Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

31Cob/35/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z jeho predsedu JUDr. Daniela Ilavského a členiek senátu Mgr. Lucie Mizerovej a JUDr. Eriky Tischlerovej, v spore žalobcu: Perfex Slovakia s.r.o., IČO: 45 909 628, adresa sídla Bratislava, Dunajská 8, zast. splnomocnencom: Bányi & Partner, s. r. o., IČO: 52 450 503, adresa sídla Veľký Meder, Nám. Bélu Bartóka 5, proti žalovanému: Arcus International, s.r.o., IČO: 36 259 829, adresa sídla Horná Potôň 85, zast. advokátom: JUDr. Tamás Puskás, adresa sídla Dunajská Streda, Alžbetínske nám. 1203, o 3.404,90 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda z 1. decembra 2020, č.k. -149, takto

rozhodol:

I. Rozsudok súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e .

II. Žalovanému sa voči žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Rozsudkom súd žalobu zamietol (výrok I.).

1.1 Na odôvodnenie rozsudku uviedol, že žalobca sa žalobou domáhal voči žalovanému zaplatenia faktúr č. 16/2019 a č. 17/2019, ktorými žalobca žalovanému fakturoval odplatu za práce vykonané pre majoritného spoločníka a konateľa žalovaného na jeho podnikovom byte v A. B.. Práce vykonali dvaja subdodávatelia žalobcu, ktorí boli prítomní na osobnom stretnutí v predmetnom byte žalovaného a u ktorých si priamo konateľ žalovaného objednal žalobcom vykonané a vyúčtované práce.

1.2 Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť ako nedôvodnú namietajúc, že si nikdy neobjednal stavebné práce uvedené vo faktúrach, medzi stranami nebola uzatvorená žiadna zmluva o dielo, ani v písomnej, ani v ústnej forme, že žalobca nepredložil ani objednávku žalovaného a zo žaloby nie je zrejmé, aké práce mali byť vykonané a kde. Žalobca nepredložil doklad o vykonaní stavebných prác. Žalovaný vrátil sporné faktúry žalobcovi ako vystavené bezdôvodne.

1.3 V konaní mal za nesporné a preukázané, že strany sú obchodnými spoločnosťami založenými na podnikateľský účel.

1.4 Žalovaný je vlastníkom stavby v A. B. (nesporná skutočnosť), ktorá pozostávala z obývačky, spálne, dvoch detských izieb, špajze, kúpeľne, WC a ďalších menších priestorov.

1.5 V presne nezistenom čase požiadal konateľ žalobcu svedka C., aby „pre D. C.“ vymuroval priečky v tejto stavbe. Svedok konateľovi žalobcu oznámil, že za preklad, vymeranie steny a lepenie si určuje rovnakú cenu po 7 eur. Konateľ žalobcu povedal svedkovi, že „pán C.“ vyplatí konateľa žalobcu a ten vyplatí svedka. Konateľ žalobcu svedkovi potom oznámil, že sa dohodol s „pánom C.“ a že môže ísť

murovať do A. B.. O firme žalovaného (Arcus International s.r.o.) svedok s konateľom žalobcu nehovoril, stále sa rozprávali len o pánovi C.. To, koľko priečok sa má vybudovať a kde, sa určilo za prítomnosti svedka a konateľov strán. Pán C. spolu so svedkom vymeriaval steny. Svedok C. spolu s ďalším svedkom E. F. položil lepenku, na ktorú sa mali priečky postaviť tam, kde p. C. povedal, že budú steny. Išlo vyše o 200 m2, možno aj 240 m2, pričom plocha celej budovy bola asi 400 m2. Svedok vymuroval dve detské izby, spálňu a kúpeľňu. Nejakú časť priečok nedomurovali, lebo pán C. sa pohádal so svojou družkou alebo manželkou a ďalšie tehly už nedoniesol.

1.6 V presne nezistený deň v júni 2019 vyhotovil žalobca pre žalovaného listinu s názvom „rozpočet novej budovy“, v ktorej ocenil práce týkajúce sa „murovania a elektriny“ v miestnostiach označených o. i. ako „práčovňa“, „spálňa“, „detská izba“ a pod. V závere uviedol poznámku „doteraz vykonané práce (bez DPH): 3.204,90 eur“, po ktorej nasledoval text: „písomne dohodnuté jednotkové ceny: - murovanie: 7 eur/m2… - ostatné práce…: 7 eur/m2…“ a „vyhotovený: 06.2019“.

1.7 Dňa 23.07.2019 vystavil žalobca faktúru č. 16/2019, ktorou žalovanému vyúčtoval za „stavebné práce v budove Arcus International, s.r.o.“ sumu 3.109,90 eur.

1.8 V rovnaký deň vystavil žalobca aj faktúru č. 17/2019, ktorou žalovanému vyúčtoval za „výmenu kľučky na guľu v budove Okr. súdu v Dunajskej Strede a montáž nadsvetlíkov v budove Okr. súdu v Dunajskej Strede“ sumu 295 eur.

1.9 Napriek výzve žalobcu žalovaný sporné faktúry neuhradil a vrátil ich žalobcovi ako bezdôvodne vystavené.

1.10 Vec právne posúdil ako nárok zhotoviteľa voči objednávateľovi na zaplatenie ceny za vykonanie diela podľa a nasl. ( v znení neskorších predpisov, ďalej len „OBZ“) a nárok veriteľa na úrok z omeškania s plnením peňažného dlhu podľa a a dospel k záveru, že žaloba žalobcu je v celom rozsahu nedôvodná pre nedostatok pasívnej legitimácie žalovaného (žalobca nepreukázal svoje skutkové tvrdenia o tom, že so žalovaným uzatvoril zmluvu o dielo, na základe ktorej mu vznikol nárok na zaplatenie dohodnutej ceny za jeho vykonanie, ktorého zaplatenia sa v tomto konaní domáha).

1.11 Na odôvodnenie rozhodnutia uviedol, že z vykonaného dokazovania nebolo možné jednoznačne ustáliť, či medzi stranami bola uzavretá žalobcom tvrdená zmluva o dielo. Rozhodujúcimi skutočnosťami pre posúdenie žalobou uplatneného nároku boli okolnosti, za ktorých mal tento vzniknúť, najmä medzi akými osobami a v akom postavení. Žalobca pôvodne tvrdil, že faktúry pokrývajú práce vykonané pre „majoritného spoločníka a konateľa žalovaného“ a že „v apríli 2019 bol žalobca spoločníkom a konateľom žalovaného požiadaný o vykonanie kompletnej elektroinštalácie…“, resp. o „vybudovanie priečnych stien“. Aj svedok C. vypovedal, že keď sa s konateľom žalobcu rozprával o požadovaných murárskych prácach, spomínal sa vždy len „D. C.“ a nie firma Arcus International, s.r.o., teda žalovaný. Svedok počas výsluchu označoval konateľa žalovaného vždy rovnako, priezviskom, občas s doplnením jeho mena. Z jeho výsluchu (ale v konečnom dôsledku ani z tvrdení žalobcu) nemožno vyvodiť, že by pán C. vystupoval v rámci svojej konateľskej funkcie, ktorú zastával u žalovaného. Stavba, v ktorej sa práce realizovali, je síce vo vlastníctve žalovaného, to ale samé o sebe nevylučuje, aby do zmluvných vzťahov týkajúcich sa dokončovacích prác vstupovala iná osoba, napríklad nájomca, či iný oprávnený užívateľ nehnuteľnosti. Práve takáto alternatíva sa natíska na základe vykonaného dokazovania - vnútorné priestory dotknutej stavby boli vzhľadom na výpoveď svedka C., ale aj na označenie jednotlivých miestností v rozpočte žalobcu z júna 2019 zjavne prispôsobené na účely, ktorými si mal bytovú potrebu uspokojovať konateľ žalovaného ako fyzická osoba a túto fyzickú osobu označoval svedok C. ako osobu, na ktorú odkazoval aj samotný konateľ žalobcu od počiatku, keď svedka oslovil so žiadosťou o cenovú ponuku a pri následných rozhovoroch o platobných podmienkach. Túto možnosť nevylučuje ani spomenutý rozpočet, ktorý ako objednávateľa prác označuje žalovaného, pretože žalobca tvrdil, že na obsahu zmluvy o dielo sa strany dohodli v apríli 2019, no rozpočet bol vyhotovený až v júni 2019, teda po vykonaní prác, čo je nepochybné aj z toho, že samotný rozpočet v závere odkazoval už na „doteraz vykonané práce“, ktorých cena dokonca presahovala cenu uvedenú vo faktúre č. 16/2019. Navyše, výsluch svedka C. vzniesol pochybnosti aj o tom, či zmluvu o dielu uzatváral na strane zhotoviteľa konateľ žalobcu v mene žalobcu alebo vo vlastnom mene. Dokazovanie teda neumožňuje bez rozumných pochybností prijať záver, že zmluvu o dielo uzatvorili medzi sebou strany konania ako obchodné spoločnosti.

1.12 Nebolo preukázané ani tvrdenie žalobcu prednesené na pojednávaní, že práce, ktoré žalobca vyúčtoval spornými faktúrami, sa vykonávali v nebytových priestoroch žalovaného. V prvom rade je toto tvrdenie v rozpore s tým, čo žalobca tvrdil vo vyjadrení z 01.10.2020, kde dané priestory označoval ako „byt“. Aj žalovaný na pojednávaní vzápätí poprel, že by sa v budove nachádzali nebytové priestory. Navyše, z výsluchu svedka C. bolo možné jednoznačne ustáliť, že priestory neboli nebytového, ale bytového charakteru. Svedok okrem toho, že stavbu označil ako „rodinný dom“ a „barák“, ktorý stojí vedľa „firmy žalovaného“, presne opísal, ako sa vo vnútri stavby murovali detské izby, špajza, spálňa a pod. Je nepochybné, že stavba sa mala použiť na účely bývania, nie podnikania. Tento skutkový záver len zdôrazňuje pochybnosti o tom, medzi akými osobami a v akom postavení bola zmluva o dielo uzavretá.

1.13 Súd nevykonal dokazovanie projektovou dokumentáciou a výsluchom konateľa žalovaného, pretože tieto návrhy na dokazovanie predniesol žalobca až na pojednávaní. Za týchto okolností by vykonanie dokazovania vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania, čo je podľa jedným z prípadov, keď možno prostriedky procesnej obrany považovať za predložené oneskorene. Žalobca bol poučený o následkoch sudcovskej koncentrácie podľa už v predvolaní na pojednávanie a mal možnosť uplatňovať prostriedky procesného útoku aj na základe výzvy súdu uznesením z 05.08.2020, č. k. -59. Zo všetkých týchto dôvodov súd na tieto návrhy podľa neprihliadol. Pre úplnosť sa však žiada dodať, že aj keby súd na tieto návrhy prihliadol, nebolo by potrebné vykonať takéto dokazovanie. Projektovou dokumentáciou mal žalobca v úmysle preukázať, že v prípade spornej stavby išlo o „podnikový byt“. To, že išlo o byt, žalovaný ani nepopieral a nepopieral ani to, že išlo o „podnikovú“ stavbu. Čo sa týka výsluchu konateľa žalovaného, išlo by o výsluch strany, a ten by bol namieste len výnimočne, keby nebolo možné dané tvrdenie preukázať inak ( ), čo však nebol tento prípad. Žalobcom tvrdené skutočnosti o ústnej zmluve by sa museli prejaviť v ústnej forme, či určitým konaním, o ktorom mohli mať vedomosť svedkovia, ktorí boli prítomní u žalovaného v A. B. (preklad SMS komunikácie, č. l. 71 až 79; fotografie, č. l. 80 až 117). Z pohľadu civilného sporového konania ide o svedkov, ktorých výsluch podľa by bol schopný podoprieť žalobcovo tvrdenie. Žalobca na svojom pôvodnom návrh na výsluch svedka F. netrval, ďalšie dôkazné návrhy nepredniesol a požadoval len výsluch konateľa žalovaného ako strany, hoci nijako nevysvetlil, prečo by jeho nosné tvrdenie nebolo možné preukázať inak.

1.14 Faktúra č. 16/2019 sa týkala stavebných prác „v budove Arcus International, s.r.o.“. Hoci žalobca neuniesol dôkazné bremeno v súvislosti s tým, či na strane zhotoviteľa uzatváral zmluvu o dielo konateľ žalobcu v mene žalobcu alebo vo vlastnom mene, ani keby to bol žalobca, ktorý vykonal nejaké stavebné práce vo vnútri stavby, ktorej vlastníkom je žalovaný, neumožňuje prijať právny záver, že medzi stranami vznikla zmluva o dielo, z ktorej by bol zaviazaný práve žalovaný, a na základe ktorej mohol žalobca oprávnene vyúčtovať žalovanému sumu 3.109,90 eur. Preto nemôže žalobca úspešne požadovať túto časť žalovanej sumy na základe ustanovení upravujúcich zmluvu o dielo medzi podnikateľmi (podľa a nasl. ).

1.15 Pokiaľ ide o faktúru č. 17/2019, tá sa dokonca stavby žalovaného vôbec netýkala, pretože odkazovala na práce na budove tunajšieho súdu, ktorá sa nachádza v Dunajskej Strede. Žalobca pritom ani v žalobe, či vo vyjadrení z 01.10.2020, ale ani na pojednávaní netvrdil, že by pre žalovaného vykonával práce inde, než v A. B. a takáto skutočnosť nevyplynula ani z vykonaného dokazovania. Ani v tomto rozsahu tak žalobca nemá voči žalovanému nárok na cenu diela podľa .

1.16 Ak žalobca nie je schopný uniesť dôkazné bremeno o existencii vzájomného zmluvného vzťahu s určitým obsahom, možno uzavrieť len to, že medzi stranami nevznikol zmluvný dôvod na plnenie. Žalobou uplatnený nárok by tak síce bolo možné v súlade so zásadou iura novit curia kvalifikovať aj podľa iných ustanovení právneho poriadku, konkrétne podľa pravidiel o bezdôvodnom obohatení, no aj ustanovenia a nasl. (ďalej len „“) vyžadujú, aby bolo bez rozumných pochybností preukázané predovšetkým to, kto sa bezdôvodne obohatil a na čí úkor. Podľa totiž platí, že kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je aj majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu. Pasívne vecne legitimovaný na vydanie bezdôvodného obohatenia podľa je ten, koho majetok sa na úkor druhého neoprávnene zväčšil, alebo u koho nedošlo k zmenšeniu majetku, hoci k nemu v súlade s právom malo dôjsť. Predpokladom zodpovednosti za získanie bezdôvodného obohatenia nie je protiprávny úkon obohateného, ani jeho zavinenie, ale objektívne vzniknutý stav obohatenia (presun

majetkových hodnôt), ku ktorému došlo spôsobom, ktorý právny poriadok neuznáva. Aktívne vecne legitimovaným subjektom na uplatnenie práva na vydanie bezdôvodného obohatenia je ten, na úkor koho bolo získané (pozri napríklad rozsudok NS ČR z 31.01.2006, sp. zn. ). Výsledky vykonaného dokazovania vedú však v tomto smere k rovnakému záveru, ako v prípade otázky totožnosti zmluvných strán v súvislosti s tvrdenou zmluvou o dielo, teda k neúspechu žalobcu pre neunesenie dôkazného bremena vo vzťahu k rozhodujúcim skutkovým tvrdeniam.

1.17 Pre úplnosť súd dodáva, že pochybnosti o úprimnosti žalobou uplatneného nároku umocňuje aj to, že hoci žalobca v návrhu na vydanie platobného rozkazu tvrdil, že sporné faktúry uviedol v kontrolnom výkaze k DPH, z odpovede Finančného riaditeľstva SR plynie, že toto jeho tvrdenie nie je pravdivé, pretože tak neurobil.

1.18 Vzhľadom na vyššie uvedené závery súd žalobu v celom rozsahu zamietol.

1.19 O trovách konania rozhodol tak, že žalovanému priznal voči žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 % (výrok II.). Takéto svoje rozhodnutie odôvodnil právne podľa § a a vecne potrebou priznania žalovanému plnej náhrady trov konania vzhľadom na jeho plný úspech v spore.

2. Rozsudok napadol riadnym a včasným odvolaním žalobca s návrhom na jeho zrušenie a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, viniac súd prvej inštancie, že tento vec nesprávne právne posúdil, že na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam (že žalobca nepreukázal pasívnu legitimáciu žalovaného na plnenie, ktorého priznania sa v tomto konaní domáha) a že nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (nevykonaním navrhnutého dôkazu výsluchu konateľa žalovaného a projektovou dokumentáciou), čo malo za následok a jeho nesprávne rozhodnutie vo veci samej.

2.1 Na odôvodnenie svojho odvolania vo svojej podstate len opísal z napádaného rozsudku súdu prvej inštancie skutkový a právny stav tak, ako ho vymedzil súd prvej inštancie k čomu len dodal, že presný rozsah prác, ktoré definuje faktúra číslo 16/2019 v dome pána C. tvorí vyúčtovanie, ktoré už bolo do spisu založené, že vykonanie predmetných prác v mieste trvalého pobytu pána C. v A. B. preukazuje fotodokumentácia predložená žalobcom, ako aj výpovede v konaní vypočutého žalobcu, žalovaného, pána C. ako aj dvoch svedkov.

2.2 Pre žalobcu je nepochopiteľné na základe akej skutočnosti súd dospel k záveru, že žalovaný nie je pasívne legitimovaný byť účastníkom konania, keď ako právny zástupca žalovaného, tak svedok, ako aj žalobca aj písomné dôkazy zhodne uvádzali, že osoba pána C. bola osobou konajúcou v mene a na účet žalovaného. Je absurdné očakávať, aby v mene spoločnosti, t. j. žalovaného vystupovala spoločnosť. Práve z toho dôvodu v mene a na účet spoločnosti koná konateľ, ktorým bol pán C.. Je jedno, či ho nazveme spoločníkom, konateľom alebo len pánom C., stále sa jednalo o osobu, ktorá konala v mene a na účet žalovaného vo vlastníctve, ktorého predmet sporu bol a aj je. Pasívnu legitimáciu žalovaného potvrdzujú aj priložené listiny, nákresy aj samotné stavebné povolenie, v ktorom figuruje ako stavebník práve žalovaný.

2.3 Neobstojí argumentácia súdu, že na dôkaz navrhnutý na pojednávaní neprihliadol, nakoľko by to malo za následok vytýčenie nového pojednávania, zároveň, že naň bol upozornený/poučený žalobca v súlade so sudcovskou koncentráciou moci. Pravdou je, ale potreba vykonania predmetného dôkazu (či už výsluch žalovaného alebo presný projekt podnikového bytu) vyplynula až na predmetnom konaní. Predmetná skutočnosť je kruciálnym dôkazom preukazujúcim pasívnu legitimáciu žalovaného a bolo by až príliš formalistické, aby žalobca v žalobe za účelom úspechu v spore uvádzal všetky konkrétne skutkové tvrdenia týkajúce sa splnenia jeho povinnosti. K odvolaniu pripojil projektovú dokumentáciu, stavebné povolenie vydané obcou G. B. z 27.01.2016 a potvrdenie o podaní kontrolného výkazu u žalobcu.

3. Žalovaný odvolací návrh nepodal a vo svojom vyjadrení sa k odvolaniu žalobcu navrhol odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť a priznať žalovanému plnú náhradu trov odvolacieho konania namietajúc, že pokiaľ žalobca k odvolaniu dokladá listinné dôkazy, na tieto

nie je možné prihliadnuť, nakoľko neboli predložené súdu prvej inštancie pred rozhodnutím vo veci samej. Okrem toho zo žiadnych predložených dôkazov nemožno vyvodiť, či boli vykonané akékoľvek práce u žalovaného, kto si tieto práce objednal, kto ich vykonal a aká mala byť dohoda o cene prác. Z dokazovania nebolo možné uzavrieť, že bola uzatvorená zmluva o dielo, nakoľko žalobca nepredložil žiadnu objednávku ani dodací list a ani samotnú zmluvu. Pán C. nevystavil žiadnu faktúru pre žalobcu, čo svedčí o tom, že neexistovala ani zmluva medzi pánom C. a medzi žalobcom.

4. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávneným subjektom – stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ), proti rozsudku súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťal ( ), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti ( a ) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (, , a ), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom ( ) a dôvodmi odvolania ( ), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil ( ), súc pritom viazaný skutkovým stavom, ako ho zistil súd prvej inštancie ( ) a dospel k záveru, že odvolacie námietky vznesené žalobcom nie sú dôvodné.

5. Predmetom konania je žaloba o zaplatenie 3.484,90 eur s 8 %-ným ročným úrokom z omeškania počítaným zo sumy 3.404,90 eur od 07.08.2019 do zaplatenia, a to titulom plnenia zo zmluvy o dielo uzatvorenej medzi žalovaným ako objednávateľom a žalobcom ako zhotoviteľom. Súd prvej inštancie žalobu žalobcu z dôvodu nedostatku pasívnej legitimácie žalovaného zamietol.

5.1 S prihliadnutím na obsah podaného odvolania, predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na uplatnenú odvolaciu argumentáciu žalobcu, bolo posúdiť, či súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, že žalobca nepreukázal pasívnu legitimáciu žalovaného na plnenie, ktorého priznania sa v tomto konaní domáha, že nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, a to nevykonaním navrhnutého dôkazu výsluchu konateľa žalovaného a projektovou dokumentáciou a napokon, že vec aj nesprávne právne posúdil (, a ).

6. Podľa ust. a , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne (1). Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (2).

7. Súdom prvej inštancie bol zistený a pre odvolací súd je podľa záväzný skutkový stav uvedený v bode 1.4 až 1.10 tohto rozhodnutia. Skutkový stav takto zistený súdom prvej inštancie aj podľa názoru odvolacieho súdu vyplýva z vykonaných dôkazov hodnotených vo vzájomnej súvislosti v súlade s . Súd prvej inštancie v rozsudku opísal, z ktorých dôkazných prostriedkov jednotlivé skutkové zistenia urobil. Zistenia urobené z jednotlivých dôkazov neodporujú obsahu listín založených v spise, obsahu výsluchov strán konania, ako sú zachytené v zápisniciach o pojednávaní. Hodnotenie jednotlivých dôkazov potom zodpovedá pravidlám logického myslenia a všeobecnej skúsenosti. Odvolací súd nemal v tejto veci dôvod, pre ktorý by nemal súhlasiť s podstatou argumentácie použitej súdom prvej inštancie na podporu ním zvoleného postupu. Nakoľko tu však bol i nesúhlas žalobcu s takýmito dôvodmi, a tým vyvolaná potreba vysporiadania sa aj s tzv. odvolacími námietkami, pre úplnosť odôvodnenia rozhodnutia odvolací súd považuje za potrebné doplniť nasledovné:

8. Pokiaľ námietky smerujú k právnemu posúdeniu veci odvolací súd uvádza: Právne posudzovanie veci je činnosť súdu, pri ktorej zistený skutkový stav podriaďuje pod skutkovú podstatu príslušnej právnej normy, na základe čoho dospieva k záveru, či právo prizná alebo neprizná. Právne posúdenie veci je nesprávne, ak sa súd pri tejto činnosti dopustil omylu (buď v tom, že na správne zistený skutkový stav aplikoval iný právny predpis než mal, alebo ak správne aplikovaný právny predpis nesprávne interpretoval).

8.1 Vzhľadom na uvedenú charakteristiku právneho posúdenia veci je nepochybné, že žalobca vo svojom odvolaní odvolací dôvod podľa iba deklaroval, ale neuviedol v čom sa súd dopustil pri právnom posúdení veci omylu a nezistil to ani odvolací súd. Súd prvej inštancie posúdil

nárok žalobcu uplatnený v tomto konaní ako nárok zhotoviteľa voči objednávateľovi na zaplatenie ceny za vykonanie diela podľa a nasl. ( v znení neskorších predpisov, ďalej len „OBZ“) a nárok veriteľa na úrok z omeškania s plnením peňažného dlhu podľa a . S takýmto právnym posúdením uplatneného nároku sa odvolací súd stotožňuje. Odvolací dôvod podľa uplatnil potom žalobca nedôvodne.

9. Neobstojí námietka žalobcu, že z rozsudku nie je zrejmé, na základe čoho dospel súd prvej inštancie k záveru o nedostatku pasívnej legitimácie žalovaného, keď právny zástupca žalovaného, svedok, ale aj žalobca a ním predložené písomné dôkazy písomné zhodne uvádzali, že osoba pána C. bola osobou konajúcou v mene a na účet žalovaného, a to pre nepravdivosť takýchto tvrdení a záverov žalobcu. Skutočnosť, že pán C. mal objednať určité práce u žalovaného v mene a na účet žalovaného tvrdil len právny zástupca žalobcu (až v odvolaní a voči rozsudku), keď právny zástupca žalovaného, ako aj svedok pred súdom prvej inštancie zhodne uvádzali, že pán C. v mene žalovaného so žalobcom ani so svedkom žiadnu zmluvu o dielo neuzatváral a žalobcom fakturované stavebné práce u žalobcu ani u svedka pán C. v mene žalovaného neobjednával. Záver o tom, že by objednanie stavebných prác, ktorých zaplatenia sa žalobca v tomto konaní domáha, vykonal žalovaný, aj podľa názoru odvolacieho súdu nebolo možné vyvodiť ani zo žiadnych dôkazov predložených žalobcom. Pokiaľ ide o zdôvodnenie záverov súdu prvej inštancie o nedostatku pasívnej legitimácie žalovaného v tomto konaní, odvolací súd poukazuje na vyčerpávajúce odôvodnenie takéhoto záveru súdom prvej inštancie v napádanom rozsudku (bod 14. a 15. rozsudku súdu prvej inštancie), s ktorým sa odvolací súd plne stotožňuje. Aj podľa názoru odvolacieho súdu dokazovanie neumožňuje bez rozumných pochybností prijať záver, že zmluvu o dielo uzatvorili medzi sebou strany konania ako obchodné spoločnosti.

10. Neobstojí ani námietka žalobcu, že súd nedôvodne (z dôvodu koncentrácie konania) odmietol vykonať dokazovanie, či už výsluchom žalovaného, alebo projektom podnikového bytu (ktoré dôkazy žalobca navrhol vykonať na pojednávaní súdu konanom dňa 01.12.2020), a to napriek tomu, že potreba ich vykonania vyplynula až na predmetnom pojednávaní.

10.1 Podľa článku 8 , strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

10.2 Podľa , prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

10.3 Podľa , strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.

10.4 Podľa , strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania (1). Na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu (2).

10.5 V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že základnou povinnosťou sporových strán je povinnosť substancovať všetky podstatné a rozhodujúce skutkové okolnosti, z ktorých vyvodzuje svoju procesnú taktiku (útok alebo obranu). V sociálnej koncepcii civilného procesu sa povinnosť tvrdenia prejavuje ako povinnosť (každej zo sporových strán) pravdivo a úplne opísať všetky rozhodujúce skutkové okolnosti prípadu. Nedodržanie tejto povinnosti vedie k neuneseniu bremena tvrdenia v civilnom procese. Následkom je tak strata sporu pre neunesenie konkrétneho procesného bremena tou ktorou procesnou stranou. Ak teda súd procesnú stranu „pristihne“ pri porušení povinnosti tvrdenia, je v rámci takzvaného materiálneho vedenia sporu oprávnený a povinný k tejto skutočnosti prihliadnuť a vyhodnotiť ju v komplexe s inými procesnými povinnosťami a bremenami pri rozhodovaní sporu. Nástrojom materiálneho vedenia sporu v tejto súvislosti je oprávnenie a zároveň povinnosť súdu normatívne zakotvená v za stredníkom - ide o oprávnenie a povinnosť starostlivo prihliadať na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Súd teda ex offo prihliadne i na nedodržanie procesnej povinnosti relevantne substancovať rozhodujúce skutkové tvrdenia (t. j. substancovať ich pravdivo a

úplne). Okrem vyššie uvedeného, špecifickou procesnou povinnosťou, ktorou je zaťažená sporová strana, je aj povinnosť dôkazná. Nedodržanie dôkaznej povinnosti a následne neunesenie dôkazného bremena vedie v prípade žalobcu k procesnej pasivite, ktorá je rovnako sankcionovaná stratou sporu. Vo všeobecnosti platí, že dôkaznú povinnosť a s ňou súvisiace dôkazné bremeno má v spore každý, kto dostojí svojej procesnej povinnosti tvrdiť. Dôkazné bremeno teda v kontradiktórnom spore rozhodne nesvedčí len žalobcovi, ale aj žalovanému. Jeho rozsah sa odvíja od miery aktivity žalobcu. Ak je samotný žalobca v spore pasívny, unesie žalovaný jemu prislúchajúce dôkazné bremeno ľahšie, keďže mu v zásade stačí vierohodne spochybňovať nedôsledné skutkové tvrdenia žalobcu (ako to bolo aj v práve prejednávanej veci). Ak však žalobca splní svoju povinnosť tvrdenia dôkladne (a okrem toho ak svoje tvrdenia podporí aj dôkazmi), žalovanému nebude stačiť spochybňovať skutkové tvrdenia žalobcu, ale musí predostrieť vlastné relevantné skutkové tvrdenia týkajúce sa konkrétneho prejednávaného procesného nároku a v prípade ich účinného popretia žalobcom, musí predložiť na ich preukázanie aj dôkazy (ak chce v spore uspieť).

10.6 Zo spisu súdu prvej inštancie odvolací súd zistil, že žalobca svoj nárok na plnenie (na zaplatenie dohodnutej ceny diela po jeho vykonaní) ako zhotoviteľ diela odvodzoval z bližšie neurčenej zmluvy o dielo údajne uzatvorenej so žalovaným. Žalovaný už v podanom odpore voči platobnému rozkazu popieral skutkové tvrdenia žalobcu o uzatvorení zmluvy o dielo medzi žalobcom a žalovaným, z ktorej si žalobca uplatňoval v konaní právo na plnenie, keď jednoznačne tvrdil, že medzi stranami sporu nebola uzatvorená žiadna zmluva o dielo, a to ani v písomnej ani v ústnej forme a na základe takéhoto popretia skutkových tvrdení žalobcu, navrhoval žalobu zamietnuť ako nedôvodnú. Odpor voči platobnému rozkazu bol žalobcovi doručený na vyjadrenie sa k nemu (teda k tam uvádzanej procesnej obrane žalovaného) dňa 09.07.2020 (č.l. 42), od ktorej doby žalobca musel vedieť, že jeho len všeobecné (teda bližšie nekonkretizované) skutkové tvrdenia o uzatvorení zmluvy o dielo so žalovaným sú účinne popierané žalovaným, a tak ak chcel byť v spore úspešný, musel včas okolnosti uzatvorenia zmluvy o dielo bližšie špecifikovať (uviesť substancované skutkové tvrdenia týkajúce sa strán majúcich zmluvu uzatvoriť - tu najmä okolnosti, z ktorých malo byť žalobcovi zrejmé, že p. C. koná v mene a na účet žalovaného, ďalej miesta a času, kde sa zmluva uzatvárala, ako aj uviesť samotný obsah údajne uzatvorenej zmluvy a pod.) a na ich preukázanie navrhnúť dôkazy (ako napríklad aj výsluch konateľa žalovaného). Okrem toho, z dôvodu, že len všeobecné tvrdenie žalobcu o uzatvorení zmluvy o dielo so žalovaným žalovaný účinne poprel, súd žalobcu vyzval uznesením z 5. augusta 2020, č.k. -59 na doplnenie žaloby o pravdivé a úplné označenie rozhodujúcich skutočností (opísaním skutkového deja, na základe, ktorého uplatňuje svoj nárok, teda za akých okolností a medzi akými osobami a v akom postavení mal právny vzťah vzniknúť) s tým, že opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy, ktoré rozhodnutie bolo právnemu zástupcovi žalobcu doručené dňa 13.08.2020. Žalobca teda najneskôr od 13.08.2020 jednoznačne vedel, že žalovaný jednoznačne popiera svoju pasívnu legitimáciu v tomto v konaní, a preto žalobca musí produkovať substancované skutkové tvrdenia ohľadom okolností, za ktorých podľa jeho názoru došlo k uzatvoreniu zmluvy o dielo (dohode sporových strán ako účastníkov zmluvy o dielo, o jej podstatných náležitostiach), z ktorej si v tomto konaní uplatňoval právo na plnenie a zároveň jednoznačne vedel, že na preukázanie takýchto skutkových tvrdení musí navrhnúť aj dôkazy ich preukazujúce (, a ). Napokon o koncentrácii konania a následkoch prípadnej pasivity z jeho strany bol súdom riadne poučený, ktoré poučenie prevzal dňa 11.10.2020 (tu pozri č.l. 131 a 133). Neobstojí preto námietka, že potreba navrhnúť vykonanie dokazovania prípadne aj výsluchom štatutárneho zástupcu žalovaného vyplynula až na pojednávaní súdu konanom dňa 01.12.2020. V tejto súvislosti odvolací súd dodáva, že procesný úkon nie je vykonaný včas, ak ho strana sporu mohla vykonať skôr (objektívne hľadisko), ak by konala starostlivo (subjektívne hľadisko), pričom toto pravidlo je lex generalis. Vyššie citované ustanovenie a zakotvuje totiž sankciu za to, že strana sporu nesplnila povinnosť uloženú v . Ak súd dospeje k záveru, že strana sporu neuplatnila prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany včas, má možnosť buď konanie strany ospravedlniť a na jej procesný úkon prihliadnuť, alebo vyvodiť sankčné dôsledky, teda na omeškaný procesný úkon neprihliadnuť (nepriznať mu procesnoprávne účinky), ako to urobil aj súd prvej inštancie, keď na oneskorené uplatnené prostriedky procesného útoku žalobcu správne (rešpektujúc svoju povinnosť konať nestranne a hospodárne) neprihliadol. Takýto postup súdu prvej inštancie odvolací súd hodnotí ako súladný so zákonom, neodnímajúci žalobcovi právo na spravodlivé súdne konanie. Pokiaľ si žalobca až na pojednávaní súdu konanom dňa 01.12.2020, prípadne až po rozhodnutí súdu prvej inštancie vo veci samej uvedomil, že preukázanie pasívnej legitimácie žalovaného

v konaní pred súdom prvej inštancie, a to riadne a včas je nevyhnutné pre jeho úspech v spore, musí niesť dôsledky neunesenia bremena tvrdenia a dôkazného bremena, majúceho za následok stratu sporu.

10.7 V tejto súvislosti odvolací súd pre poriadok dodáva, že právny zástupca žalobcu ako reakciu na uznesenie súdu prvej inštancie z 5. augusta 2020 zaslal súdu písomné vyjadrenie, v ktorom doplňujúc svoje podstatné skutkové tvrdenia preukazujúce jeho nárok na plnenie práve voči žalovanému (ako právnickej osobe) jednoznačne tvrdí, že nárok žalobcu pozostáva z neuhradených faktúr za práce vykonané pre majoritného spoločníka a konateľa žalovaného pána D. C. (poznámka odvol. súdu - teda nie pre žalovaného, pričom znenie „... majoritného spoločníka a konateľa žalovaného“ podľa názoru odvolacieho súdu len bližšie identifikuje osobu objednávateľa ako fyzickú osobu konajúcu vo vlastnom mene a na vlastný účet), a to na jeho podnikovom byte v A. B., že v mesiaci apríl 2019 bol žalobca D. C. (pozn. odvol. súdu - teda nie žalovaným) požiadaný o vykonanie kompletnej elektroinštalácie, alarmu a kamerového systému, ako aj optiky pre TV s pripojením na internet v jeho podnikovom byte v A. B. a napokon, že následne D. C. (pozn. odvol. súdu – teda nie žalobca) požiadal žalobcu o vykonanie stavebných prác, ktorých zaplatenia sa žalobca v tomto konaní domáha. Takéto vyjadrenie podľa názoru odvolacieho súdu nebolo možné považovať za jednoznačné tvrdenie žalobcu, že menovaný D. C. pri objednávaní prác konal v mene a na účet žalovaného – teda spoločnosti Arcus International, s.r.o., a teda, že objednávateľom diela bol žalovaný ako právnická osoba. V konečnom dôsledku potom sám žalobca vyvracia/spochybňuje svoje skutkové tvrdenia o tom, že žalobca a žalovaný uzavreli zmluvu o dielo, predmetom ktorej bol záväzok žalobcu vykonať stavebné práce pre žalovaného a záväzok žalovaného zaplatiť žalobcovi odplatu za stavebné práce špecifikované vo vystavených faktúrach, ako to tvrdí v podanom odvolaní.

11. Neobstojí ani zavádzajúca argumentácia žalobcu, že predsa v podstate vždy platí, že pokiaľ so žalovaným konal pán C., ktorý je aj konateľom žalovaného, tak tento musel vždy konať v mene a na účet žalovaného. Pán C. je totiž v prvom rade fyzickou osobou s plnou právnou subjektivitou, teda osobou oprávnenou konať vo vlastnom mene a na vlastný účet, ale aj konateľom žalovaného oprávneným konať aj v mene a na účet žalovaného. Nemožno teda uzavrieť, že tento vo vzťahu k žalobcovi apriori konal v mene a na účet žalovaného (ako sa to snaží podsúvať odvolaciemu súdu žalobca). Pokiaľ žalobca vyvodzoval svoje nároky zo zmluvy o dielo uzatvorenej so žalovaným, musel v konaní preukázať, že p. C. v mene a na účet žalovaného konkrétnu zmluvu o dielo so žalobcom uzatvoril, čo sa mu však v tomto konaní preukázať nepodarilo.

12. Pokiaľ ide o námietku žalovaného, že pasívnu legitimáciu žalovaného potvrdzujú aj k odvolaniu priložené listiny ako stavebné povolenie, v ktorom figuruje ako stavebník práve žalovaný, odvolací súd uvádza: Koncepcia odvolacieho konania v civilnom spore vychádza z takzvaného neúplného apelačného systému čo znamená, že právo odvolateľa použiť v odvolacom konaní prostriedok procesného útoku alebo prostriedok procesnej obrany, ktorý strana neuplatnila v konaní pred súdom prvej inštancie je obmedzený. Strany sporu mali v doterajšom priebehu konania niekoľko príležitostí tieto prostriedky použiť a boli opakovane súdom poučené o sudcovskej koncentrácii konania. Odvolacia argumentácia v podobe nových skutočností a dôkazov je tak prípustná len za splnenia zákonom stanovených podmienok, a to taxatívnym vymedzením účelu použitia týchto novôt alebo neporušením procesnej diligencie sporovej strany v konaní pred súdom prvej inštancie. Pokiaľ ide o taxatívne vymedzenie novôt, pripúšťa nové prostriedky procesnej obrany v prípade, ak sa týkajú procesných podmienok, vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu prípadne, ak nimi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, čo nebol prípad prejednávanej veci. Ak odvolateľ v odvolaní vymedzí odvolacie dôvody podľa , až h) , právo na uvedenie prípadných novôt bude podmienené nezavinením doterajšieho nepoužitia týchto skutočností a dôkazov. Bude teda úlohou odvolateľa v odvolaní a protistrany vo vyjadrení k odvolaniu dokázať, že nové prostriedky procesného útoku a nové prostriedky procesnej obrany, ktoré uvádzajú „až teraz“, nemohli v doterajšom priebehu konania použiť bez svojej viny. Ak tento predpoklad úspešne nesplnia, na novoty nebude môcť odvolací súd prihliadnuť. Na diskvalifikáciu novoty postačí aj opomenutie skoršieho uvedenia zavinením z nedbanlivosti. V prejednávanej veci žalobca ani netvrdil ani nepreukázal, že predmetné listinné dôkazy nemohol v doterajšom priebehu konania bez svojej viny použiť, a tak na takýto dôkaz predložený v odvolacom konaní nebolo možné prihliadnuť.

13. S ostatnými námietkami žalovaného sa odvolací súd ako nepodstatnými pre rozhodnutie vo veci nezaoberal, nakoľko podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené sporovými stranami, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných sporovými stranami. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku či pripomienku sporovej strany, ktorá ju nastolila. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty sporových strán (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR , , a podobne).

14. Odvolací súd preto podľa a napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil, keď tento správne v súlade s ustanovením rozhodol i o náhrade trov konania.

15. Žalovaný bol v odvolacom konaní v plnom rozsahu úspešný ( ) a vznikol mu nárok na náhradu trov konania.

15.1 O nároku na náhradu trov rozhodol odvolací súd podľa ustanovení a .

15.2 O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia odvolacieho súdu samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( ).

16. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0 (čl. I posledná veta o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení a posledná veta ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je podľa prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).