Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_10C-25-2023.pdf
PDF · 93.32 KB
Case nature
Subarea
10C/25/2023
Uznesenie
Okresný súd Malacky v právnej veci žalobkyne: E., proti žalovanej: Z., o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, takto
rozhodol:
I. Súd konanie o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia z a s t a v u j e.
II. Súd žalovanej voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 21.06.2023 domáhala, aby súd vydal uznesenie, ktorým zriadi v prospech žalobkyne záložné právo na nehnuteľnosť - byt č. XX s príslušenstvom, nachádzajúci sa na prízemí/prvom nadzemnom podlaží bytového domu v K. na Y. súpisné číslo XXX, orientačné číslo X a k bytu prislúchajúcemu podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach tohto bytového domu, jeho príslušenstva a zastavanému pozemku, všetko zapísané na katastrálnom odbore Okresného úradu Malacky, na liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie K., v časti A LV p. č. XXXX/XXX, zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 911 m2, stavba súpisné číslo XXX na p. č. XXXX/XXX, podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach, na príslušenstve a pozemku vo veľkosti XXXX/XXXXXX a to na zabezpečenie pohľadávky vo výške 19.200,- eur do doby právoplatného rozhodnutia vo veci samej; a zároveň uloží žalobkyni povinnosť podať v lehote 30 dní od právoplatnosti uznesenia žalobu proti žalovanej vo veci samej o zaplatenie 19.200,- eur.
2. Návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia žalobkyňa odôvodnila tým, že ako advokátka poskytovala právnej predchodkyni žalovanej právne služby vo veci vedenej na Okresnom súde Malacky pod sp. zn. 7C/8/2010 (právoplatná dňa 09.08.2021 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 14Co/19/17 zo dňa 18.05.2021). Medzi stranami bola dohodnutá podielová odmena v zmysle § 7 vyhl. č. 655/2004 Z. z. Podľa § 8 vyhlášky advokát má právo na dohodnutú podielovú odmenu len za predpokladu, že klient, s ktorým sa dohodol na poskytnutí právnych služieb za túto odmenu, mal plný úspech vo veci. Zastupovanie právnej predchodkyne prebiehalo bez akýchkoľvek jej finančných možností. Viac ako desať rokov trvajúci spor bol zastupovaný na základe ústnej dohody o úhrade odmeny po nadobudnutí vlastníctva predmetného bytu. Advokátka si bola vedomá, že jej vtedajšia klientka mala jediný príjem, a to dôchodok, ktorý postačoval na pokrytie jej nevyhnutných nákladov. Z týchto dôvodov bolo následne pristúpené k uzatvoreniu zmluvy o podielovej odmene. V konaní mala klientka plný úspech. Po nadobudnutí právoplatnosti rozsudku v danej veci žalobkyňa poskytovala poručiteľke právne služby spojené s nadobudnutím vlastníctva predmetného bytu. Poručiteľka nadobudla vlastníctvo k bytu na základe Zmluvy o prevode vlastníctva družstevného bytu podľa V-XXXX/XXXX, právoplatná 29.10.2021. Dohodnutá cena za právne služby podľa zmluvy bola fakturovaná poručiteľke na základe faktúry č. XXXXXXX zo dňa 27.06.2022 a splatná dňa 04.07.2022. Faktúra, ktorá bola poručiteľke doručená, nebola doposiaľ uhradená. Keďže faktúra nebola uhradená, žalobkyňa zistila, že jej klientka dňa 18.11.2022 zomrela. Svoju neuhradenú pohľadávku
si uplatnila v dedičskom konaní vedenom súdnym komisárom E. v konaní sp. zn. 10D/472/2022, Dnot 74/2023. Dedička túto pohľadávku nesporovala. V priebehu dedičského konania žalobkyňa komunikovala s právnou zástupkyňou dedičky v dedičskom konaní, ktorá jej oznámila, že dedička nemala vedomosť o tejto pohľadávke a žiadala zaslať rozhodujúce listiny, ktoré jej aj doručené boli. V podaní zo dňa 28.04.2023 je uvedené: „navrhujeme započítanie sumy 8.000,- eur zo sumou uvedenou na faktúre č. XXXXXXX zo dňa 4.7.2022, čo považujeme za korektný prístup“, čo žalobkyňa považuje za uznanie dlhu. Suma 8.000,- eur bola požadovanou sumou finančného zadosťučinenia za prieťahy v konaní, ktoré ústavným súdom neboli priznané. Sťažnosť bola odmietnutá v konaní I. ÚS 355/2021, a teda nie je čo započítať. Žalobkyňa zdôraznila, že uznesenie o dedičstve je právoplatné a ako vlastníčka je zapísaná žalovaná. Žalovaná dlhodobo žije v zahraničí, na uvádzanej adrese. So Slovenskom nemá žiadne väzby. Je dôvodná obava, že jediný majetok, z ktorého je možné uspokojiť oprávnené nároky žalobkyne, bude odpredaný a akákoľvek exekúcia nepripadá následne do úvahy. V ďalšom žalobkyňa poukázala na to, že návrhom zo dňa 06.06.2023 sa domáhala vydania zabezpečovacieho opatrenia, ktoré súd zamietol s odôvodnením, že nie je preukázané, že by exekúcia bola ohrozená. V čl. 9 uznesenia súd konštatuje, že predloženými listinami súd má za osvedčené, že nárok žalobkyne vznikol, ale nebolo preukázané, že by mohla byť exekúcia ohrozená. Lustráciou inzercií realitných kancelárii bolo zistené, že dňa 15.06.2023 aj 19.06.2023 sú zverejnené inzeráty, podľa ktorého realitná maklérka H. má v ponuke jediný majetok, ktorý žalovaná vlastní na území SR a tento predáva za cenu 124.000,- eur. Podľa priloženého popisu a fotografií sa jedná o byt, ktorý dedením nadobudla žalovaná a jej úmysel predať byt a nezaplatiť je dostatočne preukázaný. Ponuka je na portáloch Nehnuteľnosti, Top reality a Reality. Popis bytu zodpovedá bytu nadobudnutému žalovanou. Identifikácia podľa zmluvy, ktorou nadobúdala poručiteľka, je totožná s identifikáciou uvedenou v inzerátoch - byt na prízemí 4. podlažného domu o výmere 84 m, podľa zmluvy 84,73 m2. Zariadenie bytu je totožné so zariadením, ktoré sa v byte nachádzalo v čase osobnej prítomnosti žalobkyne, telefonicky maklérka potvrdila, že sa jedná o byt na Y. Vzhľadom na uvedené mala žalobkyňa za to, že týmto sú splnené podmienky pre vydanie zabezpečovacieho opatrenia.
3. K návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia pripojila žalobkyňa faktúru č. XXXXXXX zo dňa 27.06.2022, prihlásenie pohľadávky do dedičstva zo dňa 21.12.2022, uznesenie Okresného súdu Malacky č.k. 10D/472/2022-42 zo dňa 03.05.2023, výpis z listu vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie K., sťažnosť adresovanú Ústavnému súdu SR zo dňa 03.06.2021, uznesenie Ústavného súdu SR č.k. I. ÚS 355/2021-15 zo dňa 06.09.2021, komunikáciu žalobkyne s právnou zástupkyňou žalovanej v dedičskom konaní, nedatovanú a nepodpísanú Zmluvu o prevode vlastníctva družstevného bytu, inzeráty zverejnené na realitných inzertných portáloch, uznesenie Okresného súdu Malacky sp. zn. 10C/4/2023 zo dňa 20.06.2023.
4. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“) pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
Podľa § 343 ods. 1 CSP zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
Podľa § 344 CSP ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie.
Podľa § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
Podľa § 329 ods. 3 CSP, ak po vydaní uznesenia, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, dôjde k zmene skutkových okolností významných pre rozhodnutie, nezakladá právoplatné rozhodnutie, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, prekážku rozhodnutej veci.
Podľa § 230 CSP, ak sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať a rozhodovať znova.
Podľa § 161 ods. 1 CSP, ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“).
Podľa § 161 ods. 2 CSP, ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
5. Pred posúdením dôvodnosti samotného návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia súd v súlade s ustanovením § 161 ods. 1 CSP v prvom rade skúmal, či sú v danej veci splnené procesné podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť. Jednou z negatívnych podmienok je aj tzv. prekážka právoplatne rozhodnutej veci upravená v ustanovení § 230 CSP, čo znamená, že o tej istej veci, o ktorej sa už raz právoplatne rozhodlo, nemožno rozhodovať opäť. Ide o procesné vyjadrenie ústavnoprávnej zásady ne bis in idem, teda nikdy nie dvakrát o tej istej veci. Teória procesného práva vymedzuje prekážku právoplatne rozhodnutej veci dvoma kritériami, a to totožnosť osôb (sporových strán) a totožnosť predmetu konania. O totožnosť osôb ide vtedy, ak sa v konaní zúčastňujú tie isté osoby ako v konaní ukončenom právoplatným rozhodnutím súdu. O totožnosť predmetu konania pôjde vtedy, ak sa žalobný nárok spolu s jeho skutkovým odôvodnením zhoduje s predchádzajúcim návrhom v konaní, o ktorom bolo právoplatne rozhodnuté. Existencia prekážky právoplatne rozhodnutej veci tvorí neodstrániteľnú vadu konania, na ktorú je súd povinný prihliadať ex officio. Rovnako aj v prípade neodkladných opatrení, právoplatné uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia zakladá procesnú prekážku res iuducata pre nový návrh, ktorým by sa navrhovateľ z rovnakých dôvodov a za nezmenenej skutkovej situácie domáhal nariadenia neodkladného opatrenia s totožným obsahom. Súd je povinný konanie o takomto návrhu zastaviť v zmysle ust. § 161 ods. 2 CSP pre nedostatok negatívnej procesnej podmienky podľa § 230 CSP. Uvedené závery sa pritom primerane vzťahujú aj na právoplatné uznesenie o zamietnutí návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a ním založenú prekážku res iudicata. V nadväznosti na to Civilný sporový poriadok v § 329 ods. 3 ustanovuje, že ak po vydaní uznesenia, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, dôjde k zmene skutkových okolností významných pre rozhodnutie, nezakladá právoplatné rozhodnutie, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, prekážku rozhodnutej veci.
6. Súd z obsahu pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 10C/4/2023, na ktorý poukazovala samotná žalobkyňa vo svojom návrhu, zistil, že žalobkyňa sa v uvedenom konaní domáhala vydania obsahovo totožného zabezpečovacieho opatrenia ako v predmetnej veci, t.j. aby súd zriadil v prospech žalobkyne záložné právo na nehnuteľnosť - byt č. XX s príslušenstvom, nachádzajúci sa na prízemí/prvom nadzemnom podlaží bytového domu v K. na Y., orientačné číslo X a k bytu prislúchajúcemu podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach tohto bytového domu, jeho príslušenstva a zastavanému pozemku, všetko zapísané na katastrálnom odbore Okresného úradu Malacky, na liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie K., v časti A LV p. č. XXXX/XXX., zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 911 m2, stavba súpisné číslo XXX na p. č. XXXX/XXX, podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach, na príslušenstve a pozemku vo veľkosti 2847/100000 a to na zabezpečenie pohľadávky vo výške 19.200,- eur do doby právoplatného rozhodnutia vo veci samej; za súčasného uloženia povinnosti žalobkyni podať v lehote 30 dní od právoplatnosti uznesenia žalobu proti žalovanej vo veci samej o zaplatenie 19.200,- eur. Návrh podala na tom istom skutkovom základe ako v tejto veci, t.j. že ako advokátka poskytovala právnej predchodkyni žalovanej právne služby vo veci vedenej na Okresnom súde Malacky pod sp. zn. 7C/8/2010 (právoplatná dňa 09.08.2021 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 14Co/19/17 zo dňa 18.05.2021). Medzi stranami bola dohodnutá podielová odmena v zmysle § 7 vyhl. č. 655/2004 Z. z. Zastupovanie právnej predchodkyne prebiehalo bez akýchkoľvek jej finančných možností. Viac ako desať rokov trvajúci spor bol zastupovaný na základe ústnej dohody o úhrade odmeny po nadobudnutí vlastníctva predmetného bytu. V konaní mala klientka plný úspech. Po nadobudnutí právoplatnosti rozsudku v danej veci žalobkyňa poskytovala poručiteľke právne služby spojené s nadobudnutím vlastníctva predmetného bytu. Poručiteľka nadobudla vlastníctvo k bytu na základe Zmluvy o prevode vlastníctva družstevného bytu podľa V-XXXX/XXXX, právoplatná 29.10.2021. Dohodnutá cena za právne služby podľa zmluvy bola fakturovaná poručiteľke na základe faktúry č. XXXXXXX zo dňa 27.06.2022 a splatná dňa 04.07.2022. Keďže faktúra, ktorá bola poručiteľke doručená, nebola uhradená, žalobkyňa zistila, že jej klientka dňa 18.11.2022 zomrela. Svoju neuhradenú pohľadávku si uplatnila v dedičskom konaní vedenom súdnym komisárom E. v konaní sp. zn. 10D/472/2022, Dnot 74/2023. Dedička túto pohľadávku nesporovala. V priebehu dedičského konania žalobkyňa komunikovala s právnou zástupkyňou dedičky v dedičskom konaní, ktorá jej oznámila, že dedička nemala vedomosť o tejto pohľadávke a žiadala zaslať rozhodujúce listiny, ktoré jej aj doručené
boli, ale faktúra nebola uhradená. Vo vzťahu k splneniu podmienok pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia dôvodila tým, že uznesenie o dedičstve je právoplatné a ako vlastníčka je zapísaná žalovaná. Žalovaná dlhodobo žije v zahraničí, na uvádzanej adrese. So Slovenskom nemá žiadne väzby. Je dôvodná obava, že jediný majetok, z ktorého je možné uspokojiť oprávnené nároky žalobkyne, bude odpredaný a akákoľvek exekúcia nepripadá následne do úvahy.
6.1. Okresný súd Malacky uznesením sp. zn. 10C/4/2023 zo dňa 20.06.2023 návrh žalobkyne na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia doručený súdu dňa 06.06.2023 zamietol a žalovanej voči žalobkyni nepriznal nárok na náhradu trov konania. Vo vzťahu k dôvodom zamietnutia návrhu žalobkyne súd konštatoval nesplnenie zákonných podmienok pre nariadenie požadovaného zabezpečovacieho opatrenia. Podľa súdu žalobkyňa v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia žiadnym relevantným spôsobom neosvedčila existenciu obavy z ohrozenia exekúcia a nebol tiež zachovaný ani princíp proporcionality, keď v tomto prípade sa zásah do vlastníckeho práva žalovanej javil súdu ako neprimeraný. V neposlednom rade mal súd za to, že zriadením záložného práva na nehnuteľný majetok žalovanej tak, ako to navrhovala žalobkyňa a ktorým návrhom bol súd viazaný, by nebolo možné dosiahnuť ani požadovanú ochranu žalobkyne (s ohľadom na účel zabezpečovacieho opatrenia), keď žalobkyňa žiadala zriadiť záložné právo na predmetnej nehnuteľnosti na zabezpečenie svojej peňažnej pohľadávky len do doby právoplatného rozhodnutia vo veci samej, pričom v súlade s ust.§ 343 ods. 3 CSP výkon záložného práva môže nastať až potom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.
6.2. Vyššie uvedené uznesenie bolo žalobkyni doručené dňa 20.06.2023. Podaním doručeným súdu dňa 22.06.2023 sa žalobkyňa vzdala odvolania voči predmetnému uzneseniu, a preto uznesenie dňa 22.06.2023 nadobudlo právoplatnosť.
7. Súd po posúdení veci dospel k záveru, že návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia doručený súdu dňa 06.06.2023, o ktorom už bolo právoplatne rozhodnuté, ako aj predmetný návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zo dňa 21.06.2023, ktoré podala žalobkyňa voči žalovanej sú obsahovo totožné, keď obidvomi žiadala, aby súd zriadil záložné právo v prospech žalobkyne na nehnuteľnosti vo výlučnom vlastníctve žalovanej, a to na zabezpečenie jej pohľadávky vo výške 19.200,- eur do doby právoplatného rozhodnutia vo veci samej, za súčasného uloženia povinnosti žalobkyni podať žalobu proti žalovanej vo veci samej o zaplatenie 19.200,- eur v lehote 30 dní od právoplatnosti uznesenia, a vyplývajú aj z totožného skutkového základu. V predmetnej veci ide čo sa týka žalobkyne a žalovanej o tie isté strany sporu, pričom medzi právoplatným zamietnutím návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia uznesením Okresného súdu Malacky sp. zn. 10C/4/2023 zo dňa 20.06.2023 a novým návrhom zo dňa 21.06.2023 nedošlo k zmene skutkových okolností významných pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Z porovnania oboch návrhov žalobkyne na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je zrejmé, že žalobkyňa oproti predchádzajúcemu návrhu tvrdí z hľadiska skutkového navyše len to, že dňa 15.06.2023 aj 19.06.2023 boli zverejnené inzeráty na predaj predmetného bytu vo vlastníctve žalovanej. Uvedené skutočnosti však podľa názoru súdu nepredstavujú takú zmenu skutkových okolností, ako to vyžaduje ustanovenie § 329 ods. 3 CSP. V citovanom ustanovení Civilný sporový poriadok síce ustanovuje, že pri zmene skutkových okolností, nezakladá právoplatné rozhodnutie, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, prekážku rozhodnutej veci, avšak podľa výslovného znenia zákona, musí ísť výlučne o zmenu skutkových okolností, ku ktorej došlo po vydaní uznesenia, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, a zároveň o zmenu skutkových okolností významných pre rozhodnutie súdu. Prvý návrh žalobkyne na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia bol zamietnutý uznesením súdu zo dňa 20.06.2023. V opätovnom návrhu žalobkyňa doplnila, že dňa 15.06.2023 aj 19.06.2023 boli zverejnené inzeráty na predaj predmetného bytu vo vlastníctve žalovanej. Z uvedeného je tak nepochybné, že žalobkyňou uvádzané skutočnosti nespĺňajú podmienku stanovenú zákonom v tom smere, že ide o zmenu skutkových okolností, ku ktorej došlo po vydaní uznesenia, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Keďže uvedené doplnenie argumentácie vychádza zo skutkových okolností jestvujúcich ešte pred vydaním predchádzajúceho rozhodnutia o zabezpečovacom opatrení, žalobkyni nič nebránilo, aby spomínanú argumentáciu uplatnila už v predchádzajúcom konaní, napríklad aj formou doplnenia návrhu. Súd zároveň poukazuje na skutočnosť, že neosvedčenie existencie obavy z ohrozenia exekúcia bolo len jedným z dôvodov, pre ktoré súd návrh žalobkyne na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietol (por. bol 6.1. uznesenia) a proti predmetnému uzneseniu sp. zn. 10C/4/2023 zo dňa 20.06.2023 bolo možné podať odvolanie, žalobkyňa si však svoje
právo neuplatnila, tohto sa výslovne vzdala, preto uvedené uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 22.06.2023.
8. Na základe vyššie zistených skutočností súd dospel k záveru, že konaniu o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia bráni prekážka veci právoplatne rozhodnutej v zmysle § 230 CSP, keďže žalobkyňa sa podaným návrhom domáha voči žalovanej nariadenia zabezpečovacieho opatrenia s obsahovo totožným petitom ako v právoplatne skončenom konaní Okresného súdu Malacky sp. zn. 10C/4/2023, pričom po vydaní zamietajúceho uznesenia v uvedenej veci nedošlo k zmene skutkových okolností významných pre rozhodnutie o zabezpečovacom opatrení, a preto súd v zmysle § 161 ods. 2 CSP z dôvodu nesplnenia procesných podmienok konanie zastavil.
9. Podľa § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
10. V danom prípade bolo konanie zastavené z dôvodu prekážky právoplatne rozhodnutej veci, a preto je potrebné procesné zavinenie na zastavení konania pričítať žalobkyni, v dôsledku čoho náhrada trov konania patrí žalovanej. Žalovanej však súd nepriznal voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania, nakoľko možnosť priznania náhrady vylučovalo to, že jej v tomto konaní preukázateľne žiadne účelne vynaložené výdavky ako trovy konania nevznikli. Preto v súlade s článkom 17 Základných princípov Civilného sporového poriadku zakotvujúcim procesnú ekonómiu, bolo vhodné rozhodnúť priamo tak, že sa jej nárok na náhradu trov konania nepriznáva (por. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28. februára 2018, sp. zn. 7Cdo/14/2018, publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 8/2018 pod R 72/2018).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne na Okresný súd Malacky.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.