Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_13CoP-76-2024.pdf
PDF · 116.06 KB
Case nature
Area
Subarea
13CoP/76/2024
Uznesenie
Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Daniela Ilavského a sudkýň JUDr. Janky Benkovičovej a JUDr. Táne Šefčíkovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom C. D. XX, zaúpené procesným opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, Piešťany, adresa sídla Krajinská cesta 5053/13, Piešťany, dieťa rodičov – matka: B. E., nar. XX.X.XXXX, bytom C. D. XX, zastúpená splnomocnencom: Advokátska kancelária Horansky and Partners s. r. o., IČO: 56 023 499, adresa sídla Staničná 2308/1, Piešťany, otec: F. B., nar. XX.X.XXXX, bytom C. D. XXX, o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní matky proti uzneseniu Okresného súdu Trnava č. k. 14P/17/2024-27 z 5. marca 2024, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd odvolaním napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
II. Žiaden z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Uznesením súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie, ktorým dočasne upravil styk otca s maloletou tak, že otec je oprávnený stýkať sa s maloletou A., nar. XX.X.XXXX každú párnu sobotu v čase od 10:00 hod. do 16:00 hod., kedy si otec maloletú prevezme a odovzdá v mieste bydliska maloletej a každý nepárny utorok od 15:00 hod. do 18:00 hod., kedy si maloletú vyzdvihne v školskom zariadení a odovzdá v mieste bydliska maloletej. Matka je povinná maloletú na styk riadne pripraviť a otcovi na určenom mieste a čase odovzdať (výrok I.) a ustanovil Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany, so sídlom Krajinská cesta 5053/13, Piešťany, za procesného opatrovníka maloletej (výrok II.).
1.1 Na odôvodnenie svojho rozhodnutia uviedol, že dňa 5.2.2024 bol na Okresný súd Trnava doručený návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by súd zakázal styk otca s maloletou A. z dôvodu, že maloletá A. tohto roku začala navštevovať školskú psychologičku, ktorej sa zdôverila, že otec býva často opitý, keď k nemu chodí na víkend, berie ju do pohostinstva, učí ju hrať automaty a pod. Zároveň matke maloletá A. povedala, že keď bola u otca, otec sa opitý vyzliekol donaha a chcel sa k nej pritúliť, taktiež ráno, keď mal nevoľnosti z alkoholu, maloletá sa zľakla, čo je otcovi, ktorý jej povedal, že umiera. Zrejme na margo uvedeného bola matka telefonicky kontaktovaná školskou psychologičkou, ktorá spísala správu aj pre kolíznu opatrovníčku a políciu. Maloletá matke povedala, že keď bola u otca sadol si v trenkách, mal ich roztrhané a povedal jej, čo mu tam pozerá, na to má ešte čas. Maloletá A. navštevuje otca každý druhý víkend. Maloletá príde od otca nepripravená do školy, špinavá, nevedie ju k dodržiavaniu základnej hygieny, t.j. k umývaniu rúk a zubov. Naposledy prišla od otca s plačom a matke sa ospravedlňovala. Zároveň uviedla, že otec maloletú ovplyvňuje, tvrdí, že matka ju neľúbi, keďže má ďalšie dieťa s iným partnerom. Matka má za to, že nie je vhodné, aby sa otec s maloletou stretával, nakoľko to nemá dobrý vplyv na psychiku maloletej. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany považuje návrh matky za nedôvodný a má za to, že zákaz styku je výrazným zásahom do rodičovských práv a je k nemu možné pristúpiť až po náležite vykonanom dokazovaní.
1.2 V konaní mal za osvedčené, že rodičia maloletej nie sú manželia a nežijú v spoločnej domácnosti. Výkon ich práv a povinností k maloletej A. bol naposledy vo veci samej upravovaný rozsudkom Okresného súdu Piešťany sp. zn. 13P/181/2019 z 10.6.2020, ktorým rozhodnutím bola schválená rodičovská dohoda, na základe ktorej je okrem iného otec oprávnený stretávať sa s maloletou A. každý párny týždeň v roku od utorka od 15:00 hod. do stredy do 8:00 hod., kedy si otec maloletú vyzdvihne v školskom zariadení, ktoré maloletá navštevuje a následne ju na tom istom mieste odovzdá, ďalej od piatku od 15:00 hod. do nedele do 18:00 hod., kedy si otec maloletú vyzdvihne v školskom zariadení, ktoré maloletá navštevuje a odovzdá ju matke v stanovenom čase v mieste bydliska matky a v každom nepárnom týždni od utorka od 15:00 hod. do štvrtka do 18:00 hod., kedy si otec maloletú vyzdvihne v školskom zariadení, ktoré maloletá navštevuje a následne ju na tom istom mieste odovzdá, ďalej počas letných prázdnin v rozsahu dvoch týždňov v mesiaci júl a dvoch týždňov v mesiaci august s tým, že rodičia si presne dohodnú termín do 31.5. príslušného kalendárneho roku. Matka je povinná maloletú na styk s otcom riadne pripraviť.
1.2.1 Maloletá A. je žiačkou tretieho ročníka Základnej školy na G. H. C. I. a podľa vyjadrenia jej detskej lekárky B. J. je zdravá.
1.2.2 V októbri 2022 matka avizovala Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany, že si bola vo večerných hodinách za asistencie polície po dcéru u otca, nakoľko tento mal byť podľa tvrdenia dcéry opitý, spal a dcéra sa domáhala návratu domov k matke. S rodičmi bol v tom čase vykonaný pohovor a začali spolupracovať s RPPS ÚPSVaR Piešťany.
1.2.3 Dňa 18.1.2024 maloletá kontaktovala školského psychológa so žiadosťou o individuálne stretnutie s tým, že pri rozhovore maloletej s psychológom, u psychológa vzniklo podozrenie na opakované zanedbávanie dieťaťa počas otcovej alkoholovej epizódy, kedy na dcéru nereagoval, nestaral sa o jej stravu, čas na spánok a podobne, na ohrozovanie zdravého vývinu dieťaťa látkovými závislosťami v domácnosti, ako aj návštevou podnikov vydávajúcich alkoholické nápoje, na ohrozenie vývinu dieťaťa nelátkovými závislosťami (gamblerstvo) počas návštev podnikov s automatmi a napokon podozrenie na sexuálne zneužitie v štádiu pokusu vystavovaním obnaženého tela pred maloletou a pritiahnutým jej tela k sebe v posteli počas alkoholovej epizódy.
1.2.4 Otec maloletej pri pohovore na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany poprel tvrdenia maloletej a jej matky, že by pri maloletej spával nahý, že by sa venoval gamblerstvu prípadne, že by v prítomnosti maloletej alebo v čase, keď ju má v starostlivosti, požíval alkoholické nápoje, viniac matku z manipulovania dcéry voči otcovi v snahe prerušiť ich vzájomný vzťah.
1.2.5 Maloletá sa otca niekedy bojí a nechce sa s ním stretávať, a to ani bez prespatia.
1.3 Vec právne posúdil ako nárok maloletého dieťaťa na ustanovenie mu procesného opatrovníka podľa § 30 OZ (zákon číslo 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších prepisov, ďalej len „OZ“), § 31 ods. 2, 3 a ods. 4 ZR (zákon č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ďalej len „ZR“), § 68 ods. 1 a ods. 2, § 69 CSP (zákon číslo 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov, ďalej len „CSP“) a § 117 CMP (zákon číslo 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok v znení neskorších predpisov, ďalej len „CMP“) a nárok rodiča a maloletého dieťaťa na bezodkladnú úpravu pomerov, a to podľa § 2 ods. 1 CMP, § 2, § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, § 328 ods. 1, § 329 ods. 1 a ods. 2, § 330 ods. 1, § 332 ods. 1 CSP, § 36 ods. 1, § 24 ods. 5 a článku 5 písmeno h) ZR a dospel k záveru, že návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia je sčasti dôvodný.
1.4 Na vecné odôvodnenie svojho rozhodnutia uviedol, že súd má z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a jeho príloh za preukázanú potrebu neodkladnej úpravy pomerov, a to z dôvodu ohrozenia zdravého psychického a fyzického vývoja maloletej. Otec je v prítomnosti maloletej mnohokrát opitý, fajčí, berie ju do pohostinstva, učí ju hrať automaty, pričom sa stalo, že spal vedľa nej aj úplne nahý, čo má negatívny vplyv na maloletú, ktorá sa otca niekedy bojí a nechce sa s ním stretávať, a to ani bez prespatia. Súd k návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia uvádza, že neodkladným opatrením nie je možné úplne zakázať styk otca s maloletou. Zákaz styku rodiča s maloletým dieťaťom je veľkým zásahom do rodičovských práv a povinností, na ktorý by bolo potrebné vykonať riadne dokazovanie. Súd preto nemohol rozhodnúť o úplnom zákaze styku otca s maloletou len na základe skutočností tvrdených matkou. Vzhľadom k tomu, že súd mal za preukázané, že existuje podozrenie
na to, že styk maloletej s otcom ohrozuje jej zdravý psychický a fyzický vývoj, rozhodol o nariadení neodkladného opatrenia a úprave styku v rozsahu uvedenom vo výroku I. uznesenia, ktorým čiastočne obmedzil stretávanie otca s maloletou tak, aby eliminoval nežiadúci vplyv tohto stretnutia na dieťa. Vzhľadom na to, že konanie o nariadenie neodkladného opatrenia neumožňuje vykonať vo veci dokazovanie, ako je tomu v rámci konania vo veci samej, súd vychádza iba zo skutočností, ktoré považuje za preukázané. Súd po oboznámení sa s návrhom a ostatnými listinnými dôkazmi má za to, že návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia je čiastočne dôvodný.
1.5 Nakoľko maloleté dieťa nemôže v tomto konaní zastupovať žiaden z rodičov, súd ustanovil maloletému dieťaťu vo výroku II. tohto uznesenia procesného opatrovníka, ktorý bude zastupovať záujmy maloletého dieťaťa v tomto konaní. Za procesného opatrovníka pritom súd ustanovil podľa bydliska maloletého dieťaťa miestne príslušný Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany, nakoľko nebola navrhnutá žiadna blízka osoba, ktorú by súd mohol ustanoviť za procesného opatrovníka maloletému dieťaťu.
2. Uznesenie napadla riadnym a včasným odvolaním matka maloletej s návrhom na jeho zmenu úplným vyhovením jej návrhu, a teda zakázaním styku otca s maloletou viniac súd prvej inštancie, že tento na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a svoje rozhodnutie o dočasnom zúžení rozsahu styku otca s maloletou založil na nesprávnom právnom posúdení veci (nesprávnej aplikácii § 325 ods. 1 a § 366 CSP).
2.1 Na odôvodnenie odvolania uviedla, že rozhodnutie považuje za nesprávne, že po podaní návrhu na vydanie neodkladného opatrenia do jeho vydania bola matka ako aj maloletá neustále zo strany otca verbálne atakovaná, čo vyústilo do skutočnosti, že maloletá sa odmieta s otcom stretávať a akokoľvek s ním aj komunikovať, čo vedie ku konfliktným situáciám a atakom zo strany otca voči matke maloletej, ako aj k podávaniu trestných oznámení na matku a pod.
3. Otec a kolízny opatrovníci maloletej odvolací návrh nepodali a k odvolaniu matky sa nevyjadrili.
4. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 ods. 1 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa [§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d) CSP], po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľka použila zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP v spojení s § 62 ods. 1 CMP), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi odvolania (§ 66 CMP), s prihliadnutím na prípadné vady konania, iba ak by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ktoré ale nezistil (§ 67 CMP), bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania (§ 68 CMP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie matky nie je dôvodné, uznesenie súdu prvej inštancie je vecne správne, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie (§ 387 ods. 1 a 2 CSP).
5. Predmetom odvolacieho konania je posúdenie dôvodnosti odvolania matky voči uzneseniu súdu prvej inštancie, ktorým nevyhovel návrhu matky na zákaz styku otca s maloletou, ale len dočasne zúžil rozsah styku otca s maloletou.
6. Podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
7. Odvolací súd preskúmal odvolaním napadnuté rozhodnutie nielen obsahom a dôvodmi odvolania a nemal v tejto veci dôvod, pre ktorý by nemal súhlasiť s podstatou argumentácie použitej súdom prvej inštancie na podporu ním zvoleného postupu (že v konaní neboli osvedčené podmienky, za ktorých by bolo potrebné bezodkladne upraviť pomery účastníkov konania spôsobom navrhovaným matkou – zakázaním otcovi styku s maloletou A.). Práve pre správnosť a objektívnu argumentačnú presvedčivosť takto súdom prvej inštancie predostretých dôvodov by tak zásadne postačovalo len konštatovanie správnosti dôvodov súdu prvej inštancie odvolacím súdom s odvolaním sa na ne (§ 387 ods. 2 CSP). Nakoľko tu však bol i nesúhlas matky s týmito dôvodmi, a tým vyvolaná potreba vysporiadania sa aj
s tzv. odvolacími námietkami, pre úplnosť odôvodnenia rozhodnutia odvolací súd považuje za potrebné doplniť nasledovné:
8. Pokiaľ ide o námietku matky o nesprávnom právnom posúdení veci, odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav (uznesenie Najvyššieho súdu sp. zn. 1Cdo 222/2009 zo dňa 26.2.2010). Nesprávnym právnym posúdením sa rozumie subsumovanie skutkového stavu pod normu hmotného práva alebo procesného práva, ktorá v hypotéze nemá také predpoklady, aké vyplývajú zo zisteného skutkového stavu. Nesprávne právne posúdenie veci konkrétne spočíva v tom, že súd použil nesprávnu právnu normu, alebo síce aplikoval správnu právnu normu, ale ju nesprávne interpretoval, a napokon právnu normu síce správne vyložil, ale na zistený skutkový stav ju nesprávne aplikoval (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 MCdo 4/2009). Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 2 ods. 1 a ods. 2 CMP, § 324 ods. 1, § 325 ods. 1 a § 329 ods. 1 a ods. 2 CSP.
8.1 Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
8.2 Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
8.3 Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
8.4 Podľa § 329 ods. 1 veta prvá CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
8.5 V zmysle čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.
8.6 Podľa článku 5 ZR záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadnia najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvoma rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami i využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.
8.7 V zmysle čl. 41 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov; deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Práva rodičov možno obmedziť a maloleté deti možno od rodičov odlúčiť proti vôli rodičov len rozhodnutím súdu na základe zákona.
8.8 V čl. 18 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa je zakotvená zásada, že obaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa, táto zásada je vyjadrená aj v § 28 ods. 1 a 2 ZR. Dieťa má teda zákonom garantované právo byť vychovávané oboma rodičmi, a to aj v prípade, ak rodičia spolu nežijú. Aj rodič, ktorému dieťa nebolo zverené do starostlivosti, má preto právo v primeranom rozsahu podieľať sa na výchove maloletého dieťaťa, osobne sa o dieťa starať a budovať citové a rodinné väzby s ním, nakoľko stále zostáva rodičom so všetkými právami a povinnosťami z tohto vzťahu vyplývajúcimi. Prvoradým hľadiskom akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí musí však byť záujem dieťaťa (čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa). Dieťa oddelené od jedného alebo oboch rodičov má priznané právo udržiavať pravidelné osobné kontakty s oboma rodičmi, ibaže by to bolo v rozpore so záujmami dieťaťa (článok 9 ods. 3 Dohovoru o právach dieťaťa). Žiadne dieťa nesmie byť vystavené svojvoľnému zasahovaniu do svojho súkromného života a rodiny a dieťa má právo na zákonnú ochranu proti takým zásahom alebo útokom (článok 16 Dohovoru o právach dieťaťa).
8.9 Podľa článku 24 ods. 2 a 3 Charty základných práv Európskej únie pri všetkých opatreniach prijatých orgánmi verejnej moci alebo súkromnými inštitúciami, ktoré sa týkajú detí, sa musia v prvom rade brať do úvahy najlepšie záujmy dieťaťa. Každé dieťa má právo na pravidelné udržiavanie osobných vzťahov a priamych stykov s obidvoma svojimi rodičmi, ak to nie je v rozpore s jeho záujmom.
8.10 Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva účel neodkladného opatrenia, ktorým je predbežná, rýchla, i keď len dočasná úprava právnych (nielen faktických) pomerov účastníkov. Nariadenie neodkladného opatrenia predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť práva (nároku) a aby neboli vážnejšie pochybnosti o jeho potrebe (ako to správne konštatoval aj súd prvej inštancie). Neodkladné opatrenie je inštitútom procesného práva, ktoré môže súd nariadiť, ak je potrebné, aby boli dočasne upravené pomery účastníkov, alebo ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený. Neodkladné opatrenie je predbežným aj v tom zmysle, že sa ním neprejudikujú práva účastníkov a tretích osôb. Nie je konečným rozhodnutím, lebo jeho účelom je len dočasná úprava pomerov účastníkov. Nevyhnutným predpokladom pre vyhovenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je osvedčenie skutkových okolností, z ktorých plynie záver, že je život, zdravie a priaznivý vývoj maloletého dieťaťa vážne ohrozený alebo narušený, ak to vyžaduje verejný záujem, alebo ak je naliehavá potreba bezodkladne upraviť pomery. Táto naliehavosť je príčinou, že súd môže rozhodnúť iba na základe osvedčenia tvrdených skutočností bez toho, že by musel byť tvrdený nárok nepochybne preukázaný. Posúdenie, či a kedy je takáto potreba daná, je ponechané na úvahu súdu, pričom je potrebné starostlivo skúmať všetky dôsledky, ktoré by mohli nastať pre účastníka nenariadením neodkladného opatrenia.
8.11 Vo veciach starostlivosti súdu o maloleté deti sa nevyhnutnosť nariadiť neodkladné opatrenie posudzuje vždy z hľadiska záujmu maloletých detí, ktorý je prioritný, nadradený akémukoľvek inému záujmu, ktorá skutočnosť vyplýva aj z vyššie citovaného čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa. Len v prípade osvedčenia bezprostredného ohrozenia dieťaťa či osvedčenia iného závažného dôvodu, je na mieste rozhodnúť neodkladným opatrením.
8.12 Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia musia byť osvedčené okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na toto opatrenie. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia. Preukázanie alebo aspoň osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie neodkladného opatrenia sa posudzuje tak podľa obsahu návrhu, pripojených listín a skutkových okolností z nich vyplývajúcich, ale aj dôvodnosti návrhu z hľadiska právneho posúdenia veci. Účelom neodkladného opatrenia je totiž rýchle a pružné riešenie tej situácie, ktorá vyžaduje okamžitý zásah súdu (porovnaj Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2MCdo 3/2010).
8.13 Matka v návrhu na nariadene neodkladného opatrenia potrebu bezodkladnej úpravy pomerov k maloletej odôvodnila tým, že maloletá A. tohto roku začala navštevovať školskú psychologičku, ktorej sa zdôverila, že otec býva často opitý, keď k nemu chodí na víkend, berie ju do pohostinstva, učí ju hrať automaty a pod., že matke maloletá povedala, že keď bola u otca, otec sa opitý vyzliekol donaha a chcel sa k nej pritúliť, taktiež ráno, keď mal nevoľnosti z alkoholu, sa maloletá zľakla, čo je otcovi, ktorý jej povedal, že umiera, že matka bola telefonicky kontaktovaná školskou psychologičkou, ktorá spísala správu aj pre kolíznu opatrovníčku a políciu, že maloletá matke povedala, že keď bola u otca, sadol si v trenkách, mal ich roztrhané a povedal jej, čo mu tam pozerá, na to má ešte čas, že maloletá prichádza od otca nepripravená do školy, špinavá, že otec ju nevedie k dodržiavaniu základnej hygieny, t. j. k umývaniu rúk a zubov a napokon, že otec maloletú ovplyvňuje, tvrdí, že matka ju neľúbi, keďže má ďalšie dieťa s iným partnerom.
8.14 V tomto konaní o nariadenie neodkladného opatrenia boli osvedčené skutkové okolnosti uvedené v bode 1.2 až 1.2.5 tohto rozhodnutia, a teda najmä, že rodičia maloletej nie sú manželia a nežijú v spoločnej domácnosti, že výkon ich práv a povinností k maloletej A. bol naposledy vo veci samej upravovaný rozsudkom Okresného súdu Piešťany sp. zn. 13P/181/2019 z 10.6.2020, ktorým rozhodnutím bola schválená rodičovská dohoda, na základe ktorej je okrem iného otec oprávnený stretávať sa s maloletou A. každý párny týždeň v roku od utorka od 15:00 hod. do stredy do 8:00 hod., od piatku od 15:00 hod. do nedele do 18:00 hod. a v každom nepárnom týždni od utorka od 15:00 hod. do štvrtka do 18:00 hod., ďalej počas letných prázdnin v rozsahu dvoch týždňov v mesiaci júl a dvoch týždňov v mesiaci august, že v októbri 2022 matka avizovala Úradu práce sociálnych vecí a rodiny Piešťany, že si bola vo večerných hodinách za asistencie polície po dcéru
u otca, nakoľko tento mal byť podľa tvrdenia dcéry opitý, spal a dcéra sa domáhala návratu domov k matke, že pri rozhovore maloletej u psychológa vzniklo podozrenie na opakované zanedbávanie dieťaťa počas otcovej alkoholovej epizódy, kedy na dcéru nereagoval, nestaral sa o jej stravu, čas na spánok a podobne, na ohrozovanie zdravého vývinu dieťaťa látkovými závislosťami v domácnosti, ako aj návštevou podnikov vydávajúcich alkoholické nápoje, na ohrozenie vývinu dieťaťa nelátkovými závislosťami (gamblerstvom) počas návštev podnikov s automatmi a napokon podozrenie na sexuálne zneužitie v štádiu pokusu vystavovaním obnaženého tela pred maloletou a pritiahnutím jej tela k sebe v posteli počas alkoholovej epizódy, že otec maloletej poprel, tvrdenia maloletej a jej matky, že by pri maloletej spával nahý, že by sa venoval gamblerstvu prípadne, že by v prítomnosti maloletej alebo v čase, keď ju má v starostlivosti, požíval alkoholické nápoje a napokon, že maloletá sa otca niekedy bojí a nechce sa s ním stretávať, a to ani bez prespatia.
8.15 Pokiaľ za takýchto skutkových okolností súd prvej inštancie, na návrh matky v záujme eliminovania nežiaduceho vplyvu otca na výchovu maloletej počas víkendových pobytov maloletej u otca, zúžil rozsah styku otca s maloletou, a to tak, že tento sa bude realizovať len počas pracovných dní v obmedzenom rozsahu 2 x 6 hodín a v sobou v rozsahu 2 x 3 hodiny s tým, že v ostatnej časti návrhu matky na úplný zákaz styku otca s maloletou nevyhovel z dôvodu nezistenia skutkových okolností, z ktorých by jednoznačne vyplynul záver, že život, zdravie a priaznivý vývoj maloletej A. je tak vážne ohrozený alebo narušený, alebo že by si to vyžadoval verejný záujem alebo naliehavá potreba bezodkladnej úpravy pomerov spôsobom navrhovaným matkou (úplným zákazom styku otca s maloletou), jeho právne posúdenie veci odvolací súd považuje za správne a odvolacie námietky matky o nesprávnom právnom posúdení veci – nesprávnej aplikácii § 325 ods. 1, § 366 CSP a § 62 ods. 1 CMP za plne nedôvodné. Na takomto závere odvolacieho súdu nemení nič ani skutočnosť, že po podaní návrhu na vydanie neodkladného opatrenia do jeho vydania bola údajne matka, ako aj maloletá neustále zo strany otca verbálne atakovaná, čo vyústilo do skutočnosti, že otec maloletej podáva na matku trestné oznámenia. Vyššie uvedené skutočnosti, pokiaľ by aj boli preukázané ako pravdivé, by ešte totiž nezakladali nárok rodiča na neodkladnú úpravu pomerov rodičov k maloletej spôsobom uvádzaným matkou. Tak, ako to uzavrel aj súd prvej inštancie, takéto skutkové tvrdenia matky budú posudzované pri rozhodovaní súdu vo veci samej po riadnom vyjadrení sa otca k nim, ako aj po vykonaní náležitého dokazovania zameraného na preukázanie ich pravdivosti. Obdobne predmetom dokazovania vo veci samej (iniciovaného buď niektorým z rodičov maloletej, alebo z úradnej povinnosti súdom prvej inštancie) bude aj preukazovanie tvrdení matky o údajnom požívaní alkoholických nápojov zo strany otca v čase, kedy sa maloletá nachádza v jeho starostlivosti, o údajnom vedení maloletej ku gamblerstvu, o údajnom sexuálnom obťažovaní maloletej jej otcom a pod. V konaní o nariadenie neodkladného opatrenia sa totiž, ako bolo uvedené už vyššie, dokazovanie nevykonáva a súd v ňom reaguje dočasnou úpravou pomerov účastníkov konania len na osvedčené okolnosti vyžadujúce skutočne bezodkladný zásah súdu v záujme odvrátenia bezprostredného ohrozenia dieťaťa (jeho života, zdravia a priaznivého vývoja).
9. Neobstojí ani námietka matky, že maloletá vinou otca (pre jeho nevhodné správanie sa k nej) stretávanie s ním odmieta, nakoľko názor maloletej na stretávanie sa s otcom je síce pri rozhodovaní o úprave styku otca s maloletou podstatný, avšak vzhľadom na jej vek a z neho plynúcu obmedzenú schopnosť vyhodnotiť čo je v jej najlepšom záujme a čo už nie, nie je jediným kritériom, na základe ktorého súd rešpektujúc najlepší záujem maloletého dieťaťa rozhoduje o úprave jeho styku s rodičom, ktorému maloleté dieťa nie je zverené do osobnej starostlivosti. V tejto súvislosti odvolací súd apeluje na obidvoch rodičov, aby svoje správanie sa k sebe navzájom prehodnotili, aby sa vyvarovali vzájomného obviňovania sa z nezvládania výchovy maloletej a aby svoju pozornosť sústredili najmä na to, aby vytvárali pre maloletú také podmienky a výchovné prostredie, ktoré by u maloletej vyvolávalo pocity pokoja, radosti, lásky a skutočného záujmu o jej potreby zo strany oboch jej rodičov, nakoľko každé dieťa má právo byť vychovávané práve v takomto prostredí.
10. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie s použitím § 387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne správne potvrdil.
11. Ďalšie odvolacie argumenty matky maloletej odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej už za nerozhodné, bez potreby sa nimi osobitne vysporiadavať. I podľa už konštantnej judikatúry súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov veci uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie
rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty sporových strán (porovnaj napríklad rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne). Preto na ostatnú odvolaciu argumentáciu matky maloletej zaoberajúcu sa ďalšími okolnosťami prejednávanej veci, no už nespôsobilú ovplyvniť rozhodnutie, odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.
12. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ustanovenia § 52 CMP v spojení s § 396 ods. 1 CSP, pretože žiaden z účastníkov nepodal návrh na ich priznanie v zmysle § 57 CMP.
13. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 9 posledná veta zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. (§ 127 ods. 1 CSP) Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP). Strany konania majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej pomoci (§ 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Ak má dovolanie vady podľa § 429 a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie ani na základe výzvy na plnenie (§ 379 ods. 1 a 2 CMP), môže mu súd uložiť pokutu do 1 000,- eur (§ 382 ods. 1 CMP), rozhodnúť o zastavení výplaty rodičovského príspevku a prídavku na dieťa a príplatku k prídavku na dieťa (§ 383 ods. 1 CMP) alebo odňať maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť a postarať sa o jeho odovzdanie tomu, komu bolo podľa rozhodnutia zverené, alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právo na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestneného alebo zadržaného maloletého prevziať (§ 386 ods. 1 CMP) a to všetko aj bez návrhu (§ 376 ods. 2 CMP).