Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_9Co-224-2017.pdf
PDF · 80.92 KB
Case nature
Area
Subarea
9Co/224/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Mejstríka, členov senátu JUDr. Jána Burika a JUDr. Jozefa Turzu, v právnej veci žalobcu: Poľovnícke združenie Kamenná, so sídlom Liptovské Sliače, Stupy 1477/42, IČO: 42 361 737, zastúpeného Mgr. Samuelom Dorociakom, advokátom so sídlom C. L., Q. XXX/X proti žalovaným: 1/ G. C., nar. XX. XX. XXXX, bytom C. P. - F. P., B. B. XXXX/XX, 2/ T. I., nar. XX. XX. XXXX, bytom C. P. - F. P., F. XXXX/XX, 3/ P. C., nar. XX. XX. XXXX, bytom D., U. XX, všetci zastúpení advokátskou kanceláriou JUDr. JURKOVEC ADVOKAT DK, s.r.o., so sídlom Dolný Kubín, M. R. Štefánika 1822, IČO: 36 832 103, o určenie neplatnosti výpovede zmluvy o užívaní poľovného revíru Kamenná, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Ružomberok, č.k. 5C/121/2016-139 zo dňa 25. 04. 2017, takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žalovaným 1/, 2/, 3/ p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Ružomberok zamietol žalobu, ktorou sa žalobca voči označeným žalovaným 1/, 2/, 3/ domáhal určenia, že výpoveď zmluvy o užívaní poľovného revíru zo dňa 19. 12. 2012, zaevidovanej bývalým Obvodným lesným úradom v Ružomberku dňa 09. 01. 2013 a uzavretej medzi žalobcom v právnom postavení nájomcu a vlastníkmi poľovných pozemkov v poľovnom revíri Kamenná v právnom postavení prenajímateľa, ktorej výpoveď zo dňa 12. 11. 2016 bola doručená žalobcovi, je neplatná. Prvoinštančný súd zamietnutie žaloby zdôvodnil s poukazom na ust. § 78, § 131 a § 137 písm. c/ CSP, keď konštatoval, že v prejednávanej veci neboli stranami sporu všetci, ktorí boli účastníkmi zmluvy o užívaní poľovného revíru zo dňa 19. 12. 2012, a teda súd z dôvodu nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalobu zamietol. Predmet sporu sa priamo dotýka i ostatných vlastníkov (spoluvlastníkov) poľovných pozemkov, pričom táto skutočnosť minimálne vyplýva aj zo samotnej zmluvy o užívaní poľovného revíru, ktorá bola uzatvorená medzi žalobcom a prenajímateľmi. Pretože sa jedná v tomto prípade o nútené procesné spoločenstvo, je potrebné, aby na strane žalovaných vystupovali všetci účastníci dotknutého právneho úkonu. O trovách konania rozhodol súd vzhľadom na úspech strán v konaní a žalovaným 1/ až 3/ priznal náhradu trov v plnom rozsahu.
2. Proti tomuto rozsudku, v zákonom stanovenej lehote, prostredníctvom zástupcu podal odvolanie žalobca. Podľa neho rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a nesprávneho zistenia skutkového stavu. Predmetom konania bolo určenie neplatnosti právneho úkonu - výpovede, ktorú dali žalovaní 1/ až 3/ rade. Zo samotného textu listu vyplýva, že výpoveď dávajú „vlastníci poľovných pozemkov“, avšak táto formulácia evokuje, že toto titulovanie patrí samotným žalovaným, ktorí výpoveď podpísali. Žalovaní spolu s výpoveďou nedoručili žalobcovi žiadne
plnomocenstvo, ani žiadnu inú listinu, z ktorej by malo vyplývať, že akýkoľvek vlastník pozemkov poľovného revíru splnomocnil žalovaných na podanie výpovede zmluvy. Žalobca tak mal za to, že žalovaní 1/ až 3/ konali vo svojom vlastnom mene a na svoj vlastný účet. Prvoinštančný súd sa má vysporiadať aj s otázkou platnosti udelených plných mocí. Z odôvodnenia rozsudku však toto nevyplýva. Podľa odvolateľa všetky uznesenia urobené na zhromaždení vlastníkov, konaného dňa 11. 11. 2016, sú neplatné. Samotné zhromaždenie nebolo uznášaniaschopné vzhľadom na spôsob prepočítavania hlasovacieho práva vo vzťahu k výmerám pozemkov tvoriacich poľovný revír. Súd tak vydal rozhodnutie, ktoré sa javí ako prekvapivé. Súd počas celého konania neuviedol, že je sporná otázka pasívnej vecnej legitimácie. Vykonal rozsiahle dokazovanie a v rozhodnutí potom len stroho uviedol, že vzhľadom na nedostatok vecnej pasívnej legitimácie sa ďalej nezaoberal vyhodnotením skutkového stavu. Takýmto nesprávnym procesným postupom súd znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Odvolateľ žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobe v plnom rozsahu vyhovie, resp. tento zrušil a vec vrátil súdu na ďalšie konanie.
3. K podanému odvolaniu sa prostredníctvom zástupcu vyjadrili žalovaní 1/ až 3/. Uviedli, že závery súdu prvej inštancie, na základe ktorých došlo k zamietnutiu žaloby, považujú za správne, vychádzajúc z aplikácie správnych ustanovení zákona. Žalobca ako jediný dôvod neplatnosti výpovede zmluvy o užívaní poľovného revíru Kamenná zo dňa 19. 12. 2012 uvádzal hmotnoprávnu podmienku plnenia zmluvy (vyplácanie náhrad za užívanie poľovného revíru), pričom preukazoval, že tento sa nezakladá na pravde a neexistuje zákonný alebo zmluvne dojednaný dôvod na vypovedanie zmluvy. Odvolanie žalobcu sa potom javí v rozpore so zásadami a princípmi Civilného sporového poriadku, keď žalobca v odvolaní poukazuje na iné a nové dôvody neplatnosti výpovede, na ktoré nijakým spôsobom nepoukazoval v konaní pred súdom prvej inštancie. V zmysle jednotlivých ustanovení zákona č. 274/2009 Z. z. o poľovníctve o využití práva poľovníctva v poľovnom revíri rozhoduje vlastník samostatného poľovného revíru alebo vlastníci spoločného poľovného revíru postupom podľa § 5 (zhromaždenie si zvolí ním určený počet splnomocnencov, ktorým určí rozsah zastupovania vlastníkov poľovných pozemkov podľa tohto zákona). O výpovedi zmluvy sa rozhodlo na zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov konaného dňa 11. 11. 2016, ktorého priebeh bol osvedčený notárskou zápisnicou vyhotovenou JUDr. Ondovom. Zhromaždenie taktiež riadne ustanovilo troch zástupcov, ktorých okrem iného poverilo aj na doručenie výpovede pre žalobcu, o čom bolo riadne rozhodnuté formou uznesenia na zhromaždení vlastníkmi poľovných pozemkov. To, či bolo zhromaždenie uznášaniaschopné, kontroloval okrem iného aj Okresný úrad Ružomberok, pozemkový a lesný odbor, a to na základe vznesených pripomienok zo strany žalobcu v štádiu pred vyradením zmluvy z evidencie, keďže žalobca rozporoval dokumentáciu predloženú žalovanými. Žalobca nenapádal v žalobe uznášaniaschopnosť zhromaždenia a ani platnosť prijatých uznesení na zhromaždení, a tým ani platnosť udeleného poverenia zo strany zhromaždenia pre troch splnomocnených zástupcov, pričom na uvedené skutočnosti poukazuje až v odvolaní, čo je v zmysle CSP neprijateľné. Argumentácia, že žalovaní nikdy neboli oprávnení konať v mene splnomocnencov a že všetky uznesenia prijaté na zhromaždení vlastníkov sú neplatné, sa javí ako čisto účelová, neopierajúca sa o reálny skutkový a právny stav. Aj ďalšia argumentácia žalobcu sa javí ako čisto účelová so snahou zlepšiť jeho argumentačnú situáciu bez ohľadu na skutočný právny a skutkový stav. Zástupca žalovaných navrhol rozsudok okresného súdu ako správny potvrdiť a odvolanie zamietnuť.
4. Žalobca vo svojej replike k vyjadreniu žalovaných zotrval na svojich predchádzajúcich prednesoch.
5. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal vec v intenciách § 379 až § 381 CSP a postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP napadnutý rozsudok prvoinštančného súdu podľa § 387 CSP ako vecne správny potvrdil.
6. Pri preskúmavaní napadnutého rozsudku odvolací súd vychádzal z rozsahu odvolania, zo spisového materiálu, ako aj zo skutkového stavu tak, ako ho zistil súd prvej inštancie. V konaní sa riešila otázka, či výpoveď zmluvy o užívaní poľovného revíru zo dňa 19. 12. 2012 zaevidovaná bývalým Obvodným lesným úradom v Ružomberku dňa 09. 01. 2013, doručená žalovanému dňa 12. 11. 2016, je (ne) platná. Ako dôvod neplatnosti žalobca uvádzal neexistenciu výpovedného dôvodu, t. j. vyplácať náhradu za postúpenie užívania poľovného revíru vlastníkom poľovníckych pozemkov s výmerou presahujúcou 20 ha ročne (nevyplatenie náhrady PD Lisková - Sliače). Z predloženej kópie zmluvy o užívaní poľovného revíru vyplynulo, že ako prenajímatelia (vlastníci poľovných pozemkov v poľovnom revíri
Kamenná) vystupovali - Spoločný urbár obce Liptovské Sliače, Obec Liptovské Sliače, Slovenský pozemkový fond, Pozemkové spoločenstvo Ivachnová, Katolícky farský úrad Liptovské Sliače, T. G., T. U. a zástupcovia vlastníkov poľovných pozemkov T. G., L. Q., T. C. a ako nájomca v zmluve bol uvedený žalobca (Poľovnícke združenie Kamenná - Liptovské Sliače). Už z tohto vyplýva, že účastníkom zmluvy bolo viac, resp. iné subjekty ako sú označené v žalobe o neplatnosť výpovede z tejto zmluvy. Zo samotnej výpovede zmluvy zo dňa 12. 11. 2016 vyplýva, že výpoveď dávajú vlastníci poľovných pozemkov zaradených do poľovného revíru Kamenná, zastúpení splnomocnenými zástupcami na základe rozhodnutia zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov, ktoré sa konalo dňa 11. 11. 2016 v Hrabušiciach. Tiež z odpisu notárskej zápisnice N 686/2016 spísanej notárom JUDr. Ľubomírom Ondovom z uznesenia č. 12 vyplýva, že zhromaždenie vlastníkov poľovných pozemkov zvolilo troch splnomocnencov a vymedzilo rozsah splnomocnenia.
7. Odvolací súd na základe uvedených skutočností, ako aj záverov prvoinštančného súdu dospel k tomu, že tento v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie veci, vykonal dokazovanie, ktoré vyhodnotil v súlade s ust. § 195 CSP a vo veci samej dospel k skutkovým a právnym záverom, s ktorými sa odvolací súd stotožnil a na ktoré v zmysle ust. § 387 ods. 2 CSP poukazuje. Prvoinštančný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia riadnym spôsobom uviedol zistený skutkový stav, primeraným spôsobom opísal stanoviská procesných strán, citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Tieto zároveň primeraným a dostatočným spôsobom v súlade s § 220 CSP zdôvodnil. Aj odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že v tomto prípade u označených žalovaných nebola preukázaná pasívna vecná legitimácia, resp. v konaní neboli označení a nevystupovali všetky strany sporu, ktorých sa prípadné rozhodnutie týka (prenajímateľmi poľovných pozemkov neboli v žalobe označení žalovaní, ale vlastníci poľovných pozemkov, resp. zmluva bola tiež vypovedaná splnomocnenými zástupcami, čo konštatoval aj žalobca vo svojej žalobe).
8. Pretože odvolateľ neuviedol žiadne skutočnosti, ktorými by sa nezaoberal súd prvej inštancie, resp. ktoré by boli spôsobilé inak vyhodnotiť skutkový alebo právny stav odvolacím súdom, z týchto dôvodov rozhodnutie súdu prvej inštancie odvolací súd ako vecne správne potvrdil.
9. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd s poukazom na ust. § 396 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP a žalovaným, ktorí mali úspech vo veci v odvolacom konaní, priznal náhradu trov v celom rozsahu.
10. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).