Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 22 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (30)e0b/361949.7dbb0b.pdf
PDF · 109.51 KB
No categories available
3Cdo/158/2010
Najvyšší súd 3 Cdo 158/2010
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne akad. mal. K. S.,
bývajúcej v B., zastúpenej JUDr. I. B., advokátkou so sídlom v B., proti žalovaným
1/ Ľ. G. a 2/ T. G., obom bývajúcim v B., zastúpeným JUDr. J. P., advokátkou so sídlom
v B., 3/ Mestskej časti Staré Mesto, so sídlom v Bratislave, Vajanského nábrežie č. 3,
o určenie neplatnosti zmluvy o prevode vlastníctva bytu, vedenej na Okresnom súde
Bratislava I pod sp. zn. 10 C 173/2001, o dovolaní žalovaných 1/ a 2/ proti rozsudku
Krajského súdu v Bratislave z 24. februára 2010 sp. zn. 15 Co 108/2009, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky z r u š u j e rozsudok Krajského súdu v Bratislave
z 24. februára 2010 sp. zn. 15 Co 108/2009 a vec vracia tomuto súdu na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Bratislava I rozsudkom z 22. septembra 2008 č.k. 10 C 173/2001-160
zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala určenia, že v časti, týkajúcej sa prevodu
miestnosti č. 5 – komora na 3. poschodí domu súpisné č. X. na F. námestí č. X. v B. (ďalej len
„komora“), je neplatná zmluva č. X. uzavretá 26. apríla 2000, ktorou žalovaní 1/ a 2/
nadobudli vlastníctvo bytu č. 13 na 3. poschodí bytového domu súpisné č. X. v B. na F. nám.
č. X. spolu so zodpovedajúcim podielom na spoločných častiach a zariadeniach domu a na
2
pozemku parcelného č. X. – zastavaná plocha vo výmere X. m(ďalej len „zmluva o prevode
vlastníctva bytu“). Vychádzajúc z výsledkov dokazovania vykonaného výsluchom účastníkov
konania, svedeckou výpoveďou, listinnými dôkazmi a ohliadkou miesta dospel k zisteniu, že
žalobkyňa bola nájomníčkou bytu (ateliéru) na 3. poschodí uvedeného bytového domu,
žalovaní 1/ a 2/ pôvodne nájomníkmi bytu č. 13 na 3. poschodí uvedeného bytového domu.
Komora aj z hľadiska stavebno-technického tvorila príslušenstvo bytu č. 13 v nájme
žalovaných 1/ a 2/, ktorí v rámci mesačných úhrad nájomného za byt platili aj za komoru.
Ako nájomcom bytu č. 13 vzniklo im právo na uzavretie zmluvy o prevode vlastníctva bytu.
Zmluvou o prevode vlastníctva bytu bol byt prevedený a keďže jeho príslušenstvom bola aj
komora (čl. II ods. 2 zmluvy o prevode vlastníctva bytu), došlo spolu s bytom aj k prevodu
komory. Žalobkyňa v konaní nepreukázala, že komora je v jej nájme. So zreteľom na to
dospel súd prvého stupňa k záveru, že nemá naliehavý právny záujem na požadovanom určení
(§ 80 písm. c/ O.s.p.), lebo ak by aj súd vyhovel jej žalobe, neovplyvnilo by to ničím jej
právne postavenie voči žalovaným. Z týchto dôvodov neopodstatnenú žalobu zamietol.
Rozhodol tiež o trovách konania (§ 142 ods. 1 O.s.p.).
Uvedený rozsudok napadla žalobkyňa odvolaním, v ktorom namietala, že komora je
príslušenstvom jej bytu. Súdu prvého stupňa vytkla, že rozhodol bez toho, aby zistil správne
skutkový stav a vykonal navrhované dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností.
Navrhla, aby odvolací súd doplnil dokazovanie svedeckou výpoveďou a tiež listinnými
dôkazmi preukazujúcimi, že komora tvorí príslušenstvo jej bytu.
Krajský súd v Bratislave rozsudkom z 24. februára 2010 sp. zn. 15 Co 108/2009
napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmenil určiac, že zmluva o prevode vlastníctva bytu
je v časti týkajúcej sa prevodu komory neplatná; rozhodol tiež o trovách prvostupňového
a odvolacieho konania. V odôvodnení uviedol, že o odvolaní rozhodol bez nariadenia
pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že je opodstatnené. Na rozdiel od súdu
prvého stupňa dospel k názoru, že žalobkyňa v konaní preukázala nielen svoj naliehavý
právny záujem na požadovanom určení v zmysle § 80 písm. c/ O.s.p., ale tiež to, že komora
tvorí príslušenstvo bytu, ktorý jej bol v minulosti pridelený do osobného užívania a za ktorý aj
prenajímateľovi riadne uhrádzala nájomné. Žalovaní 1/ a 2/ naopak nepreukázali, že by
komora tvorila príslušenstvo bytu č. 13, ktorého boli v minulosti osobnými užívateľmi. Keďže
komora napriek tomu, že nebola príslušenstvom bytu v ich nájme, bola prevedená ako
príslušenstvo bytu zmluvou o prevode vlastníctva bytu, je uvedená časť zmluvy neplatná
(§ 39 Občianskeho zákonníka v spojení s § 16 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve
bytov a nebytových priestorov). Z týchto dôvodov rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak,
že žalobe vyhovel. O trovách konania rozhodol s poukazom na § 224 ods. 2 a § 142 ods. 1
Proti rozsudku odvolacieho súdu podali žalovaní 1/ a 2/ dovolanie. Žiadali rozsudok
odvolacieho súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Uviedli, že dovolanie je procesne
prípustné v zmysle § 238 ods. 1 O.s.p. a opodstatnené tým, že smeruje proti rozsudku
odvolacieho súdu, ktorý spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/
O.s.p.). Nesúhlasili so záverom odvolacieho súdu, že žalobkyňa v konaní preukázala, že
komora je príslušenstvom ňou užívaného bytu (ateliéru). Všetky relevantné dôkazy svedčia
naopak o tom, že komora bola príslušenstvom bytu, ktorý nadobudli zmluvou o prevode
vlastníctva bytu. V prospech záveru, že komora patrí k ich bytu, svedčia doklady nimi
predložené súdu prvého stupňa, ďalej stavebno-technické usporiadanie bytového domu a tiež
skutočnosť, že nájomné uhrádzali aj za komoru.
Žalovaná 3/ sa vo vyjadrení k dovolaniu stotožnila s názorom dovolateľov a navrhla,
aby dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu zmenil tak, že potvrdí rozsudok súdu prvého
stupňa.
Žalobkyňa vo vyjadrení k dovolaniu poukázala na vecne správne závery, na ktorých
spočíva rozsudok odvolacieho súdu. Podľa jej názoru v konaní dostatočne preukázala, že
komora je príslušenstvom bytu, ktorý jej bol pridelený do osobného užívania, a za ktorý ako
jeho nájomníčka riadne uhrádzala nájomné, súčasťou ktorého bola aj úhrada za užívanie
komory. Žalovaní 1/ a 2/ nepreukázali, že v minulosti im bol do osobného užívania pridelený
byt č. 13 spolu v komorou a nevedeli ničím preukázať, ako vznikol rozdiel v celkovej výmere
podlahovej plochy ich bytu pri porovnaní stavu pred uzavretím zmluvy o prevode vlastníctva
bytu a po uzavretí tejto zmluvy. Žiadala, aby dovolací súd neopodstatnene podané dovolanie
„odmietol“.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že
dovolanie podali včas účastníci konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), ktorí sú zastúpení advokátkou
(§ 241 ods. 1 O.s.p.) a že dovolanie smeruje proti rozsudku odvolacieho súdu, proti ktorému
je dovolanie procesne prípustné (§ 238 ods. 1 O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie
v rozsahu podľa § 242 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1
O.s.p.) a dospel k záveru, že rozsudok odvolacieho súdu treba zrušiť.
V zmysle § 241 ods. 2 O.s.p. môže byť dovolanie podané iba z dôvodov, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237 O.s.p., b/ konanie je postihnuté inou vadou,
ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom
právnom posúdení veci.
Dovolací súd je zo zákona (§ 242 ods. 1 O.s.p.) povinný prihliadnuť na procesné vady
konania uvedené v § 237 O.s.p. a tiež tzv. iné (v § 237 O.s.p. neuvedené) vady konania,
pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Vady konania v zmysle § 237 O.s.p.
neboli v dovolaní namietané a v dovolacom konaní ani nevyšli najavo. V dovolacom konaní
ale vyšlo najavo, že v odvolacom konaní došlo k procesným vadám konania majúcim za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.). K tomuto záveru
dospel dovolací súd z nasledovných dôvodov:
1. Zo spisu vyplýva, že súd prvého stupňa, vychádzajúc z výsledkov ním vykonaného
dokazovania (výsluchom účastníkov, svedeckou výpoveďou, listinnými dôkazmi a ohliadkou
bytov účastníkov konania), založil svoje rozhodnutie na zistení skutkovej povahy, že komora
tvorila príslušenstvo bytu prideleného do osobného užívania žalovaným 1/ a 2/. Odvolací súd
na rozdiel od toho založil svoje rozhodnutie na skutkovom zistení, že komora tvorila
príslušenstvo bytu, ktorý bol pridelený do osobného užívania žalobkyne.
I keď odvolací súd v odôvodnení napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa vytkol
(len) nesprávne právne posúdenie veci, z obsahu tohto rozhodnutia celkom zreteľne vyplýva,
že vychádzal z odlišných (opačných) skutkových zistení než súd prvého stupňa a vec
skutkovo prehodnotil. Odvolací súd si pri tom dostatočne neuvedomil, že ak nie sú skutkové
zistenia súdu prvého stupňa správne, treba v odvolacom konaní dokazovanie v potrebnom
rozsahu zopakovať (§ 213 ods. 3 O.s.p.). Porušením ustanovenia § 213 ods. 3 O.s.p. došlo
k procesnej vade konania v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.
2. O procesnú vadu konania v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p. ide tiež v prípade
nepreskúmateľnosti rozhodnutia súdu (viď R 111/1998). Pokiaľ je dovolanie procesne
prípustné, dovolací súd musí na vadu tejto povahy prihliadnuť, i keď nebola v dovolaní
uplatnená.
Aj odôvodnenie rozsudku odvolacieho súdu musí mať náležitosti uvedené v § 157
ods. 3 O.s.p. (§ 211 O.s.p.). Odvolací súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia musí
vyporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť
v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen s poukazom na výsledky vykonaného
dokazovania a skutkové zistenia súdu, ale tiež s poukazom na prijaté právne závery. Účelom
odôvodnenia rozsudku je vysvetliť postup súdu a dôvody jeho rozhodnutia. Odôvodnenie
rozhodnutia odvolacieho súdu musí byť zároveň aj dostatočným podkladom pre uskutočnenie
prieskumu v dovolacom konaní. Ak rozsudok odvolacieho súdu neobsahuje náležitosti
uvedené v § 157 ods. 2 O.s.p., je nepreskúmateľný.
Účastníkmi súdneho konania o neplatnosť právneho úkonu o prevode vlastníctva
musia byť všetci, ktorí túto zmluvu uzavreli (prípadne ich právni nástupcovia), a to buď ako
žalobcovia, alebo ako žalovaní (viď primerane rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 3 Cdo 122/2002 uverejnený v časopise Zo súdnej praxe pod č. 30/2004).
Ak účastníkom konania nie je niektorý z účastníkov zmluvy (prípadne jeho právny nástupca),
súd musí žalobu zamietnuť pre nedostatok vecnej legitimácie. V danom prípade boli
účastníkmi zmluvy o prevode vlastníctva bytu žalovaní 1/ a 2/ ako nadobúdatelia a Hlavné
mesto Slovenskej republiky Bratislava ako prevodca (pri označení ktorého bola ako
správkyňa prevádzaných nehnuteľností uvedená žalovaná 3/). Odvolací súd v napadnutom
rozsudku nevysvetlil, z čoho vychádzal pri zaujímaní právneho názoru, že nie Hlavné mesto
Slovenskej republiky Bratislava, ale žalovaná 3/ je v preskúmavanej veci pasívne vecne
legitimovaná. Z uvedeného dôvodu je dovolaním napadnutý rozsudok nepreskúmateľný.
3. Pokiaľ dovolatelia namietajú, že zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu spočíva na
nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.), treba uviesť, že právnym
posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na
zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. Rozsudok odvolacieho súdu nebolo
možné v dovolacom konaní podrobiť prieskumu z hľadiska vecnej správnosti zaujatých
právnych záverov, lebo vzhľadom na už spomenuté tzv. iné vady konania nemal dovolací súd
pre takéto posúdenie dostatočný podklad.
Vzhľadom na to, že v odvolacom konaní došlo k procesným vadám v zmysle § 241
ods. 2 písm. b/ O.s.p. (viď 1. a 2.), Najvyšší súd Slovenskej republiky zrušil napadnutý
rozsudok odvolacieho súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 243b O.s.p.).
V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného a dovolacieho konania
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 17. februára 2011
JUDr. Emil F r a n c i s c y, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková