Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_16Co-77-2022.pdf
PDF · 175.4 KB
Case nature
Subarea
16Co/77/2022
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Majerského a sudkýň JUDr. Ivany Štiftovej a Mgr. Daniely Drnákovej, v spore žalobcov: X/ V. R., W.. XX.X.XXXX, A. XXXX/XX, Y., X/ K.. R. R., W.. XX.XX.XXXX, A. XXXX/XX, Y., zastúpených LD Legal, s.r.o., Seberíniho 9, Bratislava, IČO: 47 255 692, proti žalovanému: CR - Malacky s.r.o., Javorová 6160/2, Bratislava, IČO: 53 792 084, o určenie neúčinnosti právneho úkonu a o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, na odvolanie žalobcov 1/ a 2/ proti uzneseniu Okresného súdu Malacky č. k. 32C/76/2022-138, zo dňa 13.7.2022, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh žalobcov na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia.
2. V odôvodnení uviedol, že žalobcovia sa žalobou doručenou na Okresný súd Bratislava III dňa 27.6.2022 domáhajú proti žalovanému určenia neúčinnosti kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi Hugon skk s.r.o. (pôvodné obchodné meno CR - Malacky Invest s.r.o.), IČO: 53 622 600 ako predávajúcim a žalovaným ako kupujúcim, na základe ktorej bol pod č. V-1298/2022, dňa 8.3.2022 povolený vklad vlastníckeho práva žalovaného k nasledovným nehnuteľnostiam evidovaným Katastrálnym odborom Okresného úradu Malacky, na liste vlastníctva č. XXXXX, pre okres Y., obec Y.E., katastrálne územie Y.:
a) byt č. X-E., vchod: R. X - E., nachádzajúci sa na prízemí bytového domu, popis stavby: T. H. Z. C. Y., súpisné č. XXXX, postaveného na pozemku parcela registra „C“ č. XXXX/XXX, o výmere 2.574 m2,
- spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu, súpisné č. XXXX, a na príslušenstve prislúchajúci k bytu vo veľkosti XXXX/XXXXXX,
- spoluvlastnícky podiel na pozemku parcela registra „C“ č. XXXX/XXX, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie o výmere 2.574 m2 a na priľahlých pozemkoch patriacich k bytovému domu - parcela registra „C“ č. XXXX/XXX, druh pozemku: ostatná plocha, o výmere 420 m2, parcela č. XXXX/XXX, druh pozemku: ostatná plocha o výmene 143 m2, parcela č. XXXX/XXX, druh pozemku: ostatná plocha o výmere 14 m2, parcela č. XXXX/XXX, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie o výmere 302 m2, prislúchajúci k bytu vo veľkosti XXXX/XXXXXX,
b) nebytový priestor, vchod: X - V. F..XX, nachádzajúci poschodí -X suterén bytového domu, popis stavby: T. H. Z. C. Y., súpisné č. XXXX, postaveného na pozemku parcela registra „C“ č. XXXX/XXX, o výmere 2.574 m2,
- spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu, súpisné č. XXXX, a na príslušenstve prislúchajúci k bytu vo veľkosti XXX/XXXXXX,
- spoluvlastnícky podiel na pozemku parcela registra „C“ č. XXXX/XXX, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie o výmere 2.574 m2 a na priľahlých pozemkoch patriacich k bytovému domu - parcela registra „C“ č. XXXX/XXX, druh pozemku: ostatná plocha, o výmere 420 m2, parcela č. XXXX/XXX, druh pozemku: ostatná plocha o výmene 143 m2, parcela č. XXXX/XXX, druh pozemku: ostatná plocha o výmere 14 m2, parcela č. XXXX/XXX, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie o výmere 302 m2, prislúchajúci k bytu vo veľkosti XXX/XXXXXX,
c) nebytový priestor, vchod: X - V. F..XX, nachádzajúci poschodí -X suterén bytového domu, popis stavby: T. H. Z. C. Y., súpisné č. XXXX, postaveného na pozemku parcela registra „C“ č. XXXX/XXX, o výmere 2.574 m2,
- spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu, súpisné č. XXXX, a na príslušenstve prislúchajúci k bytu vo veľkosti XXX/XXXXXX,
- spoluvlastnícky podiel na pozemku parcela registra „C“ č. XXXX/XXX, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie o výmere 2.574 m2 a na priľahlých pozemkoch patriacich k bytovému domu - parcela registra „C“ č. XXXX/XXX, druh pozemku: ostatná plocha, o výmere 420 m2, parcela č. XXXX/XXX, druh pozemku: ostatná plocha o výmene 143 m2, parcela č. XXXX/XXX, druh pozemku: ostatná plocha o výmere 14 m2, parcela č. XXXX/XXX, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie o výmere 302 m2, prislúchajúci k bytu vo veľkosti XXX/XXXXXX,
d) nebytový priestor, U. (Č.) L. J., J. L. Č.. X, nachádzajúce sa na poschodí -X suterén bytového domu, popis stavby: T. H. Z. C. Y., súpisné č. XXXX, postaveného na pozemku parcela registra „C“ parcela č. XXXX/XXX, o výmere 2.574 m2, v spoluvlastníckom podiele X/XX, zapísané na liste vlastníctva pod poradovým číslom XXX,
- spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu, súpisné č. XXXX, a na príslušenstve prislúchajúci k nebytovému priestoru vo veľkosti XXXXXX/XXXXXX, a to v spoluvlastníckom podiele X/XX,
- spoluvlastnícky podiel na pozemku parcela registra „C“ č. XXXX/XXX, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie o výmere 2.574 m2 a na priľahlých pozemkoch patriacich k bytovému domu - parcela registra „C“ č. XXXX/XXX, druh pozemku: ostatná plocha, o výmere 420 m2, parcela č. XXXX/XXX, druh pozemku: ostatná plocha o výmene 143 m2, parcela č. XXXX/XXX, druh pozemku: ostatná plocha o výmere 14 m2, parcela č. XXXX/XXX, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie o výmere 302 m2, prislúchajúci k nebytovému priestoru vo veľkosti XXXXX/ XXXXXX, a to v spoluvlastníckom podiele X/XX,
e) nebytový priestor, U. (Č.) L. J., J. L. Č.. XX, nachádzajúce sa na poschodí -X suterén bytového domu, popis stavby: T. H. Z. C. Y., súpisné č. XXXX, postaveného na pozemku parcela registra „C“ č. XXXX/ XXX, o výmere 2.574 m2, v spoluvlastníckom podiele X/XX, zapísané na liste vlastníctva pod poradovým číslom XXX,
- spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu, súpisné č. XXXX, a na príslušenstve prislúchajúci k nebytovému priestoru vo veľkosti XXXXXX/XXXXXX, a to v spoluvlastníckom podiele X/XX,
- spoluvlastnícky podiel na pozemku parcela registra „C“ č. XXXX/XXX, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie o výmere 2.574 m2 a na priľahlých pozemkoch patriacich k bytovému domu - parcela registra „C“ č. XXXX/XXX, druh pozemku: ostatná plocha, o výmere 420 m2, parcela č. XXXX/XXX, druh pozemku: ostatná plocha o výmene 143 m2, parcela č. XXXX/XXX, druh pozemku: ostatná plocha o výmere 14 m2, parcela č. XXXX/XXX, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie o výmere 302 m2, prislúchajúci k nebytovému priestoru vo veľkosti XXXXX/ XXXXXX, a to v spoluvlastníckom podiele X/XX,
f) nebytový priestor, U. (Č.) L. J., J. L. Č.. XX, nachádzajúce sa na poschodí -X suterén bytového domu, popis stavby: T. H. Z. C. Y., súpisné č. XXXX, postaveného na pozemku parcela registra „C“ č. XXXX/ XXX, o výmere 2.574 m2, v spoluvlastníckom podiele X/XX, zapísané na liste vlastníctva pod poradovým číslom XXX,
- spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu, súpisné č. XXXX, a na príslušenstve prislúchajúci k nebytovému priestoru vo veľkosti XXXXXX/XXXXXX, a to v spoluvlastníckom podiele X/XX,
- spoluvlastnícky podiel na pozemku parcela registra „C“ č. XXXX/XXX, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie o výmere 2.574 m2 a na priľahlých pozemkoch patriacich k bytovému domu - parcela
registra „C“ č. XXXX/XXX, druh pozemku: ostatná plocha, o výmere 420 m2, parcela č. XXXX/XXX, druh pozemku: ostatná plocha o výmene 143 m2, parcela č. XXXX/XXX, druh pozemku: ostatná plocha o výmere 14 m2, parcela č. XXXX/XXX, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie o výmere 302 m2, prislúchajúci k nebytovému priestoru vo veľkosti XXXXX/ XXXXXX, a to v spoluvlastníckom podiele X/XX,
g) nebytový priestor, U. (Č.) L. J., J. L. Č.. XX, nachádzajúce sa na poschodí -X suterén bytového domu, popis stavby: T. H. Z. C. Y., súpisné č. XXXX, postaveného na pozemku parcela registra „C“ č. XXXX/ XXX, o výmere 2.574 m2, v spoluvlastníckom podiele X/XX, zapísané na liste vlastníctva pod poradovým číslom XXX,
- spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu, súpisné č. XXXX, a na príslušenstve prislúchajúci k nebytovému priestoru vo veľkosti XXXXXX/XXXXXX, a to v spoluvlastníckom podiele X/XX,
- spoluvlastnícky podiel na pozemku parcela registra „C“ č. XXXX/XXX, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie o výmere 2.574 m2 a na priľahlých pozemkoch patriacich k bytovému domu - parcela registra „C“ č. XXXX/XXX, druh pozemku: ostatná plocha, o výmere 420 m2, parcela č. XXXX/XXX, druh pozemku: ostatná plocha o výmene 143 m2, parcela č. XXXX/XXX, druh pozemku: ostatná plocha o výmere 14 m2, parcela č. XXXX/XXX, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie o výmere 302 m2, prislúchajúci k nebytovému priestoru vo veľkosti XXXXX/ XXXXXX, a to v spoluvlastníckom podiele X/XX,
h) nebytový priestor, U. (Č.) L. J., J. L. Č.. XX, nachádzajúce sa na poschodí -X suterén bytového domu, popis stavby: T. H. Z. C. Y., súpisné č. XXXX, postaveného na pozemku parcela registra „C“ č. XXXX/ XXX, o výmere 2.574 m2, v spoluvlastníckom podiele X/XX, zapísané na liste vlastníctva pod poradovým číslom XXX,
- spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu, súpisné č. XXXX, a na príslušenstve prislúchajúci k nebytovému priestoru vo veľkosti XXXXXX/XXXXXX, a to v spoluvlastníckom podiele X/XX,
- spoluvlastnícky podiel na pozemku parcela registra „C“ č. XXXX/XXX, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie o výmere 2.574 m2 a na priľahlých pozemkoch patriacich k bytovému domu - parcela registra „C“ č. XXXX/XXX, druh pozemku: ostatná plocha, o výmere 420 m2, parcela č. XXXX/XXX, druh pozemku: ostatná plocha o výmene 143 m2, parcela č. XXXX/XXX, druh pozemku: ostatná plocha o výmere 14 m2, parcela č. XXXX/XXX, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie o výmere 302 m2, prislúchajúci k nebytovému priestoru vo veľkosti XXXXX/ XXXXXX, a to v spoluvlastníckom podiele X/XX.
3. Žalobu odôvodnili tým, že v zmluvnom postavení budúcich kupujúcich uzatvorili dňa 19.11.2021 so spoločnosťou CR - Malacky Invest s.r.o., IČO: 53 622 600 ako budúcim predávajúcim (ďalej len „CRM Invest“ alebo „dlžník“) Zmluvu o budúcej zmluve o prevode vlastníctva bytu a nebytového priestoru (ďalej spolu len „byt č. XX - E.), a to bytu č. XX - E. (projektové číslo: E..X), vrátane balkóna a kobky, v polyfunkčnom dome postavenom na pozemku parcela registra „C“ č. XXXX/XXX, o výmere 2.574 m2, a parcela č. XXXX/XXX, o výmere 420 m2, zapísaných Okresným úradom Malacky, katastrálnym odborom na liste vlastníctva č. XXXXX, okres Y., obec Y., katastrálne územie Y., a vrátane spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach, spoločných zariadeniach bytového domu a príslušenstve a spoluvlastníckeho podielu na zastavanom a priľahlom pozemku (ďalej len „Zmluva“). Kúpna cena bola zmluvnými stranami dohodnutá vo výške 109.900 eur, pričom mala byť celá uhradená vopred (zálohovo) na základe Zmluvy, t. j. ešte pred uzavretím kúpnej zmluvy. Žalobcovia uhradili CRM Invest prvú časť preddavku na kúpnu cenu vo výške 3.000 eur dňa 8.11.2021 a sumu 26.990 eur dňa 2.12.2021. Zostatok preddavku na kúpnu cenu mal byť uhradený prostredníctvom hypotekárneho úveru. Žalobcovia v súlade s článkom II bod 3 Zmluvy požiadali CRM Invest o úhradu časti kúpnej ceny prostredníctvom financovania hypotekárnou bankou, na základe čoho následne medzi nimi a maklérkou konajúcou v mene CRM Invest - pani N. Z. prebiehala emailová komunikácia o úverových podmienkach jednotlivých bánk. V zmysle článku II bod 3 Zmluvy boli žalobcovia oprávnení vybrať si banku podľa vlastného uváženia, a teda neboli povinní akceptovať banku vybranú CRM Invest (Slovenskú sporiteľňu, a.s.), ktorá im ponúkla nevýhodné úverové podmienky. Po odmietnutí tejto nevýhodnej ponuky si žalobcovia expresne vybavili hypotekárny úver č. XXXXXXXXXX v ich banke (Tatra banka, a.s.), o čom bezodkladne informovali CRM Invest formou sms dňa 3.1.2022, emailom dňa 12.1.2022 a taktiež na osobnom stretnutí dňa 13.1.2022. Zároveň žalobcovia v banke podpísali zmluvu
o zriadení záložného práva, čím boli z ich strany splnené podmienky dohodnuté v článku II bod 3 Zmluvy. Na podpis záložnej zmluvy bol CRM Invest vyzvaný bankou žalobcov, samotnými žalobcami emailom zo dňa 18.1.2022 a tiež právnym zástupcom žalobcov výzvou zo dňa 7.2.2022. Keďže CRM Invest napriek opakovaným výzvam neuzavrel s hypotekárnou bankou žalobcov zmluvu o zriadení záložného práva, porušil týmto postupom svoj zmluvný záväzok umožniť žalobcom financovanie zostávajúcej časti kúpnej ceny hypotekárnou bankou upravený v článku II bode 3, pretože bez uzatvorenia zmluvy o zriadení záložného práva banka nemôže poskytnúť úver na úhradu zostávajúcej časti kúpnej ceny, a teda žalobcovia nemohli uhradiť zostávajúcu časť kúpnej ceny. Zároveň CRM Invest napriek existencii Zmluvy byt č. XX-E. inzeroval ako dostupný na inzertných portáloch a tiež na svojej webstránke. Bolo preto zrejmé, že nemá záujem plniť svoje záväzky vyplývajúce mu zo Zmluvy, a teda ani umožniť žalobcom uhradenie zostávajúcej časti kúpnej ceny. Vzhľadom na uvedené závažné porušenia Zmluvy žalobcovia podaním zo dňa 15.2.2022 od Zmluvy odstúpili a vyzvali CRM Invest na bezodkladné vrátenie zaplatenej zálohy v celkovej výške 29.900 eur. Odstúpenie bolo doručené CRM Invest dňa 17.2.2022. Odstúpením od Zmluvy došlo k jej zrušeniu, a teda akékoľvek plnenie prijaté CRM Invest na základe Zmluvy sa stalo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, čiže bezdôvodným obohatením, ktoré bol CRM Invest povinný vydať. Na bezodkladné vydanie bezdôvodného obohatenia bol CRM Invest vyzvaný priamo v písomnom odstúpení doručenom dňa 17.2.2022, CRM Invest však bezdôvodné obohatenie dobrovoľne nevydal. Žalobcovia z uvedeného dôvodu podali dňa 19.2.2022 žalobu o zaplatenie 29.900 eur s prísl. na Okresný súd Bratislava III, kde je konanie vedené pod sp. zn. 19C/6/2022 (ďalej „konanie o zaplatenie“). Dňa 23.6.2022 súd vydal vo veci platobný rozkaz č. k. 19C/6/2022-231, ktorým CRM Invest zaviazal na zaplatenie žalovanej sumy. V priebehu konania o zaplatenie CRM Invest scudzil byt č. XX - E. v prospech nového vlastníka pána E. L., kde vklad bol povolený dňa 8.3.2022 pod č. V-1032/2022. Spoločnosť CRM Invest aj napriek tomu, že byt č. XX - E. predala tretej osobe, a teda už bolo zrejmé, že záloha zaplatená žalobcami nikdy nebude môcť byť započítaná na kúpnu cenu, zálohu žalobcom nevrátila. Postupne spoločnosť CRM Invest scudzovala aj ďalšie nehnuteľnosti v novostavbe T. H. Z. C. Y. rôznym kupujúcim, napr. byt č. XX - F., kde bol vklad povolený dňa 3.3.2022 v prospech nového vlastníka SPRAVSPOL, s.r.o. (V-862/2022), či byt č. X - E., kde bol vklad povolený dňa 8.3.2022 v prospech nového vlastníka V. Z. (V-1297/2022). Napriek uvedeným predajom, a teda predpokladanému prijatiu kúpnej ceny od kupujúcich, spoločnosť CRM Invest nevrátila žalobcom zloženú zálohu. Spoločnosť CRM Invest následne kúpnou zmluvou, ktorej vklad bol povolený dňa 8.3.2022 pod č. V-1298/2022 previedla celkovo 8 nehnuteľností na žalovaného:
a) E. X - E., poradové č. X na LV XXXXX, b) W. T. X - V. F..XX, poradové č. XX na liste vlastníctva č. XXXXX, c) W. T. X - V. F..XX, poradové č. XX na liste vlastníctva č. XXXXX, d) W. T. - J., U. (Č.) L. J., J. L. Č.. X, poradové č. XXX na liste vlastníctva č. XXXXX, e) W. T. - J., U. (Č.) L. J., J. L. Č.. XX, poradové č. XXX na liste vlastníctva č. XXXXX, f) W. T. - J., U. (Č.) L. J., J. L. Č.. XX, poradové č. XXX na liste vlastníctva č. XXXXX, g) W. T. - J., U. (Č.) L. J., J. L. Č.. XX, poradové č. XXX na liste vlastníctva č. XXXXX, h) W. T. - J., U. (Č.) L. J., J. L. Č.. XX, poradové č. XXX na liste vlastníctva č. XXXXX.
Spoločníkmi spoločnosti CRM Invest v čase uzatvorenia Zmluvy so žalobcami boli N. U. (vklad 2.500 eur) a Y. Y. (vklad 2.500 eur), ktorí boli zároveň aj konateľmi tejto spoločnosti. Uvedené osoby sú zároveň spoločníkmi a konateľmi žalovaného. Dňa 3.5.2021 došlo k nasledovným zmenám vlastníckej a riadiacej štruktúry spoločnosti CRM Invest:
a) k zániku funkcie pôvodných konateľov (N. U.Č. a Y. Y.), a to bez vymenovania nového štatutárneho orgánu, čiže aktuálne dlžník nemá žiadnu osobu vo funkcii konateľa, b) k prevodu obchodných podielov pôvodných spoločníkov (N. U.: vklad 2.500 eur a Y. Y.: vklad 2.500 eur) na spoločnosť MARBOS, s.r.o., IČO: 36 699 811 a MARBOOS-L, s. r. o., IČO: 50 117 301, c) do funkcie prokuristu bol vymenovaný H.. K.. Y. L.Á., ktorý podľa výpisu z ORSR figuroval v 70 spoločnostiach, v ktorých sa opakujú rovnakí spoločníci (najmä H.. K.. Y. L., MARBOS, s.r.o., MARBOOS-L, s.r.o. a Gold Comfort s.r.o.) a väčšina z nich sídli na rovnakej adrese Q. U. XXX, Q. U. a ich konateľom alebo prokuristom je H.. K.. Y. L., takže sa zjavne sa jedná o organizovanú štruktúru, ktorej úlohou je nadobúdať podiely zadlžených spoločností alebo spoločností, ktoré sa snažia vyhnúť plneniu svojich záväzkov, d) ku zmene sídla na adresu Q. U. XXX, Q.K. U. XXX XX a zmene obchodného mena na Hugon skk s.r.o.
4. Žalobcovia mali za to, že predloženými dôkazmi preukázali existenciu svojej vymáhateľnej pohľadávky a tiež existenciu odporovaného právneho úkonu, ktorým boli žalobcovia ukrátení. Ukrátenie žalobcov spočíva v tom, že spoločnosť CRM Invest previedla odporovaným úkonom posledné zostávajúce nehnuteľnosti, ktoré mala vo vlastníctve, a to na personálne a majetkovo spriaznenú právnickú osobu - žalovaného. Navyše, okrem scudzenia bonitného majetku dlžník uskutočnil viaceré zmeny vo vlastníckej a riadiacej štruktúre, v dôsledku ktorých boli pôvodní konatelia a spoločníci nahradení štruktúrou pofidérnych spoločností a osôb tzv. bielych koní, pričom toto konanie má znaky nekalej likvidácie spoločnosti (§ 251b Trestného zákona). Vo výsledku tak spoločnosť CRM Invest nevlastní žiaden nehnuteľný majetok, v jej vlastníckej a riadiacej štruktúre sú nastrčené osoby, ktoré sa viac ako 70 krát opakujú v iných spoločnostiach, čo oprávnene vzbudzuje pochybnosti o bonite spoločnosti CRM Invest, a teda aj o vymožiteľnosti pohľadávky žalobcov. Keďže pohľadávku žalobcov nie je možné uspokojiť z iného majetku dlžníka, odporovaným úkonom, ktorým bol prevedený z majetku dlžníka posledný nehnuteľný majetok nepochybne došlo k ukráteniu veriteľa, a teda žalobcov. Keďže konateľmi a spoločníkmi žalovaného sú totožné osoby ako boli v štruktúre dlžníka (CRM Invest), podľa ust. § 42a ods. 4 Občianskeho zákonníka sa prezumuje fraudózny úmysel dlžníka, dôkazné bremeno o absencii poznania tohto úmyslu je prenesené na žalovanú stranu a žalobcovia nie sú povinní dokazovať, že žalovanému bol známy úmysel dlžníka ukrátiť odporovaným úkonom uspokojenie pohľadávky žalobcov (aj keď je nepochybné, že mu známy musel byť, z dôvodu spriaznenosti týchto právnických osôb cez personálne prepojenie).
5. Súčasne so žalobou podali žalobcovia návrh na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia, ktorým žiadali, aby súd zriadil záložné právo v prospech žalobcov až do úplného zaplatenia zabezpečovanej pohľadávky, a to k nasledujúcim nehnuteľnostiam, evidovaným Katastrálnym odborom Okresného úradu Malacky na liste vlastníctva č. XXXXX pre okres Y., obec Y., katastrálne územie Y. (ďalej tiež len ako „W.“ alebo ako „J. L.“):
a) nebytový priestor, vchod (číslo) L. J., J. L. Č.. X, nachádzajúce sa na poschodí -X suterén bytového domu, popis stavby: T. H. Z. C. Y., súpisné č. XXXX, postaveného na pozemku parcela registra „C“ parcela č. XXXX/XXX, o výmere 2.574 m2, v spoluvlastníckom podiele X/XX, zapísané na liste vlastníctva pod poradovým číslom XXX,
- spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu, súpisné č. XXXX, a na príslušenstve prislúchajúci k nebytovému priestoru vo veľkosti XXXXXX/XXXXXX, a to v spoluvlastníckom podiele X/XX,
- spoluvlastnícky podiel na pozemku parcela registra „C“ č. XXXX/XXX, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie o výmere 2.574 m2 a na priľahlých pozemkoch patriacich k bytovému domu - parcela registra „C“ č. XXXX/XXX, druh pozemku: ostatná plocha, o výmere 420 m2, parcela č. XXXX/XXX, druh pozemku: ostatná plocha o výmene 143 m2, parcela č. XXXX/XXX, druh pozemku: ostatná plocha o výmere 14 m2, parcela č. XXXX/XXX, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie o výmere 302 m2, prislúchajúci k nebytovému priestoru vo veľkosti XXXXX/ XXXXXX, a to v spoluvlastníckom podiele X/XX,
b) nebytový priestor, U. (Č.) L. J., J. L. Č.. XX, nachádzajúce sa na poschodí -X suterén bytového domu, popis stavby: T. H. Z. C. Y., súpisné č. XXXX, postaveného na pozemku parcela registra „C“ č. XXXX/ XXX, o výmere 2.574 m2, v spoluvlastníckom podiele X/XX, zapísané na liste vlastníctva pod poradovým číslom XXX,
- spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu, súpisné č. XXXX, a na príslušenstve prislúchajúci k nebytovému priestoru vo veľkosti XXXXXX/XXXXXX, a to v spoluvlastníckom podiele X/XX,
- spoluvlastnícky podiel na pozemku parcela registra „C“ č. XXXX/XXX, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie o výmere 2.574 m2 a na priľahlých pozemkoch patriacich k bytovému domu - parcela registra „C“ č. XXXX/XXX, druh pozemku: ostatná plocha, o výmere 420 m2, parcela č. XXXX/XXX, druh pozemku: ostatná plocha o výmene 143 m2, parcela č. XXXX/XXX, druh pozemku: ostatná plocha o výmere 14 m2, parcela č. XXXX/XXX, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie o výmere 302 m2, prislúchajúci k nebytovému priestoru vo veľkosti XXXXX/ XXXXXX, a to v spoluvlastníckom podiele X/XX,
c) nebytový priestor, U. (Č.) L. J., J. L. Č.. XX, nachádzajúce sa na poschodí -X suterén bytového domu, popis stavby: T. H. Z. C. Y., súpisné č. XXXX, postaveného na pozemku parcela registra „C“ č. XXXX/
XXX, o výmere 2.574 m2, v spoluvlastníckom podiele X/XX, zapísané na liste vlastníctva pod poradovým číslom XXX,
- spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu, súpisné č. XXXX, a na príslušenstve prislúchajúci k nebytovému priestoru vo veľkosti XXXXXX/XXXXXX, a to v spoluvlastníckom podiele X/XX,
- spoluvlastnícky podiel na pozemku parcela registra „C“ č. XXXX/XXX, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie o výmere 2.574 m2 a na priľahlých pozemkoch patriacich k bytovému domu - parcela registra „C“ č. XXXX/XXX, druh pozemku: ostatná plocha, o výmere 420 m2, parcela č. XXXX/XXX, druh pozemku: ostatná plocha o výmene 143 m2, parcela č. XXXX/XXX, druh pozemku: ostatná plocha o výmere 14 m2, parcela č. XXXX/XXX, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie o výmere 302 m2, prislúchajúci k nebytovému priestoru vo veľkosti XXXXX/ XXXXXX, a to v spoluvlastníckom podiele X/XX,
d) nebytový priestor, U. (Č.) L. J., J. L. Č.. XX, nachádzajúce sa na poschodí -X suterén bytového domu, popis stavby: T. H. Z. C. Y., súpisné č. XXXX, postaveného na pozemku parcela registra „C“ č. XXXX/ XXX, o výmere 2.574 m2, v spoluvlastníckom podiele X/XX, zapísané na liste vlastníctva pod poradovým číslom XXX,
- spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu, súpisné č. XXXX, a na príslušenstve prislúchajúci k nebytovému priestoru vo veľkosti XXXXXX/XXXXXX, a to v spoluvlastníckom podiele X/XX,
- spoluvlastnícky podiel na pozemku parcela registra „C“ č. XXXX/XXX, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie o výmere 2.574 m2 a na priľahlých pozemkoch patriacich k bytovému domu - parcela registra „C“ č. XXXX/XXX, druh pozemku: ostatná plocha, o výmere 420 m2, parcela č. XXXX/XXX, druh pozemku: ostatná plocha o výmene 143 m2, parcela č. XXXX/XXX, druh pozemku: ostatná plocha o výmere 14 m2, parcela č. XXXX/XXX, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie o výmere 302 m2, prislúchajúci k nebytovému priestoru vo veľkosti XXXXX/ XXXXXX, a to v spoluvlastníckom podiele X/XX,
e) nebytový priestor, U. (Č.) L. J., J. L. Č.. XX, nachádzajúce sa na poschodí -X suterén bytového domu, popis stavby: T. H. Z. C. Y., súpisné č. XXXX, postaveného na pozemku parcela registra „C“ č. XXXX/ XXX, o výmere 2.574 m2, v spoluvlastníckom podiele X/XX, zapísané na liste vlastníctva pod poradovým číslom XXX,
- spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu, súpisné č. XXXX, a na príslušenstve prislúchajúci k nebytovému priestoru vo veľkosti XXXXXX/XXXXXX, a to v spoluvlastníckom podiele X/XX,
- spoluvlastnícky podiel na pozemku parcela registra „C“ č. XXXX/XXX, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie o výmere 2.574 m2 a na priľahlých pozemkoch patriacich k bytovému domu - parcela registra „C“ č. XXXX/XXX, druh pozemku: ostatná plocha, o výmere 420 m2, parcela č. XXXX/XXX, druh pozemku: ostatná plocha o výmene 143 m2, parcela č. XXXX/XXX, druh pozemku: ostatná plocha o výmere 14 m2, parcela č. XXXX/XXX, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie o výmere 302 m2, prislúchajúci k nebytovému priestoru vo veľkosti XXXXX/ XXXXXX, a to v spoluvlastníckom podiele X/XX.
6. V návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia žalobcovia poukázali na odôvodnenie žaloby a zopakovali, že preukázali existenciu svojej pohľadávky proti dlžníkovi a taktiež skutočnosť, že dlžník (CRM Invest) previedol posledné nehnuteľnosti, ktoré vlastnil v T. H. Z. C. Y. na majetkovo a personálne spriaznenú spoločnosť - žalovaného. Navyše dlžník uskutočnil viaceré zmeny vo vlastníckej a riadiacej štruktúre, v dôsledku ktorých boli pôvodní konatelia a spoločníci nahradení štruktúrou pofidérnych spoločností a osôb tzv. bielych koní, pričom toto konanie má znaky nekalej likvidácie spoločnosti (§ 251b Trestného zákona). Jediným dôvodom takéhoto postupu je úmysel spoločníkov a konateľov dlžníka vyhnúť sa splneniu peňažných a iných záväzkov dlžníka a ochrániť majetok dlžníka pred prípadnou exekúciou. Keďže spoločníkmi a konateľmi dlžníka boli totožné osoby (N. U. E. Y. Y.) ako sú v štruktúre žalovaného, je vzhľadom na ich fraudózne konanie v minulosti dôvodné sa domnievať, že aj žalovaný by mohol postupovať rovnako a scudziť nehnuteľný majetok v prospech inej osoby, s cieľom vyhnúť sa exekúcii smerujúcej k uspokojeniu pohľadávok veriteľov, medzi nimi aj žalobcov. O existencii viacerých veriteľov, a teda aj existencii viacerých pohľadávok svedčia zápisy na liste vlastníctva č. XXXXX, k. ú. Y., ktoré súvisia s prebiehajúcimi súdnymi spormi:
a) k X E. Č.. X - E. je nariadené neodkladné opatrenie zákaz nakladania s nehnuteľnosťou na základe uznesenia súdu sp. zn. 5C/28/2022, zo dňa 1.4.2022, b) k nebytovému priestoru č. XB je zriadené zabezpečovacie opatrenie v prospech: R. V. - GLAMOUR, Závod 195, IČO: 37 029 720 na základe uznesenia Okresného súdu Bratislava III sp. zn. 23Cb/13/2022, c) k nebytovému priestoru Č.. XA je nariadené neodkladné opatrenie zákaz nakladania s nehnuteľnosťou na základe uznesenia súdu sp. zn. 4C/44/2022, zo dňa 9.5.2022.
7. Okrem negatívnej nedávnej histórie, počas ktorej spoločníci a konatelia dlžníka a žalovaného previedli bonitný majetok a nekalo sa zbavili (zlikvidovali) pôvodného vlastníka tohto majetku (dlžníka) žalobcovia poukazujú aj na predložené dôkazy o tom, že dlžník (prostredníctvom konateľov) flagrantne porušoval Zmluvu, a napriek jej existencii rezervovaný byt ďalej ponúkal iným záujemcom ako dostupný, čím ich vedome privádzal do omylu, a teda protiprávnym konaním sa snažil jednak získať finančný prospech pre seba a zároveň spôsobiť ujmu žalobcom. Takéto konanie spoločníkov a konateľov dlžníka, a teraz žalovaného, ktorí nerešpektujú zmluvné záväzky, predávajú rezervovaný byt a následne sa chcú vyhnúť splneniu dlhu tak, že „vytunelujú“ spoločnosť (dlžníka) je jasným dôkazom, že v ich prípade nie je možné sa spoliehať na dobré mravy, obchodné zvyklosti alebo na rešpektovanie zákonných povinností z ich strany. V minulosti preukázali, že sú spôsobilí urobiť čokoľvek, aby sa vyhli splneniu svojich záväzkov, vrátane likvidácie spoločnosti a rýchleho prevodu zvyšného majetku na spriaznenú právnickú osobu - žalovaného. Žalobcovia s poukazom na neseriózne, Zmluvu aj právne predpisy nerešpektujúce správanie konateľov žalovaného, majú dôvodnú obavu, že kým nadobudne právoplatnosť meritórne rozhodnutie v tejto veci, môže žalovaný previesť nehnuteľnosti v jeho vlastníctve na spriaznenú osobu, čím by došlo k zmareniu možnosti vymoženia žalovanej pohľadávky. Práve označené nehnuteľnosti sú totiž jedinou garanciou možného uspokojenia pohľadávky žalobcov. Domáhať sa peňažnej náhrady od žalovaného (v prípade, že by súd zabezpečovacie opatrenie nenariadil a žalovaný nehnuteľnosti previedol) podľa § 42b ods. 4 Občianskeho zákonníka považujú žalobcovia za nereálne, nakoľko táto spoločnosť vznikla v roku 2021, nemá žiadnu obchodnú históriu, je žalovaná v minimálne troch súdnych sporoch, a teda je veľmi sporné, či bude vôbec o pár rokov existovať a/alebo vlastniť nejaký majetok. Žalobcovia poukázali tiež na skutočnosť, že v konaní o zaplatenie dlžnej sumy vedenom Okresným súdom Bratislava III pod sp. zn. 19C/6/2022 súd zamietol ich návrh na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia z dôvodu, že dlžník vlastnil, podľa názoru súdu, dostatočný nehnuteľný majetok postačujúci na uspokojenie pohľadávky. Následne však dlžník práve odporovaným právnym úkonom previedol všetky zostávajúce nehnuteľnosti na žalovaného, čím dlžník zostal bez nehnuteľného majetku. Ak by vtedy súd poskytol ochranu žalobcom a nie dlžníkovi, nemuseli by žalobcovia podávať odporovaciu žalobu, ich pohľadávka by bola zabezpečená a následne uspokojiteľná z predmetného majetku. Žalobcovia z vyššie uvedených dôvodov, najmä s poukazom na konanie konateľov a spoločníkov žalovaného, požiadali súd, aby pri rozhodovaní o zabezpečovacom opatrení citlivo vyvažoval nielen zásahy do vlastníckeho práva žalovaného, ale zohľadnil aj okolnosti tohto prípadu, ktoré jednoznačne nasvedčujú, že nárok žalobcov na vrátenie dlžnej sumy sa každým dňom stáva ohrozenejším pre množiace sa súdne spory a zjavne narastajúce dlhy žalovaného. Ak by súd neposkytol žalobcom ochranu ich pohľadávky (jej zabezpečenie súdnym záložným právom), v konečnom dôsledku ani dva víťazné súdne spory nemusia žalobcom stačiť, aby sa domohli svojich peňazí. Ak totiž v čase právoplatnosti rozhodnutí o zaplatení a o určenie neúčinnosti právneho úkonu nebude žalovaný vlastniť žiadny majetok, bude celá snaha žalobcov (a nemalé náklady s tým spojené) zbytočné. Žalobcovia nemajú vedomosť o súčasnej trhovej hodnote parkovacích státí, ale predpokladajú cenu cca 10.000 eur bez DPH. Výška ich pohľadávky je takmer 30.000 eur, pričom je potrebné k nej pripočítať úrok z omeškania až do zaplatenia, trovy dvoch súdnych konaní a prípadné náklady na odmenu dražobnej spoločnosti pri výkone súdneho záložného práva. Celková výška pohľadávky tak môže v prípade skončenia oboch súdnych sporov dosiahnuť až 50.000 eur. Zároveň z listu vlastníctva nie je zrejmé umiestnenie jednotlivých parkovacích miest, ktoré môže mať tiež vplyv na ich predajnosť a cenu (najmä s poukazom na skutočnosť, že všetky byty v projekte sú predané a tieto parkovacie miesta zostali nepredané). Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti považujú žalobcovia nebytové priestory uvedené v petite tohto návrhu za jedinú možnú a zároveň hodnotovo primeranú záruku vymoženia svojej pohľadávky v budúcnosti, keďže ich celková hodnota by mohla dosahovať, podľa názoru žalobcov, výšku ich pohľadávky spolu s budúcim príslušenstvom. Nariadením zabezpečovacieho opatrenia súd síce dočasne zasiahne do vlastníckeho práva žalovaného, ale tento zásah je len dočasný a žalobcovia ho považujú za primeraný v porovnaní s rizikom nevymožiteľnosti ich pohľadávky, ktoré musia znášať. Plynutím času ceny nehnuteľností rastú, a teda ekonomické následky blokácie majetku žalovaného sa časom zmenšujú, keďže predajom v neskoršom čase (po zrušení alebo zániku zabezpečovacieho opatrenia) žalovaný môže, naopak,
zarobiť viac. Navyše žalovaný v prípade úspechu v spore má voči žalobcom nárok na náhradu škody spôsobenej zabezpečovacím opatrením. Žalobcovia, naopak, nemajú žiadnu inú záruku, že žalovaný, resp. dlžník bude mať v čase nadobudnutia dvoch exekučných titulov akýkoľvek exekvovateľný majetok. V prípade, ak by súd nenariadil zabezpečovacie opatrenie, žalobcovia sú vystavení riziku, že sa nikdy nedomôžu zaplatenia svojej pohľadávky, čo predstavuje oveľa vyšší zásah do ich majetku, a teda vlastníckeho práva v porovnaní s dôsledkami nariadenia zabezpečovacieho opatrenia. Zásah do vlastníckeho práva žalobcov by dosahoval výšku žalovanej sumy a jej budúceho príslušenstva (vrátane trov konania). V neposlednom rade by mal súd zohľadniť skutkový stav, z ktorého vyplýva, že na jednej strane sú žalobcovia, ktorí ako spotrebitelia mali záujem o kúpu bytu, dodržali všetky svoje zmluvné povinnosti, zaplatili zálohu takmer 30.000,00 Eur a na strane druhej je dlžník, jeho konatelia a spoločníci, ktorí nemali záujem dodržať Zmluvu ani dobrovoľne vrátiť zálohu, a nekalým spôsobom sa zbavili dlžníka a jeho majetok previedli na spriaznenú spoločnosť, čím sa obohatili práve na úkor žalobcov. Je teda zrejmé, že takému nepoctivému správaniu by súd nemal ďalej poskytovať ochranu a mal by aspoň dočasne poskytnúť ochranu práve žalobcom prostredníctvom nariadenia zabezpečovacieho opatrenia. Na základe uvedeného vyslovili žalobcovia presvedčenie, že jediným efektívnym inštitútom ako do budúcnosti zabezpečiť splnenie ich peňažnej pohľadávky, vrátane jej príslušenstva voči dlžníkovi a žalovanému, je zriadenie súdneho záložného práva k nižšie uvedeným nehnuteľnostiam, t. j. navrhovaného zabezpečovacieho opatrenia.
8. Pre úplnosť súd prvej inštancie dodal, že Okresný súd Bratislava III postúpil žalobu spolu s návrhom na zabezpečovacie opatrenie podľa § 41 a 43 ods. 1 C. s. p. na Okresný súd Malacky, a to s poukazom na § 20 písm. a) a § 40 C. s. p. z dôvodu, že predmetom sporu je zabezpečovacie opatrenie smerujúce k zriadeniu záložného práva a že vo veci samej ide o určenie neúčinnosti kúpnej zmluvy, pričom oba návrhy žalobcovia uplatňujú vo vzťahu k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v k. ú. Y., kde je daná výlučná miestna príslušnosť Okresného súdu Malacky.
9. Pokiaľ ide o stručný obsah napadnutého uznesenia (§ 393 ods. 2 C. s. p.), súd prvej inštancie po právnej stránke ozrejmil, že neodkladné a zabezpečovacie opatrenia sú ich charakterom výnimočnými a mimoriadnymi prostriedkami súdnej ochrany smerujúcimi k úprave pomerov a ovplyvneniu správania strán, predovšetkým však k ochrane pred takým konaním odporcu, resp. toho, voči komu návrh smeruje, ktoré bezprostredne hrozí alebo trvá a má za následok hrozbu alebo vznik ujmy na strane navrhovateľa. Neodkladné a zabezpečovacie opatrenia sa považujú za výnimočné prostriedky najmä preto, lebo pri ich nariadení súd zásadne nevykonáva dokazovanie, je porušená zásada rovnosti strán konania, strany nemusia byť pred ich nariadením vypočuté a napokon uznesenie o nariadení neodkladného či zabezpečovacieho opatrenia je vykonateľné bez ohľadu na jeho právoplatnosť. Medzi neodkladným a zabezpečovacím opatrením je navyše vzťah subsidiarity, kedy neodkladné opatrenie je možné nariadiť len v prípade, že sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
9.1 Zabezpečovacím opatrením súd zriaďuje na návrh záložné právo na veciach, právach alebo iných majetkových hodnotách dlžníka. Zabezpečovacie opatrenie môže slúžiť len na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, za predpokladu, že je tu obava z ohrozenia jej exekúcie. Samotný výkon záložného práva však môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím. Cieľom zabezpečovacieho opatrenia je posilnenie postavenia veriteľa, a to zriadením záložného práva na špecifikovaný majetok dlžníka na zabezpečenie jeho pohľadávky, ktorá by mohla byť neskôr judikovaná, alebo už bola judikovaná, s cieľom, aby sa zamedzilo alebo zredukovalo možné nebezpečenstvo neuspokojenia pohľadávky veriteľa. Súd tak môže na návrh zriadiť záložné právo, ktoré má povahu riadneho záložného práva a prostredníctvom jeho nariadenia získa veriteľ postavenie záložného veriteľa spolu s oprávnením pristúpiť k výkonu záložného práva na uspokojenie judikovanej pohľadávky v exekučnom konaní v súlade s § 343 ods. 3 C. s. p. aj napriek existencii skoršieho záložného práva.
9.2 Z charakteru zabezpečovacieho opatrenia zároveň vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie. Je však nevyhnutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o potrebe jeho nariadenia. Okrem existencie nároku musí veriteľ osvedčiť i to, že bez nariadenia zabezpečovacieho opatrenia by bola prípadná budúca exekúcia voči dlžníkovi ohrozená, pričom obava, že exekúcia bude ohrozená, musí byť reálna a musí hroziť bezprostredne. Existencia dlhu ešte sama osebe nemôže byť dôvodom pre
nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Medzi skutočnosti, ktoré osvedčujú, že výkon rozhodnutia by bol ohrozený, patrí predovšetkým také konanie žalovaného, ktorého dôsledkom je znižovanie hodnoty jeho majetku, ktorý možno výkonom exekúcie postihnúť alebo iné, ktoré podstatnou mierou nepriaznivo ovplyvňuje jeho majetkové pomery (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Obo/144/1997 zverejnené v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk pod č. R 20/1998). Zjavne neodôvodnenému alebo neexistujúcemu nároku, naopak, nie je možné poskytnúť ochranu prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia. Nie je možné zasiahnuť do majetkových práv povinného subjektu, hoci len zriadením záložného práva, v prípade, že základ nároku žalobcu nie je minimálne osvedčený.
9.3 Zabezpečovacie opatrenie môže slúžiť len na zabezpečenie peňažnej pohľadávky, ktorá môže vzniknúť na základe rôznych právnych titulov. V návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia musí byť konkrétna peňažná pohľadávka špecifikovaná tak, aby bolo možné identifikovať, že tento peňažný nárok trvá a je dôvodný. Bez osvedčenia dôvodnosti a trvania peňažného nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a vo vzťahu ku ktorému môže byť ohrozená exekúcia, nemôžu byť splnené podmienky pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia.
10. Súd prvej inštancie pripomenul, že žalobcovia sa v konaní vo veci samej domáhajú určenia neúčinnosti právneho úkonu (vyššie špecifikovanej Zmluvy), ktorým dlžník previedol v Zmluve špecifikované nehnuteľnosti na žalovaného. V sporoch o neúčinnosť právneho úkonu podľa § 42a a nasl. Občianskeho zákonníka (tzv. odporovacie žaloby) je aktívne legitimovaný veriteľ, ktorý má v čase rozhodovania súdu voči dlžníkovi vymáhateľnú pohľadávku a pasívne je legitimovanou osoba, v prospech ktorej sa právny úkon (ukracujúci nárok veriteľa) urobil, t. j. pasívne legitimovanou osobou, voči ktorej žaloba smeruje v prejednávanej veci je žalovaný. Samotný dlžník vo veci samej ako strana sporu nevystupuje.
11. V tejto súvislosti objasnil, že ustanovenie § 343 ods. 1 C. s. p. vyslovene uvádza, že zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka. Návrh žalobcov na vydanie zabezpečovacieho opatrenia bol podaný počas konania o určenie neúčinnosti právneho úkonu, v ktorom dlžník nie je stranou sporu. Pre zabezpečovacie, ale i neodkladné opatrenie je charakteristický zjednodušený a zrýchlený procesný postup pri rozhodovaní o návrhu na jeho nariadenie a pokiaľ sa podáva počas konania vo veci samej musí korešpondovať a súvisieť s vecou samou. Je teda na žalobcovi, aby zvolil správny spôsob ochrany svojich práv v súlade s procesnými predpismi. Zabezpečovacie opatrenie pritom nie je jediným možným inštitútom, ktorý má žalobca k dispozícii na ochranu svojich práv v zjednodušenom a zrýchlenom konaní. Ustanovenie § 324 ods. 3 C. s. p. stanovuje, že neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením, t. j. zákon tiež predpokladá, že v istých prípadoch nemožno dosiahnuť sledovaný účel vydaním zabezpečovacieho opatrenia a v takom prípade nie je dotknuté právo žalobcu domáhať sa vydania neodkladného opatrenia primeraným spôsobom (napr. zákazom nakladať s nehnuteľnosťami). Právna teória vyslovene pripúšťa pri neodkladných opatreniach domáhať sa nárokov (za splnenia zákonných požiadaviek) od tretích osôb, ktoré nie sú stranami sporu vo veci samej, ale budú účastníkmi konania o nariadenie neodkladného opatrenia.
12. Súd prvej inštancie bol teda názoru, že je dôvodné vykladať ustanovenie § 343 ods. 1 C. s. p. gramatickým a doslovným výkladom, čo znamená, že pokiaľ nie je účastníkom konania o zabezpečovacom opatrení dlžník, ako to predpokladá doslovné znenie zákona, takémuto návrhu nie je možné vyhovieť. Znenie ustanovenia § 324 ods. 1 C. s. p. upravujúce nariadenie neodkladného opatrenia na rozdiel od zabezpečovacieho opatrenia nestanovuje, že by sa jeho nariadenia mohol žalobca domáhať len voči dlžníkovi, t. j. okruh účastníkov konania o neodkladnom opatrení môže byť odlišný od strán sporu vo veci samej, ako je tomu v prejednávanej veci. Návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia preto nie je možné vyhovieť s poukazom na skutočnosť, že žalobcovia nezvolili vhodný spôsob ochrany svojich práv tak, ako to vyplýva z procesných predpisov. Súd poukazuje aj na rozhodovaciu prax odvolacích súdov k § 343 C. s. p., viď napr. uznesenie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 16Co/239/2019, zo dňa 21.11.2019, uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 17Co/10/2022, zo dňa 17.2.2022, uznesenie Krajského súdu v Trnave sp. zn. 10Co/147/2019, zo dňa 31.7.2019, uznesenie Krajského súdu v Bratislave v konaniach sp. zn. 2Cob/156/2017, 2Cob/150/2017, zo dňa 25.9.2017 (ktorých obsah je súdu známy z odôvodnenia uznesenia Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 43/2018, zo dňa 18.1.2018). Pre doplnenie súd prvej inštancie odkázal aj na Veľký komentár - Civilný sporový poriadok (autorov Števček, M., Ficová S., Baricová J., Mesiarkinová S. a kol., C. H. Beck,
2016, str. 1158, prvý odsek), v ktorom sa uvádza, že: „zabezpečovacie opatrenie tiež nebude prichádzať do úvahy v prípadoch, kde predmetom konania bude napríklad určenie vlastníckeho práva, alebo iný určovací nárok a pod.“
13. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že v konaní o určenie neúčinnosti právneho úkonu tak, ako ho iniciovali žalobcovia, preto nie je možné vydať zabezpečovacie opatrenie pre chýbajúci vzťah žalobcov ako veriteľov a žalovaného ako dlžníka. Na uvedenom základe, keďže žalobcovia nezvolili vhodný spôsob ochrany svojich práv v súlade s procesnými predpismi, súd prvej inštancie za použitia § 324 ods. 1, ods. 3, § 325 ods. 1, § 326 ods. 1, § 327, § 328 ods. 1, § 329 ods. 1, § 330 ods. 1, § 343 ods. 1, ods. 2, § 344 C. s. p., návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietol. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodne v rozhodnutí vo veci samej.
14. Proti uzneseniu podali odvolanie žalobcovia 1/ a 2/ a žiadali napadnuté uznesenie zmeniť a nariadiť zabezpečovacie opatrenie. Nesúhlasili so závermi súdu prvej inštancie a odvolali sa, okrem iného, práve na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 43/2018, zo dňa 18.1.2018, na ktoré odkázal súd na podporu svojej právnej argumentácie. V predmetnom rozhodnutí Ústavný súd SR posudzoval skutkovo a právne podobný prípad, kde Krajský súd v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. 2Cob/156/2017, 2Cob/150/2017 zamietol návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia z rovnakého dôvodu ako Okresný súd Malacky, t. j. z dôvodu, že: (i) účastníkom konania o určenie neúčinnosti právneho úkonu nie je dlžník, a teda podľa gramatického výkladu § 343 ods. 1 C. s. p. nie je možné zabezpečovacie opatrenie nariadiť a (ii) v rámci konania o odporovacej žalobe sa neuplatňuje peňažná pohľadávka a krajský súd považuje túto žalobu za určovaciu (ods. 15 cit. rozhodnutia). Naopak sťažovateľka v konaní pred Ústavným súdom SR (rovnako ako žalobcovia v tomto konaní) nesúhlasila s reštriktívnym gramatickým výkladom § 343 ods. 1 C. s. p., pretože napriek tomu, že sťažovateľka nemala proti žalovanej peňažnú pohľadávku, na základe úspešnej odporovacej žaloby by mala právo uspokojiť svoju pohľadávku priamo z majetku žalovanej, ktorý pôvodne patril spoločnosti Trnava Building. To podľa nej znamená, že žalovaná by sa v prípade úspechu odporovacej žaloby sťažovateľky dostala vlastne do postavenia dlžníka vo vzťahu k majetku, ktorý nadobudla neúčinnou zmluvou (odsek 14 cit. rozhodnutia). Ústavný súd SR v odseku 16 rozhodnutia uviedol, že „Z pohľadu ústavného súdu treba konštatovať, že oba výklady príslušných ustanovení Civilného sporového poriadku sa javia ako možné, legitímne a ústavne konformné. Keďže výklad zákonov je v primárnej kompetencii všeobecných súdov a výklad, ktorý si osvojil krajský súd, treba považovať za ústavne konformný, ústavný súd nemá dôvod do tohto výkladu zasiahnuť.“ Súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí skonštatoval, že použil gramatický a doslovný výklad § 343 ods. 1 C. s. p. Uvedený postup považujú žalobcovia za nesprávny, pretože súd týmto formalistickým prístupom a reštriktívnym výkladom pojmu dlžník znemožnil žalobcom uplatniť si procesné právo podľa § 343 ods. 1 C. s. p., a to až v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Súd prvej inštancie uvedeným výkladom a následne aj explicitne v odôvodnení odkázal žalobcom, že sú oprávnení domáhať sa len neodkladného opatrenia a nie zabezpečovacieho opatrenia. Napadnuté rozhodnutie je nesprávne z dvoch vzájomne prepojených dôvodov. Prvým je nepochopenie charakteru a účelu odporovacej žaloby, a teda aj postavenia žalovaného ako „náhradného dlžníka“, ktorý mal prospech z odporovaného úkonu a druhým nesprávne zvolený interpretačný princíp (doslovný gramatický reštriktívny namiesto teleologického, resp. systematického). Vo vzťahu k charakteru a účelu odporovacej žaloby žalobcovia uviedli, že zo súdnej praxe ako aj právnej teórie vyplýva, že žaloba o určenie neúčinnosti právneho úkonu nie je určovacou žalobou, a preto poukázanie súdu na Veľký komentár - Civilný sporový poriadok (Števček, M., Ficová S., Baricová J., Mesiarkinová S. a kol., C. H. Beck, 2016, str. 1158, prvý odsek) nie je vhodné. Práve naopak „odporovacia žaloba podľa ustanovenia § 42a Občianskeho zákonníka nie je žalobou o určenie, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie; je právnym prostriedkom slúžiacim na uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky veriteľa v exekučnom konaní, a to postihnutím vecí alebo iných majetkových hodnôt, ktoré odporovaným právnym úkonom ušli z dlžníkovho majetku, príp. vymožením peňažnej náhrady vo výške zodpovedajúcej prospechu získanému z odporovateľného právneho úkonu“ (FEKETE, I. Občiansky zákonník 1. Veľký komentár. Bratislava: Eurokódex, 2011. 334 s.). K obdobnému záveru dospel aj Najvyšší súd SR v rozhodnutí zo dňa 30.6.2008, sp. zn. 3 MCdo 5/2008, v ktorom konštatoval „žaloba v zmysle § 42b Občianskeho zákonníka je právnym prostriedkom slúžiacim na uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky veriteľa v exekučnom konaní, a to postihnutím vecí alebo iných majetkových hodnôt, ktoré
odporovateľným právnym úkonom z majetku dlžníka ušli; to čo ušlo z dlžníkovho majetku však nemožno zužovať len na predmet právneho úkonu, ktorý bol vyhlásený za právne neúčinný“. Rovnaký záver bol judikovaný aj za účinnosti O. s. p.: „Určovacou žalobou nie sú žaloby na určenie právnej skutočnosti, pri ktorých naliehavý právny záujem vyplýva z právneho predpisu.“ (ZSP 78/04). Analogicky to v súčasnosti platí pre ustanovenie § 137 písm. d) C. s. p. Keďže žaloba o určenie neúčinnosti právneho úkonu je právnym prostriedkom slúžiacim na uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky veriteľa v exekučnom konaní, je zrejmé, že žalovaný v tomto konaní má vo vzťahu k pohľadávke veriteľa (žalobcov) postavenie dlžníka, pretože v prípade neúspechu v spore je dokonca povinný strpieť výkon exekúcie pohľadávky veriteľa ako povinný v exekúcii. Z ustanovenia § 343 ods. 1 C. s. p. vyplýva, že zabezpečovacie opatrenie je procesným inštitútom veriteľa na zabezpečenie uspokojenia peňažnej pohľadávky, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená (dokonca prednostným oproti neodkladnému opatreniu). Logicky, vychádzajúc z vyššie uvedeného, by toto právo mal mať aj veriteľ, ktorý sa domáha uspokojenia svojej pohľadávky prostredníctvom odporovacej žaloby. Rovnako v jeho prípade, môže byť dôvodná obava, že exekúcia jeho pohľadávky bude ohrozená, ak žalovaný scudzí majetok nadobudnutý odporovaným právnym úkonom a v čase exekúcie nebude mať iný majetok, z ktorého by bolo možné uspokojiť pohľadávku žalobcu. Vo výsledku by tak veriteľ síce disponoval dvomi rozsudkami smerujúcimi k možnosti vymoženia pohľadávky v exekúcii (jeden z konania o zaplatenie a druhý z konania o určenie neúčinnosti právneho úkonu), ale reálne by neexistoval majetok, ktorý by postačoval na uspokojenie jeho pohľadávky. Tento stav by nastal v prípade, keď dlžník odporovaným úkonom ukrátil veriteľa (a teda z jeho majetku nebolo možné pohľadávku uspokojiť, čo predstavuje materiálny predpoklad odporovacej žaloby) a žalovaný v konaní o určenie neúčinnosti právneho úkonu nadobudnutý majetok scudzil a nemal iný majetok postačujúci na náhradné plnenie. Práve z uvedeného dôvodu je žiadúce, aby mal veriteľ (žalobca v odporovacej žalobe) zachované právo zabezpečiť majetok, ktorý ušiel z majetku dlžníka odporovaným úkonom prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia aj proti žalovanému. Opačný výklad, založený výlučne na gramatickom princípe, by predstavoval odňatie práva žalobcov na súdnu ochranu svojho majetku (pohľadávky). Zároveň je potrebné zdôrazniť, že neodkladné opatrenie spočívajúce v zákaze nakladať s majetkom nemá rovnaké účinky vo vzťahu k možnosti uspokojenia veriteľa z postihnutého majetku, dokonca pre veriteľa peňažnej pohľadávky nepredstavuje vôbec záruku uspokojenia pre prípad, ak by exekúcia bola ohrozená. Neodkladné opatrenie, na rozdiel od zabezpečovacieho opatrenia, totiž nemá charakter záložného práva a nepredstavuje prekážku exekúcie majetku žalovaného iným veriteľom, ani neumožňuje priame postihnutie konkrétneho majetku, ktorý je predmetom zákazu uloženého neodkladným opatrením. V tejto súvislosti poukázali žalobcovia tiež na Čl. 3 ods. 2 Základných princípov C. s. p. Vzhľadom na uvedené, doslovný gramatický výklad slova dlžník, ktorý by vylučoval aplikáciu tohto pojmu aj na žalovaného v žalobe o určenie neúčinnosti právneho úkonu, žalobcovia považujú za výklad v rozpore s účelom a zmyslom zákona podľa Čl. 3 ods. 1 Základných princípov C. s. p. Ústavný súd SR v citovanom rozhodnutí odobril oba výklady prezentované v sťažnosti a zároveň skonštatoval, že výklad zákonov je v primárnej kompetencii všeobecných súdov, ktoré zodpovedajú za to, aby použitý výklad bol v súlade so Základnými princípmi C. s. p. Z uvedeného názoru je potrebné vyvodiť záver, že súd by mal pri výklade § 343 ods. 1 C. s. p. vždy zohľadňovať špecifický skutkový a právny stav prejednávanej veci a neobmedziť sa len na doslovný gramatický výklad, práve naopak výklad by mal smerovať k zisteniu obsahu, účelu a zmyslu aplikovanej normy. Tento názor žalobcov potvrdzuje aj nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 202/2017, v ktorom uviedol, že „Ústavný súd už viackrát zdôraznil, že k výkladu právnych predpisov a ich inštitútov nemožno pristupovať len z hľadiska textu zákona, a to ani v prípade, keď sa text môže javiť ako jednoznačný a určitý, ale predovšetkým podľa zmyslu a účelu zákona. Jazykový výklad môže totiž v zmysle ustálenej judikatúry ústavného súdu predstavovať len prvotné priblíženie sa k obsahu právnej normy, ktorej nositeľom je interpretovaný právny predpis; na overenie správnosti či nesprávnosti výkladu, resp. na jeho doplnenie či spresnenie potom slúžia ostatné interpretačné prístupy postavené na roveň gramatickému výkladu, najmä teleologický a systematický výklad vrátane ústavne konformného výkladu, ktoré sú spôsobilé v kontexte racionálnej argumentácie predstavovať významný korektív pri zistení obsahu a zmyslu aplikovanej právnej normy (IV. ÚS 92/2012, I. ÚS 351/2010, m. m. I. ÚS 306/2010).“ Obdobne sa ku gramatickému výkladu právnych noriem Ústavný súd SR vyjadril aj v náleze sp. zn. III. ÚS 341/2007, keď uviedol „Súd (...) nie je doslovným znením zákonného ustanovenia viazaný absolútne. Môže, ba dokonca sa musí od neho (...) odchýliť v prípade, keď to zo závažných dôvodov vyžaduje účel zákona, systematická súvislosť alebo požiadavka ústavne súladného výkladu zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov.“ Podľa názoru žalobcov zmyslom a účelom C. s. p. je ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov, ktorá
musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty. S poukazom na nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 202/2017 použitie výlučne doslovného gramatického výkladu pojmu dlžník, bez aplikácie významových korektív zistených použitím iných interpretačných princípov (najmä teleologického, systematického a ústavne konformného výkladu) nepredstavuje správny postup súdu, keďže k výkladu právnych predpisov a ich inštitútov nemožno pristupovať len z hľadiska textu zákona. Výklad zistený len z textu zákona nepostačuje na zistenie obsahu a účelu zákonného ustanovenia. Ak by súd prvej inštancie postupoval v zmysle vyššie uvedeného a aplikoval významové korektívy správne, nemohol by dospieť k reštriktívnemu výkladu pojmu dlžník a na jeho základe k zamietnutiu návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Ak má byť ochrana ohrozených a porušených práv spravodlivá a účinná, ako to predpokladá Čl. 2 ods. 1 Základných princípov C. s. p., súdy sú povinné vykladať jednotlivé ustanovenia a pojmy konformne s týmto základným princípom, a nie naopak, a teda zákonodarcom použité pojmy vykladať tak, aby bol riadne zistený obsah a účel aplikovaného ustanovenia. Účelom a zmyslom § 343 ods. 1 C. s. p. je poskytnutie predbežnej súdnej ochrany veriteľovi peňažnej pohľadávky proti dlžníkovi, a teda subjektu, ktorý je na základe hmotného práva povinným uspokojiť pohľadávku. Súdna ochrana spočíva v dočasnom obmedzení vlastníckeho práva dlžníka prostredníctvom zriadenia zabezpečovacieho opatrenia na jeho majetku, na základe ktorého potom veriteľ (žalobca), v prípade úspechu v spore, je oprávnený uspokojiť svoju pohľadávku zo zabezpečeného majetku. Bolo by v rozpore s účelom a zmyslom tohto ustanovenia, ak by pojem dlžník bol vykladaný len striktne, doslovne, gramaticky a nie systematicky, a teleologicky ako subjekt, ktorý je v zmysle hmotného práva povinný uspokojiť pohľadávku (teda extenzívne). Takýmto subjektom môže byť napr. tiež ručiteľ alebo práve žalovaný v konaní o určenie neúčinnosti právneho úkonu, ktorým žalovaný, na úkor uspokojenia žalobcu, získal vo svoj prospech majetok z majetku dlžníka (alebo ďalšie osoby uvedené v § 42b ods. 3 Občianskeho zákonníka). Prioritným aspektom, ktorý by mal súd pri rozhodovaní o nariadení zabezpečovacieho opatrenia skúmať je, či medzi veriteľom a žalovaným existuje hmotným právom predpokladaný vzťah, na základe ktorého je na jednej strane subjekt oprávnený na zaplatenie peňažnej pohľadávky a na strane druhej subjekt povinný na jej zaplatenie, resp. povinný strpieť jej uspokojenie zo svojho majetku, a to bez ohľadu na zákonom použitý termín na jeho označenie. Len takýmto postupom môže byť dosiahnutý účel a zmysel ustanovenia, ktoré má poskytnúť veriteľovi predbežnú ochranu a zabezpečiť uspokojenie jeho pohľadávky v prípade, ak je obava, že exekúcia by bola v budúcnosti ohrozená. V konaní o určenie neúčinnosti právneho úkonu sa žalovaný stáva dlžníkom žalobcu momentom podania žaloby, t. j. momentom kedy sa z odporovateľného úkonu stáva v zmysle hmotného práva úkon odporovaný. Bez toho, aby žalobca podal odporovaciu žalobu, by sa subjekt odlišný od dlžníka nestal v zmysle hmotného práva veriteľovým dlžníkom, resp. subjektom povinným na splnenie pohľadávky. Aj z tohto dôvodu je potrebné na tento druh žaloby nazerať ako na žalobu, ktorá smeruje k vymáhaniu peňažnej pohľadávky, a to od subjektu, ktorý je na jej zaplatenie povinný v zmysle hmotného práva (§ 42a a nasl. Občianskeho zákonníka). Bolo by neprípustné, aby len z dôvodu použitia pojmu dlžník zo strany zákonodarcu v § 343 ods. 1 C. s. p., bola veriteľovi (žalobcovi) odňatá možnosť uplatniť inštitút zabezpečovacieho opatrenia aj proti iným subjektom, ktorí sú povinní uspokojiť jeho peňažnú pohľadávku podľa hmotného práva, len preto, že svoju pohľadávku uplatňuje prostredníctvom žaloby o určenie neúčinnosti právneho úkonu a nie prostredníctvom žaloby o zaplatenie. Gramatický výklad je v posudzovanom prípade neprípustný aj z dôvodu, že je to práve predpis hmotného práva, ktorý veriteľovi, za účelom uspokojenia svojej pohľadávky, ukladá povinnosť žalovať o určenie neúčinnosti právneho úkonu toho, kto mal z odporovateľného právneho úkonu dlžníka prospech (§ 42b ods. 2 Občianskeho zákonníka). Následne však, pri akceptovaní gramatického výkladu, ktorý použil súd prvej inštancie v napadnutom uznesení, procesný predpis znevýhodňuje takéhoto veriteľa a neposkytuje mu rovnaké inštitúty procesnej ochrany ako veriteľom v konaní o zaplatenie. Zároveň by to predstavovalo neopodstatnené zvýhodnenie iných povinných subjektov (odlišných od dlžníka), na ktorých by nebolo možné aplikovať inštitút zabezpečovacieho opatrenia, len preto, že procesný predpis používa pojem dlžník a hmotnoprávny predpis iný pojem. Je teda zrejmé, že takýto postup by mal za následok porušenie Čl. 6 ods. 1 Základných princípov C. s. p., ktorý predpokladá rovné postavenie strán sporu a tiež ústavného práva na súdnu ochranu, konkrétne Čl. 47 ods. 3 Ústavy SR. Záverom odvolania žalobcovia poukázali na skutočnosť, že až momentom právoplatného rozhodnutia súdu, ktorým súd žalobe vyhovie sa pohľadávka žalobcov stáva vykonateľná voči žalovanému (analogicky s konaním o zaplatenie proti „primárnemu“ dlžníkovi), a teda nariadením zabezpečovacieho opatrenia nedochádza ku konečnému zásahu do jeho vlastníckeho práva. V prípade, ak súd žalobu zamietne, žalovaný má voči žalobcom právo na náhradu škody, ktorá by mu zabezpečovacím opatrením vznikla. Na uvedenom základe preto žalobcovia apelovali, aby boli zohľadnené nielen vyššie uvedené odvolacie dôvody, ale aj skutkové okolnosti prípadu, z ktorých vyplýva, že konatelia a spoločníci žalovaného konali systematicky
s cieľom „vytunelovať“ nehnuteľný majetok dlžníka, previedli ho na žalovaného, zbavili sa obchodných podielov v prospech „bielych koní“ a takto sa snažili vyhnúť povinnosti vrátiť žalobcom (v postavení spotrebiteľov) zaplatenú zálohu za rezervovaný byt takmer vo výške 30.000 eur. Ak by súd neposkytol žalobcom ochranu ich pohľadávky (jej zabezpečenie súdnym záložným právom), v konečnom dôsledku ani dva víťazné súdne spory nemusia žalobcom stačiť, aby sa domohli svojich peňazí. Ak totiž v čase právoplatnosti rozhodnutí o zaplatení a o určenie neúčinnosti právneho úkonu nebude žalovaný vlastniť žiadny majetok, bude celá snaha žalobcov (a nemalé náklady s tým spojené) zbytočné.
15. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ďalej len „C. s. p.“), preskúmal napadnuté uznesenie, prejednal odvolanie žalobcov 1/ a 2/ bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 a contrario C. s. p. a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie je vo výroku správne (§ 387 ods. 1 C. s. p.).
16. Podľa § 343 ods. 1 C. s. p. zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
17. Podľa § 343 ods. 2 C. s. p záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra.
18. V zmysle § 343 ods. 3 C. s. p. výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím a ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie (§ 344 C. s. p.).
19. Podľa § 324 ods. 1 C. s. p. pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
20. Podľa § 344 C. s. p. ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie.
21. Cieľom inštitútu zabezpečovacieho opatrenia je posilnenie postavenia veriteľa, a to zriadením záložného práva na špecifikovaný majetok dlžníka na zabezpečenie jeho pohľadávky, ktorá by mohla byť neskôr judikovaná alebo už bola judikovaná, s cieľom, aby sa zamedzilo alebo zredukovalo možné nebezpečenstvo uspokojenia pohľadávky veriteľa. Prostredníctvom nariadenia zabezpečovacieho opatrenia by žalobca ako veriteľ získal postavenie záložného veriteľa, ktorý by mohol pristúpiť k výkonu záložného práva na uspokojenie judikovanej pohľadávky v exekučnom konaní v súlade s § 343 ods. 3 C. s. p. aj napriek existencii skoršieho záložného práva.
22. Zabezpečovacie opatrenie (rovnako ako neodkladné opatrenie) predstavuje inštitút osobitnej povahy, čomu zodpovedá zjednodušený a zrýchlený procesný postup súdu pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, t. j. súd rozhoduje spravidla bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
23. Odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie konštatuje, že v danej veci nebola splnená jedna zo základných zákonných podmienok pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia uvedených v § 343 ods. 1 C. s. p. a to, že návrh na zriadenie záložného práva sa netýka vecí vo vlastníctve dlžníka; nebolo totiž ani sporným, že žalobcami 1/ a 2/ označené nehnuteľné veci sú vo výlučnom vlastníctve žalovaného, ktorý nie je vo vzťahu k žalobcom v pozícii dlžníka. Aplikácia Čl. 3 ods. 2, resp. Čl. 4 ods. 1, ods. 2 Základných princípov C. s. p., je absolútne vylúčené, nakoľko daná vec (návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia) sa dá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia C. s. p.; skutočnosť, že sa nedá rozhodnúť v súlade so želaným (navrhovaným) výsledkom na strane žalobcov nelegitimizuje súd k nahradeniu (vylúčeniu) tohto zákonného predpokladu vyžadovaného pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia; žalobcovia sa teda nedovolávali analógie legis, ale konania contra legem, ktorému nemožno priznať právnu relevanciu.
24. Ďalším zákonným predpokladom v zmysle § 343 ods. 1 C. s. p. pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je osvedčenie existencie (dôvodnej) obavy, že exekúcia bude ohrozená.
25. Obava z ohrozenia exekúcie je odôvodnená najmä v prípadoch, keď nositeľ hmotnoprávnej povinnosti realizuje faktické alebo práve úkony s kvantitatívnym dopadom na exekvovateľný majetok (zmenšenie majetku) alebo podľa okolností prípadu aj s kvalitatívnym dopadom na tento majetok (zmena zloženia majetku, štruktúry, likvidity, zníženie speňažiteľnosti) smerujúcim k sťaženiu alebo úplnému zmareniu budúcej exekúcie. Konštatovaný právny záver vyplýva aj z ustálenej rozhodovacej praxe najvyšších súdnych autorít podľa Čl. 2 ods. 2 Základných princípov C. s. p., ako napr. z uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Obo 144/1997 (zverejneného v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR pod č. R 20/1998), ktorého závery sú naďalej aplikovateľné aj na konanie podľa § 343 C. s. p.
26. Odvolací súd dospel teda dospel navyše k záveru, že žalobcovia v podanom návrhu netvrdili a predloženými listinnými dôkazmi ani neosvedčili, že žalovaný sa zbavuje majetku v jeho vlastníctve a tým, resp. akýmkoľvek iným konaním ohrozuje budúce exekučné konanie.
27. Podľa § 42a ods. 1 Občianskeho zákonníka veriteľ sa môže domáhať, aby súd určil, že dlžníkove právne úkony podľa odsekov 2 až 5, ak ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky, sú voči nemu právne neúčinné. Toto právo má veriteľ aj vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi z jeho odporovateľného právneho úkonu už vymáhateľný alebo ak už bol uspokojený.
28. Podľa § 42a ods. 2 Občianskeho zákonníka odporovať možno právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil v posledných troch rokoch v úmysle ukrátiť svojho veriteľa, ak tento úmysel musel byť druhej strane známy, a právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a osobami jemu blízkymi (§ 116 a 117) alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom čase v prospech tretích osôb s výnimkou prípadu, keď druhá strana vtedy dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa aj pri náležitej starostlivosti nemohla poznať.
29. Inštitút odporovateľnosti je inštitútom zabezpečenia výkonu rozhodnutia a zmyslom žaloby podľa § 42a Občianskeho zákonníka je z pohľadu žalujúceho veriteľa dosiahnutie rozhodnutia súdu o určení, že dlžníkom učinený právny úkon, ktorý skracuje veriteľove vymáhateľné pohľadávky, je voči nemu neúčinný. Vyhovujúce súdne rozhodnutie o odporovacej žalobe potom prestavuje podklad k tomu, že sa veriteľ môže na základe exekučného titulu, vydaného proti dlžníkovi, domáhať výkonu exekúcie postihnutím toho, čo odporovaným (právne neúčinným) právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku, a to nielen proti dlžníkovi, ale aj voči osobe, s ktorou alebo v prospech ktorej bol právny úkon urobený. V prípade, že uspokojenie veriteľa z tohto majetku nie je dobre možné, musí sa veriteľ - namiesto určenia neúčinnosti právneho úkonu - domáhať toho, aby mu ten, komu z odporovateľného právneho úkonu vznikol prospech, vydal takto získané plnenie. Odporovacia žaloba je teda právnym prostriedkom, ktorý slúži na uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky veriteľa v exekučnom konaní a to postihnutím vecí, práv alebo iných majetkových hodnôt, ktoré odporovaným právnym úkonom ušli z dlžníkovho majetku, prípadne vymožením peňažnej náhrady vo výške zodpovedajúcej prospechu získaného z odporovateľného právneho úkonu. Napokon, právnym dôsledkom úspešného odporovania právnemu úkonu ukracujúcemu uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky veriteľa je možnosť veriteľa požadovať jej uspokojenie nielen z tohto, čo odporovateľným právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku, ale v prípade, že to nie je možné, má veriteľ právo na náhradu aj voči tomu, kto mal z tohto úkonu prospech (§ 42b ods. 4 in fine Občianskeho zákonníka).
30. Teda v prípade, že by boli žalobcovia 1/ a 2/ v spore vo veci samej úspešní, môžu svoju vymáhateľnú pohľadávku voči dlžníkovi uspokojiť nielen priamo exekučným postihom nehnuteľností prevedených na žalovaného (z toho, čo ušlo z dlžníkovho majetku), ale taktiež im zostáva zachované právo na náhradu voči tomu, kto mal z tohto úkonu prospech. Samotný účel odporovacej žaloby, ktorá slúži k uspokojeniu vymáhateľnej pohľadávky veriteľa (žalobcu) v exekučnom konaní, preto vylučuje vznik obavy z ohrozenia exekúcie, ktorý je nevyhnutným predpokladom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia.
31. Odvolací súd považuje za potrebné na tomto mieste doplniť, že žalobcovia 1/ a 2/ by sa s úspechom nemohli domáhať ani nariadenia neodkladného opatrenia obmedzujúceho žalovaného v prevode nehnuteľností, nakoľko aj v prípade ich prevedenia na tretie osoby sa môžu úspešne domáhať od žalovaného, aby im ako osoba, ktorá mala z odporovateľného právneho úkonu prospech, vydala takto získané plnenie; pri tom nie je rozhodujúce, či by zo strany žalovaného išlo o prevod odplatný, resp. bezodplatný, pretože súdna prax pri určení výšky prospechu získaného z odporovateľného
právneho úkonu nevychádza z výšky skutočne získaného prospechu, ale z výšky zohľadňujúcej trhové, časové a miestne osobitnosti vzťahujúce sa na konkrétny prevod predmetu práva (teda výšky prospechu, ktorú by scudziteľ získal, ak by predmet práva previedol na inú osobu odplatne za trhových podmienok zodpovedajúcich časovým a miestnym okolnostiam prevodu, ako aj charakteru a vlastností scudzovaného predmetu práva).
32. Týmto podľa odvolacieho súdu naplno odpadá nutnosť preventívne ochrániť žalobcov 1/ a 2/ navrhovaným zabezpečovacím opatrením, keď osvedčený skutkový stav (v rozpore so zákonnými predpokladmi nariadenia zabezpečovacieho opatrenia) a právny rámec inštitútu odporovacej žaloby ako takej, neposkytujú záver o existencii reálnej obavy z ohrozenia exekúcie.
33. Na uvedenom základe odvolací súd po vecnom a právnom zhodnotení relevantných skutočností zhodne so súdom prvej inštancie, ako aj právnym názorom vyjadreným už v uznesení odvolacieho súdu č. k. 16Co/239/2019-146, zo dňa 21.11.2019, vydanom po rozhodnutí Ústavného súdu SR č. k. II. ÚS 43/2018-18, zo dňa 18.1.2018, v ktorom Ústavný súd považoval vyššie uvedené interpretačné východiská za ústavne konformné; dospel k záveru, že žalobcovia 1/ a 2/ neosvedčili splnenie zákonných predpokladov na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia podľa § 343 ods. 1 C. s. p. a preto uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 C. s. p. potvrdil.
34. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C. s. p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).