Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Co/65/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a členiek senátu Mgr. Ingrid Vallovej a Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej, v spore žalobcov: 1. IMA INVEST s. r. o., so sídlom Zlaté Moravce, Hviezdoslavova 41, IČO: 36 520 349, 2. Pozemkové spoločenstvo Urbaristov a Sekanín p. s., so sídlom Čaradice 157, IČO: 42 338 743, obaja zast. advokátska kancelária JUDr. René Hudzovič, s. r. o., so sídlom v Nitre, Štefánikova trieda 49, IČO: 36 860 697, proti žalovaným: 1. Podielnicke poľnohospodárske družstvo Inovec, so sídlom Volkovce, IČO: 00 198 897, 2. Poľovnícky spolok Lukov, so sídlom Kozárovce 953, IČO: 42 338 735, zast. A. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom C. XXX, 3. B. C., nar. XX. XX. XXXX, bytom D. E., F. XX, o vyslovenie neplatnosti zmluvy, o odvolaní žalobcov v 1. a 2. rade proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 9. decembra 2022 č. k. -488 takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovanému v 1. rade sa voči žalobcom v 1. a 2. rade priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, ktoré sú povinní zaplatiť spoločne a nerozdielne.

Žalovanému v 2. rade sa voči žalobcom v 1. a 2. rade priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, ktoré sú povinní zaplatiť spoločne a nerozdielne.

Žalovanému v 3. rade sa voči žalobcom v 1. a 2. rade priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, ktoré sú povinní zaplatiť spoločne a nerozdielne.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu žalobcov zamietol (I.) a žalovaným v 1., 2. a 3. rade priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 100%, ktoré sú povinní zaplatiť žalobcovia v 1. a v 2. rade spoločne a nerozdielne (II., IV. a VI.) s tým, že o výške náhrady trov bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku samostatným rozhodnutím (II., V. a VII.). Rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami , , , , , , , (Zákon o poľovníctve) a z predloženého listinného dôkazu a to notárskej zápisnice N 112/2014, Nz 8091/2014, NcRLs 8332/2014 spísanej na Notárskom úrade Mgr. Martina Výskoka v Partizánskom, so sídlom Februárová 153/3, dňa 03. 03. 2014 bolo vydané osvedčenie o priebehu zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov konaného dňa 02. 03. 2014 o ôsmej hodine. Z predmetnej notárskej zápisnice nebolo sporné, že program zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov tvorilo: otvorenie zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov v spoločnom poľovnom revíri Prieloh Čaradice, kontrola uznášania schopnosti, voľba orgánu zhromaždenia vlastníkov, rozhodnutie o využití práva poľovníctva v spoločnom poľovnom revíri Prieloh Čaradice uznanom Obvodným lesným úradom v Nitre, č. 2004/00003 zo dňa 03.03. a výške náhrady za užívanie poľovného revíru, voľba splnomocnencov a určenie rozsahu zastupovania vlastníkov poľovných pozemkov a záver. Z predmetnej

notárskej zápisnice bolo zároveň zistené, že predmetné zhromaždenie bolo zvolané verejnou vyhláškou zo dňa 20. 02. 2014 podľa § 3 ods. 3 Zákona o poľovníctve zástupcom vlastníkov poľovných pozemkov začlenených do PR Prieloh Čaradice. Nebolo sporné, že zvolávateľ zastupoval vlastníkov, ktorí predstavujú zákonom stanovenú minimálne jednu tretinu vlastníkov poľovných pozemkov počítanú podľa výmery poľovných pozemkov začlenených do poľovného revíru Prieloh Čaradice. Zvolávateľ bol na zvolanie zhromaždenia vlastníkov splnomocnený rovnako Lesmi Slovenskej republiky, štátnym podnikom ako správcom majetku najväčšieho vlastníka t.j. Slovenskej republiky a tiež Rímskokatolíckou cirkvou, Žilinskou diecézou. Na zhromaždení bolo zároveň konštatované, že je uznášaniaschopné, keďže z celkovej výmery 2486 hektárov PR Prieloh Čaradice sú prítomní vlastníci zastupujúci 85,2387 % výmery poľovných pozemkov majúcich spolu výmeru 2119,0348 hektárov poľovných pozemkov. Po otvorení zhromaždenia ako kontrola uznášania schopnosti bola navrhnutá voľba orgánov zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov: G. A. B., bytom C. XXX ako predsedajúci zhromaždenia, E. F., bytom H. XX, I. a G. J., bytom K. X, I. ako štatutárov zhromaždenia. Zároveň bolo zistené, že na predmetnom zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov bolo schválené využitie poľovného revíru Prieloh Čaradice v období po ukončení platnosti teraz evidovanej zmluvy formou postúpenia užívania poľovného revíru poľovnej organizácii a to zmluvou o užívaní poľovného revíru podľa § 13 a § 14 Zákona o poľovníctve na dobu 15 rokov odo dňa jej evidencie podľa § 16 ods. 1 Zákona o poľovníctve. Zároveň bola schválená náhrada za užívanie poľovného revíru vo výške 6,- eur za každý 1 hektár lesných pozemkov a 3,- eur za každý 1 hektár ostatných poľovných pozemkov ročne. Na základe hlasovania bolo skonštatované, že zhromaždenie prijalo rozhodnutie, ktorým schválilo, aby zmluva o užívaní poľovného revíru Prieloh Čaradice podľa § 13 a § 14 Zákona o poľovníctve bola uzatvorená s poľovníckym spolkom Lukov, IČO: 42338735, so sídlom Korzárovce 953. Zároveň bolo uznesením schválené, že zhromaždenie vlastníkov poľovných pozemkov prijalo rozhodnutie, ktorým schválilo za splnomocnencov podľa § 5 ods. 7 Zákona o poľovníctve 1. Podielnické poľnohospodárske družstvo INOVEC, 951 87 Volkovce, IČO: 00 198 897, 2. B. C., nar. XX. XX. XXXX, bytom D. E., F. XX a určilo rozsah zastupovania vlastníkov poľovných pozemkov nasledovne: zastupovanie vlastníkov vo veciach postúpenia zmluvného užívania spoločného poľovného revíru Prieloh Čaradice podľa § 13 a § 14 Zákona o poľovníctve, najmä, aby v mene vlastníka poľovných pozemkov uzatvorili zmluvu o užívaní spoločného poľovného revíru Prieloh Čaradice s poľovníckym spolkom Lukov, IČO: 42 338 735, so sídlom Kozárovce 953 za podmienok podľa rozhodnutia zhromaždenia a zastupovali vlastníkov vo veciach súvisiacich s evidenciou zmluvy o užívaní spoločného poľovného revíru PRIELOH Čaradice a podpisov dodatkov k nej. Zároveň bolo zistené, že ohľadom uzatvorenia zmluvy, za boli vlastníci, ktorí zastupujú výmeru poľovných pozemkov vo výške 85,2387 % z celkovej výmery poľovného revíru, čo je 2119,0438 hektárov a proti boli vlastníci zastupujúci výmeru poľovných pozemkov vo výške 0 z celkovej výmery poľovného revíru, zdržali sa vlastníci zastupujúci poľovné pozemky vo výške 0 % celkovej výmery poľovného revíru. Nebolo sporné, že dňa 12. 05. 2014 (č.l. 115) bola uzatvorená zmluva o užívaní poľovného revíru Prieloh Čaradice a to v zmysle a nasledujúceho poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Predmetná zmluva bola uzavretá medzi užívateľom: Poľovnícky spolok Lukov, IČO: 42 338 735, so sídlom C. XXX v zastúpení L. E. F. ako predseda výboru a vlastníkmi poľovného revíru: a vlastníci poľovného revíru začlenených do spoločného poľovného revíru Prieloh Čaradice, uznaného rozhodnutím Obvodného lesného úradu v Nitre, číslo 2004/00003 zo dňa 03. 03. 2004 podľa Notárskej zápisnice číslo N 112/2004 vyhotovenej notárom JUDr. Martinom Výskokom, so sídlom v Partizánskom, Februárová 153/3 a to dňa 03. 03. 2014 zastúpený splnomocnencami na základe rozhodnutia vlastníkov poľovných pozemkov a to: 1/ Podielnickym poľnohospodárskym družstvom Inovec, 951 87 Volkovce, IČO: 00 198 897, zastúpenej L. H. E. - predseda predstavenstva, B. C. člen predstavenstva, 2/ B. C., nar. XX. XX. XXXX, bytom F. XX, D. E.. Predmetná zmluva bola zaevidovaná Pozemkovým a lesným odborom Okresného úradu Nitra podľa Zákona o poľovníctve a to v Nitre dňa 27. 05. 2014 pod č.j. OV-NR PLO - 2014/027922. Z predmetnej zmluvy bolo zistené, že predmetná zmluva sa uzatvára na základe rozhodnutia zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov v uznanom poľovnom revíri Prieloh Čaradice, ktoré sa konalo dňa 02. 03. 2014, priebeh zhromaždenia bol v zmysle ustanovenia zákona osvedčený notárskou zápisnicou a bol osvedčený priebeh zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov v poľovnom revíri Prieloh Čaradice, pričom na zhromaždení boli prítomní vlastníci oprávnení zástupcovia vlastníkov, ktorí vlastnia 2119,0348 hektárov, čo predstavuje 85,2387% z celkovej výmery poľovného revíru. Podľa článku II bod 1 predmetom zmluvy je postúpenie užívania revíru užívateľovi a záväzok užívateľa uhradiť náhradu za postúpenie užívania revíru podľa článku III zmluvy. Predmetná zmluva bola uzatvorená na dobu 15 rokov odo dňa jej evidencie, pričom zmluva nadobúda platnosť dňom jej podpisu zmluvnými stranami a účinnosť dňom zaevidovania. K notárskej zápisnici bol priložený aj zoznam vlastníkov pôdy v katastrálnom území M., z čoho bolo zistené, že spolu PPD Inovec

Volkovce má 407,6928 hektárov a výmera PR Prieloh Čaradice má 2468 hektárov. Zároveň boli do spisu založené aj splnomocnenia fyzických osôb, ktorí splnomocnili Podielnické poľnohospodárske družstvo Inovec zastúpené predsedom predstavenstva B. C., aby ich splnomocniteľ zastupoval na zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov v spoločnom poľovnom revíri Prieloh Čaradice uznanom obvodným lesným úradom v Nitre, ktoré sa bude konať 02. 03. 2014. Zároveň bolo zistené, že do spisu boli založené aj splnomocnenia fyzických osôb, ktoré splnomocnili N. O. k zastupovaniu na zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov o využití práva poľovníctva v poľovnom revíri Prieloh Čaradice, ktoré sa malo konať 03. 03. 2004.

1.2. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že predmetnou žalobou sa žalobcovia domáhali určenia, že Zmluva o užívaní poľovného revíru Prieloh Čaradice uzavretá dňa 12. 05. 2014, z jednej strany medzi Poľovníckym spolkom Lukov, IČO: 42338735 so sídlom Kozárovce 953 a z druhej strany Podielnickým poľnohospodárskym družstvo Inovec, 951 87 Volkovce, IČO: 00198897 a B. C., nar. XX. XX. XXXX, r.č. XXXXXX/XXXX bytom F. XX, XXX XX D. E. ako domnelými zástupcami vlastníkov poľovných pozemkov začlenených do spoločného Poľovného revíru Prieloh Čaradice uznaného rozhodnutím Obvodného lesného úradu v Nitre č. 2004/00003 zo dňa 03. 03. 2004 a zaevidovaná Pozemkovým a lesným odborom Okresného úradu Nitra podľa § 16 ods. 1 zákona o poľovníctve dňa 27. 05. 2014 pod č. j.: OÚ-NR-PLO-2014/027922 je neplatná. Vzhľadom na vznesenie námietky žalovaného v 2. rade ohľadom pasívnej legitimácie, ako aj na vyslovený právny názor súdu prvej inštancie, že spornou je otázka pasívnej legitimácie, súd po oboznámení sa so spisom zistil, že právny zástupca žalobcov, vzal žalobu voči žalovaným v 2. až 15. rade v celom rozsahu späť a žiadal, aby súd konanie voči nim zastavil, pritom medzi žalovanými sa nachádzali aj vlastníci, ale aj osoby, ktoré boli prítomné na zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov, pričom po čiastočnom späťvzatí na strane žalovaných zostali: 1. rade: Podielnicke poľnohospodárske družstvo Inovec, so sídlom 951 87 Volkovce, IČO: 00 198 897, v 2. rade: Poľovnícky spolok Lukov, 953 22 Kozárovce 953, IČO: 42 338 735, zastúpený A. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom XXX XX C. XXX a v 3. rade: B. C., nar. XX. XX. XXXX, bytom F. XX, D. E.. Súd ex offo, ale aj na námietku žalovaných skúmal v prvom rade tú skutočnosť, či žalovaní tak, ako sú označení v žalobe, sú pasívne legitimovaní v tomto spore a či v spore vystupujú všetky subjekty, ktorých práv a povinnosti sa predmet konania týka. Súdna prax je jednotná v názore, podľa ktorého stranami súdneho konania o neplatnosť právneho úkonu musia byť všetci, ktorí právny úkon uzavreli (prípadne ich právni nástupcovia), a to buď ako žalobcovia alebo ako žalovaní. V prípade zmluvy, ak niektorá zo zmluvných strán (prípadne jej právny nástupca) nie je stranou v súdnom spore, súd musí žalobu zamietnuť pre nedostatok vecnej legitimácie (pozri napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 01. 05. 2003 uverejnený v časopise Zo súdnej praxe pod č. 30/2004, uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 17. 02. 2011 a sp. zn. zo dňa 13. 05. 2014, ako aj uznesenie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. zo dňa 21. 12. 2005 a ďalšie). Pod pojmom vecná legitimácia je potrebné rozumieť stav vyplývajúci z hmotného práva. Aktívne vecne legitimovaná je strana, ktorá tvrdí a je schopná preukázať, že je nositeľom tvrdeného hmotného práva a pasívne vecne legitimovaná je strana, o ktorej žalobca tvrdí, že je nositeľom tvrdenej hmotnoprávnej povinnosti a v konaní to aj skutočne preukáže. Skúmanie vecnej legitimácie strán (aktívnej a pasívnej) je imanentnou súčasťou každého sporu a jeho výsledok sa prejaví v rozhodnutí vo veci samej. Okruh vecne legitimovaných subjektov musí byť určený s ohľadom na predmet konania, v danom prípade o určenie neplatnosti zmluvy o postúpení užívania spoločného poľovného revíru. Stranami sporu, či už na strane žalobcov alebo žalovaných, musia byť nevyhnutne všetci vlastníci spoločného poľovného revíru bez ohľadu na to, či sa zúčastnili alebo nezúčastnili hlasovania na zhromaždení vlastníkov. Uvedený záver vyplýva z príslušných ustanovení o poľovníctve upravujúcich rozhodovanie o prenechaní užívania poľovného revíru inej osobe. Poľovný revír je z hľadiska zákona chápaný ako spoločná vec, na ktorú sa vzťahujú ust. (rozhodovanie spoluvlastníkov o hospodárení so spoločnou vecou), no pokiaľ ide o vznik nájomného vzťahu, na základe ktorého nadobudne subjekt práva možnosť realizovať výkon práva poľovníctva na základe zmluvy s vlastníkmi, je upravený osobitným predpisom, Zákonom o poľovníctve. O využití práva poľovníctva v poľovnom revíri rozhoduje vlastník samostatného poľovného revíru alebo vlastníci spoločného poľovného revíru postupom podľa Zákona o poľovníctve, t. j. na zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov s tým, že vlastník samostatného poľovného revíru alebo vlastníci spoločného poľovného revíru môžu užívať poľovný revír sami alebo prostredníctvom nimi založenej poľovníckej organizácie alebo jeho užívanie môžu postúpiť zmluvou o užívaní poľovného revíru ( a Zákona o poľovníctve). V prípade rozhodnutia vlastníkov o postúpení práva užívania poľovného revíru inej osobe sa postúpenie užívania

realizuje písomnou zmluvou podľa § 13 ods. 1 Zákona o poľovníctve, ktorú uzatvára budúci užívateľ poľovného revíru s vlastníkom poľovného revíru alebo vlastníkmi spoločného poľovného revíru. Nakoľko právo hlasovať na zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov majú všetci vlastníci a prípadné určenie neplatnosti prijatého uznesenia na zhromaždení sa prejaví v právnom postavení vlastníka, stranami sporu o určenie neplatnosti uznesenia (resp. uznesení prijatých na zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov) musia byť všetci vlastníci poľovných pozemkov bez ohľadu na to, či sa na zhromaždení zúčastnili alebo nezúčastnili. Aj zmluvu o postúpení užívania spoločného poľovného revíru uzatvárajú všetci vlastníci poľovných pozemkov. Na tom nič nemení ani skutočnosť, že na zhromaždení vlastníkov si za týmto účelom mohli zvoliť splnomocnencov (títo sú iba zástupcami vlastníkov). Stranami sporu o určenie neplatnosti zmluvy musia byť preto všetci vlastníci poľovných pozemkov spolu s fyzickou alebo právnickou osobou, ktorej bolo užívanie poľovného revíru postúpené, či už o určenie neplatnosti uznesení, resp. zmluvy ide vo vzťahu k stranám sporu o nerozlučné spoločenstvo, a teda ide o také spoločné práva alebo povinnosti, že sa rozsudok musí vzťahovať na každého, kto vystupuje ako žalobca alebo žalovaný ( ). Nutnosť účasti všetkých uvedených subjektov v spore či už na strane žalobcov alebo žalovaných v prípade určenia neplatnosti uznesení prijatých na zhromaždení, ako aj neplatnosti zmluvy o postúpení užívania poľovného revíru tak vyplýva zo skutočnosti, že vzhľadom na spoločné práva a povinnosti, ktoré sú predmetom konania, nie je možné pripustiť, aby stranou sporu neboli všetci účastníci dotknutého právneho vzťahu, pretože nemožno pripustiť, aby sporné uznesenie, resp. sporná zmluva boli záväzné len pre jednu skupinu vlastníkov poľovných pozemkov a pre inú skupinu nie. Nutnosť účasti všetkých vlastníkov poľovných pozemkov tak vyplýva z charakteru spoločných práv a povinností, ktoré sú predmetom konania. Je nepostačujúce, aby vlastníci poľovných pozemkov, ktorí sa cítia na svojich právach dotknutí, označili za žalovaných iba splnomocnencov, ktorí v mene vlastníkov uzavreli zmluvu a dotknutú poľovnícku organizáciu. Skutočnosť, že za vlastníkov podpisujú zmluvu splnomocnenci zvolení na zhromaždení, nie je z hľadiska vecnej legitimácie právne významná. Ich postavenie splnomocnencov uzavretím zmluvy zaniká. Vecne legitimovaní sú však všetci vlastníci pozemkov v uznanom poľovnom revíri.

1.3. Z obsahu spisu je nepochybné, že žalobcovia, či už na strane žalobcov alebo žalovaných, neoznačili za strany konania všetkých dotknutých vlastníkov pozemkov v uznanom poľovnom revíri, pričom z listinných dôkazov predložených právnym zástupcom žalobcov bolo zistené, že vlastníkov poľovných pozemkov je nepomerne viac (č.l. 17), pričom pre rozhodnutie súdu postačí zistenie, že stranou sporu nie je čo i len jeden vlastník poľovných pozemkov. Vecná legitimácia strán v spore vyplýva z hmotného práva. Súd nezaťažuje ani poučovacia povinnosť ohľadne určenia správneho okruhu strán v spore a ani povinnosť vykonať dokazovanie na zistenie všetkých do úvahy prichádzajúcich vecne legitimovaných subjektov, ktoré mali byť vzhľadom na predmet konania stranami sporu. Pre rozhodnutie súdu o nedostatku vecnej legitimácie postačuje zistenie, že stranou sporu nie je čo i len jeden spoluvlastník poľovných pozemkov. Súd prvej inštancie vzhľadom na takto zistený skutkový stav, že zmluvnou stranou musia byť všetci vlastníci poľovných pozemkov a to nielen splnomocnenci tak, ako je to v danom prípade a preto sa súd prvej inštancie rozhodol tak, že žalobu ako nedôvodnú pre nedostatok vecnej legitimácie na strane žalovaných v celom rozsahu zamietol, pretože v spore nevystupovali všetky subjekty, ktorých práva a povinnosti sa týka predmet sporu. Poukázal pritom na rozhodovaciu činnosť krajských súdov SR.

1.4. O trovách konania súd rozhodol podľa , § , a o nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v zmysle vyššie citovaných ustanovení tak, že v konaní úspešným žalovaným priznal proti neúspešným žalobcom náhradu trov konania v rozsahu 100%. Súd nezistil existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa, pre ktoré by mal postupovať podľa a náhradu trov konania žalovaným nepriznať. O výške trov rozhodne súdny úradník podľa po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

2. Rozsudok súdu prvej inštancie napadli v zákonnej lehote odvolaním žalobcovia v 1. a 2. rade, odôvodniac ho tým, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ), konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci ( ), súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností ( ), súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam ( ) a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ). Uviedli, že z dokladov, ktoré sa nachádzajú v súdnom spise, je zrejmé, že PPD INOVEC pri zvolávaní vlastníkov

poľovných pozemkov začlenených do spoločného poľovného revíru Prieloh Čaradice tvrdil, že zastupuje vlastníkov pozemkov, ktorí vlastnia viac ako 1/3 výmery poľovných pozemkov. PPD Inovec, ako zvolávateľ zhromaždenia však v skutočnosti pri zvolaní zhromaždenia zastupoval vlastníkov pozemkov o celkovej výmere 407,6928 ha, čo predstavuje len 16,5192 % z celkovej výmery poľovného revíru Prieloh Čaradice. Plné moci (a to plná moc od LESOV SR a od Žilinskej diecézy) PPD Inovec nepredložil a nie sú ani súčasťou notárskej zápisnice, preto je pre žalobcov nepochopiteľné, na základe akej skutočnosti súd prvej inštancie mohol dospieť k záveru, že zhromaždenie vlastníkov pozemkov bolo zvolané v súlade so zákonom. Z uvedeného je zrejmé, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. LESY SR, š.p. pritom listom zo dňa 5. júna 2018 žalobcovi v 1. rade oznámili, že žalovanému v 1. rade nikdy neudelili plnú moc na zvolanie vlastníkov poľovných pozemkov začlenených do spoločného poľovného revíru Prieloh Čaradice. Z tohto hľadiska je nepochybné, že predpoklady na platné zvolanie zhromaždenia vlastníkov pozemkov v zmysle kogentného ustanovenia § 5 ods. 3 Zákona o poľovníctve dodržané neboli. Napriek tomuto zásadnému právnemu deficitu PPD Inovec zhromaždenie zvolal a následne si nechal vyhotoviť aj notársku zápisnicu o zmene využitia práva poľovníctva v poľovnom revíri Prieloh Čaradice. Uvedené skutočnosti diskvalifikujú konanie PPD Inovec, ako aj všetky nasledujúce právne úkony s tým súvisiace v celom rozsahu. Keďže neboli dodržané podmienky Zákona o poľovníctve na zvolanie zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov, nemohli byť platne prijaté ani uznesenia na danom zhromaždení a v konečnom dôsledku nemohla byť platne uzatvorená ani zmluva. Nakoľko zmluva je absolútne neplatným právnym úkonom, Poľovnícky spolok Lukov nie je oprávneným k užívaniu, resp. vykonávaniu práva poľovníctva v poľovnom revíri Prieloh Čaradice. Súd sa zásadnými hmotnoprávnymi otázkami, ktoré majú pre rozhodnutie veci zásadný právny význam nezaoberal. Konštatácia súdu, že stranami súdneho konania o neplatnosť právneho úkonu musia byť všetci, ktorí právny úkon uzavreli nebola aplikovaná správne. Súd prvej inštancie opomenul, že pokiaľ bolo zhromaždenie vlastníkov zvolané neplatne, neplatné boli aj ďalšie na to nadväzujúce úkony vrátane neplatne udelenej plnej moci, a teda vlastníci pozemkov poľovného revíru Prieloh Čaradice účastníkmi zmluvy nie sú. V tomto prípade sa stranami sporu rozumejú výlučne len žalovaní v 1. až 3. rade. Tento záver platí tiež z dôvodu, že zmluvu uzavrel neexistujúci subjekt – „Vlastníci poľovných pozemkov“, ktorý pre absenciu procesnej subjektivity nemôže v konaní vystupovať, a ktorý žalobcovia nemohli v žalobe označiť ako stranu sporu. V predmetnej veci v súlade so zásadou, že stranami sporu musia byť všetci, ktorí právny úkon uzatvorili, svedčí vecná legitimácia len žalovaným v 1. až 3. rade. Súd prvej inštancie pritom na tieto skutočnosti nijako nereflektoval, a to aj napriek tomu, že list LESY SR, š.p. zo dňa 5. júna 2018, ktorým bolo potvrdené, že žalovanému v 1. rade nikdy neudelili plnú moc ani len na zvolanie vlastníkov poľovných pozemkov začlenených do spoločného poľovného revíru Prieloh Čaradice je dôkazom nespochybniteľným. Práve na podklade tohto dôkazu si súd prvej inštancie mal vyhodnotiť otázku či bolo zhromaždenie vlastníkov pozemkov zvolané platne alebo nie, a ak nie, bolo povinnosťou súdu prvej inštancie žalobnému návrhu vyhovieť. Otázke pasívnej vecnej legitimácie sa podrobne venoval už vo vyjadrení zo dňa 20. mája 2020, no súd prvej inštancie sa s tam uvedenými skutočnosťami v odôvodnení napádaného rozsudku nijako nevysporiadal, hoci išlo o otázky právne významné pre rozhodnutie v prejednávanej veci, v dôsledku čoho rozhodnutie súdu prvej inštancie trpí nedostatkom riadneho odôvodnenia ( ) a zo strany súdu prvej inštancie ide o nesprávny procesný postupu, ktorým znemožnil žalobcom, aby uskutočňovali im patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ktoré pochybenie zakladá odvolací dôvod podľa . Uviedli, že predmetný právny úkon uzavreli a podpísali len Poľovnícky spolok Lukov (ako žalovaný v 2. rade), PPD Inovec (ako žalovaný v 1. rade) a B. C. (ako žalovaný v 3. rade). Všetky vyššie uvedené osoby boli stranami sporu. Zmluvu neuzavrel a stranou zmluvy nemôže byť subjekt v zmluve označený ako „Vlastníci poľovných pozemkov“, ktorý právne neexistoval a nie je nositeľom právnej subjektivity. Pokiaľ súd prvej inštancie za situácie, že zmluva je v dôsledku absencie riadneho označenia všetkých vlastníkov poľovných pozemkov začlenených do predmetného poľovného revíru a absencie ich podpisu na zmluve absolútne neplatným právnym úkonom, žalobu pre nedostatok vecnej legitimácie zamietol a znemožnil tým žalobcom domáhať sa absolútnej neplatnosti zmluvy, na ktorú mal naviac prihliadať ex officio, zamedzil žalobcom prístup k spravodlivosti (denegatio iustitiae). Do pozornosti súdu dali aj rozsudok Najvyššieho súdu SR , z ktorého vyplýva, že zmluva o užívaní poľovného revíru je absolútne neplatná z dôvodu, že na strane prenajímateľov nebola podpísaná vlastníkmi spoločného poľovného revíru, tak ako to vyplýva zo Zákona o poľovníctve. Riadne neoznačenie vlastníkov ako zmluvnej strany zmluvy je teda ďalší dôvod jej absolútnej neplatnosti. Splnomocnenci zvolení podľa Zákona o poľovníctve musia byť v zmluve identifikovaní tak, že ktorých vlastníkov poľovného revíru alebo vlastníkov spoločného poľovného revíru zastupujú, zo zmluvy musí byť teda zrejmé ktorých konkrétnych vlastníkov zastupujú.

V zmluve takáto identifikácia absentuje. Na zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov (ďalej len „zhromaždenie“) neboli dohodnuté podmienky užívania poľovného revíru a ani prijaté rozhodnutie o nich a splnomocnenci, ktorí na zhromaždení boli určení za splnomocnencov vlastníkmi poľovných pozemkov mohli uzatvoriť zmluvu len za podmienok podľa rozhodnutia zhromaždenia, nemohli v dôsledku absencie vyššie uvedených skutočností dohodnúť podmienky užívania poľovného revíru v zmluve. Pritom je to podľa § 14 ods. 3 písm. d) Zákona o poľovníctve podstatná náležitosť zmluvy, pri absencii ktorej je zmluva neplatná. Dohodu o náhrade za postúpenie užívania poľovného revíru a dohodu o trvaní zmluvy nemožno subsumovať pod dohodu o podmienkach užívania poľovného revíru, keďže tieto sú samostatne vymedzené v § 14 ods. 3 písm. c) a v § 14 ods. 2 Zákona o poľovníctve. Súd prvej inštancie sa pri rozhodovaní predmetnej veci vyššie uvedenými jednoznačnými ustanoveniami zákona a ani vyššie uvedenou judikatúrou najvyššej súdnej autority neriadil, prijal vo veci nesprávne právne závery, čím sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia veci. Súd prvej inštancie sa s vyššie uvedenými právnymi a skutkovými tvrdeniami žalobcov nezaoberal a v odôvodnení sa s nimi žiadnym spôsobom nevysporiadal, čím došlo z jeho strany pri rozhodovaní predmetnej veci k nesprávnemu procesnému postupu, ktorým znemožnil žalobcom, aby uskutočňovali im patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Žalobca 1 v priebehu konania na súde prvej inštancie navrhol, aby súd uložil žalovanému v 1. rade (PPD Inovec), aby za účelom zistenia skutkového stavu predložil súdu plnomocenstvá udelené žalovanému v 1. rade k zvolaniu zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov konaného dňa 02. 03. 2014 vo P. a doklady preukazujúce vlastníctvo osôb, ktoré udelili žalovanému v 1. rade plnomocenstvá k zvolaniu zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov konaného dňa 02. 03. 2014 vo P., dokladujúce výmeru predmetných pozemkov prislúchajúcu ich vlastníkom a spoluvlastníkom a navrhli vykonať dôkaz vyššie uvedenými listinami a tiež notárskou zápisnicou, avšak súd prvej inštancie uvedené dôkazy nevykonal a to napriek tomu, že boli potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, ktoré mali zásadný význam pre rozhodnutie vo veci. PPD Inovec pri zvolávaní zhromaždenia vlastníkov pozemkov nedisponoval plnou mocou, a to ani od LESOV SR, š.p., ale ani od Žilinskej diecézy, a to aj napriek tomu, že PPD Inovec danú skutočnosť formálne deklaroval. Obidve plné moci boli totiž vyhotovené až dodatočne, tj. sú antedatované, a teda neplatné. To, že plná moc pre PPD INOVEC v danom čase skutočne nebola udelená, je zrejmé aj z notárskej zápisnice. V notárskej zápisnici je síce formálne deklarované, že zhromaždenie vlastníkov bolo zvolané verejnou vyhláškou zo dňa 20. februára 2014 podľa § 3 ods. 3 Zákona o poľovníctve, avšak plné moci na zvolanie zhromaždenia vlastníkov v notárskej zápisnici, resp. v jej prílohách pojaté nie sú. LESY SR, š.p. sa neskôr svoje tvrdenie snažili zvrátiť viacerými podaniami, no tieto ich dodatočné vyjadrenia majú zásadné trhliny. Plná moc pre PPD INOVEC bola udelená dodatočne, a to po tom ako bola požiadavka na predloženie plnej moci vznesená na samotnom zhromaždení. Z uvedených dôvodov navrhli, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobe žalobcu vyhovie v celom rozsahu s tým, že žalovaných v 1. až 3. rade zaviaže k náhrade trov konania alebo zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

3. Žalovaný v 2. rade vo vyjadrení k odvolaniu žalobcov uviedol, že žalobcovia ako hlavný dôvod nesprávneho posúdenia veci a nezákonnosti postupu pri uzatvorení zmluvy odôvodňujú skutočnosťou, že PPD Inovec nebol oprávnený zvolať zhromaždenie vlastníkov pozemkov Poľovného revíru Prieloh Čaradice, tým že nemal splnomocnenie od vlastníka LESY Slovenskej republiky, š. p. Toto tvrdenie žalobcu je nepravdivé a žalobca úmyselne zavádza súd skutočnosťou, o ktorej vie, že je nepravdivá. LESY Slovenskej republiky, š. p. túto plnú moc udelili. Jej originál sa nachádza v súdnom spise. V konaní ju LESY SR dokladovali a opakovane potvrdili svojim vyjadrením jej vystavenie. Žalobcovia nepredložili žiaden relevantný dôkaz o neplatnosti plnej moci LESY Slovenskej republiky, š. p. a Rímskokatolíckej cirkvi. Tvrdenia sú domnienky, ktoré boli opakovane vyvrátené listinnými dôkazmi vyžiadanými súdom. LESY SR, Rímskokatolícka cirkev ani PPD Inovec ako majoritný vlastníci a užívatelia pozemkov (viac než 80%) tohto poľovného revíru nevstúpili do konania na strane žalobcov a rešpektujú právny stav daný zmluvou o užívaní poľovného revíru od roku 2014 (už viac než 9 rokov z 15-ročného obdobia platnosti a účinnosti zmluvy). Žalobcovia disponujú výmerov pozemkov, ktorá nie je dostatočná ani na zvolanie zhromaždenia vlastníkov, ktoré rozhoduje o využití práva poľovníctva v poľovnom revíri. Žalobcovia nesprávne uvádzajú ako dôvod neplatnosti zmluvy neoznačenie všetkých vlastníkov poľovných pozemkov. Poukázal na § 16 ods. 1, 2 a § 14 ods. 3 Zákona o poľovníctve a uviedol, že správny orgán, vykonal kontrolu náležitostí zmluvy podľa zákona a zmluvu zaevidoval. Zmluva obsahuje všetky náležitosti požadované zákonom. Evidencia zmluvy a postup správneho orgánu nebol zo strany žalobcov resp. iných osôb spochybnený. Žalobca na súdy, resp. prokuratúru (ktorá tiež vec prešetrila a zastavila), opakovane predkladá vedome nepravdivé informácie, s cieľom poškodiť žalovaného a donútiť

ho, aby umožnil výkon práva poľovníctva konateľovi žalobcu IMA INVEST, s. r. o. Napadnuté rozhodnutie navrhol potvrdiť.

4. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd ( zák. e. – ialej len ) po zistení, že odvolanie bolo podané veas, oprávnenou stranou – žalobcami, v neprospech ktorých bolo rozhodnutie vydané ( ) proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúš?a ( ), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonné náležitosti ( a ) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v medziach daných rozsahom podaného odvolania ( ) a dôvodmi odvolania ( ), viazaný skutkovým stavom, ako ho zistil súd prvej inštancie, bez potreby jeho zopakovania alebo doplnenia ( ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario) a po preskúmaní zákonnosti a vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné pod3a ako vecne správny potvrdi?

5. Podľa odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

6. Predmetom konania po pripustených zmenách petitu je žaloba o ureenie, že doa 12. 05. 2012 uzavretá Zmluva o užívaní po3ovného revíru Prieloh Earadice z jednej strany medzi Po3ovníckym spolkom Lukov, IEO: 42 338 735 so sídlom Kozárovce 953 a z druhej strany Podielnickým po3nohospodárskym družstvo Inovec, 951 87 Volkovce, IEO: 00 198 897 a B. C., nar. XX. XX. XXXX, r. e. 551217/6131, bytom F. XX, XXX XX D. E. ako domnelými zástupcami vlastníkov po3ovných pozemkov zaelenených do spoloeného Po3ovného revíru Prieloh Earadice uznaného rozhodnutím Obvodného lesného úradu v Nitre e. 2004/00003 zo doa 03. 03. 2004 a zaevidovaná Pozemkovým a lesným odborom Okresného úradu Nitra pod3a § 16 ods. 1 zákona o po3ovníctve doa 27. 05. 2014 pod e. j.: OÚ- NR-PLO-2014/027922 je neplatná. Žaloba v tejto veci bola podaná na súd za úeinnosti Obeianskeho súdneho poriadku, preto sa aj podmienky procesnej prípustnosti takejto žaloby mali posudzova? pod3a Obeianskeho súdneho poriadku ( veta prvá ), prieom odvolací súd považuje žalobcami podanú žalobu za procesne prípustnú. Keiže súd prvej inštancie žalobu zamietol z dôvodu nedostatku vecnej legitimácie na strane žalovaných a ostatné právne otázky neposudzoval, odvolací súd sa zaoberal práve touto otázkou.

7. Pod3a stranami sú žalobca a žalovaný.

8. Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu - žalobcovi ním uplatoované právo (nárok), respektíve mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatoova?. Preskúmavanie vecnej legitimácie, ei už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súeas?ou každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiaden z úeastníkov konania nenamieta. Ak súd zistí nedostatok vecnej legitimácie, ei už na strane žalobcu (žalobcov) alebo žalovaného (žalovaných), žalobu zamietne a ostatnými argumentami nie je povinný sa zaobera?. Rovnako to platí aj pre odvolací súd, teda ak dospeje k záveru, že záver súdu prvej inštancie o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie v danej veci je správny, ostatnými odvolacími dôvodmi nie je potrebné sa zaobera?.

9. Súd prvej inštancie v danej veci postupoval správne, ak sa na prvom mieste zaoberal vecnou legitimáciou v spore, prieom uviedol, že stranami sporu, ei už na strane žalobcov alebo žalovaných musia by? nevyhnutne všetci vlastníci spoloeného po3ovného revíru bez oh3adu na to, ei sa zúeastnili alebo nezúeastnili hlasovania na zhromaždení vlastníkov, vychádzajúc z príslušných ustanovení zák. e. o po3ovníctve. Uviedol, že po3ovný revír je z h3adiska zákona chápaný ako spoloená vec, na ktorú sa vz?ahujú ustanovenia Obeianskeho zákonníka, no pokia3 ide o vznik nájomné vz?ahu, na základe ktorého nadobudne subjekt práva možnos? realizova? výkon práva po3ovníctva na základe zmluvy s vlastníkmi, je upravený osobitným predpisom, Zákonom o po3ovníctve.

10. Žalobcovia sa v tomto konaní domáhali neplatnosti zmluvy o užívaní po3ovného revíru Prieloh Earadice, ktorá bola schválená vlastníkmi prítomnými zhromaždení vlastníkov po3ovných pozemkov. Odvolací súd dospel k záveru, že z obsahu spisu je nepochybné, že žalobcovia neoznaeili za strany konania všetkých dotknutých vlastníkov pozemkov v uznanom po3ovnom revíri (a to, ei už na strane

žalobcov alebo žalovaných). Vecná legitimácia strán v spore vyplýva z hmotného práva. Na otázku vecnej legitimácie nadväzuje aj inštitút nerozlueného spoloeenstva, v ktorom ide o také spoloené práva alebo povinnosti, že sa rozsudok musí vz?ahova? na každého, kto vystupuje ako žalobca a ako žalovaný s tým, že nerozlueným spoloeenstvom je nútené spoloeenstvo, ktoré je takým procesným spoloeenstvom, v ktorom osobitný predpis vyžaduje pre úspech v spore úeas? všetkých subjektov právneho vz?ahu. V prípade, ak nie je splnená podmienka úeasti všetkých subjektov, súd musí žalobu pod3a zamietnu? bez toho, aby vykonával ialšie dôkazy a posudzoval vecnú stránku uplatneného práva v žalobe. Súd neza?ažuje ani poueovacia povinnos? oh3adne ureenia správneho okruhu strán v spore a ani povinnos? vykona? dokazovanie na zistenie všetkých do úvahy prichádzajúcich vecne legitimovaných subjektov, ktoré mali by? vzh3adom na predmet konania stranami sporu. Pre rozhodnutie súdu o nedostatku vecnej legitimácie postaeuje zistenie, že stranou sporu nie je eo i len jeden spoluvlastník po3ovných pozemkov, prieom zo spisu a z tvrdení strán sporu je zrejmé, že vlastníkov po3ovných pozemkov je nepomerne viac. Odvolací súd preto dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne a pre nedostatok vecnej legitimácie strán sporu nebolo možné odvolate3om vyhovie?. Zároveo z uvedeného dôvodu nebolo ani efektívne, aby sa odvolací súd zaoberal všetkými odvolacími námietkami žalobcov, s výnimkou tých, ktoré smerovali k tomu, že okruh strán sporu je ureený správne, eo súvisí práve s otázkou vecnej legitimácie.

11. Obdobnou problematikou sa zaoberali aj ostatné krajské súdy na Slovensku, prieom z rozhodnutí KS v Žiline sp. zn. , Krajského súdu v Prešove sp. zn. , Krajského súdu v Trnave sp. zn. , Krajského súdu v Košiciach sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. a sp. zn. , Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. a sp. zn. a Krajského súdu v Treneíne sp. zn. vyplýva, že súdy dospeli k záveru, že v takýchto konaniach musia by? stranou sporu všetci vlastníci pozemkov v po3ovnom revíri, a pokia3 tomu tak nie je, je to dôvod na zamietnutie žaloby.

12. Táto problematika, otázka vecnej legitimácie v sporoch o ureenie neplatnosti nájomnej zmluvy o užívaní po3ovného revíru bola predmetom dovolania (bez meritórneho prieskumu) vo veci, vedenej na NS SR pod sp. zn. zo doa 23. 08. 2023 (išlo o dovolanie vo veci vedenej na Krajskom súde Žilina vo veci sp. zn. ), prieom NS SR v tomto rozhodnutí uviedol, že dovolatelia nešpecifikovali právnu otázku, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená ( ). Dovolatelia v dovolaní nesúhlasili s otázkou posúdenia pasívnej vecnej legitimácie odvolacím súdom. Dovolatelia polemizovali so závermi odvolacieho súdu o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaných v konaní s poukazom na neúplne zistenie skutkového stavu, proces dokazovania a hodnotenie dôkazov súdom, prieom ale žiadnu konkrétnu právnu otázku v dovolaní nevymedzili. Dovolatelia tak v dovolaní vyjadrili len svoj nesúhlas s právnym posúdením a postupom odvolacieho súdu, takýto nesúhlas však sám o sebe nie je spôsobilý založi? prípustnos? dovolania pod3a . Uzavrel preto, že na podklade dovolania nebolo možné uskutoeni? meritórny dovolací prieskum. Vzh3adom na vyššie uvedené, dovolací súd v tejto easti odmietol podané dovolanie pod3a .

13. Otázkou neplatnosti výpovede zo zmluvy o užívaní po3ovného revíru sa zaoberali súdy v konaní vedenom na Okresnom súde Ružomberok pod sp. zn. a v rozsudku Krajského súdu v Žiline zo doa 16. novembra 2017 sp. zn. , prieom ich rozhodnutia boli aj predmetom prieskumu Najvyššieho súdu SR pod sp. zn. z 26. 06. 2019. V tomto rozhodnutí NS SR okrem iného uviedol, že predmetom tohto sporu nebola žaloba o neplatnos? uznesenia prijatého zhromaždením vlastníkov pozemkov, ale žaloba o neplatnos? výpovede zmluvy o užívaní po3ovného revíru. Keiže platnos? a uznášaniaschopnos? zhromaždenia nebola žalobcom uvádzaná ako dôvod neplatnosti výpovede a argumentáciu žalobcu v odvolaní bolo treba považova? za prostriedok procesnej obrany, ktorá nebola uplatnená v konaní pred súdom prvej inštancie, a keiže nešlo o žiaden z prípadov uvedených v až d) , nebolo možné ju v odvolaní použi?, nemal ani odvolací súd dôvod osobitne sa zaobera? argumentami žalobcu, ktoré sa týkali v podstate len spochyboovania priebehu zhromaždenia vlastníkov po3ovných pozemkov konaného doa 11. 11. 2016 z h3adiska jeho uznášaniaschopnosti a platnosti uznesenia prijatého na tomto zhromaždení. Navyše, posúdenie týchto otázok nemalo podstatný význam z h3adiska vecnej legitimácie na žalovanej strane, od vyriešenia ktorej otázky záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu.

14. Vychádzajúc z uvedeného, dospel odvolací súd k záveru, že ustálená rozhodovacia prax odvolacích súdov je jednotná v názore, že v konaní o neplatnosti zmluvy o užívaní po3ovného revíru musia by? úeastníkmi konania všetci vlastníci pozemkov v po3ovnom revíri, a pokia3 tomu tak nie je, je to dôvod na zamietnutie žaloby z dôvodu nedostatku pasívnej vecnej legitimácie, bez potreby skúmania vecných dôvodov žaloby, preto sa nimi odvolací súd vo svojom rozhodnutí ani nezaoberá. Takýto záver pod3a odvolacieho súdu vyplýva zo Zákona o po3ovníctve, z ktorého vyplýva, že zmluvu uzatvára budúci užívate3 po3ovného revíru s vlastníkom po3ovného revíru alebo vlastníkmi spoloeného po3ovného revíru a nemá nao vplyv to, ei boli jednotliví vlastníci uvedení ako strana v zmluve o užívaní po3ovného revíru alebo len oznaeení všeobecnou formuláciou „Vlastníci po3ovných pozemkov“. Pod3a dôvodovej správy k novele Zákona o po3ovníctve úeinnou od 01. 07. 2013 sa zjednodušili niektoré postupy pri priebehu zhromaždení vlastníkov po3ovných pozemkov, eo sa prejavilo tým, že zmluva už nemusí obsahova? obchodný názov, sídlo a identifikaené eíslo právnickej osoby alebo meno, priezvisko, adresu trvalého pobytu a dátum narodenia fyzickej osoby, ktoré sú zmluvnými stranami, ale len identifikaené údaje užívate3a po3ovného revíru a identifikaené údaje splnomocnencov pod3a § 5 ods. 7 poverených podpisom zmluvy, preto je už poukazovanie na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR bezpredmetné. To však nie nemení na závere, že zmluvu uzatvárajú vlastníci spoloeného po3ovného revíru, a preto musia by? stranou v spore. Aktívna legitimácia strán sporu sa skúma na zaeiatku sporu, bez posúdenia vecnej stránky predmetu konania a nie je možné preskúma? celý predmet konania, celú argumentáciu žalobcu a na základe takéhoto celého prieskumu dospie? k záveru o vecnej legitimácii, preto sa odvolací súd všetkými odvolacími námietkami žalobcov nezaoberal. Dôvodmi neplatnosti zmluvy o užívaní po3ovného revíru by sa súd zaoberal až po zistení, že stranami sporu sú všetci vlastníci po3ovného revíru, a to, ei na strane žalobcov alebo žalovaných.

15. K namietaným nesprávnym skutkovým zisteniam súdu prvej inštancie odvolací súd uvádza, že aj kei je pravdou, že súd prvej inštancie v bode 20. rozsudku uviedol, že nebolo sporné, že zvolávate3 zastupoval vlastníkov, ktorí predstavujú zákonom stanovenú minimálne jednu tretinu vlastníkov po3ovných pozemkov poeítanú pod3a výmery po3ovných pozemkov zaelenených do po3ovného revíru Prieloh Earadice a zvolávate3 bol na zvolanie zhromaždenia vlastníkov splnomocnený rovnako Lesmi Slovenskej republiky, štátnym podnikom ako správcom majetku najväešieho vlastníka, t.j. Slovenskej republiky a tiež Rímskokatolíckou cirkvou, Žilinskou diecézou, s eím sa odvolací súd nestotožouje, pretože poeas konania práve bolo sporné, ei bolo zhromaždenie vlastníkov zvolané platne a ei sú plné moci od Lesy Slovenskej republiky a Rímskokatolíckej cirkvi, Žilinskej diecézy platné, avšak táto skutoenos? nemá vplyv na správny záver súdu prvej inštancie o nedostatku vecnej legitimácie a zamietnutí žaloby z tohto dôvodu.

16. Pokia3 žalobcovia namietali, že nemôžu vzniknú? práva a povinnosti subjektom, ktoré sú v zmluve oznaeené len všeobecnou formuláciou „Vlastníci po3ovných pozemkov“, eo je dôvodom neplatnosti zmluvy, k tomu odvolací súd uvádza, že posúdenie platnosti zmluvy o užívaní po3ovného revíru by bolo predmetom posudzovania súdmi až v prípade, ak by bola vecná legitimácia strán v spore preukázaná, prieom tomu tak nie je, preto nebolo potrebné sa týmito argumentami zaobera?. Ak by bolo pravdivé, že vlastníci po3ovného revíru by mohli by? stranou sporu len za predpokladu, že by PPD L. a B. C. mali platne udelenú plnú moc, eo sa však nestalo alebo, že by v zmluve ako jej zmluvná strana vystupovali všetci vlastníci po3ovných pozemkov, došlo by až posúdením dôvodnosti žaloby vo veci samej k záverom o vecnej legitimácii v spore, prieom odvolací súd takýto postup nepovažuje za správny. Z doterajšej rozhodovacej einnosti súdov vyplýva, že stranami sporu majú by? všetci vlastníci po3ovných pozemkov a nestaeí, aby nimi boli len tí, ktorí zmluvu uzavreli, aj kei odvolaciemu súdu je zrejmé, že poety vlastníkov pozemkov po3ovných revírov dosahujú v mnohých prípadoch stovky až tisíce, eo komplikuje uplatnenie práva v takom prípade. Na túto situáciu by bolo možné reagova? zmenou právnej úpravy tak, aby bolo možné domôc? sa takýchto práv jednoduchšie, eo však nie je úlohou odvolacieho súdu. Ak sa s ialšími otázkami, ktorými žalobcovia odôvodoovali podanú žalobu, súd prvej inštancie nezaoberal a nevyporiadaval (vrátane vyjadrenia zo doa 20. mája 2020, ktorého obsah oh3adom pasívnej vecnej legitimácie korešponduje s odvolacími dôvodmi), nemožno jeho postup považova? za nesprávny a jeho rozhodnutie z tohto dôvodu za nepreskúmate3né. Súd prvej inštancie sa v napadnutom rozhodnutí vyporiadal s k3úeovým argumentom, a to otázkou vecnej legitimácie, a pokia3 z tohto dôvodu žalobu zamietol, nebolo jeho povinnos?ou sa vyporiadava? so všetkými argumentami žalobcov, preto je jeho odôvodnenie rozsudku postaeujúce pre záver o tom, že základné právo strany sporu na spravodlivý proces bolo realizované. Rovnako tak z tohto dôvodu nebol povinný vykonáva? ani žalobcami navrhované dokazovanie, preto nevykonanie navrhovaných dôkazov v danej veci neznamená

samo o sebe porušenie práva žalobcov na spravodlivý proces. Ak nebol správny okruh úeastníkov, ani výsledok vykonaného dokazovania by neznamenal iné rozhodnutie o žalobe. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny, vrátane súvisiaceho výroku o trovách konania, potvrdil.

17. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol pod3a v spojení s a v konaní úspešným žalovaným v 1., 2. a 3. rade priznal voei žalobcom v 1. a 2. rade nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, s tým, že žalobcovia sú povinní zaplati? ich každému zo žalovaných v 1., 2. a 3. rade spoloene a nerozdielne. Toto rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).