Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_10C-4-2023.pdf
PDF · 103.17 KB
Case nature
Subarea
10C/4/2023
Uznesenie
Okresný súd Malacky v právnej veci žalobkyne: T. proti žalovanej: C., o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, takto
rozhodol:
I. Súd návrh žalobkyne na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia doručený súdu dňa 06.06.2023 z a m i e t a.
II. Súd žalovanej voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 06.06.2023 domáhala, aby súd vydal uznesenie, ktorým zriadi v prospech žalobkyne záložné právo na nehnuteľnosť - byt č. XX s príslušenstvom, nachádzajúci sa na prízemí/prvom nadzemnom podlaží bytového domu v D. na F., súpisné číslo XXX, orientačné číslo X a k bytu prislúchajúcemu podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach tohto bytového domu, jeho príslušenstva a zastavanému pozemku, všetko zapísané na katastrálnom odbore Okresného úradu L., na liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie D., v časti A LV p. č. XXXX/XXX., zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 911 m2, stavba súpisné číslo XXX na p. č. XXXX/XXX, podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach, na príslušenstve a pozemku vo veľkosti 2847/100000 a to na zabezpečenie pohľadávky vo výške 19.200,- eur do doby právoplatného rozhodnutia vo veci samej; a zároveň uloží žalobkyni povinnosť podať v lehote 30 dní od právoplatnosti uznesenia žalobu proti žalovanej vo veci samej o zaplatenie 19.200,- eur.
2. Návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia žalobkyňa odôvodnila tým, že ako advokátka poskytovala právnej predchodkyni žalovanej právne služby vo veci vedenej na Okresnom súde Malacky pod sp. zn. 7C/8/2010 (právoplatná dňa 09.08.2021 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 14Co/19/17 zo dňa 18.05.2021). Medzi stranami bola dohodnutá podielová odmena v zmysle § 7 vyhl. č. 655/2004 Z. z. Podľa § 8 vyhlášky advokát má právo na dohodnutú podielovú odmenu len za predpokladu, že klient, s ktorým sa dohodol na poskytnutí právnych služieb za túto odmenu, mal plný úspech vo veci. Zastupovanie právnej predchodkyne prebiehalo bez akýchkoľvek jej finančných možností. Viac ako desať rokov trvajúci spor bol zastupovaný na základe ústnej dohody o úhrade odmeny po nadobudnutí vlastníctva predmetného bytu. Advokátka si bola vedomá, že jej vtedajšia klientka mala jediný príjem, a to dôchodok, ktorý postačoval na pokrytie jej nevyhnutných nákladov. Z týchto dôvodov bolo následne pristúpené k uzatvoreniu zmluvy o podielovej odmene. V konaní mala klientka plný úspech. Po nadobudnutí právoplatnosti rozsudku v danej veci žalobkyňa poskytovala poručiteľke právne služby spojené s nadobudnutím vlastníctva predmetného bytu. Poručiteľka nadobudla vlastníctvo k bytu na základe Zmluvy o prevode vlastníctva družstevného bytu podľa V-XXXX/XXXX, právoplatná 29.10.2021. Dohodnutá cena za právne služby podľa zmluvy bola fakturovaná poručiteľke na základe faktúry č. XXXXXXX zo dňa 27.06.2022 a splatná dňa 04.07.2022. Faktúra, ktorá bola poručiteľke doručená, nebola doposiaľ uhradená. Keďže faktúra nebola uhradená, žalobkyňa zistila, že jej klientka dňa 18.11.2022 zomrela. Svoju neuhradenú pohľadávku
si uplatnila v dedičskom konaní vedenom súdnym komisárom T. v konaní sp. zn. 10D/472/2022, Dnot 74/2023. Dedička túto pohľadávku nesporovala. V priebehu dedičského konania žalobkyňa komunikovala s právnou zástupkyňou dedičky v dedičskom konaní, ktorá jej oznámila, že dedička nemala vedomosť o tejto pohľadávke a žiadala zaslať rozhodujúce listiny, ktoré jej aj doručené boli. V podaní zo dňa 28.04.2023 je uvedené: „navrhujeme započítanie sumy 8.000,- eur zo sumou uvedenou na faktúre č. XXXXXXX zo dňa 4.7.2022, čo považujeme za korektný prístup“, čo žalobkyňa považuje za uznanie dlhu. Suma 8.000,- eur bola požadovanou sumou finančného zadosťučinenia za prieťahy v konaní, ktoré ústavným súdom neboli priznané. Sťažnosť bola odmietnutá v konaní I. ÚS 355/2021, a teda nie je čo započítať. Žalobkyňa v ďalšom poukázala na to, že uznesenie o dedičstve je právoplatné a ako vlastníčka je zapísaná žalovaná. Žalovaná dlhodobo žije v zahraničí, na uvádzanej adrese. So Slovenskom nemá žiadne väzby. Je dôvodná obava, že jediný majetok, z ktorého je možné uspokojiť oprávnené nároky žalobkyne, bude odpredaný a akákoľvek exekúcia nepripadá následne do úvahy. Vzhľadom na uvedené mala žalobkyňa za to, že sú splnené zákonné podmienky pre vydanie zabezpečovacieho opatrenia.
3. K návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia pripojila žalobkyňa faktúru č. XXXXXXX zo dňa 27.06.2022, prihlásenie pohľadávky do dedičstva zo dňa 21.12.2022, uznesenie Okresného súdu Malacky č.k. 10D/472/2022-42 zo dňa 03.05.2023, výpis z listu vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie D., sťažnosť adresovanú Ústavnému súdu SR zo dňa 03.06.2021, uznesenie Ústavného súdu SR č.k. I. ÚS 355/2021-15 zo dňa 06.09.2021, komunikáciu žalobkyne s právnou zástupkyňou žalovanej v dedičskom konaní.
4. Podľa § 343 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“) zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
Podľa § 343 ods. 2 CSP záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra.
Podľa § 343 ods. 3 CSP výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.
Podľa § 344 CSP ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie.
Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
Podľa § 326 ods. 1 a 2 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/ SK/ZZ/2015/160/20170501>, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/20170501>, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
Podľa § 329 ods. 1 veta prvá CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
Podľa § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
5. Zabezpečovacie opatrenie je svojím charakterom osobitným prostriedkom súdnej ochrany smerujúcim k úprave pomerov medzi stranami sporu, predovšetkým k ochrane pred takým konaním, ktoré bezprostredne hrozí alebo trvá, a má za následok ohrozenie exekúcie. Cieľom zabezpečovacieho opatrenia je posilnenie postavenia veriteľa, a to zriadením záložného práva na špecifikovaný majetok dlžníka na zabezpečenie jeho pohľadávky, ktorá by mohla byť neskôr judikovaná, alebo už bola judikovaná, s cieľom, aby sa zamedzilo alebo zredukovalo možné nebezpečenstvo uspokojenia pohľadávky veriteľa. Zabezpečovacie opatrenie môže súd nariadiť pred začatím konania (§ 344 v spojení s § 337 CSP), v priebehu konania, ako aj po jeho skončení (§ 344 v spojení s § 338 CSP).
6. Ako vyplýva z ustanovenia § 343 ods. 1 CSP, základným predpokladom nariadenia zabezpečovacieho opatrenia je obava, že exekúcia bude ohrozená. Táto obava musí byť v návrhu na jeho nariadenie odôvodnená rozhodujúcimi skutočnosťami, pričom rovnako je potrebné hodnoverne osvedčiť aj dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému má byť poskytnutá ochrana (§ 344 v spojení s § 326 ods. 1 CSP). Tak ako pri neodkladných opatreniach, aj pri zabezpečovacom opatrení platí, že súd nevykonáva dokazovanie ako také, ale len osvedčuje, či sú splnené podmienky na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia. Základ pre úspech v konaní o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je preto riadny návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, kde okrem opísania rozhodujúcich skutočností musí žalobca náležitým spôsobom osvedčiť, že je dôvod na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Osvedčenie nároku na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia musí byť opísané tak, že vedie k záveru o existencii potreby bezodkladnej úpravy pomerov alebo existencie obavy, že exekúcia bude ohrozená. Súd prostredníctvom označených osvedčujúcich dôkazov zisťuje iba najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia.
7. Existencia peňažnej pohľadávky veriteľa a dôvodnosť obavy z ohrozenia exekúcie sú podmienky vydania zabezpečovacieho opatrenia, ktoré sú ustanovené kumulatívne. Je teda nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o existencii skutočností objektívne odôvodňujúcich obavu, že prípadná exekúcia bude ohrozená. Obava, že exekúcia bude ohrozená, musí byť reálna a musí hroziť bezprostredne. Dôvodom pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia môžu byť len skutočnosti, ktoré opodstatňujú obavu, že by prípadný výkon rozhodnutia mohol byť ohrozený. Ani existencia dlhu ešte sama osebe nemôže byť dôvodom pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Medzi skutočnosti, ktoré osvedčujú, že výkon rozhodnutia by bol ohrozený je predovšetkým také konanie žalovaného, ktorého dôsledkom je znižovanie hodnoty jeho majetku, ktorý možno výkonom exekúcie postihnúť alebo iné konanie, ktoré podstatnou mierou nepriaznivo ovplyvňuje jeho majetkové pomery (z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Obo 144/97; zverejnené v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk pod č. R 20/1998). Obava z ohrozenia exekúcie je dôvodná najmä v prípadoch, keď nositeľ hmotnoprávnej povinnosti realizuje faktické alebo právne úkony smerujúce k sťaženiu alebo úplnému zmareniu budúcej exekúcie, pričom postačuje dôvodná obava, resp. reálna hrozba takýchto úkonov. Súd musí tiež starostlivo zvážiť, či je právo ohrozené do tej miery, že je potrebné takto rozhodnúť a či zásah do práv dotknutej strany je primeraný žalobcom osvedčenému porušeniu jeho práv a právom chránených záujmov (zásada tzv. primeranosti zásahu). Pokiaľ ide o majetok, na ktorý sa má vzťahovať zabezpečovacie opatrenie, musí súd zohľadniť uvedenú zásadu primeranosti zásahov do majetkových pomerov dlžníka, a to aj vo vzťahu k pohľadávke, na zabezpečenie ktorej súd zriaďuje zabezpečovacie opatrenie. Z hľadiska rozsahu zabezpečenia tak nesmie vzniknúť zjavný nepomer. Súd by mal aj v tomto prípade rešpektovať zásadu a požiadavku proporcionality.
8. V predmetnej veci sa žalobkyňa domáhala nariadenia zabezpečovacieho opatrenia spočívajúceho v zriadení záložného práva v prospech žalobkyne na nehnuteľnosti vo výlučnom vlastníctve žalovanej, a to na zabezpečenie jej pohľadávky vo výške 19.200,- eur do doby právoplatného rozhodnutia vo veci samej, za súčasného uloženia povinnosti žalobkyni podať žalobu proti žalovanej vo veci samej o zaplatenie 19.200,- eur v lehote 30 dní od právoplatnosti uznesenia. Vzhľadom na vyššie uvedené sa súd v procese rozhodovania o návrhu žalobkyne na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia musel vysporiadať s otázkami, či žalobkyňa osvedčila jednak existenciu pohľadávky voči žalovanej a jednak obavu, že by exekúcia na majetok žalovanej pre výkon tejto pohľadávky bola ohrozená.
9. Na základe tvrdení uvedených v návrhu a obsahu pripojených listinných dôkazov mal súd za osvedčené, že žalobkyňa ako advokátka poskytovala právnej predchodkyni žalovanej, neb. V., právne služby vo veci vedenej na Okresnom súde Malacky pod sp. zn. 7C/8/2010. Predmetná vec bola právoplatne skončená tak, že klientka žalobkyne mala vo veci plný úspech. Medzi stranami
bola dohodnutá podielová odmena v zmysle § 7 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. Za poskytnuté právne služby žalobkyňa vystavila dňa 27.06.2022 faktúru č. XXXXXXX na sumu 19.200,- eur, ktorú právna predchodkyňa žalovanej neuhradila. Právna predchodkyňa žalovanej dňa XX.XX.XXXX zomrela, a preto si žalobkyňa listom zo dňa 21.12.2022 uplatnila svoju pohľadávku vyplývajúcu z vyššie uvedenej faktúry v dedičskom konaní vedenom povereným notárom - súdnym komisárom, T. pod sp. zn. 10D/472/2022, Dnot 74/2023.
Žalobkyňa v priebehu dedičského konania komunikovala s právnou zástupkyňou žalovanej. V Žiadosti o súčinnosť, dedičstvo 10D/472/2022 zo dňa 26.04.2023 doručenej žalobkyni právna zástupkyňa žalovanej uviedla, že jej mandantka o predmetnej pohľadávke vo výške 19.200,- eur nemala do dňa predbežného prejednania dedičstva dňa 24.04.2023 na Notárskom úrade T. žiadnu vedomosť ako ani informáciu, že by predmetná faktúra bola doručená neb. V. Požiadala preto o doručenie Zmluvy o právnej pomoci, ktorá je uvedená vo faktúre č. XXXXXXX, prípadne ďalších listín, v zmysle ktorých bola vyčíslená zmluvná odmena vo výške 19.200,- eur s tým, že po preukázaní nároku žalobkyne v podobe uvedených dokumentov si je žalovaná vedomá povinnosti splniť záväzok po neb. V. Žalobkyňa právnej zástupkyni žalovanej dňa 26.04.2023 požadovanú zmluvu o právnej pomoci zaslala. V liste zo dňa 28.04.2023 právna zástupkyňa žalovanej informovala žalobkyňu o tom, že svojej klientke doručila Zmluvu o poskytnutí právnej pomoci advokátom zo dňa 21.06.2021 v právnej veci sp. zn. 7C/8/2010. Zároveň uviedla, že klientka má k dispozícii aj Zmluvu o poskytnutí právnej pomoci advokátom zo dňa 04.06.2021 v právnej veci podania ústavnej sťažnosti na Ústavný súd SR o zaplatenie zadosťučinenia vo výške 8.000,- eur, ktorá sa nachádzala v byte neb. V. V zmysle predmetnej zmluvy čl. III ods. 3 výška dohodnutej zmluvnej odmeny je vo výške 30 % z hodnoty veci, ktorá je predmetom konania pred súdom, pričom jej klientka má za to, že dohodnutá zmluvná odmena nebola v súlade s ustanovením § 7 ods. 2 vyhlášky č. 655/2004 Z. z., v zmysle ktorého je možné dohodnúť zmluvnú odmenu max. vo výške 20 % z hodnoty veci. Ďalej uviedla, že jej klientka po dôkladnom preštudovaní všetkých výpisov z účtu neb. V. zistila, že finančnú čiastku 8.000,- eur jej mamička na účet nikdy neprijala. Navrhla preto započítanie predmetnej sumy 8.000,- eur so sumou uvedenou na faktúre číslo XXXXXXX zo dňa 04.07.2022, čo považovala za korektný prístup obidvoch zmluvných strán. V závere listu právna zástupkyňa žalovanej prosila o zváženie návrhu jej mandantky a oznámenie konečnej výšky odmeny, ktorú si žalobkyňa uplatní v dedičskom konaní sp. zn. 10D/472/2022.
Z uznesenia Ústavného súdu SR č.k. I. ÚS 355/2021-15 zo dňa 06.09.2021 mal súd za osvedčené, že Ústavný súd odmietol ústavnú sťažnosť sťažovateľky V., zastúpenej advokátkou JE., doručenú 15. júna 2021, ktorou sa sťažovateľka domáhala vyslovenia porušenia svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. 14Co 19/2017, prikázania Krajskému súdu v Bratislave v predmetnom konaní konať a odstrániť zbytočné prieťahy a tiež priznania finančného zadosťučinenia sťažovateľke v sume 8.000,- eur, vrátane náhrady trov konania.
Z uznesenia Okresného súdu Malacky, vydaného povereným notárom - súdnym komisárom, JE.., č.k. 10D/472/2022-42, Dnot 74/2023 zo dňa 03.05.2023 mal súd za osvedčené, že v dedičskej veci po poručiteľke V., ktorá zomrela dňa XX.XX.XXXX, poverený notár určil: 1. všeobecnú hodnotu majetku: 125.525,65 eur, ktorá pozostáva z aktív: • podiel 1/1 na nehnuteľnosti - byte č. XX s príslušenstvom, nachádzajúcom sa na prízemí/prvom nadzemnom podlaží bytového domu v D. na F., súpisné číslo XXX, orientačné číslo X a k bytu prislúchajúci podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach tohto bytového domu, jeho príslušenstvu a zastavanému pozemku, všetko zapísané na katastrálnom odbore Okresného úradu L., na liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie D., v časti A LV p. č. XXXX/XXX., zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 911 m2, stavba súpisné číslo XXX na p. č. XXXX/XXX, podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, na príslušenstve a spoluvlastnícky podiel na pozemku XXXX/XXXXXX, ocenený sumou 125.000,- eur, ako všeobecnou cenou • účet vedený na poručiteľku v 365.bank a.s. so zostatkom 525,65 eur + prísl. 2. výšku dlhov: 19.200,- eur, ktoré tvorí pohľadávka v sume 19.200,- eur uplatnená T., advokátkou, titulom poskytnutia právnej pomoci poručiteľke v súdnom konaní sp. zn. 7C/8/2010 3. čistú hodnotu dedičstva: 106.325,65 eur.
Súd zároveň predmetným uznesením podľa § 203 ods. 1 písm. a) Civilného mimosporového poriadku potvrdil nadobudnutie dedičstva po poručiteľke jedinej dedičke: C.. Podľa poučenia k predmetnému uzneseniu proti nemu nebolo prípustné odvolanie, nakoľko sa ho účastníčka po jeho vyhlásení na pojednávaní účinne vzdala.
Súd mal z predloženého výpisu z listu vlastníctva za osvedčené, že žalovaná je výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti zapísanej Okresným úradom L., katastrálny odbor, pre okres L., obec D., katastrálne územie D., na liste vlastníctva č. XXXX, ako:
- byt č. XX - nachádzajúci sa na prízemí/prvom nadzemnom podlaží bytového domu v D. na F., súpisné číslo XXX, orientačné číslo X, postaveného na pozemku parcela registra „C“ s parc. č. XXXX/XXX - zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 911 m2,
- k bytu prislúchajúci podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, na príslušenstve a spoluvlastnícky podiel na pozemku o veľkosti 2847/100000, s titulom nadobudnutia Z-1920/2023 - Uznesenie OS MA 10D/472/2022-42, Dnot 74/2023, právopl. 03.05.2023 - 259/23.
10. Vychádzajúc z takto osvedčených skutočností mal súd za to, že neboli splnené zákonné podmienky pre nariadenie požadovaného zabezpečovacieho opatrenia. V danom prípade žalobkyňa podaným návrhom síce osvedčila pravdepodobnosť existencie peňažnej pohľadávky voči žalovanej, ktorá toho času nie je judikovaná a skutočnosť, že žalovaná vlastní nehnuteľný majetok, ktorý je spôsobilý byť predmetom záložného práva, avšak obava, že exekúcia bude ohrozená nebola osvedčená takými dôkazmi, z ktorých by vyplývala hrozba z konania žalovanej smerujúceho k zbavovaniu sa jej majetku na úkor žalobkyne ako jej veriteľa. Podľa súdu žalobkyňa v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia žiadnym relevantným spôsobom neosvedčila existenciu obavy z ohrozenia exekúcie, nakoľko túto žalobkyňa vo svojom návrhu odôvodnila len všeobecnými formuláciami bez uvedenia a osvedčenia akýchkoľvek konkrétnych skutočností, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako skutočnosti objektívne osvedčujúce dôvodnosť obavy žalobkyne z ohrozenia exekúcie. Z návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je zrejmé, že žalobkyňa za skutočnosti odôvodňujúce obavu, že exekúcia bude ohrozená, považuje samotný fakt, že žalovaná žije dlhodobo v zahraničí, so Slovenskom nemá žiadne väzby, z čoho plynie podľa žalobkyne dôvodná obava, že predmetný majetok, ktorý je podľa tvrdení žalobkyne jediným majetkom, z ktorého je možné uspokojiť jej nároky, bude odpredaný. Bolo povinnosťou žalobkyne osvedčiť reálnu hrozbu zmarenia uspokojenia jej pohľadávky konkrétnymi úkonmi žalovanej, čo však nesplnila. Vzhľadom na uvedené súd nemá zo spisu osvedčené, že žalovaná koná s úmyslom poškodiť žalobkyňu, či reálne ju ukrátiť o finančné prostriedky, ktoré žalobkyňa od žalovanej požaduje. Tvrdenia žalobkyne o ohrození budúcej exekúcie sú preto len v rovine domnienok, z ktorých nevyplýva dôvodná obava, že pohľadávka žalobkyne by bola skutočne nevymožiteľná.
11. S prihliadnutím k vyššie uvedeným skutočnostiam mal súd za to, že nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nebolo dôvodné, nakoľko nebola splnená základná podmienka a to existencia obavy, že exekúcia bude ohrozená. Podľa názoru súdu nebol tiež zachovaný princíp proporcionality, t.j. že právne účinky zabezpečovacieho opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah. Pred nariadením zabezpečovacieho opatrenia súd musí vždy zvážiť, či zásah do práv dotknutej strany je primeraný žalobcom osvedčenému porušeniu jeho práv a právom chránených záujmov (zásada tzv. primeranosti zásahu). Nariadením zabezpečovacieho opatrenia obmedzujúceho dispozičné oprávnenie, dochádza nevyhnutne k zásahu do základných práv povinnej osoby, a to najmä do základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20 Ústavy SR. Pokiaľ ide o majetok, ktorého sa má týkať opatrenie, musí súd zohľadniť uvedenú zásadu primeranosti zásahov do majetkových pomerov žalovaného, a to aj vo vzťahu k nehnuteľnosti, ktorej sa súdom nariadené opatrenie týka. Z hľadiska rozsahu nariadenia zabezpečovacieho opatrenia tak nesmie vzniknúť zjavný nepomer. Súd by mal aj v tomto prípade rešpektovať zásadu a požiadavku proporcionality. Vychádzajúc z uznesenia Okresného súdu Malacky, vydaného povereným notárom T.., č.k. 10D/472/2022-42, Dnot 74/2023 zo dňa 02.05.2023, osvedčená hodnota nehnuteľného majetku žalovanej, ktorý má byť zabezpečovacím opatrením postihnutý, je 125.000,- eur, zatiaľ čo pohľadávka žalobkyne 19.200,- eur, čo je neporovnateľne nižšia suma. V tomto prípade sa tak zásah do vlastníckeho práva žalovanej javí ako neprimeraný.
12. Vzhľadom na základný charakter zabezpečovacieho opatrenia v neposlednom rade mal súd za to, že zriadením záložného práva na nehnuteľný majetok žalovanej tak, ako to navrhovala žalobkyňa a ktorým
návrhom je súd viazaný, by nebolo možné dosiahnuť ani požadovanú ochranu žalobkyne. Žalobkyňa žiadala zriadiť záložné právo na predmetnej nehnuteľnosti na zabezpečenie svojej peňažnej pohľadávky, a to len do doby právoplatného rozhodnutia vo veci samej. Zriadením zabezpečovacieho opatrenia sa má odvrátiť možnosť zmarenia uspokojenia peňažnej pohľadávky v exekučnom konaní. Týmto spôsobom sa tak má posilniť, okrem iného, vymožiteľnosť pohľadávky veriteľa v exekučnom konaní. Uznesenie o zriadení zabezpečovacieho opatrenia by preto nemalo byť limitované konkrétnym časovým úsekom, nakoľko koncepcia zabezpečovacieho opatrenia, obdobne ako neodkladného opatrenia, vychádza z poskytnutia ochrany bez vopred vymedzeného časového ohraničenia, keďže v súlade s ust.§ 343 ods. 3 CSP výkon záložného práva môže nastať až potom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.
13. S poukazom na uvedené skutočnosti a citované ustanovenia zákona mal súd za to, že v danom prípade nebolo preukázané splnenie zákonných podmienok pre nariadenie požadovaného zabezpečovacieho opatrenia, preto návrh na jeho nariadenie zamietol.
14. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
15. Súd o trovách konania rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods. 1 v spojení s ustanovením § 262 ods. 1 CSP, teda podľa úspechu žalovanej, ktorá mala v konaní úspech v celom rozsahu, keď súd návrh žalobkyne na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietol. Žalovanej však súd nepriznal voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania, nakoľko možnosť priznania náhrady vylučovalo to, že jej v tomto konaní preukázateľne žiadne účelne vynaložené výdavky ako trovy konania nevznikli. Preto v súlade s článkom 17 Základných princípov Civilného sporového poriadku zakotvujúcim procesnú ekonómiu, bolo vhodné rozhodnúť priamo tak, že sa jej nárok na náhradu trov konania nepriznáva (por. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28. februára 2018, sp. zn. 7Cdo/14/2018, publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 8/2018 pod R 72/2018).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne na Okresný súd Malacky.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 363 a 364 CSP).