Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13C/55/2021

Potvrdené rozhodnutím 13Co/90/2022
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Martina Štubniaka a sudkýň Mgr. Kataríny Katkovej a JUDr. Amy Odalošovej, v spore žalobcu W.. J. T., narodeného XX. XX. C. s trvalým pobytom O. XX, XXX XX J., proti žalovanej Slovenskej republike, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti SR, so sídlom Račianska 71, 813 11 Bratislava, o zaplatenie 8.806,07 Eur, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. 13C/55/2021-94 z 11. augusta 2022, takto rozhodol: I. Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e . II. Žalovanej náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi n e p r i z n á v a."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred sudcom JUDr. Jurajom Lehotským, v spore žalobcu W.. J. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. XX, XXX XX J., proti žalovanému Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti SR, Račianska 71, 813 11 Bratislava, IČO: 00166073, o zaplatenie 8.806,07 Eur, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalobca je p o v i n n ý nahradiť žalovanému trovy konania v rozsahu 100% do 3 dní od právoplatnosti uznesenia súdu I. inštancie o výške náhrady trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa svojim žalobným návrhom doručeným Okresnému súdu Zvolen dňa 6.10.2021 a po jeho doplnení podaním zo dňa 26.11.2021 domáhal toho, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie celkovej sumy 8.806,07 Eur, ktorá pozostáva zo sumy 5.660 Eur ako bezdôvodné obohatenie za zriadenie vecného bremena bez dohody, ďalej trovy právneho zástupcu žalovaného vo výške 2.218,32 Eur, súdne poplatky 187,75 Eur, trovy právneho zástupcu žalobcu vo výške 740 Eur a to na tom základe, že žalobca v žalobe uviedol, že podľa oznámenia Katastrálny úrad K. zn. vydal návrh na zápis vecného bremena zo dňa 26.10.2015 v prospech Stredoslovenská energetika - distribúcia na pozemkoch LV č. XXXX a LV č. XXXX. Stredoslovenská energetika - Distribúcia bez dohody a úplaty zriadil vecné bremeno na vyššie uvedených pozemkoch žalobcu ako vlastníka pozemkov - nepodnikateľa, za ktorý postup žalobca uplatnil nárok na súde pod č.k. , na úplatu za zriadenie vecného bremena v obvyklej trhovej cene 20 Eur/m2, pričom takýmto postupom bolo porušené ústavné právo žalobcu podľa čl. 20 ods.4/Ústavy SR a stavebného Na pojednávaní vo veci žalovaný trval na regulovanej cene podľa Vyhlášky MS SR č. 492/04 Z.z., ktorá sa pre oceňovanie pozemkov žalobcu - nepodnikateľa neuplatňuje. Napriek platným zákonným ustanoveniam súd I. inštancie uznesením č.k. -166 nariadil kontrolné znalecké dokazovanie Ústavu súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity Žilina, odbor stavebníctva na odhad hodnoty nehnuteľnosti, nie pozemku, ktorý neuznal obvyklú trhovú cenu pozemku s tým, že žalobcovi priznal 28 Eur za zriadené vecné bremeno na jeho pozemkoch. Pod pláštikom posudku Ústavu stavebného inžinierstva Žilinskej univerzity súd I. inštancie napriek tomu, že Vyhláška sa nevzťahuje na ocenenie pozemkov vlastníka - nepodnikateľa, nesprávnym úradným postupom zamietol návrh žaloby žalobcu č.k. -349 a úmyslom spôsobil žalobcovi škodu nižšie uvedenú. Súd II. inštancie pokračoval v nesprávnom úradnom postupe súdu I. inštancie a rozsudkom č.k. -421 potvrdil rozsudok I. inštancie. Obvyklú trhovú cenu 20 Eur/m2 žalobca stanovil podľa dopytu pozemkov pod stavbu, ktorá je opodstatnená vzhľadom na výšku výdajov celodennej stravy pracujúceho roľníka v dedine, podľa výpočtu: skromná cena stravnej jednotky pri namáhavej práci roľníka na deň 20 Eur (v tom raňajky = 6 Eur, obed 10 Eur, večera 4 Eur) x 30 dní/mesiac = 600 Eur/mesiac, za rok 12 mesiacov x 600 Eur

= 7.200 Eur. Už v ročnom priemere stravná jednotka 20 Eur nevykrýva stratu z predaja pozemkov jednorázovou odmenou vo výške 5.660 Eur, odplata za zariadenie vecného bremena. V poli roľník je vystavený vplyvom počasia, ktoré odčerpávajú energiu z človeka, ktorá sa musí dopĺňať energetickou stravou, aby zvládol roľník namáhavú prácu. Práca roľníka v poli, to nie je pitie kávy za úradníckym stolom. Preto cena stavebného pozemku vo výške 20 Eur/m2 je opodstatnená a t.č. ešte stúpa na 30-35 Eur/m2 pozemku v katastru obce Stožok.

2. Žalovaná sa k predmetnej žalobe žalobcu písomne vyjadrila podaním zo dňa 15.2.2022, v ktorom okrem iného uviedla: „Podľa názoru žalovanej, žaloba nespĺňa základné náležitosti žaloby v zmysle a (ďalej len „“), nakoľko predmetná žaloba je nezrozumiteľná a zmätočná. Z predmetnej žaloby vyplýva, že sa žalobca domáha náhrady bezdôvodného obohatenia spôsobeného nesprávnym úradným postupom od Slovenskej republiky zastúpenej Ministerstvom spravodlivosti SR v zmysle o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov (ďalej len „“), avšak vzhľadom na nezrozumiteľný jazykový prejav vôbec nie sú zrejmé skutkové okolnosti, od ktorých by bolo možné prípadný nárok odvíjať. Bez dostatočného skutkového vymedzenia žaloby nie je možné ani posúdenie veci samej, ani posúdenie procesných predpokladov konania. Z uvedených dôvodov sa nie je objektívne možné vyjadriť k meritu veci. Podľa názoru žalobcu sa žalovaná ako orgán verejnej moci bezdôvodne obohatila nesprávnym úradným postupom podľa Uvedené tvrdenie žalobcu je nesprávne. Nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia v zmysle predstavujú dva odlišné právne inštitúty, ktoré nie je možné zamieňať, ani spájať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. Žalovaná sa mala bezdôvodne obohatiť tým, že bez dohody a úplaty zriadila vecné bremeno na pozemkoch vo vlastníctve žalobcu, čo však nie je pravdivé tvrdenie. Žalovaná nikdy nezriadila žiadne vecné bremeno na pozemkoch žalobcu, nebola účastníčkou žiadnych právnych vzťahov týkajúcich sa týchto pozemkov, ani nebola stranou v súdnom konaní vedenom na Okresnom súde Zvolen sp. zn. , preto nemohla získať majetkový prospech na úkor žalobcu z titulu bezdôvodného obohatenia. V konaní o náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom v zmysle , môže byť úspešný len ten žalobca, ktorý preukáže splnenie troch zákonných podmienok súčasne, a to existenciu nesprávneho úradného postupu v zmysle , vznik škody a príčinnú súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. Z obsahu žaloby však nie je možné jednoznačne identifikovať právny titul na základe ktorého žalobca svoj nárok uplatnil. I z uvedeného dôvodu je žaloba podľa názoru žalovanej zmätočná a nezrozumiteľná. Podľa ak ide o podanie vo veci samej alebo návrh na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia, z ktorého nie je zrejmé, čoho sa týka a čo sa ním sleduje, alebo ide o podanie neúplne alebo nezrozumiteľné, súd vyzve toho, kto podanie urobil, aby podanie doplnil alebo opravil v lehote, ktorá nemôže byť kratšia ako desať dní. Vzhľadom na doposiaľ uvedené žalovaná navrhuje súdu prvej inštancie, aby vyzval žalobcu na odstránenie nedostatkov jeho podania a v prípade, ak žalobca vady podania neodstráni, žalovaná poukazuje na , v znení ktorého ak sa v lehote určenej súdom podanie nedoplní alebo neopraví, súd podanie odmietne; to neplatí ak pre uvedený nedostatok možno v konaní pokračovať. Pre prípad, že súd nerozhodne v zmysle , žalovaná sa napriek zmätočnému obsahu žaloby pokúsi vyjadriť aspoň k niektorým skutočnostiam uvedeným v žalobe. Podmienka predbežného prerokovania nároku Podľa nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len „“) s príslušným orgánom podľa a 11. Pokiaľ ide o postup v zmysle vyššie citovaného ustanovenia, ktorý má predchádzať podaniu žaloby o náhradu škody podľa žalovaná podotýka, že zo strany žalobcu neeviduje žiadnu žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, ktorá mu mala byť spôsobená nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Zvolen v súdnom konaní vedenom pod sp. zn. .

Nakoľko žalobca podanie takejto žiadosti nijakým spôsobom nepreukázal, dokonca podanie žiadosti na príslušnom orgáne ani len netvrdí, je zrejmé, že nárok žalobcu na náhradu škody nebol predbežne prerokovaný, a teda žalobný návrh zo dňa 26.11.2021 o náhradu škody v zmysle je podaný predčasne. Na základe uvedeného je tak zrejmé, že v konaní nemožno pokračovať, nakoľko nie je splnená podmienka predbežného prerokovania nároku stanovená v V tejto súvislosti dáva žalovaná súdu do pozornosti znenie , ktorý upravuje skúmanie procesných podmienok na konanie súdu a rozhodnutie vo veci samej, pričom ak konajúci súd dospeje k záveru, že ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, konanie zastaví. Ak sa však jedná o nedostatok procesnej podmienky, ktorý možno odstrániť, urobí vhodné opatrenie na jeho odstránenie. Podľa názoru žalovanej by sa súd podanou žalobou a tam uplatneným nárokom na náhradu škody za súčasného stavu veci ani nemal zaoberať. S odkazom na znenie a s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, žalovaná navrhuje súdu, vo vzťahu k nároku uplatnenému bez splnenia podmienky predbežného prerokovania nároku v zmysle , konanie zastaviť. Podmienky úspešného uplatnenia nároku na náhradu škody Z obsahu žaloby vyplýva, že žalobca si uplatňuje nárok na zaplatenie sumy v celkovej výške 8.806,07 EUR s prísl., ktorá má predstavovať sumu bezdôvodného obohatenia na strane žalovanej a škodu a ktorá mu mala byť spôsobená nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Zvolen v súdnom konaní sp. zn. . V prípade, ak by sme uplatnený nárok posúdili ako nárok na náhradu škody v zmysle (nie bezdôvodne obohatenie v zmysle ) je nutné skonštatovať, že síce si žalobca svoj primárne uplatňuje z titulu nesprávneho úradného postupu, v skutočnosti namieta rozhodovaciu činnosť Okresného súdu Zvolen v súdnom konaní sp. zn. . Pokiaľ škoda vznikla v dôsledku rozhodnutia súdu, nie je možné tento nárok uplatňovať odkazom na nesprávny úradný postup, nakoľko v zmysle ustálenej judikatúry (bližšie napr. rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, sp. zn. zo dňa 30.03.2011, sp. zn. zo dňa 01.05.2011, sp. zn. zo dňa 31.05.2011) akýkoľvek postup súdu, ktorý nájde odraz v samotnom rozhodnutí, nie je možné posudzovať cez nesprávny úradný postup, ale výlučne je toto rozhodnutie možné podrobiť skúmaniu v odvolacom, resp. dovolacom konaní. Aj stabilná rozhodovacia činnosť Ústavného súdu SR (, , ) rešpektuje názor, podľa ktorého nemožno právo na súdnu ochranu stotožňovať s procesným úspechom, z čoho vyplýva, že všeobecný súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom účastníkov konania vrátane ich dôvodov a námietok. Rozsudok Okresného súdu Zvolen v súdnom konaní sp. zn. , ani rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. , ktorým odvolací súd odmietol odvolanie žalobcu, neboli po právoplatnosti zmenené alebo zrušené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Rovnako odvolací súd nekonštatoval pochybenie súdu, ktoré by bolo možné označiť ako nesprávny úradný postup v zmysle Vzhľadom na uvedené je možné konštatovať, že žalobca nepreukázal existenciu nezákonného rozhodnutia (v zmysle ), ani nesprávneho úradného postupu (v zmysle ), v dôsledku čoho absentuje splnenie základného predpokladu pre vznik nároku na náhradu škody, a to existencia samotného titulu, s ktorým spája vznik zodpovednosti štátu za škodu. Bez existencie zákonného titulu, v dôsledku ktorého mala vzniknúť škoda, nie je možné ďalej posúdiť ani príčinnú súvislosť medzi týmto titulom a prípadnou škodou. Žalovaná má za to, že v danom prípade žalobca ničím nepreukázal existenciu nezákonného rozhodnutia, resp. nesprávnosť v úradnom postupe orgánu verejnej moci, vznik škody v akejkoľvek podobe, ani existenciu príčinnej súvislosti medzi rozhodnutím/postupom orgánu verejnej moci a škodou, ktorá žalobcom mala vzniknúť. Zhrnutie Žalovaná má za to, že žaloba má také nedostatky, ktoré znemožňujú, aby o takto uplatnenom nároku vôbec prebehlo riadne sporové konanie. Žaloba je zmätočná, nezrozumiteľná a nepreskúmateľná. Aj v opačnom prípade je však nutné uviesť, že žalobca nepreukázal existenciu nesprávneho úradného postupu orgánu verejnej moci, ako ani vznik a rozsah škody, ktorej náhrady sa žalobou domáha v zmysle Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti žalovaná žiada, aby Okresný súd Zvolen žalobu odmietol alternatívne žalobu v celom rozsahu zamietol a žalovanej priznal náhradu trov konania v rozsahu 100%.“

3. Žalobca sa písomne vyjadril k vyjadreniu žalovaného a vo svojom písomnom vyjadrení okrem iného uviedol: „ 1./ Zo žiadosti o predbežné prerokovanie návrhu žaloby v č.k. zo dňa 26.11.2021 jednoznačne vyplýva, že sa nejedná o nezákonné rozhodnutie o náhradu škody podľa § 6 zákona č. 514/03 Z.z., ale o úmyselné bezdôvodné obohatenie žalovaného, v zmysle § 451/OZ. Predovšetkým ak v podanom návrhu absentujú tri podmienky pre vznik škody, je to dôkaz, že sa nejedná o náhradu spôsobenej škody žalobného návrhu, ktorý pojem sa dostal do návrhu žaloby čiste nedopatrením. 2./ k ďalšiemu vyjadreniu k náhrade škody myslím, že nie je potrebné ďalšie vyjadrovanie! 3./ Namietam vyjadrenie MS SR o tom, že žalovaná SSE-D a/ nikdy nezriadila vecné bremeno na pozemkoch žalobcu, b/ nikdy nebola stranou v súdnom konaní č. , a preto údajne nemohla získať majetkový prospech, c/ nikdy nebola účastníčkou žiadnych právnych vzťahov týkajúcich sa týchto pozemkov, d/ ani údajne nebola stranou v súdnom konaní č.k. OS Zvolen. Existujú dôkazy, ktoré vyvracajú tvrdenia MS SR, a to : aa/ na základe oznámenia Okresného katastrálneho úradu K., katastrálneho odboru, zo dňa 26.10.2015 bol vykonaný zápis údajov o právach k nehnuteľnostiam na základe záznamovej listiny číslo Z-1486/2015-návrh na zápis vecného bremena v prospech: Stredoslovenská energetika-Distribúcia (nie pre Národnú diaľničnú spoločnosť (NDS), (príloha č. 1) bb/ z prílohy č. 1 je zrejmé, že Stredoslovenská energetika-Distribúcia (SSE-D) je účastníkom sporu č.k. za zriadené vecné bremeno na pozemkoch žalobcu, pretože nie je filiálkou NDS, a v spise č.k. , absentuje splnomocnenie SSE-D pre NDS na jej zastupovanie v predmetnom spore, cc/ príloha č. 1, vyvracia tvrdenie žalovanej o tom, že SSE-D nikdy nebola účastníčkou žiadnych právnych vzťahov! Príloha č. 2, príloha č. 3, potvrdzujú zriadené vecné bremeno SSE-D, a príloha č. 4 potvrdzuje napr. že parcela č. 1660/2 na str. č. 2/4 zriadením vecného bremena pre NDS, nie je totožná s parcelou č. 1660/1, LV č. 1878 pre zriadené vecné bremeno SSE-D v prílohe č. 2. Z vyššie uvedeného, NDS nepredložila súdu potvrdenie o nespôsobilosti SSE-D, konať pred súdom v č.k. ! A to je rozhodujúci poznatok, že SSE-D bola iba zastúpená v č.k. NDS, bez písomného splnomocnenia, dd/ SSE-D bola stranou v súdnom spore, ktorú skutočnosť vysvetľuje bod cc/ vyjadrenia žalobcu! Obidva subjekty SSE-D a NDS sa v danom prípade dopustili podvodu, za účelom vyhnutiu sa povinnosti úplaty za zriadené vecné bremeno bez právneho dôvodu! Bez dohody, a úplaty SSE-D získala úmyslom bezdôvodné obohatenie zriadením vecného bremena na pozemkoch žalobcu v žalovanej hodnote 8.806,07 Eur! Dôkaz - prílohy č. 1, č. 2 a č. 3. Ostatné dôkazy sú prílohou návrhu žaloby. 4./ V predmetnej žalobe, postúpil žalobca Ministerstvu spravodlivosti SR žiadosť o predbežné prerokovanie návrhu žaloby v č.k. zo dňa 26.11.2021. Dôkaz : - fotokópia žiadosti, príloha č. 5, 5./ na základe vyššie uvedených dôkazov, nedostatočného zistenia skutkového stavu veci a zakrývania podvodu, pracovníčka MS SR je spôsobilá pokuty, a nie priznanie trov právneho zastúpenia! Z uvedeného nemožno žalovanej priznať trovy právneho zastúpenia, vôbec! A to z dôvodu, že vecné bremeno nebolo zriadené pre Ministerstvo spravodlivosti SR, ale iba pre SSE-D! Ministerstvo spravodlivosti SR v tomto prípade je zastupujúci orgán (tzv. ochranca) nižších súdov, a z toho dôvodu je len sprostredkovateľom „spravodlivosti“, ktorú dotyčná zmenila na zakrývanie podvodu, za čo neprináleží priznať trovy právneho zastúpenia MS SR! Žiadam súd, aby vo veci rozhodol o úmyselnom bezdôvodnom obohatení.“

4. Súd doručil predmetné vyjadrenie žalobcu žalovanej, ktorá sa k predmetnému vyjadreniu nevyjadrila.

5. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 11.8.2022, pričom pojednával v neprítomnosti žalovanej, ktorá svoju neúčasť ospravedlnila a žiadala pojednávať v ich neprítomnosti, pričom sa pridržiavala písomného vyjadrenia k predmetnej žalobe.

6. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s prednesom žalobcu, ako aj oboznámením sa s listinnými dôkazmi, znaleckým posudkom č. 24/2016, rozsudkom Okresného súdu

Zvolen -349 zo dňa 18.6.2020, rozsudkom Krajského súdu Banská Bystrica sp.zn. -421 zo dňa 25.3.2021, ako aj ďalších listinných dôkazov a zistil tento skutkový stav.

7. Súd z prednesu žalobcu na pojednávaní konanom dňa 11.8.2022 zistil, že prednáša svoj návrh v zhode s písomne podaným žalobným návrhom doručeným Okresnému súdu Zvolen dňa 29.11.2021. Na základe vyššie uvedeného trval na podanej žalobe a žiadal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie celkovej sumy 8.806,07 Eur, pričom v prípade úspechu v spore si uplatňoval aj trovy konania. K veci uviedol, že žalovaný zriadil na jeho pozemku vecné bremeno bez dohody a bez odplaty. Poukázal na , pričom mu patriť primeraná náhrada za záber pozemkov a to podľa zákona, pričom žalovaný uplatnil vyhlášku č. 492 a preto tvrdil, že to nebolo zákonné. Čo sa týka uplatnenia trhovej ceny pozemku, tak vychádzal zo a v tomto zákone sa hovorí o trhovej cene. Ďalej poukázal na vyjadrenie súdnej znalkyne W.. C.Á. T., že v r. 2014 sa pohybovala cena pozemkov v predmetnej lokalite v rozpätí od 6 do 19 Eur za m2 a jeho pozemok sa nachádza v exponovanej oblasti a jedná sa o samú rovinu, preto dal tú cenu 20 Eur za m2. Tvrdil teda, že súd nesprávne rozhodol a preto žiadal tých 20 Eur za m2 a preto zotrval na podanej žalobe. K veci znova uviedol, že sa domáha touto žalobou zaplatenia vyššie uvedenej sumy bezdôvodného obohatenia od žalovaného a nedomáha sa náhrady škody v zmysle , ale domáha sa bezdôvodného obohatenia v zmysle .

8. Súd z rozsudku Okresného súdu Zvolen č.k. -349 zo dňa 18.6.2020 zistil, že v tomto konaní vystupoval na strane žalobcu ten istý žalobca ako vystupuje v konaní a žalovaná strana bola Národná diaľničná spoločnosť, a.s., Dúbravská cesta 14, Bratislava, IČO: 35 919 001 s tým, že išlo o konanie o zaplatenie sumy 2.020 Eur za zriadenie vecného bremena. Okresný súd Zvolen týmto rozsudkom rozhodol tak, že uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 28 Eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Súd žalobu žalobcu v prevyšujúcej časti zamietol a zároveň rozhodol o trovách konania tak, že žalobca je povinný nahradiť žalovanému trovy konania v rozsahu 98% do 3 dní od právoplatnosti uznesenia súdu I. inštancie o výške náhrady trov konania na účet právneho zástupcu žalobcu. Súd z odôvodnenia tohto rozsudku zistil, že žalobca sa touto žalobou, došlou na súd dňa 29.3.2016 domáhal náhrady škody zriadením vecného bremena na parcelách žalobcu, pôvodne vo výške 1.813,41 Eur s tým, že neskôr svoj petit žaloby zmenil a žiadal priznať sumu 2.020 Eur za zriadené vecné bremeno pre rýchlostnú cestu O. G. - T.. Žalobca odôvodnil svoju žalobu tým, že na základe dohody o náhrade majetkovej ujmy a primeranej jednorázovej náhrady na O. G. - T. mu žalovaný zriadil k pozemkom v kat. území Stožok na parc. č. 2928/1 a na parcele č. XXXX/X pod LV č. XXXX a na parcele č. XXXX/X pod LV č. XXXX vecné bremeno a to za primeranú jednorázovú náhradu s tým, že v zmysle dohody č. 30603 mu táto bola priznaná vo výške 206,59 Eur. Podľa znaleckého posudku č. 24/2016 má žalobca ako vlastník pozemkov nárok na jednorázovú odplatu vo výške 2.020 Eur. Súd ďalej z tohto odôvodnenia rozsudku zistil, že vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že žalovaný ako investor rýchlostnej cesty O. G. - T.Ň. realizovanej vo verejnom záujme v rámci predmetnej stavby realizovať preložku elektroenergetického zariadenia v prospech Stredoslovenská energetika - distribúcia, a.s., stavebný objekt 611-00, preložka VN-22 k V linky č. 306, km 2,700-3,200 R2. Žalovaný v zmysle o energetike je povinný zriadiť na preložky zákonné vecné bremeno v prospech vlastníka VN vedenia. Na základe týchto skutočností splnomocnila Stredoslovenská energetika, a.s. žalovaného, aby zriadil vecné bremeno zo zákona na základe jemu udelenej plnej moci v rozsahu zriadenia zákonného vecného bremena na pozemky, zasiahnuté preložkami elektronických zariadení v rámci výstavby rýchlostnej cesty O. G. - T.. Po vybudovaní objektu bol vyhotovený geometrický plán č. 31566391 - 44/2014 so skutočným zameraním stavebného objektu, aby mohlo byť zriadené zákonné vecné bremeno v prospech vlastníka VN vedenia. Žalovaný t.j. Národná diaľničná spoločnosť, a.s. na základe týchto skutočností dal vypracovať znalecký posudok č. 21/2015 vo veci odhadu všeobecnej hodnoty vecného bremena pozemkov, v rozsahu podľa geometrického plánu pre cestu O. G. - T., práva uloženia inžinierskych sietí aj s ochranným pásmom katastrálne územie D., obec D., okres K.. Predmetný znalecký posudok vypracoval W.. S.. G. J.. Žalovaný pri určení náhrady majetkovej ujmy a primeranej jednorazovej náhrady vychádzal zo zistení znalca, uvedených v znaleckom posudku. Následne žalovaný odovzdal žalobcovi dohodu o náhrade majetkovej ujmy a primeranej jednorázovej náhrady č. 30603, v ktorej celková dohodnutá výška náhrady, určená znaleckým posudkom č. 21/2015 predstavuje čiastku 206,59 Eur. V danom prípade sa jedná o vecné bremeno zriadené zo zákona. Žalobca predmetnú dohodu nepodpísal, čím mal žalovaný za to, že dohodu odmietol. Žalobca následne na to si dal vypracovať vlastný znalecký posudok W.. C. T., znalecký posudok č. 24/2016, z ktorého vyplýva, že všeobecná hodnota vecného bremena v tomto prípade

je 2.020 Eur. Súd ďalej z odôvodnenia tohto rozsudku zistil, že keďže boli predložené dva znalecké posudky, súd dal vypracovať kontrolný znalecký posudok. Zo znaleckého posudku č. 32/2020 Ústavu súdneho inžinierstva žilinskej univerzity v Žiline vyplýva, že výsledná všeobecná hodnota vecných bremien zriadených na pozemkoch kat. úz. D.Ž., obec D., okres K. je vyjadrená súčtom všeobecných hodnôt jednorázových odplát za zriadenie vecných bremien za jednotlivé zaťažené diely pozemkov parc. CKN č. XXXX/X, parc. EKN č. XXXX/X a XXXX/X vo výške 28 Eur. Na základe vyššie uvedeného súd potom zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi z titulu jednorázovej odplaty za zriadenie vecného bremena na pozemkoch, ktoré patria žalobcovi sumu 28 Eur a v prevyšujúcej časti žalobu žalobcu zamietol.

9. Proti predmetnému rozsudku podal žalobca t.j. W.. J. T. odvolanie, o ktorom rozhodol Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom sp.zn. -421 zo dňa 25.3.2021, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 13.5.2021 tak, že odvolanie žalobcu proti výroku I. rozsudku okresného súdu odmietol. Rozsudok okresného súdu vo výrokoch II. a III. potvrdil a zároveň rozhodol aj o náhrade trov konania.

10. Podľa , kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

11. Podľa , bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

12. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že nárok žalobcu nie je dôvodný, nakoľko podľa názoru súdu žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadne tých skutočností, že práve žalovaný sa obohatil o žalovanú sumu a že by došlo zo strany žalovaného k jeho bezdôvodnému obohateniu.

13. Tu súd poukazuje, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. (Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. ).

14. Dôvodom vzniku záväzku z bezdôvodného obohatenia je preukázateľné získanie bezdôvodného obohatenia na úkor iného, na základe čoho vzniká záväzkový vzťah medzi tým, kto sa bezdôvodne obohatil a kto je povinný obohatenie vydať a medzi tým, na úkor koho sa niekto obohatil a kto má právo na vydanie obohatenia. Predpokladom úspechu v konaní o vydanie bezdôvodného obohatenia je preukázanie, že k obohateniu skutočne došlo.

15. Po vykonanom dokazovaní dospel súd k záveru, že žalobca neuniesol v žiadnom prípade dôkazné bremeno, že v predmetnom prípade by sa jednalo o bezdôvodné obohatenie v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení a to opisom skutkového stavu zo strany žalobcu tak, ako to žalobca uviedol a teda podľa názoru súdu tým skutkovým stavom ako ho opísal žalobca vo svojej žalobe, pričom žalobca jednoznačne uviedol, že sa domáha vydania bezdôvodného obohatenia, súd dospel k záveru, že nebola splnená ani jedna podmienka, že by nejaké bezdôvodné obohatenie tak, ako ho má na mysli zákonné ustanovenie vzniklo a teda v konaní nebolo ani preukázané, že by sa nejakým spôsobom práve žalovaný obohatil.

16. Nakoľko žalobca neuniesol dôkazné bremeno ani čo do právneho základu jeho nároku na vydanie (zaplatenie) bezdôvodného obohatenia, je v zásade bezpredmetné sa zaoberať výškou ním uplatneného nároku.

17. Súd ďalej poukazuje aj na tú skutočnosť, že čo sa týka konania vedeného pred Okresným súdom Zvolen sp.zn. , tak v tomto konaní síce vystupoval ten istý žalobca, ale žalovaný subjekt bola Národná diaľničná spoločnosť, a.s. a nie žalovaný v konaní , pričom tu súd konštatuje, že v konaní bolo právoplatne rozhodnuté o nároku žalobcu za zriadené vecné bremeno tak, ako je to vyššie uvedené.

18. Na základe vyššie uvedeného súd žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol.

19. Súd ďalej poukazuje na tú skutočnosť, že samotný žalobca vylúčil, že by si uplatňoval predmetný nárok na základe o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov a preto súd predmetný nárok neposudzoval v zmysle tohto zákona keďže žalobca jednoznačne ustálil, že sa svojim žalobným návrhom domáha voči žalovanému vydania bezdôvodného obohatenia.

20. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

21. O trovách konania súd rozhodol podľa tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia, nakoľko žalovaný mal vo veci plný úspech keďže žaloba bola v celom rozsahu zamietnutá. O výške trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku v zmysle osobitným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v potrebnom počte vyhotovení (, ).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (, ). Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil ( ).

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť vyhotovené v písomnej forme, podpísané a v prípade doručenia podania do prebiehajúceho konania s uvedením spisovej značky ( ).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ). Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( ). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a/ sa týkajú procesných podmienok, b/ sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c/ má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d/ ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie ( ).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších predpisov).