Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (7)Rozsudok_6CoCsp-8-2022.pdf
PDF · 117.19 KB
Case nature
Area
Subarea
6CoCsp/8/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Andreja Radomského a členov senátu JUDr. Milana Majerníka a JUDr. Viery Zoľákovej, v spore žalobcu: P. T., O.. XX.XX.XXXX, V. F. XXXX/XX, XXX XX P., právne zastúpeného PaedDr. Mgr. Antonom Kušnírom, advokátom, IČO: 31 074 863, so sídlom Jána Reka 13, 010 01 Žilina, proti žalovanej: POHOTOVOSŤ, s. r. o., IČO: 35 807 598, so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, o neplatnosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere a o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 498,80 eur, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Prešov, č. k. 13Csp/44/2016-69 zo 16. novembra 2021 takto
rozhodol:
I. Potvrdzuje rozsudok okrem výroku o čiastočnom zastavení konania.
II. Žalobcovi voči žalovanej priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Prešov 15. augusta 2016 domáhal vydania rozsudku, ktorým by súd určil, že zmluva o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX z 24. novembra 2014 je absolútne neplatná a uložil žalovanej povinnosť vydať mu bezdôvodné obohatenie vo výške 498,80 eur a nahradiť trovy konania. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že cez sprostredkovateľa 24. novembra 2014 uzatvoril so žalovanou zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX (ďalej len „zmluva o spotrebiteľskom úvere“), na základe ktorej mu bol poskytnutý úver vo výške 600,- eur, pričom odplata predstavovala 576,- eur pri úroku 66 %. V tejto zmluve bola uvedená RPMN 30 %. Vo Všeobecných podmienkach poskytnutia spotrebiteľského úveru je v bode 6. úroková sadzba definovaná ako fixná na celé obdobie úveru, pričom sa neviaže na žiaden index ani referenčnú úrokovú sadzbu a nie sú dané žiadne podmienky pre jej uplatňovanie, v dôsledku čoho má za to, že táto náležitosť v zmluve o spotrebiteľskom úvere nebola dodržaná. Ročná percentuálna miera nákladov ako ďalšia obligatórna náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere bola v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená vo výške 30 %, avšak v prílohe zmluvy o spotrebiteľskom úvere označenej ako „Štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere“ sa uvádza aj jej konkrétny výpočet pri výške úveru 500,- eur a lehote splatnosti 12 mesiacov, kde RPMN predstavuje 32 %. Tento výpočet žalovanej ho uviedol do omylu, že jeho úver je výhodnejší. Naviac hodnota RPMN v zmluve o spotrebiteľskom úvere je definovaná zavádzajúco a nesprávne, keďže nepredstavuje 30 %, ale 300,29 % pri výške úveru 600,- eur na obdobie 12 mesiacov s mesačnými intervalmi splátok vo výške 98,- eur, čo je uvedené v dohode o plnení v splátkach. Tým bola porušená povinnosť žalovanej uviesť hodnotu RPMN vypočítanú podľa vzorca uvedeného v prílohe č. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“), v dôsledku čoho sa poskytnutý spotrebiteľský úver považuje za bezúročný a bez poplatkov v zmysle § 11 ods. 1 písm. d) toho istého zákona. V zmysle ustanovenia § 1a nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka najvyššia prípustná odplata
za poskytnutie úveru je dvojnásobok priemernej ročnej percentuálnej miery nákladov pre jednotlivé typy novoposkytnutých spotrebiteľských úverov zverejnená podľa osobitného predpisu. Priemerná RPMN pre daný typ úveru k danému obdobiu predstavovala 15,89 %, teda skutočná RPMN 300,29 % vysoko prevyšuje dvojnásobok priemernej RPMN rovnajúci sa 31,78 %.
2. Spolu so žalobou (ako jej súčasť) žalobca doručil Okresnému súdu Prešov návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhal, aby súd uložil žalovanej povinnosť nenakladať s právom na zrážky zo mzdy žalobcu podľa písomnej dohody o zrážkach zo mzdy z 24. novembra 2014 až do právoplatnosti rozhodnutia vo veci. Súd návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel a žalovanej uložil povinnosť zdržať sa uplatňovania zrážok zo mzdy podľa napadnutej dohody o zrážkach zo mzdy. Toto rozhodnutie bolo na základe odvolania žalovanej uznesením Krajského súdu v Prešove, č. k. 24Co/20/2016-51 z 12. januára 2017 potvrdené. Keďže žaloba v časti o vydanie bezdôvodného obohatenia a s ňou súvisiaci návrh na nariadenie neodkladného opatrenia boli dôvodné, súd ponechal nariadené neodkladné opatrenie v platnosti.
3. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom zastavil konanie v časti o určenie, že zmluva o spotrebiteľskom úvere je absolútne neplatná, uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi 498,80 eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku, priznal žalobcovi voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v časti týkajúcej sa nariadenia neodkladného opatrenia v tejto veci a povinnosti žalovanej zaplatiť mu 498,80 eur v rozsahu 100 %, o výške ktorých rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník, nepriznal stranám sporu náhradu trov konania v časti týkajúcej sa určenia, že zmluva o spotrebiteľskom úvere je absolútne neplatná.
4. Právne súd prvej inštancie vec posúdil podľa § 273 ods. 1, § 451, § 497, § 502 ods. 1 prvá veta, § 503 ods. 3 zákona č. 513/1991 Z.z. Obchodný zákonník (ďalej len „Obchodný zákonník“), § 1 ods. 1, § 2 písm. i), písm. g), § 9 ods. 1 prvá veta, § 9 ods. 2 písm. i), písm. j), § 11 ods. 1 písm. a), písm. b), písm. d) zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, § 37 ods. 1, § 40 ods. 3 prvá veta zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“).
5. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie skutkovo odôvodnil tým, že z obsahu podania žalobcu zo 6. októbra 2016 vyplynulo, že žalobca ďalej netrvá na žalobe v časti o určenie absolútnej neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, teda, že žalobu v tejto časti berie späť. Žalobca ako spotrebiteľ a žalovaná ako veriteľka 24. novembra 2014 uzatvorili zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ktorou sa žalovaná zaviazala poskytnúť žalobcovi bezúčelový spotrebiteľský úver vo výške 600,- eur a žalobca sa zaviazal poskytnuté peňažné prostriedky žalovanej vrátiť a zaplatiť odplatu pri poskytnutí finančných prostriedkov a úrok spojený so spotrebiteľským úverom vo výške 576,- eur, t. j. zaplatiť celkovú čiastku 1.176,- eur. Podľa tejto zmluvy je odplata pri poskytnutí peňažných prostriedkov vo výške 180,- eur, čo predstavuje RPMN vo výške 30 % a úrok vo výške 66 % ročne z poskytnutého úveru, čo predstavuje sumu vo výške 396,- eur. Z toho jednoznačne vyplýva, že ročná percentuálna miera nákladov, ktorými sa v zmysle ustanovenia § 2 písm. i) zákona o spotrebiteľských úveroch rozumejú celkové náklady vyjadrené ako ročné percento z celkovej výšky spotrebiteľského úveru podľa § 19 v spojení s ustanovením § 2 písm. g) zákona o spotrebiteľských úveroch, teda všetky náklady vrátane úrokov, provízii, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere vyjadrené ako ročné percento z celkovej výšky spotrebiteľského úveru podľa § 19 zákona o spotrebiteľských úveroch, bola uvedená nesprávne (klamlivo) v neprospech spotrebiteľa, vychádzajúc iba z časti celkových nákladov spotrebiteľa označenej ako odplata pri poskytnutí peňažných prostriedkov vo výške 180,- eur bez zohľadnenia úroku vo výške 66 % ročne z poskytnutého úveru, ktoré mal spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere. Okrem toho v zmluve o spotrebiteľskom úvere nie sú uvedené ani podmienky, ktoré upravujú uplatňovanie úrokovej sadzby, ktorými sa vychádzajúc z podstaty a zmyslu úročenia, rozumejú všetky podmienky tak, aby bolo zrejmé ako, resp. z akej sumy a odkedy (napr. či už od dojednania úveru - rezervácie peňažných prostriedkov alebo od reálneho poskytnutia peňažných prostriedkov v prospech dlžníka, alebo až od určitého iného času v prípade dojednania dočasného bezúročného obdobia) a dokedy sa má uplatňovať (napr. do stanoveného času splatnosti, alebo do vrátenia, alebo inak), a to tak, aby bola jasne určiteľná povinnosť platenia úrokov (napr. aj v situácii prípadného predčasného alebo oneskoreného vrátenia peňažných prostriedkov - viď napr. aj § 16 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch. Skutkové tvrdenia žalobcu
o tom, že mu žalovaná poskytla úver vo výške 600,- eur a že celková suma zrazená z jeho mzdy (v prospech žalovanej) predstavuje 1.098,80 eur, pritom neboli v konaní nijako spochybnené, a preto z nich súd ďalej aj vychádzal.
6. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie právne odôvodnil tým, že v zmysle ustanovenia § 497 Obchodného zákonníka zmluva o úvere predpokladá záväzok veriteľa, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a záväzok dlžníka poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. Ďalší obsah takéhoto právneho vzťahu (vrátane niektorých otázok týkajúcich sa úročenia, úrokov a ich splatnosti) je vo všeobecnosti subsidiárne určený dispozitívnymi normami ustanovením § 498 a nasl. Obchodného zákonníka (ak sa strany nedohodnú inak). V prípade zmluvy o spotrebiteľskom úvere však zákon pre vznik práva na úroky a poplatky v zmysle ustanovenia § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch okrem písomnej formy zmluvy vyžaduje aj jej ďalšie obligatórne obsahové náležitosti (inak sa podľa § 11 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch poskytnutý spotrebiteľský úver považuje za bezúročný a bez poplatkov). V písomnej zmluve o spotrebiteľskom úvere musia byť preto určite a zrozumiteľne okrem ďalších náležitostí v zmysle ustanovenia § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch uvedené: i) úroková sadzba spotrebiteľského úveru, ktorou je podľa § 2 písm. j) zákona o spotrebiteľských úveroch úroková sadzba vyjadrená ako fixné alebo variabilné percento a súčasne podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, ktorými sa vychádzajúc z podstaty a zmyslu úročenia rozumejú všetky podmienky tak, aby bolo zrejmé ako, resp. z akej sumy a odkedy (napr. či už od dojednania úveru - rezervácie peňažných prostriedkov, alebo od reálneho poskytnutia peňažných prostriedkov v prospech dlžníka, alebo až od určitého iného času v prípade dojednania dočasného bezúročného obdobia) a dokedy sa má uplatňovať (napr. do stanoveného času splatnosti, alebo do vrátenia, alebo inak), a to tak, aby bola jasne určiteľná povinnosť platenia úrokov (napr. aj v situácii prípadného predčasného alebo oneskoreného vrátenia peňažných prostriedkov). Len takýto výklad požiadavky zákona spĺňa účel spotrebiteľského práva, a to jednak venovať zvýšenú pozornosť ochrane spotrebiteľa (ktorý by nemal byť zavádzaný a mal by mať, čo najviac informácií umožňujúcich mu pred, ale i dodatočne po poskytnutí úveru, čo najlepšie posúdiť situáciu a urobiť rozhodnutie ohľadom uzavretia zmluvy a následne aj spôsobu, resp. rýchlosti splácania úveru) a tiež preto, že len pri vyššie uvedenom riadnom vymedzení uplatňovania úrokovej sadzby (úročenia) je možné kedykoľvek (i v priebehu splácania) určiť obsah právneho vzťahu, t. j. výšku zostávajúcej istiny, úrokov a ostatných poplatkov. Prax a ako to vyplýva z ustanovenia § 9 ods. 2 písm. l) a písm. m) zákona o spotrebiteľských úveroch aj zákon (rozlišujú minimálne splácanie s amortizáciou istiny a bez), totiž poznajú rôzne spôsoby splácania úveru. Napríklad poskytnuté peňažné prostriedky (istina) sa môžu splácať na začiatku a úroky až na konci, prípadne naopak, alebo sa úroky a poplatky strhnú ihneď z celkovej výšky spotrebiteľského úveru (pozri napr. vysvetlivky k položke 2C formulára o zmluvných podmienkach podľa vyhlášky Ministerstva financií Slovenskej republiky č. 620/2007 Z.z., ktorou sa ustanovuje vzor formulára o zmluvných podmienkach zmluvy o spotrebiteľskom úvere v pôvodnom znení), prípadne sa istina spláca spolu s úrokmi v rôznych kombináciách (čo navonok nevylučuje rovnakú, resp. nemennú výšku celkovej splátky), či už s pevnou splátkou istiny a sumy úroku, resp. podľa ich rôzne stanoveného podielu, alebo sa amortizuje celkovými rovnomernými tzv. anuitnými splátkami, pri ktorých sa plynule mení výška a pomer splátky istiny a úroku. Spôsob úročenia a splácania úveru a jeho jednotlivých častí musí byť preto vyjadrený určitým a zrozumiteľným spôsobom vylučujúcim pochybnosti o obsahu povinnosti splácať jeho jednotlivé položky (vrátane postupu jej splnenia). Na spotrebiteľský úver sa totiž automaticky nevzťahujú obvyklé všeobecné subsidiárne pravidlá úročenia a splácania podľa dispozitívnych ustanovení Obchodného zákonníka (v zmysle ustanovenia § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch v spojení s ustanovením § 11 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch) a úroky, resp. výška úrokov (úroková sadzba), podmienky jej uplatňovania a podmienky splácania istiny, úrokov a iných poplatkov musia byť výslovne písomne dohodnuté, resp. určené v zmluve o spotrebiteľskom úvere, inak sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov a veriteľ nárok na úroky a poplatky nemá.; j) ročná percentuálna miera nákladov, ktorou sú podľa § 2 písm. i) zákona o spotrebiteľských úveroch celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom vyjadrené ako ročné percento z celkovej výšky spotrebiteľského úveru podľa § 19, a teda v spojení s ustanovením § 2 písm. g) zákona o spotrebiteľských úveroch (vymedzujúcim celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom) všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov, vyjadrené ako ročné percento z celkovej výšky spotrebiteľského úveru podľa § 19. Zákon pritom vyžaduje, aby RPMN bola určená správne, resp. v prospech spotrebiteľa (§ 11 ods. 1 písm. d) zákona o spotrebiteľských
úveroch). Údaje o RPMN (danej zmluvy i priemernej hodnoty na príslušný úver) sú totiž jednými z najdôležitejších údajov zmluvy o spotrebiteľskom úvere umožňujúce posúdiť výhodnosť úveru, čo má nepochybne zásadný vplyv na rozhodnutie spotrebiteľa vstúpiť do úverového vzťahu s veriteľom. Obidva údaje o RPMN sú indikátorom posúdenia výhodnosti či nevýhodnosti úveru, pretože RPMN zohľadňuje všetky náklady, ktoré musí spotrebiteľ za úver uhradiť, vyjadruje hodnotu všetkých záväzkov vyplývajúcich zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a tak spotrebiteľ môže pomocou týchto údajov pomerne jednoducho zistiť, ktorý úver, resp. pôžička je pre neho výhodnejší. Tieto údaje teda slúžia spotrebiteľovi na porovnanie úverových produktov poskytovaných viacerými veriteľmi a nepochybne sú spôsobilé ovplyvniť spotrebiteľa pri výbere úverového produktu, ktorý si spotrebiteľ môže pri uzatváraní zmluvy porovnať s priemernou hodnotou RPMN ostatných poskytovaných spotrebiteľských úverov, a preto sú obidva tieto údaje týkajúce sa RPMN povinnou súčasťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere. V danej veci však samotná zmluva, resp. text zmluvy o spotrebiteľskom úvere, na ktorý spotrebiteľ pripojil svoj podpis (ad 1.) neobsahuje podmienky upravujúce uplatňovanie úrokovej sadzby, ktorými sa vychádzajúc z podstaty a zmyslu úročenia rozumejú všetky podmienky tak, aby bolo zrejmé ako, resp. z akej sumy a odkedy (napr. či už od dojednania úveru - rezervácie peňažných prostriedkov, alebo od reálneho poskytnutia peňažných prostriedkov v prospech dlžníka, alebo až od určitého iného času v prípade dojednania dočasného bezúročného obdobia) a dokedy sa má uplatňovať (napr. do stanoveného času splatnosti, alebo do vrátenia, alebo inak), a to tak, aby bola jasne určiteľná povinnosť platenia úrokov (napr. aj v situácii prípadného predčasného alebo oneskoreného vrátenia peňažných prostriedkov - viď napr. aj § 16 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch). Okrem toho táto zmluva (ad 2.) obsahuje ročnú percentuálnu mieru nákladov určenú nesprávne v neprospech spotrebiteľa, vychádzajúc iba z časti celkových nákladov spotrebiteľa označenej ako odplata pri poskytnutí peňažných prostriedkov vo výške 180,- eur bez zohľadnenia úroku vo výške 66 % ročne z poskytnutého úveru, ktoré mal spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a ktorá tak je správne v zmysle ustanovenia § 2 písm. i) a písm. g) a ustanovenia § 19 zákona o spotrebiteľských úveroch, vychádzajúc z celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom vrátane úrokov (a teda nielen z tzv. odplaty pri poskytnutí peňažných prostriedkov) logicky výrazne vyššia. Poskytnutý spotrebiteľský úver sa preto v zmysle ustanovenia § 11 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch považuje za bezúročný a bez poplatkov, a teda veriteľ právo na ich úhradu nemal. Tým sa majú na mysli nepochybne všetky úroky a poplatky vzťahujúce sa k tomuto úveru.
7. Súd prvej inštancie zastavil konanie v časti, v ktorej vzal žalobca žalobu späť.
8. Súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu v rozsahu rozdielu medzi peňažnými prostriedkami, ktoré žalobcovi na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo výške 600,- eur poskytla (a na ktorých vrátenie tak mala nárok) a tými, ktoré boli žalobcovi z jeho mzdy na základe dohody o zrážkach zo mzdy v súvislosti s týmto úverom v prospech žalovanej vo výške 1.098,80 eur už zrazené, t. j. vo výške 498,80 eur, na ktorých úhradu nad sumu istiny poskytnutého úveru už právo nemala z dôvodu, že žalobu v časti o vydanie bezdôvodného obohatenia považoval za dôvodnú.
9. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), § 256 ods. 1 CSP a § 257 CSP v spojení s ustanovením § 262 ods. 1, ods. 2 CSP. V konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a o vydanie bezdôvodného obohatenia bol žalobca úspešný v plnom rozsahu, a preto mu súd voči žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania v časti týkajúcej sa návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi sumu 498,80 eur v rozsahu 100 %, o výške ktorej rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. V časti o určenie absolútnej neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere však žalobca zobral žalobu späť, čím z procesného hľadiska zavinil zastavenie konania v tejto časti, a preto by mal súd aj bez návrhu priznať náhradu trov konania žalovanej, o výške ktorej by rozhodol po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením (ktoré by vydal súdny úradník). Avšak keďže žalovanej v doterajšom konaní o tejto časti podľa obsahu súdneho spisu žiadne konkrétne preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva (trovy konania) nevznikli a procesne neúspešný žalobca na náhradu trov konania v tejto časti nemá právo, súd v tejto časti stranám sporu nárok na náhradu trov konania nepriznal.
10. Proti rozsudku v rozsahu II., III. a IV. výroku podala včas odvolanie žalovaná, a to z dôvodov uvedených v ust. § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP, teda, že súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. K namietaným nesprávnym skutkovým zisteniam tvrdila, že žalobca si individuálne dohodol podmienky zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Podmienky poskytnutia úveru boli dojednané a výška úveru bola dohodnutá na základe posúdenej bonity klienta, pričom jej odborná starostlivosť spočívala vo vyplnení formulára o overení klienta. Výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov sú jasne uvedené priamo na prednej strane zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Žalobca sa zmluvou o spotrebiteľskom úvere zaviazal k úhrade jednej splátky vo výške 1.176,- eur s termínom splatnosti 24. november 2015. Čo sa týka ročnej percentuálnej miery nákladov žalobca nesie dôkazné bremeno a jeho úlohou je preukázať, v čom spočíva nesprávne uvádzanie RPMN, nakoľko RPMN neabsentuje a je vypočítaná v zmysle platných právnych predpisov, a teda bol by to jediný dôvod, prečo by bolo možné vyhlásiť zmluvu o spotrebiteľskom úvere za bezúročnú a bez poplatkov. Jej výška je vypočítaná v zmysle prílohy č. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch podľa vzorca platného v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere so vstupnými údajmi, ktoré sú uvedené v zmluve. Žalobca bol o výške RPMN dostatočne informovaný, pretože tento údaj je uvedený na druhej strane zmluvy ako aj na samostatnej listine, s ktorou bol žalobca oboznámený a ktorá mu bola spolu so zmluvou o spotrebiteľskom úvere odovzdaná. V súvislosti s namietaným nesprávnym právnym posúdením veci súdom prvej inštancie zdôraznila, že nakoľko nedošlo k naplneniu dôvodov ustanovených v § 11 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, nemožno zmluvu o spotrebiteľskom úvere považovať za bezúročnú a bez poplatkov. Predložením zmluvy o spotrebiteľskom úvere a Všeobecných podmienok poskytnutia spotrebiteľského úveru si splnila svoju informačnú povinnosť vo vzťahu k žalobcovi, keďže žalobca potvrdil prevzatie formulára o Štandardných európskych informáciách o spotrebiteľskom úvere ako aj informácie o RPMN a s tlačivom sa riadne oboznámil, ale aj podmienku písomnej formy zmluvy o úvere. Ak žalobca po podpise zmluvy o spotrebiteľskom úvere nadobudol pocit, že podpísal nevýhodnú zmluvu alebo že odplata, úrok či RPMN sú vysoké, mal právo odstúpiť od zmluvy bez uvedenia dôvodu do 14 kalendárnych dní odo dňa uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Z toho, že žalobca toto právo nevyužil, podľa nej jednoznačne vyplýva, že súhlasil s obsahom zmluvy o spotrebiteľskom úvere a so všetkými podmienkami poskytnutia spotrebiteľského úveru. Ohľadom čiastočnej neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere má za to, že v prípade žalobcu sa jedná o osobu, ktorá má rozumové schopnosti na úrovni primerane spôsobilej osoby schopnej vnímať a posúdiť zmysel a účel konania ako i jazykové vyjadrenia právnych úkonov obsiahnutých v listinách, ktoré podpísala. K podpisu zmluvy nebol žiadnym spôsobom donútený, dôkazom čoho je skutočnosť, že tak konal bez akéhokoľvek psychického či fyzického nátlaku. Trvá na tom, že konaniu žalobcu, ktorý bol pri uzatváraní zmluvy o spotrebiteľskom úvere dobre informovaný, avšak ľahostajný, nemožno poskytnúť právnu ochranu určením absolútnej neplatnosti tejto zmluvy. Nakoľko dohoda o úrokovej sadzbe spĺňa všetky náležitosti ustanovené zákonom, nemožno ju považovať za absolútne neplatný právny úkon v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka. Zároveň razantne odmieta, že by z jej strany došlo k bezdôvodnému obohateniu, pretože žalobca plnil na základe platne uzatvorenej zmluvy o spotrebiteľskom úvere, táto zmluva nebola nikdy právoplatne vyhlásená za neplatnú, právny dôvod na plnenie z tejto zmluvy nikdy neodpadol (nedošlo k odstúpeniu od nej, jej zrušeniu a pod.) a majetkový prospech získala z poctivých zdrojov. Na základe uvedených skutočností žalovaná navrhla, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.
11. K odvolaniu žalovanej sa písomne vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že s rozhodnutím súdu prvej inštancie sa stotožňuje a považuje ho za vecne a procesne správne. Tvrdenia žalovanej, že pri podpise zmluvy o spotrebiteľskom úvere mala postupovať s odbornou starostlivosťou a že žalobca je ten, kto nesie dôkazné bremeno a jeho úlohou je preukázať v čom spočíva nesprávne uvádzanie RPMN, nakoľko podľa názoru žalovanej RPMN v zmluve o spotrebiteľskom úvere neabsentuje a je vypočítaná v zmysle platných právnych predpisov, považuje za irelevantné, v rozpore so zákonom a ustálenou rozhodovacou praxou v obdobných veciach. K ďalším skutočnostiam uvedeným v odvolaní sa vyjadroval v konaní, a preto z hľadiska hospodárnosti nepovažuje za potrebné, opakovane sa k nim vyjadrovať. Na základe uvedených skutočností žalobca navrhol, aby odvolací súd odvolanie žalovanej zamietol a napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne a procesne správny a zaviazal žalovanú na náhradu trov odvolacieho konania.
12. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa ust. § 34 CSP, v zmysle zásad ust. § 470 ods. 1 a 2 CSP, vzhľadom na včas podané odvolanie preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasledujúce CSP bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia
rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli Krajského súdu v Prešove a na jeho webovej stránke najmenej 5 dní vopred a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej nie je dôvodné.
13. K odvolacím námietkam žalovanej odvolací súd uvádza nasledovné.
14. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.
15. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným nesprávnym zistením skutkového stavu a nesprávnym právnym zistením, teda, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II. ÚS 78/05).
16. K námietke nesprávnych skutkových zistení z vykonaných dôkazov § 365 ods. 1 písm. f) CSP odvolací súd poznamenáva, že dokazovanie je procesný postup, ktorý je založený na vykonávaní jednotlivých dôkazných prostriedkov súdom a ich následnom zhodnotení. Význam dokazovania teda spočíva v získavaní dôležitých poznatkov, na základe ktorých súd stanoví skutkový stav v prejednávanej veci a z ktorého potom vychádza a na ktorý následne aplikuje aj konkrétnu právnu normu, resp. právne normy, teda rozhoduje. Zistenie skutkového stavu, ktoré objektívne zodpovedá stavu veci je jednou z najdôležitejších činností v rámci sporového konania, pretože je základným predpokladom vôbec pre rozhodnutie súdu. Dôkazmi overený skutkový stav je významný však aj z hľadiska posúdenia správnosti tvrdení strán sporu a unesenia dôkazného bremena, ktoré je predpokladom ich úspešnosti, a to obzvlášť v sporovom konaní (primerane rozsudok NS SR sp. zn. 4Cdo/256/2012). Odvolací súd tiež zdôrazňuje aj to, že súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom strany sporu a procesný postoj strany sporu zásadne nemôže bez ďalšieho dokazovania implikovať povinnosť súdu akceptovať návrhy, procesné úkony a obsah opravných prostriedkov a rozhodovať podľa nich. Súdy sú povinné na všetky uvedené procesné úkony primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s platným procesným poriadkom, a to aj pri rešpektovaní druhu civilného procesu, v ktorom strana sporu uplatňuje svoje nárok alebo sa bráni proti ich uplatnenie, prípadne štádia civilného procesu.
17. K námietke nesprávneho skutkového zistenia z vykonaných dôkazov odvolací súd taktiež uvádza, že vykonané dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Vyhodnotenie vykonaných dôkazov súd uvedie v odôvodnení rozsudku podľa § 220 ods. 2 CSP. Voľné hodnotenie dôkazov súdom prirodzene neznamená ľubovôľu hodnotenia. Súd hodnotí jednotlivý dôkaz z hľadiska jeho dôležitosti, zákonnosti a pravdivosti. Po individuálnej selekcii následne súd hodnotí všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti. K nesprávnym skutkovým zisteniam z vykonaných dôkazov súd dospeje nesprávnym vyhodnotení dôležitosti alebo pravdivosti dôkazov, alebo porušením pravidiel formálnej logiky.
18. K námietke nesprávneho právneho posúdenia § 365 ods. 1 písm. h) CSP odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery (pozri napr. Najvyšší súd SR, sp. zn. 7 Cdo 7/2010).
19. Z obsahu rozhodnutia súdu prvej inštancie mal odvolací súd za to, že k naplneniu tohto odvolacieho dôvodu nedošlo. Výklad a aplikácia zákonných predpisov zo strany všeobecných súdov (v danom prípade súd prvej inštancie) musí byť preto v súlade s účelom základného práva na súdnu ochranu, ktorým je poskytnutie materiálnej ochrany zákonnosti tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov strán sporu. Aplikáciou a výkladom týchto ustanovení právnych noriem, tak
ako ich v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol súd prvej inštancie, neobmedzil toto základné právo v rozpore s jeho podstatou a zmyslom (IV. ÚS 77/02, IV. ÚS 214/04, II. ÚS 249/2011, IV. ÚS 295/2012).
20. Pokiaľ za žalovaná v odvolaní argumentovala splnením svojej povinnosti posúdiť bonitu žalobcu, uvedením výšky, počtu a termínov splátok istiny, úrokov a iných poplatkov v zmluve o spotrebiteľskom úvere a neplatnosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere, odvolací súd hodnotí túto jej argumentáciu ako irelevantnú, pretože tieto okolnosti neboli pre posúdenie nárokov žalobcu rozhodujúce a v napadnutom rozsudku sa k nim s výnimkou neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere ani súd prvej inštancie nevyjadril.
21. Vo vzťahu k námietke žalovanej, že zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje všetky obligatórne náležitosti, a preto úver poskytnutý žalobcovi nemožno považovať za bezúročný a bez poplatkov, sa odvolací súd stotožňuje s právnym záverom súdu prvej inštancie, že zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje, resp. nie sú v nej správne uvedené náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. i) a písm. j) zákona o spotrebiteľských úveroch. Aj keď je pravdivé tvrdenie žalovaného, že o výške RPMN bol žalobca dostatočne informovaný, pretože tento údaj je uvedený na druhej strane zmluvy ako aj na samostatnej listine, s ktorou bol žalobca oboznámený a ktorá mu bola spolu so zmluvou o spotrebiteľskom úvere odovzdaná, nemožno opomenúť, že výška RPMN uvedená v týchto dokumentoch nielenže nebola zhodná (v zmluve o spotrebiteľskom úvere 30 % (č. l. 4 súdneho spisu) a v dohode o plnení v splátkach 300,29 % (č. l. 10 súdneho spisu), ale ani nebola správna, pričom nesprávne uvedenie údaja o RPMN v zmluve o spotrebiteľskom úvere má rovnaké následky, ako keby v zmluve tento údaj nebol uvedený vôbec. Úrok vo výške 66 % je neakceptovateľný, pretože je niekoľkonásobne vyšší ako úroky pri obdobných spotrebiteľských úveroch poskytovaných v rovnakom čase bankami.
22. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
23. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP, pričom odvolanie žalovanej bolo vyhodnotené ako nedôvodné a preto bol priznaný nárok na náhradu trov odvolacieho konania žalobcovi proti neúspešnej žalovanej v plnom rozsahu.
24. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 odsek 2 CSP v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).