Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_41Ek-2609-2022.pdf
PDF · 86.16 KB
Case nature
Subarea
41Ek/2609/2022
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekúcii oprávneného: B-LINE STAV s. r. o., Petöfiho 20, 080 01 Prešov, IČO: 52 226 905, právne zast. JUDr. Martina Kožárová Jenčová, Slovenská 69, 080 01 Prešov proti povinnému: Melipen s. r. o., so sídlom Račianske mýto 1/D, 831 02 Bratislava - mestská časť Rača, IČO: 52 949 648, právne zast. JUDr. Erik Schmidt, s.r.o., Račianske mýto 1/D, 831 02 Bratislava, IČO: 36 861 294, vykonávanej súdnym exekútorom: JUDr. Libor Samec, so sídlom exekútorského úradu Bradáčova 7, 852 86 Bratislava, pod sp. zn. 146EX 543/22, o návrhu sťažnosti povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 41Ek/2609/2022 zo dňa 24.07.2023, takto
rozhodol:
I. Súd sťažnosť povinného proti uzneseniu Okresného súdu banská Bystrica sp. zn. 41Ek/2609/2022 zo dňa 24.07.2023 z a m i e t a .
II. Oprávnenému p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania o sťažnosti povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 41Ek/2609/2022 zo dňa 24.07.2023 vo výške 197,26 eur.
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa prostredníctvom právneho zástupcu návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 21.11.2022, domáhal od povinného vymoženia pohľadávky vo výške 13.500 eur s príslušenstvom na podklade exekučného titulu - Platobného rozkazu vydaného Okresným súdom Banská Bystrica pod sp. zn. 33Up/1313/2022 zo dňa 06.10.2022, právoplatným 08.11.2022, vykonateľným toho istého dňa, t.j. 08.11.2022. súd vydal súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie dňa 25.11.2022.
2. Dňa 20.12.2022 doručil povinný do elektronickej schránky povereného súdneho exekútora návrh na zastavenie exekúcie zo dňa 19.12.2022, ktorý odôvodnil tým, že časť žalovanej pohľadávky, ktorá je predmetom exekúcie, bola riadne a včas uhradená, a teda k faktúre č. 20220401 zo dňa 15.04.2022 na sumu 6.000,00 Eur - táto bola plne uhradená vo výške 5.000,00 Eur v hotovosti a 1.000,00 Eur bezhotovostným prevodom, k faktúre č. 20220501 zo dňa 15.05.2022 na sumu 6.000,00 Eur - táto bola plne uhradená vo výške 2.000,00 Eur v hotovosti a 4.000,00 Eur bezhotovostným prevodom, k faktúre č. 20220701 eviduje povinný platbu vo výške 5.000 € bezhotovostnými prevodmi (1.600,00 Eur a 3.400,00 Eur), časť žalovanej pohľadávky vyplýva z objednaných služieb a úkonov, ktoré nikdy neboli vykonané resp. dodané. K faktúre č. 20220302 zo dňa 08.03.2022 na sumu 15.500,00 eur povinný uviedol, že takúto faktúru neeviduje vo svojom účtovníctve a zároveň nevidí dôvod na jej vystavenie (činnosť za takto vysokú odmenu by neakceptoval). K faktúre č. 20220302 teda neeviduje povinný platbu na zvyšnú sumu 6.500 Eur, keďže služba nebola poskytnutá a fakturáciu preto považuje za neodôvodnenú. Dodal, že všetky neposkytnuté a neuhradené služby boli následne dodané inou spoločnosťou. Povinný zdôraznil, že všetky uvedené skutočnosti vychádzajú z dostupnej dokumentácie s výnimkou súdneho spisu, ku ktorému právny zástupca povinného nemá prístup. V ostatných častiach argumentácie povinný odkázal na skutočnosti, ktoré mal a mohol povinný uplatniť v rámci základného súdneho konania.
3. Uznesením sp. zn. 41Ek/2609/2022 zo dňa 24.07.2023 súd uznesením návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol. Predmetné uznesenie súd odôvodnil tým, že exekučný titul bol vydaný dňa 06.10.2022, pričom právoplatný dňom 08.11.2022, vykonateľný toho istého dňa, t.j. 08.11.2022. Povinný v základnom súdnom konaní nepodal voči platobnému rozkazu odpor. Predložené úhrady zo strany povinného oprávnenému exekučný súd nie je oprávnený skúmať, nakoľko nenastali nové skutočnosti po vzniku exekučného titulu, resp. ktoré bez vlastnej viny nemohol povinný skôr uplatniť- všetky úhrady a plnenia nastali pred vydaním exekučného titulu - Platobného rozkazu vydaného Okresným súdom Banská Bystrica, sp. zn. 33Up/1313/2022. Pre exekučné konanie je podstatná skutočnosť, že boli splnené všetky náležitosti stanovené Exekučným poriadkom, a tým aj podmienka vymáhateľnosti exekučného titulu, nakoľko sa jednalo, a aj naďalej jedná o vykonateľné rozhodnutie, a to po materiálnej aj formálnej stránke. Týmto bola splnená jedna zo základných podmienok na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie. Zákonné predpoklady na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie ostali nezmenené, nakoľko predmetný exekučný titul nebol zrušený. Súd pre úplnosť dodal, že Platobný rozkaz (spolu s prístupovým kódom do elektronického súdneho spisu) bol povinnému odoslaný dňa 07.10.2022 a doručený dňa 23.10.2022 tzv. fikciou doručenia, teda v súlade s § 32 ods. 5 zákona č. 305/2013 Z.z. Zákona o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente).
4. Proti uvedenému uzneseniu podal povinný v zákonnom stanovenej lehote sťažnosť, ktorú odôvodnil tým, že je zrejmé, že časť žalovanej pohľadávky už v čase podania návrhu na vydanie platobného rozkazu neexistovala, o čom protistrana mala a musela mať vedomosť. Preto v súvislosti s týmto konaním protistrany majú dôvodné podozrenie, že dochádza k páchaniu trestnej činnosti, na základe čoho podali na protistranu a jej konateľa trestné oznámenie (v kópii zaslané aj súdu/ doložené do exekučného spisu). Táto skutočnosť je tak závažnej povahy, že sa ňou v rámci konania súd je povinný zaoberať, a to napriek tomu, že zo strany povinného opomenutím (a márnym uplynutím lehoty na podanie odporu) nedošlo k uplatneniu námietok a doloženiu dôkazov už v konaní o vydaní platobného rozkazu. Inak majú zato, že v opačnom prípade dôjde nielen k bezdôvodnému obohateniu protistrany, ale aj k dokonaniu trestnej činnosti. Rovnako aj v zostávajúcej časti žalovanej pohľadávky vyplývajúcej z objednaných služieb a úkonov, už v čase podania návrhu na platobný rozkaz protistrana mala a musela mať vedomosť, že tieto nikdy neboli vykonané resp. dodané, teda táto časť pohľadávky taktiež reálne neexistovala. Preto aj v tejto časti majú v súvislosti s konaním protistrany dôvodné podozrenie, že dochádza k páchaniu trestnej činnosti, a je súčasťou už spomínaného trestného oznámenia. Je zrejmé, že povinný mal svoje námietky uplatniť už v rámci konania o vydaní platobného rozkazu. Napriek tomu, že tak opomenutím neurobil, majú zato, že vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, predložené dôkazy a na závažnosť argumentácie poukazujúcej na podozrenie z páchania trestnej činnosti v súvislosti s exekučným konaním (vrátane trestného činu podľa § 344 Trestného zákona - marenie spravodlivosti), že v rámci tohto konkrétneho konania nie je namieste bez ďalšieho uplatniť zásadu „vigilantibus iura scripta sunt", a žaidajú, aby sa súd zaoberal doteraz predloženými dôkazmi a po ich riadnom posúdení exekučné konanie zastavil.
5. Oprávnený sa k sťažnosti povinného písomne vyjadril. Vo svojom stanovisku uviedol, že exekučný súd nie je oprávnený skúmať vecnú správnosť vykonateľného rozhodnutia, na podklade ktorého je exekúcia vykonávaná. Súd skúma len tie náležitosti tohto rozhodnutia, ktoré sú rozhodujúce pre vydanie poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi a povolenie exekúcie. Povinný mal možnosť všetky svoje námietky ( o neexistencii časti pohľadávky, resp. nevykonaní služieb a úkonov ) voči žalovanej pohľadávke uplatniť v základnom konaní, čo napokon sám povinný vo svojej sťažnosti aj priznáva. Fakt, že tak neurobil, je potrebné pričítať len v jeho neprospech. Pokiaľ ide o tvrdenia, že oprávnený spáchal trestný čin, tieto je potrebné odmietnuť. Uplatnenie nárokov v súdnom konaní v súlade s procesnými predpismi nemôže a nie je protiprávnym konaním, naopak, je realizáciou individuálnych práv. Preto o žiadnom trestnom čine nemožno hovoriť . Vzhľadom na uvedené, keďže s námietkami povinného sa už relevantne vysporiadal súd v napadnutom uznesení, navrhol oprávnený sťažnosť povinného zamietnuť.
6. Podľa § 202 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.
7. Podľa § 202 ods. 2 Exekučného poriadku písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.
8. Podľa § 200 Exekučného poriadku na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
9. Podľa § 239 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“) proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
10. Podľa § 248 CSP o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.
11. Podľa § 249 CSP súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia pojednávania.
12. Podľa § 250 ods. 1 CSP ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.
13. Súd prvej inštancie (§ 202 ods. 1 Exekučného poriadku), po zistení, že sťažnosť bola podaná včas (§ 242 CSP), oprávnenou osobou - účastníkom konania, v ktorého neprospech bolo uznesenie vydané (§ 240 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je sťažnosť prípustná (§ 239 ods. 1 a 2 CSP), po skonštatovaní, že sťažnosť má zákonom predpísané náležitosti (§ 127 CSP, § 243 CSP), preskúmal napadnuté uznesenie v medziach daných rozsahom a dôvodmi sťažnosti a postupom bez nariadenia pojednávania (§ 202 ods. 1 Exekučného poriadku) dospel k záveru, že sťažnosť nebola podaná dôvodne, a preto ju zamietol.
14. Treba konštatovať, že vyšší súdny úradník správne zistil skutkový stav veci a z takto zisteného skutkového stavu urobil aj správny právny záver a svoje rozhodnutie dostatočne a presvedčivo odôvodnil. Zároveň sťažnostný súd poukazuje na znenie ustanovenia § 202 ods. 2 Exekučného poriadku, podľa ktorého písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí. Podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne). Skutočnosť, že súd nerozhodol podľa predstáv a očakávaní sťažovateľa, nemožno považovať za porušenie či nerešpektovanie jeho práv.
15. Nad rámec argumentov uvádzaných v napadnutom uznesení súd zdôrazňuje, že akékoľvek hmotnoprávne námietky mal povinný namietať v základnom konaní a nie až v konaní exekučnom (vykonávacom). Súd poukazuje na uznesenie Ústavného súdu SR z 3. mája 2011, č. k. III. ÚS 41/2011-31, kde Ústavný súd SR vyslovil, že exekučný súd skúma exekučný titul pri rozhodovaní o žiadosti exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie (§ 44 Exekučného poriadku), tiež na prípadnú námietku povinného proti exekúcii (§ 50 Exekučného poriadku), ako aj na prípadný návrh povinného na zastavenie exekúcie (§ 58 exekučného poriadku); súčasne platí, že exekučný súd nie je oprávnený preskúmavať vecnú správnosť exekučného titulu, teda zaoberať sa správnosťou skutkových a právnych záverov orgánu, ktorý exekučný titul vydal. Exekučný titul sa nadobudnutím jeho právoplatnosti stal pre strany záväzným a založil tzv. prekážku veci rozhodnutej (res iudicata). Návrh povinného na zastavenie exekúcie bol zákonom zavedený ako procesná obrana povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorého účelom je zastavenie exekúcie alebo upustenie od vykonania exekúcie z dôvodov taxatívne ustanovených v zákone. Z uvedeného je zrejmé, že návrh povinného na zastavenie exekúcie nie je opravným prostriedkom, ktorým by sa napádalo vydané rozhodnutie, ktoré slúži ako podklad na vykonanie exekúcie. Návrh povinného na zastavenie exekúcie je procesným prostriedkom, ktorým možno vyvolať spor o prípustnosť exekúcie, pretože smeruje proti exekúcii a nie
proti exekučnému titulu. Predmetom návrhu povinného na zastavenie exekúcie preto môže byť iba skutočnosť procesného alebo hmotného práva, ktorá nastala po vydaní exekučného titulu. Exekučný súd už nijakým spôsobom nemôže procesne zasahovať do konania, v ktorom bol vydaný exekučný titul, čiže exekučný súd už nemôže zasahovať do konania, ktoré predchádzalo vzniku exekučného titulu. Povinný nemôže v návrhu na zastavenie exekúcie žiadať o vecný prieskum exekučného titulu, pretože exekučný súd naň nemá právomoc, keďže vo vzťahu k rozhodnutiu orgánu v základnom konaní nepôsobí ako opravná inštancia a jeho úlohou je len zabezpečiť nútený výkon rozhodnutia vydaného v základnom konaní, do ktorého obsahu nemôže nijakým spôsobom zasahovať, ani ho inak preskúmavať, keďže je ním viazaný. Exekučný titul, ako listina vydaná oprávneným orgánom musí mať predpísanú formu a obsah, musí spĺňať náležitosti, ktoré sú jednak formálnej, alebo materiálnej povahy. Z hľadiska materiálnej vykonateľnosti preto musí každý titul obsahovať presnú individualizáciu oprávneného a povinného, presné vymedzenie práva a jemu zodpovedajúcu povinnosť na plnenie a presne stanovenú lehotu na plnenie. Formálnu vykonateľnosť stanovuje predpis upravujúci konanie, v ktorom bolo rozhodnutie slúžiace ako exekučný titul vydané. Rozsah prieskumnej činnosti exekučného súdu je tak obmedzený na to, či je exekučný titul vydaný orgánom oprávneným na jeho vydanie, či je exekučný titul materiálne a formálne vykonateľný a či sú oprávnený a povinný hmotno-právne legitimovaní z exekučného titulu. Exekučný súd však nie je príslušný skúmať správnosť exekučného titulu z pohľadu hmotného práva a ani nijakým spôsobom nemôže zasahovať do práva priznaného v exekučnom titule. Exekučný súd je viazaný rozhodnutím vo veci samej, ktoré je vykonávané, a ktoré zakladá oprávnenému právo na splnenie určitej povinnosti voči označenému subjektu a preto exekučnému súdu neprislúcha čokoľvek na tomto rozhodnutí meniť, ani opätovne preverovať.
16. Na záver súd poukazuje na zásadu, vo vzťahu ku ktorej sa povinný domáhal výnimky a to „vigilantibus iura scripta sunt“, ktorá platila už v rímskom práve, podľa ktorej „práva patria len bdelým (pozorným, ostražitým, opatrným, starostlivým) teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv a ktorí svoje procesné oprávnenia uplatňujú včas a s dostatočnou starostlivosťou a predvídateľnosťou. Je totiž predovšetkým vecou nositeľov práv, aby svoje práva bránili a starali sa o ne, inak ich podcenením či zanedbaním môžu strácať svoje práva majetkové, osobné, satisfakčné a podobne.
17. Uvedenými úvahami preto sťažnostný súd dospel k záveru o nedôvodnosti podanej sťažnosti povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 41Ek/2609/2022 zo dňa 24.07.2023, a preto túto sťažnosť zamietol v celom rozsahu.
18. Podľa § 255 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
19. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.
20. Podľa § 199e prvá veta Exekučného poriadku ak je zástupcom oprávneného alebo povinného advokát, odmena za právne zastúpenie sa nahrádza podľa ustanovení o tarifnej odmene.
21. O trovách sťažnostného konania súd prvej inštancie rozhodoval s poukazom na ust. § 255 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 199d ods. 1 Exekučného poriadku. Pretože súd prvej inštancie sťažnosť povinného zamietol, nárok na náhradu trov sťažnostného konania z titulu právneho úkonu vyjadrenie sa k podanej sťažnosti priznal oprávnenému a to v sume 197,26 eur (tarifná odmena 151,87 eur v zmysle ust. § 10 ods. 1 v spojení s ust. § 13a ods. 2 písm. c/ vyhlášky č. 655/2004 Z.z. eur + náhrada režijného paušálu 12,52 eur + 20% DPH v sume 32,87 eur). Priznané trovy exekúcie podľa tohto uznesenia budú v prospech oprávneného voči povinnému vymáhané po právoplatnosti tohto rozhodnutia na základe vydaného dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie (§ 199d ods. 1 Exekučný poriadok).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP). Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§ 202 ods. 4 Exekučného poriadku).