Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 1 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (14)Rozsudok_7C-8-2010.pdf
PDF · 123.95 KB
Case nature
Area
Subarea
7C/8/2010
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Malacky, sudkyňou Ing. Mgr. Annou Přikrylovou, v právnej veci žalobkyne: Y. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. nám. 4, XXX XX A., zastúpená JUDr. Martou Vicenovou, advokátkou, so sídlom Záhorácka 5478/15B, 901 01 Malacky, proti žalovaným: 1.) B.. C. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. X/F, XXX XX R., zastúpená JUDr. Jozefom Školníkom, advokátom, so sídlom Mierová 1, 990 01 Veľký Krtíš, 2.) Okresné stavebné bytové družstvo Senica, IČO: 00 223 093, so sídlom Štefánikova 718, 905 01 Senica, zastúpený JUDr. Miroslavom Mečířom, advokátom, so sídlom Štefánikova 718, 905 01 Senica, o určenie neplatnosti dohody o prevode členských práv a povinností a o určenie vlastníckeho práva k družstevnému bytu, takto
rozhodol:
Súd určuje, že dohoda o prevode členských práv a povinností k trojizbovému družstevnému bytu číslo XX, prízemie, ulica H. námestie č. XXX/X v A. zo dňa 21.09.2009 uzavretá medzi žalobkyňou a žalovanou v 1.) rade je neplatná.
Súd určuje, že žalobkyňa je členkou žalovaného v 2.) rade a patria jej členské práva a povinnosti k trojizbovému družstevnému bytu č. XX, prízemie, H. námestie č. XXX/X, A..
Súd určuje, že žalovaný v 2.) rade je vlastníkom bytu č. XX na prízemí domu č. XXX, postavený na parc. č. XXXX/XXX, v katastrálnom území A., zapísaný Správou katastra Malacky na liste vlastníctva č. XXXX.
Súd priznáva žalobkyni náhradu trov konania v rozsahu 100%, ktorú jej je povinná zaplatiť žalovaná 1.), o ktorej výške rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.
Súd priznáva žalovanému 2.) náhradu trov konania v rozsahu 100%, ktorú mu je povinná zaplatiť žalovaná 1.), o ktorej výške rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.
odôvodnenie:
1.) Žalobkyňa sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 26.01.2010 domáhala voči žalovanej určenia, že členské práva a povinnosti k družstevnému bytu č. XX v obci A. na H. námestí XXX/X, umiestnenom na prízemí družstevného bytového domu patria žalobkyni.
2.) Žalobu odôvodnila tým, že koncom roku 2006 resp. začiatkom roku 2007 chcela žalobkyňa menší byt. V tom čase bola vlastníčkou trojizbového bytu v R. na L. na M. ulici. D. jej bytu jej zaobstarávala M. L., ktorá od kupujúceho pána U. F. prevzala kúpnu cenu za jej byt vo výške 2.500.000,- Sk. Z týchto peňazí nedostala žalobkyňa nič. M. L. jej tvrdila, že má pre ňu pripravený menší byt v R. na A. ulici. K nadobudnutiu toho bytu nedošlo. Následne si žalobkyňa našla vhodný byt v A.. Jednalo sa o družstevný byt, pričom odstupná cena bola dohodnutá s manželmi H. ako predávajúcimi na sumu 1.900.000,- Sk.
M. L. následne žalobkyni prisľúbila zrušiť zmluvu o obstaraní bytu na A. ulici v R. a finančné prostriedky z predaja bytu na M. ulici vrátiť žalobkyni. Išlo o sumu 2.500.000,- Sk, z ktorej by pohodlne zaplatila cenu bytu v A.. Keďže žalobkyňa musela zaplatiť za byt v A., požičala si v septembri 2007 potrebnú sumu od žalovanej. Následne nadobudla žalobkyňa od manželov H. družstevný byt v A.. V čestnom prehlásení zo dňa 10.09.2007 sa žalobkyňa zaviazala vrátiť žalovanej požičanú sumu 1.900.000,- Sk do 20.09.2007 alebo previesť zakúpený byt v A. na žalovanú. Do 20.09.2007 mala žalobkyni vrátiť peniaze M. L.. Táto následne navrhla, že prevezme dlh od žalobkyne voči žalovanej. Dňa 14.11.2007 žalobkyňa napísala na svojom písacom stroji písomnú zmluvu o prevzatí finančného záväzku, ktorú podpísali žalobkyňa, žalovaná a M. L.. Neskôr vyhotovili dokument s tým istým textom len na počítači aj tento všetky tri podpísali. V rámci prevzatého dlhu začala splácať M. L. dlh žalovanej, pričom splatila doposiaľ sumu 870.000,- Sk. Následne dňa 21.09.2009 prišla do bytu žalobkyne žalovaná so svojim známym JUDr. C. L. a nástojili na žalobkyňu, aby prepísala členské práva a povinnosti na žalovanú. Obaja na žalobkyňu kričali a vyhrážali sa jej. Tvrdili, že prevzatie dlhu je neplatné. Žalobkyňa bola týmto uvedená do omylu a v tomto omyle aj podpísala dohodu o prevode členských práv a povinností k družstevného bytu. Vzhľadom na vyššie uvedené okolnosti má za to, že tento úkon je neplatný.
3.) Žalovaná v 1.) rade sa k žalobe písomne vyjadrila tak, že žalobu považuje za nedôvodnú, a to pre nevykonateľnosť petitu. Dohodu o prevode členských práv a povinností k družstevnému bytu považuje za platnú, nakoľko je určitá, zrozumiteľná, obe účastníčky vyjadrili svoj názor slobodne a vážne, keď dohodu podpísali pred pracovníčkami matriky, a následne ju predložili družstvu. Ďalej žalovaná 1.) namietala nedostatok naliehavého právneho záujmu z dôvodu, že byt už nie je v nájomnom vzťahu a tento byt nadobudla do výlučného vlastníctva a nie je členkou družstva.
4.) Uznesením zo dňa 27.01.2011 súd na základe návrhu žalobkyne pripustil zmenu žaloby tak, že žalobkyňa sa domáha vydania rozhodnutia, že dohoda o prevode členských práv a povinností k trojizbovému družstevnému bytu č. XX/prízemie, H. nám. č. 4, A., zo dňa 21. 09. 2009, je neplatná. Žalovaná je povinná nahradiť žalobkyni trovy konania. Zmenu žaloby odôvodnila tým, že zmluvou o prevzatí finančného záväzku zo dňa 14.11.2007 uznala M. L. svoj dlh voči žalobkyni vo výške 2.300.000,- Sk a podpísaním tejto zmluvy žalovaná 1.) vstúpila do práv a povinností žalobkyne ako veriteľa voči M. L.. Dlh žalobkyne voči žalovanej 1.) zanikol. Dohodu o prevode členských práv a povinností uzatvárala žalobkyňa v domnení, že je povinná plniť svoj záväzok, neuvedomujúc si, že svoj záväzok splnila uzatvorením zmluvy o prevzatí finančného záväzku. Žalobkyňa ma za to, že je daný naliehavý právny záujem na určení, nakoľko takéto určenie má vplyv na jej právne postavenie. Až po rozhodnutí o neplatnosti dohody o prevode členských práv a povinností, je možné rozhodnúť o neplatnosti zmluvy o prevode vlastníctva bytu.
5.) Uznesením zo dňa 06.10.2011 súd na návrh žalobkyne pripustil vstup ďalšej strany do konania na strane žalovaného 2.), a to Okresného stavebného bytového družstva Senica. Zároveň pripustil zmenu žaloby tak, že v súlade s návrhom rozšíril petit o výrok o určení, že žalobkyňa je členkou žalovaného v 2.) rade a patria jej členské práva a povinnosti k predmetnému bytu, a o výrok o určení, že žalovaný v 2.) rade je vlastníkom predmetného bytu.
6.) Žalovaný 2.) sa k žalobe vyjadril tak, že žalobu považuje za nedôvodnú a žiada ju zamietnuť.
7.) Vo veci bolo rozhodnuté rozsudkom č. k. 7C/8/2010-156 zo dňa 10.11.2011 tak, že žaloba bola zamietnutá. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že nie je daný naliehavý právny záujem ani na jednom určení právneho vzťahu resp. práva, ktorého sa žalobkyňa domáhala. V prípade určenia, že dohoda o prevode členských práv a povinností k trojizbovému družstevnému bytu č. XX/prízemie, H. X, A., uzatvorená dňa 21.09.2009 medzi žalobkyňou a žalovanou 1.), je neplatná, právne postavenie žalobkyne by sa nezmenilo, nakoľko vlastníčkou predmetného bytu by naďalej zostala žalovaná 1.). V prípade určenia, že žalobkyňa je členkou žalovaného 2.) a patria jej členské práva a povinnosti k vyššie uvedenému bytu, by sa právne postavenie žalobkyne vo vzťahu k predmetnému bytu nezmenilo, nakoľko vlastníčkou predmetného bytu by naďalej zostala žalovaná. Petit - že žalobkyni patria členské práva a povinnosti k vyššie uvedenému bytu - je nevykonateľný, nakoľko vlastníčkou predmetného bytu je žalovaná 1.). Nebolo preto možné priznať k tomuto bytu členské práva, keď byt nemá charakter družstevného bytu, ale je vo vlastníctve žalovanej 1.). V prípade určenia, že žalovaný 2.) je vlastníkom vyššie uvedeného bytu, by sa rovnako ako vyššie nezmenilo právne postavenie žalobkyne.
8.) Proti rozsudku podala odvolanie žalobkyňa. Namietala v ňom, že súd vydal zamietavý rozsudok bez vykonania dokazovania, ktorý odôvodnil tým, že nie je daný naliehavý právny záujem ani na jednom určení právneho vzťahu, resp. práva, ktorého sa žalobkyňa domáha. S poukazom na ust. § 80 písm. c) O.s.p. zdôraznila, že naliehavý právny záujem na určení je daný najmä tam, kde by bez tohto určenia bolo právo žalobcu ohrozené alebo tam, kde by sa bez takého určenia jeho právne postavenie stalo neistým. Naliehavý právny záujem podľa uvedeného ustanovenia je daný vtedy, ak existuje aktuálny stav objektívnej právnej neistoty medzi stranami, ktorý je ohrozením právneho postavenia žalobcu. V danom prípade žalobkyňa má naliehavý právny záujem na požadovanom určení, pretože jej pôvodným právnym postavením bolo postavenie nájomníčky predmetného bytu, pričom cieľom žaloby bolo obnovenie tohto právneho stavu. Bez toho, aby súd určil, že žalovaný v 2.) rade je vlastníkom bytu, nemôže sa stať žalobkyňa jeho nájomníčkou. K určeniu jej pôvodného postavenia je zároveň potrebné určiť, že dohoda o prevode členských práv a povinností k predmetnému bytu, uzatvorená medzi žalobkyňou a žalovanou v 1.) rade je neplatná, pretože len takéto určenie môže byť základom pre určenie, že žalovaný v 2.) rade je vlastníkom predmetného bytu. Ak súd určí, že táto dohoda je neplatná, tak sa nemohla žalovaná v 1.) rade platne stať vlastníčkou bytu a teda vlastníkom musí i naďalej byť žalovaný v 2.) rade. Ak by súd rozhodol, že vlastníkom bytu je žalovaný v 2.) rade a že dohoda medzi žalobkyňou a žalovanou v 1.) rade je neplatná, potom logicky musí byť obnovené pôvodné právne postavenie žalobkyne a táto by sa znova stala nájomníčkou predmetného bytu a členkou bytového družstva. Zdôraznila, že všetky požadované určenia musia byť vyslovené vo vzájomnej súvislosti, pretože len tak môže byť určené (dosiahnuté) pôvodné právne postavenie žalobkyne. Žalobkyňa nemá žiadnu zákonnú možnosť dožadovať sa určenia jej vlastníctva k bytu, nakoľko ako nájomníčka bytu nevykonala žiadny právny úkon, ktorý by smeroval k nadobudnutiu vlastníctva k predmetnému bytu a preto sa nemôže tohto vlastníctva dožadovať. Pre jej právne postavenie je rozhodujúce postavenie nájomníčky. Označila uvedenú úvahu súdu za nesprávnu, ako aj jeho úvahu o nedostatku naliehavého právneho záujmu, keďže nie je pravdou, že požadovaným určením by sa zmenilo len jej faktické postavenie. Je inou vecou právneho posúdenia, či sú splnené hmotnoprávne podmienky pre požadované určenie, ale týmito otázkami sa súd vôbec nezaoberal. Z uvedených dôvodov navrhla napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie.
9.) Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vrátil vec na ďalšie konanie. Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil splnenie podmienky existencie naliehavého právneho záujmu na žalobkyňou požadovaných určeniach. Z obsahu spisu nesporne vyplýva, že žalobkyňa nikdy nebola vlastníčkou predmetného bytu, a preto žaloba mohla smerovať len k nadobudnutiu tých jej práv a právneho postavenia, aké mala pred uzavretím dohody o prevode členských práv a povinností k spornému bytu. Odvolací súd sa stotožnil a argumentáciou žalobkyne v jej odvolaní, že je splnené procesnoprávne hľadisko určovacej žaloby, t.j., že je daný jej naliehavý právny záujem na požadovaných určeniach. Je totiž nesporné, že v prípade vyhovenia jej žalobe by sa obnovilo pôvodné právne postavenie žalobkyne k predmetnému bytu, ktorú otázku súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil a preto sa vecou z hľadiska hmotnoprávneho vôbec nezaoberal. Úlohou súdu prvej inštancie bude skúmať splnenie hmotnoprávnych podmienok pre žalobkyňou požadované určenie a za tým účelom vykonať potrebné dokazovanie vo veci.
10.) Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom strán, výsluchom svedkyne M.j, Y., K.j, oboznámil sa s dohodou o prevode členských práv a povinností zo dňa 21.09.2009, stanovami žalovaného 2.), zmluvou o zložení zálohy zo dňa 23.08.2007, zápisnicou o trestnom oznámení zo dňa 17.02.2010 spolu s doplnením, s obsahom spisu 5C/495/2009 a to čestným prehlásením zo dňa 10.09.2007, vyhlásením svedkyne M.j, zmluvou o prevzatí finančného záväzku zo dňa 14.11.2007 vyhotovenej písacím strojom a na počítači, dohodou o odstúpení členských práv zo dňa 13.09.2007.
11.) Žalobkyňa vo svojej výpovedi uviedla, že bývala so svojou chorou svokrou v byte v R. na M. ulici. Chcela ísť bývať na vidiek, preto začala riešiť bytovú otázku s p. L.. S ňou sa dohodla, že jej sprostredkuje predaj bytu a kúpu iného bytu na A. ulici s doplatkom 500.000,- Sk. Následne ju kontaktoval kupec jej bytu pán U. F., ktorý naliehal, aby sa vysťahovala. Žalobkyňa si našla byt v A. a s vtedajšími nájomcami bytu manželmi H. sa dohodla na cene 1.850.000,- Sk. Keďže p. L. peniaze za predaj bytu na M. ul. žalobkyni nevyplatila, dohodla sa žalobkyňa so svojou priateľkou - žalovanou 1.) na pôžičke. Všetko sa to dialo s vedomím p. L.. Žalobkyňa dala žalovanej 1.) čestné prehlásenie, že ak do 2 týždňov peniaze nevráti, prevedie na ňu byt. Žalovaná 1.) s týmto súhlasila. Následne spísali prevzatie záväzku, podľa ktorého p. L. aj čiastočne platila. Medzitým žalobkyňa byt riadne užívala. Dňa 21.09.2009 prišla k nej do
A. s mužom, ktorý sa predstavil ako Dr. L.. Začali na ňu kričať, že má ísť hneď do Senice a previesť byt na žalovanú 1.). Dr. L. jej povedal, že prevzatie dlhu neplatí a že je povinná previesť dlh na žalovanú 1.). Následne išlo so žalovanou 1.) autom do Senice do sídla žalovaného 2.), potom notárovi podpísať dohodu, ktorú následne zaniesli do sídla žalovaného 2.). žalobkyňa uviedla, že bola vystresovaná a uvedená do omylu. V súčasnosti je vlastníkom bytu žalovaná 1.) a ona byt naďalej užíva.
12.) Žalovaná 1.) vo výpovedi uviedla, že od žalobkyne vedela, že nejaká pani L. jej mala sprostredkovať predaj bytu a nedala jej za to peniaze. Chcela jej pomôcť, pretože sa musela z bytu vysťahovať a nemala peniaze a preto jej požičala 1.900.000,- Sk. Žalobkyňa jej dala čestné prehlásenie, že ak jej peniaze nevráti, prevedie na ňu členské práva k bytu v A.. Sumu 1.900.000,- Sk mala žalovaná ako rezervu na splátky hypotekárneho úveru na jej dom. Taktiež bola v strese z toho, by bola schopná hradiť splátky úveru včas. Žalobkyňa iniciovala stretnutie s pani KZ.u u nej doma, kde jej navrhli, aby dlh prevzala p. L.. Žalovaná podpísala prevzatie záväzku. Následne išli k nej domov, kde prepísali prevzatie záväzku na počítači. V prepise sa predĺžila doba splatnosti, preto sa navýšila aj suma. P. L. mala vrátiť celú sumu naraz. P.. žiadne peniaze nevrátila, žalovaná 1.) nebola schopná platiť svoje dlhy a tak nakoniec prišla o majetok. Následne s a poradila so svojim známym JUDr. L., ktorý jej povedal, že prevzatie dlhu nemá náležitosti a teda nie je platné, preto spolu s ním navštívila žalobkyňu, aby previedla na ňu byt tak, ako sa zaviazala. Prejav p.. L. bol dosť hlasný preto mohla žalobkyňa vnímať jeho prejav ako nátlak. Následne išli do Senice na bytové družstvo, kde vypísali tlačivo o dohode a overili podpisy na matrike. Neskôr žalovaná zistila, že žalobkyňa neplatila nájomné, preto zo strachu pred výpoveďou z nájmu zaplatila nedoplatok a previedla byt do svojho osobného vlastníctva. Za účelom vymoženia dlhu či už voči žalobkyni alebo voči p. L.j sa na súd neobrátila.
13.) Z výsluchu svedkyne K. súd zistil, že pracuje o žalovaného 2.) na právnom oddelení ako referentka. Čo sa týka práv a povinností k družstevnému podielu, ak chcú nadobúdateľ a prevodca previesť práva k družstevnému bytu, skontrolujú sa podpisy na dohode, či sú overené. Ďalej je nadobúdateľovi odovzdaná nájomná zmluva a je poučený o platbe nájomného. Následne sa zmena zaeviduje. Dohoda o prevode členských práv a povinností, ktorá je predmetom tohto sporu, je ich tlačivom, ktoré má žalovaný vypracované pre prípad záujmu o prevod družstevného bytu. Okolnosti uzatvorenia dohody o prevode práv a povinností k družstevnému bytu vo vzťahu k žalobkyni a žalovanej si svedkyňa nepamätala.
14.) Z výsluchu svedkyne Y. súd zistil, že pracuje ako námestník pre žalovaného 2.). S prevodcami a nadobúdateľmi sa nestretáva. Uviedla, že dohoda o prevode členských práv a povinností musí mať overené podpisy aj prevodcu aj nadobúdateľa. Toto je zakotvené v stanovách družstva.
15.) Svedkyňa M. pri výsluchu uviedla, že so žalobkyňou sa spoznala tak, že je s ňou zoznámil jej spolupracovník p. I.. P. I. jej našiel byt v R., ale tento žalobkyni nevyhovoval. Medzitým došlo k predaju bytu žalobkyne na Kramároch. Kúpna cena tohto bytu bola viac ako 2.000.000,- Sk. Uviedla, že je správne tvrdenie žalobkyne, že kúpna cena bola 2.500.000,- Sk. Kúpnu cenu zložil kupujúci u nich v kancelárii v hotovosti za prítomnosti p. I. a svojho realitného agenta. Svedkyňa dostala 150.000,- Sk ako províziu, so zvyškom narábal p. I.. P. I. uhradil nedoplatky za byt po žalobkyni a časť v sume 900.000,- Sk sa plnila žalovanej. Zvyšok kúpnej ceny mal použiť p. I. na kúpu bytu pre žalobkyňu. Medzitým si však žalobkyňa našla byt v A.. V tom čase sa jej žalobkyňa pýtala, čo si môže požičať od žalovanej na kúpu tohto bytu, kým dostane peniaze za svoj byt na Kramároch. Svedkyňa v tom čase podpisovala zmluvu o pôžičke so žalovanou na sumu 900.000,- Sk. Túto sumu v skutočnosti požičala žalovaná žalobkyni na kúpu bytu v A. Suma 900.000,- Sk bola postupne vrátená žalovanej a to vkladmi na účet alebo v hotovosti od svedkyne alebo od p. I.. Čo sa týka zvyšku sumy za byt na Krámaroch, svedkyňa nevedela uviesť, ako s nimi p. I. naložil. Mala za to, že žalobkyňa má byt v A., žalovanej bola vrátená pôžička. Svedkyňa po nahliadnutí na zmluvu o prevzatí finančného záväzku nevedela uviesť, prečo je tam uvedená suma 2.000.000,- Sk. Zmluva o pôžičke medzi ňou a žalovanou na sumu 900.000, Sk bola písaná rukou. Žalovaná vedela v tom čase, že suma 900.000, Sk išla na kúpu bytu v A.. Svoj podpis na zmluve o prevzatí finančného záväzku nespochybnila. Svedkyňa uviedla, že mala za to, že dlh bola žalovanej vrátený. Nevedela vysvetliť tvrdenie žalobkyne v žalobe, že si od žalovanej požičala sumu 1.900.000,- Sk. Podľa nej byt v A. stál 900.000,- Sk. Ďalej tvrdila, že mala od žalobkyne splnomocnenie na prevzatie kúpnej ceny za jej byt na Kramároch ako aj splnomocnenie na úhradu dlhov za tento byt, inak by jej kupujúci nevyplatil kúpnu cenu.
16.) Z dohody o prevode členských práv a povinností zo dňa 31.09.2009 súd zistil, že žalobkyňa ako prevodca previedla v zmysle článku 17 stanov OSBD Senica previedla svoje členské práva a povinnosti k 3 izbovému družstevnému bytu č. XX na prízemí nachádzajúci sa na H.u na žalovanú ako nadobúdateľku.
17.) Z dohody o odstúpení členských práv a povinností zo dňa 13.09.2007 súd zistil, že 6alobkyňa nadobudla členské práv a povinnosti k bytu číslo 34 nachádzajúceho v A.. dohodnutá finančná čiastka za odstúpenie členských práv predstavovala sumu 1.900.000,- Sk.
18.) V čestnom prehlásení zo dňa 10.09.2007 žalobkyňa vyhlásila, že jej vyplýva povinnosť zložiť finančné prostriedky v sume 1.900.000,- Sk za byt č. 34 na H. do 15.09.2007. Keďže sama žalobkyňa dostane uvedené finančné prostriedky až dňa 20.09.2007, požičala si potrebnú sumu od žalovanej, ktorá jej poskytla túto sumu ako pôžičku a vráti jej ju do 20.09.2007. V prípade nedodržania termínu splatenia žalobkyňa vyhlásila, že prevedie byt č. 34 na H. na žalovanú.
19.) Zo zmluvy o prevzatí finančného záväzku vyhotovenej strojom dňa 14.11.2007 súd zistil, že LK. prevzala od žalobkyne finančný záväzok v sume 2.300.000,- Sk (dlžná suma plus úroky) voči žalovanej. Zároveň sa M. zaviazala vrátiť sumu 10.000,- Sk v hotovosti a sumu 90.000,-Sk prevodom na účet dňa 14.11.2007 a sumu 2.200.000,- Sk zaplatiť žalovanej do 08.12.2007. Zároveň sa touto zmluvou zrušili všetky pohľadávky žalobkyne voči žalovanej.
20.) Zo zmluvy o prevzatí finančného záväzku vyhotovenej na počítači dňa 14.11.2007 súd zistil, že tento istý dlh vo výške 2.300.000,- Sk prevzala na seba M. s tým, že ak dôjde k vyplateniu dňa 17.12.2007 sa suma navyšuje na 2.350.000,- Sk.
21.) Podľa § 139 ods. 1 písm. c) Civilného sporového poriadku žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.
22.) Čo sa týka naliehavého právneho záujmu, Krajský súd v uznesení č.k. 14Co 158/2012-187 zo dňa 22.07.2014 konštatoval, že je daný naliehavý právny záujem na požadovaných určeniach, preto sa prvostupňový súd opätovne existenciou naliehavého právneho záujmu nezaoberal.
23.) Podľa § 531 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa dohodne s dlžníkom, že preberá jeho dlh, nastúpi ako dlžník na jeho miesto, ak na to dá veriteľ súhlas. Súhlas veriteľa možno dať buď pôvodnému dlžníkovi, alebo tomu, kto dlh prevzal.
24.) Podľa § 531 ods. 3 Občianskeho zákonníka zmluva o prevzatí dlhu vyžaduje, aby sa uzavrela písomnou formou.
25.) Ak bol dlh prevzatý účinne, pôvodný dlžník už nemá voči veriteľovi povinnosť plniť a povinnosť splniť pohľadávku vrátane príslušenstva prechádza na nového dlžníka. Veriteľ sa preto môže domáhať uspokojenia pohľadávky len od nového dlžníka. Obsah záväzku sa však prevzatím dlhu nemení (§ 532).
26.) Podľa § 553 ods. 1 Občianskeho zákonníka (účinného ku dňu čestného vyhlásenia zo dňa 10.09.2007) splnenie záväzku sa môže zabezpečiť prevodom práva dlžníka v prospech veriteľa (zabezpečovací prevod práva).
27.) Podľa § 553 ods. 2 Občianskeho zákonníka (účinného ku dňu čestného vyhlásenia zo dňa 10.09.2007) zmluva o zabezpečovacom prevode práva sa musí uzavrieť písomne.
28.) Podľa § 553 ods. 1 Občianskeho zákonníka (účinného ku dňu uzatvorenia dohody o prevode členských práv a povinností dňa 21.09.2009) splnenie záväzku možno zabezpečiť dočasným prevodom práva dlžníka alebo tretej osoby v prospech veriteľa (ďalej len „zabezpečovací prevod práva“). Pri zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva sa dočasne prevádza vlastníctvo k prevádzanej veci podľa všeobecných ustanovení o nadobudnutí vlastníctva zmluvou (§ 133).
29.) Podľa § 553a ods. 1 Občianskeho zákonníka (účinného ku dňu uzatvorenia dohody o prevode členských práv a povinností dňa 21.09.2009) zmluva o zabezpečovacom prevode práva sa musí uzatvoriť písomne.
30.) Podľa § 553a ods. 2 Občianskeho zákonníka (účinného ku dňu uzatvorenia dohody o prevode členských práv a povinností dňa 21.09.2009) zmluva o zabezpečovacom prevode práva musí obsahovať vymedzenie zabezpečeného záväzku a označenie práva, ktoré sa prevádza v prospech veriteľa, práva a povinnosti účastníkov zmluvy k prevedenému právu počas trvania zabezpečovacieho prevodu práva, jeho ocenenie v peniazoch, spôsob výkonu zabezpečovacieho prevodu práva a najnižšie podanie v prípade dobrovoľnej dražby; ak sa prevádza právo inej osoby ako dlžníka, zmluva o zabezpečovacom prevode práva musí obsahovať aj označenie dlžníka.
31.) Podľa § 2 ods. 3 Občianskeho zákonníka účastníci občianskoprávnych vzťahov si môžu vzájomné práva a povinnosti upraviť dohodou odchylne od zákona, ak to zákon výslovne nezakazuje a ak z povahy ustanovení zákona nevyplýva, že sa od neho nemožno odchýliť.
32.) V konaní nebolo sporné, že žalobkyňa bola nájomcom družstevného bytu v R. na L. a že s predajom jej pomáhala svedkyňa M.. Taktiež nie je spornou skutočnosť, že byt bol predaný za kúpnu cenu 2.500.000,- Sk p. F.. Túto kúpnu cenu prevzala svedkyňa M. spolu so svojim spolupracovníkom p. I.. Či M. mala splnomocnenie na prevzatie kúpnej ceny nie podstatnou skutočnosťou v tomto spore. Podstatným a nesporným faktom je, že ani M. ani p. I. neodovzdali túto kúpnu cenu (po odpočítaní provízie a vyplatených dlhov) žalobkyni. Následne si žalobkyňa našla sama vhodný byt a potrebovala finančné prostriedky na vyplatenie. Suma 1.900.000,- Sk, za ktorú žalobkyňa nadobúdala práva a povinnosti k družstevnému bytu, bola uvedená v dohode o odstúpení členských práv zo dňa 13.09.2007. Táto istá suma je uvedená aj na čestnom prehlásení zo dňa 10.09.2007, v ktorom sa túto sumu zaviazala vrátiť žalovanej. V tejto časti súd vyhodnotil výpoveď svedkyne M. ako nehodnovernú a zmätočnú, keď táto tvrdila, že žalovanej bola požičaná iba suma 900.000,- Sk. Vo veci však nebolo predmetom dokazovania, či žalovaná požičala žalobkyni sumu 900.000,- Sk alebo sumu 1.900.000,- Sk. Predmetom sporu bolo za akých okolností a za akým účelom bola uzavretá dohoda o prevode členských práv a povinností k družstevnému bytu, ktorej neplatnosti sa žalobkyňa domáha.
33.) Súd mal z tvrdenia žalobkyne, žalovanej a z dohody o odstúpení členských práv a povinností preukázané, že žalovaná požičala žalobkyni sumu 1.900.000,- Sk. V čestnom vyhlásení zo dňa 10.09.2007 vyhlásila žalobkyňa, že túto sumu vráti do 20.09.2007 a v prípade nedodržania termínu splatenia prevedie byt v A.. Z obsahu tohto čestného vyhlásenia možno vyvodiť skutočnosť, že v prípade, že nedôjde k splneniu dlhu žalobkyni voči žalovanej 1.), má dôjsť k prevodu družstevného bytu v A. na žalovanú 1.), teda že prevod bytu v A. mal byť zabezpečovacím prevodom práva. Ako u zabezpečovacieho inštitútu je pre neho charakteristická akcesorita a subsidiarita, sleduje osud zabezpečenej pohľadávky a jeho uhradzovací mechanizmus prichádza do úvahy až vtedy, ak sa zabezpečená pohľadávka riadne a včas nesplní. Žalobkyňa sumu 1.900.000,- Sk žalovanej do 20.09.2007 nevrátila. Následne však došlo dňa 14.11.2007 k uzatvoreniu zmluvy o prevzatí finančného záväzku (v dvoch variantách - písané strojom a písané na počítači), na základe ktorej prevzala nová dlžníčka M. dlh od žalobkyne a stala sa novou dlžníčkou voči žalovanej 1.) namiesto žalobkyne. Zároveň si všetky účastníčky tejto zmluvy odsúhlasili, že sa rušia všetky pohľadávky žalobkyne voči svedkyni M.. Táto zmluva spĺňa všetky náležitosti prevzatia dlhu podľa ustanovení § 531 Občianskeho zákonníka. Samotná žalovaná podpísala obe tieto zmluvy (aj strojom písanú aj vypracovanú na počítači), teda udelila súhlas s prevzatím dlhu. Platnosť tohto prevzatia záväzku nebola žalovanou nijakým spôsobom spochybnená. Ani svedkyňa M. ako nová dlžníčka na základe tejto zmluvy nespochybnila podpis na tejto zmluve. K okolnostiam sa však nevedela vyjadriť a nevedela vysvetliť ani rozporné tvrdenie ohľadom podľa jej názoru požičanej sumy 900.000,- Sk a sumy 1.900.000,- Sk uvedenej v zmluve o prevzatí finančného záväzku. Od toho momentu (odo dňa 14.11.3007) sa žalovaná 1.) mohla domáhať plnenia voči M. L., čo však neurobila. Súd mal teda preukázané, že na základe tohto prevzatia záväzku došlo k zániku dlhu žalobkyne vo vzťahu k žalovanej.
34.) Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
35.) Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
36.) Podľa § 35 ods. 1 Občianskeho zákonníka prejav vôle sa môže urobiť konaním alebo opomenutím; môže sa stať výslovne alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť.
37.) Podľa § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom.
38.) Podľa § 35 ods. 3 Občianskeho zákonníka právne úkony vyjadrené inak než slovami sa vykladajú podľa toho, čo spôsob ich vyjadrenia obvykle znamená. Pritom sa prihliada na vôľu toho, kto právny úkon urobil, a chráni sa dobromyseľnosť toho, komu bol právny úkon určený.
39.) Pri výklade právneho úkonu je najdôležitejšie zistiť skutočnú vôľu konajúceho subjektu (id, quod actum fuit, sequi debemus). Ďalej platí pravidlo, že v prípade pochybností sa právny úkon má vykladať tak, aby právny úkon mohol zostať v platnosti (potius valeat actus quam pereat). Okrem toho súd posúdi na základe vykonaného dokazovania, aká bola skutočná vôľa strán v okamihu urobenia právneho úkonu, pričom podmienkou na prihliadanie na vôľu účastníkov je, aby nebola v rozpore s tým, čo vyplýva z jazykového vyjadrenia úkonu.
40.) Podrobný výklad ustanovenia § 553 Občianskeho zákonníka bol uvedený v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 Cdo 58/2008 zo dňa 25.06.2009. „Účelom zabezpečujúceho prevodu práva je nielen nútiť dlžníka splniť svoj dlh voči veriteľovi (v tomto zabezpečení splnenia spočíva zabezpečovacia funkcia tohto inštitútu), ale pri riadnom a včasnom neuhradení tohto dlhu dať veriteľovi možnosť uspokojiť sa v spojitosti s touto formou zabezpečenia (zabezpečovací prevod práva má plniť aj funkciu uhradzovaciu). Tieto základné skutočnosti pri výklade a aplikácii § 553 Občianskeho zákonníka v znení do 31. decembra 2007 nemožno opomenúť; je treba ich rešpektovať a z nich vychádzať aj pri odvodzovaní náležitosti zmluvy o zabezpečovacom prevode práva. So zreteľom na stručné vymedzenia daného inštitútu v jeho pôvodnej podobe, ako bol zavedený do Občianskeho zákonníka novelou - zákonom č. 509/1991 Zb., a doterajší výklad treba uzavrieť, že písomná zmluva podľa citovaného § 553 musí jednoznačne určovať: • zmluvné strany (účastníkov zmluvy); • záväzok, ktorý je zabezpečovaný; • majetkové právo dlžníka, ktoré sa prevádza; • že zmluvu uzatvárajú účastníci ako zmluvu o zabezpečovacom prevode práva, t.j. že tu ide iba o podmienený prevod práva z dlžníka na veriteľa za účelom zabezpečenia splnenia pohľadávky veriteľovi s rozväzovacou podmienkou, ktorá sa uplatní pri uspokojení zabezpečenej pohľadávky plnením tak, že právny úkon, ktorým bolo prevedené právo stráca účinnosť a právo v rozsahu, v akom bolo prevedené, prechádza späť na dlžníka (prevod práva na veriteľa tak zo zákona zaniká); • ako sa zmluvné strany vysporiadajú v prípade, že dlžník zabezpečenú pohľadávku veriteľovi riadne a včas neuhradí (dohodu riešiacu tzv. uhradzovaciu funkciu tohto inštitútu).“
41.) Súd sa preto zaoberal platnosťou dohody o prevode členských práv a povinností k družstevnému bytu nielen z hľadiska splnenia formálnych náležitostí ale aj z hľadiska jej funkcie ako zabezpečovacieho prevodu práva ako aj skutočnej vôle žalobkyne. Sporná dohoda o prevode členských práv a povinností k družstevnému bytu bola právnym úkonom vyjadreným slovami v písomnej forme. Dohoda mala všetky formálne náležitosti, ktoré vyžadujú stanovy žalovaného 2.), ako bolo potvrdené aj svedkyňami Y. a K. R.u. Obsah tohto úkonu je však potrebné vykladať podľa vôle toho, kto tento úkon urobil, teda žalobkyne, za predpokladu, že tvrdená vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom urobeným v písomnej forme. Použitím interpretačnej zásady uvedenej v § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka však nemožno nahrádzať vôľu, ktorú strany zmluvy nemali.
42.) Súd dospel k záveru, že predmetná dohoda nebola uzavretá zo strany žalobkyne vážne, nakoľko žalobkyňa vykonala tento úkon v omyle, že plní svoj záväzok voči žalovanej 1.), ktorý však už v čase uzatvorenie spornej dohody neexistoval. Zanikol prevzatím dlhu. Vôľa žalobkyne bola teda v absolútnom rozpore s jej jazykovým prejavom.
43.) Sporná dohoda o prevode členských práv a povinností k družstevnému bytu je neplatným právnym úkonom aj z dôvodu, že nespĺňa potrebné náležitosti ako zabezpečovací prevod práva. Dohoda bola uzavretá bez akéhokoľvek protiplnenia vo vzťahu k žalobkyni, neobsahovala potrebné náležitosti v zmysle ustanovení § 553a ods.1 a ods.2 Občianskeho zákonníka. Neobsahovala dôvod prevodu členských práv a povinností zo žalobkyne na žalovanú 1.). Z dohody vyplýva, že by malo ísť o trvalý prevod, nie je uvedené na základe akých skutočností resp. vzťahov, ktoré mali sebou žalobkyňa a žalovaná, bola táto dohoda uzatváraná. Ani samotné čestné prehlásenie, v ktorom sa žalobkyňa zaviazala na prevod členských práv a povinností k družstevnému bytu, neobsahovalo potrebné náležitosti ustanovenia § 553 Občianskeho zákonníka (účinného ku dňu čestného vyhlásenia). Dohoda v spojení s čestným prehlásením ako zabezpečovací prevod práva odporuje kogentným ustanoveniam Občianskeho zákonníka upravujúcich zabezpečovací prevod práva, preto je absolútne neplatným právnym úkonom.
44.) Vzhľadom na skutočnosť, že dohoda o prevode členských práv a povinností je žaloba žalobkyne dôvodná aj v ďalších dvoch petitoch. K určeniu pôvodného postavenia žalobkyne na základe neplatnej dohody, je potrebné rozhodnúť o vlastníctve k predmetnému bytu a právnom vzťahu žalobkyne voči predmetnému bytu. Keďže žalobkyňa nebola pred uzatvorením dohody vlastníčkou bytu ale iba nájomcom, súd rozhodol tak, že vlastníctvo k družstevnému bytu patrí žalovanému 2.) a žalobkyňa sa stáva členkou družstva a patria jej členské práva a povinnosti k predmetnému bytu. Všetky žalobkyňou požadované určenia museli byť vyslovené vo vzájomnej súvislosti, lebo len tak môže byť obnovené pôvodné postavenie žalobkyne. Preto súd vyhovel žalobe aj v časti o určenie, že žalobkyňa je členkou žalovaného 2.) a v časti o určenie vlastníctva bytu žalovanému 2.).
45.) Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
46.) Podľa § 262 ods. 1 C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
47.) O trovách konania vo vzťahu žalobkyne a žalovanej 1.) súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. Žalobkyňa bola v konaní plne úspešná, preto jej súd priznal náhradu trov vo výške 100%. O výške trov rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia.
48.) O trovách konania vo vzťahu žalovanej 1.) a žalovaného 2.) súd rozhodol tak, že žalovanému 2.) priznal náhradu trov konania vo výške 100%, nakoľko žalovaný 2.) bol, vtiahnutý do sporu, svoje postavenie ako žalovaná strana nezavinil. Žalovaná 1.) odkúpením bytu do osobného vlastníctva spôsobila to, že žalobkyňa musela označiť ako stranu v spore aj žalovaného 2.). Nič na tom nemení ani skutočnosť, že žalovaný 2.) v rámci svojho vyjadrenia žiadal žalobu zamietnuť, nakoľko sám zo svojej pozície nemohol použiť iné prostriedky procesnej obrany. O výške trov rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Malacky, písomne, dvojmo.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č . 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok).