Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3Csp-350-2017.pdf
PDF · 138.95 KB
No categories available
Court name
Address
File mark
VK-3Csp/350/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Veľký Krtíš sudkyňou JUDr. Martou Kamenskou v spore žalobcu Slovenská kancelária poisťovateľov, so sídlom Trnavská cesta 82, 826 58 Bratislava, IČO: 36 062 235, zastúpeného Remedium Legal, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 53 255 739, proti žalovanému O. U., G.. XX. XX. XXXX, E. K. XXXX N., A. W. F. X, Xcm, XXa, M., zastúpeného JUDr. Gejza Sidó, advokát, so sídlom Malá 13, 929 01 Dunajská Streda, pracovisko a poštová adresa Veľkoblahovská cesta 48, 92901 Dunajská Streda, o zaplatenie 1.532,37 Eur istiny s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 1.532,37 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 1.486,87 Eur od 10. 10. 2015 do zaplatenia, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 45,50 Eur od 10. 11. 2015 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Žalobcovi sa proti žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v plnej výške 100 %.
odôvodnenie:
1. Podanou žalobou sa žalobca domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu vo výške 1.532,37 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 1.486,87 Eur od 10. 10. 2015 do zaplatenia, zo sumy 45,50 Eur od 10. 11. 2015 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania, všetko z titulu náhrady poistného plnenia z poistného garančného fondu za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. V žalobe žalobca uviedol, že dňa XX. XX. XXXX zavinil vodič W. J. Z. K. Z. M. motorovým vozidlom žalovaného v dôsledku dopravnej nehody škodu na motorovom vozidle I., N.: I. XXX, ktorého držiteľom v čase nehody bol poškodený L. B.. Kanceláriou Systému zelenej karty, ktorá odškodnila nároky poškodeného v súlade s právnym poriadkom krajiny miesta nehody bolo Združenie maďarských poisťovacích spoločností Kancelária poistenia motorových vozidiel, ktorá si svoje nároky uplatnila u neho v súlade s čl. 5.1 Internal Regulations. Vzhľadom na to, že k motorovému vozidlu žalovaného nebolo ku dátumu nehody uzatvorené povinné zmluvné poistenie za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v zmysle § 3 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z., vznikla mu v zmysle § 24 ods. 2 písm. b/ citovaného zákona, povinnosť uhradiť poškodenému z poistného garančného fondu poistné plnenie za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Preto dňa 07. 09. 2015 poskytol z poistného garančného fondu poškodenému poistné plnenie vo výške 1.709,90 Eur, z ktorého suma vo výške 223,03 Eur predstavujú poplatky, na ktoré si nárok neuplatňuje a dňa 07. 10. 2015 poistné plnenie vo výške 47,78 Eur. Podľa § 24 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z. z. si listom zo dňa 09. 09. 2015 a listom zo dňa 09. 10. 2015 uplatnil svoje právo na náhradu poistného plnenia voči žalovanému a vyzval ho na úhradu dlžnej sumy do 21. 09. 2015. Žalovaný mu však dlžnú sumu ani čiastočne neuhradil. Pretože si žalovaný nesplnil svoju zákonom stanovenú povinnosť v súlade s § 3 ods. 1 citovaného zákona, je povinný mu nahradiť to, čo za neho plnil spolu so zákonným úrokom z omeškania.
2. Na preukázanie svojich tvrdení žalobca označil ako dôkazy: Výpis z OR OS Bratislava I, oddiel Po, vložka č. 983/B, rozhodnutie komisie z 28. 06. 2003 o uplatňovaní smernice Rady 72/166/EHS pokiaľ ide o kontrolu plnenia povinnosti poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, Dodatok čl. 9-14, Zoznam výnimiek čl. 14Pv - 16, listiny žalobcu čl. 17-19, Preklad súdnej prekladateľky PaedDr. Adrieny Kolevovej, PhD. č. 245/2017 čl. 19-70 s prílohami, Úrokové sadzby ECB čl. 71, Pokus o zmier zo dňa 20. 06. 2017, poistenie čl. 110, Výpis žalobcu z VÚB čl. 171, Preklad č. 17/2019 prekladateľa László Balgu čl. 178-265 s prílohami, mailová komunikácia súdu so žalovaným čl. 299-305, listiny predložené žalobcom a to poistná zmluva, výpis inkasného účtu poistnej zmluvy, upomienka zo dňa 08. 12. 2014, zánik poistenia pre nezaplatenie poistného čl. 311-313, mailová komunikácia čl. 320 s prílohami až čl. 338, preklad č. 096/2020 prekladateľa Ing. Alexandra Molnár, PhD. čl. 350 s prílohami až čl. 368, ktoré súdu aj predložil.
3. Okresný súd Veľký Krtíš vydal dňa 18. 12. 2017 platobný rozkaz, č. k. 3Csp/350/2017-80, ktorým uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.532,37 Eur istiny s príslušenstvom a nahradiť mu trovy konania. Vzhľadom na to, že platobný rozkaz nebolo možné doručiť žalovanému do vlastných rúk, súd uznesením zo dňa 20. 03. 2018 č. k. 3Csp/350/2017-100 platobný rozkaz zrušil. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 19. 04. 2018.
4. Oznámenie o podanej žalobe súd v zmysle ustanovenia § 116 ods. 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), zverejnil na úradnej tabuli súdu a webovej stránke súdu dňa 20. 04. 2018. Žaloba sa považuje po 15 dňoch od zverejnenia oznámenia za doručenú a to dňa 09. 05. 2018, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie. Výzvou zo dňa 09. 05. 2018 súd vyzval žalovaného, aby sa do 15 dní vyjadril k podanej žalobe a ak uplatnený nárok v celom rozsahu neuznáva, aby vo vyjadrení uviedol rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojil listiny, na ktoré sa odvoláva a označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.
5. Žalovaný e-mailovým podaním, doručeným súdu dňa 12.12.2018 (č.l. 108) oznámil súdu, že je občanom Maďarska, na území Slovenskej republiky žil od roku 2013 do začiatku roku 2015. Má vedomosť že XX. XX. XXXX došlo v Maďarsku, jeho motorovým vozidlom so slovenským ev. č., k dopravnej nehode pri ktorej bolo poškodené vozidlo s maďarským ev. č., s výškou škody 1.600-1.700,00 Eur, ktorú je povinný zaplatiť z dôvodu, že na jeho vozidle nie je uzatvorené žiadne poistenie. Tvrdil, že na svojom motorovom vozidle mal v čase nehody určite uzatvorené poistenie u poisťovni Kooperatíva a predložil súdu aj listinné doklady o zaplatení poistného dňa 02. 06. 2014 vo výške 153,00 Eur a potvrdenie o vydaní bielej a zelenej karty. Ďalej uviedol, že mu nebolo doručené žiadne oznámenie o tom, že nie je v poriadku jeho poistenie, pretože v januári 2015 sa vrátil do Maďarska a na Slovensku už nežil, ani tu nebýval nikto, komu by bolo možné doručiť oznámenia žalobcu. Žalovaný v písomných podaniach opakovane uvádzal, že s uplatneným nárokom žalobcu nesúhlasí, nakoľko medzi ním a spoločnosťou KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. bola v deň dopravnej nehody uzatvorená platná poistná zmluva č. XXXXXXXXXX pre poistné obdobie od 15. 05. 2014 do 14. 05. 2015, ktorou bolo na jeho motorové vozidlo G., N.: Z. uzatvorené povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Dojednané poistné bolo riadne uhrádzané, na základe čoho mu bolo vystavené potvrdenie o poistení zodpovednosti č. XXX XXXX XXX pre poistné obdobie od 15. 05. 2014 do 14. 05. 2015. Na základe uvedeného v čase dopravnej nehody dňa 07. 03 2 015 bolo vozidlo povinne zmluvne poistené v poisťovni a preto žalobcovi nevznikla povinnosť plniť poškodenému z poistného garančného fondu.
6. Následne žalovaný v podaniach zo dňa 17. 08. 2020 a zo dňa 04. 05. 2021 namietol nedostatok právomoci tunajšieho súdu. Tvrdil, že žalobca nepreukázal právomoc konajúceho súdu podľa § 3 CSP, ani podľa § 14 CSP a to najmä z dôvodu, že on má trvalý pobyt v Maďarsku a mal ho aj v čase podania žaloby na súd, preto žiadny slovenský súd nemá právomoc konať so zreteľom na to, že žiadna medzinárodná zmluva ani nariadenie EÚ nezakladá právomoc slovenského súdu na prejednanie predmetnej veci. Zdôraznil, že je štátnym občanom Maďarska a má bydlisko na území Maďarska, preto je súd zo zákona povinný zisťovať, či je v danej veci aplikovateľné nariadenie Brusel I bis a aj keď predmetom sporu nie je pohľadávka spadajúca do vecnej pôsobnosti tohto nariadenia, je však splnená podmienka časovej pôsobnosti, keďže konanie bolo začaté po tom, čo sa nariadenie Brusel I bis v členských štátoch EÚ začalo uplatňovať (t. j. po 10. 01. 2015). Na základe tohto je potrebné v danej veci medzinárodnú právomoc súdu posudzovať podľa nariadenia Brusel I bis. Zdôraznil, že všeobecným kritériom podľa čl. 4 nariadenia je, že osobu možno žalovať na území členského štátu, v
ktorom má bydlisko. V danom prípade je nesporné, že má bydlisko na území Maďarska. Všeobecné určenie právomoci je základom systému a osobitné právomoci uvedené v nariadení sa uplatnia len ako odchýlky od základnej zásady. Vždy sa však musia vykladať reštriktívne, t. j. len v rozsahu výslovne upravených možností. Podľa všeobecného kritéria bolo teda možné ho žalovať na súde v Maďarsku. Preto súd musí skúmať, či boli splnené podmienky na to, aby ho žalobca žaloval pred súdom Slovenskej republiky podľa ďalších kritérií upravených v nariadení. Vzhľadom na predmet sporu však nie sú splnené kritériá výlučných právomocí uvedené v čl. 24 nariadenia Brusel I bis. Autonómne od vyjadrenia žalobcu, ktorý tvrdí, že je daná právomoc tunajšieho súdu podľa čl. 7 bod 2 nariadenia Brusel I bis, súd sa musí zaoberať, či nie je daná právomoc súdu podľa čl. 7 ods. 2 nariadenia Brusel I bis. Z Článku 2 bod 1 Nariadenia č. 864/2007 o rozhodnom práve pre mimozmluvné záväzky (RÍM II) totiž vyplýva, že „Na účely tohto nariadenia pojem škoda označuje každý následok civilného deliktu z bezdôvodného obohatenia, z konania bez príkazu (negotiorum gestio) alebo z predzmluvnej zodpovednosti (culpa in contrahendo).“ Mimozmluvná zodpovednosť zahŕňa všetky nároky, ktoré smerujú k uplatneniu jeho zodpovednosti a ktoré nesúvisia so zmluvou alebo so zmluvnými nárokmi v zmysle čl. 7 nariadenia. V danom prípade na území Slovenskej republiky nedošlo k skutočnosti zakladajúcej nárok z bezdôvodného obohatenia, z konania bez príkazu (negotiorum gestio) ani z predzmluvnej zodpovednosti (culpa in contrahendo). Miestom vzniku nároku žalobcu nie je územie Slovenskej republiky ako miesto, kde by došlo k finančnému plneniu záväzkov, ak by neporušil svoju zákonnú povinnosť mať poistené motorové vozidlo. V judikatúre Súdneho dvora je daný výklad miesta vzniku škody, t.j. aj miesta vzniku nároku z bezdôvodného obohatenia. Miesto vzniku škody (nároku z bezdôvodného obohatenia) podľa komunitárneho práva nie je možné chápať ako miesto, kde žalobca pocítil finančnú ujmu v dôsledku toho, že mal porušiť svoje povinnosti. V danom prípade je miesto, kde došlo k skutočnosti, alebo by mohlo dôjsť ku skutočnosti, ktorá zakladá nárok na bezdôvodné obohatenie, miesto, kde sa zdržiava, teda Maďarsko. Je preto zrejmé, že Slovenská republika nie je miestom, kde došlo alebo by mohlo dôjsť ku skutočnosti, ktorá zakladá nárok na bezdôvodné obohatenie. Z uvedeného vyplýva, že ak by sa na danú vec malo aplikovať ustanovenie čl. 7 ods. 2 nariadenia Brusel I bis, nedošlo by k založeniu právomoci slovenských súdov. Navrhol, aby súd vyhlásil, že nemá právomoc konať vo veci s poukazom na § 161 ods. 2 CSP a konanie zastavil pre neodstrániteľnú prekážku konania a to nedostatok právomoci súdov SR v danej veci konať.
7. Žalobca nesúhlasil s námietkou právomoci žalovaného. Zdôraznil, že jeho nárok voči žalovanému je nárokom na náhradu plnenia, ktoré za neho plnil poškodenému tým, že poskytol z poistného garančného fondu poistné plnenie za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, za ktorú zodpovedá osoba bez poistenia zodpovednosti podľa § 24 ods. 2 písm. b) zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj „zákon o PZP“), na základe čoho má právo proti tomu, kto zodpovedá za škodu podľa § 24 ods. 2 písm. b) zákona o PZP na náhradu toho, čo za neho plnil (§ 24 ods. 7 zákona o PZP. Nárok uplatnený v tomto konaní tak nepredstavuje nárok na náhradu škody, vyplývajúcej z dopravnej nehody, ku ktorej došlo na území Maďarska, ale nárok na náhradu poistného plnenia, ktoré bolo vyplatené žalobcom poškodenému. Až táto skutočnosť (vyplatenie poistného plnenia z poistného garančného fondu) založila nárok, ktorý si v tomto konaní uplatnil a preto je zrejmé, že skutočnosť zakladajúca uplatnený nárok je vyplatenie poistného plnenia z poistného garančného fondu, pričom k tomuto plneniu došlo na území Slovenskej republiky, čím došlo k naplneniu čl. 7 ods. 2 Nariadenia Európskeho parlamentu a rady (EÚ) č. 1215/2012 zo dňa 12. decembra 2012 o právomoci, uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (ďalej len „Nariadenie“). Zdôraznil, že vzťah medzi ním a žalovaným, z ktorého obsahu vyplýva ním uplatnené právo v zmysle § 24 ods. 7 zákona o PZP požadovať plnenie voči tretej osobe, t.j. náhradu toho, čo za neho plnil, je svojou povahou vzťahom sui generis, ktorý vzniká na základe skutočností uvedených v zákone. Preto čl. 4 ods. 1 Nariadenia, nie je možné na vec aplikovať, nakoľko Nariadenie upravuje iný spôsob založenia právomoci súdov, a to v čl. 7 ods. 2, na základe ktorého majú právomoc vo veci konať súdy Slovenskej republiky, nakoľko ku skutočnosti, ktorá zakladá uplatnený nárok došlo na území Slovenskej republiky. V tejto súvislosti opakovane poukázal na Rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 4Cdo 284/2010 ako aj na právny názor Veľkého senátu občianskoprávneho a obchodnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Českej republiky, ktorý vo svojom rozhodnutí sp. zn. 31Cdo 4134/2011 zo dňa 08.10.2014 uviedli, že tento nárok predstavuje originálny nárok, ktorý vznikol vyplatením peňažných prostriedkov z poistného garančného fondu, a teda je nepochybné, že nárok vznikol na území Slovenskej republiky a tým právomoc slovenského súdu je v prejednávanej veci založená čl. 7 bod 2. Nariadenia, nakoľko skutočnosť, ktorá predstavuje vznik uplatneného nároku je vyplatenie finančných prostriedkov z
poistného garančného fondu, a teda skutočnosť, ktorá tento nárok zakladá sa stala na území Slovenskej republiky.
8. Žalobca v písomných podaniach k meritu veci uviedol, že u domnelého poisťovateľa KOOPERATIVA poisťovňa, preveril skutočnosti uvádzané žalovaným a zistil, že v čase škodovej udalosti dňa 07. 03. 2015 dané vozidlo žalovaného nebolo povinne zmluvne poistené v tejto poisťovni z dôvodu, že poistenie zaniklo pre neplatenie poistného ku dňu 15. 12. 2014 (t. j. uplynutím jedného mesiaca po splatnosti poslednej splátky poistného, ktorá bola splatná dňa 15. 11. 2014). Pokiaľ žalovaný tvrdí, že všetky dohodnuté poistné plnenia podľa poistnej zmluvy za obdobia splatné pred 15. 11. 2015 platil riadne a včas, toto tvrdenie nepreukázal žiadnymi dôkazmi. Preto takéto tvrdenia žalovaného rozporuje. Má za to, že pokiaľ žalovaný tvrdí, že poistné za obdobie od 15. 05. 2013 do 14. 05. 2014 bolo riadne a včas zaplatené, je jeho povinnosťou toto tvrdenie v konaní preukázať relevantnými dôkazmi, t. j. napr. výpisom z účtu, prípadne poštovým peňažným poukazom. Zdôraznil, že je výlučnou procesnou povinnosťou žalovaného uniesť dôkazné bremeno a preukázať zaplatenie poistného. V súvislosti s dôkazným bremenom poukázal na Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 4 Cdo 13/2009 zo dňa 24. 02. 2010, podľa ktorého: „Medzi povinnosťou tvrdenia a dôkaznou povinnosťou je úzka vzájomná väzba. Ak účastník nesplní svoju povinnosť tvrdiť skutočnosti rozhodné z hľadiska hypotézy právnej normy, potom spravidla ani nemôže splniť dôkaznú povinnosť. Nesplnenie povinnosti tvrdenia, teda neunesenie bremena tvrdenia, má za následok, že skutočnosť, ktorú účastník vôbec netvrdil a ktorá nevyšla inak v konaní najavo, spravidla nebude predmetom dokazovania. Ak ide o skutočnosť rozhodnú podľa hmotného práva, potom neunesenie bremena tvrdenia o tejto skutočnosti bude mať pre účastníka väčšinou za následok pre neho nepriaznivé rozhodnutie. Zákon účastníkom ukladá povinnosť tvrdiť všetky potrebné skutočnosti; potrebnosť, teda okruh rozhodujúcich skutočností, je určovaný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer účastníkov. Táto norma zásadne určuje jednak rozsah dôkazného bremena, t.j. okruh skutočností, ktoré musia byť ako rozhodné preukázané, jednak nositeľa dôkazného bremena.“ Rovnako poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 3M Cdo 6/2010 zo dňa 22. 09. 2010, z ktorého vyplýva, že: „Okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týkajú povinnosti tvrdenia a označenia dôkazov na preukázanie tvrdení, je daný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer účastníkov konania. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena (okruh skutočností, ktoré musia byť preukázané), ako aj nositeľa dôkazného bremena.“ Konštatoval, že z ustanovenia § 9 ods. 4 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov vyplýva, že: „Poistenie zodpovednosti zanikne tiež, ak poistné nebolo zaplatené do jedného mesiaca od dátumu jeho splatnosti, ak pre takýto prípad nebola v poistnej zmluve dohodnutá dlhšia lehota pre zánik poistenia zodpovednosti, maximálne však na dobu troch mesiacov. Poistenie zodpovednosti zanikne uplynutím tejto lehoty.“ V posudzovanom prípade nie je zo strany žalovaného ničím preukázané, že ku dňu 15. 11. 2014 (t. j. k dátumu splatnosti poslednej polročnej splátky poistného) zaplatil dohodnuté poistné riadne a včas za predchádzajúce obdobia. Podľa vyjadrenia poisťovne k tomuto dňu poistné riadne a včas zaplatené nebolo a preto uplynutím jedného mesiaca od splatnosti poslednej polročnej splátky poistného, t.j. ku dňu 15. 12. 2014 došlo k zániku povinného zmluvného poistenia ex lege, t. j. zo zákona. Z uvedeného je zrejmé, že ku dňu spôsobenia škody dňa 07. 03. 2015 nebolo vozidlo žalovaného povinne zmluvne poistené a preto mu vznikla povinnosť v zmysle príslušných ustanovení zákona o PZP uhradiť poškodenému poistné plnenie za škodu spôsobenú prevádzkou nepoisteného motorového vozidla z poistného garančného fondu. Konštatoval, že poistná zmluva so žalovaným bola uzatvorená ku dňu 15. 05. 2013 so začiatkom poistenia ku dňu uzavretia zmluvy s ročným poistným vo výške 153,00 Eur, rozdeleným na polročné splátky vo výške 76,50 Eur. Žalovaný uhradil dňa 02. 10. 2013 poistné vo výške 76,50 Eur ktoré bolo priradené k obdobiu od 15. 05. 2013 do 14. 11. 2013. Dňa 02. 06. 2014 žalovaný uhradil sumu vo výške 153,00 Eur, pričom suma 76,50 Eur bola priradená k obdobiu od 15. 11. 2013 do 14. 05. 2014 a suma 76,50 Eur bola priradená k obdobiu od 15. 05. 2014 do 14. 11. 2014. Zaplatené poistné sa totiž páruje automaticky na najstarší neuhradený predpis poistného. Z uvedeného vyplýva, že žalovaný vykonal úhradu poistného za obdobie od 15. 11. 2013 do 14. 05. 2014 až dňa 02. 06. 2014, čím vykonal úhradu poistného oneskorene o viac ako 6 mesiacov, nakoľko poistné za dané obdobie sa stalo splatným dňom splatnosti druhej polročnej splátky poistného dňa 15. 11. 2013. Preto poistná zmluva zo zákona zanikla už dňa 15. 12. 2013 v zmysle § 9 ods. 4 zákona o PZP. Platba poistného zo dňa 02. 06. 2014 je v danom prípade bez právneho významu, nakoľko v prípade zániku poistenia pre neplatenie poistného nastáva zánik poistenia zo zákona a v zmysle ustálenej rozhodovacej praxe súdov je aj prípadné následné správanie sa poisťovne (alebo poistníka) bez právneho významu v súvislosti s platnosťou poistenia,
ktoré zaniklo v danej veci ku dňu 15. 12. 2013. Tento právny názor nesporne vyplýva aj z Uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 Cdo/190/2014 zo dňa 24. 06. 2015, podľa ktorého: „... existenciu trvania poistného vzťahu prejednávanej veci nemožno vyvodzovať ani z následného správania sa poisťovne, pretože táto skutočnosť (zánik poistenia) expressis verbis vyplýva z ustanovenia § 9 ods. 4 zákona č. 381/2001 Z. z.“, ako aj z Uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6 M Cdo/48/2012 zo dňa 29. 05. 2014, podľa ktorého: „Predpokladmi zániku poistenia pre neplatenie poistného podľa citovaného zákona sú splatnosť poistného a nezaplatenie poistného ani v dobe jedného mesiaca po splatnosti poistného (okrem, ak v zmluve bola dohodnutá dlhšia lehota pre zánik poistenia). Poistenie pritom zaniká naplnením uvedených predpokladov a teda k zániku poistenia sa nevyžaduje žiadna ďalšia právna skutočnosť.“
9. Okresný súd Veľký Krtíš Uznesením zo dňa 30. 06. 2021 č.k. 3Csp/350/2017- 472 rozhodol vo výroku I. tak, že súd nemá právomoc vec prejenať, vo výroku II. konanie zastavil a vo výroku III. žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v plnej výške. Z odôvodnenia uznesenia vyplýva, že súd mal preukázané, že bydlisko žalovaného je na území Maďarskej republiky, tiež škoda bola spôsobená vozidlom žalovaného v Budapešti v Maďarsku. Podľa ustálenej judikatúry platí, že pojem „miesto, kde došlo ku skutočnosti zakladajúcej nárok“ sa týka miesta, kde k príčinnej udalosti (vedúcej k škode) došlo a taktiež miesta, kde vznikla škoda. Poukázal na rozhodnutie Súdneho dvora v prípade Bierr proti Mines de Potasse d.Alsace kde bolo objasnené, že toto miesto zahŕňa jednak a) miesto, kde nastala škoda a zároveň aj b) miesto, kde došlo k udalosti, ktorá viedla k vzniku škody. Z uvedeného jasne vyplýva, že ku škodovej udalosti došlo na území Maďarska. So zreteľom na to, že žalovaný výslovne vyjadril nesúhlas s tým, aby Okresný súd Veľký Krtíš ďalej vo veci konal, súd v zmysle článku. 28 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a rady (EÚ) č. 1215/2012 o právomoci, uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach v spojení s § 161 ods. 2 CSP vyhlásil, že nemá právomoc vec prejednať a konanie zastavil. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 256 ods. 1 CSP, na základe procesného zavinenia žalobcu, ktorý podal žalobu na súde, ktorý nemá právomoc v spore konať.
10. Krajský súd v Banskej Bystrici Uznesením zo dňa 31. januára 2022 č. k. 12Co/84/2021-532, na odvolanie žalobcu, uznesenie okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Súd druhej inštancie v uznesení uviedol, že predmetom sporu je zaplatenie sumy 1.523,37 Eur uhradenej žalobcom poškodenému L. B. v súvislosti s dopravnou nehodou, ku ktorej došlo dňa XX. XX. XXXX Z. K. Z. M.. Dopravnú nehodu zavinil W. J. ako vodič motorového vozidla G. N.:Z., ktorého držiteľom bol v tom čase žalovaný a tento podľa tvrdení žalobcu nemal na motorové vozidlo v čase dopravnej nehody uzavreté povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú jeho prevádzkou podľa § 3 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. Niet pritom sporu, že žalobca je štátnym občanom Maďarskej republiky, kde aj býva. Žalobca poškodenému vyplatil žalovanú sumu v zmysle § 24 ods. 2 písm. b) zákona č. 381/2001 Z. z., podľa ktorého „Slovenská kancelária poisťovateľov poskytuje z poistného garančného fondu poistné plnenie za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, za ktorú zodpovedá osoba bez poistenia zodpovednosti s tým, že podľa § 24 ods. 7 cit. zákona má Slovenská kancelária poisťovateľov právo proti tomu, kto zodpovedá za škodu podľa odseku 2 písm. b) na náhradu toho, čo za neho plnila“.Za týchto okolností vzhľadom na námietky žalovaného prvoinštančný súd správne skúmal, či je v právomoci súdov Slovenskej republiky prejednať tento spor, nesprávne však uviedol, že takáto právomoc nie je daná vzhľadom na čl. 7 ods. 2 nariadenia. Poukázal na skutočnosť, že čl. 4 ods. 1 nariadenia zakotvuje všeobecné kritérium právomoci, podľa ktorého „ak nie je nariadením určené inak, právomoc konať majú súdy toho členského štátu, na ktorého území má daná osoba bydlisko, a to bez ohľadu na svoje štátne občianstvo“. Podľa čl. 5 ods. 1 nariadenia, súdy iného členského štátu majú vo vzťahu k osobe s bydliskom v inom členskom štáte právomoc len v prípade naplnenia podmienok, resp. kritérií upravených v oddieloch 2 až 7 kapitoly II nariadenia. V rámci oddielu 2 kapitoly II nariadenie v čl. 7 ods. 2 určuje, že „osobu s bydliskom na území členského štátu možno žalovať v inom členskom štáte vo veciach nárokov z mimozmluvnej zodpovednosti na súdoch podľa miesta, kde došlo alebo by mohlo dôjsť ku skutočnosti, ktorá zakladá takýto nárok“. V prejednávanom prípade je predmetom sporu nárok podľa § 24 ods. 2 písm. b) v spojení s § 24 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z. z., ktorý nie je nárokom na náhradu škody, ale ide o postihové právo vyplývajúce z mimozmluvnej zodpovednosti. Miestom, kde došlo ku skutočnosti zakladajúcej žalovaný postihový nárok je Slovenská republika, pretože žalobca - Slovenská kancelária poisťovateľov je právnickou osobou so sídlom na území Slovenskej republiky (§ 20 ods. 1 cit. zákona č. 381/2011 Z. z.) a spravuje poistný garančný fond (§ 20 ods. 2 cit. zákona). Vyplatenie peňažných prostriedkov z poistného garančného
fondu je skutočnosťou zakladajúcou žalovaný nárok. Žalobcovi nevzniklo právo na postih už tým, že došlo k dopravnej nehode v Maďarskej republike, ale v dôsledku toho, že poškodenému vyplatil plnenie z poistného garančného fondu. Teda ku skutočnosti zakladajúcej žalovaný nárok došlo v Slovenskej republike a preto právomoc slovenských súdov (§ 3 a § 9 CSP) na prejednanie tohto sporu je daná podľa citovaného čl. 7 ods. 2 nariadenia. Z týchto dôvodov nebol správnym záver prvoinštančného súdu, že pre určenie právomoci bolo rozhodujúcim (len) to, že škoda bola spôsobená vozidlom žalovaného v Maďarsku (v Budapešti). Z hľadiska určenia právomoci súdu bol nepodstatným odkaz žalovaného na čl. 2 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 864/2007 o rozhodnom práve pre mimozmluvné záväzky (RÍM II), pretože nariadenie obsahuje iba úpravu toho, akým právnym poriadkom sa spravuje daný právny vzťah majúci svoj základ v mimozmluvnej zodpovednosti, neupravuje určenie právomoci, t. j. určenie, ktorý súd členského štátu má oprávnenie daný právny vzťah prejednať. Vo vzťahu k aplikácii označeného nariadenia č. 864/2007 o rozhodnom práve pre mimozmluvné záväzky odvolací súd dodal, že právomoc na prejednanie tohto sporu slovenským súdom predstavuje nanajvýš praktické a rozumné riešenie vzhľadom na to, že rozhodným právom pre posúdenie žalovaného nároku bude slovenský právny poriadok (čl. 4 ods. 1 cit. nariadenia) a teda spor bude rozhodovať slovenský súd podľa slovenského právneho poriadku a nie súd maďarský aplikujúc pritom cudzie právo. Pokiaľ žalovaný smeroval svojimi námietkami (aj) k tomu, že nie je možné určiť (zrejme miestnu) príslušnosť konkrétneho súdu v Slovenskej republike, ktorý by mal tento spor prejednať a rozhodnúť, odvolací súd poukázal na skutočnosť, že hoci žalovaný býva v Maďarsku, podľa evidencie Registra obyvateľov (č. l. 74 spisu) má žalovaný v Slovenskej republike stále evidovaný trvalý pobyt na adrese Z. XXX/XX, Č. s dátumom prihlásenia 17. 08. 2011. Ak potom podľa § 13 CSP je na konanie v prvej inštancii miestne príslušný všeobecný súd žalovaného (ak nie je ustanovené inak) a podľa § 14 CSP je všeobecným súdom fyzickej osoby súd, v ktorého obvode má fyzická osoba adresu trvalého pobytu, na prejednanie tohto sporu je miestne príslušným Okresný súd Veľký Krtíš (do ktorého územného obvodu patrí obec Č.), na ktorý bola ešte dňa 27. 11. 2017 podaná žaloba žalobcom v tejto veci. Z týchto dôvodov odvolací súd uzavrel, že súd prvej inštancie nesprávne s odkazom na čl. 28 ods. 1 nariadenia vyhlásil, že nemá právomoc na prejednanie veci (a preto konanie podľa § 161 ods. 2 CSP zastavil). Podľa čl. 28 ods. 1 nariadenia je vyhlásenie nedostatku právomoci možné iba v prípade, ak si súd právomoc nemôže založiť na ustanoveniach tohto nariadenia a o taký prípad nešlo, pretože právomoc prvoinštančného súdu na prejednanie tohto sporu je daná podľa čl. 7 ods. 2 nariadenia. Neodstrániteľný nedostatok procesnej podmienky podľa § 161 ods. 2 CSP nebol daný a preto nebolo možné konanie zastaviť. Preto odvolací súd uznesenie prvoinštančného súdu zrušil, a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, keďže prvoinštančný súd sa meritom veci nezaoberal. Vyslovil, že v ďalšom konaní bude úlohou prvoinštančného súdu prejednať podanú žalobu, o tejto vecne rozhodnúť a nové rozhodnutie zdôvodniť tak, aby spĺňalo zákonné kritériá uvedené v ustanovení § 220 ods. 2 CSP.
11. Žalobca sa na pojednávaní pridržiaval podanej písomnej žaloby ako aj všetkých písomných podaní. Navrhol žalobe v celom rozsahu vyhovieť a priznať mu nárok na náhradu trov konania vo výške 100 % so zreteľom na to, že žalovaný nárok nesporne vyplýva z predložených dôkazov a bol aj dostatočne preukázaný.
12. Žalovaný sa na pojednávaní pridržiaval svojich písomných podaní a ústnych prednesov, namietal naďalej právomoc okresného súdu a zdôraznil svoju meritórnu obranu, navrhol žalobu zamietnuť v plnom rozsahu a priznať mu trovy konania v rozsahu 100 %. Konštatoval, že hoci odvolací súd nariadil, aby súd rozhodol meritórne vo veci, napriek tomu stále má za to, že nie je daná právomoc, resp. miestna príslušnosť tunajšieho súdu. Tvrdil, že nárok uplatnený žalobou je sporný, nakoľko v čase poistnej udalosti síce podľa listín nemal uzavreté povinné zmluvné poistenie k motorovému vozidlu, ale z dôvodu pochybenia poisťovateľa, keďže pri zachovaní svojej dobromyseľnosti sa právom domnieval, že k motorovému vozidlu má platné PZP. Naďalej má za to, a to i napriek rozhodnutiu Krajského súdu v Banskej Bystrici, ktorým súdu nariadil meritórne rozhodnúť vec, že právomoc tunajšieho súdu nie je daná a to je taká procesná prekážka, na základe ktorej je potrebné zastaviť toto konanie. Zopakoval, že v čase podania žaloby, napriek evidencii v registri obyvateľov, podľa osobitného zákona mohol mať prihlásený trvalý pobyt v SR, z jeho karty ako pobytu cudzinca alebo občana EÚ vyplýva, že už v čase podania žaloby stratil platnosť tento doklad a bolo preukázané, že v čase podania žaloby už mal prihlásený pobyt na území Maďarska. Výšku uplatnenej istiny nenamietal.
13. Z vykonaného dokazovania má súd nesporne preukázané že žalovaný je držiteľom motorového vozidla zn. G. N.:Z.. Dňa XX. XX. XXXX zavinil vodič W. J. Z. K. Z. M. motorovým vozidlom žalovaného
v dôsledku dopravnej nehody škodu na motorovom vozidle zn. I., N.: I. XXX, ktorého držiteľom v čase nehody bol poškodený L. B.. Kanceláriou Systému zelenej karty, ktorá odškodnila nároky poškodeného v súlade s právnym poriadkom krajiny miesta nehody bolo Združenie maďarských poisťovacích spoločností Kancelária poistenia motorových vozidiel, ktorá si svoje nároky uplatnila u žalobcu v súlade s čl. 5.1 Internal Regulations. Vzhľadom na to, že k motorovému vozidlu žalovaného nebolo ku dátumu nehody uzatvorené povinné zmluvné poistenie za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v zmysle § 3 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z., žalobca v zmysle § 24 ods. 2 citovaného zákona uhradil poškodenému z poistného garančného fondu poistné plnenie za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Žalobca takto dňa 07. 09. 2015 vyplatil z poistného garančného fondu poškodenému poistné plnenie vo výške 1.709,90 Eur, z ktorého suma vo výške 223,03 Eur predstavuje poplatky, na ktoré si žalobca nárok neuplatňuje a nie sú predmetom sporu, predmetom je len suma vo výške 1.486,87 Eur. Dňa 07. 10. 2015 vyplatil žalobca poistné plnenie vo výške 47,78 Eur, z ktorej je predmetom sporu suma vo výške, Eur, spolu sumu vo výške 1.532,37 Eur, ktorú si podanou žalobou žalobca uplatnil. Podľa § 24 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z. z. si žalobca listom zo dňa 09. 09. 2015 uplatnil svoje právo na náhradu poistného plnenia voči žalovanému a vyzval ho na úhradu dlžnej sumy vo výške 1.486,87 Eur do 09. 10. 2015. Žalovaný mu však dlžnú sumu ani čiastočne neuhradil. Následne žalobca listom zo dňa 09. 10. 2015 uplatnil svoje právo na náhradu poistného plnenia voči žalovanému a vyzval ho na úhradu dlžnej sumy vo výške 45,50 Eur do 09. 11. 2015. Z listinných dôkazov predložených žalobcom vyplynulo, že žalovaný uzatvoril so spoločnosťou KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, Štefánikova 4, 816 23 Bratislava poistnú zmluvu č. XXXXXXXXXX pre povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, ktorou bolo na poistené motorové vozidlo žalovaného G., N.: Z.. Poistná zmluva bola uzatvorená so začiatkom poistenia ku dňu 15. 05. 2013 s ročným poistným vo výške 153,00 Eur, rozdeleným na polročné splátky vo výške 76,50 Eur. Žalovaný uhradil dňa 02. 10. 2013 poistné vo výške 76,50 Eur, ktoré bolo priradené k obdobiu od 15. 05. 2013 do 14. 11. 2013. Dňa 02. 06. 2014 žalovaný uhradil sumu vo výške 153,00 Eur, pričom suma 76,50 Eur bola priradená k obdobiu od 15. 11. 2013 do 14. 05. 2014 a suma 76,50 Eur k obdobiu od 15. 05. 2014 do 14. 11. 2014 z dôvodu, že zaplatené poistné sa páruje na najstarší neuhradený predpis poistného. Z uvedeného vyplýva, že žalovaný vykonal úhradu poistného za obdobie od 15. 11. 2013 do 14. 05. 2014 až dňa 02. 06. 2014, t.j. oneskorene o viac ako 6 mesiacov, nakoľko poistné za dané obdobie sa stalo splatným dňom splatnosti druhej polročnej splátky poistného dňa 15. 11. 2013. Preto poistná zmluva zo zákona zanikla už dňa 15. 12. 2013 v zmysle § 9 ods. 4 zákona o PZP. Z listinných dôkazov predložených žalovaným súd zistil, že dňa 02. 06. 2014 žalovaný uhradil sumu vo výške 153,00 Eur, na základe čoho mu bolo vystavené potvrdenie o poistení zodpovednosti č. XXX XXXX XXX pre poistné obdobie od 15. 05. 2014 do 14. 05. 2015.
14. Podľa ustanovenia § 3 ods. 1, 3 veta prvá zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len zákon č. 381/2001 Z.z. o PZP), povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu má pri tuzemskom motorovom vozidle ten, kto je ako držiteľ motorového vozidla zapísaný v dokladoch vozidla alebo ten, kto je v dokladoch vozidla zapísaný ako osoba, na ktorú sa držba motorového vozidla previedla, v ostatných prípadoch ten, kto je vlastníkom motorového vozidla alebo jeho prevádzkovateľom. Ak na motorové vozidlo je uzatvorená nájomná zmluva s právom kúpy prenajatej veci, povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu má nájomca.. Osoba, na ktorú sa vzťahuje povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu podľa odseku 1, je povinná uzavrieť poistnú zmluvu najneskôr v deň prvého použitia motorového vozidla.
15. Podľa ustanovenia § 9 ods. 4 zákona č. 381/2001 Z. z. o PZP, poistenie zodpovednosti zanikne tiež, ak poistné nebolo zaplatené do jedného mesiaca od dátumu jeho splatnosti, ak pre takýto prípad nebola v poistnej zmluve dohodnutá dlhšia lehota pre zánik poistenia zodpovednosti, maximálne však na dobu troch mesiacov. Poistenie zodpovednosti zanikne uplynutím tejto lehoty.
16. Podľa ustanovenia § 24 ods. 2 písm. b/, ods. 7 zákona č. 381/2001 Z.z. o PZP, kancelária poskytuje z poistného garančného fondu poistné plnenie za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, za ktorú zodpovedá osoba bez poistenia zodpovednosti. Kancelária má právo proti tomu, kto zodpovedá za škodu podľa odseku 2 písm. a), b), f) a g), na náhradu toho, čo za neho plnila. Kancelária má právo proti poisťovateľovi na náhradu toho, čo plnila za poisteného podľa odseku 2 písm. c) a podľa § 24a ods. 1 písm. a) <https://www.beck-online.sk/bo/chapterview-document.seam? documentId=pj5f6mrqgayv6mzygewtembrheytambrfzygc4tbm5zgczrngq>. Kancelária je povinná
požadovať od príslušnej kancelárie poisťovateľov náhradu toho, čo plnila poškodenému podľa odseku 2 písm. e).
17. Podľa ustanovenia § 427 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky. Rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového vozidla, motorového plavidla, ako aj prevádzateľ lietadla.
18. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z citovaných ustanovení zákona. Predmetom sporu medzi stranami je nárok žalobcu na náhradu poistného plnenia za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Vzhľadom na to, že žalovaný v čase dopravnej nehody bol držiteľom predmetného osobného motorového vozidla, preto bolo zo zákona povinnosťou žalovaného ako držiteľa motorového vozidla, uzatvoriť povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a zaplatiť poistné v zmysle ustanovenia § 3 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. o PZP. Hoci žalovaný tvrdil, že v deň dopravnej nehody dňa 07. 03. 2015 mal uzatvorenú platnú poistnú zmluvu pre poistné obdobie od 15. 05. 2014 do 14. 05. 2015, ktorou bolo na jeho motorové vozidlo uzatvorené povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a z uvedeného dôvodu mu bolo vystavené aj potvrdenie o poistení zodpovednosti č. XXX XXXX XXX pre poistné obdobie od 15. 05. 2014 do 14. 05. 2015, túto skutočnosť nepreukázal. Z predložených dôkazov žalobcom vyplynulo, že žalovaný mal síce uzatvorenú poistnú zmluvu, ale len od 15. 05. 2013 s ročným poistným vo výške 153,00 Eur, rozdeleným na polročné splátky vo výške 76,50 Eur, ktorá zanikla pre neplatenie poistného ku dňu 15. 12. 2014. Žalobca preukázal, že žalovaný uhradil poistné dňa 02. 10. 2013 vo výške 76,50 Eur za obdobie od 15. 05. 2013 do 14. 11. 2013 a dňa 02. 06. 2014 vo výške 153,00 Eur, z toho za obdobie od 15. 11. 2013 do 14. 05. 2014 pripadla suma vo výške 76,50 Eur a za obdobie od 15. 05. 2014 do 14. 11. 2014 suma vo výške 76,50 Eur. Z dôvodu, že ďalšie poistné už žalovaný nezaplatil, preto jeho povinné zmluvné poistenie zaniklo v zmysle § 9 ods. 4 zákona č. 381/2001 Z.z. o PZP. Napriek tomu, že žalovaný poistné zaplatil dňa 02. 06. 2014 vo výške 153,00 Eur, a poisťovňa mu vydala aj potvrdenie o zaplatení poistného, podľa názoru súdu bolo na žalovanom, aby si skontroloval, kedy a v akej výške zaplatil poistné a musel si byť vedomý tohto, že od uzatvorenia poistnej zmluvy od 15. 05. 2013 zaplatil poistné len raz vo výške 76,50 Eur, hoci mal zaplatiť poistné dňa 15. 11. 2013 vo výške 76,50 Eur, túto sumu však už nezaplatil. Nezaplatením poistného poistenie žalovaného zaniklo. Nič na tom nemení ani skutočnosť, že žalovaný poistné zaplatil dňa 02. 06. 2014, pretože tak urobil po zániku poistenia, ktorá skutočnosť poistenie z uzatvorenej poistnej zmluvy neobnovila. Ku dňu dopravnej nehody dňa 07. 03. 2015 preto žalovaný nemal uzatvorenú poistnú zmluvu pre povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla.
19. Súd sa stotožnil s tvrdením žalobcu v tom zmysle, že na žalovanom je okrem bremena tvrdenia aj dôkazné bremeno, ako aj s právnou argumentáciou žalobcu, na ktorú poukázal. Žalovaný si však túto zákonnú povinnosť nesplnil a neoznačil ani nepredložil súdu žiadny dôkaz o tom, že v čase dopravnej nehody dňa 07. 03. 2015 mal uzatvorenú poistnú zmluvu o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla s príslušným poisťovateľom. Keby žalovaný mal uzatvorenú poistnú zmluvu o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, mal by ako poistený právo, aby za neho poškodenému škodu nahradil poisťovateľ. V spore nebolo sporené, že dňa XX. XX. XXXX vodič W. J. Z. K. Z. M. motorovým vozidlom žalovaného v dôsledku dopravnej nehody zavinil škodu na motorovom vozidle zn. I., N.: I. XXX, ktorého držiteľom v čase nehody bol poškodený L. B.. Preto žalovaný podľa ustanovenia § 427 ods. 2 Občianskeho zákonníka ako prevádzateľ motorového vozidla, objektívne zodpovedá za škodu vyvolanú osobitnou povahou prevádzky motorového vozidla. Vzhľadom na to, že v čase dopravnej nehody nebolo na motorové vozidlo žalovaného uzavreté poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, vznikla žalobcovi zákonná povinnosť podľa ustanovenia § 24 ods. 2 písm. b/ zákona č. 381/2001 Z.z. o PZP, aby za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, za ktorú zodpovedá osoba bez poistenia zodpovednosti, zaplatil poškodenému poistné plnenie z garančného fondu a to vzniknutú náhradu škody na motorovom vozidle poškodeného. Výška poistného plnenia bola určená na základe preukázaných nákladov, vynaložených poškodeným, po prepočítaní platným kurzom v celkovej uplatnenej výške 1.532,37 Eur. Túto sumu žalobca poškodenému zaplatil a to dňa 07. 09. 2015 a dňa 07. 10. 2015. Žalobca v spore nesporne preukázal, že poskytol poškodenému plnenie z poistného garančného fondu práve z toho dôvodu, že žalovaný ako prevádzkovateľ motorového vozidla nebol poistený poistnou zmluvou podľa zákona č. 381/2001 Z.z. o PZP. Z uvedeného je nesporné, že žalobca poskytol z poistného garančného fondu poistné plnenie za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla, za ktorú zodpovedá žalovaný, ako osoba bez poistenia zodpovednosti. Potom podľa ustanovenia § 24 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z.z. o PZP, vzniklo žalobcovi právo regresu, t. j. právo na vrátenie poskytnutého peňažného plnenia v plnej výške, ktoré preukázateľne vyplatil poškodenému za žalovaného. Žalobca si uplatnil len nárok na zaplatenie sumy vo výške 1.532,37 Eur, v ktorej výške súd považoval žalobu za dôvodnú so zreteľom aj na to, že táto suma nebola medzi stranami sporná.
20. Z dôvodu, že žalovaný nezaplatil žalobcovi riadne a včas túto sumu a dostal sa do omeškania so zaplatením peňažného dlhu, vznikol žalobcovi nárok aj na zaplatenie úroku z omeškania od dňa omeškania žalovaného, ktorý si uplatnil od nasledujúceho dňa po uplynutí lehoty na dodatočné plnenie t. j. zo sumy 1.486,87 Eur od 10. 10. 2015 a zo sumy 45,50 Eur od 10. 11. 2015, od kedy je žalovaný v omeškaní so zaplatením peňažného dlhu. Súd preto uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 1.532,37 Eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške vo výške 5,05 % ročne zo sumy 1.486,87 Eur od 10. 10. 2015 do zaplatenia, zo sumy 45,50 Eur od 10. 11. 2015 do zaplatenia, v súlade s ustanovením § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s ustanovením § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, pričom základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu činila 0,05 %, potom výška úrokov z omeškania zvýšená o päť percentuálnych bodov predstavuje 5,05 % ročne.
21. O náhrade trov konania strán súd rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP, na základe zásady úspechu. Žalobca mal v spore plný úspech, preto mu súd priznal proti neúspešnému žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnej výške 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník so zreteľom na ustanovenie § 262 ods. 2 CSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie. Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde Veľký Krtíš písomne v 3 vyhotoveniach a rozhoduje o ňom Krajský súd v Banskej Bystrici.
V odvolaní sa uvedú všeobecné náležitosti podania (§ 127 CSP), najmä ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisová značka a podpis. Okrem toho sa uvedú aj osobitné náležitosti odvolania (§ 363 CSP) a to proti ktorému rozsudku smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozsudok považuje za nesprávny (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).
Ak nebude povinnosť stanovená týmto rozsudkom dobrovoľne splnená, možno podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok.