Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6S/191/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Tkáča a členiek senátu JUDr. Tatiany Sabadošovej a JUDr. Petry Vysaníkovej, v právnej veci žalobcu: Globaltrading Slovakia, s.r.o., so sídlom SNP 6, 044 42 Rozhanovce, IČO: 44 377 134, pr. zast. Weis & Partners s.r.o., so sídlom Ivánska cesta 30/B, 821 04 Bratislava, IČO: 47 234 776, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo SR, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102395966/2019 zo dňa 21.10.2019, takto

rozhodol:

I. Žalobu z a m i e t a .

II. Účastníkom konania právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Žalovaný Finančné riaditeľstvo SR rozhodnutím podľa o správe daní (Daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov potvrdilo rozhodnutie Daňového úradu Košice, pobočka Košice č. 101550240/2019 zo dňa 25.06.2019, ktorým správca dane podľa Daňového poriadku vyrubil rozdiel dane v sume 26.352,00 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie september 2017 daňovému subjektu Globaltrading Slovakia, s.r.o., so sídlom SNP 6, 044 42 Rozhanovce, IČO: 44 377 134.

2. Z odôvodnenia rozhodnutia žalovaného vyplýva, že správca dane - Daňový úrad Košice pobočka Spišská Nová Ves vykonal u daňového subjektu Globaltrading Slovakia, s.r.o., daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie september 2017, o výsledku ktorej vyhotovil protokol č. 100720409/2019 zo dňa 22.03.2019, ktorý bol daňovému subjektu doručený dňa 27.03.2019 spolu s výzvou na vyjadrenie sa k protokolu. Dňa 17.04.2019 splnomocnený zástupca daňového subjektu podal vyjadrenie k zisteniam uvedeným v protokole a dňa 04.06.2019 a 20.06.2019 doručil ďalšie dôkazy (čestné prehlásenia, prepravné doklady). Dňa 21.06.2019 správca dane spísal so splnomocneným zástupcom Zápisnicu o ústnom pojednávaní č. 101524003/2019, predmetom ktorej bolo prerokovanie pripomienok a dôkazov predložených daňovým subjektom k protokolu. Správca dane zotrval na svojich záveroch a zisteniach tak, ako sú uvedené v protokole, vysporiadal sa s námietkami daňového subjektu, považoval dokazovanie vykonané vo vyrubovacom konaní za ukončené a uvedenú zápisnicu za poslednú zápisnicu vo vyrubovacom konaní. Následne správca dane dňa 25.06.2019 vydal odvolaním napadnuté rozhodnutie.

3. Rozhodujúcou skutočnosťou pre vydanie rozhodnutia boli závery správcu dane o porušení ustanovenia ods.l, ods.2 písm.a), v znení neskorších predpisov. Správca dane neuznal právo na odpočítanie dane v celkovej sume 26.352,00 eur z faktúry vystavenej spoločnosťou SYNAT s.r.o., Klincová 35, Bratislava, IČO: 50367749, DIČ: 2120294858, IČ DPH:

SK2120294858 (ďalej len „SYNAT s.r.o.“), č. 201700912 zo dňa 12.09.2017 v celkovej sume 158.112,00 eur, DPH 26.352,00 eur za dodanie kávy Jacobs v množstve 43200 ks.

4. Žalobca sa včas podanou správnou žalobou prostredníctvom právneho zástupcu domáhal zrušenia rozhodnutia Finančného riaditeľstva SR č. 102395966/2019 zo dňa 21.10.2019, ako aj rozhodnutia Daňového úradu Košice, pobočka Košice č. 101550240/2019 zo dňa 25.06.2019 a vrátenia veci Daňovému úradu Košice na ďalšie konanie. V žalobe namietal, že v konaní pred správnymi orgánmi ako aj ich rozhodnutiami boli naplnené zrušujúce dôvody v zmysle ustanovenia , , a , pretože preskúmavané rozhodnutie žalovaného a prvostupňového správneho orgánu vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci, zistenie skutkového stavu žalovaným bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, skutkový stav, ktorý vzal žalovaný za základ napadnutého rozhodnutia je v rozpore s administratívnym spisom a došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej. Žalobca v správnej žalobe ďalej tvrdil, že žalovaný, ako aj správca dane hodnotili dôkazy vyslovene selektívne, keď dôkazy a návrhy na vykonanie dôkazov v prospech daňového subjektu hodnotili podľa názoru žalobcu neobjektívne, v rozpore so zásadami logického uvažovania, pričom hľadali len ako by tieto dôkazy spochybnili a návrhy na vykonanie dôkazov nerealizovali. Naopak dôkazom svedčiacim v neprospech žalobcu prikladali neprimerane vysokú váhu.

5. Žalobca k neprihliadnutiu na dôkazy doložené v priebehu daňového konania uviedol, že trvá na argumentácii, ktorú už uviedol v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu, pričom názor žalovaného považuje za jasne nesprávny a v rozpore so základnými zásadami správy daní, zákonnými ustanoveniami, ako aj judikatúrou najvyšších súdnych autorít. Žalobca počas vyrubovacieho konania správcovi dane poskytol čestné prehlásenia a vyjadrenia subjektov figurujúcich v obchode s kávou za preverované zdaňovacie obdobie september 2017. Žalobca je toho názoru, že správca dane bol povinný na zaslané doklady prihliadnuť pri vydávaní rozhodnutia, to však neurobil a dopustil sa tak závažného pochybenia, pričom žalovaný tento postup schvaľuje. Uvedené je v rozpore s § 3 ods.2, § 24 ods.2, 3 a 4 Daňového poriadku. Žalobca má za to, že dôkazy predložené 04.06.2019 a 20.06.2019 sú tak dôležitými dôkazmi, že jednoznačne mohli ovplyvniť výrok rozhodnutia a zmeniť závery správcu dane. Jednalo sa totiž predovšetkým o čestné vyhlásenia a vyjadrenia osôb, ktoré vlastnými očami videli tovar a manipulovali s ním, resp. ho prepravovali, čo správca dane, ako aj žalovaný odmietli vziať do úvahy. Zásadným argumentom správcu dane a žalovaného je spochybnenie reálnej existencie tovaru. Prístup správcu dane a žalovaného však skôr naznačuje, že sa odmietajú reálne zaoberať predmetnými dôkazmi, nakoľko tieto by im neumožnili zastávať ich doterajšie názory a museli by ich prehodnotiť. K názoru žalovaného, že sa nejedná o zásadné, resp. dôležité dôkazy uviedol, že dôkazom nemusí byť len listinný doklad, ale aj výsluch osôb alebo aj ich čestné vyhlásenie, najmä v situácii, keď správca dane odmieta vykonanie ich výsluchu. V súvislosti s uvedeným žalobca poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 30.10.2014 a sp. zn. zo dňa 04.04.2017. Taktiež poukázal na skutočnosť, že právna úprava vyrubovacieho konania vyslovene upravuje povinnosť správcu dane vykonať vo vyrubovacom konaní dokazovanie na základe dôkazov predložených daňovým subjektom v rámci vyrubovacieho konania (vrátane tých predložených spolu s vyjadrením k protokolu). Nie je teda podstatné, či boli dôkazy predložené daňovým subjektom do uplynutia lehoty na vyjadrenie sa k protokolu; správca dane sa má zaoberať aj neskôr predloženými dôkazmi. Dokonca aj v rámci odvolacieho konania je odvolací orgán v zmysle § 74 ods.2 Daňového poriadku povinný prihliadnuť na nové skutkové či právne okolnosti dovtedy účastníkom konania neuplatnené, ktoré majú podstatný vplyv na výrok rozhodnutia. Daňovým subjektom predložené doklady (ktoré predložil počas vyrubovacieho konania) takýmito okolnosťami nepochybne sú a odvolací orgán na ne musí prihliadnuť a o to skôr na ne mal prihliadnuť aj správca dane v rámci vyrubovacieho konania. Jednak bol na to povinný z už vyššie uvedených dôvodov a jednak nechať posúdenie predložených dokladov až na odvolací orgán je nehospodárne, a nie je to v súlade s procesnou ekonómiou. Taktiež to bezdôvodne predlžuje dobu konania. Preto sa mal už správca dane vysporiadať s predloženými dokladmi a nemal to ponechať až na odvolací orgán, čím ho nedôvodne zaťažil, spôsobil zbytočné prieťahy a celkovo nehospodárnosť konania. K nevykonaniu navrhnutých dôkazov žalovaným (výsluch konkrétnych osôb) žalobca uviedol, že práve týmito mali byť preukázané tvrdenia žalobcu. Žalobca taktiež namietal nedostatočné vysporiadanie sa žalovaným s niektorými vykonanými dôkazmi a poukázal na odvolacie námietky.

6. Žalobca má za to, že správca dane a žalovaný nekonali v súlade so závermi Nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. zo dňa 16.12.2015 a rozsudku Krajského súdu v Trnave sp. zn. z 04.05.2017, ktoré citoval už vo vyjadrení k protokolu, ako aj v žalobe. Namietal, že správca dane a žalovaný nevyhodnotil správne dôkazy svedčiace v prospech daňového subjektu, napríklad sa odmietol zaoberať čestnými vyhláseniami a ďalšími dôkazmi doloženými daňovým subjektom počas vyrubovacieho konania (04.06. a 20.06.2019). Žalovaný v napadnutom rozhodnutí tvrdí, že žalobca vierohodne nepreukázal dodanie tovaru od spoločnosti SYNAT s.r.o. k čomu žalobca uvádza, že žalobca predložil viacero dôkazov (čestné vyhlásenie T.. E., email od spoločnosti SYNAT, čestné vyhlásenie M.. R., nájomnú zmluvu s P.. A. a i.), pričom však správca dane a žalovaný odmietli vykonať navrhované dôkazy, ktoré by potvrdili uskutočnenie predmetného obchodu - výsluchy T. E. a P. A.. Žalobca jednoznačne nesúhlasí s tvrdením žalovaného, že preverovaním správcu dane bolo preukázané, že spoločnosť SYNAT s.r.o. tovar žalobcovi reálne nedodala. Žalovaný nedisponuje žiadnym dôkazom, ktorý by podoprel toto jeho tvrdenie. Obdobne je to aj s tvrdením žalovaného, že subdodávateľská spoločnosť HUNGAROCONFECTII s.r.o. nedodala žiadny tovar spoločnosti SYNAT s.r.o. Skutočnosť, že nejaká spoločnosť je pre správcu dane nekontaktná, resp. so správcom dane nespolupracuje, nie je v žiadnom prípade dôkazom o neuskutočnení predmetných obchodov. Rovnako takýmto dôkazom nie je ani skutočnosť, že subdodávateľská spoločnosť nepodala daňové priznanie k DPH, resp. kontrolný výkaz. Správca dane a žalovaný by nemali prikladať týmto skutočnostiam iný význam, než v skutočnosti majú. K tvrdeniu žalovaného, že žalobcovi nemohol vzniknúť nárok na oslobodenie od dane z dodania tovaru spoločnosti SWEET SIGHT s.r.o., pretože nebolo preukázané, že žalobca tovar skutočne nadobudol a vlastnil, žalobca uviedol, že toto tvrdenie je jednoznačne nesprávne, nakoľko všetky žalobcom predložené dôkazy preukazujú, že tovar žalobca naozaj vlastnil, nadobudol od spol. SYNAT s.r.o., čo potvrdil jej konateľ, zabezpečil jeho prepravu z Holíča do Hodonína, predal ho spoločnosti SWEET SIGHT s.r.o., ktorá uskutočnenie obchodu taktiež potvrdila, pričom navrhnuté dôkazy, ktoré by mohli ešte viac podporiť tvrdenia žalobcu správca dane, resp. žalovaný odmietli vykonať. Jediným dôkazom svedčiacim v neprospech žalobcu je výpoveď M. R. v rámci MVI dožiadania, pričom ohľadne jej výpovede vyvstáva množstvo pochybností a sama o sebe táto výpoveď nie je dostatočným dôkazom o tom, že predmetný obchod sa neuskutočnil. Naopak žalobca predložil množstvo dôkazov svedčiacich o tom, že tovar - kávu vlastnil. S poukazom na prenos dôkazného bremena na základe predloženia dôkazov žalobcom má preto v zmysle uvedenej judikatúry za to, že správca dane, resp. žalovaný mal predložiť ďalšie dôkazy, ktoré by svedčili o nereálnosti predmetného dodania, čo však neurobil. K ďalšiemu predaju tovaru - kávy žalobca uviedol, že správca dane nevykonal žiadne dokazovanie týkajúce sa ďalšieho predaja spoločnosti CALIENTE TRADE Kft., preto jeho záver, že neexistuje dôkaz o tom, že tomuto odberateľovi bol tovar skutočne dodaný je predčasný a ničím nepodložený. Okrem toho ďalší predaj tovaru je mimo sféry vplyvu žalobcu, preto je nesprávne žalobcu trestať za čokoľvek, čo jeho odberateľ s tovarom ďalej urobil, ako s ním ďalej nakladal. Žalobca je presvedčený, že správcovi dane, resp. žalovanému predložil množstvo dôkazov preukazujúcich dodanie tovaru - kávy svojmu odberateľovi - spoločnosti SWEET SIGHT s.r.o. pričom, ak by správca dane, resp. žalovaný vykonali aj žalobcom navrhované dôkazy, dôkazov potvrdzujúcich uvedené dodanie tovaru by bolo ešte viac. Skutočnosť, že p. C. vo svojom vyjadrení uviedol, že „pravdepodobne to bolo tak, že som tovar videl neskôr, za 1 -2 hodiny po vykládke...“ neznamená, že tovar nevidel ako to tvrdí žalovaný. V dôsledku časového odstupu si akýkoľvek človek, ani p. C. nemusí byť istý kedy presne videl tovar, či to bolo hodinu alebo dve po vykládke. Poukázal na časový odstup, keď medzi uskutočnením obchodu a podaním vyjadrenia uplynulo viac než jeden a pol roka. Dôležité však je, že p. C. potvrdil, že tovar bol dodaný spoločnosti SWEET SIGHT s.r.o. na ich zmluvný sklad tak ako to vyplýva z príslušných dokladov, že podpísal CMR, čím potvrdil prijatie tovaru a že tovar riadne zaúčtoval. Žalobca ďalej uviedol, že počas celej daňovej kontroly, ako aj počas daňového konania správca dane a žalovaný ignorovali množstvo dôkazov preukazujúcich reálne uskutočnenie preverovaného obchodu - dodania tovaru spoločnosti SWEET SIGHT s.r.o. Rovnakou logikou, akú použil správca dane a žalovaný by mohol tvrdiť, že keďže žalobca nepochybne preukázal dodanie tovaru spoločnosti SWEET SIGHT s.r.o., nie je ani dôvod spochybňovať nadobudnutie tovaru od spoločnosti SYNAT s.r.o., nakoľko žalobca nikdy netvrdil (vychádzajúc z príslušných kontrolných výkazov a daňových priznaní žalobcu), že by bol nadobudol kávu nejakým iným spôsobom, resp. od iného dodávateľa alebo v inom čase (jednalo sa iba o 3 dodávky kávy od spoločnosti SYNAT s.r.o. v mesiacoch august a september 2017). Žalobca namietal, že ani v napadnutom rozhodnutí sa žalovaný s touto námietkou žalobcu riadne nevysporiadal a zotrval na námietke, že správca dane vykonal veľmi málo dôkazov v predmetnej veci. Žalovaný sa s touto námietkou vysporiadal iba odmietnutím námietky a poukázaním na všeobecné skutočnosti a zákonné ustanovenia, avšak konkrétnu odpoveď, resp. jej zdôvodnenie na predmetnú námietku neuviedol. Podľa

§ 43 ods.5 písm.b) zákona o DPH platiteľ je povinný preukázať, že sú splnené podmienky oslobodenia od dane o.i. dokladom o preprave tovaru, v ktorom je potvrdené odberateľom alebo osobou ním poverenou prevzatie tovaru v inom členskom štáte. Toto bolo splnené, keď daňový subjekt v rámci daňovej kontroly takýto doklad (medzinárodný nákladný list CMR) správcovi dane predložil. Napriek splneniu všetkých podmienok v zmysle zákona o DPH však správca dane, ani žalovaný oslobodenie od dane žalobcovi neuznali. Podľa názoru žalobcu tiež nie je správne, že žalovaný na námietku žalobcu, že správca dane sa nedostatočne vysporiadal s námietkami a vyjadreniami žalobcu uviedol, že správca dane v príslušnej zápisnici z ústneho pojednávania uviedol, že sa s námietkami dostatočne vysporiadal preto platí, že sa s nimi vysporiadal dostatočne. Žalobca poukázal na rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. , sp. zn. , , , rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie č. C-271/06, C-353/03 a ďalšie.

7. Žalovaný vo vyjadrení k správne žalobe zo dňa 24.09.2020 uviedol, že z dokazovania vykonaného správcom dane vyplynulo, že žalobca odpočítal daň z faktúry od dodávateľskej spoločnosti neoprávnene, keďže dodanie deklarované preverovanou faktúrou a ďalšími dokladmi predloženými žalobcom ku daňovej kontrole za zdaňovacie obdobie september 2017 sa neuskutočnilo touto spoločnosťou. Žalobca nepreukázal, že tovar fakturovaný spoločnosťou SYNAT s.r.o. táto spoločnosť, resp. jej subdodávateľ HUNGAROCONFECTII s.r.o., skutočne dodali. Dokazovanie preukázalo, že nedošlo k dodaniu tovaru tak ako ho deklaroval dodávateľ a subdodávateľ na predmetných dodávateľských faktúrach. Správca dane v konaní preukázal, že dodanie tovaru, pri ktorom neuznal nárok na odpočítanie dane, nedodal samotný dodávateľ a subdodávateľ dodávateľa, jeho reálne poskytnutie nepreukázal a preto prijal záver, že k dodaniu tovaru nedošlo, daňová povinnosť nevznikla a následne nevzniklo ani právo na odpočítanie dane zo spornej faktúry. Odvolávajúci sa okrem formálnych dôkazov nepredložil žiadne iné dôkazy preukazujúce dodanie fakturovaného tovaru spoločnosťou SYNAT s.r.o. Správca dane sa zaoberal preverením vzniku daňovej povinnosti u dodávateľa, ktorá je prvou podmienkou pri uplatnení práva odpočítať daň v zmysle v znení neskorších predpisov. V danom prípade nebolo preukázané dodanie tovaru uvedeným dodávateľom. Odpočítanie dane z pridanej hodnoty je viazané na obchodný vzťah medzi dodávateľom a odberateľom. Pri dani z pridanej hodnoty ide o osobný charakter zdaniteľných plnení, pri ktorom stotožnenie osoby, ktorá uskutočnila zdaniteľné plnenie v prospech iného platiteľa vo faktúre musí zodpovedať skutočnému stavu, čo znamená, že daňový subjekt, ktorý si uplatní odpočítanie dane z pridanej hodnoty musí predložiť taký dôkaz o tom, že fakturovaný tovar bol skutočne realizovaný dodávateľom, ktorý je uvedený na faktúre. Iba formálna existencia faktúry, prípadne preukázanie zaplatenia, nie je predpokladom pre odpočítanie dane podľa v znení neskorších predpisov. Žalovaný v súvislosti s rozložením dôkazného bremena uvádza, že správa daní je príslušnými hmotnoprávnymi a procesnými predpismi verejného práva upravená (s prihliadnutím na jej účel vo vzťahu k fiškálnym záujmom štátu) tak, že daňový subjekt má okrem iného povinnosť sám si daňovú povinnosť vypočítať, priznať ju a zároveň hodnoverne preukázať prostredníctvom riadne vedeného účtovníctva a iných listinných dôkazov, teda má bremeno tvrdenia, ale má aj povinnosť toto svoje tvrdenie doložiť, teda má aj dôkazné bremeno. Správca dane je oprávnený a zároveň povinný s využitím inštitútu daňovej kontroly a iných procesných postupov, samozrejme za zachovania procesných práv daňových subjektov, zisťovať a preverovať základ dane alebo iné skutočnosti pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti. Z uvedeného dôvodu sa pri tejto činnosti správcu dane predchádzajúcej vyrubeniu daňovej povinnosti autoritatívnym spôsobom formou rozhodnutia, uplatňuje dôsledná aplikácia zásady voľného hodnotenia dôkazov správcom dane spolu so zásadou objektívnej pravdy vo vzťahu k potrebným zisteniam. Zásada objektívnej pravdy ovládajúca daňové konanie nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu dane viesť dokazovanie dovtedy, pokým sa bez pochýb nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia daňového subjektu uvádzané ním v daňovom priznaní. Z ustanovenia Daňového poriadku vyplýva, že dokazovanie vedie správca dane, ktorý nie je viazaný iba návrhmi daňových subjektov. Je na správcovi dane vykonávajúcom dokazovanie a na jeho úvahe, aké dôkazy vykoná, akým spôsobom dokazovanie doplní, akú hodnovernosť, dôkaznú silu a schopnosť zvrátiť závery vyplývajúce z realizovaného dokazovania z nich vyvodí, a to predovšetkým s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy vyplývajúce zo zistení, ktoré už má správca dane v priebehu konania k dispozícií. V tejto súvislosti žalovaný k navrhovanému doplneniu dokazovania o výsluchy svedkov opätovne uvádza, že nepovažoval za dôvodné vypočutie navrhovaných svedkov, keďže pri uvedenom skutkovom stave a vyhodnotení dôkazov, nebolo možné logicky predpokladať, že daňový subjekt by vypočutím týchto svedkov uniesol dôkazné bremeno, a že by prípadné výpovede svedkov mohli zvrátiť závažnosť zistení z daňovej kontroly a vyrubovacieho konania, ktoré viedli správcu dane k oprávneným pochybnostiam o uskutočnení zdaniteľného obchodu tak, ako

bol deklarovaný. V zmysle § 24 ods.1 Daňového poriadku je dôkazné bremeno na strane daňového subjektu, ktorý má povinnosť preukázať všetky tvrdené skutočnosti, pričom správca dane tieto dôkazy len vykonáva. Z uvedeného vyplýva, že dokazovanie v daňovom konaní nie je založené výlučne na uplatňovaní zásady vyhľadávacej, ale v závislosti od priebehu dokazovania i na jej vzájomnom prelínaní s uplatňovaním zásady prejednávacej, ktorá zdôrazňuje dôkaznú povinnosť daňového subjektu týkajúcu sa jeho tvrdení. V daňovom konaní ťažisko dôkazného bremena je na daňovom subjekte. V súvislosti s uvedeným žalovaný poukázal aj na nález Ústavného súdu SR č. -17 zo dňa 16.12.2009, v zmysle vykonaného dokazovania, ako aj vyhodnotenia predložených dokladov, správca dane objektívne spochybnil vierohodnosť, pravdivosť a úplnosť dôkazov predložených daňovým subjektom - žalobcom, ako aj postup žalobcu pri uplatnení ustanovení v znení neskorších predpisov. Konanie správcu dane pri zabezpečovaní dôkazov bolo v súlade s procesno-právnou normou a výsledky šetrenia je možné použiť ako dôkazy zaobstarané v súlade s Daňového poriadku. Hodnotenie správcu dane vychádzalo z faktov a dôkazov, ktoré získal z rôznych zdrojov, čo svedčí o objektivite vykonaného dokazovania a z neho vyplývajúcich logických záverov správcu dane. V súvislosti s poukazovaním žalobcu na rozsudky Najvyššieho súdu SR a Súdneho dvora EÚ ohľadom dôkazného bremena a podvodného konania, žalovaný uvádza, že táto judikatúra a citované rozsudky sa vzťahujú najmä na prípady, keď sa posudzuje podvodné konanie u obchodných partnerov žalobcu, o ktorom mohol žalobca vedieť. Uvedené námietky nekorešpondujú s dôvodmi a závermi uvedenými v rozhodnutí o neuznaní práva na odpočítanie dane. V závere žalovaný uviedol, že sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia dostatočným spôsobom vysporiadal so všetkými námietkami daňového subjektu, ktoré boli obsahom odvolania. Z obsahu rozhodnutí jasne vyplýva, z akých skutočností správca dane, ako aj žalovaný vychádzali a akými právnymi úvahami sa pri rozhodovaní riadili. Posúdenie skutkového stavu veci a prijaté závery týkajúce sa porušenia ustanovení v znení neskorších predpisov boli vecne správne a sú v súlade tak s príslušnými ustanoveniami citovaného zákona, ako aj Daňového poriadku. Postup správcu dane, ako aj žalovaného, nebol v rozpore s platnými právnymi predpismi, neboli porušené práva žalobcu. Žalovaný preto nepovažuje za dôvodné tvrdenie žalobcu, že s jeho námietkami sa žalovaný nezaoberal, čím došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy. Žalovaný z obsahu spisu, ako aj z predložených listinných dôkazov dospel k záveru, že všetky žalobné dôvody žalobcu uvedené v podanej žalobe nie je možné akceptovať a tieto žalobné dôvody nie sú opodstatnené.

8. Žalobca v replike zo dňa 22.10.2020 uviedol, že trvá na žalobných dôvodoch uvedených v správnej žalobe. Konštatoval, že tvrdenie žalovaného, podľa ktorého bolo preukázané, že k dodaniu tovaru nedošlo nie je pravdivé. K dôkaznému bremenu uviedol, že napadnuté rozhodnutie je v rozpore s judikatúrou najvyšších súdnych autorít. Žalobca má za to, že tým, že správca dane odmietol vykonať žalobcom navrhované dôkazy, odňal žalobcovi možnosť rozptýliť pochybnosti žalobcu.

9. Žalovaný sa k replike žalobcu, ktorá mu bola doručená dňa 30.10.2020, nevyjadril.

10. Správny súd v konaní podľa a nasl. - po preskúmaní žalobou napadnutého rozhodnutia bez nariadenia pojednávania za splnenia podmienok podľa , a a po oboznámení sa s obsahom podanej žaloby, písomným vyjadrením žalovaného, replikou ako aj obsahom pripojených administratívnych spisov žalovaného a správcu dane dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, preto túto v zmysle zamietol.

11. Podľa správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak.

12. Podľa na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.

13. Podľa o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Daňový poriadok“ v príslušnom slovnom tvare), pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.

14. Podľa § 3 ods.2 Daňového poriadku, správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy dane, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane.

15. Podľa § 3 ods.3 Daňového poriadku, správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti, pričom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.

16. Podľa § 3 ods.6 Daňového poriadku, pri uplatňovaní daňových predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo iné skutočnosti rozhodujúce pre vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon, viacero právnych úkonov alebo iné skutočnosti uskutočnené bez riadneho podnikateľského dôvodu alebo iného dôvodu, ktorý odráža ekonomickú realitu, a ktorých najmenej jedným z účelov je obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, sa pri správe daní neprihliada.

17. Podľa § 24 ods.1 Daňového poriadku, daňový subjekt preukazuje: a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

18. Podľa § 24 ods.2 Daňového poriadku, správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené o najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.

19. Podľa § 24 ods.3 Daňového poriadku, správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti.

20. Podľa § 24 ods.4 Daňového poriadku ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a ohliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k ním.

21. Podľa § 24 ods.6 Daňového poriadku na účely dokazovania môže správca dane úkony, ktorými sú najmä ústne pojednávanie, výsluch svedkov, výsluch znalcov a oboznamovanie sa s dôkazmi, vykonávať aj spoločne.

22. Podľa § 74 ods.2 Daňového poriadku odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v rozsahu požadovanom v odvolaní. Ak vyjdú pri preskúmavaní najavo skutkové či právne okolnosti účastníkom konania neuplatnené, ktoré majú podstatný vplyv na výrok rozhodnutia, odvolací orgán na ne pri rozhodovaní prihliadne; odvolací orgán nie je viazaný len návrhmi účastníka konania a môže zmeniť odvolaním napadnuté rozhodnutie aj v jeho neprospech. V rámci odvolacieho konania môže odvolací orgán výsledky daňového konania doplňovať, odstraňovať chyby konania alebo toto doplnenie alebo odstránenie chýb uložiť správcovi dane s určením primeranej lehoty.

23. Podľa o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), predmetom dane je: a) dodanie tovaru za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby, b) poskytnutie služby (ďalej len "dodanie služby") za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby, c) nadobudnutie tovaru za protihodnotu v tuzemsku z iného členského štátu Európskej únie (ďalej len "členský štát"), d) dovoz tovaru do tuzemska.

24. Podľa prvá veta daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník.

25. Podľa oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného členského štátu predávajúcim alebo nadobúdateľom alebo treťou osobou na účet predávajúceho alebo na účet nadobúdateľa, ak a) nadobúdateľom je zdaniteľná osoba, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby v inom členskom štáte, alebo právnická osoba, ktorá nie je zdaniteľnou osobou, a b) nadobúdateľ podľa písmena a) je identifikovaný pre daň v inom členskom štáte a oznámil svoje identifikačné číslo pre daň pridelené v inom členskom štáte dodávateľovi.

26. Podľa Platiteľ je povinný preukázať, že sú splnené podmienky oslobodenia od dane podľa odsekov 1 až 4: a) kópiou faktúry, b) dokladom o odoslaní tovaru, ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo odberateľ poštovým podnikom, alebo kópiou dokladu o preprave tovaru, v ktorom je potvrdené odberateľom alebo osobou ním poverenou prevzatie tovaru v inom členskom štáte, ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo odberateľ osobou inou ako poštovým podnikom; ak platiteľ takú kópiu dokladu o preprave tovaru nemá, prevzatie tovaru v inom členskom štáte je povinný preukázať iným dokladom, c) potvrdením o prijatí tovaru odberateľom alebo osobou ním poverenou, ak prepravu tovaru vykoná dodávateľ alebo odberateľ; toto potvrdenie musí obsahovať 1. meno a priezvisko odberateľa alebo názov odberateľa a adresu jeho sídla, miesta podnikania, prevádzkarne, bydliska alebo adresu miesta, kde sa obvykle zdržiava, 2. množstvo a druh tovaru, 3. adresu miesta a dátum prevzatia tovaru v inom členskom štáte, ak prepravu tovaru vykoná dodávateľ, alebo adresu miesta a dátum skončenia prepravy, ak prepravu tovaru vykoná odberateľ, 4. meno a priezvisko vodiča pozemného motorového vozidla uvedené paličkovým písmom a jeho podpis, 5. evidenčné číslo pozemného motorového vozidla, ktorým sa uskutočnila preprava tovaru, a d) inými dokladmi, najmä zmluvou o dodaní tovaru, dodacím listom, dokladom o prijatí platby za tovar, dokladom o platbe za prepravu tovaru.

27. Podľa o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

28. Podľa platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň: a) voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané, b) ním uplatnená z tovarov a služieb, pri ktorých je povinný platiť daň podľa a až 4, a až 12, ním uplatnená pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa a , ním uplatnená pri dovoze tovaru alebo zaplatená colnému orgánu v tuzemsku pri dovoze tovaru.

29. Podľa právo na odpočítanie dane podľa môže platiteľ uplatniť, ak: a) pri odpočítaní dane podľa má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa , pri odpočítaní dane podľa je daň uvedená v záznamoch podľa , pri odpočítaní dane podľa má faktúru od dodávateľa z iného členského štátu, pri odpočítaní dane podľa má dovozný doklad potvrdený colným orgánom, v ktorom je platiteľ uvedený ako príjemca alebo dovozca.

30. Správny súd dáva do pozornosti, že nie je súdom skutkovým, ale jeho úlohou pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu je posudzovať, či správny orgán príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi, resp. s účastníkom konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi, či obsahuje zákonné náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj procesnoprávnymi predpismi.

Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia.

31. Účelom daňového konania je zistenie, či si daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými hmotnoprávnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Daňový poriadok preto zakotvuje oprávnenia daňových orgánov, aby mohli zisťovať, či si daňové subjekty splnili svoje povinnosti stanovené príslušnými hmotnoprávnymi predpismi. Keďže ide o fiškálne záujmy štátu, daňový poriadok obsahuje osobitnú úpravu zisťovania preverovania základu dane alebo iných skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu. Daňový poriadok je procesným predpisom, ktorý pravidlá postupu daňových správcov pri príprave, výkone, resp. uskutočňovaní aktov daňového konania. V tomto zmysle je zárukou zákonného postupu pri plnení úloh správcu dane, ako aj zárukou zákonnej ochrany práv a právom chránených záujmov daňových subjektov. Z Daňového poriadku vyplýva, že dokazovanie vykonáva správca dane, ktorý vedie daňové konanie, pričom daňový subjekt preukazuje všetky skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených daňovým subjektom (§ 24 ods.1).

32. Vychádzajúc zo znenia citovaných ustanovení daň či nárok na odpočítanie dane musí mať základ nielen vo formálnom doklade, ale predovšetkým v existencii zdaniteľného plnenia, nakoľko nestojí iba na formálnom, ale aj na reálnom preukázaní zdaniteľného plnenia a preto dôkaz predložením daňového dokladu je iba formálnym dôkazom dovršujúcim hmotnoprávne aspekty skutočného prevedenia zdaniteľného plnenia. Z uvedeného dôvodu preto nemôže byť len samotné predloženie daňového dokladu, hoci formálne správneho a bezchybného, podkladom pre uznanie nároku na odpočítanie dane, ale tento nárok musí byť v prvom rade fakticky podložený existujúcim zdaniteľným plnením.

33. Z obsahu administratívneho spisu žalovaného správny súd zistil, že správca dane Daňový úrad Košice, pobočka Spišská Nová Ves v Protokole z daňovej kontroly vykonanej v súlade s príslušnými ustanoveniami o orgánoch štátnej správy v oblasti daní, poplatkov a colníctva v znení neskorších predpisov a v súlade s až 47 Daňového poriadku č. 100720409/2019 zo dňa 22.03.2019 u kontrolovaného daňového subjektu Globaltrading Slovakia, s.r.o. (predmet daňovej kontroly a kontrolované zdaňovacie obdobie - daň z pridanej hodnoty podľa o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov - september 2017) konštatoval, že daňová kontrola bola vykonaná v súlade s Daňového poriadku a bola začatá v deň uvedený v oznámení o daňovej kontrole č. 1025577598/2017 zo dňa 12.12.2017, t.j. dňom 16.01.2018. Z protokolu vyplýva rozsah vykonávaného dokazovania na preukázanie kontrolných zistení, pričom vo vzťahu k zdaňovaciemu obdobiu september 2017 správca dane konštatoval, že kontrolovaný daňový subjekt Globaltrading Slovakia, s.r.o. si uplatnil právo na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry č. 201700912 zo dňa 12.09.2017 prijatej od dodávateľa SYNAT, s.r.o. v celkovej výške 26.352,00 eur. Správca dane v protokole ďalej konštatoval, že kontrolovanému daňovému subjektu Globaltrading Slovakia, s.r.o. nepriznal odpočítanie dane za kontrolované zdaňovacie obdobie september 2017, pretože vykonaným dokazovaním boli zistené porušenia v spojení s a o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, nakoľko nebol reálne preukázaný vznik daňovej povinnosti podľa v nadväznosti na z titulu dodania tovaru - káva Jacobs v tuzemsku deklarovaným dodávateľom SYNAT s.r.o., čím súčasne nebol preukázaný vznik práva na odpočítanie dane kontrolovanému daňovému subjektu Globaltrading Slovakia s.r.o. v zmysle v nadväznosti na a . Uzavrel preto, že ak daňovému subjektu nevzniklo právo na odpočítanie dane z plnenia v zmysle faktúry č. 201700912 zo dňa 12.09.2017 z dôvodu, že nebolo preukázané, že tovar bol kontrolovanému daňovému subjektu reálne dodaný, nevznikol daňovému subjektu Globaltrading Slovania, s.r.o. ani nárok na oslobodenie od dane v zmysle z dodania tovaru pre odberateľa SWEET SICHT s.r.o., Švabinského 1700/4, 702 00 Moravská Ostrava a Přívoz, Česká republika, CZ29458889 z odberateľskej faktúry č. EU2017022 zo dňa 12.09.2017 v sume základu dane 140.400,00 eur, pretože nebolo preukázané, že daňový subjekt Globaltrading Slovania, s.r.o. predmetný tovar - kávu Jacobs skutočne nadobudol a vlastnil.

34. Z rozsiahleho dokazovania vykonaného správcom dane vyplynulo, že žalobca odpočítal daň z faktúry od dodávateľskej spoločnosti neoprávnene, keďže dodanie deklarované preverovanou faktúrou

a ďalšími dokladmi predloženými žalobcom ku daňovej kontrole za zdaňovacie obdobie september 2017 sa neuskutočnilo touto spoločnosťou. Žalobca nepreukázal, že tovar fakturovaný spoločnosťou SYNAT s.r.o. táto spoločnosť, resp. jej subdodávateľ HUNGAROCONFECTII s.r.o., skutočne dodali. Dokazovanie preukázalo, že nedošlo k dodaniu tovaru tak, ako ho deklaroval dodávateľ a subdodávateľ na predmetných dodávateľských faktúrach. Správca dane v konaní preukázal, že dodanie tovaru, pri ktorom neuznal nárok na odpočítanie dane, nedodal samotný dodávateľ a subdodávateľ dodávateľa jeho reálne poskytnutie nepreukázal a preto prijal záver, že k dodaniu tovaru nedošlo, daňová povinnosť nevznikla a následne nevzniklo ani právo na odpočítanie dane zo spornej faktúry. Žalobca okrem formálnych dôkazov nepredložil žiadne iné dôkazy preukazujúce dodanie fakturovaného tovaru spoločnosťou SYNAT s.r.o. Dôkazy formálnej povahy by vo všeobecnosti obstáli len za situácie, že obchodné transakcie by nevykázali žiadne pochybnosti u správcu dane. Jedinou konateľkou a spoločníčkou spoločnosti SYNAT s.r.o. v zdaňovacom období september 2017, ktorá ako jediná bola oprávnená konať za spoločnosť SYNAT s.r.o., bola M. R. (zároveň aj konateľka spoločnosti HUNGAROCONFECTII s.r.o., ktorá však o činnosti týchto spoločností nemala žiadne informácie, nepoznala spoločnosť Globaltrading Slovakia, s.r.o., nepoznala ani jej konateľa O. M., ani B. M., žiadny tovar nedodala, v spoločnosti činnosť nevykonávala, bola iba nastrčenou osobou a poskytla svoje identifikačné údaje k založeniu spoločností, v ktorých nemala záujem vykonávať žiadnu ekonomickú činnosť a ani ju nevykonávala. Žalobca nepredložil žiadny dôkaz o tom, že za spoločnosť SYNAT s.r.o. mal konať p. E.. Predložené čestné prehlásenia p. E. nie sú dôkazom o tom, že p. E. mal skutočne oprávnenie konať za spoločnosť SYNAT s.r.o. M. R. p. E. nepoznala a podľa jej vyjadrenia prepis jej osoby na p. E. prebehol cez jej známeho J.. M.Á. R. pred maďarskými orgánmi uviedla, že v mene spoločnosti SYNAT s.r.o. nevystavila a nepodpísala žiadne faktúry a nevie, kto ich vystavil. Tiež uviedla, že v mene spoločnosti SYNAT s.r.o. nedodala spoločnosti Globaltrading Slovakia, s.r.o. žiadny tovar. Vzhľadom na to, že neexistuje žiadny dôkaz o tom, že by na zastupovanie svojej osoby v spoločnosti SYNAT s.r.o. niekoho splnomocnila, konanie akejkoľvek inej osoby je neoprávnené. Čo sa týka osoby T. E. a jeho čestných prehlásení, ani z nich nevyplýva, že bol splnomocnenou osobu za spoločnosť SYNAT s.r.o.

35. Správny súd zdôrazňuje, že dokazovanie v daňovom konaní je procesný postup, cieľom ktorého je zistiť objektívne skutočnosti rozhodujúce pre vyrubenie dane, pričom tieto musia byť zistené čo najúplnejšie. Dôkaznú povinnosť (dôkazné bremeno) rozdeľuje Daňový poriadok medzi správcu dane a daňový subjekt. Splnenie podmienok pre uplatnenie nároku na odpočítanie dane podľa § 24 ods.1 Daňového poriadku preukazuje daňový subjekt, t.j. platiteľ dane z pridanej hodnoty. Daňový subjekt preukazuje skutočnosti majúce vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo v iných podaniach, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní, alebo v iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. Správca dane dôkazy predložené daňovým subjektom hodnotí podľa svojho uváženia a v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov, pričom hodnoteniu dôkazov musí zabezpečiť objektívne, pravdivé a úplné zistenie skutkového stavu veci. Preto správca dane hodnotí každý dôkaz samostatne a potom všetky vykonané dôkazy vo vzájomnej súvislosti, prioritou je ich pravdivosť a preukazná hodnota. V zmysle , o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, právo na odpočítanie dane možno uplatniť len vo vzťahu ku skutočne splatným daniam, t.j. daniam zodpovedajúcim plneniu podliehajúcemu dani z pridanej hodnoty, resp. zaplatením z dôvodu ich splatnosti. Právo na odpočítanie dane sa nevzťahuje na daň, ktorá je splatná len z dôvodu jej uvedenia na faktúre. Podmienky uvedené v a a v sú hmotnoprávnej povahy a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočítanie dane. Ich nesplnenie nie je možné odpustiť, keďže to zákon neustanovuje, a to ani za dobromyseľnosti platiteľa. Naopak zákonodarca pre ľahkú zneužiteľnosť požaduje, aby platiteľ, ktorý uplatňuje nárok na odpočítanie dane preukázal existenciu podmienok, ktoré pre nárok na jej odpočítanie stanovil. V zmysle platných ustanovení zákona ak si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľný obchod bol aj reálne uskutočnený, a to práve osobou uvedenou na faktúre. Osoba, ktorá je uvedená ako dodávateľ na faktúre, preto musí byť identická s osobou, ktorá tovar, resp. službu dodávateľovi aj reálne dodala. Ak daňový subjekt takéto dôkazné bremeno neunesie, nemôže byť úspešný v uplatnení nároku na odpočítanie DPH. Keďže ide o hmotnoprávne podmienky, k takémuto záveru nestačí len existencia faktúry, hoci táto by obsahovala všetky formálno-právne náležitosti. V rámci dokazovania vykonávaného správcom dane sa musí overiť, či údaje uvedené vo faktúre naozaj

dokladujú predmetné skutočnosti. Pre rozhodnutie správcu dane, či uznať alebo neuznať uplatňované právo na odpočítanie, nestačí len mechanické porovnanie výšky odpočítanej dane s príslušnou faktúrou, ale je potrebné zabezpečiť aj iné dôkazy. Práve s ohľadom na vyššie uvedené skutočnosti správca dane v danom prípade skúmal uskutočnenie zdaniteľného obchodu nielen z formálnej stránky, ale preveroval skutočný súlad stavu so stavom formálnym, a práve z týchto dôvodov správca dane pri posudzovaní opodstatnenosti uplatneného práva nevychádzal len z faktúry predloženej platiteľom dane, ale preveroval, či predložená faktúra odráža skutočnosti uvedené na faktúre.

36. Zásada objektívnej pravdy ovládajúca daňové konanie nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu dane viesť dokazovanie dovtedy, pokým sa bez pochýb nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia daňového subjektu uvádzané ním v daňovom priznaní. Z ustanovenia § 24 ods.2 Daňového poriadku vyplýva, že dokazovanie vedie správca dane, ktorý nie je viazaný iba návrhmi daňových subjektov. Je na správcovi dane vykonávajúcom dokazovanie a na jeho úvahe, aké dôkazy vykoná, akým spôsobom dokazovanie doplní, akú hodnovernosť, dôkaznú silu a schopnosť zvrátiť závery vyplývajúce z realizovaného dokazovania z nich vyvodí, a to predovšetkým s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy vyplývajúce zo zistení, ktoré už má správca dane v priebehu konania k dispozícií. Správca dane tak konal, svoje rozhodnutie v tejto veci riadne odôvodnil, preto ani žalovaný nezistil pochybenie v tomto postupe správcu dane. Žalobca mal vytvorený dostatočný čas aj priestor, jednak v priebehu vykonávanej daňovej kontroly, ako aj vo vyrubovacom konaní, aby tieto dôkazy predložil. Pokiaľ ide o žalobcom navrhované doplnenie dokazovania o výsluchy svedkov tak poukazuje na vyjadrenie žalovaného, ktorý nepovažoval za dôvodné vypočutie navrhovaných svedkov, keďže pri uvedenom skutkovom stave a vyhodnotení dôkazov, nebolo možné logicky predpokladať, že daňový subjekt by vypočutím týchto svedkov uniesol dôkazné bremeno, a že by prípadné výpovede svedkov mohli zvrátiť závažnosť zistení z daňovej kontroly a vyrubovacieho konania, ktoré viedli správcu dane k oprávneným pochybnostiam o uskutočnení zdaniteľného obchodu tak, ako bol deklarovaný. V zmysle § 24 ods.1 Daňového poriadku je dôkazné bremeno na strane daňového zmysle § 24 ods.1 Daňového poriadku je dôkazné bremeno na strane daňového subjektu, ktorý má povinnosť preukázať všetky tvrdené skutočnosti, pričom správca dane tieto dôkazy len vykonáva.

37. Správny súd poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR vo veci vedenej pod sp.zn. z 23.03.2010 v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu SR č.k. -17 z 23.02.2011, z odôvodnenia ktorého o.i. vyplýva, že „dôkazné bremeno je na daňovom subjekte - žalobcovi ( v spojení s , ). Primárne je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na strane daňového subjektu - žalobcu, ktorý disponuje svojim právom uplatniť si za zákonom stanovených a splnených podmienok nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty (je iniciátorom odpočítania dane z pridanej hodnoty) a ktorý si aj tento nárok uplatnil; preto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene a za zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty uznaný ako oprávnený.“ Uskutočňovanie zdaniteľných plnení je ekonomická činnosť plne pod kontrolou daňového subjektu. Vzhľadom na to, daňový subjekt ako platiteľ dane má možnosť si obstarať dostatočný počet dôkazov, ktoré zabezpečia preukázateľnosť uskutočneného zdaniteľného plnenia správcovi dane, ktorý v rámci daňovej kontroly preveruje skutočnosti rozhodujúce pre určenie dane ( Daňového poriadku). Odpočítanie dane nenastane ex lege, ale je právom platiteľa dane (pojem „môže“ ), ktorá právo je spojené s dôkaznou povinnosťou platiteľa dane. Prenos dôkaznej povinnosti z daňového subjektu na správcu dane je výnimkou, ktorá je ustaľovaná judikatúrou vnútroštátnych súdov na základe judikatúry Súdneho dvora EÚ. Pritom ani správcovi dane ani správnemu súdu nesvedčí právo žalobcovi určovať, aké dôkazy má na preukázanie ním tvrdených skutočností predložiť.

38. V zmysle nálezu Ústavného súdu SR č. -17 zo dňa 16.12.2009 daňový subjekt má v daňovom konaní dve základné povinnosti: povinnosť tvrdiť a povinnosť svoje tvrdenia dokázať. Formálne sa obe tieto povinnosti realizujú tak, že daňový subjekt podá riadne vyplnené daňové priznanie (povinnosť tvrdiť), pričom spolu s ním predloží správcovi dane písomné doklady, ktoré je podľa právnych predpisov povinný viesť (dôkazná povinnosť). Najčastejšie ide o účtovné doklady podľa o účtovníctve v znení neskorších predpisov. Takto si daňový subjekt splní svoje povinnosti v daňovom konaní, teda aj povinnosť dôkaznú. Ak však správca dane pri preverovaní uvedených písomných podkladov, hoci aj v rámci daňovej kontroly, preukázateľne spochybní vierohodnosť,

pravdivosť alebo úplnosť dôkazov predložených daňovým subjektom, potom možno konštatovať, že správca dane splnil svoju dôkaznú povinnosť (§ 24 ods.2 Daňového poriadku), a v takom prípade je opäť len na daňovom subjekte, či predložením, alebo navrhnutím ďalších dôkazov vyvráti spochybnenie jeho pôvodných dôkazov správcom dane. Takto dochádza v procese dokazovania v daňovom konaní k presúvaniu dôkazného bremena medzi správcom dane a daňovým subjektom, čo predstavuje praktické vyjadrenie už uvedenej kombinácie uplatňovania zásady vyhľadávacej a zásady prejednávacej.

39. Správny súd sa v celom rozsahu stotožňuje so záverom správcu dane, ktorý sa premietol aj do preskúmavaného rozhodnutia žalovaného, že žalobca nepreukázal v konaní pred správnymi orgánmi uskutočnenie deklarovaného zdaniteľného obchodu dodávateľom SYNAT s.r.o. na materiálnom základe, a teda nepreukázal, že tovar - káva fakturovaný spol. SYNAT s.r.o. táto spoločnosť, resp. subdodávateľ HUNGAROCONFECTII s.r.o. skutočne dodali žalobcovi na základe deklarovanej preverovanej faktúry a ďalšími dokladmi a táto transakcia sa javí ako umelá, bez reálneho ekonomického opodstatnenia a predložená faktúra tak bola vyhotovená za neuskutočnené (fiktívne) obchodné vzťahy, čím žalobca nepreukázal splnenie podmienok na odpočítanie dane v zmysle § a 51 .

40. K jednotlivým námietkam žalobcu týkajúcim sa pochybení zo strany správcu dane v priebehu daňovej kontroly, prípadne vo vyrubovacom konaní správny súd uvádza, že tieto námietky vyhodnotil ako nedôvodné. Správca dane na základe vykonaného dokazovania, ako aj vyhodnotenia predložených dokladov objektívne spochybnil vierohodnosť, pravdivosť a úplnosť dôkazov predložených daňovým subjektom - žalobcom, ako aj postup žalobcu pri uplatnení ustanovení v znení neskorších predpisov. Konanie správcu dane pri zabezpečovaní dôkazov bolo v súlade s procesno- právnou normou a výsledky šetrenia je možné použiť ako dôkazy zaobstarané v súlade s Daňového poriadku. Hodnotenie správcu dane vychádzalo z faktov a dôkazov, ktoré získal z rôznych zdrojov, čo svedčí o objektivite vykonaného dokazovania a z neho vyplývajúcich logických záverov správcu dane. V súvislosti s poukazovaním žalobcu na rozsudky Najvyššieho súdu SR a Súdneho dvora EÚ ohľadom dôkazného bremena a podvodného konania súd uvádza, že táto judikatúra a citované rozsudky sa vzťahujú najmä na prípady, keď sa posudzuje podvodné konanie u obchodných partnerov žalobcu, o ktorom mohol žalobca vedieť. Tieto námietky nekorešpondujú s dôvodmi a závermi uvedenými v rozhodnutí o neuznaní práva na odpočítanie dane. Správca dane neuznal žalobcovi uplatnený nárok na odpočítanie dane z dôvodu nepreukázania, že zdaniteľné obchody podľa preverovanej faktúry boli reálne uskutočnené tak, ako je to deklarované, nie z dôvodu zistenia podvodného konania daňového subjektu. Žalobca si nesplnil povinnosti, ktoré mu boli uložené v oblasti dokazovania, teda neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie oprávnenosti ním uplatneného nároku v zmysle v znení neskorších predpisov. Nebolo teda dôkazným bremenom správcu dane preukazovať, či zistené zdaniteľné obchody boli prípadne poznačené podvodným konaním a či o tom daňový subjekt vedel alebo mohol vedieť, keďže z dokazovania správcu dane vyplynul jednoznačný záver o porušení príslušných ustanovení v znení neskorších predpisov ( uvedeného zákona). Bolo povinnosťou žalobcu preukázať, že k realizovaniu dodávok došlo tak, ako bolo fakturované. U deklarovaného dodávateľa SYNAT s.r.o. nebol preukázaný vznik daňovej povinnosti v zmysle ustanovenia v znení neskorších predpisov, žalobca nepreukázal, že zdaniteľné obchody boli realizované v zmysle preverovanej faktúry a tým nemohol vzniknúť ani nárok na odpočítanie dane u žalobcu.

41. Súd dospel k záveru, že žalovaný sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia dostatočným spôsobom vysporiadal so všetkými námietkami daňového subjektu, ktoré boli obsahom odvolania. Z obsahu rozhodnutí jasne vyplýva, z akých skutočností správca dane, ako aj žalovaný vychádzali a akými právnymi úvahami sa pri rozhodovaní riadili. Posúdenie skutkového stavu veci a prijaté závery týkajúce sa porušenia ustanovení v znení neskorších predpisov boli vecne správne a sú v súlade tak s príslušnými ustanoveniami citovaného zákona, ako aj Daňového poriadku. Postup správcu dane, ako aj žalovaného, nebol v rozpore s platnými právnymi predpismi, neboli porušené práva žalobcu. Súd preto nepovažuje za dôvodnú námietku žalobcu, že s jeho námietkami sa žalovaný nezaoberal, čím došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy.

42. V závere správny súd poukazuje na to, že nezistil žiadne pochybenia procesného charakteru v postupe správcu dane, resp. žalovaného, ktoré by boli takého charakteru a takej miery závažnosti, že by spôsobovali neplatnosť administratívneho rozhodnutia, resp. bránili preskúmaniu napadnutého rozhodnutia v medziach uplatnených žalobných dôvodov.

43. Z vyššie uvedených dôvodov správny súd dospel k záveru o nedôvodnosti podanej správnej žaloby, preto túto žalobu v zmysle ustanovenia zamietol.

44. O trovách konania správny súd rozhodol podľa ustanovenia a náhradu trov konania žalobcovi, ktorý v konaní nebol úspešný, nepriznal. Vo vzťahu k žalovanému o trovách konania rozhodol podľa , pretože žalovanému voči žalobcovi nevznikli dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať.

45. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote 30 dní od jeho doručenia na Krajský súd v Košiciach.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh)( ).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že: a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti ( ).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.

Uvedená povinnosť neplatí, ak: a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa a , je žalovaným Centrum právnej pomoci (, ).