Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11C/33/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves, sudkyňa JUDr. Júlia Weiserová, v spore žalobkyne: U. Š., rod. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. X/X, R. X. Y., právne zast. JUDr. Jánom Garajom, MBA - advokátom, Hviezdoslavova 2, Poprad, IČO: 43 341 993, proti žalovanému: Š. Š., rod. Š., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XXX/X, R. X. Y., právne zast. Mgr. Annou Suchou - advokátkou, Čsl. Armády 1851/35, Spišská Nová Ves, IČO: 54 604 788, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam a vzájomnej žalobe o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, takto

rozhodol:

I. Súd zrušuje podielové spoluvlastníctvo žalobkyne U. Š., rod. O., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. X/X, XXX XX R. X. Y. a žalovaného Š. Š., rod. Š., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G.K. XXX/X, XXX XX R. X. Y., k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v k.ú. R. X. Y., obec R. X. Y., okres R. X. Y., evidovaných Okresným úradom Spišská Nová Ves, katastrálnym odborom na LV č. XXXX, a to k:

- bytu č. X, na X. poschodí, vo vchode č. X obytného domu G. X, X, X, X, súp. č. XXXX nachádzajúcom sa na parcele reg. KN-C č. XXXX o výmere 343 m2 - zastavaná plocha a nádvorie a na parcele reg. KN- C č. XXXX o výmere 346 m2 - zastavaná plocha a nádvorie a podielu priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, príslušenstve o veľkosti 69/4306 k celku,

- pozemku parcele reg. KN-C č. XXXX, o výmere 343 m2 - zastavaná plocha a nádvorie,

- pozemku parcele reg. KN-C č. XXXX, o výmere 346 m2 - zastavaná plocha a nádvorie.

II. Nariaďuje predaj nehnuteľností nachádzajúcich sa v k.ú. R. X. Y., obec R. X. Y., okres R. X. Y., evidovaným Okresným úradom Spišská Nová Ves, katastrálnym odborom na LV č. XXXX, a to

- bytu č. X, na X. poschodí, vo vchode č. X obytného domu G. X, X, X, X, súp. č. XXXX nachádzajúcom sa na parcele reg. KN C č. XXXX o výmere 343 m2 - zastavaná plocha a nádvorie a na parcele reg. KN- C č. XXXX o výmere 346 m2 - zastavaná plocha a nádvorie o podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, príslušenstve o veľkosti 69/4306 k celku,

- pozemku parcela reg. KN-C č. XXXX, o výmere 343 m2 - zastavaná plocha a nádvorie,

- pozemku parcela reg. KN-C č. XXXX, o výmere 346 m2 - zastavaná plocha a nádvorie s tým, že výťažok získaný z predaja nehnuteľnosti bude rozdelený medzi sporové strany týmito podielmi:

- žalobkyni podiel jedna polovica

- žalovanému podiel jedna polovica.

III. Vzájomnú žalobu podanú žalovaným na určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam zamieta.

IV. Žalobkyňa má nárok na plnú náhradu trov konania o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam proti žalovanému. O výške trov bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

V. Žalobkyňa má nárok na plnú náhradu trov konania o vzájomnej žalobe proti žalovanému. O výške trov bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

1. Dňa 01.06.2021 podala žalobkyňa na tunajší súdu žalobu doplnenú podaním zo dňa 22.06.2021 v ktorej žiadala, aby súd zrušil podielové spoluvlastníctvo k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v k.ú. R.Á. X. Y., obec R. X. Y., okres R. X. Y., evidovaným Okresným úradom Spišská Nová Ves, katastrálnym odborom na LV č. XXXX, a to k bytu č. X, na X. poschodí, vo vchode č. X obytného domu G. X, X, X, X, súp. č. XXXX nachádzajúcom sa na parcele reg. KN-C č. XXXX o výmere 343 m2 - zastavaná plocha a nádvorie a na parcele reg. KN-C č. XXXX o výmere 346 m2 - zastavaná plocha a nádvorie a podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, príslušenstve o veľkosti 69/4306 k celku, pozemku parcele reg. KN-C č. XXXX, o výmere 343 m2 - zastavaná plocha a nádvorie, pozemku parcele reg. KN-C č. XXXX, o výmere 346 m2 - zastavaná plocha a nádvorie, nehnuteľnosti prikázal do výlučného vlastníctva žalovanému a žalovaného zaviazal k výplate jej spoluvlastníckeho podielu v sume 50.000,- Eur a to v lehote do 60 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

2. Konštatovala, že strany sporu sú podielovými spoluvlastníkmi vyššie uvedených nehnuteľností, a to každý z nich v jednej polovici. Nakoľko žalobkyňa a žalovaný sú bývalými manželmi a po rozvode sa plánujú uberať vlastnou cestou a ani jedna zo strán nechce zotrvať v podielovom spoluvlastníctve, vyzvala žalovaného na uzavretie mimosúdnej dohody o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, ktorá bola zaslaná žalovanému dňa 08.04.2021 a doručená dňa 13.04.2021, kde predbežne vyčíslila hodnotu veci na 100.000,- Eur a navrhla možné spôsoby vyporiadania. Žalovaný s návrhom nesúhlasil s tým, že sa voči nej mieni domáhať vrátenia daru. Vzhľadom k tomu, že mimosúdna dohoda nebola možná, bola nútená podať túto žalobu.

3. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 13.09.2021 uviedol, že dňa 27.11.2006 uzavrel ako darca so žalobkyňou ako obdarovanou darovaciu zmluvu, predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v okrese R. X. Y., obec R. X. Y., k. ú. R. X. Y., zapísaným na liste vlastníctva číslo XXXX ako byt č. X nachádzajúci sa na X. poschodí, vchod X obytného domu s. č. XXXX, na adrese G. X, R. X. Y., postaveného na pozemku parcela C KN č. XXXX a C KN č. XXXX v podiele 1/2 z celku

- spoločné časti a spoločné zariadenia obytného domu s. č. XXXX postaveného na pozemku parcela C KN č. XXXX a C KN č. XXXX, v podiele 69/4306,

- pozemok parcela C KN č. XXXX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 343 m2 a pozemok parcela C KN č. XXXX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 346 m2, v podiele 69/4306. Listom zo dňa 28.04.2021 bola žalobkyňa vyzvaná na vrátenie daru formou uzavretia dohody a to do 15 dní odo dňa doručenia tejto výzvy. Výzva na vrátenie daru bola žalobkyni doručená dňa 29.04.2021. Odôvodnené odvolanie daru má za následok zánik nadobudnutého vlastníckeho práva k daru. Týmto momentom sa potom zo zákona stáva darca opäť vlastníkom darovanej veci a obdarovaná je povinná darovanú vec vydať darcovi. Žalobkyňa na výzvu nereagovala, dar nevrátila a ako podielový spoluvlastník, ktorého spoluvlastnícky podiel k daru je sporný z titulu uplatnenia nároku na vrátenie daru, podala túto žalobu o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. Vzhľadom na vyššie uvedené mal za to, že pred tým, ako bude súd rozhodovať o žalobe na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, súd musí, ako predbežnú otázku, vyriešiť otázku určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti. Podal vzájomnú žalobu - žalobu o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam. Ďalej uviedol, že od času kedy podal návrh na úpravu práv a povinností k spoločnému synovi mal. X. Š., t.j. od marca roku 2018, spis je na Okresnom súde Spišská Nová Ves vedený pod sp.zn. , žalobkyňa opakovane až do súčasnosti, vo veľkom množstve, podáva na neho nedôvodné trestné oznámenia. Jemu je do osobnej starostlivosti zverený ich maloletý syn X. a zároveň je otcom maloletej dcéry, jeho súčasná družka je na rodičovskej dovolenke. Je živiteľom rodiny, majiteľom autoservisu. Naopak žalobkyňa je dlhodobo nezamestnaná, zárobkovo činná bola od svojich 18 rokov len pár mesiacov. Z dôvodu množstva bezdôvodných trestných oznámení, je nútený mnoho hodín (sú týždne, keď je na výsluchu aj 2-krát) tráviť na výsluchoch na polícii, v dôsledku čoho nemôže pracovať, čo sa následne odráža na jeho nižších príjmoch a taktiež sa v plnej miere nemôže venovať svojej rodine. Z množstva nedôvodných trestných oznámení, ktoré žalobkyňa na jeho osobu podala, za najvážnejšie, presahujúce hranicu akceptovateľnosti, považuje trestné oznámenie žalobkyne za sexuálne zneužívanie maloletého X.. Podal na žalobkyňu trestné oznámenie, na základe ktorého je žalobkyňa v súčasnej dobe trestne stíhaná za zločin krivého obvinenia (vec je na Okresnom súde Spišská Nová Ves vedená pod sp.zn. ). V čase od 30.12.2020 do 12.02.2021 žalobkyňa odmietla odovzdať ich spoločného

syna - maloletého X. do starostlivosti žalobcu v zmysle právoplatného a vykonateľného uznesenia sp.zn. zo dňa 25.02.2019 a počas tejto doby sa snažila maloletého presvedčiť, že je zlým otcom, maloletého udržiavala v zlom psychickom stave a pod neustálym tlakom. On bol nútený podať návrh na výkon rozhodnutia, vec bola vedená na okresnom súde pod sp.zn. . Po dôkladnom zvážení situácie, po konzultácii s kolíznym opatrovníkom, svojím právnym zástupcom, po dohovore s triednou učiteľkou a riaditeľom základnej školy, ktorú maloletý navštevuje, dňa 12.02.2021 vyzdvihol maloletého v základnej škole. O vyzdvihnutí maloletého informoval kolízneho opatrovníka, žalobkyňu aj okresný súd, následne zobral návrh na výkon rozhodnutia späť. Maloletý bol po návrate zo starostlivosti žalobkyne v zlom psychickom stave. Uvedená skutočnosť vyplýva zo správ kolízneho opatrovníka, ktoré boli vyhotovované v súvislosti s odvolacím konaním vedeným na Krajskom súde Košice pod sp.zn. , na Okresnom súde Spišská Nová Ves pod sp.zn. vo veci starostlivosti o maloletého, ako aj z lekárskych správ PhDr. Lýdie Potengovej. Po vyzdvihnutí si maloletého zo školy, sa ho žalobkyňa snažila zastrašiť prostredníctvom tretej osoby. Dňa 12.02.2021, v deň keď si maloletého vyzdvihol zo školy, vo večerných hodinách, mu začali prichádzať zvláštne, nezmyselné správy z cudzieho čísla XXXX XXX XXX. Je presvedčený, že správy majú súvis s tým, že X. už nebol so žalobkyňou a ich účelom bolo zastrašovanie jeho osoby aby sa vzdal starostlivosti o X.. Tieto správy vzbudili v žalovanom obavy o život a zdravie jeho aj jeho rodiny. Zvláštne maily s názvom "porozchodová mafia" prišli na e-mail advokátky, ako aj na mail kolízneho opatrovníka. Od konca roka 2017 (teda ešte pred rozvodom) výlučne žalobkyňa býva v byte č. X na G. N. Č.. X Y. R. X. Y., ktorý je predmetom sporu. Ako výlučná užívateľka predmetného bytu si riadne a včas neplnila povinnosť uhrádzať úhrady za služby spojené s bývaním. Nedoplatok na úhradách za byt dosiahol výšku 1.026,86 Eur, čo znamená, že neplatila za byt za obdobie od januára 2020 do septembra 2020. Nedoplatok na byte uhradila po tom, ako bola vyplatená z titulu vyporiadania BSM. Podľa posledného prehľadu úhrad, žalobkyňa nemá zaplatené úhrady za mesiace február až apríl 2021. On nežiada od žalobkyne odplatu za užívanie jeho spoluvlastníckeho podielu, očakáva však, že žalobkyňa tým, že v byte býva sama a výlučne ona byt užíva, bude platiť úhrady za služby spojené s bývaním. Svojím nezodpovedným prístupom ho totiž vystavuje hrozbe žalôb na úhradu nedoplatkov, ako aj hrozbe dobrovoľnej dražby na byt. Neplnenie si tejto povinnosti považuje žalovaný vzhľadom na okolnosti prípadu, taktiež za hrubé porušovanie dobrých mravov. Poukázal na a mal za to, že vyššie popísaným správaním žalobkyne voči jeho osobe, ako aj voči osobe jemu blízkej - synovi X., táto hrubo porušuje dobré mravy, a preto uplatnil svoje právo odvolať poskytnutý dar. Naliehavosť právneho záujmu na určení vlastníckeho práva k vyššie uvedeným nehnuteľnostiam odôvodňuje tým, že žalobkyňa s vrátením daru nesúhlasí, dar odmieta dobrovoľne vydať a jediný spôsob ako dosiahnuť zápis zmeny spoluvlastníckeho práva na katastri nehnuteľností vo svoj prospech je podanie tejto žaloby. Navrhol, aby súd žalobu žalobkyne zamietol a určil, že vlastníkom nehnuteľností nachádzajúcich sa v okrese R. X. Y., obec R. X. Y., k.ú. R. X. Y., zapísaným na liste vlastníctva číslo XXXX ako:

- byt č. X nachádzajúci sa na X. poschodí, vchod X obytného domu s. č. XXXX, na adrese G. X, R. X. Y., postaveného na pozemku parcela C KN č. XXXX a C KN č. XXXX v podiele 1/1 z celku,

- spoločné časti a spoločné zariadenia obytného domu s. č. XXXX postaveného na pozemku parcela C KN č. XXXX a C KN č. XXXX, v podiele 69/4306,

- pozemok parcela C KN č. XXXX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 343 m2 a pozemok parcela C KN č. XXXX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 346 m2, v podiele 69/4306 je výlučne on.

4. Žalobkyňa v replike zo dňa 15.11.2021 (čl. 124) na podanej žalobe zotrvala. K nároku žalovaného uplatneného formou vzájomnej žaloby uviedla, že s touto nesúhlasí a mala za to, že vzájomnou žalobou možno uplatňovať len nároky rovnakého druhu, čo v tomto prípade neprichádza do úvahy. Uplatnenie nároku žalovaným sa jej javilo ako taktickým krok, ktorého jediným cieľom je vyhnúť sa povinnosti uhradiť súdny poplatok za podanie samostatnej žaloby o vrátenie daru. Navrhovala vzájomnú žalobu vylúčiť na samostatné konanie. Ďalej konštatovala, že žalovaný sa absolútne žiadnym spôsobom nevyjadril k jej žalobe. Vo vzťahu k údajnej dôvodnosti vrátenia daru uviedla, že argumenty ktoré žalovaný za účelom odôvodnenia svojho nároku uvádza, považuje za absurdné, nespĺňajúce kritérium konania v hrubom rozpore s dobrými mravmi. Pokiaľ aj ona podala niekoľko trestných oznámení, tento prostriedok ochrany svojich práv a oprávnených záujmov ako matky využila ako prostriedok ultima ratio a bola k nemu donútená konaním žalovaného, ktorý jej po dobu takmer roka bráni v styku s ich mal. dieťaťom. Formou trestných oznámení sa pokúšala primäť žalovaného k jeho obmäkčeniu vo vzťahu k nazeraniu na jej osobu. Nesledovala žiadne poškodenie žalovaného, iba sa zúfalým spôsobom domáhala styku so svojím synom. Touto formou sa domáhala preskúmania jeho konania, pretože mala dôvodné podozrenie, že sa dopúšťa trestného činu marenia výkonu úradného rozhodnutia. Tohto práva sa domáhala aj

návrhom na nútený výkon rozhodnutia, ktorý sa vedie na tunajšom súde pod sp.zn. . Vo vzťahu k trestnému konaniu vedenému na tunajšom súde pod sp.zn. uviedla, že toto nie je právoplatne skončené. Čo sa týka nedoplatkov v spojitosti s bytom potvrdila, že nie je zamestnaná a nemá žiaden pravidelný mesačný príjem, v čoho dôsledku sa z objektívnych príčin dostala do omeškania s niektorými platbami, tie však, hneď ako nadobudla peniaze v celom rozsahu vyrovnala. Vo vzťahu k údajnému vyhrážaniu sa žalovanému uviedla, že s týmto nemá absolútne nič spoločné, poprela autorstvo správ.

5. Žalovaný v duplike zo dňa 22.12.2021 uviedol, že žalobkyňa vo svojej žalobe o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva nesplnila svoju zákonnú povinnosť pravdivo a úplne opísať rozhodujúce skutočnosti, t.j. úmyselne neuviedla skutočnosť podstatnú pre toto konanie, že dňa 29.04.2021 jej bola doručená výzva na vrátenie daru. Ako bolo uvedené vo vyjadrení k žalobe a vzájomnej žalobe, vlastnícke právo žalobkyne k nehnuteľnostiam je z dôvodu, že žalobkyňa na výzvu nereagovala a teda dar mu dobrovoľne nevrátila, sporné. Existencia, resp. neexistencia vlastníckeho práva žalobkyne k nehnuteľnostiam, v tomto prípade, je právne významná skutočnosť, o ktorej je nevyhnutné rozhodnúť ako o predbežnej otázke. Bez vyriešenia otázky vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, nie je možné rozhodnúť o žalobe o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam, preto sa s názorom žalobkyne nestotožnil. Pre úplnosť dodal, že súdny poplatok za vzájomnú žalobu uhradil. Vzájomnú žalobu môže súd vylúčiť na samostatné konanie, ak nie sú splnené podmienky na spojenie vecí, avšak mal za to, že v tomto prípade sú splnené podmienky na spojenie veci. Opakovane poprel vlastnícke právo žalobkyne k nehnuteľnostiam s odôvodnením, že z tohto dôvodu nepovažoval za potrebné vyjadrovať sa k navrhovanému spôsobu zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva. Poukázal na zavádzajúce tvrdenia žalobkyne - tvrdenia, že trestné oznámenia podávala len ako následok konania žalovaného spočívajúceho v bránení styku žalobkyne s maloletým synom a to len počas obdobia, kedy jej mal brániť v styku so synom, t.j. od 12.02.2021 s tým, že vo svojom predchádzajúcom vyjadrení podrobne popísal konanie matky, ktoré predchádzalo času, od kedy maloletý odmieta styk s matkou, ako aj skutočnosti, prečo sa ich maloletý syn odmieta s matkou stretávať. Opakované nedôvodné trestné oznámenia pre rôzne trestné činy na neho žalobkyňa podáva dlhodobo, od času kedy podal návrh na úpravu práv a povinností k spoločnému synovi mal. X. Š.. Styk žalobkyne s maloletým prebiehal v zmysle právoplatných rozhodnutí súdu (neodkladné opatrenie a následne rozsudok vo veci ) bezproblémovo do 30.12.2020 a len konaním matky, kedy mu táto odmietla syna odovzdať, došlo k narušeniu vzťahu matka-syn a následné odmietania žalobkyne synom, ktoré trvá dodnes a to aj napriek tomu, že on sa maloletého snaží, s pomocou psychológa, k stretávaniu so žalobkyňou motivovať. Skutočnosť, že žalobkyňa je trestne stíhaná za zločin krivého obvinenia jeho osoby vo vzájomnej súvislosti s množstvom nedôvodných trestných oznámení podávaných na jeho osobu, ktoré sú pre neho ako osobu, ktorá sa živí prácou, zaťažujúce a pre nespočetné množstvo výsluchov na polícii ho obmedzujú v bežnom živote, považoval za hrubé porušovanie dobrých mravov. V posledných týždňoch matka prenasleduje syna X. pri hre vonku s kamarátmi, opakovane sa stalo, že matka sediac v aute s neznámym mužom, sledovala X. pri hre, následne ho volala k sebe a ako náhle sa preľaknutý X. rozbehol domov, v aute šli za ním. X. takého správanie matky rozruší. I takéto správanie žalobkyne, je možné označiť ako správanie hrubo porušujúce dobré mravy. Skutočnosť, že žalobkyňa nie je zamestnaná, nie je dôvodom, pre ktorý nemusí uhrádzať poplatky za služby spojené s bývaním, ani ďalšie bežné výdavky. Byť nezamestnaná žalobkyni vyhovuje, preto tento stav nemá záujem riešiť. Týmto nezodpovedným prístupom k svojim zákonným povinnostiam, ohrozuje jeho rodičovský byt, ktorý jej daroval. Mal za to, že takýto nezodpovedný prístup žalobkyne k plneniu si zákonných povinností možno taktiež označiť za konanie v rozpore s dobrými mravmi.

6. Žalobkyňa vo vyjadrení zo dňa 22.02.2022 rozobrala právnu teóriu týkajúcu sa vrátenia daru s poukazom na judikát R 111/1998. Vo vzťahu k dôvodom vrátenia daru uviedla, že všetky podlžnosti, ktoré vznikli za užívanie bytu riadne vyrovnala, a ako spoluvlastníčka bytu tento riadne obhospodaruváva, pravidelne upratuje, čistí, udržiava. Vo vzťahu k trestnému stíhaniu, ktoré je vedené voči jej osobe pod sp.zn.: dala do pozornosti, že toto je vedené a iniciované výlučne na popud žalovaného, pričom poukázala na platnosť zásady prezumpcie neviny. K podávaným trestným oznámeniam pre marenie výkonu úradného rozhodnutia zotrvala na svojom predchádzajúcom stanovisku.

7. Súd vo veci opakovane nariadil pojednávanie naposledy na deň 07.09.2022, ktorého sa osobne zúčastnili žalobkyňa a jej právny zástupca, žalovaný a jeho právny zástupca.

8. Súd vykonal dokazovanie výsluchom sporových strán, svedkyne C. O., oboznámením s listinnými dôkazmi a to výpisom z LV č. XXXX, k.ú. R. X. Y., návrhom na uzavretie mimosúdnej dohody o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva zo dňa 07.04.2021 s podacím lístkom a doručenkou, odpoveďou na návrh zo dňa 28.04.2021, výzvou na vrátenie daru zo dňa 28.04.2021 s podacím lístkom a doručenkou, oznámením od OR PZ v Spišskej Novej Vsi zo dňa 23.06.2021, psychologickými nálezmi na mal. X. Š. od NZZ - psychologickej ambulancie PhDr. Lýdie Potengovej, predpisom a úhradami záloh za byt č. XXX na G. N. Č.. X Y. R. X. Y., SMS komunikáciou, dohodou o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov zo dňa 10.07.2022, vyjadrením žalobkyne v konaní sp.zn. a jej oznámením a urgenciou vo veci výkonu rozhodnutia sp.zn. , obsahom spisu tunajšieho súdu sp.zn. , trestným oznámením žalobkyne zo dňa 28.12.2021, správou od OR PZ v Spišskej Novej Vsi zo dňa 22.03.2022 i 23.03.2022, rozsudkom tunajšieho súdu sp.zn. -17 zo dňa 28.02.2017, uznesením tunajšieho súdu sp.zn. -111 zo dňa 23.05.2022 so zápisnicou zo dňa 18.03.2022, obsahom spisu tunajšieho súdu sp.zn. , sp.zn. , sp.zn. ako aj obsahom trestného spisu tunajšieho súdu sp.zn. , predovšetkým s rozsudkom sp.zn. -288 zo dňa 15.07.2020, zrušujúcim uznesením Krajského súdu v Košiciach sp. zn. -311 zo dňa 22.12.2020 a rozsudkom sp.zn. -455 zo dňa 08.03.2022, zápisnicou o hlavnom pojednávaní zo dňa 20.09.2021, 11.10.2021, 02.11.2021, 20.12.2021, 16.02.2022, 08.03.2022, obrazovými záznamami vyhotovenými žalovaným, podaniami žalobkyne Okresnému riaditeľstvu PZ Spišská Nová Ves, ako aj obsahom celého spisu a zistil tento skutkový stav:

9. Žalobkyňa vo svojej výpovedi uviedla, že žili pred uzavretím manželstva so žalovaným a jeho bratmi na G. N. Y. R. X. Y. v 3-izbovbom byte. Chceli sa osamostatniť, tak kúpili do podielového spoluvlastníctva 1-izbový byt na E. N.. Keďže bratia žalovaného by 3-izbový byt finančne nezvládli, dohodli sa s nimi, že bratia ostanú bývať na E. a ona so žalovaným budú bývať na G. N.. O tomto bola uzavretá zámenná zmluva. Následne došlo k uzavretiu darovacej zmluvy, lebo to tak bolo údajne výhodnejšie a žalovaný previedol polovičný podiel na byte na G. na ňu. Zmluva bola uzavretá u notára. Konštatovala, že ona sa podieľala na udržiavaní a financovaní bytu, pričom o chod domácnosti sa starala výlučne ona. Potom uzavreli manželstvo, avšak exmanžel jej v priebehu manželstva spôsobil ťažkú psychickú ujmu, preto došlo k jeho rozvodu. Išlo o panický strach, domáce násilie. Po rozvode uzavreli dohodu o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva a to mimosúdne. Už 6 rokov v predmetnom byte býva sama, financuje ho, chodí na schôdze. Chce teda tento byt vysporiadať, aby mohla začať žiť a zobrať si do starostlivosti mal. X.. Potvrdila, že na žalovaného podáva trestné oznámenia, uplatňuje si tak iba svoje zákonné práva. Rok a pol nevidela syna, takže s týmto súvisia trestné oznámenia, chce iba realizovať styk s ním tak, ako ho má upravený. Otec jej dieťa ani neukáže, keď príde s policajtmi, ani jej neotvorí dvere, neumožní kontakt s ním, preto to rieši cez políciu. Čo sa týka krivého obvinenia z ktorého ju obžalovali na popud bývalého manžela, táto vec je právoplatne ukončená v jej prospech (konanie sp.zn. ). Poplatky za bývanie platí riadne, nejaký nedoplatok v minulosti mala, avšak ihneď ho vyplatila.

10. Žalovaný vo svojej výpovedi uviedol, že 3-izbový byt, ktorý obýva žalobkyňa na G. N. je jeho rodičovským bytom. Rodičia ho prepísali na brata Y.. Keď začal so žalobkyňou v roku 2006 chodiť, snažil sa vybaviť si úver na to, aby si mohli zariadiť samostatné bývanie. Nakoniec úver vo výške 450.000,- Sk vybavil a zakúpil si 1-izbový byt. Do tohto obdobia býval v rodičovskom byte s bratmi. Keď im však oznámil, že sa chce odsťahovať, títo mu ponúkli, aby urobili zámennú zmluvu a to z toho dôvodu, že brat Y. plánoval odísť za prácou do zahraničia a brat Y. by sám 3-izbový byt neutiahol. Hodnota 1-izbového komplet zrekonštruovaného bytu bola v tom čase 450.000,- Sk, 3-izbového cca 600.000,- Sk. Urobili teda zámennú zmluvu, pričom vlastníkom bytu, ktorý je predmetom sporu, sa stal výlučne on. Po nasťahovaní sa do 3-izbového bytu na neho žalobkyňa tlačila, tak jeho právna zástupkyňa urobila neformálnu zmluvu. Následne sa žalobkyňa poradila s nejakým právnikom, začala na neho tlačiť, aby dali vyhotoviť riadnu zmluvu, preto sa rozhodol polovicu bytu jej darovať. V tom období spolu chodili, bol zamilovaný, ani mu nenapadlo, žeby do budúcna mohlo dôjsť k takýmto problémom. Poplatky za byt ako aj úver uhrádzal výlučne on. Žalobkyňa nikdy v minulosti nepracovala, len v roku 2012 asi tri mesiace v jeho firme. Po uzavretí manželstva sa im asi po 3 rokoch narodilo dieťa. Stále túžil a rovnako i žalobkyňa po dome, tak začali zháňať dom, čo sa im aj podarilo a tak za trvania manželstva v roku 2015 vybavil ďalší úver. V roku 2016 sa exmanželka rozhodla, že v dome bývať nechce, chce odísť a vrátiť sa nazad do bytu. Do bytu sa vrátila v čase, keď sa on podroboval operácií. Po operácii sa aj on vrátil do bytu kde žila žalobkyňa s ich synom, pričom následne tri noci za sebou žalobkyňa prišla až o 4.00 hod. rannej. Vyvolala hádku a z bytu ho vyhodila. Následne mu zavolala, že má priateľa a že s ním ďalej žiť nechce, preto došlo k

rozvodu manželstva. I po odchode z bytu toleroval, že tam býva žalobkyňa sama. Až keď podala návrh na zrušenie a vyporiadanie podielového vlastníctva, požiadal o vrátenie daru. Má totiž 2 mal. deti, chcel by im niečo zanechať. So synom, ktorý bol po rozvode zverený matke mal riadny kontakt až do roku 2017, keď ho 3 týždne nevidel. Začal sa kontaktu domáhať telefonátmi na žalobkyňu i na jej matku, tieto telefón nedvíhali, takže o pomoc požiadal právnu zástupkyňu. Táto zavolala starej matke dieťaťa, telefón jej dvihla a bolo mu tlmočené, že synovi robí zlé veci, preto k nemu ísť nechce. Náhodou sme stretli na Spišských trhoch v júli 2017, kde mu syn skočil okolo krku, nechcel sa ho pustiť. Žalobkyňa sa snažila zobrať ho na silu, privolala policajnú hliadku, pričom sami policajti jej dohovárali, že je evidentné, že dieťa neberie na silu, syn chce byť s ním. Vtedy mu ho matka nechala jednu noc. Vec konzultoval aj s jej matkou, táto sama konštatovala, že jej dcéra je lajdák, že sa o syna riadne nestará. Vtedy začal uvažovať o zmene výchovného prostredia, pričom posledným impulzom bolo, že chcel mať syna u seba, matka mu ho odmietla dať, že už majú program, avšak potom ju stretol v kaviarni Admirál s mužom pochybnej povesti. Vzápätí mu volala stará matka, aby po chlapca prišiel, že ona sa o neho nedokáže postarať, že je chorá. V súčasnosti je syn zverený do jeho starostlivosti, matku odmieta. Potvrdil, že syn u matky rok a pol nebol, lebo táto ho ovplyvňuje. Dňa 12.02.2021 ho zobral zo školy, tento plakal lebo sa bál, že ho zbije, pretože mu toto nahovorila matka. Od tohto obdobia je u neho, riešia situáciu pohovorom u psychológov, pretože syn je po kontakte s matkou rozhodený. Matka má so synom upravený styk, na tento chodí s policajným sprievodom, preto ju chlapec odmieta. On dal na dom namontovať bezpečnostné kamery, pretože mu začali chodiť rôzne čudné až výhražné SMS z neznámych čísel, bál sa o život, dokonca opakovane volal 158. Matka chodí okolo domu s cudzím autom, s cudzím veľkým potetovaným chlapom, má z toho obavy. Čo sa týka zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva, uviedol, že prvý spôsob vypriadania (reálna deľba) neprichádza do úvahy. Byt by si síce chcel nechať, avšak nemôže, pretože nemá finančné prostriedky na jeho výplatu. Konštatoval, že v prípade rozhodovania o žalobe je teda relevantný iba predaj nehnuteľností.

11. Svedkyňa C. O. konštatovala, že nikdy nebola svedkom toho, žeby sa žalobkyňa - jej dcéra nemravne chovala resp. fyzicky napadla žalovaného. Nikdy nebola svedkom ani toho, žeby dcéra huckala vnuka, aby sa zle choval k svojmu otcovi. Mala vedomosť o tom, že sa dcéra súdi, avšak nevedela, že by veci ohľadne X. mali riešiť iné osoby s výnimkou štátnych orgánov. Uviedla, že sa v minulosti stalo, že dcéra prišla s X. zo škôlky, pričom chlapec bol strašne bledý, vystrašený a na jej otázku čo sa stalo, odpovedal, že ho otec s priateľkou zavrel do psej klietky s tým, že tam bude ako vo väzení. Raz jej zase povedal, že ho otec z domu vyhodil, zamkol za ním bránku a povedal, aby sa viac už nevracal a raz zase "babka zachráň ma lebo sa bojím otca". V čase keď bol vnuk v ich starostlivosti (6 týždňov), pribral 4 kilá, pretože od otca prišiel strašne vychudnutý. Bývalému zaťovi sa nikdy nesťažovala, že dcéra je lajdáčka, nepracuje.

12. Z výpisu z LV č. XXXX, k.ú. R. X. Y. mal súd preukázané, že spoluvlastníkmi bytu č. X na X. poschodí, vo vchode č. X bytového domu G. X, X, X, X, súpisné číslo XXXX nachádzajúcom sa na parcele reg. KN- C č. XXXX o výmere 343 m2 - zastavaná plocha a nádvorie a na parcele reg. KN-C č. XXXX o výmere 346 m2 - zastavaná plocha a nádvorie sú žalobkyňa a žalovaný v podiele jedna polovica a ich podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a príslušenstve o veľkosti a pozemku parcele reg. KN-C č. XXXX, o výmere 343 m2 - zastavaná plocha a nádvorie, pozemku parcele reg. KN- C č. XXXX, o výmere 346 m2 - zastavaná plocha a nádvorie činí 69/4306 k celku.

13. Z návrhu na uzavretie mimosúdnej dohody o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva zo dňa 07.04.2021, podacieho lístku a doručenky je zrejmé, že žalobkyňa sa pred podaním žaloby pokúsila o uzavretie mimosúdnej dohody o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k spoločnej nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX, k.ú. R. X. Y. a to buď jej prikázaním žalovanému s povinnosťou vyplatiť jej hodnotu spoluvlastníckeho podielu vo výške 50.000,- Eur, alebo predajom a rozdelením výťažku.

14. Z Odpovede žalovaného na návrh zo dňa 28.04.2021súd zistil, že tento s návrhom na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva nesúhlasil, pretože sa domáha vrátenia daru.

15. Z Výzvy na vrátenie daru zo dňa 28.04.2021 s podacím lístkom a doručenkou súd zistil, že žalovaný vyzval žalobkyňu na vrátenie daru - spoluvlastníckeho podielu na nehnuteľnostiach zapísaných na LV č. XXXX, k.ú. R. X. Y., ktorý žalobkyni daroval pred uzavretím manželstva darovacou zmluvou zo dňa 27.11.2006. Za dôvod vrátenia daru označil opakované nedôvodné podávanie trestných oznámení na

jeho osobu, jeho ohováranie, zastrašovanie prostr. tretích osôb, riadne a včasné neplnenie si povinností uhrádzať poplatky za služby spojené s bývaním, odmietnutie odovzdania dieťaťa do jeho starostlivosti v zmysle právoplatného a vykonateľného súdneho rozhodnutia.

16. Z psychologických nálezov na mal. X. Š.F. od NZZ - psychologickej ambulancie PhDr. Lýdie Potengovej súd zistil, že mal. X. Š. sa podrobuje spolu s rodičmi psychoterapii. Matka dieťaťa toto "uniesla" a od tohto obdobia je v zhoršenom zdravotnom stave. Psychologička neodporučila odňatie dieťaťa od otca, pretože toto matku odmieta, prejavy jej emócií iba trpí.

17. Z predpisu a úhrad záloh za obdobie 1/2020 až 4/2021 súd zistil, že za byt č. XXX na G. N. Č.. X Y. R. X. Y. činil predpis platieb 154,- Eur mesačne za rok 2020 a 151,- Eur mesačne za rok 2021, pričom úhrady boli realizované nepravidelne, nedoplatok pri vyúčtovaní činil 188,91 Eur.

18. Z predloženej SMS komunikácie je zrejmé, že žalovanému boli zasielané rôzne správy z neznámych telefónnych čísiel.

19. Z rozsudku tunajšieho súdu sp.zn. -17 zo dňa 28.02.2017 súd zistil, že manželstvom sporových strán bolo rozvedené a súd schválil rodičovskú dohodu podľa ktorej bol mal. X.A. zverený do starostlivosti matky a otec zaviazaný výživným. Styk dieťaťa s otcom nebol upravený. Po rozvode manželstva si strany mimosúdnou dohodou zo dňa 10.07.2022 vyporiadali bezpodielové spoluvlastníctvo manželov.

20. Z rozsudku tunajšieho súdu sp.zn. zo dňa 06.05.2020 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp.zn. -699 zo dňa 30.04.2021 súd zistil, že mal. X. bol zverený do osobnej starostlivosti otca a matka bola zaviazaná prispievať na výživu dieťaťa minimálnym zákonným výživným. Oprávnenie maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných veciach majú obaja rodičia a zároveň súd upravil styk matky s dieťaťom na každú stredu v čase od 16:00 hod. do 18:00 hod., každý nepárny týždeň od piatku od 17:00 hod. do nedele do 16:00 hod. a tento režim sa neuplatní počas letných prázdnin, kedy je matka oprávnená stretávať sa každý rok s maloletým od 01.07. od 8:00 hod. do 10.07. do 19:00 hod., od 21.07. od 8:00 hod. do 30.07. do 19:00 hod., od 15.08. od. 8:00 hod. do 25.08. do 19:00 hod., v prípade úpravy stretávania sa matky s maloletým v režime nepárny týždeň od piatku od 17:00 hod. do nedele do 16:00 hod., v prípade objektívnej prekážky na strane dieťaťa sa táto úprava stretávania presúva na najbližší párny víkend v roku v čase od piatka od 17:00 hod. do nedele do 16:00 hod.. Súd zároveň uložil otcovi informačnú povinnosť o maloletom voči matke. Na tunajšom súde je v súčasnosti vedené konanie pod sp.zn. o návrhu otca na zmenu (zúženie rozsahu) úpravy styku matky s mal. dieťaťom.

21. Z uznesenia tunajšieho súdu sp.zn. -111 zo dňa 23.05.2022 súd zistil, že žalobkyňa sa domáhala uloženia výchovných opatrení žalovanému i mal. synovi, pričom tento návrh bol zamietnutý.

22. Zo spisu tunajšieho súdu sp.zn. súd zistil, že vo veci výkonu rozhodnutia - úpravy styku matky s mal. dieťaťom súd I. stupňa nariadil uznesením sp.zn. -170 zo dňa 03.02.2022 výkon rozhodnutia ohľadom styku matky s dieťaťom, pričom Krajský súd v Košiciach uznesením sp.zn. -228 zo dňa 21.07.2022 toto uznesenie zmenil, takže návrh matky na nariadenie výkonu rozhodnutia zamietol.

23. Z obsahu spisu tunajšieho súdu sp.zn. súd zistil, že konanie o výkon rozhodnutia úpravy styku matky s mal. synom iniciované otcom dieťaťa bolo zastavené.

24. Z obsahu trestného spisu tunajšieho súdu sp.zn. súd zistil, že rozsudkom sp.zn. -288 zo dňa 15.07.2020 bola obžalovaná U. Š. uznaná za vinnú zo zločinu krivého obvinenia podľa , s poukazom na , pretože úmyselne nepravdivo obvinila bývalého manžela Š. Š. z konania vykazujúce zákonné znaky zločinu sexuálneho zneužívania. Predmetné rozhodnutie bolo zrušené uznesením Krajského súdu v Košiciach sp.zn. -311 zo dňa 22.12.2020. Následne rozsudkom sp.zn. -455 zo dňa 08.03.2022 bola U. Š. oslobodená spod obžaloby prokurátorky Okresnej prokuratúry v Spišskej Novej Vsi, pričom uznesením Krajského súdu v Košiciach sp.zn. -488 zo dňa 02.06.2022 bolo odvolanie okresného prokurátora zamietnuté.

25. Zo správy od OR PZ v Spišskej Novej Vsi zo dňa 22.03.2022 súd zistil, že žalobkyňa podala na žalovaného nasledovné trestné oznámenia:

- rok 2018) dňa 13.12.2018 pre podozrenie zo zločinu sexuálneho zneužívania, ktoré bolo odmietnuté,

- rok 2019) dňa 07.10.2019 pre podozrenie zo spáchania prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia a zločinu výroby detskej pornografie, obe odmietnuté,

- rok 2020) dňa 07.01.2020 a 21.04.2020 pre podozrenie zo spáchania prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia, obe odmietnuté,

- rok 2021) dňa 25.02.2021, 08.04.2021, 28.04.2021, 10.06.2021, 09.07.2021, 27.07.2021, 24.08.2021, 04.11.2021, 30.11.2021, 30.11.2021 a 31.12.2021 pre podozrenie zo spáchania prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia, ako aj pre podozrenie zo spáchania zločinu týrania blízkej a zverenej osoby zo dňa 25.02.2021 a 15.06.2021. Všetky oznámenia boli odmietnuté. Správa bola doplnená dňa 23.03.2022 o ďalšie trestné oznámenia a to :

- za rok 2018) dňa 24.09.2018 vo veci prečinu nebezpečného prenasledovania, ukončené v zmysle ,

- za rok 2019) dňa 13.02.2019 vo veci prečinu nebezpečného prenasledovania a dňa 10.10.2019 vo veci prečinu nebezpečného vyhrážania prenasledovania, obe ukončené v zmysle .

26. Žalovaným boli do spisu predložené štyri obrazové záznamy: Z prvého videozáznamu zo dňa 25.09.2021 je zrejmé, že mal. X. sa hrá pred domom žalovaného s kamarátom, pričom po komunikácii vedúcej okolo ide na bicykli jeho matka, ktorá sa po tejto komunikácii vzápätí vracia. Druhý videozáznam zo dňa 25.09.2021zachytáva tú istú situáciu z pohľadu druhej inštalovanej kamery. Na treťom videozázname zo dňa 14.10.2021 uteká mal. X., do domu žalovaného, pričom za ním ide neidentifikované osobné motorové vozidlo, na ktorom sa otvárajú dvere u spolujazdca. Zo štvrtého videozáznamu zo dňa 07.06.2022 súd zistil, že mal. X. sa hraje v bazéne, pričom na záhrade je prítomný i jeho otec s partnerkou. Okolo prechádza neidentifikované motorové vozidlo (SUV), ktoré sa touto cestou i vracia, na pár sekúnd zastaví a odchádza. Žalobkyňa v konaní potvrdila, že išlo o jej osobu.

27. Podľa , ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.

28. Podľa , darca sa môže domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný správa k nemu alebo členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy.

29. Podľa , žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o a) splnení povinnosti, b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu

30. Podľa , , , žalovaný môže uplatniť svoje právo proti žalobcovi vzájomnou žalobou. Na vzájomnú žalobu sa primerane použijú ustanovenia o žalobe. Vzájomnú žalobu môže súd vylúčiť na samostatné konanie, ak nie sú splnené podmienky na spojenie vecí.

31. Predmetom tohto sporu bolo rozhodnutie súdu o žalobe žalobkyne o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam, ktoré sú predmetom sporu a rozhodnutie súdu o vzájomnej žalobe žalovaného o určenie vlastníckeho práva k spoluvlastníckemu podielu na predmetných nehnuteľnostiach darovaných žalobkyni (jedna polovica), z dôvodu odvolania darovania žalovaným.

32. Základom pre rozhodnutie súdu o žalobe na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam bolo teda prioritne vyriešenie otázky dôvodnosti právneho úkonu žalovaného - odstúpenia od darovania spoluvlastníckeho podielu na nehnuteľnostiach v prospech žalobkyne, teda rozhodnutie o určení vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam uplatneného vzájomnou žalobou.

33. účinný od 1. júla 2016 pripúšťa žalobu na určenie právnej skutočnosti (t.j. určenie existencie, platnosti či neplatnosti zmlúv a iných právnych úkonov považovaných v zmysle za právne skutočnosti) iba za predpokladu, že to vyplýva z osobitného právneho predpisu, najmä predpisu hmotného práva. Vzhľadom k tomu, že žalovaný sa vzájomnou žalobou domáhal určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam z dôvodu odvolania darovania podľa ustanovenia , je na mieste podanie určovacej žaloby podľa za predpokladu, že je daný naliehavý právny záujem.

34. Žalovaný uviedol, že naliehavý právny záujem na podanie vzájomnej žaloby je daný nevyhnutnosťou určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, vzhľadom k tomu, že žalobkyňa neakceptuje odvolanie daru. Zmenu resp. zhodu medzi zápisom v katastri nehnuteľností a skutočným právnym stavom po dovolaní daru je tak možné dosiahnuť iba rozhodnutím súdu.

35. Naliehavosť právneho záujmu žalovaného na určení vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam zapísaných na LV č. XXXX, k.ú. R. X. Y. považoval súd za preukázanú, pretože bez tohto určenia by bolo právo žalovaného ohrozené a jeho právne postavenie neisté a rovnako by bolo neisté i postavenie žalobkyne, takže rozhodnutím o žalobe sa definitívne odstráni spornosť ohľadne vlastníctva žalobcu.

36. Po preukázaní danosti naliehavosti právneho záujmu žalovaného sa súd zaoberal dôvodnosťou odstúpenia od darovania, ktoré žalovaný postavil na štyroch nosných momentoch/dôvodoch. A to na :

- 1) opakovanom, nedôvodnom podávaní trestných oznámení na jeho osobu, pričom za najvážnejšie považoval oznámenie na sexuálne zneužívanie syna,

- 2) ohováraní a zastrašovaní žalovaného prostredníctvom tretích osôb,

- 3) neplnení povinností (úhrad) zo strany žalobkyne, ako výlučnej užívateľky bytu súvisiacich s užívaním bytu,

- 4) ovplyvňovaní mal. X., jeho udržiavaní pod neustálym tlakom a zlom psychickom stave.

37. Právne vzťahy založené prevodom vlastníctva darovacou zmluvou zakladajú stav, ktorý má právnu istotu, požíva právnu ochranu s tým, že záväznosť z neho vyplývajúcu zobrali na seba zmluvné strany samy a dobrovoľne. K narušeniu tohto stavu nemôže dochádzať zo svojvôle darcu. Nie každé negatívne správanie sa obdarovaného voči darcovi tak zakladá právo na vrátenie daru. Toto právo nevzniká pri prostej nevďačnosti obdarovaného voči darcovi, ani pri menej významnom porušení dobrých mravov obdarovaným (por. rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. ). Predpokladom vrátenia daru je len také negatívne správanie sa obdarovaného, ktoré vzhľadom na všetky významné okolnosti konkrétneho prípadu možno hodnotiť ako hrubé porušenie dobrých mravov. O také správanie ide spravidla v prípade porušenia dobrých mravov spôsobom vyznačujúcim sa značnou intenzitou alebo sústavnosťou (opakovanosťou), pričom jeho vonkajším prejavom môžu byť fyzické násilie, hrubé urážky, neposkytnutie potrebnej pomoci, hrubý nezáujem a podobne. V súlade s možno za právne relevantné považovať len také správanie sa obdarovaného, ktoré sa objektívne prejavilo. Pritom nie je rozhodujúci subjektívny pocit a úsudok darcu (R 61/1997). Pri posudzovaní správania obdarovaného treba vziať do úvahy a hodnotiť i správanie sa samotného darcu v tom zmysle, či práve jeho správanie nie je príčinou nevhodného správania sa obdarovaného voči nemu (princíp vzájomnosti). Uplatnenie princípu vzájomnosti znamená, že pri skúmaní určitého správania obdarovaného z hľadiska, či vykazuje znaky hrubého porušenia dobrých mravov, sa vezme na zreteľ tiež správanie darcu za účelom posúdenia, či on sám sa nespráva alebo nesprával voči obdarovanému v rozpore s dobrými mravmi a či práve jeho správanie nie je príčinou nevhodného správania obdarovaného voči nemu alebo členom jeho rodiny. V kladnom prípade sa darca nemôže úspešne domáhať vrátenia daru, lebo následne (darcom vyvolanú) reakciu obdarovaného (i keby bola nevhodná) by nebolo možné kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých mravov. Výnimkou by však bolo také správanie sa obdarovaného, ktoré by bolo v zrejmom nepomere k správaniu sa samotného darcu (porovnaj rozsudok NS SR sp.zn. a ).

38. Právo darcu domáhať sa vrátenia daru vzniká darcovi okamihom správania obdarovaného, ktoré naplňuje znaky uvedené v . Pokiaľ darca toto právo realizuje, zaniká darovací vzťah momentom, keď prejav vôle darcu (výzva na vrátenie daru) došiel obdarovanému. Ustanovenie umožňuje vyvodiť zodpovednosť za porušenie morálnych pravidiel správania - súhrnu určitých historicky nemenných a všeobecne v spoločnosti akceptovaných noriem etiky, morálky a mravnosti. Vrátenie daru možno považovať za sankciu, ktorou darca postihuje obdarovaného za jeho správanie hrubo porušujúce tieto morálne pravidlá. Uvedené ustanovenie, ktoré za relevantné označuje len správanie obdarovaného, nemožno rozširujúcim spôsobom vykladať tak, že sa ním majú postihnúť aj dôsledky správania iných osôb ako obdarovaného (por. rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. ).

39. Z výsledkov vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že pred uzavretím manželstva, dňa 27.11.2006 uzavrel žalovaný so žalobkyňou darovaciu zmluvu, evidovanú pod Y.-XXXX/XXXX-XX, ktorou jej daroval polovičný podiel na nehnuteľnostiach zapísaných na LV č. XXXX, k.ú. R. X. Y. a to k bytu č. X, na X. poschodí, vo vchode č. X obytného domu G. X, X, X, X, súp. č. XXXX nachádzajúcom sa na parcele reg. KN-C č. XXXX o výmere 343 m2 - zastavaná plocha a nádvorie a na parcele reg. KN- C č. XXXX o výmere 346 m2 - zastavaná plocha a nádvorie a podielu priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, príslušenstve a spoluvlastníckom podiele na pozemku o veľkosti 69/4306 k celku. Uzavretiu písomnej zmluvy predchádzalo podľa vyjadrenia žalovaného uzavretie akejsi neformálnej zmluvy, s ktorou však žalobkyňa spokojná nebola. K uzavretiu darovacej zmluvy žalovaný pristúpil dobrovoľne, slobodne a vážne, podľa jeho vyjadrenia z lásky k žalobkyni Následne dňa XX.XX.XXXX došlo k uzavretiu manželstva stranami sporu, ktoré bolo rozsudkom tunajšieho súdu sp.zn. -17 zo dňa 28.02.2017 rozvedené. Zároveň bola schválená rodičovská dohoda podľa ktorej bol mal. X. zverený do starostlivosti matky a otec zaviazaný výživným. Toto rozhodnutie bolo zmenené najprv neodkladným opatrením tunajšieho súdu sp.zn. zo dňa 10.12.2018 a následne meritórne rozsudkom tunajšieho súdu sp.zn. zo dňa 06.05.2020 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp.zn. zo dňa 30.04.2021 tak, že mal. X. bol zverený do osobnej starostlivosti otca, matka bola zaviazaná prispievať na výživu dieťaťa minimálnym zákonným výživným a bol jej upravený styk s dieťaťom.

40. Ako je zrejmé zo samotných výpovedí sporových strán, svedkyne i listinných dôkazov, medzi bývalými manželmi sú dlhodobo narušené vzťahy, pričom spory medzi bývalými manželmi vznikajú takmer výlučne z dôvodu problematickej realizácie ich rodičovských práv pri styku s mal. X.. Tento bol po rozvode zverený matke (žalobkyni), pričom styk s otcom (žalovaným) bol najprv realizovaný riadne. Po krátkom čase začal byť kontakt problematický, žalovaný získal indície avizujúce zanedbávanie starostlivosti o dieťa zo strany žalobkyne, preto došlo k zmene výchovného prostredia dieťaťa súdnym rozhodnutím. Napriek tomu, že žalobkyňa má pomerne široko upravený styk so synom, tento sa i podľa vyjadrenia samotného žalovaného (pojednávanie konané dňa 29.06.2022) dlhodobo a to rok a pol (v súčasnosti už takmer 2 roky) nerealizuje vôbec. Práve v kontexte snahy o realizáciu styku so synom žalobkyňa podáva od roku 2019 na otca dieťaťa trestné oznámenia pre podozrenie zo spáchania prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia, žiada súd aby zabezpečil výkon právoplatného rozhodnutia. Je pravdou, že v roku 2018 podala i trestné oznámenie pre podozrenie zo zločinu sexuálneho zneužívania, ktoré bolo odmietnuté, avšak vzápätí sa nevyhla trestnému stíhaniu pre spáchanie zločinu krivého obvinenia vedeného tunajším súdom pod sp.zn. , v ktorom bola finálne pod obžaloby prokurátorky Okresnej prokuratúry v Spišskej Novej Vsi oslobodená. Z odôvodnenia rozsudku tunajšieho súdu sp.zn. -455 zo dňa 08.03.2022 vyplynulo, že žalobkyňa (obžalovaná) pri podaní trestného oznámenia pri podozrení zo zločinu sexuálneho zneužívania zo strany žalovaného na osobe syna postupovala, ako jeho matka pod vplyvom emócií, impulzívne vychádzajúc pri tom z výpovede syna, jeho kamarátov, matky i susedy. Bola presvedčená o tom, že uvádza pravdivé skutočnosti popísané synom i svedkami, nepostupovala účelovo, s úmyslom lživo obviniť otca dieťaťa a privodiť mu trestné stíhanie.

41. Vychádzajúc z vyššie uvedených zásad je podľa názoru súdu záver žalovaného ohľadne naplnenia dôvodov pre vrátenie daru zo strany žalobkyne predčasný. a ani žiadny iný predpis nedefinuje pojem dobré mravy. Právna teória a tiež prax stotožňujú dobré mravy so všeobecne uznávanými a historicky overenými základnými spoločenskými, kultúrnymi a etickými normami správania, ako sú napríklad slušnosť, poctivosť, nezneužívanie výkonu práv, nešikanózny spôsob výkonu práva, rešpektovanie rovnosti účastníkov občianskoprávnych vzťahov. Za konanie

priečiace sa dobrým mravom treba považovať také konanie, ktoré je všeobecne neakceptovateľné z hľadiska v spoločnosti prevládajúcich mravných zásad a princípov vzájomných vzťahov medzi ľuďmi. Súlad konania obdarovanej osoby s dobrými mravmi treba preto posudzovať vždy komplexne, so zreteľom na konkrétnu situáciu medzi darcom a obdarovaným, s prihliadnutím na všetky rozhodujúce okolnosti. Súd nerozporuje záver žalovaného, že je množstvom trestných oznámení podaných žalobkyňou obťažovaný, avšak na druhej strane žalobkyni nie je možné odmietnuť realizáciu jej práv, napr. i v kontexte trestného stíhania, pretože zmyslom a účelom trestného stíhania je zistenie skutočností o neoprávnenosti zásahu do práv žalobkyne i jej mal. dieťaťa (por. rozsudok NS SR sp.zn. ). Pri tomto závere súd vychádzal z a , z ktorého vyplýva právo každého občana oznamovať trestné činy a podávať podnety na trestné stíhanie - oznamovať skutočnosti nasvedčujúce tomu, že bol spáchaný trestný čin a článku 46 , podľa ktorého sa každý môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

42. Vychádzajúc z princípu vzájomnosti nemožno negovať ani správanie sa darcu voči obdarovanej i samotnému dieťaťu, ktorý má ako otec povinnosť umožniť matke realizáciu jej rodičovských práv, dieťa k styku postupnými krokmi pripraviť a viesť, napr. i za asistencie tretích osôb, odborníkov v oblasti interpersonálnej komunikácie v rodine, detského psychológa a pod. tak, aby boli rešpektované práva dieťaťa v zmysle § 24 ods. 4 Zákona o rodine i článku 18 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, ale i práva druhého z rodičov. Ako vyplynulo z výpovede svedkyne C. O. výchovné metódy otca typu, uzavretia syna do psej klietky s tým, že tam bude ako vo väzení, resp. vyhodenia ho z domu, uzamknutia bránky, s tým aby sa viac už nevracal, sú absolútne nevhodnými a rovnako ako citové vydieranie zo strany matky neprospievajú psychickému stavu dieťaťa.

43. V kontexte vyššie uvedeného u prvého a štvrtého dôvodu odstúpenia od daru súd dospel k záveru, že z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplýva len tá skutočnosť, že vzťahy medzi žalobkyňou a žalovaným sú dlhodobo narušené, avšak príčinou toho bolo nie v nepodstatnej miere aj správanie sa darcu voči obdarovanej a oboch k ich mal. synovi. Elementárne základy slušného správania vo vzájomných vzťahoch bez výhrad nedodržiava ani jedna strana, pričom zachovanie dobrých mravov je vecou vzájomnej tolerancie účastníkov. Nie je možné považovať správanie sa jedného účastníka k druhému za konanie v rozpore s dobrými mravmi, keď tento druhý účastník svojím konaním takéto správanie vyvoláva. Súd teda rešpektujúc princíp vzájomnosti uzatvára, berúc do úvahy vzájomnú koreláciu správania sa samotného darcu voči žalobkyni i ich synovi, rešpektujúc špecifiká duševného stavu žalobkyne vyplývajúce zo záverov odborníkov (viď trestný spis tunajšieho súdu ), konštatuje, že podávanie trestných oznámení, ktorými žalobkyňa realizuje svoje občianske práva a prípadné ovplyvňovanie dieťaťa, ku ktorému dochádza zo strany oboch rodičov, nemožno považovať za hrubé porušenie dobrých mravov z jej strany napĺňajúcu intenzitu vyžadovanú ustanovením .

44. Čo sa týka druhého dôvodu na odstúpenie od darovania - ohováranie a zastrašovanie žalovaného prostredníctvom tretích osôb, toto v konaní nebolo bez akýchkoľvek pochybností preukázané. Z obsahu predložených Sms - správ nebolo možné vyvodiť tento záver a skutočnosť zachytená na obrazových záznamoch predložených žalovaným, svedčí iba o prechode žalobkyne bicyklom resp. motorovým vozidlom okolo obydlia žalovaného v snahe aspoň takýmto zúfalým spôsobom byť v blízkosti resp. v kontakte s dieťaťom. Navyše ako už bolo uvedené v bode 38 odôvodnenia, za relevantné pre vrátenie daru možno označiť len správanie obdarovaného, nemožno rozširujúcim spôsobom vykladať tak, že sa ním majú postihnúť aj dôsledky správania iných tretích osôb.

45. Tretím z dôvodov uvedeným žalovaným bolo neplnenie povinností (úhrad) za služby súvisiace s užívaním bytu zo strany žalobkyne. V tomto kontexte súd uvádza, že tento dôvod považuje za absolútne irelevantný i s prihliadnutím na výšku dlhu i fakt, že tento bol následne riadne uhradený. Existenciu dlhu z dôvodu platobnej neschopnosti žalobkyne nemožno považovať za konanie nad mieru atakujúce žalovaného, najmä v situácii, keď žalobkyni svedčí spoluvlastníctvo k nehnuteľnosti, na ktorej dlh vznikol. 46. Vzhľadom na vyššie uvedené teda súd považoval vzájomnú žalobu za nedôvodnú, účelovo vykonštruovanú s úmyslom žalobcu vyhnúť sa prípadnej výplate spoluvlastníckeho podielu žalobkyne. Toto potvrdil na pojednávaní konanom dňa 29.06.2022 samotný žalovaný, ktorý uviedol, že "aj po odchode z bytu som toleroval, že tam býva žalobkyňa sama a až keď podala návrh na zrušenie

a vyporiadanie podielového vlastníctva, požiadal som o vrátenie daru". O tendenčnosti vzájomnej žaloby svedčí i skutočnosť, že o vrátenie daru požiadal až potom, čo ho žalobkyňa oslovila s ponukou na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva a požadovala výplatu jej spoluvlastníckeho podielu.

47. Z vyššie uvedeným dôvodov teda súd vzájomnú žalobu v celom rozsahu zamietol.

48. Čo sa týka samotnej žaloby na zrušenie podielové spoluvlastníctvo k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX, k.ú. R. X. Y., v konaní bolo preukázané, že ani jedna zo sporových strany nemá záujem zotrvať v podielovom spoluvlastníctve. Túto skutočnosť teda súd považoval za nespornú, a preto podielové spoluvlastníctvo k nehnuteľnostiam zrušil.

49. Ak súd zruší podielové spoluvlastníctvo, je následne povinný ho i vyporiadať. Pri vyporiadaní podielového spoluvlastníctva vychádzajúc z ustanovenia je súd viazaný v ňom uvedenom záväznom poradí. Pri vyporiadaní preto musí súd dodržať poradie a podmienky použitia jednotlivých spôsobov vyporiadania zrušeného spoluvlastníctva. Pokiaľ teda ide o formu vyporiadania spoluvlastníctva, súd nie je viazaný žalobným ani prípadným vzájomným návrhom.

50. V prvom rade teda súd posudzoval, či je možné vyporiadať spoluvlastníctvo strán reálnou deľbou veci, ktorá je prednostným spôsobom vyporiadania zrušeného spoluvlastníctva. V tomto prípade do podielového spoluvlastníctva sporových strán patrí trojizbový byt, spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastnícky podiel na pozemku. Pokiaľ sa týka predmetných nehnuteľností súd, dospel k záverom súladným s tvrdeniami strán, že byt nie je reálne deliteľný podľa výšky spoluvlastníckych podielov strán tak, aby mohli vzniknúť dve samostatné rovnocenné nehnuteľnosti. Reálnu deľbu nehnuteľnosti - trojizbového bytu s prísl. tak ako spôsob vyporiadania podielového spoluvlastníctva vylúčil.

51. Druhým spôsobom vyporiadania podielového spoluvlastníctva je prikázanie veci za primeranú náhradu jednému alebo viacerým zo spoluvlastníkov.

52. Dokazovaním v konaní bolo preukázané, že veľkosť spoluvlastníckych podielov k nehnuteľnosti je u oboch spoluvlastníkov rovnaká a to 1/2-ica z celku. Byt s príslušenstvom je v súčasnej dobe užívaný výlučne žalobkyňou, vzhľadom k tomu, že žalovaný si bývanie zabezpečil iným spôsobom. Žiaden z nich však nemá záujem o prikázanie nehnuteľnosti do jeho výlučného vlastníctva, resp. žalovaný by záujem aj mal, avšak nemá finančné prostriedky na výplatu. Tento spôsob vyporiadania teda vylúčil a navrhol zhodne so žalobkyňou využitie tretieho zákonného spôsobu vyporiadania a to predajom nehnuteľností.

53. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, teda súd po zrušení podielového spoluvlastníctva strán sporu nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom sporu vyporiadal podielové spoluvlastníctvo k nehnuteľnostiam tak, ako je to uvedené vo výroku rozsudku, nariadením ich predaja s tým, že výťažok získaný z predaja nehnuteľnosti bude rozdelený medzi sporové strany rovnakým dielom zodpovedajúcim ich spoluvlastníckemu podielu. 54. Žalobkyňa pôvodne navrhla v konaní vykonať dôkaz nariadením znaleckého dokazovania na určenie všeobecnej trhovej hodnoty nehnuteľnosti. Súd však tento návrh zamietol, pretože bol toho názoru, že nariadenie znaleckého dokazovania by v konečnom dôsledku nemalo význam pre meritórne rozhodnutie vo veci, pretože toto by bolo relevantné pri druhom spôsobe vyporiadania podielového spoluvlastníctva pre účely ohodnotenia výšky prikázaného podielu, ktorý však obe strany vylúčili. Vzhľadom k tomu, že súd nariadil predaj nehnuteľností, by tak vykonanie tohto dôkazu bolo nadbytočné a znamenalo by zbytočné predĺženie sporu.

55. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

56. Podľa , výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

57. Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

58. Podľa , o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

59. O trovách konania o žalobe rozhodol súd podľa úspešnosti v spore. Vychádzal z toho, že žalobkyňa mala v konaní o zrušenie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam plný úspech, pričom aj keď navrhovala iný spôsob jeho vyporiadania, toto nemožno považovať za neúspech, keďže stanovisko žalovaného k spôsobu jeho vyporiadania bolo ním relevantne prezentované až na pojednávaní vo veci samej. Súd však pri tomto type spore nemohol postupovať svojvoľne, vzhľadom k tomu, že bol pri rozhodovaní viazaný záväzným poradím ( ). Keďže nezistil na strane žalovaného dôvody na uplatnenie ust. , priznal žalobkyni nárok na plnú náhradu trov konania o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva voči žalovanému.

60. O trovách konania o vzájomnej žalobe súd rovnako rozhodol podľa úspešnosti v spore. Vychádzal z toho, že žalobkyňa mala v konaní o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam plný úspech, preto jej priznal nárok na plnú náhradu trov konania o vzájomnej žalobe voči žalovanému.

61. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Spišská Nová Ves písomne v štyroch vyhotoveniach ( , ).

V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka konania, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané ( a ).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( ).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.