Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_34Ek-3402-2022.pdf
PDF · 76.41 KB
Case nature
Subarea
34Ek/3402/2022
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávnených: 1/ H. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. I XX/XXX, XXX XX C. nad R., 2/ E. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. XXX/XX, XXX XX C. nad R., 3/ E. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. I XX/XXX, XXX XX C. nad R., všetci oprávnení právne zast.: JUDr. Zuzana Tomášová, advokátka, so sídlom AK v Považskej Bystrici, ul. Železničná 90/12, proti povinnému: H. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Z. mieru XXX/XX, XXX XX C. nad R., o vymoženie 48 330,02 EUR, o návrhu oprávnených na vykonanie exekúcie, o sťažnosti oprávnených 1/-3/ proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica, vydaného vyšším súdnym úradníkom, sp. zn. 34Ek/3402/2022 zo dňa 10.01.2023, takto
rozhodol:
Súd sťažnosť oprávnených 1/-3/ z a m i e t a .
odôvodnenie:
1/ Oprávnení 1/-3/ (ďalej i len „oprávnení“) sa návrhom na vykonanie exekúcie, doručeným súdu dňa 22.12.2022, domáhali od povinného vymoženia 48 330,02 EUR, a to na základe exekučného titulu, ktorým je notárska zápisnica sp. zn. N 156/2020, Nz 10403/2020, NCRls 10609/2020, spísaná na notárskom úrade JUDr. Želmíry Pagáčovej, notára so sídlom Dubnica nad Váhom, Fándlyho 130/8 dňa 21.04.202020.
2/ Vyšší súdny úradník vydal dňa 10.01.2023 rozhodnutie, ktorým zamietol návrh oprávnených na vykonanie exekúcie a nepriznal im nárok na náhradu trov exekučného konania. Svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 48 ods. 2, § 53 ods. 1, ods. 3 písm. a/, ods. 4 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“) a tým, že oprávnení uvedení v návrhu na vykonanie exekúcie nie sú oprávnenými osobami z exekučného titulu podľa § 48 ods. 2 Exekučného poriadku. V exekučnom titule bola ako oprávnená osoba uvedená W. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. I XX/XXX, XXX XX C. nad R., a preto táto osoba mala ako oprávnený figurovať v návrhu na vykonanie exekúcie. Súdu nebol predložený žiaden dôkaz, ktorý by preukazoval, že nárok uvedený v exekučnom titule bol postúpený na osoby, ktoré sú v návrhu na vykonanie exekúcie uvedení ako oprávnení 1/-3/. Keďže sú v návrhu na vykonanie exekúcie ako oprávnení označené nesprávne osoby, vyšší súdny úradník návrh oprávnených 1/ až 3/ na vykonanie exekúcie v celom rozsahu v zmysle § 53 ods. 3 písm. a) Exekučného poriadku zamietol. Rozhodnutie o trovách odôvodnil tak, že do vydania poverenia na vykonanie exekúcie oprávnený je jediným účastníkom, a teda náhradu trov mu nie je od koho priznať, preto sám znáša trovy exekučného konania.
3/ Voči rozhodnutiu podali oprávnení sťažnosť, v ktorej uviedli, že uznesenie nie je zákonné, pretože porušuje ich práva. V konaní pred Okresným súdom Banská Bystrica, sp. zn. 22Ek 1445/2022, už Zuzana Maňáková ako oprávnená, podala návrh na vykonanie exekúcie na podklade rovnakého exekučného titulu (notárskej zápisnice JUDr. Pagáčovej) proti povinnému o vymoženie výživného. Uznesením sp. zn. 1445/2022 zo dňa 01.08.2022 súd jej návrh zamietol, a to s poukazom, že nemá
aktívnu legitimáciu viesť exekúciu a vystupovať, ako účastník, nakoľko maloleté deti už nadobudli plnoletosť a teda, aj s poukazom na judikatúru je potrebné konštatovať, že matka nie je oprávnená požadovať splnenie nároku z exekučného titulu, nakoľko v danom prípade majú aktívnu exekučnú legitimáciu plnoleté deti povinného. Uvedené rozhodnutie nebolo napadnuté sťažnosťou, nadobudlo právoplatnosť a nový návrh na exekúciu bol podaný oprávnenými, ktorí podľa ich názoru majú aktívnu vecnú legitimáciu. Súd preto zamietnutím ich návrhu na vykonanie exekúcie rozhodol nesprávne a nezákonné a navrhli preto napadnuté uznesenie zrušiť a vyhovieť sťažnosti tak, že súd nariadi exekúciu proti povinnému.
4/ Podľa § 202 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.
5/ Podľa § 200 Exekučného poriadku na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
6/ Podľa § 250 ods. 1 CSP ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.
7/ Podľa § 36 ods.1, 2 Exekučného poriadku proti inému než tomu, kto je v exekučnom titule označený ako povinný, alebo v prospech iného než toho, kto je v exekučnom titule označený ako oprávnený, možno navrhnúť vykonať exekúciu, len ak sa preukázalo, že naňho prešla povinnosť alebo právo z exekučného titulu. Prevod alebo prechod práv alebo povinností musí byť doložený verejnou listinou alebo inou listinou, z ktorej takáto skutočnosť vyplýva; to neplatí, ak táto skutočnosť vyplýva zo zákona alebo z obchodného registra.
8/ Podľa § 48 ods. 2 prvá veta Exekučného poriadku exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá.
9/ Podľa § 53 ods. 3 písm. a/ Exekučného poriadku súd návrh na vykonanie exekúcie zamietne, ak zistí rozpor návrhu alebo exekučného titul s týmto zákonom.
10/ Po preskúmaní sťažnosti voči uzneseniu vyššieho súdneho úradníka, zákonný sudca vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 249 CSP a konštatoval, že bola podaná včas, ale nie je dôvodná. Vyšší súdny úradník správne zistil skutkový stav a správne rozhodol, keď návrh oprávnených na vykonanie exekúcie zamietol. Podľa predloženého exekučného titulu bola oprávnenou osobou W. E. a povinnou osobou H. E.. V návrhu na vykonanie exekúcie sa však za oprávnených označili iné osoby (H., E. a E. E.). Uvedenú skutočnosť vyšší súdny úradník správne posúdil ako nedostatok aktívnej legitimácie, s ktorým je spojený neúspech v konaní.
11/ V prípade aktívnej legitimácie oprávneného exekučný súd pri postupe podľa § 53 ods. 1 Exekučného poriadku zisťuje, či subjekt, ktorému bolo exekučným titulom priznané právo je ten istý subjekt, ktorý je podľa návrhu na vykonanie exekúcie oprávneným, resp. ak ním nie je či, preukázal, že na neho právo z exekučného titulu prešlo. V uvedenej veci, však oprávnení, označení v návrhu na vykonanie exekúcie nie sú osobami, ktorým svedčí právo z exekučného titulu a tieto osoby ani netvrdili, že by na nich bolo právo (pohľadávka) z exekučného titulu akýmkoľvek spôsobom prevedené (postúpené). Pretože v danom prípade nebola splnená základná zákonná požiadavka vyjadrená v § 48 ods. 2 Exekučného poriadku, t.j. že exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu, bol návrh na vykonanie exekúcie podaný neoprávnenými osobami, a teda v rozpore s Exekučným poriadkom. Vyšší súdny úradník tak správne rozhodol, keď návrh oprávnených na vykonanie exekúcie podľa § 53 ods. 3 písm. a/ Exekučného poriadku zamietol.
12/ Pokiaľ oprávnení poukazovali na iné (predchádzajúce) konanie vedené tunajším súdom pod sp. zn. 22Ek/1445/2022 zo dňa 01.08.2022, kde vystupovala matka oprávnených, W. E., ako oprávnená, musí súd skonštatovať, že v uvedenej veci W. E. sťažnosť voči zamietajúcemu uzneseniu nepodala, čím si sama odňala možnosť preskúmať jeho správnosť sudcom. Avšak z dôvodu, že rozhodnutia o návrhoch na vykonanie exekúcie na podklade toho istého exekučného titulu, s rozličnými oprávnenými v konaniach
22Ek/1445/2022 a 34Ek/3402/2022 sa javia byť protichodné, keďže oba boli zamietnuté pre nedostatok aktívnej legitimácie (rôznych oprávnených), čo by mohlo mať za následok denegatio iustitie (popretie spravodlivosti), sudca posúdil v celosti dôvody, pre ktoré nemožno exekúciu vykonať. Je nepochybné, že v konaní 22Ek/1445/2022 bola za oprávneného označená osoba, ktorá bola ako oprávnená označená aj v exekučnom titule, čím by bola podmienka podľa § 48 ods. 2 Exekučného poriadku splnená. Úvahy vyššieho súdneho úradníka v uvedenom uznesení však nemožno považovať za správne pokiaľ svoju pozornosť sústredil len na fakt, že W. E. nebola oprávnená zastupovať svoje deti, nakoľko nadobudli plnoletosť a z tohto titulu mali mať aktívnu exekučnú vecnú legitimáciu na vymáhanie výživného plnoleté deti povinného. Matka detí v exekučnom titule nevystupovala v postavení ich zákonnej zástupkyne, ale sama bola označená ako oprávnená osoba, hoci nárok na výživné patril deťom (a to bez ohľadu na ich plnoletosť). Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom je zákonnou povinnosťou, ktorá v sebe zahŕňa právo dieťaťa na výživu a s tým korešpondujúcu povinnosť obidvoch rodičov dieťa vyživovať, pričom vyživovacia povinnosť otca bola deťom stanovená rozsudkom Okresného súdu Trenčín, sp. zn. 10C 997/98 (viď Dohoda rodičov o uznaní dlhu, ktorá tvorí neoddeliteľnú prílohu notárskej zápisnice). Matka, ktorej malo byť vyplácané výživné, bola len platobným miestom. Z predloženej notárskej zápisnice vyplýva, že právnym záväzkom je povinnosť povinnej osoby splatiť oprávnenej osobe dlh na výživnom vo výške 48 330,02 Eur a právnym dôvodom Dohoda rodičov o uznaní dlhu otca na výživnom pre maloleté deti E., E., H. E. zo dňa 10.10.2018 a Dodatok č. k Dohode rodičov o uznaní dlhu otca na výživnom pre maloleté deti E., E., H. E. zo dňa 21.04.2020. Dohodu o uznaní dlhu, ktorá bola inkorporovaná do notárskej zápisnice, však nemožno považovať za právny dôvod vzniku záväzku z titulu vyživovacej povinnosti povinného voči matke detí, pretože dohodou o uznaní dlhu nemôže vzniknúť nový záväzok. Uznanie dlhu iba uľahčuje veriteľovi procesnú situáciu v prípade sporu, keď zakladá vyvrátiteľnú právnu domnienku, že dlh existoval v dobe, keď k uznaniu došlo. Preto ak bol záväzok v notárskej zápisnici formulovaný tak, že ide o dlh na výživnom otca, ktorú má povinnosť splatiť oprávnenej W. E., (hoci šlo o dlh povinného na výživnom voči deťom, ktoré už v čase spísania Dohody o uznaní dlhu boli plnoleté), taký obsah záväzku odporuje zákonu (zákonu č. 36/2005 Z.z. o rodine), čo je dôvodom zamietnutia návrhu na vykonanie exekúcie podľa § 53 ods. 3 písm. h/ Exekučného poriadku, ku ktorému mal dospieť vyšší súdny úradník v konaní 22Ek/1445/2022. Pre úplnosť súd dodáva, že v prípade, že rodič zaviazaný súdnym rozhodnutím poskytovať výživné na maloleté deti k rukám druhého rodiča svoju povinnosť nesplnil, a v dôsledku toho druhý rodič zabezpečoval výživu maloletých detí v celom rozsahu zo svojho vlastného majetku, išlo by v súkromnoprávnej rovine po právnej stránke o bezdôvodné obohatenie povinného rodiča na úkor rodiča, ktorý zabezpečoval výživu maloletých detí v plnom rozsahu (podľa § 454 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa práva mal plniť sám). Tento rodič potom môže žiadať vydanie bezdôvodného obohatenia, nie však zaplatenie výživného, ktoré hmotno-právne náleží výlučne deťom (porovnaj uznesenie Ústavného súdu SR, sp. zn. III. ÚS 222/2011 zo dňa 31.05.2011) a na základe exekučného titulu priznávajúceho také plnenie sa potom domáhať jeho splnenia (vymoženia v exekúcii).
13/ Na základe vyššie uvedených skutočností a právnych dôvodov sudca o sťažnosti oprávnených rozhodol tak ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia, teda sťažnosť ako nedôvodnú podľa § 250 ods. 1 CSP zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP). Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§ 202 ods. 4 Exekučného poriadku).