Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

46Csp/75/2020

Potvrdené rozhodnutím 6CoCsp/41/2021
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Zuzany Hartelovej a členiek senátu Mgr. Kataríny Beniačovej a JUDr. Táne Rapčanovej, v právnom spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s. r. o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpeného splnomocneným zástupcom Remedium Legal, s. r. o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava - mestská časť Petržalka, IČO: 53 255 739, proti žalovanému: O. Z., nar. XX. XX. XXXX, bytom B. J. XXX/XXX, Y., o zaplatenie sumy 3.000,- eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 46Csp/75/2020-163 zo dňa 23. júna 2021, takto rozhodol: Rozsudok okresného súdu potvrdzuje. Žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Mgr. Michaelou Priesolovou, v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom: Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpený: Remedium Legal, s.r.o., IČO: 53 255 739, so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, proti žalovanému: A. B., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom C. D. XXX/XXX, E., štátny občan SR, o zaplatenie 3.000,- Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Súd žalobu v celom rozsahu z a m i e t a .

Žalovanému nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 13.1.2020 aa postúpenou Okresnému súdu Žilina dňa 25.9.2020 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy sumu 3.000,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne z tejto sumy od 18.12.2018 do zaplatenia a na náhradu trov konania.

2. Žalobný návrh žalobca skutkovo odôvodnil tým, že Na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej podľa a nasl. zo dňa 17.12.2018 medzi postupcom Slovenská sporiteľňa, a.s., Tomášikova 48, 832 37 Bratislava, IČO: 00 151 653 (ďalej len „postupca“) a žalobcom, postúpil postupca na žalobcu pohľadávku voči žalovanému. Postupca uzatvoril so žalovaným dňa 20.01.2014 Zmluvu č. 5051889279 (ďalej len „Zmluva“), ktorej súčasťou sú Všeobecné obchodné podmienky postupcu v znení ich dodatkov (ďalej len „VOP“). Na základe Zmluvy postupca poskytol žalovanému peňažné prostriedky. Podmienky čerpania peňažných prostriedkov, podmienky splácania peňažných prostriedkov, podmienky pri neplnení zmluvných povinností a ďalšie náležitosti sú upravené v Zmluve a vo VOP. Žalovaný neplnil v stanovených termínoch splátky, čím porušil svoju povinnosť podľa Zmluvy, a tak postupca podaním zo dňa 19.06.2017 vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru ku dňu 16.06.2017, pričom vyzval žalovaného na úhradu dlžnej sumy najneskôr do 15 dní. Pohľadávka žalobcu predstavovala ku dňu postúpenia predmetnej pohľadávky sumu vo výške 11 886,17 EUR, ktorá pozostávala z istiny vo výške 8 736,2 EUR, z riadneho úroku vo výške 2 379,49

EUR, z úroku z omeškania vo výške 770,48 EUR a z poplatkov vo výške 0,00 EUR v súlade s prílohou k Zmluve o postúpení pohľadávok, kde postupca deklaruje, že výška a špecifikácia pohľadávky uvedenej v predmetnej prílohe je generovaná bankovým systémom a predstavuje aktuálnu dlžnú sumu ku dňu postúpenia pohľadávky. Žalovaný po postúpení pohľadávky do dnešného dňa nevykonal žiadne úhrady. Dlžná suma k dnešnému dňu predstavuje sumu vo výške 3 000,00 EUR, pričom pozostáva z neuhradenej istiny úveru vo výške 3.000,00 EUR. Zvyšnú časť dlžnej sumy si žalobca v tomto konaní neuplatňuje. Žalobca si v tomto konaní uplatňuje úrok z omeškania podľa ustanovenia počnúc dňom 18.12.2018, t.j. dňom nasledujúcim po dni účinnosti postúpenia pohľadávky.

3. Okresný súd Banská Bystrica žalobe v celom rozsahu vyhovel vydaním platobného rozkazu sp.zn. zo dňa 29.1.2020, ktorý sa žalovanému nepodarilo doručiť do vlastných rúk, a tak na žiadosť žalobcu súd vec postúpil miestne príslušnému Okresnému súdu Žilina.

4. Okresný súd Žilina vykonal rozsiahle lustrácie za účelom doručenia žaloby a jej príloh do vlastných rúk žalovaného, ktorý zásielky na adrese vyplývajúcej z Registra obyvateľov SR neprevzal. Následne súd žalobu s prílohami a poučeniami doručoval žalovanému prostredníctvom zverejnenia o podaní žaloby v zmysle ustanovenia a , pričom žalovaný sa k predmetu sporu nevyjadril.

5. Súd vo veci nariadil na 23.6.2021. Dňa 18.6.2021 doručil žalobca súdu vyjadrenie, v ktorom zotrval na podanej žalobe a opätovne špecifikoval okolnosti prejednávanej veci. Zdôraznil, že v zmysle čl. I. Zmluvy sa žalovaný zaviazal splácať poskytnutý úver spolu s dohodnutými úrokmi formou 120. pravidelných mesačných splátok od 15.03.2014 do 15.02.2024 vo výške 136,18 EUR, vždy k 15. dňu v mesiaci. V zmysle čl. II. Zmluvy sa žalovaný zaviazal uhradiť v prípade každého omeškania poplatok za upomienku vo výške 25,- EUR. Dňa 17.12.2018 postúpil postupca na žalobcu pohľadávku zo zmluvy v celkovej výške 11 886,17 EUR, ktorá pozostávala z istiny vo výške 8736,20 EUR, z poplatkov vo výške 0,00 EUR, z riadneho úroku vo výške 2379,49 EUR, z úroku z omeškania zmluvného vo výške 34,07 EUR a z úroku z omeškania vo výške 736,41 EUR v súlade s prílohou k Zmluve o postúpení pohľadávok. Žalovaný dňa 23.01.2014 čerpal peňažné prostriedky v celkovej výške 10 000,- EUR, z poskytnutého úveru uhradil sumu v celkovej výške 4121,08 EUR nasledovne. V tomto konaní si žalobca uplatňuje iba časť neuhradenej istiny úveru vo výške 3.000,- Eur.

6. Na pojednávaní dňa 23.6.2021 súd vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti strán sporu a právneho zástupcu žalobcu, ktorý svoju neúčasť na pojednávaní včas ospravedlnil. Následne súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov a vec posúdil podľa nižšie citovaných zákonných ustanovení:

7. Podľa neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

8. Podľa , spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa , ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.

9. Podľa dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy konáv rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

10. Podľa cit. spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

11. Podľa účinného v čase uzavretia úverovej zmluvy, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka").

12. Podľa právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

13. Podľa , pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

14. Podľa , ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúťpremlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

15. Podľa , premlčané právo zo spotrebiteľskej zmluvy nemožno vymáhať a ani ho platne zabezpečiť; ustanovenie tým nie je dotknuté. Zmeniť obsah premlčaného práva zo spotrebiteľskej zmluvy, nahradiť ho novým právom alebo obnoviť jeho vymáhateľnosť možno len na základe právneho úkonu dlžníka, ktorý o premlčaní vedel.

16. Podľa ust. a , veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohl'adávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

17. Podľa o bankách účinného v rozhodnom čase (ďalej len "") účinného v čase postúpenia dlhu, ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku, zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník"), aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

18. Podľa § 9 ods. 1 zákona, Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

20. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že právny predchodca žalobcu (Slovenská sporiteľňa, a.s.) ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzavreli Zmluvu o splátkovom úvere zo dňa 20.1.2014 (č.l. 15 a nasl.). Podľa čl. I. predmetom zmluvy bolo poskytnutie splátkového úveru bankou dlžníkovi podľa podmienok dohodnutých v tejto zmluve. Výška úveru predstavovala 10.000,- EUR, úroková sadzba 10,40 %. Žalovaný sa zaviazal splácať poskytnutý úver s dohodnutými úrokmi formou pravidelných mesačných splátok vo výške 136,18 Eur v počte 120 splátok vždy k 15. dňu v mesiaci počnúc dňom 15.3.2014 so splátkou poslednej splátky 15.2.2024. V zmluva bola určená RPMN vo výške 11,07 %, priemerná RPMN 8,69 % pri celkovej výške nákladov spojených s úverom v sume 16.340,13 Eur.

21. Listom zo dňa 24.4.2017 právny predchodca žalobcu vyzval žalovaného (č.l. 79), aby uhradil pohľadávku banky, s ktorej úhradou je v omeškaní ku dňu 23.4.2016, a to vo výške 1.408,01 Eur. Doručovanie výzvy nepreukázal.

22. Následne listom zo dňa 19.6.2017 právny predchodca žalobcu žalovanému oznámil (č.l. 21), že úver ku dňu 16.6.2017 zosplatnil a vyzval žalovaného na úhradu celkovej sumy 9.905,62 Eur do 15 dní. Doručovanie listiny žalobca nepreukázal.

23. Pred postúpením pohľadávky právny predchodca žalobcu dňa 12.9.2018 vyzval opätovne žalovaného na úhradu pohľadávky a oznámil, že je oprávnený pohľadávku postúpiť (č.l. 78).

24. Následne Zmluvou o postúpení pohľadávok č. 1055/2018/CE zo dňa 17.12.2018 (č.l.8) postúpila F. (postupca) svoju pohľadávku voči žalovanému žalobcovi. Z Prílohy č. 1 k zmluve o postúpení pohľadávok (č.l. 14) mal súd zistené, že ku dňu 17.12.2018 pohľadávka právneho predchodcu žalobcu voči žalovanému predstavovala sumu 11.886,17 EUR, z toho istina 8.736,20 EUR, úroky celkom 3.149,97 Eur, riadne úroky 2.379,49 Eur, poplatky 0,- Eur. Výška poslednej úhrady bola 64,75 Eura.

25. Oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 3.1.2019 (č.l. 84) Slovenská sporiteľňa, a.s. žalovanej oznámila, že pohľadávka zo zmluvy o splátkovom úvere bola postúpená žalobcovi a že uvedený záväzok je možné od okamihu tohto oznámenia uhradiť výlučne plnením postupníkovi. Žalobca nedoložil doklad preukazujúci doručovanie listiny

26. Pokusom o zmier zo dňa 4.11.2019 žalobca vyzval žalovaného na úhradu celého nesplatného dlhu vo výške 12.271,52 Eur (č.l 85). Žalobca doložil súdu kópiu podacieho hárku zo dňa 5.11.2019..

27. Pred vyhodnotením oprávnenosti uplatneného práva sa súd prednostne zaoberal tým, či žalobca je vôbec aktívne vecne legitimovaný domáhať sa zaplatenia peňažnej pohľadávky proti žalovanému na základe predmetnej zmluvy o úvere. Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva žalobcovi ním uplatnené právo, resp. mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej, t. j. existencie tvrdeného práva na strane žalobcu, alebo pasívnej, t. j. existencie tvrdenej povinnosti na strane žalovaného, je imanentnou súčasťou súdneho konania (viď rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. ).

28. Súd uvedenú zmluvu posúdil v zmysle príslušných ustanovení ( až 54 ) a o spotrebiteľských úveroch, nakoľko právny predchodca žalobcu konal v rámci svojej podnikateľskej činnosti a žalovaný ako dlžník bol v postavení spotrebiteľa. Keďže sa jednalo o spotrebiteľský vzťah a postúpenie pohľadávky vyplývajúcej z tohto vzťahu na nebankovú spoločnosť z banky, súd skúmal z úradnej povinnosti, či boli splnené aj podmienky pre platné postúpenie pohľadávky v zmysle špeciálnej právnej úpravy o bankách, z ktorého vyplýva aktívna legitimácia žalobcu v spore. Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva žalobcovi ním uplatnené právo, resp. mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej, t. j. existencie tvrdeného práva na strane žalobcu, alebo pasívnej, t. j. existencie tvrdenej povinnosti na strane žalovaného, je imanentnou súčasťou súdneho konania (viď rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. ).

29. V prípade pohľadávky banky (ako to bolo aj v tomto prípade) je spôsobilým predmetom postúpenia v zmysle iba pohľadávka alebo jej časť, ktorá je splatná (dospelé splátky) a len za predpokladu predchádzajúcej písomnej výzvy banky na plnenie potom, čo bol klient banky nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní. Uvedené predpoklady sú zákonnými predpokladmi pre platné postúpenie pohľadávky a musia byť splnené v čase postúpenia pohľadávky. Tieto podmienky postúpenia stanovuje priamo , a aj keby boli zákonodarcom stanovené za účelom ochrany bankového tajomstva, ide o zákonné podmienky postúpenia pohľadávky, pri porušení ktorých právny úkon postúpenia pohľadávky porušuje zákon, a je preto podľa neplatný. V danej veci žalobca v konaní pred súdom prvej inštancie nepreukázal splnenie podmienok pre platné postúpenie pohľadávky. V posudzovanej právnej veci na základe dôkazov predložených žalobcom má vyplývať, že banka postúpila pohľadávku, pričom nevyhlásila mimoriadnu splatnosť úveru a najmä vopred v lehote nie kratšej ako 15 dní neupozornila na uplatnenie tohto práva, resp. žalobca v konaní žiadnym spôsobom nepreukázal, že by bola žalovaná nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky. Až následne môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku, zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník"), aj bez súhlasu klienta. Žalobca síce súdu predložil oznámenie o zosplatnení úveru zo dňa 19.6.2017 ako aj predošlú výzvu zo dňa 24.4.2017, avšak ich doručenie žalovanému nepreukázal. Rovnako súd nemal za preukázané oznámenie o postúpení

pohľadávky na žalobcu. V tomto bode súd považuje za podstatné zdôrazniť, že nie je úlohou súdu vyzvať žalobcu, aby preukazoval skutočnosti, ktoré súdu samotný žalobca nenavrhol. Žalobca ako pán sporu (dominus litis) má povinnosť nielen tvrdiť, ale aj preukázať tvrdené skutočnosti, t.j. uniesť dôkazné bremeno. Skutočnosť, že žalovaný, ktorý je v konaní nečinný, na tejto povinnosti žalobcu nič nemení. Navyše, otázka aktívnej legitimácie v spore je otázkou hmotnoprávnou, ktorú je súd povinný skúmať z úradnej povinnosti, no poučovať žalobcu (navyše zastúpeného právnym zástupcom) môže súd iba limitovane, t.j. v procesných otázkach. Súd má preto za to, že žalobca nepreukázal, že je v spore aktívne legitimovaný, pretože súd nemal preukázané doručenie výzvy a uplynutie 90-dňovej lehoty na plnenie ani následne postúpenie pohľadávky v zmysle . V danom prípade nie je zrejmé, že banka ako právny predchodca žalobcu vyzvala žalovaného na uhradenie dlžnej sumy, a tak nie je ani preukázané, že k postúpeniu pohľadávky nedošlo za splnenia zákonných podmienok podľa , t.j. medzi výzvou banky a postúpením pohľadávky neuplynula lehota 90 dní od výzvy banky na uhradenie dlžnej sumy žalovaným. Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno ohľadom preukázania aktívnej vecnej legitimácie domáhať sa v konaní zaplatenia predmetnej pohľadávky. Totožný právny názor vyslovil aj Najvyšší súd SR v rozsudku z 28. marca 2018, sp. zn. , keď konštatoval, že: „Podmienky podľa vety prvej , za splnenia ktorých môže banka postúpiť svoju pohľadávku inému subjektu, sú z povahy veci podmienkami, bez splnenia ktorých k postúpeniu prísť nesmie (je zakázané). Nerešpektovanie takejto úpravy má potom za následok neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky pre rozpor so zákonom ( O. z.)“.

30. V prejednávanej veci súd dospel k záveru, že žalobca nepreukázal splnenie podmienok v , nakoľko nepreukázal existenciu výzvy adresovanej žalovanému zo strany právneho predchodcu žalobu – Slovenská sporiteľňa, a.s., v ktorej by vyzval žalovanú na úhradu pohľadávky po splatnosti v lehote 15 dní od doručenia výzvy, taktiež nepreukázal zosplatnenie pohľadávky žalovaného, pričom takýto záväzok musí byť po lehote splatnosti viac ako 90 dní, aby mohlo dôjsť k platnému postúpeniu pohľadávky. Žalobca tak nesplnil podmienky pre platné postúpenie pohľadávky, a tak je nutné konštatovať, že žalobca nemá aktívnu legitimáciu v spore, preto súd v celom rozsahu žalobu zamietol.

31. Vzhľadom na uvedenú zákonnú výluku ustanovenie , môže banka postúpiť svoje pohľadávky voči klientovi za splnenia určitých vyššie uvedených podmienok, ktorých splnenie však súd v danom konaní preukázané nemal. S poukazom na vyššie uvedené, pri posudzovaní uplatneného nároku nie je možné aplikovať ustanovenie veta tretia . Súd žalobu žalobcu preto zamietol z dôvodu nedostatku aktívnej legitimácie na strane žalobcu.

32. Nad rámec sa súd zaoberal aj splnením podmienok vymáhateľnosti uplatnenej pohľadávky podľa . Súd konštatuje, že z platobnej histórie predloženej žalobcom (č.l. 80) je zrejmé, že žalovaný dlhodobo, t.j. už od roku 2015, nebol platobne disciplinovaný. Do omeškania s úhradou pravidelných splátok splatných k 15.dňu v mesiaci vo výške 136,18 Eur sa dostal už pri splátkach splatných v mesiaci marec 2015. Najneskôr sa však žalobca dostal do omeškania v roku 2016. Z výzvy žalobcu zo dňa 24.4.2017 vyplýva, že žalovaný bol v omeškaní s úhradou splátok už ku dňu 23.4.2016, a to v sume 1.408,01 Eur. Už k tomuto dňu mohol žalobca úver zosplatniť. 33. Podľa druhej vety ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh, začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky. Citované ustanovenie teda jednoznačne viaže začiatok plynutia premlčacej doby na dátum zročnosti nesplnenej splátky. V tejto súvislosti súd poukazuje na rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. z 18. 10. 2018, podľa ktorého: „Ustanovenie je teda úpravou všeobecnou (lex generalis) austanovenie vo vzťahu k nemu je lex specialis, t.j. osobitnou úpravou, ktorá má pred aplikáciu všeobecnej úpravy prednosť. Preto, ak z ustanovenia druhej vety , ktorá predstavuje špeciálnu úpravu vyplýva, že v prípade predčasnej splatnosti celého dlhu začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti tej splátky, ktorá zosplatnenie celého dlhu vyvolala, a z ust. , ktorá je všeobecnou úpravou, vyplýva odlišný režim určenia začiatku plynutia premlčacej doby, je zrejmé, že prednosť má úprava druhej vety §-u 103 a počiatok plynutia premlčacej doby bude viazaný na zročnosť tej splátky, ktorá zosplatnenie celého dlhu vyvolala. Aplikácia bude potom vo vzťahu k druhej vete namieste, len pokiaľ sa jedná o dĺžku premlčacej doby (3 roky), nakoľko ustanovenie druhej vety inú úpravu ohľadne dĺžky premlčacej doby neustanovuje.“

34. Podľa rozhodovacej praxe súdov, ak došlo zo strany dodávateľa k využitiu práva na zosplatnenie dlhu v súlade s v spojení s , premlčacia lehota v zmysle druhej vety začne plynúť odo dňa zročnosti tej splátky, od splatnosti ktorej uplynuli 3 mesiace a omeškanie s ňou trvá (pre ktorú k zosplatneniu došlo), ktorá zosplatnenie vyvolala. Rovnako Krajský súd Trenčín v rozsudku sp.zn. zo dňa 18. 01. 2018 vyslovil názor, že aj keď v prípade spotrebiteľskej zmluvy má dodávateľ podľa povinnosť čakať s využitím práva na predčasné zosplatnenie (OZ) ešte tri mesiace od omeškania so zaplatením splátky, nič to nemení na tom, že premlčacia doba sa aj v takomto prípade začína počítať odo dňa zročnosti tejto omeškanej splátky ( druhá veta ).Je pravda, že týmto zákonodarca de facto skrátil premlčaciu dobu pre takýto prípad o tri mesiace (keďže prvé tri mesiace omeškania dlžníka so splátkou dodávateľ nemôže ešte zosplatniť dlh, lebo by porušil ustanovenie ), avšak premlčacia doba nie je fixný inštitút a je právom zákonodarcu stanoviť pre jednotlivé prípady premlčaciu dobu odlišne (napr. pri právach z prepravy je stanovená jednoročná premlčacia doba). Premlčacia doba v trvaní 2 a trištvrte roka sa javí byť dostatočná na to, aby veriteľ uplatnil svoj nárok na plnenie celého predčasne zosplatneného dlhu na súde.

35. V danom prípade došlo k zosplatneniu dlhu pre nezaplatenie splátky splatnej dňa 15.3.2016. Z výpisu z úveru mal však súd za preukázané, že žalovaný sa dostal do omeškania s úhradami splátok v plnej sume už v roku 2015, kedy mohol právny predchodca žalobcu prvýkrát pristúpiť k zo splatneniu úveru. Poslednú riadnu splátku vykonal žalobca 12.2.2015, od tejto splátky sa pravidelne dostával do omeškania s plnením splátok v plnej výške a včas, za čoho právny predchodca žalobcu penalizoval zmluvnými pokutami. Uvedené však nič nemení na tom, že 3-ročná premlčacia doba podľa druhej vety začala plynúť najneskôr dňa 16.3.2016 (prípadne v zmysle výzvy právneho predchodcu žalobcu dňa 15.4.2016) a uplynula dňa 16.3.2019 (najneskôr dňa 16.4.2019). Keďže žalobca podal žalobu dňa 13.1.2020, stalo sa tak po uplynutí premlčacej doby, preto súd žalobu aj z dôvodu premlčania v celom rozsahu zamietol.

36. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

37. Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

38. O trovách konania rozhodol súd podľa v spojení s . Žalovaný mal vo veci plný úspech, preto má právo na náhradu trov konania. Nakoľko si však tieto neuplatnil a v konaní jej ani žiadne preukázateľne nevznikli, súd o trovách konania rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina.

Podľa ustanovenia odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.

Podľa ustanovenia podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.

Podľa ustanovenia odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Podľa ustanovenia v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ustanovenia odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ustanovenia prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.