Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_75Ek-208-2021.pdf
PDF · 101.46 KB
No categories available
75Ek/208/2021
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: X. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. XXX/ XXX, XXX XX I. X., v konaní zastúpený: Mgr. Michal Grošaft, advokát so sídlom Hodžova 13, 010 01 Žilina, IČO: 42 225 515, proti povinnému: P. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. XXX/XX, XXX XX I. X., o vymoženie nepeňažného plnenia a trov exekúcie, v exekúcii vedenej pred súdnym exekútorom: Mgr. Mariánom Kráľom, so sídlom exekútorského úradu: Radlinského 1728/47, 026 01 Dolný Kubín, IČO: 35 663 456, pod č. exekúcie 90EX 71/21 o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, rozhodujúc o sťažnosti povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 75Ek/208/2021 zo dňa 5. augusta 2021, takto
rozhodol:
Súd m e n í Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 75Ek/208/2021 zo dňa 5. augusta 2021 tak, že
I. Súd exekúciu v celom rozsahu podľa ustanovenia § 61k ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku z a s t a v u j e.
II. Súd oprávnenému u k l a d á povinnosť nahradiť trovy exekúcie súdnemu exekútorovi - paušálnu náhradu výdavkov vo výške 36,- Eur, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
1. Dňa 05.08.2021 vydal Okresný súd Banská Bystrica konajúc vyšším súdnym úradníkom uznesenie pod sp. zn. 75Ek/208/2021, ktorým zamietol návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len ,,Exekučný poriadok“).
2. Ohľadom vedenia exekúcie uviedol, že oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 15.01.2021 domáhal od povinného vymoženia nepeňažného plnenia a trov exekúcie na základe exekučného titulu: Uznesenia Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 10C/42/2018 - 47, zo dňa 18.02.2019, ktorý nadobudol právoplatnosť a stal sa vykonateľným dňa 17.04.2019 (ďalej len „exekučný titul“). Exekučným titulom došlo k schváleniu súdneho zmieru medzi oprávneným a povinným. Predmetom súdneho zmieru bola povinnosť vypratania pozemku zapísaného ako parc. č. KN-C XXXX/ XXX, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2, pozemku zapísaného ako parc. č. KN-C XXXX/XXX, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2, pozemku zapísaného ako parc. č. KN-C XXXX/XXX, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie o výmere XX mX a stavby K. V. súpisné číslo XXXX postavenej na pozemku zapísanom ako parc. č. KN-C XXXX/XXX, všetky nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom území E. F., obec E. F., zapísané v katastri nehnuteľností Okresného úradu Liptovský Mikuláš, katastrálny odbor, na liste vlastníctva číslo XXXX (ďalej ako „nehnuteľnosti“) do XX.XX.XXXX. Dňa 01.02.2021 došlo k vydaniu poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi Mgr. Mariánovi Kráľovi, so sídlom exekútorského úradu: Radlinského 1728/47, 026 01 Dolný Kubín, IČO: 35 663 456, ktorý vedie exekúciu pod č. 90EX 71/21. V priebehu konania
predložil súdny exekútor súdu návrh povinného na zastavenie exekúcie. Preskúmaním návrhu bolo súdu preukázané, že povinný podal návrh na zastavenie exekúcie v zákonom stanovenej 15-dňovej lehote.
3. Ohľadom návrhu povinného na zastavenie exekúcie vyšší súdny úradník svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že po preskúmaní návrhu na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom a priloženými prílohami mal za preukázané, že ku dňu podania návrhu na vykonanie exekúcie si povinný svoju pohľadávku neplnil v zmysle právoplatného a vykonateľného exekučného titulu. Z uvedeného vyplýva, že exekúcia a aj exekučné konanie sa začali dôvodne. Poverenie na vykonanie exekúcie tak bolo vydané na podklade právoplatného a vykonateľného exekučného titulu, v súlade s § 45 ods. 1 a § 48 Exekučného poriadku. V odôvodnení napadnutého uznesenia vyšší súdny úradník mal preukázané, že po vydaní exekučného titulu došlo k uzatvoreniu Dohody o užívaní stavby dielne s príslušenstvom dňa XX.XX.XXXX. Túto zmluvu posúdil ako nájomnú zmluvu, ktorá bola uzatvorená na dobu určitú, do XX.XX.XXXX. Akceptoval právne posúdenie povinného, že došlo k automatickému predĺženiu nájomného vzťahu o ďalší rok, t.j. do XX.XX.XXXX v zmysle ustanovenia § 676 ods. 2 Občianskeho zákonníka, keďže naďalej užíval nehnuteľnosti aj po XX.XX.XXXX. Argument oprávneného o ukončení zmluvného vzťahu v dôsledku odstúpenia od zmluvy z dôvodu že nájomca (v tomto konaní povinný) nezaplatil splatné nájomné, hoci bol na to upomenutý akceptoval a na danú situáciu aplikoval ustanovenie § 679 os. 3 Občianskeho zákonníka. Z listinných dôkazov mal preukázané, že oprávnený povinného na úhradu nájomného vyzval a to konkrétne mailom zo dňa XX.XX.XXXX. Povinný mu na tento mail dňa XX.XX.XXXX odpovedal, pričom z obsahu tejto odpovede je nepochybné, že si bol vedomý neuhradeného nájomného a bol o ňom aj upomenutý. Keďže povinný svoj dlh ani po tejto výzve oprávnenému neuhradil, oprávnený dňa XX.XX.XXXX od dohody o užívaní stavby dielne s príslušenstvom odstúpil. V dôsledku odstúpenia od zmluvy dospel k záveru, že zmluva sa od počiatku zrušila, a teda sa na ňu hľadí, ako keby nikdy nebola uzatvorená. Argumentáciu povinného, že sa oprávnený nemôže domáhať vypratania nehnuteľností formou exekúcie, pretože tu stále medzi nimi trvá nájomný pomer považoval za nesprávnu. Navyše keď oprávnený aj povinný disponujú spôsobilým exekučným titulom, na podklade ktorého je možné exekúciu vykonať. Vzhľadom na uvedené návrh na zastavenie exekúcie zamietol. Vyšší súdny úradník napadnuté uznesenie právne odôvodnil ustanoveniami § 61k ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4, ods. 5, § 61l ods. 3 vety prvej, ods. 4 Exekučného poriadku a ustanoveniami § 663, § 671 ods. 1, § 676 ods. 1, ods. 2, § 679 ods. 3, § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka.
4. Proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka, ktoré bolo povinnému doručené dňa 12.08.2021podal povinný sťažnosť, ktorá bola zaslaná prostredníctvom pošty. Zásielka bola daná na poštovú prepravu dňa 27.08.2021. Súd preto konštatuje, že sťažnosť bola podaná včas.
5. V podanej sťažnosti povinný žiadal napadnuté uznesenie zrušiť. Sťažnosť odôvodnil tým, že nesúhlasí so závermi v napadnutom uznesení. Poukazuje na odsek 4. dohody, na základe ktorej sa povinný po vydaní exekučného titulu stal nájomcom nehnuteľností, ktoré sú predmetom exekúcie a na skutočnosť, že v tomto bode došlo k dohode s oprávneným o tom, že dôjde k zrušeniu exekučného titulu, ktorým bol povinný zaviazaný vypratať nehnuteľnosti do XX.X.XXXX. Uvedené má vplyv aj na prípadné odstúpenie od zmluvy, pretože odstúpenie má za následok len toľko, že zanikol nájom, nie však to, že došlo k obnoveniu exekučného titulu, na zrušení ktorého sa dohodli.
6. Súdu bolo vo veci zaslané vyjadrenie oprávneného, ktorý prostredníctvom právneho zástupcu uviedol, že sťažnosť povinného považuje za bezpredmetnú a navrhuje ju zamietnuť.
7. Podľa § 202 ods. 1 Exekučného poriadku, v exekučnom konaní koná a rozhoduje vyšší súdny úradník, ak nejde o rozhodnutie o príklepe. Sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka. Pojednávanie súd nariaďuje, ak to pokladá za potrebné.
8. Podľa § 200 Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
9. Podľa § 239 ods. 1 CSP, proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. V zmysle ods. 2 uvedeného ustanovenia, sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
10. Podľa § 250 ods. 2 CSP, ak je sťažnosť dôvodná, súd napadnuté uznesenie zruší alebo zmení, v prípade zrušenia uznesenia je súdny úradník viazaný právnym názorom súdu.
11. Podľa § 61k ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku.
12. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.
13. Podľa § 61l ods. 3 prvá veta Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne.
14. Podľa § 45 ods. 1 Exekučného poriadku, exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.
15. Podľa § 720 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v platnom znení (ďalej ako „Občiansky zákonník“), nájom a podnájom nebytových priestorov upravuje osobitný zákon.
16. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov v platnom znení, nájom dojednaný na určitý čas sa skončí uplynutím času, na ktorý bol dojednaný.
17. Podľa § 14 zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov v platnom znení, ak nebolo dohodnuté inak, nájom zaniká a) zánikom predmetu nájmu; b) smrťou nájomcu, pokiaľ dedičia po poručiteľovi, ktorý bol nájomcom, do 30 dní od jeho smrti neoznámia prenajímateľovi, že pokračujú v nájme; c) zánikom právnickej osoby, ak je nájomcom. 18. Podľa § 570 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak sa veriteľ dohodne s dlžníkom, že doterajší záväzok sa nahrádza novým záväzkom, doterajší záväzok zaniká a dlžník je povinný plniť nový záväzok.
19. Podľa § 570 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak sa nahrádza záväzok zriadený písomnou formou, musí sa dohoda o zriadení nového záväzku uzavrieť písomne. To isté platí, ak sa nahrádza premlčaný záväzok.
20. Preskúmaním podanej sťažnosti súd zistil, že táto bola súdu doručená v zákonom stanovenej lehote a smeruje voči rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka (§ 242 CSP). Súd po preskúmaní napadnutého uznesenia, podanej sťažnosti povinného a vyjadrenia oprávneného bez nariadenia pojednávania podľa § 249 CSP dospel k záveru, že sťažnosť povinného je dôvodná, a preto je napadnuté uznesenie vyššieho súdneho úradníka potrebné podľa § 250 ods. 2 CSP zmeniť.
21. Súd musí skonštatovať, že napadnuté uznesenie vyššieho súdneho úradníka vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových (procesných) zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácií práva na zistený stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce použil správny právny predpis, ale ho nesprávne interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových (procesných) záverov vyvodil nesprávne právne závery. V danom prípade vyšší súdny úradník nedostatočne vyhodnotil zistený skutkový stav veci a zo zisteného skutkového stavu veci vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach oprávneného a povinného.
22. Exekučný súd uvádza, že v konaní o návrhu povinného na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Pre posúdenie návrhu na zastavenie exekúcie je rozhodujúci stav ku dňu začatia exekučného konania, t. j. moment podania návrhu na vykonanie exekúcie. Čiže dôvodom podania návrhu na zastavenie exekúcie z dôvodu zániku vymáhaného nároku môže byť existencia len takých skutočností, ktoré nastali až po vzniku exekučného titulu do začatia exekučného konania. Návrh na zastavenie exekúcie je procesnou obranou povinného, ktorého účelom je zastavenie exekúcie z dôvodov taxatívne ustanovených v zákone. Dôkazné bremeno zaťažuje v exekučnom konaní povinného.
Povinný je teda v prípade podania návrhu na zastavenie exekúcie povinný svoje tvrdenia podporiť dôkazmi za účelom preukázania ich pravdivosti.
23. Exekučným titulom v predmetnej exekúcii je podľa § 45 ods. 1 Exekučného poriadku rozhodnutie súdu - Uznesenie Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 10C/42/2018 - 47, zo dňa 18.02.2019, ktorým došlo k schváleniu zmieru medzi účastníkmi konania (oprávneným a povinným v tomto konaní). Schválený zmier sa týkal povinnosti vypratať nehnuteľnosti, ktoré povinný užíval na podnikateľské účely ako živnostník - fyzická osoba. Z výroku dohodnutého zmieru vyplýva, že povinný mal povinnosť uloženú súdnym zmierom splniť do XX.XX.XXXX. Pokiaľ by nedošlo k splneniu uvedenej povinnosti povinným, rozhodnutie sa stane vykonateľným. Pod vykonateľnosťou je potrebné chápať to, že sa jedná o vlastnosť rozhodnutia ukladajúceho povinnosť plniť, ktorá spočíva v možnosti jeho priamej a bezprostrednej vynútiteľnosti zákonnými prostriedkami. Povinný z exekučného titulu bol zaviazaný splniť povinnosť uloženú exekučným titulom do XX.XX.XXXX, pričom od XX.XX.XXXX mohla byť povinnosť vymáhaná nútene, prostredníctvom súdneho exekútora. Z obsahu spisu vyplýva, že súd konajúci v základnom konaní vyznačil vykonateľnosť rozhodnutia dňa XX.XX.XXXX, t.j. v rovnaký deň ako rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť. Sudca uvádza, že v exekučnom konaní exekučný súd nie je viazaný údajom v doložke vykonateľnosti, pokiaľ sa preukáže, že údaj v nej obsiahnutý je nesprávny. Aj v tomto prípade došlo k posúdeniu momentu, kedy sa rozhodnutie stalo exekučným titulom na základe obsahu výroku rozhodnutia a nie z predloženej doložky vykonateľnosti exekučného titulu.
24. Exekučný súd je oprávnený a povinný skúmať v každom štádiu exekučného konania exekučný titul z pohľadu, či sú splnené formálne a materiálne predpoklady pre vedenie exekúcie, medzi ktoré patrí i spôsobilý vykonateľný exekučný titul. Vykonateľnosť je jednou zo základných vlastností exekučného titulu a bez vykonateľného rozhodnutia exekúciu nemožno vykonať, t. j. exekučný súd je povinný skúmať, či tu nie je prekážka, pre ktorú by exekúcia nemala ďalej prebiehať. Ak exekučný súd zistí, že nie sú splnené podmienky vedenia exekúcie, je jeho povinnosťou na takto zistenú nezákonnosť vedenia exekúcie adekvátne procesne reagovať (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5 Cdo 391/2012 zo dňa 21.03.2013). Aj Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojom uznesení sp. zn. II. ÚS 545/2010-15 zo dňa 09.12.2010 uviedol, že „Exekučný súd je oprávnený a povinný skúmať zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu už začatého exekučného konania a nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, a to napr. aj pre účely zistenia existencie dôvodu, pre ktorý by bolo potrebné už začaté exekučné konanie zastaviť, pričom exekučný súd tak môže urobiť na návrh účastníka konania, ako aj bez návrhu.“ (obdobne uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 384/2009 zo dňa 09.12.2009 alebo sp. zn. I. ÚS 456/2011 zo dňa 23.11.2011).
25. V danom prípade po vzniku exekučného titulu, t.j. XX.XX.XXXX bolo v konaní preukázané a stranami označované ako nesporné, že dňa XX.XX.XXXX došlo k uzatvoreniu Dohody o užívaní stavby dielne. Z obsahu tohto zmluvného dojednania vyplýva, že sa jednalo o nájom budovy s pozemkami, ktoré boli predmetom súdneho zmieru. K dohode došlo ešte počas plynutia lehoty na vypratanie nehnuteľností. Súčasťou dohody bolo aj dojednanie o zrušení pôvodného záväzku povinného, ktorý sa týkal schváleného zmieru (vypratania nehnuteľností do XX.XX.XXXX). Rovnako nebolo sporné, že sa jednalo o dojednanie uzatvorené na dobu určitú, do XX.XX.XXXX. Čiže stranami ako aj vyšším súdnym úradníkom došlo k správnemu posúdeniu, že dohodou došlo k uzatvoreniu nájomného vzťahu medzi oprávneným a povinným, predmetom ktorého boli dotknuté nehnuteľnosti.
26. Sudca však uvádza, že zo strany vyššieho súdneho úradníka došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu typu nájomného vzťahu. Z obsahu uzatvorenej dohody ako aj z listinných dôkazov predložených v konaní vyplýva, že obidve osoby konali ako podnikatelia. Nájomné bolo uplatňované faktúrami a povinný ako nájomca uvedené nehnuteľnosti využíval na účely podnikania. Rovnako aj z listu vlastníctva č. XXXX, k.ú. E. F. vyplýva, že sa jedná o priemyselnú budovu, ktorou bola tkáčovňa V.. Na základe uvedeného uvedený zmluvný vzťah je potrebné posudzovať ako nájom nebytových priestorov, ktorý je upravený osobitným zákonom - č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov v platnom znení. Tento zákon je svojím postavením k Občianskemu zákonníku lex specialis k lex generalis. Preto na jeho úpravu ako aj na spôsoby jeho ukončenia je potrebné aplikovať ustanovenia tohto zákona, ktoré sú v tomto zákone výslovne upravené. Nemožno použiť ustanovenia Občianskeho zákonníka tak, ako ich aplikoval vyšší súdny úradník. Čiže v danom prípade nemožno uplatniť ustanovenie o obnove nájomného vzťahu v zmysle § 676 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Totižto zákon o nájme a podnájme nebytových priestorov jasne upravuje, že nájom dohodnutý na dobu určitú uplynutím
dohodnutej doby zaniká. A teda že nedochádza k jeho obnove. Rovnako nie je možné na daný prípad aplikovať ustanovenie § 679 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ktorý pojednáva o možnosti odstúpenia od zmluvy. Uvedené ustanovenie sa totižto na danú situáciu nevzťahuje, pretože upravuje nájmy predmetom ktorých nie sú bytové alebo nebytové priestory. V danom prípade bol predmetom nájmu nebytový priestor, preto aplikácia tohto ustanovenia na prejednávanú vec nie je správna. K ukončeniu nájomného vzťahu sudca uvádza, že nebolo sporné, že nájomný vzťah bol dojednaný na dobu určitú - do XX.XX.XXXX. V otázke odstúpenia od nájomnej zmluvy sudca je toho názoru, že v danom prípade sa po právnej stránke jednalo o uplatnenie výpovedného dôvodu podľa ustanovenia § 9 ods. 2 písm. b) zákona o nájme a podnájme nebytových priestorov, v zmysle ktorého prenajímateľ môže písomne vypovedať zmluvu uzavretú na určitý čas pred uplynutím času, ak nájomca o viac ako jeden mesiac mešká s platením nájomného alebo za služby, ktorých poskytovanie je spojené s nájmom. Odhliadnuc od dôvodu, pre ktorý došlo k skončeniu nájmu je nesporné, že nájomný vzťah bol ukončený najneskôr XX.XX.XXXX. Rovnako je nesporné, že v prípade skončenia nájmu bol nájomca (povinný v tomto konaní) povinný vrátiť nebytový priestor v stave, v akom ho prevzal, s prihliadnutím na obvyklé opotrebenie, čo ako vyplýva z predložených listín neurobil. Čím sa dopustil porušenia zákona.
27. Predmetom prejednávaného prípadu je však návrh povinného na zastavenie exekúcie. Pričom predmetom exekúcie je realizácia samotného exekučného titulu, ktorého uložená povinnosť znie na vypratanie nehnuteľnosti. Čiže cieľom exekučného konania je uspokojenie nároku oprávneného, ktorý mu bol priznaný vykonateľným rozhodnutím súdu a účelom exekučného konania je nútená realizácia exekučného titulu vykonaná zásahom do práv povinného. Exekučný titul totižto osvedčuje, že judikovaná pohľadávka v čase vzniku exekučného titulu existuje. Pre exekučný súd pri posudzovaní dôvodnosti vedenia exekúcie teda nie sú relevantné skutočnosti, ktoré nastali pred jeho vznikom ale po jeho vzniku. Čiže pokiaľ po vzniku exekučného titulu nastala taká skutočnosť, ktorá spôsobila, že došlo k zániku uplatneného nároku, na túto musí exekučný súd prihliadnuť a exekúcia musí byť zastavená. Zánik vymáhanej povinnosti je dôvodom zastavenia exekúcie. Preskúmaním skutkového stavu bolo zistené a medzi stranami ani nebolo sporné, že predmetom plnenia bola povinnosť povinného vypratať nehnuteľnosti, ktoré užíval do XX.XX.XXXX. Ešte v priebehu doby, ktorá povinnému bola poskytnutá na uskutočnenie tejto judikovanej povinnosti došlo medzi stranami k dohode, predmetom ktorej bola zmena judikovanej povinnosti s tým, že oprávnený súhlasil s poskytnutím nehnuteľností povinnému do užívania za odplatu, ktorú obidve strany definovali ako nájomný vzťah. Z tohto zmluvného dojednania jednoznačne vyplýva úmysel strán nahradiť judikovanú povinnosť z exekučného titulu z vypratania nehnuteľnosti na nájomný vzťah. Čiže po právnej stránke sa jednalo o nováciu záväzku.
28. Zákon umožňuje účastníkom záväzkového právneho vzťahu zmluvou zrušiť ich doterajší záväzok a nahradiť ho novým záväzkom s tým, že doterajší záväzok zaniká a dlžník - povinný subjekt je povinný splniť už nový záväzok, pričom subjekty doterajšieho právneho vzťahu sa nemenia. Vznikom nového záväzku zanikajú práva a povinnosti účastníkov vyplývajúce z ich pôvodného záväzkového právneho vzťahu. Dôležité však je, že v novom právnom vzťahu účastníci nemôžu použiť námietky, ktoré sa týkajú zrušeného záväzku. Sudca uvádza, že uzatvorenie dohody o užívaní stavby dielne je dohodou, ktorou došlo k nahradeniu povinnosti vypratať nehnuteľnosť novou povinnosťou a tou bola povinnosť hradiť nájomné a právo predmetnú nehnuteľnosť užívať. Táto dohoda bola uzatvorená po vzniku exekučného titulu a z jej obsahu vyplýva, že je takou okolnosťou, ktorá spôsobila zánik povinnosti - tzn. v tejto exekúcii vymáhaného nároku. Rovnako z tohto dôvodu pre vedenie tejto exekúcie nie je právne relevantné, či, kedy a za akých okolností došlo k zániku nájomného vzťahu, pretože vo vzťahu k vymáhanej povinnosti na základe predloženého exekučného titulu je relevantné to, že k jeho zániku došlo dňa XX.XX.XXXX, v dôsledku uzavretia dohody o užívaní stavby dielne. Pričom k zániku povinnosti došlo ešte počas plynutia lehoty na plnenie judikovanej povinnosti. Z uvedeného teda vyplýva, že pokiaľ oprávnený chce aby povinný vypratal užívanú nehnuteľnosť, musí sa obrátiť na súd so žalobou o vypratanie veci, pričom v danom konaní bude musieť preukázať, že došlo k ukončeniu nájomného vzťahu založeného dohodou zo dňa XX.XX.XXXX a k užívaniu nehnuteľnosti povinným bez právneho dôvodu. Rovnako to platí aj o posúdení právnych účinkov vykonaného právneho úkonu odstúpenia od zmluvy.
29. V posudzovanom prípade je teda možné konštatovať, že exekúcia je neprípustná, pretože po vzniku exekučného titulu nastali také okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, čo je dôvodom v zmysle § 61k ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku v dôsledku existencie ktorého je potrebné exekúciu zastaviť. Súd podanú sťažnosť povinného považoval za dôvodnú a napadnuté uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp.zn. 75Ek/208/2021 zo dňa 05.08.2021 zmenil tak, že exekúciu v celom rozsahu
zastavil podľa ustanovenia § 61k ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku. K tomuto rozhodnutiu sudca dospel aj v dôsledku toho, že dôvod pre ktorý je nutné exekúciu zastaviť je dôvodom, ktorý bol stranami skutkovo preukázaný ako nesporný. Pre správnosť posúdenia prejednávanej veci bolo však nevyhnutné opraviť jej právne posúdenie, ktoré však viedlo k zastaveniu exekúcie a nie jej ďalšieho vedenia. (výrok I).
30. Strany si náhradu trov v sťažnostnom konaní neuplatnili. Vychádzajúc z vyššie citovaných ustanovení Exekučného poriadku o trovách exekúcie, je súd toho názoru, že nakoľko exekučné konanie je zásadne konaním návrhovým a ako také je ovládané dispozičnou zásadou, je výlučne v dispozícii strán, aký nárok si voči druhej strane uplatnia a aký nie. Súd tak nie je oprávnený a zároveň povinný (ex offo) rozhodovať o takom nároku strán, ktorý nebol v exekučnom konaní ani len uplatnený. Keďže si strany nenavrhli, v rámci konania o sťažnosti, aby súd rozhodoval o trovách exekúcie, súd o tom nerozhodoval.
31. O trovách súdneho exekútora zastavenej exekúcie rozhodol súd tak, že oprávnenému možno pričítať dôvod zastavenia exekúcie, keď podal nedôvodne návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému. Podľa § 199c ods. 1 Exekučného poriadku je daný dôvod na zaviazanie oprávneného nahradiť súdnemu exekútorovi náhradu výdavkov exekúcie vo výške 36,- Eur. Súd prihliadol predovšetkým na základnú zásadu, vyjadrenú v ustanovení § 197 Exekučného poriadku, ktorou je, že súdnemu exekútorovi patrí náhrada paušálnych výdavkov. Exekúcia proti povinnému bola ukončená zastavením súdom z dôvodu, že nebola dôvodne začatá a teda ani nemala byť vedená. Keby návrh podaný nebol, súdnemu exekútorovi by nárok na náhradu paušálnych výdavkov nevznikol. Z uvedených dôvodov zaviazal súd oprávneného podľa § 199c ods. 1 Exekučného poriadku na náhradu paušálnych výdavkov, ktoré patria súdnemu exekútorovi vo výške 30,- Eur podľa ustanovenia § 22 vyhlášky č. 68/2017 a na náhradu dane z pridanej hodnoty vo výške 6,- Eur (základ dane 30,- Eur) podľa § 197 ods. 2 Exekučného poriadku. (výrok II.).
32. Ohľadom trov súdneho exekútora súd dodáva, že nespochybňuje oprávnenie oprávneného podať návrh na vykonanie exekúcie, zároveň však spolu s podaním návrhu na vykonanie exekúcie prechádza na oprávneného aj riziko, že bude zaviazaný znášať trovy súdneho exekútora v prípade, ak dôjde k ukončeniu exekúcie z iných dôvodov, ako vymožením uloženej povinnosti. Z ustanovenia § 197 Exekučného poriadku totiž bez akýchkoľvek pochybností vyplýva, že súdnemu exekútorovi patrí minimálne náhrada paušálnych výdavkov, ktorá je určená vyhláškou Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky vo výške 60 Eur (znížená v zmysle ustanovenia § 22 ods. 2 Vyhlášky č.68/2017 o 50 %), ktorá sa zvyšuje o daň z pridanej hodnoty v prípade, ak je súdny exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty za každú exekučnú vec, ktorá mu je pridelená. Všeobecne možno uviesť, že oprávnenému je možné dôvod zastavenia pričítať vždy, nakoľko pokiaľ by návrh na vykonanie exekúcie podaný nebol, žiadne náklady by súdnemu exekútorovi s vedením exekúcie nevznikli. Rovnako tak v prípade udelenia poverenia na vykonanie exekúcie súdom vznikajú náklady súdnemu exekútorovi, ktorý by ich mal mať nahradené. Súdny exekútor nie je bez ďalšieho oprávnený poverenie udelené súdom na základe návrhu oprávneného odmietnuť, či vrátiť, ale exekúciu je povinný začať vykonávať, s čím mu bez pochybností vznikajú náklady, ktoré by mu neboli vznikli, keby oprávnený návrh na vykonanie exekúcie nepodal.
33. Vzhľadom na uvedené súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné podať odvolanie. (§ 202 ods. 3 Exekučného poriadku).
Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§ 202 ods. 4 Exekučného poriadku).