysle čl. 8 ods. 19, čl. 9 ods. 23 Registratúrneho poriadku a Registratúrneho plánu finančnej správy č. 6/2016. Súčasťou pripojeného administratívneho spisu je písomné vyhotovenie podania námietky zaujatosti žalobcom v zastúpení splnomocneným zástupcom H.. Q. O. zo dňa 18.08.2017 v súlade s daňového poriadku voči zamestnancom správcu dane vykonávajúcim daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia január - december 2013, január - december 2014, január - máj 2015 a júl - december 2015. O tejto námietke rozhodoval H.. B. O., vedúci oddelenia správcu dane podľa daňového poriadku, a to rozhodnutím č. 101959741/2017 zo dňa 13.09.2017, pokiaľ ide o námietku smerujúcu voči zamestnancovi správcu dane H.. Q. W. Q., ktorú týmto rozhodnutím nevylúčil z daňového konania - vyrubovacieho konania na dani z pridanej hodnoty za označené zdaňovacie obdobie a ktoré rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť a aj vykonateľnosť dňom 03.10.2017. Súčasťou pripojeného administratívneho spisu je aj uznesenie H.. B. O., vedúceho oddelenia vydané menovaným podľa daňového poriadku dňa 13.09.2017 pod č. 101959558/2017, ktorým nebola vylúčená zamestnankyňa správcu dane H.. P. W. z daňového konania - vyrubovacieho konania na dani z pridanej hodnoty za označené zdaňovacie obdobia a ktoré rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť a aj vykonateľnosť dňa 03.10.2017. Súčasťou pripojeného administratívneho spisu je písomné vyhotovenie Protokolu z daňovej kontroly Daňového úradu Žilina, pobočka Ružomberok Číslo: 101805694/2017 zo dňa 21.08.2017, ktoré písomné vyhotovenie protokolu uvádza na strane 48 dátum vypracovania protokolu deň 18.08.2017.

7. Na pojednávaní dňa 27.07.2022, ktoré sa podľa ( - ďalej len ) uskutočnilo v neprítomnosti žalovaného, ktorý mal doručenie predvolania na uvedený termín pojednávania včas a riadne vykázané a z dôvodu svojej ospravedlnenej neprítomnosti nenavrhol pojednávanie odročiť, žalobca zotrval na argumentácii uvedenej v žalobe. Poukázal na tiež na závery rozsudkov Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. zo 16.02.2022, sp. zn. z 24.02.2022 a rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci C-610/19 z 03.09.2020.

8. Podľa : Správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

Podľa , o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení platnom a účinnom k momentu právoplatnosti rozhodnutia žalovaného - ďalej len daňový poriadok: Správca dane daňové konanie po b) môže prerušiť, ak sa začalo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia alebo je potrebné získať informácie spôsobom podľa osobitného predpisu. 21a) Konanie je prerušené dňom uvedeným v rozhodnutí o prerušení konania. Tento deň nemôže byť skorší ako deň, kedy bolo rozhodnutie odovzdané na poštovú prepravu alebo odoslané elektronickými prostriedkami, v prípade doručovania rozhodnutia zamestnancami správcu dane tento deň nemôže byť skorší ako deň jeho doručenia. Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať odvolanie.

Podľa § 63 ods. 5 daňového poriadku: Rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo.

Podľa § 74 ods. 2, 4 daňového poriadku: Odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v rozsahu požadovanom v odvolaní. Ak vyjdú pri preskúmavaní najavo skutkové či právne okolnosti účastníkom konania neuplatnené, ktoré majú podstatný vplyv na výrok rozhodnutia, odvolací orgán na ne pri rozhodovaní prihliadne; odvolací orgán nie je viazaný len návrhmi účastníka konania a môže zmeniť odvolaním napadnuté rozhodnutie aj v jeho neprospech. V rámci odvolacieho konania môže odvolací orgán výsledky daňového konania doplňovať, odstraňovať chyby konania alebo toto doplnenie alebo odstránenie chýb uložiť správcovi dane s určením primeranej lehoty. Odvolací orgán napadnuté rozhodnutie v odôvodnených prípadoch zmení alebo zruší, inak napadnuté rozhodnutie potvrdí. Odvolací orgán rozhodnutie zruší a vec vráti na ďalšie konanie a rozhodnutie, ak sú na to dôvody. Ak odvolací orgán rozhodnutie zruší a vráti vec na ďalšie konanie a rozhodnutie, správca dane alebo orgán, ktorého rozhodnutie bolo zrušené, je viazaný právnym názorom odvolacieho orgánu.

Podľa § 46 ods. 5 daňového poriadku: Ak vzniknú pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti dokladov predložených kontrolovaným daňovým subjektom alebo o pravdivosti údajov v nich uvedených, oznámi správca dane tieto pochybnosti kontrolovanému daňovému subjektu a vyzve ho, aby sa k nim vyjadril, najmä aby neúplné údaje doplnil, nejasnosti vysvetlil a nepravdivé údaje opravil alebo pravdivosť údajov riadne preukázal.

Podľa § 45 ods. 1 písm. f) daňového poriadku: Daňový subjekt, u ktorého sa vykonáva daňová kontrola (ďalej len "kontrolovaný daňový subjekt"), má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane právo po f) vyjadrovať sa v priebehu daňovej kontroly k zisteným skutočnostiam, k spôsobu ich zistenia alebo navrhnúť, aby v protokole boli uvedené jeho vyjadrenia k nim.

Podľa , , , o medzinárodnej pomoci a spolupráci pri správe daní, v znení platnom a účinnom k momentu právoplatnosti rozhodnutia žalovaného - ďalej len : Príslušný orgán Slovenskej republiky informáciu týkajúcu sa daní podľa po b) požaduje od príslušného orgánu členského štátu na základe žiadosti o poskytnutie informácie. Na žiadosť príslušného orgánu členského štátu príslušný orgán Slovenskej republiky zašle originály dokumentov súvisiace s požadovanou informáciou, ak je to v súlade s osobitným predpisom. 1) Príslušný orgán Slovenskej republiky môže od príslušného orgánu členského štátu na základe žiadosti požadovať originály dokumentov súvisiace s požadovanou informáciou. Príslušný orgán Slovenskej republiky poskytne požadovanú informáciu príslušnému orgánu členského štátu bez zbytočného odkladu najneskôr do troch mesiacov odo dňa prijatia žiadosti o poskytnutie informácie. Príslušný orgán Slovenskej republiky poskytne dostupnú informáciu príslušnému orgánu členského štátu najneskôr do dvoch mesiacov odo dňa prijatia žiadosti o poskytnutie informácie.

Podľa , : Na účely tohto zákona je po c) príslušným orgánom Slovenskej republiky financií Slovenskej republiky (ďalej len "") alebo ním určený iný orgán štátnej správy v oblasti daní, poplatkov a colníctva, 4), po d) príslušným orgánom

členského štátu orgán, ktorý podľa právne záväzných aktov Európskej únie je oprávnený medzinárodnú pomoc a spoluprácu pri správe daní poskytovať, požadovať alebo prijímať.

Podľa Kapitoly I, Článok 2, ods. 1, písm. a), d), e) Nariadenia Rady (EÚ) č. 904/2010 o administratívnej spolupráci a boji proti podvodom v oblasti dane z pridanej hodnoty zo dňa 7.októbra 2010 - ďalej len nariadenie: Na účely tohto nariadenia sa uplatňujú tieto vymedzenia pojmov: po a) „ústredný kontaktný úrad“ je úrad, ktorý bol na základe článku 4 ods. 1 určený ako najvyšší úrad zodpovedný za kontakty s ostatnými členskými štátmi v oblasti administratívnej spolupráce, po d) „žiadajúci orgán“ je ústredný kontaktný orgán, kontaktné oddelenie alebo každý príslušník členského štátu, ktorý žiada o pomoc za príslušný orgán, po e) „žiadaný orgán“ je ústredný kontaktný orgán, kontaktné oddelenie alebo každý príslušník členského štátu, ktorý prijíma žiadosť o pomoc za príslušný orgán.

Podľa kapitoly II, Článok 7, ods. 3, ods. 4 nariadenia: Do 31.decembra 2014 môže žiadosť uvedená v odseku 1 obsahovať odôvodnenú žiadosť o administratívne vyšetrovanie. Ak žiadaný orgán dospeje k záveru, že administratívne vyšetrovanie nie je potrebné, bezodkladne o svojich dôvodoch informuje žiadajúci orgán. Od 1. januára 2015 môže byť súčasťou žiadosti uvedenej v odseku 1 odôvodnená žiadosť o konkrétne administratívne vyšetrovanie. Ak žiadaný orgán dospeje k záveru, že žiadne administratívne vyšetrovanie nie je potrebné, bezodkladne o svojich dôvodoch informuje žiadajúci orgán.

9. Pokiaľ žalobca správnou žalobou namietal absenciu vysporiadania sa žalovaného s odvolacou námietkou týkajúcou sa prerušenia konania rozhodnutím č. 100905586/2017 zo dňa 16.05.2017 tvrdiac, že správca dane daňovú kontrolu prerušil za účelom MVI (medzinárodnej výmeny informácií - poznámka správneho súdu) odo dňa 18.05.2017, teda skôr ako bola odoslaná samotná žiadosť o MVI (žiadosť o MVI bola odoslaná dňa 23.05.2017) a zdôrazňoval vyňatie postupu pri MVI z úpravy daňového poriadku, poukazoval na článok 8 Nariadenia Rady EU č. 904/2010 a tiež zdôrazňoval právomoc Finančného riaditeľstva SR po obdržaní odoslanej žiadosti správcu dane o MVI vyhodnotiť splnenie podmienok pre samotnú realizáciu MVI, teda pre prijatie/neprijatie záveru o potrebe získania informácií cestou MVI, správny súd konštatuje nasledovné závery: Z úpravy § 61 ods. 1 písm. b) daňového poriadku vyplýva, že správca dane môže prerušiť konanie okrem iného aj v prípade, ak je potrebné získať informácie spôsobom podľa osobitného predpisu, v ktorej časti uvedená právna úprava daňového poriadku cez poznámku 21a) odkazuje jednak práve na žalobcom v správnej žalobe označené Nariadenie Rady EU č. 904/2010 o administratívnej spolupráci a boji proti podvodom v oblasti dane z pridanej hodnoty zo dňa 07.10.2010 (ďalej aj len ako nariadenie) a aj na o medzinárodnej pomoci a spolupráci pri správe daní (ďalej aj len ako ). Z uvedenej špeciálnej právnej úpravy vyplýva, a to konkrétne z , že príslušný orgán SR informáciu týkajúcu sa daní podľa požaduje od príslušného orgánu členského štátu na základe žiadosti o poskytnutie informácie príslušného orgánu členského štátu. Podľa je na účely príslušným orgánom SR financií SR alebo ním určený iný orgán štátnej správy v oblasti daní, poplatkov a colníctva, kde právna úprava odkazuje cez poznámku 4) na o orgánoch štátnej správy v oblastí daní, poplatkov a colníctva. Podľa je orgánom štátnej správy v oblasti daní i Finančné riaditeľstvo SR. Podľa sú na moment prijatia žiadosti o poskytnutie informácie príslušným orgánom SR viazané zákonné lehoty na poskytnutie požadovaných informácií. V zmysle úpravy podľa príslušný orgán SR odmietne poskytnúť informáciu na žiadosť príslušného orgánu členského štátu podľa , ak príslušný orgán členského štátu ( ) nevyčerpal jemu dostupné zdroje údajov, ktoré mohol použiť na získanie požadovanej informácie bez toho, aby tým bolo ohrozené dosiahnutie očakávaného výsledku. Z tejto právnej úpravy vyplýva subsidiarita postupu príslušného členského štátu obrátením sa na príslušný orgán SR so žiadosťou o MVI, predstavovaná vyčerpaním dostupných zdrojov údajov, ktoré mohol príslušný orgán členského štátu pred podaním žiadosti o MVI použiť. Z úpravy nariadenia, Kapitola II, Oddiel 1, Článok 7, ods. 3., 4. vyplýva, že do 31. decembra 2014 môže žiadosť uvedená v odseku 1 obsahovať odôvodnenú žiadosť o administratívne vyšetrovanie. Ak žiadaný orgán dospeje k záveru, že administratívne vyšetrovanie nie je potrebné, bezodkladne o svojich dôvodoch informuje žiadajúci orgán. Od 1. januára 2015 môže byť súčasťou žiadosti uvedenej v odseku 1 odôvodnená žiadosť o konkrétne administratívne vyšetrovanie. Ak žiadaný orgán dospeje k záveru, že žiadne administratívne vyšetrovanie nie je potrebné, bezodkladne o svojich dôvodoch

informuje žiadajúci orgán. Táto právna úprava je základom pre kompetenciu ústredného kontaktného úradu každého členského štátu (Článok 2, ods. 1, písm. a), Článok 4, ods. 1 nariadenia), čo je v danom prípade totožný orgán verejnej moci ako príslušný orgán SR podľa , a ktorým je pre Slovenskú republiku Finančné riaditeľstvo SR a ktorý orgán je zároveň i „žiadaným orgánom“ podľa Článku 2, ods. 1, písm. e) nariadenia, vyhodnocovať potrebu administratívneho vyšetrovania (administratívnym vyšetrovaním sa podľa Článku 2, ods. 1 písm. k) nariadenia rozumejú všetky úkony kontroly, overovania a ostatné kroky prijaté členskými štátmi pri vykonávaní svojich povinností s cieľom zabezpečenia náležitého uplatňovania právnych predpisov v oblasti DPH), teda vyhodnocovať samotnú potrebu získavania informácií cestou MVI.

10. Správny súd zvýrazňuje, že pokiaľ ide o kompetenciu žiadaného úradu, resp. ústredného kontaktného úradu v zmysle nariadenia alebo príslušného orgánu SR v zmysle , prijať záver o potrebe získania informácie cestou MVI, ide o odlišnú kompetenciu vo vzťahu ku kompetencii prináležiacej správcovi dane na základe úpravy podľa daňového poriadku a ktorá kompetencia správcu dane je základom postupu správcu dane pri vedení dokazovania v daňovej kontrole, kedy správca dane dokazovanie vedie, nie súc viazaný návrhmi účastníkov konania. Ustanovenie daňového poriadku je právnym základom postupu správcu dane na to, aby sa mohol obrátiť na orgán príslušný podľa uvedenej špeciálnej úpravy, v danom prípade na Finančné riaditeľstvo SR a žiadať o realizáciu MVI. Či k realizácii MVI po vyhodnotení takejto žiadosti správcu dane aj skutočne dôjde, je výsledkom posúdenia takéhoto postupu príslušným orgánom, ktorým je Finančné riaditeľstvo SR. Z pripojeného administratívneho spisu vyplýva konkrétny obsah žiadosti správcu dane o MVI, podľa ktorého správca dane u daňového subjektu X. O. vykonáva daňovú kontrolu na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia rokov 2013, 2014 a 2015. Pri kontrole bolo zistené, že daňový subjekt v kontrolovaných obdobiach deklaroval nadobudnutie tovaru od dodávateľa Mozy Group s.r.o., Pekárska 11, Trnava a od dodávateľa MALKO Slovakia s.r.o., Betliarska 12, Bratislava, deklarované zdaniteľné obchody od uvedených dodávateľov mal podľa vyjadrenia konateľov spoločnosti uskutočniť ich zamestnanec, občan Poľskej republiky V. U. G. a v súvislosti s preverovaním skutočnosti, či došlo k uskutočneniu zdaniteľných obchodov od vyššie uvedených spoločností Mozy Group s.r.o. a MALKO Slovakia s.r.o. pre odberateľa - žalobcu, je žiadané o vypočutie svedka V. U. G., zamestnanca hore uvedených slovenských spoločností, v rámci ktorého výsluchu je žiadané o to, aby mu boli položené otázky sformulované v bodoch 1 - 13 žiadosti. Z rozhodnutia o prerušení konania č. 100905586/2017 zo dňa 16.05.2017, ktoré je súčasťou pripojeného administratívneho spisu, vyplýva rozhodnutie správcu dane o prerušení daňovej kontroly podľa daňového poriadku aj pokiaľ ide o daňovú kontrolu za február 2014, práve v súvislosti so žiadosťou o MVI za účelom získania informácií pre správne určenie dane v nadväznosti na článok 7 nariadenia. Z odôvodnenia rozhodnutia žalovaného nevyplývajú konkrétne dôvody, na základe ktorých sa žalovaný v súlade s požiadavkou kladenou na odôvodnenie jeho rozhodnutia podľa úpravy § 63 ods. 5 daňového poriadku v spojení s § 74 ods. 2 veta prvá daňového poriadku vysporiadal práve s vyššie uvedenou odvolacou námietkou žalobcu, ktorú žalobca zopakoval i v rámci námietok v správnej žalobe, vymedzenou tvrdením žalobcu o nezákonnosti rozhodnutia o prerušení daňovej kontroly č. 100905586/2017 zo dňa 16.05.2017 na základe skutočnosti, podľa ktorej toto rozhodnutie bolo vydané skôr ako príslušný orgán, teda Finančné riaditeľstvo SR uznal potrebu získania informácií prostredníctvom MVI a zaslal žiadosť o MVI príslušnému orgánu členského štátu. Žalovaný na túto odvolaciu námietku žalobcu reagoval nedostatočne, len prostredníctvom všeobecného odkazu na aplikáciu úpravy § 61 daňového poriadku, opomenúc vysloviť konkrétny záver k tejto konkrétnej námietke žalobcu o nezákonnosti rozhodnutia o prerušení daňovej kontroly a dôvodoch tejto nezákonnosti. Na uvedenom závere nič nemení skutočnosť, podľa ktorej z hľadiska vnútroštátnej právnej úpravy vyplývajúcej z daňového poriadku, a to konkrétne z § 61 ods. 3 veta druhá daňového poriadku, postup správcu dane pri doručovaní rozhodnutia o prerušení konania tejto zákonnej úprave zodpovedá, ako aj vyplýva z pripojeného administratívneho spisu, nakoľko tu už ide o následný postup správcu dane po vydaní rozhodnutí o prerušení daňovej kontroly. Je potrebné si uvedomiť, že už v obsahu uvedenej odvolacej námietky (odvolacia námietka č. 3) v rámci administratívneho konania a rovnako i v spojení s námietkami podľa prvého žalobného bodu, ktoré žalobca rozvinul v predloženej replike, a teda od žalobcom tvrdenej nezákonnosti prerušenia daňovej kontroly z dôvodov rozporu postupu správcu dane, keď tento rozhodol o prerušení daňovej kontroly skôr, ako príslušný orgán SR uznal potrebu získať informácie prostredníctvom MVI ako oprávnenú,

vyvodzoval žalobca a zopakoval to i s konkretizáciou špeciálnej právnej úpravy v správnej žalobe, prekročenie lehoty na výkon daňovej kontroly podľa § 46 ods. 10 daňového poriadku tvrdiac, že z dôvodu nezákonného prerušenia daňovej kontroly lehota na vykonanie daňovej kontroly plynúť neprestala. V nadväznosti na uvedené bolo preto potrebné, aby žalovaný pri rozhodovaní o odvolaní žalobcu k uvedenej odvolacej námietke vymedzil v odôvodnení svojho rozhodnutia i konkrétne východiská a prijaté závery pri posúdení tejto odvolacej námietky práve vo väzbe na úpravu vyplývajúcu zo špeciálnej právnej úpravy, na ktorú prostredníctvom demonštratívneho výpočtu odkazuje poznámka 21a) v § 61 ods. 1 písm. b) daňového poriadku a v spojení s konkrétnymi skutočnosťami vyplývajúcimi z obsahu administratívneho spisu pokiaľ ide o vymedzenie dňa odoslania žiadosti o poskytnutie informácie, čo správny súd zdôrazňuje, nakoľko tento deň je i v zmysle judikatúry potrebné považovať za deň, ktorým mala byť daňová kontrola prerušená (napríklad rozsudok NS SR sp. zn. zo dňa 26.06.2019, sp. zn. zo dňa 27.02.2019). Uvedené v odôvodnení rozhodnutia žalovaného úplne absentuje, nakoľko v ňom nie je obsiahnutý ani nesúhlasný prípadne odmietavý záver k tejto odvolacej argumentácii žalobcu. Táto absencia dostatočného odôvodnenia rozhodnutia žalovaného predstavuje svojou intenzitou naplnenie dôvodu zrušenia rozhodnutia žalovaného podľa , teda pre jeho nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov. Správny súd poznamenáva, že absencia vyjadrenia záverov žalovaného pri tejto odvolacej námietke neumožňuje správnemu súdu ani vecné hodnotenie súvisiacej námietky nedodržania lehoty pre výkon daňovej kontroly.

11. Na tomto mieste odôvodnenia správny súd vo všeobecnej rovine zdôrazňuje, že rozhodnutie žalovaného je rozhodnutím odvolacieho správneho orgánu, ktoré pokiaľ ide o kvalitu a rozsah jeho odôvodnenia, musí spĺňať kvalitu a rozsah daný úpravou podľa § 63 ods. 5 daňového poriadku, čo v prípade rozhodnutia o odvolaní zahŕňa dostatočné odôvodnenie vysporiadania sa s relevantnými odvolacími námietkami. Uvedené zahŕňa vysporiadanie sa s odvolacími námietkami týkajúcimi sa procesných rozhodnutí predchádzajúcich rozhodnutiu vo veci, ktoré nemajú povahu samostatne spôsobilých predmetov prieskumu zákonnosti a pre prieskum ich zákonnosti je daný priestor až v súvislosti s prieskumom zákonnosti meritórneho rozhodnutia, všetko v nadväznosti na námietky obsiahnuté v žalobných bodoch. Odvolací správny orgán má podľa úpravy § 74 ods. 2 vetá prvá daňového poriadku zákonnú povinnosť preskúmať napadnuté rozhodnutie v rozsahu požadovanom v odvolaní a z obsahu odôvodnenia rozhodnutia žalovaného náležité splnenie tejto povinnosti odvolacieho orgánu nevyplýva. Podľa ustálenej rozhodovacej praxe je pri hodnotení preskúmateľnosti rozhodnutia správneho orgánu potrebné aplikovať v zásade rovnaké princípy ako pri posudzovaní preskúmateľnosti súdnych rozhodnutí a vychádzať z princípu právneho štátu ( SR) a zo zohľadnenia práva na súdnu a inú právnu ochranu ( SR). Právo na uvedenie dostatočných dôvodov je súčasťou práva na spravodlivý proces a v nadväznosti na to poukazuje správny súd i na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (konkrétne napríklad vo veci Ruiz Torija c. Španielsko alebo Hiro Balani c. Španielsko) ako aj na závery rozhodnutí Ústavného súdu SR vo veciach sp. zn. alebo . V zmysle uvedenej judikatúry správny súd zdôrazňuje, že nie je nevyhnutné, aby na každú námietku bola daná podrobná odpoveď a rozsah povinnosti odôvodniť rozhodnutie sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia a musí byť analyzovaný s ohľadom na okolnosti každého prípadu. Ak však žalovaný v odôvodnení nereaguje na zásadnú relevantnú námietku prednesenú žalobcom je potrebné tento nedostatok považovať za prejav arbitrárnosti - svojvoľnosti postupu a rozhodovacej činnosti žalovaného. Za relevantný pritom možno podľa ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva považovať taký argument, ktorý ak bol by vyhodnotený ako relevantný v zmysle jeho vecnej opodstatnenosti - „opodstatnený“ (vecne správny), mal by vplyv na výsledok rozhodnutia (napr. vec Hiro Balani v. Španielsko, vec Bochan v. Ukrajina). S námietkami takéhoto charakteru je orgán verejnej moci v nadväznosti na citovanú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva povinný sa vysporiadať. Správny súd zároveň zdôrazňuje, že relevantnosť námietky a jej konkrétnosť nesvedčí automaticky a bez ďalšieho o jej vecnej opodstatnenosti (well-founded), pretože posúdenie samotnej vecnej opodstatnenosti inak relevantnej a konkrétnej námietky musí byť ešte predmetom úvah orgánu verejnej moci alebo súdu.

12. Pokiaľ žalobca ďalej namietal, že pochybnosti vo vzťahu k subjektu dodávateľa ZOTTO, s.r.o. boli správcom dane uvedené až v zápisnici z ústneho pojednávania č. 101777858/2017 zo dňa 17.08.2017, pričom splnomocnený zástupca žalobcu chcel využiť právo nahliadnuť do spisu podľa § 23 daňového poriadku čo mu pracovníčkami správcu dane nebolo umožnené a zdôraznil, že práve závery správcu dane obsiahnuté v zápisnici z ústneho pojednávania zo dňa 17.08.2017 č. 101777858/2017 o

Oboznámení s výsledkami kontroly DPH za zdaňovacie obdobia január až december 2013, január až december 2014 a január až máj, júl až december 2015, mali byť základom pre uplatnenie jeho práva podľa § 45 ods. 1 písm. f) daňového poriadku, teda jeho práva vyjadrovať sa v priebehu daňovej kontroly k zisteným skutočnostiam, ku spôsobu ich zistenia alebo navrhnúť, aby v protokole boli uvedené jeho vyjadrenia a že aj keď v zápisnici o ústnom pojednávaní č. 101777858/2017 zo dňa 17.08.2017 už sú uvedené pochybnosti správcu dane vo vzťahu k jeho dodávateľom, úplne v nej však absentuje výzva na odstránenie týchto pochybností, správny súd uvádza nasledovné závery: Povinnosť správcu dane podľa § 46 ods. 5 daňového poriadku je v procese daňovej kontroly realizovaná ústnym oznámením správcu dane počas ústneho pojednávania alebo v písomnej forme. Správca dane musí svoju povinnosť podľa § 46 ods. 5 daňového poriadku splniť do momentu skončenia daňovej kontroly. Na náležité a včasné splnenie uvedenej povinnosti správcu dane podľa § 46 ods. 5 daňového poriadku je viazaný prenos dôkazného bremena zo správcu dane na kontrolovaný daňový subjekt. O náležitom splnení povinnosti správcu dane podľa tohto zákonného ustanovenia (teda o takom splnení tejto povinnosti správcu dane, ktoré napĺňa účel tejto právnej úpravy a viaže na seba s ňou spojené zákonné právne dôsledky) je možné však hovoriť len v prípade, pokiaľ ide o administratívne konanie týkajúce sa odpočtu DPH, ak vyjadrenie pochybností správcu dane vymedzuje tieto pochybnosti jasne, zrozumiteľne a určito, s jednoznačným rozlíšením, či ide o pochybnosti ohľadom samotnej existencie materiálneho plnenia teda samotného uskutočnenia materiálneho plnenia alebo o pochybnosti ohľadom subjektu deklarovaného dodávateľa. Z obsahu pripojeného administratívneho spisu, a to konkrétne zo zápisnice z ústneho pojednávania Číslo 101777858/2017 zo dňa 17.08.2017 pri vymedzení hlavného predmetu ústneho pojednávania ako Oboznámenie s výsledkami kontroly DPH za zdaňovacie obdobia január až december 2013, január až december 2014, január až máj a júl až december 2015, vyplýva konštatovanie správcu dane, podľa ktorého v priebehu kontroly u neho nastali pochybnosti o tom, či deklarované plnenia vykonala spoločnosť MAOP s.r.o. tak, ako je uvedené na faktúrach, v nadväznosti na čo správca dane v priebehu kontroly vykonával ich preverovanie. Podľa prvej strany uvedenej zápisnice sa tohto ústneho pojednávania za daňový subjekt zúčastnil jeho splnomocnený zástupca H.. Q. O.. Z obsahu predmetnej zápisnice vyplýva vo vzťahu k dodávateľovi daňového subjektu relevantnému pre preskúmavané zdaňovacie obdobie február 2014, teda vo vzťahu k subjektu MAOP s.r.o., jednoznačné vyjadrenie pochybností správcu dane o tom, či deklarované plnenia vykonala práve spoločnosť MAOP s.r.o., teda spochybnenie tohto konkrétneho dodávateľa uvedeného na preverovaných faktúrach. Takémuto procesnému postupu pokiaľ ide o samotné vyjadrenie pochybností zo strany správcu dane voči daňovému subjektu nie je možné vytknúť nezákonnosť. Je však zároveň potrebné skonštatovať, že z obsahu tejto zápisnice a ani ostatného nasledujúceho obsahu administratívneho spisu nevyplýva, že by správca dane zároveň po vyjadrení pochybností o subjekte dodávateľa MAOP, s.r.o. po Oboznámení s výsledkami kontroly DPH za zdaňovacie obdobia január až december 2013, január až december 2014, január až máj a júl až december 2015 podľa zápisnice zo 17.08.2017, vytvoril daňovému subjektu dostatočný priestor na uplatnenie jeho oprávnenia podľa § 45 ods. 1 písm. f) daňového poriadku, teda na to, aby sa daňový subjekt mohol vyjadriť ku prezentovaným pochybnostiam ohľadne dodávateľa MAOP, s.r.o. (najmä aby neúplné údaje doplnil, nejasnosti vysvetlil a nepravdivé údaje opravil alebo pravdivosť údajov riadne preukázal) a tiež aby sa vyjadril k vykonaným dôkazom (v ktorej časti oprávnenia daňového subjektu vyjadriť sa k dôkazom je základ tohto oprávnenia daný i článkom 48 ods. 2 SR), aby sa vyjadril k zisteným skutočnostiam a ku spôsobu ich zistenia alebo aby navrhol, aby v protokole boli uvedené jeho vyjadrenia k nim. Z obsahu označenej zápisnice o ústnom pojednávaní zo dňa 17.08.2017 vyplýva, že sa daňový subjekt domáhal, aby mu správca dane umožnil nahliadnuť do spisového materiálu. Z obsahu pripojeného administratívneho spisu, a to konkrétne z úradného záznamu č. 101788470/2017 spísaného správcom dane dňa 18.08.2017 vyplýva, že daňový subjekt do spisového materiálu správcu dane v rozsahu ako vyplýva z tohto úradného záznamu nahliadal. Nie je teda možné vyhodnotiť ako dôvodnú argumentáciu žalobcu, podľa ktorej žalobcovi zo strany správcu dane nahliadnutie do spisového materiálu nebolo umožnené. Zároveň však správny súd uvádza, že správca dane ani po oboznámení sa s výsledkami predmetnej kontroly DPH podľa zápisnice o ústnom pojednávaní zo dňa 17.08.2017 a ani po nahliadnutí do spisového materiálu dňa 18.08.2017 svojim postupom nenaplnil účel náležitého splnenia jeho právnej povinnosti podľa daňového poriadku tým, že by vyzval daňový subjekt v súlade s úpravou daňového poriadku, aby sa k pochybnostiam správcu dane, či už vo vzťahu k dodávateľovi MAOP, s.r.o. alebo vo vzťahu k pochybnostiam ohľadom dodávateľa ZOTTO, s.r.o. vyjadril, najmä, aby neúplné údaje doplnil, nejasnosti vysvetlil a nepravdivé údaje opravil alebo pravdivosť údajov riadne preukázal, všetko v nadväznosti na úpravu podľa daňového poriadku. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na obsah zápisnice o ústnom pojednávaní

č. 101777858/2017 zo dňa 17.08.2017, v ktorom je zaznamenané opakované vyjadrenie správcu dane po reakcii daňového subjektu na všeobecnú otázku správcu dane, či má byť v protokole uvedené vyjadrenie k zisteným skutočnostiam, ktorú otázku správca dane adresoval daňovému subjektu, podľa ktorého vyjadrenia správcu dane je uvedená zápisnica oboznámením s výsledkom kontroly, ktorá predchádza spracovaniu protokolu a z uvedeného dôvodu požiadavka daňového subjektu bude riešená v procese vyrubovacieho konania. V nadväznosti na uvedené, pokiaľ teda žalobca v obsahu správnej žaloby namietal porušenie oprávnenia žalobcu podľa § 45 ods. 1 písm. f) daňového poriadku postupom správcu dane po vyjadrení pochybností výslovne vo vzťahu k subjektu ZOTTO, s.r.o. až pri ústnom pojednávaní dňa 17.08.2017, jedná sa o postup správcu dane, ktorý nie je v súlade s úpravou podľa § 46 ods. 5 a podľa § 45 ods. 1 písm. f) daňového poriadku a rovnakým nedostatkom trpí i postup správcu dane v súvislosti s vyjadrením pochybností vo vzťahu k dodávateľovi relevantnému pre preskúmavané zdaňovacie obdobie - MAOP, s.r.o. Povinnosť podľa § 46 ods. 5 daňového poriadku musí správca dane splniť do momentu ukončenia daňovej kontroly, a nie až pri prerokovaní protokolu z nej. Správny súd na tomto mieste odôvodnenia považuje za dôležité poukázať na kompletný obsah tretej žalobnej námietky nadväzujúcej na piatu odvolaciu námietku žalobcu v administratívnom konaní tak, ako je táto tretia námietka obsiahnutá v predloženej správnej žalobe. Z jej obsahu vyplýva, že argumentácia žalobcu pokiaľ ide o porušenie povinnosti správcu dane podľa § 46 ods. 5 daňového poriadku vyzvať daňový subjekt po oznámení pochybností, aby sa k nim vyjadril, najmä aby neúplné údaje doplnil, nejasnosti vysvetlil, nepravdivé údaje opravil alebo pravdivosť údajov riadne preukázal bola spojená nie len so subjektom dodávateľa ZOTTO, s.r.o., ale táto je koncipovaná všeobecne vo vzťahu ku všetkým dodávateľom žalobcu, vrátane dodávateľa relevantného pre preskúmavané zdaňovacie obdobie, teda vo vzťahu k dodávateľovi MAOP, s.r.o. Žalobca výslovne v správnej žalobe namietal, že v zápisnici o ústnom pojednávaní zo dňa 17.08.2017 napriek vymedzeniu pochybností správcu dane vo vzťahu k jeho dodávateľom úplne absentuje výzva na odstránenie týchto pochybností. V tejto súvislosti je preto potrebné tiež uviesť, že pokiaľ správca dane po vyjadrení pochybností o uskutočnení zdaniteľných obchodov deklarovaných faktúrami vystavenými dodávateľom MAOP, s.r.o. ako vyplýva z obsahu zápisnice o ústnom pojednávaní č. 100703962/2017 zo dňa 26.04.2017 položil daňovému subjektu otázku, či doložil k prijatým zdaniteľným plneniam deklarovaným na horeuvedených faktúrach všetky doklady a písomnosti, či má k týmto plneniam ešte nejaké doklady a dôkazy, ktoré by preukázali ich plnenie a vylúčili pochybnosti správcu dane o ich uskutočnení a v rámci už len konštatovania v časti Opatrenia a závery prijaté pri ústnom pojednávaní, táto zápisnica uvádza, že bol daňový subjekt vyzvaný, aby k hore uvedeným zisteniam doložil doklady a dôkazy o tom, že prijaté zdaniteľné plnenia boli uskutočnené tak, ako je to uvedené na faktúrach, že deklarovaný tovar - mäso bolo dodané a že ho dodal na faktúrach uvedený dodávateľ, pričom bol dohodnutý s daňovým subjektom termín na predloženie dokladov a dôkazov do 10.05.2017, jedná sa primárne výzvu správcu dane uskutočnenú ešte pred realizáciou ďalších úkonov správcu dane ako vyplýva z obsahu pripojeného administratívneho spisu (napríklad až následne bola realizovaná samotná MVI). Zároveň tiež ide vzhľadom na vyššie zdôraznený obsah zápisnice zo dňa 26.04.2017 o protirečivý obsah vymedzenia pochybností správcu dane, z ktorého nie je jednoznačne zrejmé (a to bez ohľadu na celý obsah tejto zápisnice), či sa pochybnosti správcu dane týkajú samotnej existencie a realizácie zdaniteľného plnenia alebo jeho realizácie dodávateľom MAOP, s.r.o. Správny súd poznamenáva, že daňový poriadok viaže z časového hľadiska splnenie povinnosti správcu dane podľa § 46 ods. 5 daňového poriadku na moment vzniku pochybností správcu dane, ktoré však musia byť presne vymedzené, teda musia uvádzať, či sa pochybnosti správcu dane týkajú samotnej existencie rsp. realizácie zdaniteľného plnenia alebo jeho realizácie konkrétnym dodávateľom, čo ako vyplýva zo zvýrazneného obsahu zápisnice zo dňa 26.04.2017 naplnené nebolo. Zároveň je práve s ohľadom na ďalšie - následné úkony správcu dane realizované pri jeho postupe podľa § 24 ods. 2 daňového poriadku tak, ako vyplýva z pripojeného administratívneho spisu potrebné skonštatovať, že vyššie uvedená realizácia výzvy správcu dane podľa zápisnice zo dňa 26.04.2017 nemohla naplniť účel spojený s riadnym plnením povinnosti správcu dane podľa § 46 ods. 5 daňového poriadku, nakoľko bola uskutočnená pred náležitým vyjadrením konkrétnych pochybností správcu dane, ktoré vyplýva až zo zápisnice zo dňa 17.08.2017 a zároveň, ktorá zápisnica o ústnom pojednávaní zo dňa 17.08.2017 uvádza komplexne všetky zistenia správcu dane vyúsťujúce práve do vyjadrených pochybností o dodaní tovaru i dodávateľom MAOP, s.r.o. Pokiaľ sa žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia k bodu V. odvolania proti rozhodnutiu správcu dane čo do vyjadrenia pochybností vo vzťahu k subjektu ZOTTO s.r.o. odvoláva na zápisnicu o ústnom pojednávaní č. 10246777/2016 zo dňa 01.02.2016, v ktorej mali byť pochybnosti správcu dane vo vzťahu k dodávateľovi ZOTTO s.r.o. vyjadrené, poukazuje správny súd na obsah pripojeného administratívneho spisu, súčasťou ktorého táto zápisnica z ústneho pojednávania nie je. V dôsledku toho nie je možné

tvrdenie žalovaného o oznámení pochybností o dodávateľovi ZOTTO s.r.o. daňovému subjektu podľa zápisnice o ústnom pojednávaní č. 10246777/2016 zo dňa 01.02.2016 hodnotiť ako preukázané. Na uvedený záver nemá vplyv ani koncipovanie námietky žalobcu v tejto časti v správnom súdnom konaní, z ktorej vyplýva vedomosť žalobcu o zápisnici č. 102467707/2017 zo dňa 01.02.2017, ktorú dal žalobca správnemu súdu do pozornosti s tým, že v nej absentuje ako vyjadrenie pochybností správcu dane vo vzťahu k dodávateľovi ZOTTO s.r.o. tak i výzva správcu dane pre daňový subjekt na vyjadrenie sa k týmto pochybnostiam. Správny súd dopĺňa, že súčasťou pripojeného administratívneho spisu nie ani zápisnica č. 102467707/2017 zo dňa 01.02.2017. S treťou námietkou žalobcu sa správny súd na základe uvedených záverov stotožnil a považuje ju za dôvodnú. Za náležité splnenie povinnosti správcu dane podľa § 46 ods. 5 daňového poriadku vyzvať daňový subjekt po vyjadrení pochybností, aby sa k nim vyjadril, najmä aby neúplné údaje doplnil, nejasnosti vysvetlil a nepravdivé údaje opravil alebo pravdivosť údajov riadne preukázal, nie je možné považovať položenie otázky správcu dane v závere zápisnice z ústneho pojednávania zo dňa 17.08.2017, podľa ktorej správca dane dopytoval splnomocneného zástupcu žalobcu, či má byť v protokole uvedené vyjadrenie k zisteným skutočnostiam. Takýto postup správcu dane nenapĺňa účel náležitého splnenia procesnej povinnosti správcu dane podľa § 46 ods. 5 daňového poriadku. Jedná sa v nadväznosti na to o postup správcu dane zakladajúci vadu konania s takou intenzitou, ktorá mohla mať za následok nezákonné rozhodnutie vo veci, a teda napĺňa dôvod pre zrušenie rozhodnutia žalovaného i podľa . Správny súd ďalej uvádza, že náležité splnenie povinnosti správcu dane podľa daňového poriadku zahŕňa i realizáciu takého postupu správcu dane pri plnení tejto povinnosti, v rámci ktorého správca dane umožní daňovému subjektu reálne jeho právo podľa daňového poriadku uskutočniť, čo v prejednávanej veci naplnené nebolo. Správny súd považuje v nadväznosti na uvedené závery za dôležité zvýrazniť, že neumožnenie reálneho naplnenia oprávnenia žalobcu podľa daňového poriadku je možné vyhodnotiť taktiež ako naplnenie dôvodu pre zrušenie rozhodnutia žalovaného podľa , a tiež i s dôsledkom porušenia práva žalobcu na spravodlivý administratívny proces. To v konečnom dôsledku súvisí s základnými princípmi, na ktorých je založený právny štát a ktoré musia byť v činnosti a procesoch pred orgánmi verejnej správy nevyhnutne rešpektované. Pre úplnosť odôvodnenia správny súd dodáva, že skutkové východiská rozhodnutí NSS SR sp. zn. zo dňa 16.02.2022 a sp. zn. zo dňa 24.02.2022, na ktoré poukázal žalobca na pojednávaní dňa 27.07.2022, vykazujú oproti prejednávanej veci odlišnosť predstavovanú skutočnosťou, podľa ktorej v označených veciach NSS nebola povinnosť správcu dane podľa daňového poriadku splnená vôbec. V prejednávanej veci správneho súdu správca dane pristúpil ku splneniu tejto veci nedostatočne, s takými vadami v zmysle uvedeného, že výsledkom jeho postupu bolo porušenie práv daňového subjektu a naplnenie dôvodu zrušenia rozhodnutia podľa , .

13. Vzhľadom na vyššie skonštatované dôvody zrušenia rozhodnutia žalovaného správny súd k ostatným námietkam obsiahnutým v žalobných bodoch predloženej správnej žaloby zaujíma stanoviská práve pri zohľadnení skutočnosti zrušenia rozhodnutia žalovaného pre jeho nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov a pre podstatné porušenie ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej (, , ). Tieto dôvody zrušenia rozhodnutia žalovaného stanovujú medze - referenčný rámec, v rámci ktorého sa správny súd môže pohybovať pri vyhodnocovaní ostatných námietok tak, že môže zaujať stanovisko predovšetkým k námietkam procesnej povahy.

14. Pokiaľ žalobca v rámci druhého žalobného bodu namietal, že protokol z daňovej kontroly, ktorý nie je nevyhnutným úkonom podľa § 60 ods. 5 daňového poriadku bol vypracovaný až vložením tohto protokolu do informačného systému finančnej správy, kedy mu bolo pridelené číslo 101805694/2017, teda dňom 21.08.2017, kedy už bola žalobcom uplatnená námietka zaujatosti voči zamestnankyniam správcu dane vykonávajúcim daňovú kontrolu a nie už dňom 18.08.2017, pričom pracovníci správcu dane vykonávajúci daňovú kontrolu žalobcu na základe poverenia na výkon daňovej kontroly (konkrétne H.. P. W. a H.. Q. W. Q.) nemajú právny základ na zasielanie vypracovaného protokolu na jeho schválenie priamemu alebo nepriamemu nadriadenému a poukázal v tejto námietke na úpravu podľa § 60 ods. 5 daňového poriadku, správny súd uvádza nasledovné závery: Z obsahu administratívneho spisu v predmetnej veci vyplýva existencia Protokolu z daňovej kontroly č. 101805694/2017 zo dňa 21.08.2017 s údajom o jeho vypracovaní uvedeným v závere tohto protokolu dňa 18.08.2017. Protokol je opatrený podpisom oboch vyššie uvedených zamestnankýň správcu dane a bol žalobcovi doručený cestou splnomocneného zástupcu dňa 07.09.2017. Súčasťou administratívneho

spisu na č. l. 30 je údaj o podaní námietky zaujatosti žalobcom voči zamestnankyniam správcu dane vykonávajúcim kontrolu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia , , a podľa § 60 ods. 4 daňového poriadku, podaním zo dňa 18.08.2017 podaným dňa 18.08.2017 o 11:06:55 správcovi dane. O tejto námietke rozhodoval v súlade s úpravou podľa § 60 ods. 6 daňového poriadku H.. B. O., vedúci oddelenia rozhodnutiami č. 101959558/2017 z 13.09.2017 a č. 101959741/2017 z 13.09.2017, ktorými H.. Q. W. Q. a H.. P. W. nevylúčil ako zamestnanca správcu dane z daňového konania - vyrubovacieho konania na dani z pridanej hodnoty za uvedené zdaňovacie obdobia. Z uvedeného obsahu administratívneho spisu vyplýva, že protokol z daňovej kontroly bol vypracovaný v rovnaký deň, kedy bola vznesená námietka zaujatosti voči zamestnankyniam správcu dane vykonávajúcim predmetnú daňovú kontrolu. Z administratívneho spisu vyplýva konkrétny čas len vo vzťahu k podanej námietke zaujatosti zo strany žalobcu. Na základe obsahu administratívneho spisu a v ňom zadokumentovaného postupu správcu dane, a to konkrétne zamestnankýň správcu dane H.. P. W. a H.. Q. W. Q. nie je možné skonštatovať, že by tieto vykonávali úkony v daňovej kontrole v súvislosti s vypracovaním protokolu i po vznesení námietky žalobcu podľa podania zo dňa 18.08.2017. Vychádzajúc z uvedeného je táto námietka žalobcu hodnotená ako nedôvodná. Nad rámec uvedeného správny súd dodáva, že pokiaľ aj po vypracovaní protokolu z daňovej kontroly označenými zamestnankyňami dňa 18.08.2017 vykonávali v súvislosti s predmetným protokolom na základe interných úprav a postupov úkony iní zamestnanci správcu dane, alebo bol protokol jednoducho len vložený do systému finančnej správy až dňom 21.08.2017, teda s časovým odstupom od jeho vypracovania označenými zamestnankyňami, nie je v týchto súvislostiach vznesená námietka dôvodná, nakoľko nie je preukázané, že uvedený časový úsek od 18.08.2017 do 21.08.2017 je časovým úsekom, počas ktorého by v daňovej kontrole akékoľvek úkony vykonávali zamestnankyne správcu dane, voči ktorým žalobca vzniesol námietku zaujatosti.

15. Pokiaľ žalobca prípustne, z hľadiska možnosti uplatnenia takejto argumentácie v správnom súdnom konaní pri absencii jej uplatnenia v odvolaní v rámci administratívneho konania, v správnej žalobe namietal, že účelom vyrubovacieho konania nie je opakovanie vykonávania dôkazov, zdôraznil, že prvé rozhodnutie správcu dane žalovaný zrušil pre neupovedomenie žalobcu resp. jeho splnomocneného zástupcu o zmene termínu výsluchu svedkov a iné procesné pochybenia, ktoré nemožno naprávať vo vyrubovacom konaní, ktoré je naviac ovládané prejednacou zásadou a nie vyhľadávacou zásadou, pričom žalobca v súlade s úpravou § 68 ods. 3 daňového poriadku nenavrhol vo vyrubovacom konaní vykonať žiadne dôkazy, uvádza správny súd nasledovné závery: V prípade rozhodnutia odvolacieho orgánu o zrušení odvolaním napadnutého rozhodnutia podľa § 74 ods. 4 daňového poriadku z dôvodu konkrétnych procesných pochybení (ako tomu bolo v tejto veci) je správca dane podľa § 74 ods. 4 veta tretia daňového poriadku viazaný právnym názorom odvolacieho orgánu. Pri náhľade navodzovanom žalobcom v tejto námietke by správca dane bez dôkaznej iniciatívy daňového subjektu nemohol pri napĺňaní uloženia v rámci záväzného právneho názoru vysloveného odvolacím správnym orgánom vytknuté pochybenia odstrániť. Preto je v plnej kompetencii správcu dane postupovať po vrátení veci po zrušení odvolacím orgánom tak, aby vytknuté pochybenia odstránil realizujúc pri tom procesný postup prináležiaci úkonom, ktoré je v rámci uvedeného potrebné vykonať. Samotná skutočnosť ukončenia daňovej kontroly doručením protokolu z daňovej kontroly daňovému subjektu uvedený záver správneho súdu nevylučuje. Z pohľadu tohto záveru správneho súdu nie je uvedená námietka žalobcu hodnotená ako dôvodná, vrátane argumentu žalobcu, podľa ktorého nedostatok na strane správcu dane zistený žalovaným mal viesť k zastaveniu konania, pretože daňová kontrola bola postihnutá vadou, ktorá sa nedá odstrániť v daňovom konaní s poukazom na skutočnosť ukončenia daňovej kontroly.

16. Pokiaľ ide o štvrtý žalobný bod, správny súd s ohľadom na vyššie konštatované dôvody zrušenia napadnutého rozhodnutia žalovaného podľa , nemá priestor pre zaujatie vecného stanoviska k námietkam, ktoré sú jeho obsahom, pretože tieto sa už týkajú posudzovania splnenia hmotnoprávnych podmienok odpočtu DPH. Závery správneho súdu vo vzťahu k námietkam podľa štvrtého žalobného bodu by boli predčasné.

17. Na základe skonštatovania dôvodu pre zrušenie napadnutého rozhodnutia podľa , tak, ako vyplýva z vyššie uvedeného odôvodnenia tohto rozsudku rozhodol správny súd podľa , , veta prvá o zrušení rozhodnutia žalovaného a o vrátení veci žalovanému na ďalšie konanie všetko pri zohľadnení skutočnosti, podľa ktorej konanie správcu dane a žalovaného tvorí jeden celok. Úlohou žalovaného bude vydať vo veci rozhodnutie o odvolaní žalovaného, ktoré bude výsledkom postupu, v rámci ktorého budú zachované práva žalobcu a v súlade

so záväznými právnymi názormi správneho súdu vyplývajúcimi z tohto rozsudku bude spĺňať atribút preskúmateľnosti vymedzením dostatočných dôvodov a bude vysporiadavať všetky odvolacie námietky žalobcu proti rozhodnutiu správcu dane.

18. Podľa : Správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech.

19. Žalobe bolo vyhovené a účastníkom úspešným v tomto konaní v celom rozsahu je žalobca, ktorému správny súd podľa priznal náhradu dôvodne vynaložených trov konania v celom rozsahu.

20. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (, ) v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorá kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.