Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_19Cb-27-2020.pdf
PDF · 93.45 KB
Case nature
Area
Subarea
19Cb/27/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Dunajská Streda sudcom JUDr. Petrom Dumanom v sporovej veci žalobcu: Perfex Slovakia s.r.o., IČO: 45 909 628, Dunajská 8, Bratislava, zast.: Bányi & Partner, s. r. o., advokátska kancelária v Dunajskej Strede, proti žalovanému: Arcus International, s.r.o., IČO: 36 259 829, Horná Potôň 85, zast.: JUDr. Tamás Puskás, advokát v Dunajskej Strede, o 3.404,90 € s prísl., takto
rozhodol:
I. Žaloba o 3.484,90 € s 8 %-ným ročným úrokom z omeškania zo sumy 3.404,90 € od 07.08.2019 do zaplatenia sa zamieta.
II. Žalovanému sa voči žalobcovi priznáva nárok na náhradu 100 % trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa návrhom došlým Okresnému súdu Banská Bystrica 02.01.2020, postúpeným tunajšiemu súdu na návrh žalobcu dňa 22.07.2020, domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy uvedenej vo výroku na základe faktúr č. XX/XXXX a č. XX/XXXX.
2. Žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu, ktorý vydal Okresný súd Banská Bystrica, namietal, že si nikdy neobjednal stavebné práce uvedené vo faktúrach, nebola uzatvorená medzi stranami žiadna zmluva o dielo, ani v písomnej, ani v ústnej forme. Žalobca nepredložil ani objednávku žalovaného. Nie je zrejmé, aké práce mali byť vykonané a kde. Žalobca nepredložil doklad o vykonaní stavebných prác. Žalovaný vrátil sporné faktúry žalobcovi ako vystavené bezdôvodne.
3. Na výzvu tun. súdu uznesením z 05.08.2020, č. k. 19Cb/27/2020-59, žalobca v určenej lehote doplnil, že faktúry pokrývajú práce vykonané pre majoritného spoločníka a konateľa žalovaného na jeho podnikovom byte v E. F.. V apríli 2019 bol žalobca spoločníkom a konateľom žalovaného požiadaný o vykonanie kompletnej elektroinštalácie, alarmu a kamerového systému, ako aj optiky pre TV s pripojením na internet. V máji a júni 2019 boli vykonané práce pozostávajúce z kompletného vybudovania priečnych stien s predprípravou pre elektroinštaláciu. Tieto práce síce pôvodne nemali byť vykonané, ale keďže elektroinštalácia, alarm, a kamerový systém, ako aj optika pre TV s pripojením na internet sa nedajú vybudovať bez priečnych stien, požiadal konateľ žalovaného žalobcu o zabezpečenie týchto prác. Práce vykonali dvaja subdodávatelia žalobcu, ktorí boli prítomní na osobnom stretnutí v predmetnom byte žalovaného a u ktorých si priamo konateľ žalovaného objednal žalobcom vykonané a vyúčtované práce. Tieto osoby neboli žalobcom doposiaľ vyplatené, pretože žalobca nebol vyplatený žalovaným.
4. Vo vyjadrení z 01.10.2020 žalovaný v podstate zotrval na svojej obrane, že faktúry boli vystavené bezdôvodne, medzi stranami nebola uzatvorená žiadna zmluva o dielo a doplnil, že stavebné práce neboli vykonané tak, ako to tvrdí žalobca, neexistovala žiadna dohoda o cene prác a s vyúčtovaním žalobcu žalovaný nikdy nesúhlasil.
5. Súd na prejednanie veci nariadil v súlade s § 177 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) pojednávanie, na ktorom v prítomnosti strán vykonal dokazovanie, vec právne posúdil a rozhodol.
A. Skutkový stav
6. Na základe skutkových tvrdení strán, ktoré sa považujú za nesporné podľa § 151 CSP, v spojení so skutočnosťami známymi súdu v zmysle § 186 CSP a dokazovaním vykonaným
- výsluchom svedka D. P. (zápisnica z pojednávania z 01.12.2020, 142 rub),
- listinnými dôkazmi založenými v spise: predžalobná výzva (č. l. 7), faktúra č. XX/XXXX (č. l. 8), faktúra č. XX/XXXX (č. l. 9), rozpočet (č. l. 68 až 70), preklad SMS komunikácie (č. l. 71 až 79), fotografie (č. l. 80 až 117), ustálil súd tento skutkový stav:
7. Strany sú obchodnými spoločnosťami založenými na podnikateľský účel (nesporná skutočnosť; výpis z obchodného registra, č. l. 9 a 10).
8. Žalovaný je vlastníkom stavby v E. F. (nesporná skutočnosť), ktorá pozostávala z obývačky, spálne, dvoch detských izieb, špajze, kúpeľne, WC a ďalších menších priestorov (výpoveď svedka P. - zápisnica z pojednávania, č. l. 142 rub).
9. V presne nezistenom čase požiadal konateľ žalobcu svedka P., aby „pre S. P.“ vymuroval priečky v tejto stavbe. Svedok konateľovi žalobcu oznámil, že za preklad, vymeranie steny a lepenie si určuje rovnakú cenu po 7 €. Konateľ žalobcu povedal svedkovi, že „pán P. vyplatí konateľa žalobcu a ten vyplatí svedka. Konateľ žalobcu svedkovi potom oznámil, že sa dohodol s „pánom P. a že môže ísť murovať do E. F.. O firme žalovaného (Arcus International s.r.o.) svedok s konateľom žalobcu nehovoril, stále sa rozprávali len o pánovi P.. To, koľko priečok sa má vybudovať a kde, sa určilo za prítomnosti svedka a konateľov strán. Pán P. spolu so svedkom vymeriaval steny. Svedok P. spolu s ďalším svedkom U. N. položil lepenku, na ktorú sa mali priečky postaviť, tam, kde p. P. povedal, že budú steny. Išlo vyše o 200 m2, možno aj 240 m2, pričom plocha celej budovy bola asi 400 m2. Svedok vymuroval dve detské izby, spálňu a kúpeľňu. Nejakú časť priečok nedomurovali, lebo pán P. sa pohádal so svojou družkou alebo manželkou a ďalšie tehly už nedoniesol. (výpoveď svedka P. - zápisnica z pojednávania, č. l. 142 rub)
10. V presne nezistený deň v júni 2019 vyhotovil žalobca pre žalovaného listinu s názvom „rozpočet novej budovy“, v ktorej ocenil práce týkajúce sa „murovania a elektriny“ v miestnostiach označených o. i. ako „práčovňa“, „spálňa“, „detská izba“ a pod. V závere uviedol poznámku „doteraz vykonané práce (bez DPH): 3.204,90 €“, po ktorej nasledoval text: „písomne dohodnuté jednotkové ceny: - murovanie: 7 C/m2… - ostatné práce…: 7 €/m2…“ a „vyhotovený: 06.2019“. (rozpočet, č. l. 68 až 70)
11. Dňa 23.07.2019 vystavil žalobca faktúru č. XX/XXXX, ktorou žalovanému vyúčtoval za „stavebné práce v budove Arcus International, s.r.o.“ sumu 3.109,90 € (faktúra č. XX/XXXX, č. l. 8).
12. V rovnaký deň vystavil žalobca aj faktúru č. XX/XXXX, ktorou žalovanému vyúčtoval za „výmenu kľučky na guľu v budove Okr. súdu v Dunajskej Strede a montáž nadsvetlíkov v budove Okr. súdu v Dunajskej Strede“ sumu 295 € (faktúra č. XX/XXXX, č. l. 9).
13. Napriek výzve žalobcu žalovaný sporné faktúry neuhradil a vrátil ich žalobcovi ako bezdôvodne vystavené (predžalobná výzva, č. l. 7; nesporné skutočnosti).
14. Z vykonaného dokazovania nebolo možné jednoznačne ustáliť, či medzi stranami bola uzavretá žalobcom tvrdená zmluva o dielo. K tomuto záveru dospel súd vychádzajúc zo zásad hodnotenia dôkazov, ako tieto vyplývajú z pravidiel civilného sporového konania a ako ich spresnila dnes už ustálená súdna prax. Dôkazy totiž hodnotí súd podľa svojej úvahy (čl. 15 ods. 1 základných princípov CSP), a to tak, že každý dôkaz hodnotí jednotlivo a všetky dôkazy hodnotí v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetkému, čo vyšlo počas konania najavo (§ 191 ods. 1 CSP). Výsledky hodnotenia dôkazov umožňujú súdu dospieť k záveru o pravdivosti skutočnosti, ktorá je predmetom dokazovania, ak na ich základe je možné nadobudnúť istotu o tom, že sa táto skutočnosť naozaj stala,
bez toho, aby o tom nemohli byť rozumné pochybnosti. Ak vytvárajú výsledky hodnotenia dôkazov podmienky len pre úsudok (domnienku), že je možné (viac či menej pravdepodobné), že sa dokazovaná skutočnosť stala a pripúšťajú aj možnosť (väčšiu či menšiu pravdepodobnosť) toho, že dokazovaná skutočnosť sa naopak nestala, nie je možné vyvodiť záver o pravdivosti tejto skutočnosti. V takomto prípade súd rozhodne v neprospech tej strany, v záujme ktorej bolo podľa hmotného práva preukázať tvrdenú skutočnosť. Skutočnosť dokázanú len nepriamymi dôkazmi je možné považovať za preukázanú, ak na základe výsledkov hodnotenia týchto dôkazov je možné bez rozumných pochybností nadobudnúť presvedčenie o tom, že sa táto skutočnosť naozaj stala; nestačí len preukázanie jej pravdepodobnosti (pozri napr. rozhodnutie NS SR sp zn. 6MCdo/1/2010). Ako súd žalobcu upozornil už v uznesení z 05.08.2020, č. k. 19Cb/27/2020-59, a neskôr aj podľa § 181 ods. 2 CSP na pojednávaní, rozhodujúcimi skutočnosťami pre posúdenie žalobou uplatneného nároku boli okolnosti, za ktorých mal tento vzniknúť, najmä medzi akými osobami a v akom postavení. Žalobca pôvodne tvrdil, že faktúry pokrývajú práce vykonané pre „majoritného spoločníka a konateľa žalovaného“, a že „apríli 2019 bol žalobca spoločníkom a konateľom žalovaného požiadaný o vykonanie kompletnej elektroinštalácie…“, resp. o „vybudovanie priečnych stien“. Aj svedok P. vypovedal, že keď sa s konateľom žalobcu rozprával o požadovaných murárskych prácach, spomínal sa vždy len „S. P.“, a nie firma Arcus International, s.r.o., teda žalovaný. Svedok počas výsluchu označoval konateľa žalovaného vždy rovnako, priezviskom, občas s doplnením jeho mena. Z jeho výsluchu (ale v konečnom dôsledku ani z tvrdení žalobcu) nemožno vyvodiť, že by pán P. vystupoval v rámci svojej konateľskej funkcie, ktorú zastával u žalovaného. Stavba, v ktorej sa práce realizovali, je síce vo vlastníctve žalovaného, to ale samé o sebe nevylučuje, aby do zmluvných vzťahov týkajúcich sa dokončovacích prác vstupovala iná osoba, napríklad nájomca, či iný oprávnený užívateľ nehnuteľnosti. Práve takáto alternatíva sa natíska na základe vykonaného dokazovania - vnútorné priestory dotknutej stavby boli vzhľadom na výpoveď svedka P., ale aj na označenie jednotlivých miestností v rozpočte žalobcu z júna 2019 (č. l. 68 až 70) zjavne prispôsobené na účely, ktorými si mal bytovú potrebu uspokojovať konateľ žalovaného ako fyzická osoba a túto fyzickú osobu označoval svedok P. ako osobu, na ktorú odkazoval aj samotný konateľ žalobcu od počiatku, keď svedka oslovil so žiadosťou o cenovú ponuku a pri následných rozhovoroch o platobných podmienkach. Túto možnosť nevylučuje ani spomenutý rozpočet, ktorý ako objednávateľa prác označuje žalovaného, pretože žalobca tvrdil, že na obsahu zmluvy o dielo sa strany dohodli v apríli 2019, no rozpočet bol vyhotovený až v júni 2019, teda po vykonaní prác, čo je nepochybné aj z toho, že samotný rozpočet v závere odkazoval už na „doteraz vykonané práce“, ktorých cena dokonca presahovala cenu uvedenú vo faktúre č. XX/ XXXX. Navyše, výsluch svedka P. vzniesol pochybnosti aj o tom, či zmluvu o dielu uzatváral na strane zhotoviteľa konateľ žalobcu v mene žalobcu alebo vo vlastnom mene. Dokazovanie teda neumožňuje bez rozumných pochybností prijať záver, že zmluvu o dielo uzatvorili medzi sebou strany konania ako obchodné spoločnosti.
15. Nebolo preukázané ani tvrdenie žalobcu prednesené na pojednávaní, že práce, ktoré žalobca vyúčtoval spornými faktúrami, sa vykonávali v nebytových priestoroch žalovaného. V prvom rade je toto tvrdenie v rozpore s tým, čo žalobca tvrdil vo vyjadrení z 01.10.2020, kde dané priestory označoval ako „byt“. Aj žalovaný na pojednávaní vzápätí poprel, že by sa v budove nachádzali nebytové priestory. Navyše, z výsluchu svedka P. bolo možné jednoznačne ustáliť, že priestory neboli nebytového, ale bytového charakteru. Svedok okrem toho, že stavbu označil ako „rodinný dom“ a „barák“, ktorý stojí vedľa „firmy žalovaného“, presne opísal, ako sa vo vnútri stavby murovali detské izby, špajzu, spálňu a pod. Je nepochybné, že stavba sa mala použiť na účely bývania, nie podnikania. Tento skutkový záver len zdôrazňuje pochybnosti o tom, medzi akými osobami a v akom postavení bola zmluva o dielo uzavretá.
16. Súd nevykonal dokazovanie projektovou dokumentáciou a výsluchom konateľa žalovaného, pretože tieto návrhy na dokazovanie predniesol žalobca až na pojednávaní. Za týchto okolností by vykonanie dokazovania vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania, čo je podľa § 153 ods. 2 CSP jedným z prípadov, keď možno prostriedky procesnej obrany považovať za predložené oneskorene. Žalobca bol poučený o následkoch sudcovskej koncentrácie podľa § 153 CSP už v predvolaní na pojednávanie a mal možnosť uplatňovať prostriedky procesného útoku aj na základe výzvy súdu z uznesením 05.08.2020, č. k. 19Cb/27/2020-59. Zo všetkých týchto dôvodov súd na tieto návrhy podľa § 153 ods. 2 CSP neprihliadol. Pre úplnosť sa však žiada dodať, že aj keby súd na tieto návrhy prihliadol, nebolo by potrebné vykonať takéto dokazovanie. Projektovou dokumentáciou mal žalobca v úmysle preukázať, že v prípade spornej stavby išlo o „podnikový byt“. To, že išlo o byt, žalovaný ani nepopieral, a nepopieral ani to, že išlo o „podnikovú“ stavbu. Čo sa týka výsluchu konateľa žalovaného, išlo by o výsluch strany, a ten by bol namieste len výnimočne, keby nebolo možné dané tvrdenie preukázať inak (§ 195 ods. 1 CSP),
čo však nebol tento prípad. Žalobcom tvrdené skutočnosti o ústnej zmluve by sa museli prejaviť v ústnej forme, či určitým konaním, o ktorom mohli mať vedomosť svedkovia, ktorí boli prítomní u žalovaného v E. F. (preklad SMS komunikácie, č. l. 71 až 79; fotografie, č. l. 80 až 117). Z pohľadu civilného sporového konania ide o svedkov, ktorých výsluch podľa § 196 ods. 1 CSP by bol schopný podoprieť žalobcovo tvrdenie. Žalobca na svojom pôvodnom návrh na výsluch svedka N. netrval, ďalšie dôkazné návrhy nepredniesol a požadoval len výsluch konateľa žalovaného ako strany, hoci nijako nevysvetlil, prečo by jeho nosné tvrdenie nebolo možné preukázať inak.
B. Právne posúdenie
17. Žalobca svoj nárok uplatňoval na základe ústnej zmluvy o dielo so žalovaným z dôvodu, že žalobca pre žalovaného vykonal stavebné práce prostredníctvom svojich subdodávateľov, no žalovaný cenu týchto prác neuhradil.
18. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že medzi stranami nebola platne uzavretá žalobcom tvrdená zmluva o dielo. V prvom rade je úlohou žalobcu svojou aktivitou v konaní ustáliť, medzi akými osobami a v akom postavení došlo k právnej skutočnosti, z ktorej vyvodzuje svoj nárok.
19. Faktúra č. XX/XXXX sa týkala stavebných prác „v budove Arcus International, s.r.o.“. Hoci žalobca neuniesol dôkazné bremeno v súvislosti s tým, či na strane zhotoviteľa uzatváral zmluvu o dielo konateľ žalobcu v mene žalobcu alebo vo vlastnom mene, ani keby to bol žalobca, ktorý vykonal nejaké stavebné práce vo vnútri stavby, ktorej vlastníkom je žalovaný, neumožňuje prijať právny záver, že medzi stranami vznikla zmluva o dielo, z ktorej by bol zaviazaný práve žalovaný a na základe ktorej mohol žalobca oprávnene vyúčtovať žalovanému sumu 3.109,90 €. Preto nemôže žalobca úspešne požadovať túto časť žalovanej sumy na základe ustanovení upravujúcich zmluvu o dielo medzi podnikateľmi (podľa § 536 a nasl. Obchodného zákonníka; ďalej len „OBZ“).
20. Pokiaľ ide o faktúru č. XX/XXXX, tá sa dokonca stavby žalovaného vôbec netýkala, pretože odkazovala na práce na budove tunajšieho súdu, ktorá sa nachádza v T. X.. Žalobca pritom ani v žalobe, či vo vyjadrení z 01.10.2020, ale ani na pojednávaní netvrdil, že by pre žalovaného vykonával práce inde, než v E. F., a takáto skutočnosť nevyplynula ani z vykonaného dokazovania. Ani v tomto rozsahu tak žalobca nemá voči žalovanému nárok na cenu diela podľa § 536 OBZ.
21. Ak žalobca nie je schopný uniesť dôkazné bremeno o existencii vzájomného zmluvného vzťahu s určitým obsahom, možno uzavrieť len to, že medzi stranami nevznikol zmluvný dôvod na plnenie. Žalobou uplatnený nárok by tak síce bolo možné v súlade so zásadou iura novit curia kvalifikovať aj podľa iných ustanovení právneho poriadku, konkrétne podľa pravidiel o bezdôvodnom obohatení, no aj ustanovenia § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) vyžadujú, aby bolo bez rozumných pochybností preukázané predovšetkým to, kto sa bezdôvodne obohatil a na čí úkor. Podľa § 451 OZ totiž platí, že kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je aj majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu. Pasívne vecne legitimovaný na vydanie bezdôvodného obohatenia podľa § 456 OZ je ten, koho majetok sa na úkor druhého neoprávnene zväčšil, alebo u koho nedošlo k zmenšeniu majetku, hoci k nemu v súlade s právom malo dôjsť. Predpokladom zodpovednosti za získanie bezdôvodného obohatenia nie je protiprávny úkon obohateného, ani jeho zavinenie, ale objektívne vzniknutý stav obohatenia (presun majetkových hodnôt), ku ktorému došlo spôsobom, ktorý právny poriadok neuznáva. Aktívne vecne legitimovaným subjektom na uplatnenie práva na vydanie bezdôvodného obohatenia je ten, na úkor koho bolo získané (pozri napríklad rozsudok NS ČR z 31.01.2006, sp. zn. 33Odo/1253/2005). Výsledky vykonaného dokazovania vedú však v tomto smere k rovnakému záveru, ako v prípade otázky totožnosti zmluvných strán v súvislosti s tvrdenou zmluvou o dielo, teda k neúspechu žalobcu pre neunesenie dôkazného bremena vo vzťahu k rozhodujúcim skutkovým tvrdeniam.
22. Pre úplnosť súd dodáva, že pochybnosti o úprimnosti žalobou uplatneného nároku umocňuje aj to, že hoci žalobca v návrhu na vydanie platobného rozkazu tvrdil, že sporné faktúry uviedol v kontrolnom výkaze k DPH, z odpovede Finančného riaditeľstva SR (č. l. 33) plynie, že toto jeho tvrdenie nie je pravdivé, pretože tak neurobil.
23. Vzhľadom na vyššie uvedené závery súd žalobu v celom rozsahu zamietol (výrok I).
24. Pri rozhodovaní o trovách konania (§ 262 ods. 1 CSP) vychádzal súd z toho, že žalovanému ako úspešnej strane patrí voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu (§ 255 ods. 1 CSP), a preto mu tento nárok priznal (výrok II).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie. Odvolanie možno podať do 15 dní od doručenia jeho rovnopisu písomne na podpísanom súde. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody podľa § 365 CSP) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).