Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6CoCsp/41/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Zuzany Hartelovej a členiek senátu Mgr. Kataríny Beniačovej a JUDr. Táne Rapčanovej, v právnom spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s. r. o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpeného splnomocneným zástupcom Remedium Legal, s. r. o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava - mestská časť Petržalka, IČO: 53 255 739, proti žalovanému: O. Z., nar. XX. XX. XXXX, bytom B. J. XXX/XXX, Y., o zaplatenie sumy 3.000,- eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. -163 zo dňa 23. júna 2021, takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu potvrdzuje.

Žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Žilina (ďalej „okresný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) rozsudkom č. k. -163 zo dňa 23. 06. 2021 žalobu v celom rozsahu zamietol a žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal. 2. V odôvodnení konštatoval, že žalobca sa žalobou doručenou pôvodne Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 13. 01. 2020, postúpenou Okresnému súdu Žilina dňa 25. 09. 2020, domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 3.000,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne z tejto sumy od 18. 12. 2018 na základe zmluvy o úvere zo dňa 20. 01. 2014, uzatvorenej medzi jeho právnym predchodcom S. S., a. s., Bratislava ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom. Žalovaný neplnil v stanovených termínoch splátky, čím porušil svoju povinnosť podľa zmluvy, z ktorého dôvodu pôvodný veriteľa podaním zo dňa 19. 06. 2017 vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru ku dňu 16. 06. 2017, pričom vyzval žalovaného na úhradu dlžnej sumy najneskôr do 15 dní. Pohľadávka žalobcu predstavovala ku dňu postúpenia predmetnej pohľadávky S. S., a. s. na žalobcu zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 17.12. 2018 sumu vo výške 11.886,17 eur (istina 8.736,20 eur, riadny úrok 2.379,49 eur, úrok z omeškania 770,48 eur). Žalobca si podanou žalobou uplatnil len časť istiny vo výške 3.000,- eur a zákonný úrok z omeškania od 18. 12. 2018, t. j. dňom nasledujúcim po dni účinnosti postúpenia pohľadávky. 3. Citujúc ust. , až 3, , , , , , , , o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov účinného v rozhodnom čase (ďalej len „“), o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“) súd žalobu žalobcu zamietol. 4. Súd mal z vykonaného dokazovania za preukázané, že právny predchodca žalobcu (S. S., a. s.) ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzavreli Zmluvu o splátkovom úvere zo dňa 20. 01. 2014, predmetom ktorej bolo poskytnutie splátkového úveru podľa podmienok dohodnutých v zmluve. Výška úveru predstavovala

10.000,- eur, úroková sadzba 10,40 %. Žalovaný sa zaviazal splácať poskytnutý úver s dohodnutými úrokmi formou pravidelných mesačných splátok vo výške 136,18 eur v počte 120 splátok vždy k 15. dňu v mesiaci počnúc dňom 15. 03. 2014, so splátkou poslednej splátky 15. 02. 2024. RPMN bola určená vo výške 11,07 %, priemerná RPMN 8,69 % pri celkovej výške nákladov spojených s úverom v sume 16.340,13 eur. Listom zo dňa 24. 04. 2017 právny predchodca žalobcu vyzval žalovaného na úhradu pohľadávky, s ktorej úhradou je v omeškaní ku dňu 23. 04. 2016 vo výške 1.408,01 eur. Doručovanie výzvy nepreukázal. Následne listom zo dňa 19. 06. 2017 právny predchodca žalobcu žalovanému oznámil zosplatnenie úveru ku dňu 16. 06. 2017 a žalovaného vyzval na úhradu celkovej sumy 9.905,62 eur do 15 dní. Doručovanie listiny žalobca nepreukázal. Pred postúpením pohľadávky právny predchodca žalobcu dňa 12. 09. 2018 vyzval opätovne žalovaného na úhradu pohľadávky a oznámil, že je oprávnený pohľadávku postúpiť. Následne Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 17. 12. 2018 S. S., a. s. postúpila svoju pohľadávku voči žalovanému žalobcovi. Ku dňu 17. 12. 2018 pohľadávka právneho predchodcu žalobcu voči žalovanému predstavovala sumu 11.886,17 eur (istina 8.736,20 eur, úroky 3.149,97 eur, riadne úroky 2.379,49 eur, poplatky 0,- eur). Oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 03. 01. 2019 S. S., a. s. žalovanému oznámila, že pohľadávka zo zmluvy o splátkovom úvere bola postúpená žalobcovi. Žalobca nedoložil doklad preukazujúci doručovanie listiny. 5. Posúdiac úverovú zmluvu ako zmluvu spotrebiteľskú v zmysle až 54 súd skúmal z úradnej povinnosti, či boli splnené podmienky pre platné postúpenie pohľadávky v zmysle špeciálnej právnej úpravy Súd konštatoval, že žalobca v konaní nepreukázal splnenie podmienok pre platné postúpenie pohľadávky. Na základe dôkazov predložených žalobcom súd dospel k záveru, že banka postúpila pohľadávku, pričom nevyhlásila mimoriadnu splatnosť úveru a najmä vopred v lehote nie kratšej ako 15 dní neupozornila na uplatnenie tohto práva, resp. žalobca v konaní žiadnym spôsobom nepreukázal, že by bol žalovaný napriek výzve nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky. Žalobca síce súdu predložil oznámenie o zosplatnení úveru zo dňa 19. 06. 2017, ako aj predošlú výzvu zo dňa 24. 04. 2017, avšak ich doručenie žalovanému nepreukázal. Súd mal preto za to, že žalobca nepreukázal, že je v spore aktívne legitimovaný, pričom poukázal aj na závery Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v rozhodnutí sp. zn. zo dňa 28. 03. 2018. 6. Súd sa nad rámec uvedeného zaoberal aj splnením podmienok vymáhateľnosti uplatnenej pohľadávky podľa . Konštatoval, že z vykonaného dokazovania je zrejmé, že žalovaný dlhodobo, už od roku 2015, nebol platobne disciplinovaný. Do omeškania s úhradou pravidelných splátok sa dostal už pri splátkach splatných v mesiaci marec 2015, najneskôr sa dostal do omeškania v roku 2016. Z výzvy žalobcu zo dňa 24. 04. 2017 vyplýva, že žalovaný bol v omeškaní s úhradou splátok už ku dňu 23. 04. 2016, už k tomuto dňu mohol žalobca úver zosplatniť. 7. Vychádzajúc z ust. druhej vety , nakoľko v danom prípade došlo k zosplatneniu dlhu pre nezaplatenie splátky splatnej dňa 15. 03. 2016, t. j. 3-ročná premlčacia doba podľa druhej vety začala plynúť najneskôr dňa 16. 03. 2016 (prípadne v zmysle výzvy právneho predchodcu žalobcu dňa 15. 04. 2016) a uplynula dňa 16. 03. 2019 (najneskôr dňa 16. 04. 2019). Keďže žalobca podal žalobu dňa 13. 01. 2020, stalo sa tak po uplynutí premlčacej doby, preto súd žalobu zamietol aj z dôvodu premlčania. 8. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania súd aplikoval ust. , (ďalej len „“), avšak žalovanému, ktorý mal vo veci plný úspech, a teda mal by právo na náhradu trov konania, túto nepriznal, nakoľko mu v konaní žiadne nevznikli.

9. Proti tomuto rozsudku podal žalobca z dôvodu podľa , , odvolanie, ktorým sa domáhal jeho zmeny spočívajúcej vo vyhovení žalobe, alternatívne jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. 10. Žalobca namietal závery súdu ohľadne splnenia podmienok pre postúpenie pohľadávky podľa Podľa žalobcu bolo v konaní nesporne preukázané, že pred postúpením pohľadávky pôvodný veriteľ - S. S., a. s., Bratislava, dodržal všetky podmienky, ktoré mu ustanovenie ukladá. 11. V konaní bolo preukázané, že žalovaný bol v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči postupcovi nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní (žalovaný bol v nepretržitom omeškaní so splnením čo i len časti svojho peňažného záväzku voči postupcovi najneskôr od 20. 07. 2017, kedy uhradil postupcovi 64,75 eur, pričom k postúpeniu pohľadávky došlo až dňa 17. 12. 2018). Žalovaný bol tak v omeškaní viac ako 365 dní. Zároveň bolo preukázané, že žalovaný bol postupcom opakovane vyzvaný na úhradu omeškaných splátok, okrem iných výziev aj výzvou zo dňa 24. 04. 2017

(v zmysle ktorej postupca vyzval žalovaného k úhrade dlžnej sumy do 15 dní spolu s upozornením na oprávnenie vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru), výzvou zo dňa 19. 06. 2017 (označenou ako „oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti“ ku dňu 16. 06. 2017) a výzvou zo dňa 12. 09. 2018 (v ktorej zároveň postupca upozornil žalovaného na oprávnenie postúpiť pohľadávku na tretiu osobu). Žalovaný teda bol v čase postúpenia pohľadávky napriek písomnej výzve postupcu v omeškaní so splnením čo i len časti svojho peňažného záväzku voči postupcovi po dobu dlhšiu ako 90 kalendárnych dní. 12. Keďže tieto skutkové tvrdenia (ohľadom doručenia výziev zo dňa 24. 04. 2017, 19. 06. 2017 a 12. 09. 2018, ktoré boli adresované žalovanému zo strany postupcu) neboli protistranou popreté, v zmysle ust. ich bolo v konaní potrebné považovať za tzv. nesporné skutkové tvrdenia, na základe čoho bolo potrebné uzavrieť, že je nesporným skutkovým tvrdením, že žalovaný bol postupcom riadne a opakovane vyzvaný na zaplatenie dlžnej sumy a v čase postúpenia pohľadávky bol žalovaný napriek písomnej výzve postupcu v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči postupcovi nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní. 13. Žalobca v ďalšom uviedol, že v zmysle ust. síce súd môže vykonať v spotrebiteľských sporoch aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, avšak nestotožnil sa s postupom vo veci konajúceho súdu, ktorý de facto popieral skutkové tvrdenia strán sporu (žalobcu), ktoré bolo potrebné v zmysle ust. považovať za nesporné. Ak mal súd pochybnosti o jeho skutkových tvrdeniach ohľadom doručovania výziev zo strany postupcu, potom mohol v zmysle ust. vykonať aj bez návrhu žalovaného ďalšie dôkazy - napr. dopytovať žalovaného, prípadne postupcu, na vyjadrenie k takto uvedeným skutkovým tvrdeniam v žalobe, prípadne na predloženie dôkazov na preukázanie týchto jeho tvrdení. Súd však žiadne takéto dôkazy nevykonal, ale naopak aktívne rozporoval jeho skutkové tvrdenia a napriek ich nepopretiu zo strany žalovaného zamietol žalobu pre nedostatok aktívnej vecnej legitimácia v zmysle ust. 14. Vzhľadom na uvedené žalobca zastával názor, že mu vznikol nárok na úhradu uplatnenej sumy, spolu s príslušným úrokom z omeškania. Pokiaľ ide o otázku aktívnej legitimácie, uvedenú skutočnosť preukázal predloženým oznámením o postúpení pohľadávky zo strany postupcu, ako aj zmluvou o postúpení pohľadávok spolu s príslušnou časťou prílohy k zmluve o postúpení pohľadávok. Žalovaný bol teda v súlade s ust. upovedomený o tom, že od doručenia tohto oznámenia je povinný plniť svoj záväzok výlučne jemu. Splnenie podmienok v zmysle ust. preukázal prílohou č. 1 k zmluve o postúpení pohľadávok, platobnou históriou úveru a výzvami postupcu. Zmluva o postúpení pohľadávok nebola súdom vyhlásená za neplatný právny úkon a nemožno tak na ňu ani nazerať. Aj v prípade neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávok by mal na základe oznámenia o postúpení pohľadávky aktívnu vecnú legitimáciu na uplatňovanie pohľadávky v tomto konaní, keďže účinkom oznámenia o postúpení pohľadávky je skutočnosť, že dlžník môže docieliť zánik záväzku plnením postupcovi, ako aj postupníkovi (bez ohľadu na platnosť alebo neexistenciu zmluvy o postúpení pohľadávky), a to bez obavy, že by jeho plnenie predstavovalo bezdôvodné obohatenie jedného z takto domnelých veriteľov. 15. Žalobca sa nestotožnil ani s právnym posúdením týkajúcim sa premlčania. Poukázal na to, že pri dohode o plnení dlhu v splátkach môže veriteľ od dlžníka žiadať vždy len splnenie príslušnej splátky, ktorá sa stane splatnou (zročnou). Každá zo splátok tak predstavuje samostatné plnenie, preto pre každú z nich plynie trojročná premlčacia doba podľa ust. samostatne. v ust. umožňuje, aby sa veriteľ s dlžníkom dohodli, že ak sa nesplní niektorá splátka, môže veriteľ uplatniť právo na zosplatnenie celého dlhu (tzv. strata výhody splátok). Veriteľ v takom prípade môže žiadať o zaplatenie celého dlhu, avšak toto svoje právo môže uplatniť len do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky, v opačnom prípade toto právo zaniká. Ak však veriteľ toto právo nevyužije a ďalšia splátka sa stane splatnou, potom toto právo zaniká a vzniká mu až v prípade, ak dlžník nezaplatí ani túto, ďalšiu splátku dlhu. Neuplatnenie práva podľa ust. do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky spôsobuje zánik tohto práva veriteľa. V konaní bolo preukázané, že žalovaný bol v čase vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru (16. 06. 2017) v omeškaní s plnením splátok po dobu dlhšiu ako 3 mesiace. Keďže však právo vyhlásiť mimoriadnu splatnosť zaniká splatnosťou najbližšie nasledujúcej splátky, potom mimoriadna splatnosť úveru nemohla byť v posudzovanom prípade vyhlásená pre nesplnenie inej splátky, než splátky, ktorá vyhláseniu mimoriadnej splatnosti bezprostredne predchádzala - v danom prípade splátky splatnej dňa 15. 06. 2017. Pre všetky splátky, ktoré vyhláseniu mimoriadnej splatnosti predchádzali, tak v súlade s ust. plynie samostatná trojročná premlčacia doba, pre splátky splatné po vyhlásení mimoriadnej splatnosti plynie premlčacia doba od splatnosti splátky, pre nesplnenie ktorej došlo k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru (t. j. splátky splatnej 15. 06. 2017). Z uvedeného dôvodu

sa nestotožnil so záverom súdu, ktorý počítal premlčanie od momentu neuhradenej splátky splatnej dňa 15. 03. 2016. Súd sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia zároveň nevysporiadal so skutočnosťou, že splátky úveru splatné dňa 15. 01. 2017 do 15. 05. 2017 boli, bez ohľadu na súdny výklad druhej vety ust. , uplatnené v rámci plynutia trojročnej premlčacej doby, nakoľko ide o splátky splatné pred vyhlásením mimoriadnej splatnosti úveru.

16. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

17. Krajský súd ako súd odvolací ( ) po zistení, že odvolanie bolo podané včas, oprávnenou stranou konania (, ), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom ( ), bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario ) preskúmal rozsudok okresného súdu v napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní (, ) a rozsudok súdu prvej inštancie podľa ako vecne správny potvrdil.

18. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k záveru, že súd prvej inštancie, pokiaľ ide o aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu, dospel na základe vykonaných dôkazov k správnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza i zo správneho právneho posúdenia veci. Nakoľko aj odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku v tejto časti zodpovedá kritériám uvedeným v ust. , odvolací súd podľa konštatuje správnosť týchto dôvodov a v podstatných bodoch na ne odkazuje. Odvolanie žalobcu v tejto časti odvolací súd vyhodnotil ako nedôvodné.

19. Pre zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku odvolací súd uvádza, že predmetom konania je nárok zo zmluvy o splátkovom úvere č. 5051889279 zo dňa 20. 01. 2014 uzatvorenej medzi S. S., a. s., Bratislava, a žalovaným. Na základe uvedenej zmluvy bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 10.000,- eur s úrokovou sadzbou 10,40 % ročne, ktorý úver sa zaviazal splácať v splátkach po 136,18 eur mesačne so splatnosťou k 15. dňu v mesiaci, so splatnosťou prvej splátky dňa 15. 03. 2014 a konečnou splatnosťou úveru dňa 15. 02. 2024. Súd prvej inštancie správne vzťah medzi žalobcom (rovnako ako jeho právnym predchodcom) a žalovaným vyhodnotil ako vzťah spotrebiteľský, spotrebiteľský charakter zmluvy nenamietal ani samotný žalobca.

20. Podanou žalobou sa zaplatenia pohľadávky z tejto úverovej zmluvy domáha žalobca ako postupník pôvodného veriteľa (S. S., a. s., Bratislava). Bolo preto potrebné, aby žalobca v prvom rade preukázal svoju aktívnu vecnú legitimáciu, teda legitímne nadobudnutie v žalobe uplatnených práv od pôvodného veriteľa. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca na preukázanie svojej aktívnej vecnej legitimácie predložil jednak Zmluvu o postúpení pohľadávok č. 1055/2018/CE zo dňa 17. 12. 2018 uzatvorenú medzi S. S., a. s., Bratislava a žalobcom a jednak oznámenie pôvodného veriteľa o postúpení pohľadávky adresované žalovanému. Okresný súd žalobu žalobcu zamietol z dôvodu nepreukázania aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, majúc za to, že postúpenie pohľadávky na žalobcu je neplatné, keď žalobca nepreukázal splnenie zákonných podmienok pre postúpenie predmetnej pohľadávky pôvodného veriteľa S. S., a. s., voči žalovanému ako dlžníkovi (nemožnosť postúpenia nesplatnej pohľadávky - nepreukázanie splnenia podmienok pre mimoriadne zosplatnenie úveru, nepreukázanie doručenia oznámenia o postúpení pohľadávky žalobcu). S uvedeným záverom sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje.

21. Podľa v znení účinnom k 17. 12. 2018 (ku dňu postúpenia pohľadávky) ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu klienta; týmto nie sú dotknuté pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom úvere podľa osobitného predpisu ani pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o úveroch na bývanie podľa osobitného predpisu. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj

dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

22. Ustanovenie je ustanovením špeciálnym vo vzťahu k všeobecnej úprave postúpenia upravenej v ust. a nasl. a v zmysle zásady prednosti špeciálneho predpisu pred predpisom všeobecným je prednostne aplikovateľné na právny vzťah týkajúci sa bankovej pohľadávky. Jeho účelom je upraviť špeciálny režim pri postupovaní pohľadávok banky, ktorá má v zmysle citovaného Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že banka môže pohľadávku postúpiť inej osobe za podmienky, že dlžníka, ktorý je v omeškaní s úhradou dlžnej sumy na jej úhradu písomne vyzve a dlžník je napriek tomu s úhradou dlžnej sumy viac ako 90 dní v omeškaní. V prípade, ak dlžník pred postúpením pohľadávky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu, vrátane jeho príslušenstva, uhradí, banka už toto právo (t. j. právo postúpiť pohľadávku) uplatniť nemôže, okrem prípadu, ak súčet všetkých omeškaní so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke presiahol jeden rok. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že banka môže postúpiť len splatnú časť pohľadávky a pred postúpením svojej pohľadávky musí klienta vždy najskôr vyzvať na úhradu peňažného záväzku.

23. V prejednávanej veci nebolo (napriek takémuto tvrdeniu žalobcu v odvolaní) preukázané, že by pred postúpením pohľadávky pôvodného veriteľa S. S., a. s., Bratislava došlo k platnému zosplatneniu úveru v zmysle , v spojení s a že by žalovanému zo strany právneho predchodcu žalobcu bola doručená výzva v zmysle Žalobca v konaní predložil Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo dňa 19. 06. 2017 adresované žalovanému, ktorým podaním pôvodný veriteľ S. S., a. s., Bratislava, žalovanému oznámil, že banka ku dňu 16. 06. 2017 vyhlásila mimoriadnu splatnosť pohľadávky zo zmluvy a žalovaného zároveň vyzvala na úhradu pohľadávky do 15 dní. Okrem uvedeného podania žalobca predložil výzvu právneho predchodcu žalobcu S. S., a. s., Bratislava, zo dňa 24. 04. 2017, ktorou mal právny predchodca žalobcu žalovanému oznámiť, že je v omeškaní so splácaním pohľadávky ku dňu 23. 04. 2016 vo výške 1.408,01 eur s výzvou na úhradu dlžnej sumy do 15 dní od doručenia výzvy, s upozornením na možnosť vyhlásiť mimoriadnu splatnosť pohľadávky banky. Žalobca predložil tiež výzvu právneho predchodcu žalobcu zo dňa 12. 09. 2018, ktorou mal právny predchodca žalobcu vyzvať žalovaného na úhradu dlžnej sumy, ktorá k danému dňu predstavovala sumu 9.889,46 eur s upozornením, že v prípade, ak dlžnú sumu neuhradí, banka je oprávnená postúpiť pohľadávku tretej osobe. V konaní však nebolo preukázané, že by uvedené výzvy či oznámenie boli žalovanému doručené, resp. že uvedené podania boli právnym predchodcom žalobcu aspoň odoslané. Na základe uvedeného možno konštatovať, že nebol splnený zákonný predpoklad pre platné postúpenie pohľadávky banky, S. S., a. s., na žalobcu.

24. Pokiaľ žalobca v odvolaní, v súvislosti s doručovaním jednotlivých podaní jeho právneho predchodcu žalovanému, poukazoval na ust. a skutočnosť, že žalovaný bol v konaní nečinný a jeho tvrdenia nepoprel, z ktorého dôvodu sa ním uvádzané skutkové tvrdenia ohľadne doručenia výzvy na úhradu dlžnej pohľadávky žalovanému považujú za nesporné a súd mal z týchto tvrdení vychádzať, odvolací súd sa s uvedenými závermi žalobcu nestotožnil. Vo všeobecnosti sa posúdenie otázok, ktorá strana sporu je povinná tvrdiť a aký je obsah jej povinnosti tvrdiť, odvíja od hmotného práva. Platí pritom, že strana sporu je povinná tvrdiť skutočnosti, ktoré sú na základe hmotného práva spôsobilé privodiť jej úspech v spore. Sporové konanie je konaním kontradiktórnym, čo znamená, že tá strana sporu, ktorá z určitej skutočnosti vyvodzuje právne následky, musí tvrdiť skutočnosti a k tvrdeným skutočnostiam predložiť alebo označiť dôkazné prostriedky, inak úspešnou byť nemôže. Pokiaľ sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 3.000,- eur s príslušenstvom s odôvodnením, že tento nárok nadobudol na základe zmluvy o postúpení pohľadávky, bolo jeho povinnosťou uviesť tvrdenia o skutočnostiach, z ktorých nadobudnutie uplatneného nároku odvodzuje. Je potrebné uviesť, že žalobca podal veľmi stručnú (až strohú a „formulárovú“) žalobu, čo platí aj o jednotlivých skutkových tvrdeniach. Vo vzťahu k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru jeho právnym predchodcom uviedol len to, že žalovaný neplnil v stanovených termínoch splátky, a tak postupca podaním zo dňa 19. 06. 2017 vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru ku dňu 16. 06. 2017, pričom vyzval žalovaného na úhradu dlžnej sumy najneskôr do 15 dní. Žalobca však netvrdil, že žalovanému bola doručená výzva na zaplatenie dlžnej sumy v zmysle zo dňa 12. 09. 2018, rovnako netvrdil, že žalovanému bolo

doručené oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo dňa 19. 06. 2017, neuviedol kedy mali byť uvedené podania právneho predchodcu žalovanému doručené, netvrdil ani kedy boli podané na poštovú prepravu. Za tejto procesnej situácie nemôže pasivita protistrany mať za následok (aplikáciou a ) povinnosť všeobecného súdu priznať „akýkoľvek“ uplatnený nárok. Všeobecný súd nemôže vyvodzovať právne účinky zo zanedbania procesnej povinnosti protistrany poprieť tvrdenia žalobcu, ak žalobca samotný zanedbal svoju povinnosť tvrdenia. Povinnosť strany sporu tvrdiť má pritom kľúčový význam a predstavuje jeden zo základných princípov civilného procesu (pozri aj uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. ). Uvedené konštatovanie platí o to viac, že v súdenej veci ide o konanie s ochranou slabšej strany - spotrebiteľa. Okresný súd tak v danej spojitosti rozhodne neprekročil svoje procesné oprávnenia, ako sa snaží tvrdiť odvolateľ.

25. Pokiaľ žalobca namietal oprávnenie súdu skúmať platnosť postúpenia pohľadávky S. S., a. s., Bratislava na žalobcu, odvolací súd uvádza, že preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej, t. j. existencie tvrdeného práva na strane žalobcu, alebo pasívnej, t. j. existencie tvrdenej povinnosti na strane žalovaného, je imanentnou súčasťou súdneho konania (viď rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. ). Preto nepostačuje, aby žalobca v súdnom konaní svoju aktívnu vecnú legitimáciu preukázal len oznámením postupcu o postúpení pohľadávky dlžníkovi; je potrebné preukázanie platného postúpenia pohľadávky. Podľa , ak dlžníkovi postúpenie oznámil postupca, dlžník nemá právo požadovať preukázanie postúpenia zmluvou o postúpení pohľadávky. To však platí len vo vzťahu k dlžníkovi, teda presnejšie vo vzťahu medzi účastníkmi zmluvy o postúpení pohľadávky na jednej strane a dlžníkom na strane druhej, nie vo vzťahu k súdu. Ak by konajúci súd aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu neoveroval, išlo by o zjavný exces v postupe konajúceho súdu, ktorý by nezodpovedal otázku existencie aktívnej vecnej legitimácie, k zodpovedanie ktorej je súd ex offo viazaný, čo by protirečilo obsahu základného práva na súdnu ochranu garantovaného , ako aj obsahu práva na spravodlivé súdne konanie garantovaného čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo 16. decembra 2014).

26. Vychádzajúc z vyššie uvedeného, odvolací súd, stotožniac sa so záverom súdu prvej inštancie o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, napadnutý rozsudok okresného súdu, vrátane výroku o trovách konania, vo vzťahu ku ktorému žalobca neprodukoval žiadne konkrétne odvolacie námietky, a pri rozhodovaní o ktorých súd prvej inštancie aplikoval správne ustanovenia , ako vecne správny potvrdil. Vzhľadom na konštatovanie nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu zároveň odvolací súd považoval za nadbytočné zaoberať sa námietkami žalobcu smerujúcimi proti záverom súdu prvej inštancie o premlčaní uplatneného nároku, keď uvedené by nemalo vplyv na vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia.

27. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa , , Úspešnou stranou odvolacieho konania bol žalovaný, a to v celom rozsahu, preto mu voči žalobcovi vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Nakoľko však žalovanému v odvolacom konaní preukázateľne žiadne trovy nevznikli, odvolací súd mu, vychádzajúc zo zásady hospodárnosti konania, nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal (v dôsledku čoho nie je následne potrebné rozhodovať o výške trov odvolacieho konania podľa , ktorá v danom prípade predstavuje 0,- eur).

28. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. ( )

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. ( )

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n). (, )

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. ( a )

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. ( )

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. ( )

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). ( )

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. ( )