Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Co/9/2022

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Andreja Radomského a členov senátu JUDr. Viery Zoľákovej a JUDr. Milana Majerníka, v spore žalobcu: O. H., J.. XX.XX.XXXX, G. XXX XX H. O. XXX, právne zastúpeného JUDr. Lukášom Polákom, advokátom, so sídlom Hlavná 137, 080 01 Prešov, IČO: 50170759, proti žalovanému: S. H., J.. XX.XX.XXXX, G. XXX XX I. N. XX, právne zastúpenému JUDr. Vieroslava Vočková, advokát s.r.o., so sídlom Slovenská 69, 080 01 Prešov, IČO: 47 250 631, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov, č. k. -299 z 26. januára 2022 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Prešov, č. k. -328 z 28. februára 2022 takto

rozhodol:

I. Potvrdzuje rozsudok v spojení s opravným uznesením č.k. -328 z 28.02.2022 v napadnutom IV. výroku.

II. Stranám sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou zo 17. októbra 2019 domáhal zrušenia podielového spoluvlastníctva k bytu č. XX na K. W. XX v K. vrátane spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 64/7990 k parcele č. XXXX/XXX, na ktorej stojí príslušný bytový dom a žiadal vyporiadať toto podielové spoluvlastníctvo prikázaním daných nehnuteľností do jeho výlučného vlastníctva za primeranú náhradu za podiel žalovaného podľa znaleckého posudku. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že je vlastníkom podielu o veľkosti 2/3 k vyporiadavanej nehnuteľnosti a žalovaný je vlastníkom podielu o veľkosti 1/3, nemá záujem zotrvať v tomto spoluvlastníctve, a preto ešte pred podaním žaloby navrhol žalovanému odkúpenie jeho podielu za 23.000,- eur, s čím žalovaný nesúhlasil a požadoval za svoj podiel až 45.000,- eur, čo považoval za nadhodnotenú sumu. Pokúsil sa o zabezpečenie znaleckého posudku na ohodnotenie bytu, ale žalovaný dva termíny obhliadky bytu určené znalkyňou zrušil.

2. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom zrušil podielové spoluvlastníctvo strán sporu k bytu č. XX nachádzajúcemu sa na 1. poschodí vo vchode č. XX na K. W. v K., v bytovom dome so súpisným číslom XXXX, postavenom na parcele U.-H. XXXX/XXX, zapísanom na LV č. XXXXX pre k. ú. K., ako aj spoluvlastníckemu podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu so súpisným číslom XXXX postavenom na parcele U.-H. XXXX/XXX, zapísanom na LV č. XXXXX pre k. ú. K. o veľkosti 64/7990 k celku a tiež k pozemku - parcela U.-H. XXXX/XXX, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie výmere 1325 m2 zapísanému na LV č. XXXXX pre k. ú. K. o veľkosti 64/7990 k celku, ktoré podiely sú zapísané pod G. XX,XX,XX, vyporiadal podielové spoluvlastníctvo strán sporu k vyššie uvedeným nehnuteľnostiam tak, že ich prikázal do výlučného vlastníctva žalobcu, uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť žalovanému 33.667,- eur v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku a nepriznal stranám sporu nárok na náhradu trov konania.

3. Súd prvej inštancie výrok o trovách konania skutkovo a právne odôvodnil tým, že o nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa (ďalej len „“), CSP s použitím ustanovenia . Nárok na náhradu trov konania požadoval len žalobca, a to napriek tomu, že v spore nebol úspešný práve pri posúdení spornej okolnosti, a to spomínanej výšky finančnej náhrady za podiel žalovaného. Žalobca totiž stále trval na tom, aby súd pri vyporiadaní a finančnom vyrovnaní strán vychádzal zo znaleckého posudku F.. A. a ešte aj v záverečnom prednese právny zástupca žalobcu poukazoval na nesprávnosť znaleckého posudku F.. Č.. Zároveň súd poukazuje na to, že žalobca pred podaním tejto žaloby sa nepokúšal o uzavretie mimosúdnej dohody o vyporiadaní spoluvlastníctva, ale podával žalovanému návrh na odkúpenie jeho spoluvlastníckeho podielu, teda formou kúpnej zmluvy, čo je celkom iný právny inštitút. Nie je možné opomenúť ani to, že listom z 24. augusta 2019, teda ešte pred podaním žaloby, žalovaný súhlasil s odpredajom svojho podielu za sumu 27.000,- eur, pričom na túto ponuku žalobca nereagoval. Jeho odôvodnenie tým, že mal záujem dať vypracovať znalecký posudok na ohodnotenie bytu je však irelevantné. Navyše cenová ponuka žalovaného sa viac priblížila aj k neskoršiemu znaleckému ohodnoteniu bytu znalcom F.. A. ako suma, ktorú žalobca konkretizoval v žalobe na základe výzvy súdu. Žalobcovi by mohol vzniknúť nárok na náhradu trov konania len v prípade, ak by bol v tomto spore v celom rozsahu úspešný, teda vrátane finančnej náhrady za podiel žalovaného a ak by preukázal, že pred podaním tejto žaloby sa pokúsil so žalovaným mimosúdne dohodnúť tak ako neskôr rozhodol súd. To sa však v tomto prípade nestalo, a preto v spore nebol úspešný žalobca, ale žalovaný. Zároveň však vzhľadom na skutočnosť, že strany sporu si týmto súdnym rozhodnutím vyporiadali svoje vlastnícke vzťahy, súd rozhodol tak, že žiadna z nich nemá nárok na náhradu trov konania.

4. Proti rozsudku v časti výroku o trovách konania podal včas odvolanie žalobca, a to z dôvodu uvedeného v ust. , teda, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Mal za to, že súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil existenciu dôvodov vzniku súdneho sporu a jeho snahu od počiatku sa mimosúdne so žalovaným dohodnúť a vyporiadať ich podielové spoluvlastníctvo, pričom súd prvej inštancie nevzal do úvahy obštrukcie vykonávané žalovaným a samotnú nemožnosť sa na vyporiadaní podielového spoluvlastníctva so žalovaným mimosúdne dohodnúť. Zdôraznil, že skutočnosť, že navrhoval žalovanému odkúpenie jeho spoluvlastníckeho podielu, nič nemení na veci, že sa snažil o vyporiadanie podielového spoluvlastníctva mimosúdne, a to niekoľkokrát počas prebiehajúceho súdneho sporu, ako aj na poslednom pojednávaní konanom 26. januára 2022. Naviac súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia neuviedol všetky okolností tejto veci dostatočne, nakoľko im venoval len jeden bod odôvodnenia rozsudku, a to v spojení s ustanovením a ustanovením . Taktiež súd neuviedol, z akého konkrétneho dôvodu rozhodol o nároku na náhradu trov konania podľa . Súčasne podotkol, že pred samotným rozhodnutím súdu prvej inštancie prezentoval ešte pred prednesom záverečných rečí žalovanému návrh na mimosúdne vyporiadanie ich podielového spoluvlastníctva, kedy pristúpil na sumu za odpredaj jeho 1/3 spoluvlastníckeho podielu určenú súkromným znaleckým posudkom č. XXX/XXXX vypracovaným znalcom F.. H. Č. (znalcom žalovaného) s tým, že trovy konania bude znášať výlučne žalovaný, avšak túto ponuku na mimosúdne vyporiadanie žalovaný odmietol. Uvedené vyplýva zo zápisnice o pojednávaní konanom 26. januára 2022, „Súd znovu položil otázku obom stranám, či vzhľadom na výpovede znalcov na dnešnom pojednávaní nie sú ochotní uzatvoriť zmier, pričom právny zástupca žalobcu uviedol, že sú ochotní vychádzať zo znaleckého posudku F.. Č., v zmysle neho uzatvoriť súdny zmier, ale za podmienky, že žalovaný bude znášať trovy tohto súdneho konania. S touto podmienkou však zásadne nesúhlasí žalovaný. Jeho právna zástupkyňa navrhuje, aby každá zo strán si znášala sama trovy tohto konania. Súd preto konštatuje, že k zmieru nedošlo“. Toto len preukazuje jeho snahu, ktorú prezentuje od počiatku, a to, že bolo v jeho záujme mimosúdne vyporiadanie spoluvlastníctva, pričom sa niekoľkokrát pokúšal so žalovaným mimosúdne dohodnúť, no od počiatku bola akákoľvek snaha práve žalovaným znemožňovaná a marená. Žalovaný na jeho ponuky reagoval tak, že za každým požadoval inú sumu za odpredaj jeho 1/3 spoluvlastníckeho podielu, pričom predmetné podmieňoval aj podmienkami, ktoré objektívne nemohol a nedokázal nijako splniť a ovplyvniť, nakoľko sa jednalo o podmienky typu: vyplatenie tretinového podielu na vkladnej knižke Sporo kapitál č.: XXXXXXXXXX/XXXX v N. N., M.. N.. a k tomu prislúchajúcom termínovanom vklade; vyporiadanie spoluvlastníctva k záhradnej chatke so súpisným číslom XXXX a prislúchajúcemu pozemku nachádzajúcemu sa na parcele H.-U. XXXX/XX, hoci on nemal podiel na vkladnej knižke, ani na záhradnej chatke a pozemku pod ňou. Aj napriek nesplniteľným podmienkam nastoleným žalovaným a po niekoľkých neúspešných pokusoch o mimosúdne vyporiadanie sa pokúsil urovnať vec mimosúdne tak, že žalovanému navrhol vypracovanie

znaleckého posudku za účelom ohodnotenia spoluvlastníckeho podielu žalovaného s tým, že náklady na znalecké skúmanie uhradí on. K tomu pristúpil z dôvodu, že žalovaný si za odpredaj jeho 1/3 spoluvlastníckeho podielu požadoval nielenže stále inú sumu, ale aj sumu, ktorá bola z jeho pohľadu ako osoby neznalej v uvedenej odbornej problematike v danom čase zakaždým nadmerne vysoká a nadhodnotená. Žalovaným bola aj napriek predchádzajúcej dohode o termínoch obhliadky znalkyňou F.. H. (1. októbra 2019, 8. októbra 2019), s ktorými žalovaný súhlasil a odobril ich, za každým každá obhliadka zmarená, a to vždy pre iný a preňho ťažko overiteľný dôvod uvádzaný žalovaným, a to aj s prihliadnutím na fakt, že o každej plánovanej obhliadke vedel s dostatočne veľkým časovým odstupom. Okrem toho v čase prebiehajúceho sporu bol v konaní na základe ustanovenia znalca súdom prvej inštancie vypracovaný znalecký posudok č. XX/XXXX znalcom F.. S. A., ktorý nijako nerozporoval a súhlasil s ním. Bol to opäť žalovaný, kto znalecký posudok rozporoval a opäť došlo z jeho strany k obštrukciám a naťahovaniu súdneho konania tým, že si dal vypracovať súkromný znalecký posudok znalcom F.. H. Č. aj napriek tomu, že suma, ktorú stanovil súdom prvej inštancie ustanovený znalec F.. S. A., bola vo výške 26.600,- eur za 1/3 spoluvlastnícky podiel žalovaného, pričom sám žalovaný ako aj súd prvej inštancie konštatoval, že zo strany žalovaného bola prezentovaná ponuka za odpredaj jeho 1/3 spoluvlastníckeho podielu v sume 27.000,- eur. Z tohto dôvodu je preňho nepochopiteľné, prečo došlo zo strany žalovaného k vypracovaniu ďalšieho súkromného znaleckého posudku, ak nie kvôli obštrukciám a naťahovaniu súdneho konania, čo v konečnom dôsledku malo za následok navyšovanie ceny za odpredaj spoluvlastníckeho podielu žalovaného. Odhliadnuc od toho poukázal na skutočnosť, že pred podaním žaloby v roku 2019 sa ceny nehnuteľnosti pohybovali v diametrálne odlišných sumách (rozumej v podstatne nižších) ako pri vynesení nepadnutého rozsudku v roku 2022. Ak by žalovanému ponúkol sumu, o ktorej rozhodol súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí, jednalo by sa o sumu nadmerne nadhodnotenú na dané časové obdobie a stav trhu s nehnuteľnosti v danom čase. Inak povedané, nevidí dôvod, prečo by pred podaním žaloby mal žalovanému ponúknuť nadmerne nadhodnotenú sumu za odpredaj jeho 1/3 spoluvlastníckeho podielu v danom čase, a to len pre prípad aby pri eventuálnom spore bol úspešný a bola mu priznaná náhrada trov konania v rozsahu 100 %. Keďže sa nachádzal v situácii, kedy uzatvorenie dohody o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva so žalovaným nebolo objektívne možné, vzhľadom na cenu a podmienky určené žalovaným a rovnako nemal možnosť spracovať znalecký posudok (na vlastné náklady) a taktiež z dôvodu, že postup žalovaného považoval za výlučne účelový, neostávalo mu nič iné ako sa s predmetnou vecou obrátiť na súd. Na základe uvedených skutočností žalobca navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v IV. výroku zmenil tak, že žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, alternatívne aby rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Zároveň si žalobca uplatňuje trovy odvolacieho konania v celom rozsahu.

5. Súd prvej inštancie opravným uznesením, č. k. -328 z 28. februára 2022 opravil zrejmú nesprávnosť v záhlaví rozsudku Okresného súdu Prešov, č. k. -299 z 26. januára 2022 v časti označenia mena žalovaného tak, že jeho správne označenie je „S. H.Ň., J.. XX.XX.XXXX, G. I. N. XX, XXX XX I. N.“ a opravil zrejmú nesprávnosť v poučení rozsudku Okresného súdu Prešov, č. k. -299 z 26. januára 2022 v poslednom odseku tak, že jeho správne znenie je „Ak žalobca nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom môže žalovaný podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku“.

6. K odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný, ktorý uviedol, že nie je pravdou, aby sa s ním žalobca pokúšal mimosúdne dohodnúť, keďže od počiatku bola akákoľvek snaha o ním iniciovanú dohodu znemožňovaná a marená. Od začiatku mal záujem sa dohodnúť na mimosúdnom riešení sporu, a to aj pred začatím konania na súde, avšak žalobca nemal záujem zohľadniť objektívnu reálnu cenu predmetnej nehnuteľnosti, pričom mu ponúkal vyplatenie jeho 1/3 spoluvlastníckeho podielu zakaždým za cenu podhodnotenú, neprimerane nízku. Žalobca sa snažil ponúknuť cenu nižšiu, ako bola minimálna hodnota nehnuteľnosti s tým, že za každým žiadal aj úhradu trov jeho právneho zastúpenia. Mal záujem sa dohodnúť, pričom opakovane poukazoval aj na cenové ponuky mnohých realitných kancelárii porovnateľných nehnuteľností. Domnieva sa, že žalobca si takýmto neodôvodneným nárokom na náhradu trov konania v rozsahu 100 % zrejme chce privodiť značný majetkový prospech na jeho ujmu. Na základe uvedených skutočností žalovaný navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo IV. výroku potvrdil.

7. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd v rámci kompetencií vyplývajúcich z ustanovenia , preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti podľa zásad uvedených v ustanovení §

379 bez nariadenia pojednávania, prejednal vec v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáhal jej preskúmania a súčasne viazaný odvolacími dôvodmi v zmysle ustanovení a nasl. dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

8. Na potvrdenie správnosti prvoinštančného rozhodnutia k odvolacím námietkam žalobcu odvolací súd uvádza nasledovné.

9. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

10. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným nesprávnym zistením skutkového stavu a nesprávnym právnym zistením, teda, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky ).

11. K námietke nesprávneho právneho posúdenia odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery (pozri napr. Najvyšší súd SR, sp. zn. ).

12. Z obsahu rozhodnutia súdu prvej inštancie mal odvolací súd za to, že k naplneniu tohto odvolacieho dôvodu nedošlo. Výklad a aplikácia zákonných predpisov zo strany všeobecných súdov (v danom prípade súd prvej inštancie) musí byť preto v súlade s účelom základného práva na súdnu ochranu, ktorým je poskytnutie materiálnej ochrany zákonnosti tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov strán sporu. Aplikáciou a výkladom týchto ustanovení právnych noriem, tak ako ich v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol súd prvej inštancie, neobmedzil toto základné právo v rozpore s jeho podstatou a zmyslom (, , , ).

13. Podľa súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

14. Podľa výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

15. Zmyslom a účelom náhrady trov konania je poskytnúť úspešnej strane konania alebo strane, ktorej to priznáva zákon, náhradu tých trov konania, ktoré vo vecnej a časovej súvislosti s konaním musela alebo bude musieť nepochybne zaplatiť, pričom by ich nemusela zaplatiť, ak by tu nebolo konanie pred všeobecným súdom.

16. Úspech vo veci sa zisťuje porovnaním žalobnej žiadosti (petitu) a výroku rozhodnutia, ktorým sa vo veci rozhodlo. O plný úspech žalobcu vo veci ide vtedy, ak sa výrok meritórneho rozhodnutia zhoduje so žalobným petitom, t. j. ak sa jeho žalobe vyhovelo v plnom rozsahu. Strana, ktorá mala plný úspech vo veci, má nárok na náhradu všetkých účelne vynaložených trov proti strane, ktorá vo veci úspech nemala. V sporových konaniach sa ohľadom náhrady trov konania uplatňuje tzv. zásada úspechu, t. j. strane, ktorá mala vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov proti neúspešnej strane.

17. Aplikácia ustanovenia pri rozhodovaní o náhrade trov konania prichádza do úvahy v prípadoch, keď sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania, avšak súd dôjde k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná. Musí ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí aj náležite odôvodnený. Výnimočnosť môže spočívať tak v okolnostiach danej veci, ako aj v okolnostiach u strán sporu. Pri

posudzovaní okolností hodných osobitného zreteľa treba prihliadať na osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery strán sporu, na postoj strán v konaní a prípadne iné okolnosti a možno dospieť k záveru o úplnom nepriznaní trov konania úspešnej strane alebo o nepriznaní čiastočnom, a to práve s ohľadom na intenzitu preukázaných dôvodov hodných osobitného zreteľa. Prípadné nepriznanie náhrady trov konania musí zodpovedať zvláštnym okolnostiam konkrétneho prípadu a jedným z rozhodujúcich kritérií je aj to, aby sa takéto rozhodnutie nejavilo ako neprimeraná tvrdosť voči subjektom konania a aby neodporovalo dobrým mravom.

18. Zákon explicitne nevypočítava, ktoré okolnosti sú relevantné do takej miery, že môžu predstavovať dôvod na nepriznanie náhrady trov konania. Judikatúra považuje za nepostačujúci na aplikáciu len všeobecný záver hodnotiaci dopad rozhodnutia o určitom druhu nároku (porov. R 34/1982, R 23/1989).

19. Odvolací súd má za to, že v danom prípade existujú dôvody hodné osobitného zreteľa spočívajúce v okolnostiach, ktoré predchádzali uplatneniu práva na súdnu ochranu žalobcom. Žalobca sa pred začatím súdneho konania o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva nepokúsil dohodnúť so žalovaným mimosúdne, resp. o odkúpení podielu rokovať, ale potom ako žalovaný na jeho ponuku na odkúpenie jeho spoluvlastníckeho podielu za cenu 23.000,- eur reagoval tak, že síce je ochotný odpredať svoj spoluvlastnícky podiel, avšak za cenu 45.000,- eur, podal na súd žalobu o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva.

20. Pokiaľ žalobca argumentuje svojou ochotou dohodnúť sa so žalovaným mimosúdne a obštrukciami a nesplniteľnými podmienkami zo strany žalovaného, odvolací súd má z obsahu spisu preukázané, že žalobca všetky svoje ponuky koncipoval tak, aby boli výhodné predovšetkým preňho a žalovaný sa snažil dosiahnuť len to, aby mu za jeho spoluvlastnícky podiel žalobca zaplatil adekvátnu cenu. Dôkazom toho je návrh žalobcu, že bude akceptovať cenu určenú znaleckým posudkom F.. Č. za predpokladu, že trovy konania bude znášať výlučne žalovaný a akceptácia nižšej ceny spoluvlastníckeho podielu žalovaným, ktorá bude kompenzovaná vyplatením podielu na vkladnej knižke Sporo kapitál a k tomu prislúchajúcom termínovanom vklade, záhradnej chatke a prislúchajúcom pozemku. Pri posudzovaní okolností, ktoré predchádzali uplatneniu práva na súdnu ochranu žalobcom je potrebné z pohľadu odvolacieho súdu upriamiť pozornosť najmä na to, že listom z 24. augusta 2019, teda ešte pred podaním žaloby, žalovaný súhlasil s odpredajom svojho podielu za sumu 27.000,- eur, pričom na túto ponuku žalobca nereagoval. Z uvedeného je zrejmé, že samotné okolnosti ktoré viedli k uplatneniu nároku na súde je potrebné pričítať na stranu žalobcu, keď žalovaný preukázateľne pred podaním žaloby súhlasil s odpredajom svojho podielu za sumu 27.000,- eur žalobcovi, pričom žalobca na uvedenú ponuku žiadnym spôsobom nereagoval a zvolil si cestu sporového konania.

21. Z uvedených dôvodov, keďže súd prvej inštancie správne dospel k vyššie uvedeným záverom, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu ako vecne správny podľa ust. potvrdil.

22. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovenia v spojení s ustanovením a ustanovením tak, že stranám sporu nebol priznaný nárok na náhradu trov odvolacieho konania. V odvolacom konaní bol úspešný žalovaný, avšak odvolací súd má za to, že ak žalobcovi na základe podaného odvolania pre existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa náhradu trov konania nepriznal, nebolo by spravodlivé priznať náhradu trov odvolacieho konania žalovanému.

23. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).