Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

30S/106/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Martiny Brniakovej a členiek senátu JUDr. Zuzany Jančárovej a Mgr. Silvie Tisovej, v právnej veci žalobcu: H. U., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom S. XXXX/X, XXX XX N., do 26.08.2017 podnikajúci ako podnikateľ fyzická osoba H. U., s miestom podnikania XXX XX N., S. XXXX/X, IČO: 35 057 432, právne zastúpeného JUDr. Ivom Babjakom, advokátom, so sídlom Y. F. XXX/XX, XXX XX Y., proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného Číslo: 100480844/2021 zo dňa 23.03.2021, takto

rozhodol:

Krajský súd v Žiline z r u š u j e rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky Číslo: 100480844/2021 vydané dňa 23.03.2021 a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.

Žalobca má voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania.

odôvodnenie:

1. Rozhodnutím o vyrubení rozdielu dane Číslo: 101109181/2020 zo dňa 01.07.2020 (ďalej ako rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa alebo rozhodnutie správcu dane) Daňový úrad Žilina, pobočka Ružomberok (ďalej ako správny orgán prvého stupňa alebo správca dane) vyrubil daňovému subjektu H. U., nar. XX.XX.XXXX, IČO: 35 057 432, S. XXXX/X, XXX XX N. rozdiel dane v sume 6.356,56 Eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie máj 2015. Správca dane poukázal na skutočnosť realizácie daňovej kontroly u daňového subjektu H. na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie máj 2015 na základe Oznámenia o daňovej kontrole zo dňa 13.06.2016, v zmysle ktorého bola kontrola vykonaná za zdaňovacie obdobia január až december 2013, január až október 2014, máj 2015, júl až november 2015. Daňová kontrola bola ukončená dňa 07.09.2017 dňom doručenia Protokolu č. 101805694/2017 zo dňa 21.08.2017. Podľa preukázaných kontrolných zistení a vyhodnotenia dôkazov správca dane daňovou kontrolou zistil, že daňový subjekt si v kontrolovanom zdaňovacom období máj 2015 uplatnil odpočítanie dane z faktúr od dodávateľa ZOTTO s.r.o., so sídlom Stretávka 34, 072 13 Palín, IČO: 48 098 175, DIČ: 2120049613, IČ DPH: SK2120049613 (ďalej len ZOTTO s.r.o.), ktoré sú špecifikované na strane 3 a 4 odôvodnenia rozhodnutia správcu dane. U daňového subjektu H. správca dane vykonával kontrolu DPH za zdaňovacie obdobie jún 2015, ktorá bola ukončená. V čase vykonávania kontroly je v štádiu vyrubovacieho konania. V rámci daňovej kontroly správca dane spochybnil zdaniteľné obchody, ktoré podľa predložených faktúr mal uskutočniť dodávateľ ZOTTO s.r.o. Pochybnosti správcu dane o deklarovanom dodávateľovi mäsa, teda o spoločnosti ZOTTO s.r.o. kontrolovaný daňový subjekt v priebehu kontroly nevyvrátil. Vo vzťahu ku subjektu ZOTTO s.r.o., ktorý je deklarovaný ako dodávateľ mäsa správca dane z Obchodného registra zistil, že bol do Obchodného registra zapísaný dňa 20.03.2015 s adresou sídla Generála M. R. Štefánika 373/11, Trenčín. Od svojho vzniku opakovane menil adresu sídla. Takisto

sa opakovane menili i konatelia tohto subjektu. Podľa výpisu z Obchodného registra bola spoločnosť ZOTTO s.r.o. na základe uznesenia Okresného súdu Žilina č. k. -31 zo dňa 12.12.2016 zrušená bez likvidácie a podľa z Obchodného registra dňa 13.01.2017 vymazaná. V čase deklarovaných zdaniteľných plnení bol konateľom subjektu ZOTTO s.r.o. U. s pobytom K. XXX/XXX, W. R. F.. Za účelom preverenia zdaniteľných obchodov dodávateľa ZOTTO s.r.o. vykonal správca dane na adrese sídla tejto spoločnosti Dolné Rudiny 1, Žilina miestne zisťovanie, z ktorého vyplýva, že daňový subjekt na tejto adrese sídla nebol zastihnutý. Zásielka správcu dane adresovaná subjektu ZOTTO s.r.o. s predvolaním na ústne pojednávanie sa správcovi dane vrátila s poznámkou „zásielka neprevzatá v odbernej lehote“. S rovnakým výsledkom bolo i opakované predvolanie na ústne pojednávanie zaslané subjektu ZOTTO s.r.o. Správca dane cestou Daňového úradu Košice, ako dožiadaného správcu dane zaslal predvolanie na ústne pojednávanie konateľovi subjektu ZOTTO s.r.o. v čase deklarovaných zdaniteľných obchodov, pánovi U., ktorý bol dožiadaným správcom dane predvolaný opakovane, zásielku prevzal, ale na ústne pojednávanie sa nedostavil. O uvedenom postupe dožiadaný správca dane upovedomil i daňový subjekt, ktorý zásielku prevzal, ale tiež sa na ústne pojednávanie neustanovil. Svedok pán U. Y. sa so správcom dane skontaktoval telefonicky a uviedol, že sa zo zdravotných dôvodov na ústne pojednávanie nedostaví a zaslal správcovi dane potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti. Dostavil sa až na ústne pojednávanie dňa 25.05.2016, ktorého sa sám daňový subjekt nezúčastnil. Z tohto ústneho pojednávania bola spísaná zápisnica číslo 103215028/2016 zo dňa 25.05.2016. Na položené otázky svedok uviedol, že spoločnosť ZOTTO s.r.o. obchodovala s mäsom a že toto mäso dodávala i daňovému subjektu. ZOTTO s.r.o. tento tovar nakupovala od spoločnosti Cleve s.r.o., ktorej konateľom bol pán U. a následne tento svoj podiel predal pánovi K. do Maďarska, takže svedok potom obchodoval od augusta 2014 už len s pánom K.. Uviedol, že spoločnosť Cleve s.r.o. prevážala tovar a vykladala ho rovno na prevádzku pána U.. Na otázky, kde sa nachádza účtovníctvo, doklady a písomnosti spoločnosti, ktorá osoba ich má, kde a kedy ich odovzdal, ako prebiehalo odovzdanie a či má o tom písomné potvrdenie svedok uviedol, že to všetko odovzdal pánovi A., teda konateľovi spoločnosti ZOTTO s.r.o. od 10.12.2015. Doklady odovzdal u právničky v Košiciach, jej meno ani adresu nevedel. Odovzdal cca 6 šanónov a odišiel. Meno právničky ani adresu kde sa odovzdanie uskutočnilo nevedel. Na otázku, či spoločnosť ZOTTO s.r.o. dodávala mäso tak, ako je uvedené na faktúrach uviedol, že áno. Nepopísal priebeh nákupu mäsa od spoločnosti CLEVE s.r.o., hoci to správca dane od neho požadoval a uviedol, že to už hovoril. K súvislosti s vykonávanou kontrolou správca dane vykonal dňa 01.02.2016 s kontrolovaným daňovým subjektom H. U. ústne pojednávanie. Kontrolovaný daňový subjekt uviedol, že dodávky mäsa boli uskutočnené tak, ako je uvedené na faktúrach. Zo spoločnosťou ZOTTO s.r.o. už neobchoduje, našiel si druhého slovenského dodávateľa, lebo táto spoločnosť už neexistuje. Dňa 12.07.2016 sa daňový subjekt ustanovil k správcovi dane a požiadal, aby mohol doplniť svoje vyjadrenie k oboznámeniu s výsledkom kontroly o čom správca dane spísal zápisnicu o ústnom pojednávaní z 12.07.2016. Daňový subjekt uviedol, že konateľa spoločnosti ZOTTO s.r.o. U. Y. v živote nevidel, faktúry mu boli zasielané poštou a nie mailom ako sa uvádza vo výpovedi pána U. Y.. Mäso bolo dodané tak, ako to bolo uvedené na faktúrach v požadovanom množstve. S kvalitou mäsa bol spokojný, dodávateľom tovaru bola spoločnosť ZOTTO s.r.o. Na základe všetkých zistených a uvedených skutočností správca dane skonštatoval, že nebolo preukázané, že sa zdaniteľné obchody uskutočnili tak, ako je deklarované na hore uvedených faktúrach: a) kontrolovaný daňový subjekt okrem tvrdenia, že mäso bolo dodané, čo správca dane nespochybňuje a faktúry za dodanie boli vystavené, nemal žiadne ďalšie informácie o tom, či skutočným dodávateľom bola spoločnosť ZOTTO s.r.o., nepovažoval za potrebné to preverovať, v čase dodania bol stotožnený s tým, že dodávateľom mäsa bola táto spoločnosť, hoci o nej nemal ďalšie informácie, b) spoločnosť ZOTTO v priebehu kontroly zmenila konateľa spoločnosti a novým konateľom od 10.12.2015 bol R. A., občan Maďarskej republiky, c) spoločnosť ZOTTO bola na základe uznesenia Okresného súdu Žilina č. k. -34 zo dňa 12.12.2016 zrušená bez likvidácie podľa a dňa 13.01.2017 bola vymazaná z Obchodného registra, d) doklady spoločnosti ZOTTO s.r.o. za kontrolované obdobia, v ktorých boli deklarované zdaniteľné obchody, ktoré by potvrdili tvrdenie dodávateľa o zaúčtovaní a evidencii deklarovaných plnení nie sú k dispozícii, pričom posledné daňové priznanie na DPH daňový subjekt podal za zdaňovacie obdobie december 2015 a e) deklarovaný poddodávateľ spoločnosti ZOTTO s.r.o., teda spoločnosť CLEVE s.r.o. so správcom dane nekomunikuje, povinnosti voči správcovi dane si neplní. Od 11.09.2015 tento daňový subjekt zmenil spoločníka, do OR bol zapísaný konateľ H. občan Maďarskej republiky. Daňový subjekt na adrese sídla nebol zastihnutý a miestnym zisťovaním bolo zistené, že daňový subjekt na uvedenej adrese nemá prenajaté

žiadne priestory, na uvedenej adrese je len prenajatá poštová schránka. Po využití všetkých zákonných možností zo strany správcu dane tento skonštatoval, že daňový subjekt nevykonáva ekonomickú činnosť a registráciu na DPH mu zrušil. Následne správca dane v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na ustanovenia podľa § 49 až 55 zákona o DPH a zdôraznil, že právo na odpočítanie dane podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH je možné iba v prípade, keď pri tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. Správca dane pri vedenom dokazovaní a na základe svojich zistení spochybnil skutočný obsah právneho úkonu vyplývajúci z platiteľom predložených faktúr. V zmysle § 19 ods. 1 zákona o DPH vzniká daňová povinnosť dňom dodania tovaru a týmto je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Platiteľom deklarované dodanie tovaru od spoločnosti ZOTTO s.r.o. a s ním spojené právo nakladať s tovarom ako vlastník vznik daňovej povinnosti na strane dodávateľa podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH boli zisteniami správcu dane spochybnené. Daňový subjekt dostatočne nepreukázal, že zdaniteľné obchody mu boli skutočne dodané dodávateľom uvedeným na predložených faktúrach a že tomuto dodávateľovi ich uskutočnením vznikla daňová povinnosť. V priebehu kontroly bol daňový subjekt oboznámený s dožiadaniami, ktoré správca dane zaslal v priebehu kontroly za účelom preverenia zdaniteľných plnení iným správcom dane a zároveň bol vyzvaný na predloženie dokladov a dôkazov ku zisteným plneniam, o ktorých má správca dane pochybnosti. Na ústnom pojednávaní zo dňa 26.04.2017 bola okrem oboznámenia s dožiadaniami daňovému subjektu položená otázka, či doložil k deklarovaným zdaniteľným plneniam, ktoré boli uvedené v zápisnici všetky doklady a písomnosti a či má k dispozícii ešte nejaké doklady a dôkazy, ktoré by preukázali ich plnenie a vylúčili pochybnosti správcu dane o ich uskutočnení. H. U. uviedol, že je v domnení, že ku uvedeným plneniam odovzdal všetky doklady. Uviedol, že po oboznámení sa s výsledkami dožiadaní a po vyjadrení pochybností o zdaniteľných plneniach zo strany správcu dane sa k uvedenej veci opäť vráti a bude hľadať všetky jemu dostupné možnosti o vyvrátení týchto pochybností zo strany správcu dane. Ďalej rozhodnutie správcu dane identifikuje, následne doložené doklady zo strany daňového subjektu dňa 11.05.2017. Správca dane predložené písomnosti vyhodnotil a skonštatoval, že ich predloženie nemalo dopad na to, či správca dane uznal, že zdaniteľné plnenie bolo uskutočnené dodávateľmi uvedenými na faktúrach, správca dane znovu podotkol, že nespochybňuje dodanie mäsa, ale dodávateľov, ktorí sú uvedení na faktúrach. Následne je v rozhodnutí správcu dane uvedený záver správcu dane k námietkam č. 4 a 5 daňového subjektu voči zisteniam v Protokole č. 101805694/2017 zo dňa 21.08.2017. Pokiaľ daňový subjekt namieta, že správca dane nevykonal navrhnuté dôkazy resp. v protokole sa s navrhnutými dôkazmi nevysporiadal, poukázal správca dane na § 24 daňového poriadku, podľa ktorého správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá na to, aby skutočnosti nevyhnutné pre účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. Daňový subjekt navrhol vo svojom vyjadrení zo dňa 23.05.2017 správcovi dane vykonať dôkazy, ktoré v čase prerušenia daňovej kontroly daňový poriadok správcovi dane neumožňuje vykonať. Keďže z dôvodu časovej náročnosti navrhovaných procesných úkonov - piatich svedeckých výpovedí v daňovej kontrole by správca dane nedodržal zákonnú lehotu na vykonanie daňovej kontroly, pristúpil správca dane k oboznámeniu daňového subjektu s výsledkom daňovej kontroly dňa 17.08.2017 a následne vypracoval protokol zo dňa 18.08.2017 a vydal protokol dňa 21.08.2017, ktorý spolu s výzvou doručil daňovému subjektu dňa 07.09.2017. Správca dane nedisponoval osobnými údajmi ďalších navrhovaných svedkov: H. R., J. T. a J. Y., potrebnými k ich predvolaniu, takéto údaje neposkytol správcovi dane daňový subjekt. V dôsledku uvedeného správca dane takéto dôkazy neuskutočnil. Správca dane uznal odpočítanie dane od dodávateľov LZLK s.r.o. a MALKO Slovakia s.r.o. ako aj Mozy Group, s.r.o. Vypočutie účtovníkov takýchto dodávateľov vyhodnotil ako úkon vzhľadom na výsledok hodnotenia. Správca dane neuznal odpočítanie dane z prijatých faktúr od dodávateľov MAOP s.r.o. a ZOTTO s.r.o. tak, ako je uvedené v protokole z daňovej kontroly z 21.08.2017. V tejto časti správca dane poukázal na svedeckú výpoveď svedka pána U. podľa zápisnice zo dňa 25.05.2016, ktorý svedok nevedel identifikovať osobu, ktorá viedla účtovníctvo spoločnosti v Bratislave, dokladmi nedisponoval, v zmysle zistení správcu bol jedinou oprávnenou osobou, ktorá uskutočňovala ekonomické podania finančnej správe. Správca dane vynaložil zákonné možnosti na získanie účtovných a daňových dokladov spoločnosti. Keďže nie je správcovi dane známe, ktoré osoby spracovávali účtovníctvo za uvedených dodávateľov, takéto svedecké výpovede nemohol uskutočniť. Ak takýmito informáciami nedisponoval, daňový subjekt mohol poskytnúť identifikačné údaje správcovi dane potrebné k ich predvolaniu. Daňový subjekt nevyužil svoje právo klásť svedkom otázky v zmysle § 25 ods. 4 daňového poriadku. Pokiaľ ide o vyjadrenie správcu dane k námietke č. 5 správca dane poukázal na protokol zo dňa 21.08.2017, a to na stranu 14 štvrtý odsek, kde je uvedené, že v súvislosti s vykonávanom kontrolou

správca dane vykonal dňa 01.02.2016 s kontrolovaným daňovým subjektom H. U. ústne pojednávanie, z ktorého je spísaná zápisnica č. 102467707/2016 zo dňa 01.02.2016. Daňový subjekt neodstránil pochybnosti správcu dane ohľadom deklarovaných plnení od dodávateľa ZOTTO s.r.o., preto aj dňa 17.08.2017 v zápisnici z ústneho pojednávania č. 101777858/2017, ktorej predmetom bolo oboznámenie s výsledkom daňovej kontroly je uvádzaná spoločnosť ZOTTO s.r.o. Vzhľadom k tomu, že v súvislosti s dodávateľom ZOTTO s.r.o. správca dane už vykonával zistenia, ktoré boli predmetom inej kontroly (NO DPH za zdaňovacie obdobie jún 2015), ale vykonávanej tiež u daňového subjektu H. správca dane z nich vychádzal aj v tejto kontrole. V rámci uvedenej kontroly správca dane spochybnil zdaniteľné obchody, ktoré podľa predložených faktúr mal uskutočniť dodávateľ ZOTTO s.r.o. Pochybnosti správcu dane o deklarovanom dodávateľovi mäsa - ZOTTO s.r.o. kontrolovaný daňový subjekt v priebehu kontroly nevyvrátil. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam správca dane v rámci vykonávanej kontroly v plnom rozsahu využil zistenia a závery, ku ktorým dospel vo vzťahu k deklarovanému dodávateľovi - ZOTTO s.r.o. v priebehu už vykonanej kontroly a doplnil ich o nové zistenia, ktoré sú podrobne popísané v protokole č. 101805694/17 zo dňa 21.08.2017 na strane 13 až 15. Na základe všetkých zistených a uvedených skutočností správca dane konštatuje, že nebolo preukázané, že zdaniteľné obchody sa uskutočnili tak, ako je deklarované na faktúrach: a) kontrolovaný daňový subjekt okrem tvrdenia, že mäso bolo dodané, čo správca dane nespochybňuje a faktúry za dodanie boli vystavené, nemal žiadne bližšie informácie o tom, či skutočným dodávateľom bola spoločnosť ZOTTO s.r.o., nepovažoval za potrebné to preverovať, v čase dodania bol stotožnený s tým, že dodávateľom mäsa bola práve táto spoločnosť, hoci o nej nemal bližšie informácie, b) spoločnosť ZOTTO v priebehu kontroly na adrese sídla bola a je nekontaktná a novým konateľom spoločnosti bol od 10.12.2015 R. A., občan Maďarskej republiky, c) spoločnosť ZOTTO bola na základe uznesenia Okresného súdu Žilina č. k. -34 zo dňa 12.12.2016 zrušená bez likvidácie a v zmysle bola dňa 13.01.2017 vymazaná z Obchodného registra, d) doklady spoločnosti ZOTTO s.r.o. za kontrolované obdobia, v ktorých boli deklarované zdaniteľné obchody, ktoré by potvrdili tvrdenie dodávateľa o zaúčtovaní a evidencii deklarovaných plnení nie sú k dispozícii, posledné daňové priznanie na DPH daňový subjekt podal za zdaňovacie obdobie december 2015, e) deklarovaný poddodávateľ spoločnosti ZOTTO s.r.o., teda spoločnosť CLEVE s.r.o. so správcom dane nekomunikuje a povinnosti voči správcovi dane si neplní. Od 11.09.2015 zmenila spoločníka a do OR bol zapísaný ako konateľ H. občan Maďarskej republiky. Subjekt Cleve s.r.o. na adrese sídla nebol zastihnutý, miestnym zisťovaným bolo zistené, že daňový subjekt na uvedenej adrese nemá prenajaté žiadne priestory, na uvedenej adrese je len prenajatá poštová schránka. Výsledky zistení správcu dane vo vyrubovacom konaní nemali vplyv na výsledok kontroly za kontrolované zdaňovacie obdobie máj 2015. V rámci záverov vo vyrubovacom konaní po odvolacom konaní poukázal správca dane na to, že z označených rozhodnutí druhostupňového orgánu vo veci zo dňa 08.10.2019 vyplýva, že tento vrátil vec správcovi dane na ďalšie konanie za účelom odstránenia procesného pochybenia formou opätovného vypočutia svedka konateľa dodávateľa tovaru pána U. Y., pričom v súlade s daňového poriadku o výsluchu svedka má správca dane včas a riadne vyrozumieť splnomocneného zástupcu daňového subjektu tak, aby nemal upreté právo byť prítomný, vyjadrovať sa ku všetkým skutočnostiam a klásť svedkovi otázky. Svedok bol vypočutý vo veci preverovania zdaniteľných obchodov medzi spoločnosťou ZOTTO s.r.o. a daňovým subjektom, ktoré mali byť uskutočnené v roku 2015. Z obsahu výpovede svedka je zrejmé, že prevažujúcim predmetom podnikateľskej činnosti spoločnosti ZOTTO bolo obchodovanie s mäsom. Faktúry spoločnosti ZOTTO, ktoré mu správca dane predložil pri pojednávaní k nahliadnutiu vystavil a podpísal osobne. Podľa vyjadrenia svedka spoločnosť ZOTTO s.r.o. účtovala, pričom účtovníctvo svedok k dispozícii nemá, pretože bolo odovzdané pri prevode obchodného podielu. Svedok nevedel uviesť kto v roku 2015 viedol účtovníctvo ZOTTO s.r.o. a kto podával daňové priznania, nepamätal si. Objednávky pre predmetné dodávky boli uskutočňované telefonicky, nepamätá si, kto tovar objednával a tiež si nepamätá kto zabezpečoval prepravu, nepamätal si ani kde bola uskutočnená nakládka, akými vozidlami bola preprava uskutočnená. Miesto vykládky bližšie nešpecifikoval, pretože si nepamätal, úhrada faktúr bola cez účet. Akým spôsobom prebiehala dodávka tovaru od Cleve s.r.o. pre ZOTTO s.r.o. sa nepamätal. Daňový subjekt cestou splnomocneného zástupcu položil svedkovi dve otázky, a to či si spoločnosť ZOTTO s.r.o. za obdobie, kedy bol svedok jej konateľom splnila povinnosť voči správcovi dane, na čo svedok odpovedal áno, a či v prípade, že výsledkom daňového priznania DPH bola vlastná daňová povinnosť k úhrade, bola táto uhradená, na čo svedok odpovedal, že áno bola. Nakoľko výsledkom výpovede svedka pána U. neboli žiadne nové zásadné a iné zistenia ako v daňovej kontrole a vo vyrubovacom konaní po daňovej kontrole, správca dane tieto vyhodnotil tak, že za zdaňovacie obdobia máj 2015 a júl až november 2015 prijal rovnaký

záver ako v predošlom vyrubovacom konaní. Daňový subjekt dostatočne nepreukázal, že zdaniteľné obchody mu boli skutočne dodané dodávateľom ZOTTO s.r.o. uvedeným na predložených dokladoch, a že tomuto dodávateľovi ich uskutočnením vznikla daňová povinnosť podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH, čo je jedna zo základných podmienok potrebných k tomu, aby bolo možné naplniť právo na odpočítanie dane. Správca dane preto zotrval na závere o vyčíslení celkového rozdielu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie máj 2015 v sume 6.356,56 Eur.

2. Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky (ďalej ako správny orgán druhého stupňa alebo odvolací správny orgán alebo žalovaný) rozhodnutím Číslo: 100480844/2021 zo dňa 23.03.2021 potvrdilo rozhodnutie správcu dane po podanom odvolaní žalobcu. Žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia zosumarizoval argumenty žalobcu v podanom odvolaní s poukazom na bod I. až XIV. odvolania, ako aj zistenia správcu dane a závery správcu dane vo vzťahu ku skonštatovaným zisteniam. Ku konkrétnym odvolacím námietkam uviedol, že podľa neho správca dane pri výkone daňovej kontroly ako aj vo vyrubovacích konaniach všetky dôkazy a zistené skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane hodnotil v ich vzájomnej súvislosti a prihliadal na všetko čo v daňovom konaní vyšlo najavo. Samotné faktúry sú pri dokazovaní pri uplatňovaní práv v zmysle hmotnoprávneho zákona (zákona o dani z pridanej hodnoty) nepostačujúce. Poukázal na úpravu podľa § 19 ods. 1, § 49 ods. 1, ods. 2 písm. a) a § 51 ods. 1 písm. a) všetko zákona o DPH. Platiteľom deklarované dodania tovaru od spoločnosti ZOTTO s.r.o. a s ním spojené právo nakladať s tovarom ako vlastník, vznik daňovej povinnosti zo zdaniteľného plnenia na strane dodávateľa podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH, boli zisteniami správcu spochybnené. Odvolací orgán v predmetom prípade mal za preukázané, že rozhodujúcimi dôkazmi, z ktorých správca dane vychádzal pri vylúčení faktúr z nároku na odpočítanie dane od dodávateľa ZOTTO s.r.o. bolo zistenie, že priamy dodávateľ tovaru (mäsa) žiadnymi dôkazmi nepreukázal nadobudnutie tovaru, jeho pôvod od koho predmetný tovar bol zakúpený, doklady spoločnosti ZOTTO s.r.o. za kontrolované obdobia, v ktorých boli deklarované zdaniteľné obchody neboli predložené a správcom dane bolo zistené, že tieto nie sú k dispozícii. Posledné daňové priznanie na DPH bolo podané za zdaňovacie obdobie december 2015, spoločnosť ZOTTO s.r.o. bola dňa 12.12.2016 zrušená bez likvidácie a 13.01.2017 bola vymazaná z Obchodného registra. Spoločnosť ZOTTO s.r.o. v priebehu kontroly zmenila konateľa spoločnosti, na adrese je nekontaktná a novým konateľom spoločnosti bol od 10.12.2015 R. A., občan Maďarskej republiky. Nebolo preukázané kto prepravu tovaru vykonal, odvolávajúci sa aj ako dodávateľ tovaru nevedeli uviesť akými vozidlami bol tovar prepravovaný, nevedeli uviesť mená vodičov, ktorí prepravu mali realizovať. V predmetnej veci bol na podklade vykonaného dokazovania správcom dane spochybnený reálny základ zdaniteľných plnení priamo medzi deklarovaným dodávateľom a odvolávajúcim sa, a to aj v rámci subdodávateľských stupňov zdaniteľných obchodov. Odvolávajúci sa teda žiadnymi relevantnými dôkazmi nevyvrátil správcom dane zistené skutočnosti, na základe ktorých bola spochybnená realizácia zdaniteľných obchodov. Správca dane preveroval predložené doklady zo strany žalobcu v nadväznosti na dodávateľa ZOTTO s.r.o. a následne na jeho subdodávateľa - Cleve s.r.o. Žalovaný zdôraznil, že zo zásady skutočného obsahu právneho úkonu rozhodujúceho pre určenie dane vyplýva, že z daňového hľadiska je rozhodujúca reálna existencia plnenia prijatá od platiteľa, ktorý fakturoval zdaniteľné plnenie. Ide o ekonomickú podstatu daňovej transakcie, ktorú zákon uprednostňuje pred formou a právnym titulom, na základe ktorého bola uskutočnená. Potreba skúmania ekonomického dôvodu daňovej transakcie sa prejavuje ako súčasť zásady posudzovania právneho úkonu podľa jeho obsahu. Žalovaný zdôraznil, že pokiaľ ide o dokazovanie v daňovom konaní dôkaznú povinnosť má prioritne daňový subjekt. Na tomto mieste odôvodnenia žalovaný poukázal i na úpravu podľa a zdôraznil, že základnou zásadou obchodného práva je zásada poctivého obchodného styku, čo znamená, že základným predpokladom pre riadne fungovanie obchodnej spoločnosti je to, že štatutárny orgán obchodnej spoločnosti musí mať vedomosť o subjektoch, v spolupráci s ktorými podniká. Je povinný viesť evidenciu, uskutočňovať svoju činnosť a preverovať si svojich obchodných partnerov tak, aby v každej situácii mal dostatočné podklady pre to, aby riadne preukázal existenciu resp. vznik nárokov a povinností v zmysle daňových zákonov. Konkrétne k námietke v bode 1 odvolania poukázal na úpravu podľa daňového poriadku, podľa ktorej správca dane z daňovej kontroly vyhotoví protokol, ktorý obsahuje výsledok daňovej kontroly vrátane vyhodnotenia dôkazov. Protokol sa nevyhotovuje, ak je daňová kontrola ukončená podľa a daňového poriadku. Spolu s protokolom doručí správca dane daňovému subjektu výzvu na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole ak zákon neustanovuje inak, pričom vo výzve určí lehotu nie kratšiu ako 15 pracovných dní od jej doručenia, v ktorej sa má kontrolovaný subjekt vyjadriť k zisteniam uvedeným v protokole a označiť dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia, ktoré nemohol v

priebehu daňovej kontroly predložiť. V predmetnej daňovej kontrole boli vyhotovené dva protokoly jeden pre kontrolované zdaňovacie obdobia, kde bol zistený rozdiel dane (január až december 2013, január až október 2014, máj 2015 a júl až november 2015) a druhý, kde rozdiel dane zistený nebol, teda protokol bez nálezu za zdaňovacie obdobie november až december 2014, január až apríl 2015 a december 2015. V súvislosti s námietkou podľa bodu II. odvolania poukázal žalovaný na úpravu podľa § 60 ods. 1 daňového poriadku a skonštatoval, že z podania žalobcu zo dňa 18.08.2017 nevyplynuli informácie odôvodňujúce zaujatosť zamestnancov, ktorí vykonávali daňovú kontrolu a následné vyrubovacie konanie voči daňovému subjektu. Uviedol, že protokoly z daňovej kontroly boli vypracované a odoslané na schválenie dňa 18.08.2017, teda pred doručením námietky zaujatosti voči zamestnancom správcu dane. Vo vzťahu k námietke podľa bodu III. odvolania poukázal na úpravu podľa § 46 ods. 10, § 61 ods. 1 písm. b), ods. 3 a ods. 5 všetko daňového poriadku. Uviedol, že v danom prípade správca dane prerušil vykonávanú daňovú kontrolu rozhodnutím č. 100905586/2017 zo dňa 16.05.2017 odo dňa 18.05.2017 do dňa získania informácií potrebných pre správne určenie dane. Uvedené rozhodnutie bolo odovzdané na poštovú prepravu dňa 17.05.2017 a oznámením zo dňa 14.07.2017 oznámil daňovému subjektu, že pominuli dôvody, pre ktoré sa daňová kontrola prerušila a pokračuje vo výkone daňovej kontroly. K námietke podľa bodu IV. odvolania poukázal žalovaný na úpravu podľa § 24 daňového poriadku, podľa ktorej správca dane vedie dokazovanie pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné pre účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. Pokiaľ žalobca namietal, že správca dane vykonal niektoré dôkazy až vo vyrubovacom konaní a nie v daňovej kontrole, žalovaný uviedol, že daňový subjekt takéto návrhy nenavrhol vo svojom vyjadrení k protokolu, ale namietal ich nevykonanie v rámci daňovej kontroly, čím správca dane svojim postupom znemožnil odvolávajúcemu sa uplatniť si svoje práva tak, ako mu prináležia počas daňovej kontroly. Žalovaný skonštatoval, že správca dane postupoval v súlade s daňovým poriadkom a daňovú kontrolu ukončil podľa dôkazov vykonaných ku dňu vyhotovenia protokolu z daňovej kontroly a tento postup bol zvolený z dôvodu zachovania ročnej lehoty na výkon daňovej kontroly. V rámci následného vyrubovacieho konania správca dane vykonal dokazovanie na návrh odvolávajúceho t.j. vypočutie navrhovaných svedkov, pričom správca dane nedisponoval osobnými údajmi navrhnutých svedkov, tieto neposkytol ani odvolávajúci sa. Počas vyrubovacieho konania mal daňový subjekt možnosť predkladať ďalšie dôkazy a navrhovať doplnenie dokazovania. Správca dane pri ukončení daňovej kontroly postupoval v súlade s ustanoveniami § 46 daňového poriadku a vo vyrubovacom konaní v súlade s ustanovením § 68 ods. 3 daňového poriadku, preto vznesenú námietku považuje za irelevantnú. Pokiaľ ide o bod V. odvolania žalovaný uviedol, že tvrdenie odvolávajúceho sa je nepravdivé, pretože z Protokolu č. 101805694/2017 zo dňa 21.08.2017, a to zo strany 14 vyplýva, že dňa 01.02.2016 správca dane vykonal ústne pojednávanie v súvislosti s výkonom daňovej kontroly o čom vyhotovil zápisnicu o ústnom pojednávaní č. 10246777/2016, v ktorej odvolávajúceho informoval o zistených skutočnostiach, medzi ktorými boli aj pochybnosti zistené vo vzťahu k dodávateľovi ZOTTO, preto aj dňa 17.08.2017 v zápisnici z ústneho pojednávania č. 101777858/2017, ktorej predmetom bolo oboznámenie s výsledkom daňovej kontroly je uvádzaná spoločnosť ZOTTO s.r.o. Odvolávajúci sa pochybnosti zistené vo vzťahu k uvedenému dodávateľovi nijakým spôsobom nevyvrátil, predmetnú námietku preto odvolací orgán považuje za neopodstatnenú. Pokiaľ ide o námietky v bodoch VI. až VII. odvolania poukázal žalovaný na postup správcu dane a skonštatoval, že mal za preukázané, že správca dane vo veci vykonal rozsiahle preverenie a dokazovanie, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa základných zásad správy daní v súlade s ustanovením § 3 daňového poriadku. Uviedol preukázané kontrolné zistenia do protokolu, voľne hodnotil svoje zistenia, dôkazy jednotlivo, ako aj vo vzájomných súvislostiach (§ 3 ods. 3 daňového poriadku), ktoré vyhodnotil predovšetkým na stranách 9 až 11 a 15 až 17 protokolu a dospel k záveru, že odvolávajúcim sa došlo k porušeniu hmotnoprávnych predpisov zákona o DPH. Dôsledkom porušenia § 49 ods. 1 zákona o DPH neuznal odpočítanie dane v jednotlivých zdaňovacích obdobiach. Žalovaný považuje postup vyhodnotenia dôkazov správcom dane za zákonný. Pokiaľ ide o námietky obsiahnuté v bode VIII. a IX. odvolania, poukázal žalovaný na podmienky na odpočítanie dane z nákupu tovaru alebo služby, ktoré sú zadefinované v § 49 až 55 zákona o DPH, pričom jednou z nich je vznik daňovej povinnosti u dodávateľa (§ 49 ods. 1 zákona o DPH). Vykonaným preverovaním sa nepreukázalo, že sa zdaniteľné obchody deklarované na predmetných preverovaných faktúrach uskutočnili tak, ako je na nich uvedené a že dodávateľovi uvedenému na faktúrach vznikla daňová povinnosť. V tejto časti opätovne poukázal na zásadu poctivého obchodného styku, v zmysle ktorej si odvolávajúci sa mohol a mal preveriť svojich dodávateľov. Vo vyrubovacom konaní správca

dane uskutočnil dôkazy, ktoré boli navrhované odvolávajúcim sa, avšak týmito svedeckými výpoveďami neboli zistené skutočnosti, ktoré by mali vplyv na zmenu výroku rozhodnutia. Pokiaľ ide o námietky v bode X. odvolania, žalovaný uviedol, že aktualizovaný zoznam platiteľov dane z pridanej hodnoty, u ktorých nastali dôvody na zrušenie registrácie pre DPH zverejňuje Finančné riaditeľstvo SR na svojej internetovej stránke v zmysle § 52 ods. 6 daňového poriadku. V zozname je uvedené meno a priezvisko fyzickej osoby, jej trvalý pobyt alebo miesto podnikania ak je odlišné od trvalého pobytu alebo obchodné meno alebo názov právnickej osoby a jej sídlo, identifikačné číslo organizácie, identifikačné číslo pre daň platiteľa dane z pridanej hodnoty, dátum zverejnenia v zozname, ktorý je generovaný automaticky systémom v deň zverejnenia, kalendárny rok, v ktorom nastali dôvody a zrušenie registrácie. Podľa § 52 ods. 7 daňového poriadku platiteľa DPH, ktorý je zverejnený v zozname podľa ods. 6 finančné riaditeľstvo vymaže z tohto zoznamu, ak odpadli dôvody, na základe ktorých bol v tomto zozname zverejnený a súčasne v období šiestich po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov platiteľ dane neporušil povinnosti pri daňovej kontrole, neporušil povinnosť podať daňové priznanie alebo kontrolný výkaz ani povinnosť zaplatiť vlastnú daňovú povinnosť a bol zastihnuteľný na adrese sídla, miesta podnikania alebo na adrese prevádzkarne alebo ak mu bola zrušená registrácia k dani z pridanej hodnoty. K námietke v bode XI. odvolania žalovaný skonštatoval, že namietané pochybenie zo strany správcu dane nevzhliadol. Zároveň poukázal na úpravu podľa § 71 daňového poriadku, podľa ktorej v prípade, ak by k namietanej situácii došlo mal odvolávajúci sa možnosť podať námietku. Pokiaľ ide o námietku v bode XII. odvolania žalovaný skonštatoval, že správca dane neporušil namietanú trojmesačnú lehotu na vydanie rozhodnutia tak, ako to uvádza odvolávajúci sa. Pokiaľ ide o námietku v bode XIII. odvolania žalovaný poukázal na skutočnosť, že rozhodnutia boli vydané za zdaňovacie obdobia uvedené v oznámení o daňovej kontrole zo dňa 13.06.2016, u ktorých prebehlo vyrubovacie konanie podľa § 68 daňového poriadku. Postup správcu dane pri vydaní rozhodnutí bol zákonný a v súlade s citovaným zákonným ustanovením § 68 (§ 68 daňového poriadku). Pokiaľ ide o námietky v bode XIV. a XV. odvolania k týmto sa žalovaný nevyjadril, nakoľko sa jedná o námietky týkajúce sa výsledkov daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie jún 2015.

3. Podaním zo dňa 07.06.2021 podal žalobca včas všeobecnú správnu žalobu, ktorou navrhol preskúmať zákonnosť viacerých rozhodnutí žalovaného a tieto rozhodnutia zrušiť a vec vrátiť daňovému úradu na ďalšie konanie. Samostatným uznesením sp. zn. zo dňa 13.10.2021, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 19.10.2021, vylúčil správny súd na základe aplikácie - ďalej len , na samostatné konanie konania o správnej žalobe tak, že predmetom prieskumu zákonnosti v tejto veci zostalo už len rozhodnutie žalovaného. Žalobca na odôvodnenie predloženej správnej žaloby uviedol, že napadnuté rozhodnutie je nezákonné pre nedostatočné zistenie skutkového stavu, nesprávne právne posúdenie veci a pre podstatné porušenie ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia, v nadväznosti na čo je žalobca ukrátený na svojich právach. Žalobca poukázal na SR, v zmysle ktorej úpravy dane a poplatky možno ukladať len zákonom a na základe zákona. V nadväznosti na to, ak daňový úrad nepostupuje podľa zákona a poruší niektorú zo svojich zákonom ustanovených povinností, neumožní daňovému subjektu realizáciu niektorého z jeho zákonných práv, je rozhodnutie daňového úradu završujúce daňovú kontrolu nezákonné. V tejto časti žalobca poukázal na závery podľa nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. z 18.09.2008, nález Ústavného súdu SR sp. zn. zo dňa 16.12.2015, nález Ústavného súdu SR sp. zn. zo dňa 16.12.2008 a závery podľa rozsudku NS SR sp. zn. M-Sž do V1/00. Žalobca uviedol, že pokiaľ formálny úkon správcu dane, ktorý zákon upravuje pri daňovej kontrole nie je vykonaný v súlade so zákonom, potom ani rozhodnutie správcu dane nemožno považovať za zákonné. Zákonnosť rozhodnutia je podmienená zákonnosťou postupu, v ktorej časti žalobca poukázal na závery podľa rozsudkov NS SR sp. zn. , , , a . Pri ukladaní daní nemožno rozlišovať väčšiu alebo menšiu nezákonnosť, väčšiu alebo menšiu závažnosť procesného pochybenia. Žalobca s poukazom na SR zdôraznil, že Slovenská republika je právny štát a zdôraznil princíp právnej istoty. Tiež poukázal na závery podľa rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. . Uviedol, že ak SR uvádza, že dane možno ukladať zákonom alebo na základe zákona, je legitímnym očakávaním daňového subjektu, že správca dane a žalovaný budú od začatia daňového konania až do skončenia odvolacieho konania postupovať striktne podľa zákona. Ak tak nepostupujú alebo zákon vykladajú extenzívne () nemožno ich rozhodnutie považovať za zákonné. V tejto časti žalobca poukázal na závery podľa rozsudkov NS SR sp. zn. , , ,

a . Ukladanie daní je de facto odnímaním časti nadobudnutého vlastníctva, čo predstavuje zásah do základných práv a slobôd daňového subjektu, konkrétne do jeho práva vlastniť majetok a pokojne ho užívať. Žalobca vzniesol následne tieto konkrétne námietky, ktoré uplatnil už aj v rámci odvolacieho konania v administratívnom konaní:

- žalobca tvrdí, že rozhodnutie o prerušení daňovej kontroly č. 100905586/2017 zo dňa 16.05.2017 nebolo vyhotovené v súlade so zákonom, pretože bolo vydané skôr ako príslušný orgán zaslal žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií (ďalej len MVI) príslušnému orgánu iného členského štátu,

- žalobca tvrdí, že protokol bol vyhotovený v čase, kedy bola žalobcom podaná námietka zaujatosti proti kontrolným pracovníčkam správcu dane, čo predstavuje porušenie úpravy podľa § 60 ods. 5 daňového poriadku,

- žalobca tvrdí porušenie úpravy podľa § 45 ods. 6 daňového poriadku zo strany správcu dane a

- žalobca tvrdí, že boli splnené všetky zákonné podmienky na uplatnenie nároku na odpočítanie dane žalobcom pri nákupe tovaru od dodávateľa uvedeného na faktúre s poukazom na judikatúru Najvyššieho súdu SR a Súdneho dvora EÚ. Vo vzťahu k prvej námietke ďalej žalobca uviedol, že žalovaný poukázal pri vysporiadaní sa s ňou ako s odvolacou námietkou na úpravu podľa § 61 daňového poriadku. Žalobca v správnej žalobe tvrdí, že sa žalovaný nevysporiadal s námietkou, podľa ktorej rozhodnutie o prerušení daňovej kontroly nemôže byť vydané skôr, ako príslušný orgán - Finančné riaditeľstvo, zašle žiadosť o MVI (medzinárodná výmena informácií - poznámka správneho súdu) príslušnému orgánu členského štátu. Rozhodnutie žalovaného neobsahuje náležitosť podľa § 63 ods. 5 daňového poriadku, a to konkrétne vysporiadanie sa s námietkou žalobcu v nadväznosti na úpravu podľa § 74 ods. 2 daňového poriadku. MVI sa uskutočňuje mimo právny rámec daňového poriadku, v ktorej časti poukázal žalobca v správnej žalobe na závery podľa rozsudku NSS ČR sp. zn. zo dňa 16.11.2010 a uviedol, že MVI je na daňovom konaní nezávislým procesom z čoho vyplýva, že pokiaľ sa správca dane rozhodne prerušiť daňovú kontrolu už v deň vyhotovenia rozhodnutia o prerušení, musia byť splnené podmienky uvedené v osobitnom predpise. Orgánom, ktorý rozhoduje, že je potrebné získať informácie podľa osobitného predpisu je Finančné riaditeľstvo SR. Ku prerušeniu daňovej kontroly teda nemôže dôjsť už zaslaním e-mailu Finančnému riaditeľstvu SR správcom dane, ale až keď Finančné riaditeľstvo SR pošle žiadosť o MVI príslušnému orgánu členského štátu, a to spôsobom podľa článku 8 nariadenia Rady (EU) č. 904/2010, teda formulárom prijatým Európskou komisiou. Ak by tento spôsob nebol dodržaný, neboli by podmienky pre prerušenie daňovej kontroly podľa § 61 ods. 1 písm. b) daňového poriadku splnené. Z toho vyplýva, že na prerušenie daňovej kontroly podľa § 61 ods. 1 písm. b) daňového poriadku musia byť splnené dve podmienky: 1. Finančné riaditeľstvo SR musí zaslať žiadosť o MVI príslušnému orgánu členského štátu a 2. musí tak učiniť vzorovým formulárom prijatým Európskou komisiou. V tejto časti žalobca poukázal na závery podľa rozsudkov NS SR sp. zn. zo dňa 21.02.2019 konkrétne bod 48., sp. zn. zo dňa 27.02.2019 konkrétne bod 74., sp. zn. zo dňa 26.06.2019 konkrétne bod 46. a sp. zn. zo dňa 10.09.2019 konkrétne bod 48. V nadväznosti na tieto rozhodnutia uviedol, že daňovú kontrolu by mal správca dane prerušiť dňom odoslania žiadosti príslušnému orgánu cudzieho štátu a pokračovať v nej dňom doručenia odpovede. V prejednávanej veci bola daňová kontrola prerušená rozhodnutím správcu dane zo dňa 16.05.2017, a to odo dňa 18.05.2027, avšak žiadosť o MVI bola odoslaná až 23.05.2017, z čoho vyplýva, že rozhodnutie o prerušení daňovej kontroly je v rozpore s úpravou podľa § 61 ods. 1 písm. b) daňového poriadku. Lehota na výkon daňovej kontroly plynula ďalej, teda i počas nezákonného prerušenia daňovej kontroly a nebola dodržaná lehota na vykonanie daňovej kontroly. K druhej námietke žalobca v správnej žalobe uviedol, že poukazuje na úpravu podľa § 60 ods. 5 daňového poriadku, pričom skonštatoval, že vyhotovenie protokolu nie je nevyhnutným úkonom v zmysle úpravy § 60 ods. 5 daňového poriadku. Žalobca tvrdí, že odôvodnenie žalovaného v jeho rozhodnutí je zavádzajúce a nepravdivé. Žalobca poukázal na úpravu podľa § 46 ods. 8 daňového poriadku. Uviedol, že protokol vyhotovujú v praxi pracovníci správcu dane, ktorí sú poverení výkonom daňovej kontroly. Tu to boli Z.. D. Y. a Z.. J. Y. J.. Právna úprava, konkrétne daňový poriadok, neumožňuje zasielať vypracovaný protokol na schválenie ani priamemu ani nepriamemu nadriadenému a zasahovať tým do obsahu protokolu vyhotoveného zamestnancami správcu dane. Správca dane nepredložil žiaden dôkaz o vyhovení protokolu už dňa 18.08.2017 Z.. Y. a Z.. Y. J. okrem poznámky uvedenej v závere protokolu. Dátum vloženia protokolu do informačného systému Finančnej správy SR poverenými pracovníkmi, ktorým momentom bolo protokolu pridelené číslo 101805694/2017, teda deň 21.08.2017 je podľa tvrdenia žalobcu potrebné považovať za deň vypracovania protokolu.

K tretej námietke žalobca v správnej žalobe uviedol, že správca dane poukázal na zápisnicu o ústnom pojednávaní číslo 10246777/2016 vo vzťahu ku spochybneniu dodávateľa ZOTTO, s.r.o. Žalobca zdôraznil obsah zápisnice o ústnom pojednávaní č. 102467707/2017 zo dňa 01.02.2017, v ktorej podľa jeho tvrdenia nie sú uvedené žiadne pochybnosti vo vzťahu k dodávateľovi ZOTTO, s.r.o. Až v zápisnici č. 101777858/2017 zo dňa 17.08.2017 sa prvýkrát v priebehu daňovej kontroly objavujú pochybnosti o dodaní tovaru žalobcu dodávateľom ZOTTO, s.r.o., pričom splnomocnený zástupca žalobcu chcel využiť právo nazrieť do spisu podľa § 23 daňového poriadku, avšak mu toto bolo pracovníčkami správcu dane upreté. Žalobca v tejto časti zdôraznil predmet ústneho pojednávania, ktoré sa uskutočnilo dňa 17.08.2017 a o ktorom bola spísaná zápisnica č. 101777858/2017, ktorým bolo oboznámenie s výsledkami kontroly DPH, pričom táto zápisnica mala slúžiť pre uplatnenie práva žalobcu podľa § 45 ods. 1 písm. f) daňového poriadku a na to bolo potrebné, aby bol so zistenými skutočnosťami oboznámený. Žalobca zdôraznil odlišnosť právnej úpravy inštitútov podľa § 45 ods. 1 písm. f) a podľa § 46 ods. 5 daňového poriadku. Aj keď v zápisnici z ústneho pojednávania č. 101777858/2017 zo dňa 17.08.2017 už sú vyjadrené pochybnosti správcu dane vo vzťahu k jeho dodávateľom, úplne absentuje výzva na odstránenie pochybností. Správca dane nevytvoril časový priestor, aby sa daňový subjekt mohol so zisteniami a pochybnosťami oboznámiť a po nazretí do spisu sa k nim vyjadriť. Takýmto postupom správca dane uprel žalobcovi práva podľa § 45 ods. 1 písm. f) daňového poriadku a tiež týmto postupom došlo k porušeniu povinnosti správcu dane podľa § 46 ods. 5 daňového poriadku, čo spôsobuje nezákonnosť daňovej kontroly a vyrubovacieho konania. Vo vzťahu ku štvrtej námietke žalobca v správnej žalobe uviedol, že namieta záver správcu dane a žalovaného, podľa ktorého priamy dodávateľ žalobcu, teda subjekt ZOTTO s.r.o. nepreukázal žiadnymi dôkazmi nadobudnutie tovaru, ktorý bol následne odpredaný žalobcovi. Žalobca poukazuje na mnohé rozhodnutia Súdneho dvora EU, v ktorých sa zdôrazňuje, že dôsledné skúmanie reálnosti obchodov pre odpočet DPH v súvislosti s bojom proti daňovým podvodom nie je možné založiť na systéme zodpovednosti bez zavinenia, ktorý prekračuje rozsah nevyhnutný na ochranu verejných financií. V tejto časti žalobca poukazuje na ním tvrdené závery vyplývajúce z rozhodnutí NS SR sp. zn. , , , , a , NSS ČR sp. zn. a SD EU sp. zn. C-80/11, C-142/11, C-439/04 a C-354/03. Žalobca tvrdí, že vzhľadom na nespochybniteľnú existenciu materiálneho plnenia nemal vedomosť a ani nemohol vedieť, že sa svojou účasťou na obchodoch s dodávateľom ZOTTO s.r.o. zúčastňuje na nejakom podvodnom konaní resp. na zneužití práva. Oproti námietkam uplatneným v odvolaní a rozvinutým v podanej správnej žalobe tak, ako vyplýva z vyššie uvedeného žalobca v správnej žalobe vymedzil ďalšiu piatu námietku v odvolacom konaní, v rámci administratívneho konania neuplatnenú, avšak spôsobilú uplatnenia v nadväznosti na žalobcom označené závery vyplývajúce z uznesenia NS SR sp. zn. , podľa ktorých v správnej žalobe možno uplatniť aj námietky, ktoré neboli vznesené v odvolacom konaní v rámci administratívneho konania. Takto žalobca uplatnil námietku, v obsahu ktorej zdôraznil dôvod prvého rozhodnutia žalovaného o zrušení prvého rozhodnutia správcu dane v tejto veci pre neupovedomenie splnomocneného zástupcu žalobcu o zmene termínu výsluchu svedka a pre iné procesné pochybenia. Žalobca v tejto časti zdôraznil, že účelom vyrubovacieho konania nie je opakovanie vykonávania dôkazov vykonaných už v daňovej kontrole. Vyrubovacie konanie ovláda prejednacia a nie vyhľadávacia (vyšetrovacia) zásada. Dokazovanie vo vyrubovacom konaní je možné uskutočniť len podľa § 68 ods. 3 daňového poriadku, teda ak to daňový subjekt navrhuje vo vyjadrení k protokolu, pričom žalobca takýto návrh neučinil.

4. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 31.03.2022. Uviedol, že daňovou kontrolou bolo zistené, že si žalobca uplatnil odpočet z dodávateľských faktúr za dodávky mäsa od dodávateľa ZOTTO s.r.o. Odpočet nebol priznaný pre porušenie úpravy podľa § 49 ods. 1, ods. 2 písm. a) zákona o DPH. Priamy dodávateľ ZOTTO s.r.o. nepreukázal nadobudnutie tovaru, jeho pôvod, od koho bol tovar nakúpený. Žalovaný uviedol, že neboli vyvrátené pochybnosti správcu dane a zdôraznil posudzovanie právneho úkonu podľa obsahu. Taktiež zdôraznil dôkaznú povinnosť daňového subjektu, pričom uviedol, že správca dane požadoval po daňovom subjekte štandardné dôkazy. Zdôraznil zásadu poctivého obchodného styku v nadväznosti na úpravu . Pochybnosti správcu dane sa týkali dodávky mäsa deklarovaným dodávateľom ZOTTO s.r.o. a boli jasne a logicky sformulované, boli odôvodnené a žalobca bol s nimi oboznámený. Sporné faktúry od deklarovaného dodávateľa ZOTTO s.r.o. nemajú ekonomické opodstatnenie, boli vystavené bez riadneho podnikateľského dôvodu. Vo vzťahu ku konkrétnym žalobným námietkam žalovaný uviedol, že judikatúra uvádzaná žalobcom vo vzťahu zásade zákonnosti je bez aplikácie na konkrétny prípad. Z porušeniami v súvislosti s prerušením

daňovej kontroly s úpravou podľa § 45 ods. 6 daňového poriadku a námietkou zaujatosti sa žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia vysporiadal. Prerušenie bolo zákonné, v ktorej časti poukázal na úpravu podľa § 61 ods. 1 písm. b) ods. 3, § 46 ods. 10 všetko daňového poriadku. Uviedol, že pokiaľ je daňová kontrola prerušená, lehoty neplynú v zmysle úpravy § 61 ods. 5 daňového poriadku. Závery podľa rozhodnutia NS SR sp. zn. podľa tvrdenia žalovaného na vec nedopadajú. Zistenia vo vzťahu k subjektom Mozy Group, s.r.o. a Malko Slovakia s.r.o. na základe medzinárodnej výmeny informácií nemali dopad na deklarované zdaniteľné plnenie a ani na vyrubený rozdiel dane, čo je uvedené v protokole z daňovej kontroly a z tohto dôvodu to nebolo uvádzané v rozhodnutí žalovaného. Rozpor s úpravou § 63 ods. 5 daňového poriadku teda nie je možné skonštatovať. Vo vzťahu ku ostatným námietkam v správnej žalobe žalovaný v rámci svojho vyjadrenia k žalobe uviedol, že sú totožné s odvolacími námietkami a vyjadril sa k nim už vo svojom rozhodnutí. Správca dane neskonštatoval podozrenie na daňový podvod, ale vychádzal pri svojom rozhodnutí z neuznania odpočítania pre porušenie - nesplnenie hmotnoprávnych podmienok odpočtu podľa § 49 zákona o DPH. Žalovaný postupoval pri rozhodnutí o odvolaní v súlade s úpravou § 74 ods. 4 daňového poriadku.

5. Podaním zo dňa 28.05.2022 učinil žalobca repliku po nastúpení účinkov koncentrácie rozsahu a dôvodov správnej žaloby v zmysle úpravy podľa . Žalobca v obsahu repliky uviedol, že nebola dodržaná lehota na vykonanie daňovej kontroly z dôvodu nezákonnosti prerušenia daňovej kontroly a v tejto časti poukázal na závery podľa rozhodnutia NS SR sp. zn. konkrétne bod 48., konkrétne bod 74., konkrétne bod 46. a konkrétne bod 48. K záverom podľa rozsudku NS SR sp. zn. žalobca skonštatoval, že žalovaný nepochopil podstatu námietky žalobcu, ktorý tvrdí, že keďže daňová kontrola má na vykonanie stanovenú zákonnú lehotu je potrebné, aby bola daňová kontrola prerušená len z účelných dôvodov a ak správca dane neuvedie zistenia MVI, pre realizáciu ktorých bola daňová kontrola prerušená v odôvodnení svojho rozhodnutia, nie je možné posúdiť vplyv zistení MVI na konečné rozhodnutie, a tým účelnosť prerušenia a rozhodnutie správcu dane nie je čo do náležitostí bez uvedenia týchto skutočností, teda konkrétnych zistení vyplývajúcich z MVI v súlade s úpravou daňového poriadku. Žalobca podľa repliky trvá na eurokonformnom výklade zákona o DPH, tvrdí, že nedošlo k daňovému úniku ani k daňovému podvodu, o ktorom by žalobca vedel alebo mohol vedieť. Úprava podľa daňového poriadku nič neprikazuje, nezakazuje, ide o oprávňujúcu normu. Pre uplatnenie odpočtu pri tuzemskom nadobudnutí tovaru stanovuje úprava zákona o DPH podmienku, aby daňový subjekt použil nadobudnutý tovar alebo prijatú službu pre účely svojej podnikateľskej činnosti a daň voči nemu uplatnil iný platiteľ dane, pričom zároveň v zmysle zákona o DPH je potrebné, aby mal faktúru od platiteľa vystavenú podľa zákona o DPH. Všetko v zmysle uvedeného žalobca splnil. V tejto časti žalobca poukázal na závery podľa rozsudku SD EU sp. zn. C-154/20 zo dňa 09.12.2021 vo veci Kemwater ProChemie s.r.o., z ktorého vyplýva, že ak správca dane a žalovaný tvrdia, že tovar nedodal dodávateľ uvedený na faktúrach je ich zákonnou povinnosťou preukázať, že sa jedná o daňový podvod resp. žalobca mal vedieť alebo vedel, že sa nákupom tovaru zúčastňuje daňového podvodu alebo zneužitia práva. Žalobca v zmysle repliky trvá na námietke o porušení daňového poriadku, ktorým žalovaný zaviazal správcu dane v priebehu daňovej kontroly odstrániť po vrátení veci v súvislosti s rozhodnutím o zrušení prvého rozhodnutia správcu dane v tejto veci vytknuté nedostatky. Žalobca tvrdí, že vec sa vrátila po zrušení do vyrubovacieho konania, kde už nemožno odstraňovať nedostatky daňovej kontroly, pretože tá je ukončená doručením protokolu. Žalobca v tejto časti zdôraznil, že úprava daňového poriadku (nie daňového poriadku ako sa mylne domnieva žalovaný), sa viaže k odvolaciemu konaniu.

6. Z pripojeného administratívneho spisu mal správny súd preukázanú skutočnosť vydania rozhodnutia správcu dane a žalovaného, tak ako sú v podstatnom obsahu vymedzené vo vyššie uvedenom odôvodnení tohto rozsudku. Súčasťou pripojeného administratívneho spisu je písomné vyhotovenie Oznámenia o daňovej kontrole zo dňa 13.06.2016, ktorým boli výkonom daňovej kontroly v predmetnej veci i vo vzťahu k preverovanému zdaňovaciemu obdobiu poverené pracovníčky správcu dane Z.. D. Y. a J. J.. Súčasťou pripojeného administratívneho spisu je Zápisnica o ústnom pojednávaní č. 101777858/2017 zo dňa 17.08.2017 s vymedzením hlavného predmetu ústneho pojednávania: Oboznámenie s výsledkami kontroly DPH za zdaňovacie obdobia január - december 2013, január

- december 2014, január - máj, júl - december 2015, ktorého sa za daňový subjekt H. zúčastnil splnomocnený zástupca daňového subjektu Z.. J. U. a za správcu dane Z.. D. Y. a Z.. J. Y. J.. Podľa strany 3 písomného vyhotovenia tejto zápisnice u správcu dane v priebehu kontroly nastali pochybnosti o tom, či deklarované plnenia vykonala spoločnosť MAOP s.r.o. tak, ako je uvedené na faktúrach, v

nadväznosti na čo správca dane v priebehu kontroly vykonal preverovanie. Podľa strany 10 označenej zápisnice z ústneho pojednávania kontrolou bolo ďalej zistené, že daňový subjekt si uplatnil odpočítanie dane z faktúr, na ktorých bol deklarovaný dodávateľ ZOTTO s.r.o. Stretávka 34, 072 13 Palín, IČO: 48 098 175. Na strane 45 a 46 uvedenej zápisnice je zachytené vyjadrenie splnomocneného zástupcu daňového subjektu na otázku správcu dane, či má byť v protokole uvedené vyjadrenie k zisteným skutočnostiam, podľa obsahu ktorého: Daňový subjekt považuje prezentované zistenia správcu dane za účelové a neodzrkadľujúce stav ako predmetné zdaniteľné plnenia prebiehali. Daňový subjekt na tomto mieste deklaruje svoj eminentný záujem vyjadriť sa k obsahu zápisnice, najmä k jednotlivým dôkazom, spôsobu ich zistenia a aj k ich hodnoteniu. Daňový subjekt už vo svojom vyjadrení zo dňa 23.05.2017 (č. p. 606663195/2017) navrhol správcovi dane vykonať dôkazy, ktoré jemu samotnému nie sú dostupné a platná legislatíva mu ich neumožňuje získať. Všetky navrhované dôkazy sú však v právomoci správcu dane. Zároveň v tomto vyjadrení žiadal správcu dane o umožnenie nazretia do spisového materiálu, nakoľko pri analýze zápisníc o výsluchu svedkov (ktorých sa zúčastnil) a ich interpretácii uvedenej v Zápisnici č. 100703962/2017 zistil nezrovnalosti, resp. nepresnosti v interpretáciách svedeckých výpovedí. Do dnešného dňa (teda cca 3 mesiace) mu správca dane na predmetnú žiadosť neodpovedal a neumožnil nazretie do spisu. V priebehu dnešného pojednávania mu správca dane oznámil, že po skončení pojednávania bude predmetný spis poskytnutý daňovému subjektu k nahliadnutiu. Daňový subjekt na tomto mieste zároveň vyjadruje počudovanie nad skutočnosťou, že v doterajšom priebehu tejto daňovej kontroly mu neboli oznámené pochybnosti ohľadom dodávateľa „ZOTTO“. Prvýkrát počas tejto kontroly zazneli tieto pochybnosti až pri dnešnom oboznámení s preukázanými kontrolnými zisteniami. Kedy teda mal daňový subjekt odstrániť pochybnosti správcu dane, keď tento si nedal námahu ho s ich vznikom oboznámiť. Na tomto mieste daňový subjekt zároveň upozorňuje správcu dane na skutočnosť, že akýkoľvek protokol z inej daňovej kontroly je použiteľný ako dôkaz až po právoplatnom rozhodnutí v predmetnej daňovej kontrole. Podľa vedomostí daňového subjektu a aj vyjadrení správcu dane v tejto zápisnici prebieha v „inej“ daňovej kontrole vyrubovacie konanie, a teda predmetný protokol je zatiaľ nepoužiteľný ako dôkaz v rámci tejto daňovej kontroly. Vzhľadom na skutočnosť, že zistenia prezentované správcom dane sú mimoriadne obsiahle (cca 40 strán) a k relevantnému sa je nevyhnutne potrebné nazrieť do spisu a posúdiť, či interpretácia zistení korešponduje so skutočným obsahom vykonaných dôkazov ako aj preveriť spôsob zistenia jednotlivých dôkazov, žiada daňový subjekt správcu dane o určenie lehoty na písomné vyjadrenie sa k obsahu tejto zápisnice. Daňový subjekt zároveň upozorňuje správcu dane, že mu prisudzuje dôkaznú povinnosť ku skutočnostiam, ktoré samotný daňový subjekt nie je povinný dokazovať, ani ich dokazovaním z jeho strany nie je podmienený vznik a uplatnenie práva na odpočet. Konkrétne rozsudky NS SR a ESD s uvedením ich podobností, resp. skutkovej zhody s touto kontrolou, daňový subjekt uvedie v písomnom vyjadrení sa k tejto zápisnici. Zároveň je v uvedenej zápisnici zaznamenané vyjadrenie správcu dane, podľa ktorého: Správca dane podotýka, že uvedená zápisnica je oboznámením s výsledkom kontroly, ktorá predchádza spracovaniu protokolu. Z uvedeného dôvodu požiadavka daňového subjektu bude riešená v procese vyrubovacieho konania. Na to podľa obsahu zápisnice opätovne reagoval daňový subjekt, ktorý uviedol: Daňový subjekt opätovne žiada správcu dane, aby postupoval v súlade s daňovým poriadkom a umožnil mu ešte pred definitívnym sa vyjadrením k zisteniam uvedeným v tejto zápisnici nazrieť do spisu, následne si spis preštudovať a právne relevantne sa vyjadriť k interpretáciám správcu dane. Správca dane mal od 23.05.2017 vedomosť o tom, že daňový subjekt má záujem nazrieť do spisu a zistiť skutočný obsah vykonaných dôkazov ako aj overiť, či je spôsob ich získania v súlade s platnou legislatívou. Skutočnosť, že správca dane do dnešného dňa jeho žiadosť ignoroval, považuje daňový subjekt za úmyselnú obštrukciu a zneužitie jeho postavenia v rámci správy daní. Daňový subjekt má za to, že správca dane v súlade so základnými zásadami správy daní ako aj Etickým kódexom správy daní je povinný postupovať v súlade s platnou legislatívou a v rámci výkonu daňovej kontroly umožniť daňovému subjektu uplatňovať si jeho práva a právom chránené záujmy nielen formálne, tak ako sa to teraz správca dane snaží urobiť, ale aj vecne a účinne. Zároveň subjekt žiada správcu dane o vyjadrenie sa, prečo odignoroval všetky otázky, ktoré mu daňový subjekt položil vo svojom vyjadrení z 23.05.2017, prečo mu nekonkretizoval, čoho konkrétne sa jeho pochybnosti týkajú (či je to osoba dodávateľa alebo reálna existencia materiálneho plnenia) a čo bolo dôvodom, že do dnešného dňa nemal daňový subjekt možnosť nazrieť do spisu. Následne zápisnica uvádza vyjadrenie správcu dane, podľa ktorého správca dane podotýka, že uvedená zápisnica je oboznámením s výsledkom kontroly, ktorá predchádza spracovaniu protokolu. Z uvedeného dôvodu požiadavka daňového subjektu bude riešená v procese vyrubovacieho konania.

Podľa časti návrhy alebo námietky smerujúce proti obsahu zápisnice je v zápisnici uvedené, že daňový subjekt na znak nesúhlasu s postupom správcu dane a s obsahom tejto zápisnice, túto zápisnicu nepodpíše. Tomuto zodpovedá i obsah písomného vyhotovenia zápisnice, kde v kolónke za daňový subjekt pri údaji Z. - splnomocnenec v daňovom konaní nie je zápisnica opatrená podpisom. Úradný záznam zo dňa 18.08.2017 je spísaný o nazretí do spisu daňového subjektu H. U. vedeného ku kontrole NO DPH za zdaňovacie obdobia január - december 2013, január - december 2014 a január - máj a júl - december 2015. Podľa obsahu tohto úradného záznamu splnomocnenému zástupcovi daňového subjektu Z.. J. U. bolo zo strany správcu dane umožnené nazrieť do spisu daňového subjektu v zmysle v znení neskorších predpisov, v zmysle ktorého daňový subjekt alebo jeho zástupca je oprávnený nazerať do spisu daňového subjektu týkajúceho sa jeho daňových povinností, okrem listín obsahujúcich utajované skutočnosti a dokumentov, sprístupnením ktorých by boli dotknuté právom chránené záujmy iných osôb. Zástupcovi daňového subjektu boli predložené k nazretiu všetky dokumenty súvisiace s hore uvedenou kontrolou v zmysle citovaného zákona a v zmysle čl. 8 ods. 19, čl. 9 ods. 23 Registratúrneho poriadku a Registratúrneho plánu finančnej správy č. 6/2016. Súčasťou pripojeného administratívneho spisu je písomné vyhotovenie podania námietky zaujatosti žalobcom v zastúpení splnomocneným zástupcom Z. zo dňa 18.08.2017 v súlade s daňového poriadku voči zamestnancom správcu dane vykonávajúcim daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia január - december 2013, január - december 2014, január - máj 2015 a júl - december 2015. O tejto námietke rozhodoval Z.. T. U., vedúci oddelenia správcu dane podľa daňového poriadku, a to rozhodnutím č. 101959741/2017 zo dňa 13.09.2017, pokiaľ ide o námietku smerujúcu voči zamestnancovi správcu dane Z., ktorú týmto rozhodnutím nevylúčil z daňového konania - vyrubovacieho konania na dani z pridanej hodnoty za označené zdaňovacie obdobie a ktoré rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť a aj vykonateľnosť dňom 03.10.2017. Súčasťou pripojeného administratívneho spisu je aj uznesenie Z.. T. U., vedúceho oddelenia vydané menovaným podľa daňového poriadku dňa 13.09.2017 pod č. 101959558/2017, ktorým nebola vylúčená zamestnankyňa správcu dane Z.. D. Y. z daňového konania - vyrubovacieho konania na dani z pridanej hodnoty za označené zdaňovacie obdobia a ktoré rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť a aj vykonateľnosť dňa 03.10.2017. Súčasťou pripojeného administratívneho spisu je písomné vyhotovenie Protokolu z daňovej kontroly Daňového úradu Žilina, pobočka Ružomberok Číslo: 101805694/2017 zo dňa 21.08.2017, ktoré písomné vyhotovenie protokolu uvádza na strane 48 dátum vypracovania protokolu deň 18.08.2017.

7. Na pojednávaní dňa 07.09.2022, ktoré sa podľa ( - ďalej len ) uskutočnilo v neprítomnosti žalovaného, ktorý mal doručenie predvolania na uvedený termín pojednávania včas a riadne vykázané a z dôvodu svojej ospravedlnenej neprítomnosti nenavrhol pojednávanie odročiť, žalobca zotrval na argumentácii uvedenej v žalobe.

8. Podľa : Správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

Podľa , o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení platnom a účinnom k momentu právoplatnosti rozhodnutia žalovaného - ďalej len daňový poriadok: Správca dane daňové konanie po b) môže prerušiť, ak sa začalo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia alebo je potrebné získať informácie spôsobom podľa osobitného predpisu. 21a) Konanie je prerušené dňom uvedeným v rozhodnutí o prerušení konania. Tento deň nemôže byť skorší ako deň, kedy bolo rozhodnutie odovzdané na poštovú prepravu alebo odoslané elektronickými prostriedkami, v prípade doručovania rozhodnutia zamestnancami správcu dane tento deň nemôže byť skorší ako deň jeho doručenia. Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať odvolanie.

Podľa § 63 ods. 5 daňového poriadku: Rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo.

Podľa § 74 ods. 2, 4 daňového poriadku: Odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v rozsahu požadovanom v odvolaní. Ak vyjdú pri preskúmavaní najavo skutkové či právne okolnosti účastníkom konania neuplatnené, ktoré majú podstatný vplyv na výrok rozhodnutia, odvolací orgán na ne pri rozhodovaní prihliadne; odvolací orgán nie je viazaný len návrhmi účastníka konania a môže zmeniť

odvolaním napadnuté rozhodnutie aj v jeho neprospech. V rámci odvolacieho konania môže odvolací orgán výsledky daňového konania doplňovať, odstraňovať chyby konania alebo toto doplnenie alebo odstránenie chýb uložiť správcovi dane s určením primeranej lehoty. Odvolací orgán napadnuté rozhodnutie v odôvodnených prípadoch zmení alebo zruší, inak napadnuté rozhodnutie potvrdí. Odvolací orgán rozhodnutie zruší a vec vráti na ďalšie konanie a rozhodnutie, ak sú na to dôvody. Ak odvolací orgán rozhodnutie zruší a vráti vec na ďalšie konanie a rozhodnutie, správca dane alebo orgán, ktorého rozhodnutie bolo zrušené, je viazaný právnym názorom odvolacieho orgánu.

Podľa § 46 ods. 5 daňového poriadku: Ak vzniknú pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti dokladov predložených kontrolovaným daňovým subjektom alebo o pravdivosti údajov v nich uvedených, oznámi správca dane tieto pochybnosti kontrolovanému daňovému subjektu a vyzve ho, aby sa k nim vyjadril, najmä aby neúplné údaje doplnil, nejasnosti vysvetlil a nepravdivé údaje opravil alebo pravdivosť údajov riadne preukázal.

Podľa § 45 ods. 1 písm. f) daňového poriadku: Daňový subjekt, u ktorého sa vykonáva daňová kontrola (ďalej len "kontrolovaný daňový subjekt"), má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane právo po f) vyjadrovať sa v priebehu daňovej kontroly k zisteným skutočnostiam, k spôsobu ich zistenia alebo navrhnúť, aby v protokole boli uvedené jeho vyjadrenia k nim.

Podľa , , , o medzinárodnej pomoci a spolupráci pri správe daní, v znení platnom a účinnom k momentu právoplatnosti rozhodnutia žalovaného - ďalej len : Príslušný orgán Slovenskej republiky informáciu týkajúcu sa daní podľa po b) požaduje od príslušného orgánu členského štátu na základe žiadosti o poskytnutie informácie. Na žiadosť príslušného orgánu členského štátu príslušný orgán Slovenskej republiky zašle originály dokumentov súvisiace s požadovanou informáciou, ak je to v súlade s osobitným predpisom. 1) Príslušný orgán Slovenskej republiky môže od príslušného orgánu členského štátu na základe žiadosti požadovať originály dokumentov súvisiace s požadovanou informáciou. Príslušný orgán Slovenskej republiky poskytne požadovanú informáciu príslušnému orgánu členského štátu bez zbytočného odkladu najneskôr do troch mesiacov odo dňa prijatia žiadosti o poskytnutie informácie. Príslušný orgán Slovenskej republiky poskytne dostupnú informáciu príslušnému orgánu členského štátu najneskôr do dvoch mesiacov odo dňa prijatia žiadosti o poskytnutie informácie.

Podľa , : Na účely tohto zákona je po c) príslušným orgánom Slovenskej republiky financií Slovenskej republiky (ďalej len "") alebo ním určený iný orgán štátnej správy v oblasti daní, poplatkov a colníctva, 4), po d) príslušným orgánom členského štátu orgán, ktorý podľa právne záväzných aktov Európskej únie je oprávnený medzinárodnú pomoc a spoluprácu pri správe daní poskytovať, požadovať alebo prijímať.

Podľa Kapitoly I, Článok 2, ods. 1, písm. a), d), e) Nariadenia Rady (EÚ) č. 904/2010 o administratívnej spolupráci a boji proti podvodom v oblasti dane z pridanej hodnoty zo dňa 7.októbra 2010 - ďalej len nariadenie: Na účely tohto nariadenia sa uplatňujú tieto vymedzenia pojmov: po a) „ústredný kontaktný úrad“ je úrad, ktorý bol na základe článku 4 ods. 1 určený ako najvyšší úrad zodpovedný za kontakty s ostatnými členskými štátmi v oblasti administratívnej spolupráce, po d) „žiadajúci orgán“ je ústredný kontaktný orgán, kontaktné oddelenie alebo každý príslušník členského štátu, ktorý žiada o pomoc za príslušný orgán, po e) „žiadaný orgán“ je ústredný kontaktný orgán, kontaktné oddelenie alebo každý príslušník členského štátu, ktorý prijíma žiadosť o pomoc za príslušný orgán.

Podľa kapitoly II, Článok 7, ods. 3., ods. 4. nariadenia: Do 31.decembra 2014 môže žiadosť uvedená v odseku 1 obsahovať odôvodnenú žiadosť o administratívne vyšetrovanie. Ak žiadaný orgán dospeje k záveru, že administratívne vyšetrovanie nie je potrebné, bezodkladne o svojich dôvodoch informuje žiadajúci orgán. Od 1. januára 2015 môže byť súčasťou žiadosti uvedenej v odseku 1 odôvodnená žiadosť o konkrétne administratívne vyšetrovanie. Ak žiadaný orgán dospeje k záveru, že žiadne administratívne vyšetrovanie nie je potrebné, bezodkladne o svojich dôvodoch informuje žiadajúci orgán.

9. Pokiaľ žalobca správnou žalobou namietal absenciu vysporiadania sa žalovaného s odvolacou námietkou týkajúcou sa prerušenia konania rozhodnutím č. 100905586/2017 zo dňa 16.05.2017 tvrdiac,

že správca dane daňovú kontrolu prerušil za účelom MVI (medzinárodnej výmeny informácií - poznámka správneho súdu) odo dňa 18.05.2017, teda skôr ako bola odoslaná samotná žiadosť o MVI (žiadosť o MVI bola odoslaná dňa 23.05.2017) a zdôrazňoval vyňatie postupu pri MVI z úpravy daňového poriadku, poukazoval na článok 8 Nariadenia Rady EU č. 904/2010 a tiež zdôrazňoval právomoc Finančného riaditeľstva SR po obdržaní odoslanej žiadosti správcu dane o MVI vyhodnotiť splnenie podmienok pre samotnú realizáciu MVI, teda pre prijatie/neprijatie záveru o potrebe získania informácií cestou MVI, správny súd konštatuje nasledovné závery: Z úpravy § 61 ods. 1 písm. b) daňového poriadku vyplýva, že správca dane môže prerušiť konanie okrem iného aj v prípade, ak je potrebné získať informácie spôsobom podľa osobitného predpisu, v ktorej časti uvedená právna úprava daňového poriadku cez poznámku 21a) odkazuje jednak práve na žalobcom v správnej žalobe označené Nariadenie Rady EU č. 904/2010 o administratívnej spolupráci a boji proti podvodom v oblasti dane z pridanej hodnoty zo dňa 07.10.2010 (ďalej aj len ako nariadenie) a aj na o medzinárodnej pomoci a spolupráci pri správe daní (ďalej aj len ako ). Z uvedenej špeciálnej právnej úpravy vyplýva, a to konkrétne z , že príslušný orgán SR informáciu týkajúcu sa daní podľa požaduje od príslušného orgánu členského štátu na základe žiadosti o poskytnutie informácie príslušného orgánu členského štátu. Podľa je na účely príslušným orgánom SR financií SR alebo ním určený iný orgán štátnej správy v oblasti daní, poplatkov a colníctva, kde právna úprava odkazuje cez poznámku 4) na o orgánoch štátnej správy v oblastí daní, poplatkov a colníctva. Podľa je orgánom štátnej správy v oblasti daní i Finančné riaditeľstvo SR. Podľa sú na moment prijatia žiadosti o poskytnutie informácie príslušným orgánom SR viazané zákonné lehoty na poskytnutie požadovaných informácií. V zmysle úpravy podľa príslušný orgán SR odmietne poskytnúť informáciu na žiadosť príslušného orgánu členského štátu podľa , ak príslušný orgán členského štátu ( ) nevyčerpal jemu dostupné zdroje údajov, ktoré mohol použiť na získanie požadovanej informácie bez toho, aby tým bolo ohrozené dosiahnutie očakávaného výsledku. Z tejto právnej úpravy vyplýva subsidiarita postupu orgánu príslušného členského štátu obrátením sa na príslušný orgán SR so žiadosťou o MVI, predstavovaná vyčerpaním dostupných zdrojov údajov pred podaním žiadosti o MVI. Z úpravy nariadenia, Kapitola II, Oddiel 1, Článok 7, ods. 3., 4. vyplýva, že do 31. decembra 2014 môže žiadosť uvedená v odseku 1 obsahovať odôvodnenú žiadosť o administratívne vyšetrovanie. Ak žiadaný orgán dospeje k záveru, že administratívne vyšetrovanie nie je potrebné, bezodkladne o svojich dôvodoch informuje žiadajúci orgán. Od 1. januára 2015 môže byť súčasťou žiadosti uvedenej v odseku 1 odôvodnená žiadosť o konkrétne administratívne vyšetrovanie. Ak žiadaný orgán dospeje k záveru, že žiadne administratívne vyšetrovanie nie je potrebné, bezodkladne o svojich dôvodoch informuje žiadajúci orgán. Táto právna úprava je základom pre kompetenciu ústredného kontaktného úradu každého členského štátu (Článok 2, ods. 1, písm. a), Článok 4, ods. 1 nariadenia), čo je v danom prípade totožný orgán verejnej moci ako príslušný orgán SR podľa , a ktorým je pre Slovenskú republiku Finančné riaditeľstvo SR a ktorý orgán je zároveň i „žiadaným orgánom“ podľa Článku 2, ods. 1, písm. e) nariadenia, vyhodnocovať potrebu administratívneho vyšetrovania (administratívnym vyšetrovaním sa podľa Článku 2, ods. 1 písm. k) nariadenia rozumejú všetky úkony kontroly, overovania a ostatné kroky prijaté členskými štátmi pri vykonávaní svojich povinností s cieľom zabezpečenia náležitého uplatňovania právnych predpisov v oblasti DPH), teda vyhodnocovať samotnú potrebu získavania informácií cestou MVI.

10. Správny súd zvýrazňuje, že pokiaľ ide o kompetenciu žiadaného úradu, resp. ústredného kontaktného úradu v zmysle nariadenia alebo príslušného orgánu SR v zmysle , prijať záver o potrebe získania informácie cestou MVI, ide o odlišnú kompetenciu vo vzťahu ku kompetencii prináležiacej správcovi dane na základe úpravy podľa daňového poriadku a ktorá kompetencia správcu dane je základom postupu správcu dane pri vedení dokazovania v daňovej kontrole, kedy správca dane dokazovanie vedie, nie súc viazaný návrhmi účastníkov konania. Ustanovenie daňového poriadku je právnym základom postupu správcu dane na to, aby sa mohol obrátiť na orgán príslušný podľa uvedenej špeciálnej úpravy, v danom prípade na Finančné riaditeľstvo SR a žiadať o realizáciu MVI. Či k realizácii MVI po vyhodnotení takejto žiadosti správcu dane aj skutočne dôjde, je výsledkom posúdenia takéhoto postupu príslušným orgánom, ktorým je Finančné riaditeľstvo SR. Z pripojeného administratívneho spisu vyplýva konkrétny obsah žiadosti správcu dane o MVI, podľa ktorého správca dane u daňového subjektu H. vykonáva daňovú kontrolu na dani z pridanej hodnoty

za zdaňovacie obdobia rokov 2013, 2014 a 2015. Pri kontrole bolo zistené, že daňový subjekt v kontrolovaných obdobiach deklaroval nadobudnutie tovaru od dodávateľa Mozy Group s.r.o., Pekárska 11, Trnava a od dodávateľa MALKO Slovakia s.r.o., Betliarska 12, Bratislava, deklarované zdaniteľné obchody od uvedených dodávateľov mal podľa vyjadrenia konateľov spoločnosti uskutočniť ich zamestnanec, občan Poľskej republiky R. a v súvislosti s preverovaním skutočnosti, či došlo k uskutočneniu zdaniteľných obchodov od vyššie uvedených spoločností Mozy Group s.r.o. a MALKO Slovakia s.r.o. pre odberateľa - žalobcu, je žiadané o vypočutie svedka R. G. M., zamestnanca hore uvedených slovenských spoločností, v rámci ktorého výsluchu je žiadané o to, aby mu boli položené otázky sformulované v bodoch 1 - 13 žiadosti. Z rozhodnutia o prerušení konania č. 100905586/2017 zo dňa 16.05.2017, ktoré je súčasťou pripojeného administratívneho spisu, vyplýva rozhodnutie správcu dane o prerušení daňovej kontroly podľa § 61 ods. 1 písm. b) daňového poriadku aj pokiaľ ide o daňovú kontrolu za máj 2015, práve v súvislosti so žiadosťou o MVI za účelom získania informácií pre správne určenie dane v nadväznosti na článok 7 nariadenia. Z odôvodnenia rozhodnutia žalovaného nevyplývajú konkrétne dôvody, na základe ktorých sa žalovaný v súlade s požiadavkou kladenou na odôvodnenie jeho rozhodnutia podľa úpravy § 63 ods. 5 daňového poriadku v spojení s § 74 ods. 2 veta prvá daňového poriadku vysporiadal práve s vyššie uvedenou odvolacou námietkou žalobcu, ktorú žalobca zopakoval i v rámci námietok v správnej žalobe, vymedzenou tvrdením žalobcu o nezákonnosti rozhodnutia o prerušení daňovej kontroly č. 100905586/2017 zo dňa 16.05.2017 na základe skutočnosti, podľa ktorej toto rozhodnutie bolo vydané skôr ako príslušný orgán, teda Finančné riaditeľstvo SR uznal potrebu získania informácií prostredníctvom MVI a zaslal žiadosť o MVI príslušnému orgánu členského štátu. Žalovaný na túto odvolaciu námietku žalobcu reagoval nedostatočne, len prostredníctvom všeobecného odkazu na aplikáciu úpravy § 61 daňového poriadku, opomenúc vysloviť konkrétny záver k tejto konkrétnej námietke žalobcu o nezákonnosti rozhodnutia o prerušení daňovej kontroly a dôvodoch tejto nezákonnosti. Na uvedenom závere nič nemení skutočnosť, podľa ktorej z hľadiska vnútroštátnej právnej úpravy vyplývajúcej z daňového poriadku, a to konkrétne z § 61 ods. 3 veta druhá daňového poriadku, postup správcu dane pri doručovaní rozhodnutia o prerušení konania tejto zákonnej úprave zodpovedá, ako aj vyplýva z pripojeného administratívneho spisu, nakoľko tu už ide o následný postup správcu dane po vydaní rozhodnutia o prerušení daňovej kontroly. Je potrebné si uvedomiť, že už v obsahu uvedenej odvolacej námietky (odvolacia námietka č. 3) v rámci administratívneho konania a rovnako i v spojení s námietkami podľa prvého žalobného bodu, ktoré žalobca rozvinul v predloženej replike, a teda od žalobcom tvrdenej nezákonnosti prerušenia daňovej kontroly z dôvodov rozporu postupu správcu dane, keď tento rozhodol o prerušení daňovej kontroly skôr, ako príslušný orgán SR uznal potrebu získať informácie prostredníctvom MVI ako oprávnenú, vyvodzoval žalobca a zopakoval to i s konkretizáciou špeciálnej právnej úpravy v správnej žalobe, prekročenie lehoty na výkon daňovej kontroly podľa § 46 ods. 10 daňového poriadku tvrdiac, že z dôvodu nezákonného prerušenia daňovej kontroly lehota na vykonanie daňovej kontroly plynúť neprestala. V nadväznosti na uvedené bolo preto potrebné, aby žalovaný pri rozhodovaní o odvolaní žalobcu k uvedenej odvolacej námietke vymedzil v odôvodnení svojho rozhodnutia i konkrétne východiská a prijaté závery pri posúdení tejto odvolacej námietky práve vo väzbe na úpravu vyplývajúcu zo špeciálnej právnej úpravy, na ktorú prostredníctvom demonštratívneho výpočtu odkazuje poznámka 21a) v § 61 ods. 1 písm. b) daňového poriadku a v spojení s konkrétnymi skutočnosťami vyplývajúcimi z obsahu administratívneho spisu pokiaľ ide o vymedzenie dňa odoslania žiadosti o poskytnutie informácie, čo správny súd zdôrazňuje, nakoľko tento deň je i v zmysle judikatúry potrebné považovať za deň, ktorým mala byť daňová kontrola prerušená (napríklad rozsudok NS SR sp. zn. zo dňa 26.06.2019, sp. zn. zo dňa 27.02.2019). Uvedené v odôvodnení rozhodnutia žalovaného úplne absentuje, nakoľko v ňom nie je obsiahnutý ani nesúhlasný prípadne odmietavý záver k tejto odvolacej argumentácii žalobcu. Táto absencia dostatočného odôvodnenia rozhodnutia žalovaného predstavuje svojou intenzitou naplnenie dôvodu zrušenia rozhodnutia žalovaného podľa , teda pre jeho nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov. Správny súd poznamenáva, že absencia vyjadrenia záverov žalovaného pri tejto odvolacej námietke neumožňuje správnemu súdu ani vecné hodnotenie súvisiacej námietky nedodržania lehoty pre výkon daňovej kontroly.

11. Na tomto mieste odôvodnenia správny súd vo všeobecnej rovine zdôrazňuje, že rozhodnutie žalovaného je rozhodnutím odvolacieho správneho orgánu, ktoré pokiaľ ide o kvalitu a rozsah jeho odôvodnenia, musí spĺňať kvalitu a rozsah daný úpravou podľa § 63 ods. 5 daňového poriadku, čo v prípade rozhodnutia o odvolaní zahŕňa dostatočné odôvodnenie vysporiadania sa s relevantnými odvolacími námietkami. Uvedené zahŕňa vysporiadanie sa s odvolacími námietkami týkajúcimi sa

procesných rozhodnutí predchádzajúcich rozhodnutiu vo veci, ktoré nemajú povahu samostatne spôsobilých predmetov prieskumu zákonnosti a pre prieskum ich zákonnosti je daný priestor až v súvislosti s prieskumom zákonnosti meritórneho rozhodnutia, všetko v nadväznosti na námietky obsiahnuté v žalobných bodoch. Odvolací správny orgán má podľa úpravy § 74 ods. 2 vetá prvá daňového poriadku zákonnú povinnosť preskúmať napadnuté rozhodnutie v rozsahu požadovanom v odvolaní a z obsahu odôvodnenia rozhodnutia žalovaného náležité splnenie tejto povinnosti odvolacieho orgánu nevyplýva. Podľa ustálenej rozhodovacej praxe je pri hodnotení preskúmateľnosti rozhodnutia správneho orgánu potrebné aplikovať v zásade rovnaké princípy ako pri posudzovaní preskúmateľnosti súdnych rozhodnutí a vychádzať z princípu právneho štátu ( SR) a zo zohľadnenia práva na súdnu a inú právnu ochranu ( SR). Právo na uvedenie dostatočných dôvodov je súčasťou práva na spravodlivý proces a v nadväznosti na to poukazuje správny súd i na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (konkrétne napríklad vo veci Ruiz Torija c. Španielsko alebo Hiro Balani c. Španielsko) ako aj na závery rozhodnutí Ústavného súdu SR vo veciach sp. zn. alebo . V zmysle uvedenej judikatúry správny súd zdôrazňuje, že nie je nevyhnutné, aby na každú námietku bola daná podrobná odpoveď a rozsah povinnosti odôvodniť rozhodnutie sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia a musí byť analyzovaný s ohľadom na okolnosti každého prípadu. Ak však žalovaný v odôvodnení nereaguje na zásadnú relevantnú námietku prednesenú žalobcom je potrebné tento nedostatok považovať za prejav arbitrárnosti - svojvoľnosti postupu a rozhodovacej činnosti žalovaného. Za relevantný pritom možno podľa ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva považovať taký argument, ktorý ak bol by vyhodnotený ako relevantný v zmysle jeho vecnej opodstatnenosti - „opodstatnený“ (vecne správny), mal by vplyv na výsledok rozhodnutia (napr. vec Hiro Balani v. Španielsko, vec Bochan v. Ukrajina). S námietkami takéhoto charakteru je orgán verejnej moci v nadväznosti na citovanú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva povinný sa vysporiadať. Správny súd zároveň zdôrazňuje, že relevantnosť námietky a jej konkrétnosť nesvedčí automaticky a bez ďalšieho o jej vecnej opodstatnenosti (well-founded), pretože posúdenie samotnej vecnej opodstatnenosti inak relevantnej a konkrétnej námietky musí byť ešte predmetom úvah orgánu verejnej moci alebo súdu.

12. Pokiaľ žalobca ďalej namietal, že pochybnosti vo vzťahu k subjektu dodávateľa ZOTTO, s.r.o. boli správcom dane uvedené až v zápisnici z ústneho pojednávania č. 101777858/2017 zo dňa 17.08.2017, pričom splnomocnený zástupca žalobcu chcel využiť právo nahliadnuť do spisu podľa § 23 daňového poriadku čo mu pracovníčkami správcu dane nebolo umožnené a zdôraznil, že práve závery správcu dane obsiahnuté v zápisnici z ústneho pojednávania zo dňa 17.08.2017 č. 101777858/2017 o Oboznámení s výsledkami kontroly DPH za zdaňovacie obdobia január až december 2013, január až december 2014 a január až máj, júl až december 2015, mali byť základom pre uplatnenie jeho práva podľa § 45 ods. 1 písm. f) daňového poriadku, teda jeho práva vyjadrovať sa v priebehu daňovej kontroly k zisteným skutočnostiam, ku spôsobu ich zistenia alebo navrhnúť, aby v protokole boli uvedené jeho vyjadrenia a že aj keď v zápisnici o ústnom pojednávaní č. 101777858/2017 zo dňa 17.08.2017 už sú uvedené pochybnosti správcu dane vo vzťahu k jeho dodávateľom, úplne v nej však absentuje výzva na odstránenie týchto pochybností, správny súd uvádza nasledovné závery: Povinnosť správcu dane podľa § 46 ods. 5 daňového poriadku oznámiť daňovému subjektu svoje pochybnosti je v procese daňovej kontroly realizovaná ústnym oznámením správcu dane počas ústneho pojednávania alebo v písomnej forme. Správca dane musí svoju povinnosť podľa § 46 ods. 5 daňového poriadku splniť do momentu skončenia daňovej kontroly. Na náležité a včasné splnenie uvedenej povinnosti správcu dane podľa § 46 ods. 5 daňového poriadku je viazaný prenos dôkazného bremena zo správcu dane na kontrolovaný daňový subjekt. O náležitom splnení povinnosti správcu dane podľa tohto zákonného ustanovenia (teda o takom splnení tejto povinnosti správcu dane oznámiť daňovému subjektu pochybnosti, ktoré napĺňa účel tejto právnej úpravy a viaže na seba s ňou spojené zákonné právne dôsledky) je možné však hovoriť len v prípade, pokiaľ ide o administratívne konanie týkajúce sa odpočtu DPH, ak vyjadrenie pochybností správcu dane vymedzuje tieto pochybnosti jasne, zrozumiteľne a určito, s jednoznačným rozlíšením, či ide o pochybnosti ohľadom samotnej existencie materiálneho plnenia teda samotného uskutočnenia materiálneho plnenia alebo o pochybnosti ohľadom subjektu deklarovaného dodávateľa. Pokiaľ sa žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia k bodu V. odvolania proti rozhodnutiu správcu dane čo do vyjadrenia pochybností vo vzťahu k subjektu ZOTTO s.r.o. odvoláva na zápisnicu o ústnom pojednávaní č. 10246777/2016 zo dňa 01.02.2016, v ktorej mali byť pochybnosti správcu dane vo vzťahu k dodávateľovi ZOTTO s.r.o. vyjadrené, poukazuje správny súd na obsah pripojeného administratívneho

spisu, súčasťou ktorého táto zápisnica z ústneho pojednávania nie je. V dôsledku toho nie je možné tvrdenie žalovaného o oznámení pochybností o dodávateľovi ZOTTO s.r.o. daňovému subjektu podľa zápisnice o ústnom pojednávaní č. 10246777/2016 zo dňa 01.02.2016 hodnotiť ako preukázané. Na uvedený záver nemá vplyv ani koncipovanie námietky žalobcu v tejto časti v správnom súdnom konaní, z ktorej vyplýva vedomosť žalobcu o zápisnici č. 102467707/2017 zo dňa 01.02.2017, ktorú dal žalobca správnemu súdu do pozornosti s tým, že v nej absentuje ako vyjadrenie pochybností správcu dane vo vzťahu k dodávateľovi ZOTTO s.r.o. tak i výzva správcu dane pre daňový subjekt na vyjadrenie sa k týmto pochybnostiam. Správny súd dopĺňa, že súčasťou pripojeného administratívneho spisu nie ani zápisnica č. 102467707/2017 zo dňa 01.02.2017. Vyjadrenie pochybností správcu dane o dodávateľovi ZOTTO s.r.o. nie je obsiahnuté ani v zápisniciach z ústneho pojednávania č. 100703962/2017 zo dňa 26.04.2017 a č. 101777845/2017 zo dňa 17.08.2017, na ktoré správca dane v uvedenom smere poukazuje na strane 16 zápisnice z ústneho pojednávania č. 101777858/2017 zo dňa 17.08.2017. Pokiaľ ide o zápisnicu z ústneho pojednávania č. 10246777/2016 má na túto odkazovať podľa odôvodnenia rozhodnutia žalovaného i strana 14 Protokolu č. 101805694/2017, čo však v takomto znení čísla zápisnice z označenej časti uvedeného protokolu nevyplýva. Pre úplnosť v tejto časti správny súd poznamenáva, že súčasťou pripojeného administratívneho spisu nie ani úradný záznam o nahliadaní do spisu č. 101776054/2017, na ktorý sa odvoláva zápisnica z ústneho pojednávania č. 101777858/2017 zo dňa 17.08.2017 na strane 10. Za náležité splnenie povinnosti správcu dane podľa § 46 ods. 5 daňového poriadku vyzvať daňový subjekt po vyjadrení pochybností, aby sa k nim vyjadril, najmä aby neúplné údaje doplnil, nejasnosti vysvetlil a nepravdivé údaje opravil alebo pravdivosť údajov riadne preukázal, nie je možné považovať položenie otázky správcu dane v závere zápisnice z ústneho pojednávania č. 101777858/2017 zo dňa 17.08.2017, podľa ktorej správca dane dopytoval splnomocneného zástupcu žalobcu, či má byť v protokole uvedené vyjadrenie k zisteným skutočnostiam. Takýto postup správcu dane nenapĺňa účel náležitého splnenia procesnej povinnosti správcu dane podľa § 46 ods. 5 daňového poriadku. Jedná sa v nadväznosti na to o postup správcu dane zakladajúci vadu konania s takou intenzitou, ktorá mohla mať za následok nezákonné rozhodnutie vo veci, a teda napĺňa dôvod pre zrušenie rozhodnutia žalovaného i podľa . Správny súd ďalej uvádza, že náležité splnenie povinnosti správcu dane podľa daňového poriadku zahŕňa i realizáciu takého postupu správcu dane pri plnení tejto povinnosti, v rámci ktorého správca dane umožní daňovému subjektu reálne jeho právo podľa daňového poriadku uskutočniť, čo v prejednávanej veci naplnené nebolo. Správny súd považuje v nadväznosti na uvedené závery za dôležité zvýrazniť, že neumožnenie reálneho naplnenia oprávnenia žalobcu podľa daňového poriadku je možné vyhodnotiť taktiež ako naplnenie dôvodu pre zrušenie rozhodnutia žalovaného podľa , a tiež i s dôsledkom porušenia práva žalobcu na spravodlivý administratívny proces. To v konečnom dôsledku súvisí s základnými princípmi, na ktorých je založený právny štát a ktoré musia byť v činnosti a procesoch pred orgánmi verejnej správy nevyhnutne rešpektované.

13. Vzhľadom na vyššie skonštatované dôvody zrušenia rozhodnutia žalovaného správny súd k ostatným námietkam obsiahnutým v žalobných bodoch predloženej správnej žaloby zaujíma stanoviská práve pri zohľadnení skutočnosti zrušenia rozhodnutia žalovaného pre jeho nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov a pre podstatné porušenie ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej (, , ). Tieto dôvody zrušenia rozhodnutia žalovaného stanovujú medze - referenčný rámec, v rámci ktorého sa správny súd môže pohybovať pri vyhodnocovaní ostatných námietok tak, že môže zaujať stanovisko predovšetkým k námietkam procesnej povahy.

14. Pokiaľ žalobca v rámci druhého žalobného bodu namietal, že protokol z daňovej kontroly, ktorý nie je nevyhnutným úkonom podľa § 60 ods. 5 daňového poriadku bol vypracovaný až vložením tohto protokolu do informačného systému finančnej správy, kedy mu bolo pridelené číslo 101805694/2017, teda dňom 21.08.2017, kedy už bola žalobcom uplatnená námietka zaujatosti voči zamestnankyniam správcu dane vykonávajúcim daňovú kontrolu a nie už dňom 18.08.2017, pričom pracovníci správcu dane vykonávajúci daňovú kontrolu žalobcu na základe poverenia na výkon daňovej kontroly (konkrétne Z.. D. Y. a Z.. J. Y. J.) nemajú právny základ na zasielanie vypracovaného protokolu na jeho schválenie priamemu alebo nepriamemu nadriadenému a poukázal v tejto námietke na úpravu podľa § 60 ods. 5 daňového poriadku, správny súd uvádza nasledovné závery: Z obsahu administratívneho spisu v predmetnej veci vyplýva existencia Protokolu z daňovej kontroly č. 101805694/2017 zo dňa 21.08.2017 s údajom o jeho vypracovaní uvedeným v závere tohto protokolu

dňa 18.08.2017. Protokol je opatrený podpisom oboch vyššie uvedených zamestnankýň správcu dane a bol žalobcovi doručený cestou splnomocneného zástupcu dňa 07.09.2017. Súčasťou administratívneho spisu na č. l. 30 je údaj o podaní námietky zaujatosti žalobcom voči zamestnankyniam správcu dane vykonávajúcim kontrolu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia , , a podľa § 60 ods. 4 daňového poriadku, podaním zo dňa 18.08.2017 podaným dňa 18.08.2017 o 11:06:55 správcovi dane. O tejto námietke rozhodoval v súlade s úpravou podľa § 60 ods. 6 daňového poriadku Z., vedúci oddelenia rozhodnutiami č. 101959558/2017 z 13.09.2017 a č. 101959741/2017 z 13.09.2017, ktorými Z.. J. Y. J. a Z.. D. Y. nevylúčil ako zamestnanca správcu dane z daňového konania - vyrubovacieho konania na dani z pridanej hodnoty za uvedené zdaňovacie obdobia. Z uvedeného obsahu administratívneho spisu vyplýva, že protokol z daňovej kontroly bol vypracovaný v rovnaký deň, kedy bola vznesená námietka zaujatosti voči zamestnankyniam správcu dane vykonávajúcim predmetnú daňovú kontrolu. Z administratívneho spisu vyplýva konkrétny čas len vo vzťahu k podanej námietke zaujatosti zo strany žalobcu. Na základe obsahu administratívneho spisu a v ňom zadokumentovaného postupu správcu dane, a to konkrétne zamestnankýň správcu dane Z.. D. Y. a Z.. J. Y. J. nie je možné skonštatovať, že by tieto vykonávali úkony v daňovej kontrole v súvislosti s vypracovaním protokolu i po vznesení námietky žalobcu podľa podania zo dňa 18.08.2017. Vychádzajúc z uvedeného je táto námietka žalobcu hodnotená ako nedôvodná. Nad rámec uvedeného správny súd dodáva, že pokiaľ aj po vypracovaní protokolu z daňovej kontroly označenými zamestnankyňami dňa 18.08.2017 vykonávali v súvislosti s predmetným protokolom na základe interných úprav a postupov úkony iní zamestnanci správcu dane, alebo bol protokol jednoducho len vložený do systému finančnej správy až dňom 21.08.2017, teda s časovým odstupom od jeho vypracovania označenými zamestnankyňami, nie je v týchto súvislostiach vznesená námietka dôvodná, nakoľko nie je preukázané, že uvedený časový úsek od 18.08.2017 do 21.08.2017 je časovým úsekom, počas ktorého by v daňovej kontrole akékoľvek úkony vykonávali zamestnankyne správcu dane, voči ktorým žalobca vzniesol námietku zaujatosti.

15. Pokiaľ žalobca prípustne, z hľadiska možnosti uplatnenia takejto argumentácie v správnom súdnom konaní pri absencii jej uplatnenia v odvolaní v rámci administratívneho konania, v správnej žalobe namietal, že účelom vyrubovacieho konania nie je opakovanie vykonávania dôkazov, zdôraznil, že prvé rozhodnutie správcu dane žalovaný zrušil pre neupovedomenie žalobcu resp. jeho splnomocneného zástupcu o zmene termínu výsluchu svedkov a iné procesné pochybenia, ktoré nemožno naprávať vo vyrubovacom konaní, ktoré je naviac ovládané prejednacou zásadou a nie vyhľadávacou zásadou, pričom žalobca v súlade s úpravou § 68 ods. 3 daňového poriadku nenavrhol vo vyrubovacom konaní vykonať žiadne dôkazy, uvádza správny súd nasledovné závery: V prípade rozhodnutia odvolacieho orgánu o zrušení odvolaním napadnutého rozhodnutia podľa § 74 ods. 4 daňového poriadku z dôvodu konkrétnych procesných pochybení (ako tomu bolo v tejto veci) je správca dane podľa § 74 ods. 4 veta tretia daňového poriadku viazaný právnym názorom odvolacieho orgánu. Pri náhľade navodzovanom žalobcom v tejto námietke by správca dane bez dôkaznej iniciatívy daňového subjektu nemohol pri napĺňaní uloženia v rámci záväzného právneho názoru vysloveného odvolacím správnym orgánom vytknuté pochybenia odstrániť. Preto je v plnej kompetencii správcu dane postupovať po vrátení veci po zrušení odvolacím orgánom tak, aby vytknuté pochybenia odstránil realizujúc pri tom procesný postup prináležiaci úkonom, ktoré je v rámci uvedeného potrebné vykonať. Samotná skutočnosť ukončenia daňovej kontroly doručením protokolu z daňovej kontroly daňovému subjektu uvedený záver správneho súdu nevylučuje. Z pohľadu tohto záveru správneho súdu nie je uvedená námietka žalobcu hodnotená ako dôvodná, vrátane argumentu žalobcu, podľa ktorého nedostatok na strane správcu dane zistený žalovaným mal viesť k zastaveniu konania, pretože daňová kontrola bola postihnutá vadou, ktorá sa nedá odstrániť v daňovom konaní s poukazom na skutočnosť ukončenia daňovej kontroly.

16. Pokiaľ ide o štvrtý žalobný bod, správny súd s ohľadom na vyššie konštatované dôvody zrušenia napadnutého rozhodnutia žalovaného podľa , nemá priestor pre zaujatie vecného stanoviska k námietkam, ktoré sú jeho obsahom, pretože tieto sa už týkajú posudzovania splnenia hmotnoprávnych podmienok odpočtu DPH. Závery správneho súdu vo vzťahu k námietkam podľa štvrtého žalobného bodu by boli predčasné.

17. Na základe skonštatovania dôvodu pre zrušenie napadnutého rozhodnutia podľa , tak, ako vyplýva z vyššie uvedeného odôvodnenia tohto rozsudku rozhodol správny súd podľa , , veta prvá o zrušení rozhodnutia žalovaného a o vrátení veci žalovanému na ďalšie konanie všetko pri zohľadnení skutočnosti, podľa ktorej konanie správcu

dane a žalovaného tvorí jeden celok. Úlohou žalovaného bude vydať vo veci rozhodnutie o odvolaní žalovaného, ktoré bude výsledkom postupu, v rámci ktorého budú zachované práva žalobcu a v súlade so záväznými právnymi názormi správneho súdu vyplývajúcimi z tohto rozsudku bude spĺňať atribút preskúmateľnosti vymedzením dostatočných dôvodov a bude vysporiadavať všetky odvolacie námietky žalobcu proti rozhodnutiu správcu dane.

18. Podľa : Správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech.

19. Žalobe bolo vyhovené a účastníkom úspešným v tomto konaní v celom rozsahu je žalobca, ktorému správny súd podľa priznal náhradu dôvodne vynaložených trov konania v celom rozsahu.

20. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (, ) v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorá kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.