Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15Co/96/2023

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Mészárosovej a členov senátu JUDr. Silvie Walterovej a Mgr. Zity Leimbergerovej, v právnej veci žalobkyne: E.. H. Y. Í. M. U. X. S. Y. Á. , C., H., B. Č.. XXXX/XXB, proti žalovanej: Z. Ž. A. C. Č. F. S. Y. Á. , X. G. XX.XX.XXXX, L. XX V. D., L. M., R. F. Y. L. C. R. Í., o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, na odvolanie žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu Malacky zo dňa 17. júla 2023, č. k. -55, takto

rozhodol:

I. Uznesenie Okresného súdu Malacky zo dňa 17 júla 2023, č. k. -55, p o t v r d z u j e .

II. Žalovanej n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1.1. Súd prvej inštancie uznesením zo dňa 17. júla 2023, č. k. -55, zastavil konanie o návrhu žalobkyne na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia (výrok I.) a žalovanej voči žalobkyni nepriznal nárok na náhradu trov konania (výrok II.). Rozhodnutie právne odôvodnil ustanoveniami , , , , , , ( účinný od 1.7.2016, ďalej „“). Pokiaľ ide o vecné odôvodnenie uviedol, že žalobkyňa sa návrhom domáhala, aby súd nariadil zabezpečovacie opatrenie, ktorým zriadi v prospech žalobkyne záložné právo na nehnuteľnosť - byt č. XX s príslušenstvom, nachádzajúci sa na prízemí/ prvom nadzemnom podlaží bytového domu v K. na Y. X., súpisné číslo XXX, orientačné číslo X a k bytu prislúchajúcemu podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach tohto bytového domu, jeho príslušenstva a zastavanému pozemku, všetko zapísané na katastrálnom odbore Okresného úradu Malacky, na liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie K., v časti A p. č. XXXX/XXX, zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 911 m2 , stavba súpisné číslo XXX na p. č. XXXX/XXX, podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach, na príslušenstve a pozemku vo veľkosti XXXX/ XXXXXX, a to na zabezpečenie pohľadávky vo výške 19.200,- € do doby právoplatného rozhodnutia vo veci samej; a zároveň uloží žalobkyni povinnosť podať v lehote 30 dní od právoplatnosti uznesenia žalobu proti žalovanej vo veci samej o zaplatenie 19.200,- €. Návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia žalobkyňa odôvodnila tým, že ako advokátka poskytovala právnej predchodkyni žalovanej právne služby vo veci vedenej na Okresnom súde Malacky pod sp. zn. (právoplatná dňa 9.8.2021 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp. zn. , zo dňa 18.5.2021). Medzi stranami bola dohodnutá podielová odmena v zmysle vyhl. č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytnutie právnych služieb (ďalej len „vyhl. č. “). Podľa uvedenej vyhlášky advokát má právo na dohodnutú podielovú odmenu len za predpokladu, že klient, s ktorým sa dohodol na poskytnutí právnych služieb za túto odmenu, mal plný úspech vo veci. Zastupovanie právnej predchodkyne prebiehalo bez akýchkoľvek jej finančných možností. Viac ako desať rokov trvajúci spor bol zastupovaný na základe ústnej dohody o úhrade odmeny po nadobudnutí vlastníctva predmetného bytu. Advokátka si bola vedomá, že jej vtedajšia klientka mala jediný príjem, a to dôchodok, ktorý postačoval na pokrytie jej nevyhnutných nákladov. Z týchto dôvodov bolo následne

pristúpené k uzatvoreniu zmluvy o podielovej odmene. V konaní mala klientka plný úspech. Po nadobudnutí právoplatnosti rozsudku v danej veci žalobkyňa poskytovala poručiteľke právne služby spojené s nadobudnutím vlastníctva predmetného bytu. Poručiteľka nadobudla vlastníctvo k bytu na základe Zmluvy o prevode vlastníctva družstevného bytu podľa V-XXXX/XXXX, právoplatný dňa 29.10.2021. Dohodnutá cena za právne služby podľa zmluvy bola fakturovaná poručiteľke na základe faktúry č. XXXXXXX zo dňa 27.6.2022, splatnej dňa 4.7.2022. Faktúra, ktorá bola poručiteľke doručená, nebola doposiaľ uhradená. Žalobkyňa zistila, že jej klientka dňa 18.11.2022 zomrela. Svoju neuhradenú pohľadávku si uplatnila v dedičskom konaní vedenom súdnym komisárom JUDr. A. Z. v konaní sp. zn. , . Dedička túto pohľadávku nesporovala. V priebehu dedičského konania žalobkyňa komunikovala s právnou zástupkyňou dedičky v dedičskom konaní, ktorá jej oznámila, že dedička nemala vedomosť o tejto pohľadávke a žiadala zaslať rozhodujúce listiny, ktoré jej aj doručené boli. V podaní zo dňa 28.4.2023 je uvedené: „navrhujeme započítanie sumy 8.000,- eur zo sumou uvedenou na faktúre č. XXXXXXX zo dňa 4.7.2022, čo považujeme za korektný prístup", čo žalobkyňa považuje za uznanie dlhu. Suma 8.000,- € bola požadovanou sumou finančného zadosťučinenia za prieťahy v konaní, ktoré ústavným súdom neboli priznané. Sťažnosť bola odmietnutá v konaní sp. zn. I. ÚS XXX/XXXX, a teda nie je čo započítať. Žalobkyňa zdôraznila, že uznesenie o dedičstve je právoplatné a ako vlastníčka je zapísaná žalovaná. Žalovaná dlhodobo žije v zahraničí, so Slovenskom nemá žiadne väzby. Je dôvodná obava, že jediný majetok, z ktorého je možné uspokojiť oprávnené nároky žalobkyne, bude odpredaný a akákoľvek exekúcia nepripadá následne do úvahy. V ďalšom žalobkyňa poukázala na to, že návrhom zo dňa 6.6.2023 sa domáhala vydania zabezpečovacieho opatrenia, ktoré súd zamietol s odôvodnením, že nie je preukázané, že by exekúcia bola ohrozená. V čl. 9 uznesenia súd konštatuje, že predloženými listinami súd má za osvedčené, že nárok žalobkyne vznikol, ale nebolo preukázané, že by mohla byt' exekúcia ohrozená. Lustráciou inzercií realitných kancelárii bolo zistené, že dňa 15.6.2023 aj 19.6.2023 sú zverejnené inzeráty, podľa ktorých realitná maklérka Mgr. L. X. má v ponuke jediný majetok, ktorý žalovaná vlastní na území Slovenskej republiky a tento predáva za cenu 124.000,- €. Podľa priloženého popisu a fotografií sa jedná o byt, ktorý dedením nadobudla žalovaná a jej úmysel predať byt a nezaplatiť je dostatočne preukázaný. Ponuka je na portáloch Nehnuteľnosti, Top reality a Reality. Popis bytu zodpovedá bytu nadobudnutému žalovanou. Identifikácia podľa zmluvy, ktorou nadobúdala poručiteľka, je totožná s identifikáciou uvedenou v inzerátoch - byt na prízemí 4. podlažného domu o výmere 84 m2, podľa zmluvy 84,73 m2 . Zariadenie bytu je totožné so zariadením, ktoré sa v byte nachádzalo v čase osobnej prítomnosti žalobkyne, telefonicky maklérka potvrdila, že sa jedná o byt na Y. v K.. Vzhľadom na uvedené mala žalobkyňa za to, že týmto sú splnené podmienky pre vydanie zabezpečovacieho opatrenia. K návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia pripojila faktúru č. XXXXXXX zo dňa 27.6.2022, prihlásenie pohľadávky do dedičstva zo dňa 21.12.2022, uznesenie Okresného súdu Malacky č. k. -42, zo dňa 3.5.2023, výpis z listu vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie K., sťažnosť adresovanú Ústavnému súdu Slovenskej republiky zo dňa 3.6.2021, uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. -15, zo dňa 6.9.2021, komunikáciu žalobkyne s právnou zástupkyňou žalovanej v dedičskom konaní, nedatovanú a nepodpísanú Zmluvu o prevode vlastníctva družstevného bytu, inzeráty zverejnené na realitných inzertných portáloch, uznesenie Okresného súdu Malacky sp. zn. , zo dňa 20.6.2023. 1.2.1. Súd prvej inštancie v odôvodnení konštatoval, že pred posúdením dôvodnosti samotného návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia v súlade s ustanovením v prvom rade skúmal, či sú v danej veci splnené procesné podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť. Jednou z negatívnych podmienok je aj tzv. prekážka právoplatne rozhodnutej veci upravená v ustanovení , v zmysle ktorej o tej istej veci, o ktorej sa už raz právoplatne rozhodlo, nemožno rozhodovať opäť. Ide o procesné vyjadrenie ústavnoprávnej zásady ne bis in idem, teda nikdy nie dvakrát o tej istej veci. Teória procesného práva vymedzuje prekážku právoplatne rozhodnutej veci dvoma kritériami, a to totožnosť osôb (sporových strán) a totožnosť predmetu konania. O totožnosť osôb ide vtedy, ak sa v konaní zúčastňujú tie isté osoby ako v konaní ukončenom právoplatným rozhodnutím súdu. O totožnosť predmetu konania pôjde vtedy, ak sa žalobný nárok spolu s jeho skutkovým odôvodnením zhoduje s predchádzajúcim návrhom v konaní, o ktorom bolo právoplatne rozhodnuté. Existencia prekážky právoplatne rozhodnutej veci tvorí neodstrániteľnú vadu konania, na ktorú je súd povinný prihliadať ex officio. Rovnako aj v prípade neodkladných opatrení, právoplatné uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia zakladá procesnú prekážku res iudicata pre nový návrh, ktorým by sa navrhovateľ z rovnakých dôvodov a za nezmenenej skutkovej situácie domáhal nariadenia neodkladného opatrenia s totožným obsahom. Súd je povinný konanie o takomto návrhu zastaviť v zmysle pre nedostatok negatívnej procesnej podmienky podľa Uvedené závery sa pritom primerane vzťahujú aj

na právoplatné uznesenie o zamietnutí návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a ním založenú prekážku res iudicata. V nadväznosti na to v ustanovuje, že ak po vydaní uznesenia, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, dôjde k zmene skutkových okolností významných pre rozhodnutie, nezakladá právoplatné rozhodnutie, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, prekážku rozhodnutej veci. 1.2.2. Súd prvej inštancie z obsahu pripojeného spisu Okresného súdu Malacky sp. zn. , na ktorý poukazovala samotná žalobkyňa vo svojom návrhu zistil, že žalobkyňa sa v uvedenom konaní domáhala vydania obsahovo totožného zabezpečovacieho opatrenia ako v predmetnej veci, t. j. aby súd zriadil v prospech žalobkyne záložné právo na nehnuteľnosť byt č. XX s príslušenstvom, nachádzajúci sa na prízemí/prvom nadzemnom podlaží bytového domu v K. na Y. X., súpisné číslo XXX, orientačné číslo X a k bytu prislúchajúcemu podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach tohto bytového domu, jeho príslušenstva a zastavanému pozemku, všetko zapísané na katastrálnom odbore Okresného úradu Malacky, na liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie K., v časti A p. č. XXXX/XXX, zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 911 m2, stavba súpisné číslo XXX na p. č. XXXX/XXX, podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach, na príslušenstve a pozemku vo veľkosti XXXX/XXXXXX, a to na zabezpečenie pohľadávky vo výške 19.200,- € do doby právoplatného rozhodnutia vo veci samej; za súčasného uloženia povinnosti žalobkyni podať v lehote 30 dní od právoplatnosti uznesenia žalobu proti žalovanej vo veci samej o zaplatenie 19.200,- €. Návrh žalobkyňa podala na tom istom skutkovom základe ako v tejto veci. Vo vzťahu k splneniu podmienok pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia dôvodila tým, že uznesenie o dedičstve je právoplatné a ako vlastníčka je zapísaná žalovaná. Žalovaná dlhodobo žije v zahraničí, na uvádzanej adrese. So Slovenskom nemá žiadne väzby. Je dôvodná obava, že jediný majetok, z ktorého je možné uspokojiť oprávnené nároky žalobkyne, bude odpredaný a akákoľvek exekúcia nepripadá následne do úvahy. Okresný súd Malacky uznesením sp. zn. , zo dňa 20.6.2023, návrh žalobkyne na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia doručený súdu dňa 6.6.2023 zamietol a žalovanej voči žalobkyni nepriznal nárok na náhradu trov konania, pričom konštatoval nesplnenie zákonných podmienok pre nariadenie požadovaného zabezpečovacieho opatrenia. Podľa súdu žalobkyňa v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia žiadnym relevantným spôsobom neosvedčila existenciu obavy z ohrozenia exekúcie a nebol tiež zachovaný ani princíp proporcionality, keď v tomto prípade sa zásah do vlastníckeho práva žalovanej javil súdu ako neprimeraný. V neposlednom rade mal súd za to, že zriadením záložného práva na nehnuteľný majetok žalovanej tak, ako to navrhovala žalobkyňa a ktorým návrhom bol súd viazaný, by nebolo možné dosiahnuť ani požadovanú ochranu žalobkyne (s ohľadom na účel zabezpečovacieho opatrenia), keď žalobkyňa žiadala zriadiť záložné právo na predmetnej nehnuteľnosti na zabezpečenie svojej peňažnej pohľadávky len do doby právoplatného rozhodnutia vo veci samej, pričom v súlade s výkon záložného práva môže nastať až potom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím. Uvedené uznesenie bolo žalobkyni doručené dňa 20.6.2023. Podaním doručeným súdu dňa 22.6.2023 sa žalobkyňa vzdala odvolania voči predmetnému uzneseniu, preto uznesenie dňa 22.6.2023 nadobudlo právoplatnosť. 1.2.3. Súd prvej inštancie po posúdení veci dospel k záveru, že návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia doručený súdu dňa 6.6.2023, o ktorom už bolo právoplatne rozhodnuté, ako aj predmetný návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zo dňa 21.6.2023, ktorý podala žalobkyňa voči žalovanej v prejednávanej veci, sú obsahovo totožné, keď v obidvoch návrhoch žiadala, aby súd zriadil záložné právo v jej prospech na nehnuteľnosti vo výlučnom vlastníctve žalovanej, a to na zabezpečenie jej pohľadávky vo výške 19.200,- € do doby právoplatného rozhodnutia vo veci samej, za súčasného uloženia povinnosti žalobkyni podať žalobu proti žalovanej vo veci samej o zaplatenie 19.200,- € v lehote 30 dní od právoplatnosti uznesenia, a vyplývajú aj z totožného skutkového základu. V predmetnej veci ide, čo sa týka žalobkyne a žalovanej, o tie isté strany sporu, pričom medzi právoplatným zamietnutím návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia uznesením Okresného súdu Malacky sp. zn. , zo dňa 20.6.2023 a novým návrhom zo dňa 21.6.2023 nedošlo k zmene skutkových okolností významných pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Z porovnania oboch návrhov žalobkyne na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je zrejmé, že žalobkyňa oproti predchádzajúcemu návrhu tvrdí z hľadiska skutkového navyše len to, že dňa 15.6.2023 ako aj 19.6.2023 boli zverejnené inzeráty na predaj predmetného bytu vo vlastníctve žalovanej. Uvedené skutočnosti však, podľa názoru súdu prvej inštancie, nepredstavujú takú zmenu skutkových okolností, ako to vyžaduje ustanovenie V citovanom ustanovení síce ustanovuje, že pri zmene skutkových okolností nezakladá právoplatné rozhodnutie, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, prekážku rozhodnutej veci, avšak podľa výslovného znenia zákona musí ísť výlučne o zmenu skutkových okolností, ku ktorej došlo po

vydaní uznesenia, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, a zároveň o zmenu skutkových okolností významných pre rozhodnutie súdu. Prvý návrh žalobkyne na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia bol zamietnutý uznesením súdu zo dňa 20.6.2023. V opätovnom návrhu žalobkyňa doplnila, že dňa 15.6.2023 a 19.6.2023 boli zverejnené inzeráty na predaj predmetného bytu vo vlastníctve žalovanej. Z uvedeného je tak nepochybné, že žalobkyňou uvádzané skutočnosti nespĺňajú podmienku stanovenú zákonom v tom smere, že ide o zmenu skutkových okolností, ku ktorej došlo po vydaní uznesenia, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Keďže uvedené doplnenie argumentácie vychádza zo skutkových okolností jestvujúcich ešte pred vydaním predchádzajúceho rozhodnutia o zabezpečovacom opatrení, žalobkyni nič nebránilo, aby spomínanú argumentáciu uplatnila už v predchádzajúcom konaní, napríklad aj formou doplnenia návrhu. Súd prvej inštancie zároveň poukázal na skutočnosť, že neosvedčenie existencie obavy z ohrozenia exekúcia bolo len jedným z dôvodov, pre ktoré súd návrh žalobkyne na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietol a proti predmetnému uzneseniu sp. zn. , zo dňa 20.6.2023, bolo možné podať odvolanie, žalobkyňa si však svoje právo neuplatnila, tohto sa výslovne vzdala, preto uvedené uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 22.6.2023. Súd prvej inštancie tak dospel k záveru, že konaniu o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia bráni prekážka veci právoplatne rozhodnutej v zmysle , keďže žalobkyňa sa podaným návrhom domáha voči žalovanej nariadenia zabezpečovacieho opatrenia s obsahovo totožným petitom ako v právoplatne skončenom konaní Okresného súdu Malacky sp. zn. , pričom po vydaní zamietajúceho uznesenia v uvedenej veci nedošlo k zmene skutkových okolností významných pre rozhodnutie o zabezpečovacom opatrení, preto v zmysle z dôvodu nesplnenia procesných podmienok konanie zastavil. 1.3. Pokiaľ ide o odôvodnenie rozhodnutia o trovách konania súd prvej inštancie uviedol, že konanie bolo zastavené z dôvodu prekážky právoplatne rozhodnutej veci, a preto je potrebné procesné zavinenie na zastavení konania pričítať žalobkyni, v dôsledku čoho náhrada trov konania patrí žalovanej. Žalovanej však súd prvej inštancie nepriznal voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania, nakoľko možnosť priznania náhrady vylučovalo to, že jej v tomto konaní preukázateľne žiadne účelne vynaložené výdavky ako trovy konania nevznikli. Preto v súlade s článkom 17 Základných princípov zakotvujúcim procesnú ekonómiu rozhodol tak, že jej nárok na náhradu trov konania nepriznal (poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28. februára 2018, sp. zn. , publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 8/2018 pod R 72/2018).

2. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa. Poukázala na znenie ustanovení a Dôvodila, že listiny, ktorými preukazovala hrozbu nevymožiteľnosti nároku získala dňa 21.6.2023, po prevzatí rozhodnutia o zamietnutí prvého nároku. Tieto listiny preukazujúce ohrozenie prípadnej exekúcie sú tými skutkovými okolnosťami významnými pre rozhodnutie, ktoré sú dôvodom pre podanie návrhu. To, že inzercia existovala už v čase prvého konania nie je samé o sebe dôvodom pre zastavenie. Rozhodujúce je zistenie tých okolností, ktoré v čase podania prvého návrhu neexistovali. Poukázala na to, že je prakticky nemožné denne kontrolovať inzerciu, ako aj na to, že tieto rozhodujúce skutočnosti boli zistené až po doručení zamietajúceho rozhodnutia a nemôžu byt' na ťarchu žalobkyne. Dôvodila, že prekážka res iudicata sa vzťahuje na rozhodnutia vo veci samej, ale uznesenie o neodkladnom opatrení nie je rozhodnutím vo veci samej. Touto otázkou sa už zaoberal Najvyšší súd Slovenskej republiky a v rozhodnutí sp. zn. sa vyjadril nasledovne: „Úpravou predbežných opatrení umožňuje rýchlo a pružne riešiť situáciu, keď je potrebný okamžitý zásah súdu. Rozhodnutie, ktorým súd vydá predbežné opatrenie alebo zamietne návrh na jeho vydanie, nie je rozhodnutím vo veci samej a v zásade ani neprejudikuje konečné rozhodnutie vo veci samej. Nie je preto ani svojou povahou res iudicata, ktorá skutočnosť by bránila opätovnému rozhodnutiu o návrhu na vydanie predbežného opatrenia, ak sú na jeho vydanie splnené podmienky podľa a nasl. ” Z uvedeného, podľa odvolateľky, teda možno konštatovať, že prekážka právoplatne rozhodnutej veci sa v prípade konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nedá aplikovať. Navrhla, aby odvolací súd zmenil napadnuté uznesenie prvej inštancie tak, že návrhu v celom rozsahu vyhovie, vydá zabezpečovacie opatrenie v navrhovanom znení a to na dobu do zaplatenia dlžnej sumy, resp. bez uvedenia doby platnosti tohto opatrenia. Pre účely takéhoto rozhodnutia uviedla, že pre prípad uplatnenia zásady proporcionality zabezpečovaného majetku a uplatňovanej pohľadávky poukazuje na jej ústavné právo na spravodlivý proces. Právo vlastniť majetok nemôže byt' absolútne. Je predsa zjavné, že jediným majetkom potencionálnej dlžníčky je

predmetný byt. Je nesporné, že dlhodobo žije v zahraničí a smrťou jej matky jej zanikli akékoľvek väzby na Slovensko. Dočasným obmedzením nakladať s majetkom je právo vlastniť majetok menej ohrozené ako reálna hrozba nevymoženia pohľadávky, prípadne vzniku ďalších sporov, ako napr. odporovateľnosť právneho úkonu. Dočasné zabezpečenie prípadnej vymožiteľnosti je menším zásahom do práva vlastniť majetok, ako neposkytnutie súdnej ochrany. Vymáhanie dlhu mimo územia Slovenskej republiky a mimo územia Európskej únie je minimálne problematické, ak nie nemožné. 3. Odvolací súd preskúmal vec, súc pritom viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania , , bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie je vecne správne a odvolaniu žalobkyne nie je možné priznať úspech. 4. Súd prvej inštancie, skúmajúc v prejednávanej veci splnenie procesných podmienok konania podľa , zastavil konanie pre prekážku res iudicata ( ), teda prekážku právoplatne rozhodnutej veci. Prekážka rozsúdenej veci (res iudicata) patrí k procesným podmienkam a jej existencia vedie v každom štádiu konania bez ďalšieho k jeho zastaveniu. Táto prekážka nastáva vtedy, ak má byt' v novom konaní prejednaná tá istá vec, o ktorej už bolo prv právoplatne rozhodnuté. O tú istú vec ide vtedy, keď v novom konaní ide o ten istý nárok alebo stav, o ktorom už bolo právoplatne rozhodnuté, a ak sa týka rovnakého predmetu konania a tých istých osôb. Z hľadiska totožnosti osôb nie je významné, či rovnaké osoby majú v novom konaní rovnaké alebo rozdielne procesné postavenie (či ten, kto bol v skoršom konaní žalobcom, je žalobcom aj v novom konaní alebo má postavenie žalovaného, resp. či ten, kto v skoršom konaní vystupoval ako žalovaný, má alebo nemá v novom konaní procesné postavenie žalovaného) a na totožnosť osôb právna teória i prax usudzuje tiež v prípadoch právneho nástupníctva osôb vystupujúcich či už na jednej alebo i na oboch stranách sporu. Ten istý predmet konania je daný vtedy, ak ten istý nárok alebo stav vymedzený žalobným petitom vyplýva z rovnakých skutkových tvrdení, z ktorých bol uplatnený (t. j. ak vyplýva z rovnakého skutku). Pre posúdenie, či je daná prekážka veci právoplatne rozhodnutej, nie je významné, ako súd po právnej stránke posúdil skutkový dej, ktorý bol predmetom pôvodného konania. Prekážka veci právoplatne rozhodnutej je daná aj vtedy, pokiaľ určitý skutkový dej (skutok) bol po právnej stránke v pôvodnom konaní posúdený nesprávne alebo neúplne (a tiež inak) (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 30.9.2020 sp. zn. ). 5. Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom predmetného spisu, ako aj s pripojeným spisom Okresného súdu Malacky sp. zn. , dospel k rovnakému záveru, ako aj súd prvej inštancie (bod 7. odôvodnenia napadnutého uznesenia), že žalobkyňa sa návrhom zo dňa 21.6.2023, doručeným súdu dňa 22.6.2023, domáhala na rovnakom skutkovom základe ako bol vymedzený aj v konaní, resp. rozhodnutí Okresného súdu Malacky zo dňa 20.6.2023, č. k. -32, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 22.6.2023, nariadenia zabezpečovacieho opatrenia, o ktorom bolo už právoplatne rozhodnuté, pričom od momentu právoplatnosti tohto rozhodnutia o zamietnutí návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia (rozhodnutie Okresného súdu Malacky zo dňa 20.6.2023, č. k. -32) nedošlo k zmene skutkových okolností významných pre rozhodnutie. Zároveň bola naplnená aj podmienka totožnosti subjektov konania. 6. Odvolateľka v odvolaní namietala, že listiny preukazujúce ohrozenie prípadnej exekúcie (inzeráty na predaj dotknutého bytu zo dňa 15.6.2023 a 19.6.2023) sú tými skutkovými okolnosťami významnými pre rozhodnutie, ktoré majú za následok neexistenciu prekážky právoplatne rozhodnutej veci. Súd prvej inštancie dôvodil, že žalobkyňou uvádzané skutočnosti (zverejnenie inzerátov na predaj dotknutého bytu zo dňa 15.6.2023 a 19.6.2023) nespĺňajú podmienku stanovenú zákonom v tom smere, že ide o zmenu skutkových okolností, ku ktorej došlo po vydaní uznesenia, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, keďže uvedené doplnenie argumentácie vychádza zo skutkových okolností jestvujúcich ešte pred vydaním predchádzajúceho rozhodnutia o zabezpečovacom opatrení, žalobkyni tak nič nebránilo, aby spomínanú argumentáciu uplatnila už v predchádzajúcom konaní, napríklad aj formou doplnenia návrhu. Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením rozhodnutia súdu prvej inštancie v tom smere, že skutkové okolnosti sa po vydaní rozhodnutia súdu prvej inštancie o zamietnutí návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nezmenili a tieto existovali už pred rozhodnutím súdu prvej inštancie, vydaným dňa 20.6.2022. Pre úplnosť považuje odvolací súd za potrebné poukázať na to, že súd prvej inštancie zdôraznil, že neosvedčenie existencie obavy z ohrozenia exekúcie bolo len jedným z dôvodov, pre ktoré súd prvej inštancie v konaní sp. zn. návrh žalobkyne zamietol. Ďalším dôvodom zamietnutia návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia v konaní sp. zn. bolo nesplnenie podmienky proporcionality, keď žalobkyňa žiadala zriadiť záložné právo na nehnuteľnosti v hodnote 125.000,- € (hodnota nehnuteľnosti podľa uznesenia Okresného súdu Malacky vydaného v dedičskom konaní sp. zn. , ), pričom hodnota zabezpečovanej pohľadávky

predstavuje sumu 19.200,- €. Ďalším dôvodom zamietnutia návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia bolo, že predmetným návrhom by nebolo možné dosiahnuť požadovanú ochranu žalobkyne z dôvodu, že zriadenie záložného práva navrhovateľka limitovala právoplatným skončením konania vo veci samej. Uvedené dôvody zamietnutia návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia pretrvávajú aj v predmetnom konaní.

7. Odvolateľka v odvolaní ďalej namietala, že uznesenie o neodkladnom opatrení (resp. zabezpečovacom opatrení) nie je rozhodnutím vo veci samej, preto nepredstavuje prekážku rozhodnutej veci. Odvolací súd sa s uvedeným názorom odvolateľky nestotožňuje, poukazujúc na ustanovenie , podľa ktorého ak po vydaní uznesenia, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, dôjde k zmene skutkových okolností významných pre rozhodnutie, nezakladá právoplatné rozhodnutie, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, prekážku rozhodnutej veci, v ktorom je priamo zakotvená neexistencia prekážky právoplatne rozhodnutej veci pri zmene pomerov v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia. 8. Odvolací súd zo všetkých uvedených dôvodov uznesenie súdu prvej inštancie podľa 387 ods. 1 ako vecne správne potvrdil. 9. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ods. l, 255 ods. 1 v spojení s Žalovanej, ktorá mala v odvolacom konaní plný úspech a mala by tak nárok na plnú náhradu trov konania, túto nepriznal, keďže žalovanej, ako vyplýva zo spisu, žiadne trovy ani nevznikli. 10. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne ( o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011; ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

(1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

(1) Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).