Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_22Ek-1445-2022.pdf
PDF · 76.96 KB
Case nature
Subarea
22Ek/1445/2022
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: X. C.Á., nar. X.X.XXXX, trvalé bydlisko Centrum I. č. 55/130, 018 41 Dubnica nad Váhom, proti povinnému: G. C., nar. XX.X.XXXX, trvalé bydlisko M. C. XXX/XX, XXX XX K. L. E., o vymoženie výživného, o návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie, takto
rozhodol:
Súd návrh oprávneného na vykonanie exekúcie z a m i e t a .
odôvodnenie:
1.Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 2.6.2022 domáhal od povinného vymoženia zameškaného výživného vo výške 48330,02 Eur na základe exekučného titulu - notárskej zápisnice sp. zn. N 156/2020 Nz 10403/2020 NCRls 10609/2020, spísaná dňa 21.4.2020 na notárskom úrade notárky JUDr. Želmíry Pagáčovej so sídlom v Dubnici nad Váhom, Fándlyho 130/8.
2.Predmetom notárskej zápisnice je vyhlásenie povinného o súhlase s vykonateľnosťou záväzku, ktorý vznikol na základe Dohody rodičov o uznaní dlhu otca na výživnom pre maloleté deti C., C., G. C. zo dňa 10.10.2018, ktorá tvorí neoddeliteľnú súčasť notárskej zápisnice. Predmetom Dohody o uznaní dlhu bolo uznanie dlhu otca na výživnom na maloleté deti za obdobie od 31.3.1999 do 24.5.2010, spolu vo výške 48330,02 Eur. Podľa čl. I. Dohody účastníci boli manželmi od 17.11.1984, následne Okresný súd v Trenčíne rozsudkom pod sp. zn. 10C 997/98 manželstvo rozviedol a zveril maloleté deti pochádzajúce z manželstva do osobnej starostlivosti matky, v rozsudku bola stanovená aj vyživovacia povinnosť otca k maloletým deťom, ktorú účastníci dohodou vždy po uplynutí dvoch rokov zvyšovali.
3.Podľa § 53 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok"), súd preskúma návrh na vykonanie exekúcie a jeho prílohy. Ak nie sú dôvody na zamietnutie návrhu na vykonanie exekúcie, súd do 15 dní od doručenia návrhu vydá poverenie na vykonanie exekúcie a upovedomí o tom oprávneného. Lehota podľa druhej vety neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 45 ods. 2 písm. c) a d) alebo ak má byť exekúcia vykonaná na podklade exekučného titulu, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou.
4.Podľa § 53 ods. 3 písm. a) Exekučného poriadku, súd návrh na vykonanie exekúcie zamietne, ak zistí rozpor návrhu alebo exekučného titulu s týmto zákonom.
5.Podľa § 28 ods. 1 Zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov ( ďalej len „Zákon o rodine“), súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a)sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa, b)zastupovanie maloletého dieťaťa, c)správa majetku maloletého dieťaťa.
6.Podľa § 31 ods. 1 Zákona o rodine rodičia zastupujú maloleté dieťa pri právnych úkonoch, na ktoré nie je spôsobilé.
7.Podľa § 8 ods. 1, 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (1) spôsobilosť fyzickej osoby vlastnými právnymi úkonmi nadobúdať práva a brať na seba povinnosti (spôsobilosť na právne úkony) vzniká v plnom rozsahu plnoletosťou. (2) Plnoletosť sa nadobúda dovŕšením osemnásteho roku. Pred dosiahnutím tohto veku sa plnoletosť nadobúda len uzavretím manželstva. Takto nadobudnutá plnoletosť sa nestráca ani zánikom manželstva ani vyhlásením manželstva za neplatné.
8.Podľa § 61 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku /ďalej len „C. s. p.“/ procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.
9.Podľa § 67 C. s. p. každý môže pred súdom samostatne konať v rozsahu, v akom má spôsobilosť na právne úkony.
10.Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
11.Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
12.Podľa § 48 ods. 2 Exekučného poriadku, exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. Z dôvodov podľa osobitného predpisu môže návrh podať aj Justičná pokladnica.
13.Podľa § 48 ods. 3 písm. b) Exekučného poriadku, návrh na vykonanie exekúcie sa podáva príslušnému súdu a musí obsahovať označenie oprávneného a povinného; ak je účastníkom konania fyzická osoba, označuje sa menom, priezviskom, adresou trvalého pobytu alebo pobytu a dátumom narodenia alebo iným identifikačným údajom.
14.Podľa § 48 ods. 3 písm. c) Exekučného poriadku, návrh na vykonanie exekúcie sa podáva príslušnému súdu a musí obsahovať označenie zástupcu oprávneného, a ak návrh podáva viacero oprávnených, označenie spoločného zástupcu oprávnených.
15. Vzhľadom na citované ustanovenie § 53 ods. 1 Exekučného poriadku, súd preskúmal návrh na vykonanie exekúcie a jeho prílohy. Súd skúmal, či návrh na vykonanie exekúcie a jeho prílohy netrpia niektorou z procesných vád uvedených v § 48 Exekučného poriadku, ktoré sú dôvodom na zamietnutie návrhu, predovšetkým sa zaoberal otázkou vecnej legitimácie vyplývajúcej z § 48 ods. 2 Exekučného poriadku, ako stavu vyplývajúceho z hmotného práva, podľa ktorého je účastník subjektom práva (oprávnenia alebo povinnosti), ktoré je predmetom konania. 16.“Podľa § 35 ods. 1 (po novelizácii § 48 ods. 2 ) Exekučného poriadku je do vydania poverenia na vykonanie exekúcie účastníkom konania oprávnený. Po vydaní poverenia na vykonanie exekúcie sú účastníkmi konania oprávnený a povinný; iné osoby sú účastníkmi len tej časti konania, v ktorej im toto postavenie priznáva tento zákon. Ak súd rozhoduje o trovách exekútora, účastníkom konania je aj exekútor. Účastníkmi exekučného konania sú teda predovšetkým oprávnený a povinný. Vymedzenie ich postavenia v exekučnom konaní je len procesné; rozhodujúce je to, kto sa v návrhu na vykonanie exekúcie označí za oprávneného a koho uvedie ako povinného, bez ohľadu na to, či tomu zodpovedá právny a skutkový stav (aktívna alebo pasívna vecná legitimácia). Vykonanie exekúcie ale prichádza do úvahy len v prospech toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá (aktívna exekučná legitimácia), a len proti tomu, kto je označený ako povinný v exekučnom titule (pasívna exekučná legitimácia). Proti inému než tomu, kto je v exekučnom titule označený ako povinný, alebo v prospech iného než toho, kto je v exekučnom titule označený ako oprávnený, možno navrhnúť vykonať exekúciu, len ak sa preukázalo, že naňho prešla povinnosť alebo právo z exekučného titulu.“ (Uznesenie Najvyššieho súdu SR, zo dňa 12.09.2012 sp. zn. 6 Cdo 69/2012)
17.Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom vyplýva priamo zo zákona. Právo na výživu vzniká dieťaťu narodením, je právom osobnej povahy, nemožno ho preniesť na iného, a to ani na strane povinnej osoby. Pokiaľ je dieťa maloleté, návrh na vykonanie exekúcie pre vymáhanie výživného voči jednému z rodičov je v mene dieťaťa oprávnený podať a v konaní ho zastupovať zákonný zástupca - rodič, ktorému bolo zverené do osobnej starostlivosti. Výživné je v každom prípade nárokom dieťaťa (nie rodiča). Platí to aj v prípade maloletého dieťaťa, preto aj keď je rozhodnutím súdu určené, že povinný rodič má platiť výživné maloletého dieťaťa do rúk druhého rodiča (ktorému bolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti), došlo iba k vymedzeniu subjektu (tzv. platobného miesta), ktorému sa výživné poukazuje, keďže ho nemožno plniť do rúk subjektu nespôsobilého na právne úkony (maloleté dieťa). Takýmto vymedzením rodiča prijímajúceho výživné v mene dieťaťa nespôsobilého na právne úkony, nedochádza k prechodu výživného na tohto rodiča. Pokiaľ dieťa nadobudlo plnoletosť, a tým aj spôsobilosť na právne úkony, je oprávnené vymáhať zameškané výživné vo svojom mene. 18.Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu
- žalobcovi ním uplatňované právo (nárok), respektíve mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiaden z účastníkov konania nenamieta. To, že sa súd výslovne k vecnej legitimácii nevysloví, neznamená, že sa ňou v konaní nezaoberal. (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 29. 6. 2010, sp. zn. 2 Cdo 205/2009) 19. „Matke oprávnených Exekučný poriadok postavenie účastníka konania nepriznáva. V takomto prípade matka síce má procesnú subjektivitu podľa § 61 C. s. p., ale nemá vecnú spôsobilosť vystupovať ako účastník, pretože nie je spôsobilá brať na seba práva alebo povinnosti v konkrétnom právnom vzťahu, ktorý je predmetom konania. Ide o prípad na strane oprávnenej, keď nemôže byť nositeľom oprávnenia podľa exekučného titulu, a to pre neexistenciu právneho vzťahu k predmetu konania. V dôsledku chýbajúceho právneho vzťahu oprávnenej k predmetu konania, nie je splnená základná podmienka pre to, aby mohla byť oprávnená nositeľom práv, núteného výkonu ktorých sa domáha. Nedostatok vecnej legitimácie (aktívnej alebo pasívnej) vedie vždy k zamietnutiu návrhu na začatie konania meritórnym rozhodnutím.“ (ZSP č. 49/2001)
20. V Dohode rodičov o uznaní dlhu otca na výživnom je uvedené, že C. C., nar. XX.XX.XXXX, nadobudol plnoletosť dňa XX.XX.XXXX, maloletá C. C., nar. XX.X.XXXX, nadobudla plnoletosť dňa XX.X.XXXX a maloletý G. C., nar. XX.X.XXXX, nadobudol plnoletosť dňa XX.X.XXXX. Súd preskúmal lustráciu matky (navrhovateľky) ako aj otca (povinného) v registri obyvateľov SR, a overil si nadobudnutie plnoletosti menovaných detí, ktorým odpadla povinnosť matky podľa § 31 ods. 1 Zákona o rodine zastupovať deti pri vymáhaní výživného, ktoré je ich osobných právom a nemožno ho preniesť na iného. Vzhľadom na citované zákonné ustanovenia a judikatúru súd dospel k záveru, že navrhovateľka - matka nie je oprávnená požadovať splnenie nároku z exekučného titulu, nakoľko v danom prípade majú aktívnu exekučnú vecnú legitimáciu na vymáhanie výživného plnoleté deti povinného, preto súd pri rozhodovaní o návrhu na vykonanie exekúcie zistil rozpor návrhu na vykonanie exekúcie s § 48 ods. 2 Exekučného poriadku a v súlade s ustanovením § 53 ods. 3 písm. a) Exekučného poriadku návrh oprávneného zamietol. 21. Nakoľko navrhovateľka vo svojom návrhu nepožadovala náhradu trov exekúcie, o náhrade trov exekučného konania súd nerozhodoval.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.