Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_45Ek-1345-2023.pdf
PDF · 99.62 KB
Case nature
Subarea
45Ek/1345/2023
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica vo veci exekúcie oprávneného: Tatra banka, a.s., so sídlom Hodžovo námestie 3, 811 06 Bratislava-Staré Mesto, IČO: 00 686 930, zast. právnym zástupcom: RASLEGAL, s. r. o., so sídlom Mostová 2, 811 02 Bratislava-Staré Mesto, IČO: 36 855 561, proti povinnému č. 1: DAF Company, s.r.o., so sídlom M. R. Štefánika 701/3, 900 46 Most pri Bratislave, IČO: 35 799 986, nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. XX, XXX XX A. a povinného č. 2: B. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. E. XXXX, XXX XX E. E. a povinného č. 3: F. G. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. E. XXXX, XXX XX E. E., o vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 15 951,46 Eur s príslušenstvom, vykonávanej súdnym exekútorom: Mgr. Angelika Slopovská, so sídlom exekútorského úradu Zámocká 16, 811 01 Bratislava, pod sp. D. XXXXX XXX/XX, o návrhu povinného č. 2 a povinného č. 3 na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
I. Súd návrh povinného č. 2 a povinného č. 3 na zastavenie exekúcie z a m i e t a.
II. Súd povinnému č. 2 a povinnému č. 3 nárok na náhradu trov konania v súvislosti s podaním návrhu na zastavenie exekúcie n e p r i z n á v a.
III. Súd oprávnenému p r i z n á v a náhradu trov právneho zastúpenia v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie vo výške 207,23 Eur ktoré budú vymáhané na základe dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie.
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 29.05.2023 domáhal od povinných vymoženia pohľadávky vo výške 15 951,46 Eur s príslušenstvom na podklade exekučného titulu – Platobný rozkaz sp. D. XXXX/XXXX/XXXX zo dňa 27.01.2023 vydaný Okresným súdom Banská Bystrica, právoplatný a vykonateľný dňom 28.02.2023 voči povinnému č. 1, právoplatný a vykonateľný dňom 09.05.2023 voči povinnému č. 2 a povinnému č. 3 v spojení s Uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. D. XXXX/XXXX/XXXX zo dňa 24.03.2023, H.:I.:A.:XXXX:XXXXXXXXXX.X, v spojení s Uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. D. XXXX/XXXX/XXXX zo dňa 02.05.2023, H.:I.:A.:XXXX:XXXXXXXXXX.X, v spojení s Uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. D. XXXX/ XXXX/XXXX zo dňa 02.05.2023, H.:I.:A.:XXXX:XXXXXXXXXX.X, právoplatných dňa 09.05.2023 (ďalej len ako „exekučný titul“).
2. Poverením zo dňa 23.06.2023 Okresný súd Banská Bystrica poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora: Mgr. Angelika Slopovská, so sídlom exekútorského úradu Zámocká 16, 811 01 Bratislava, ktorý vedie exekúciu pod sp. D. XXXXX XXX/XX.
3. Upovedomenie o začatí exekúcie bolo povinnému č. 2 a povinnému č. 3 doručené dňa 06.07.2023. Dňa 21.07.2023 podali povinní na poštovú prepravu návrh na zastavenie exekúcie. Súd z predložených listinných dôkazov, a to z fotokópií doručeniek preukazujúcich doručenie upovedomenia o začatí
exekúcie povinným zistil, že návrh na zastavenie exekúcie podali povinní v zákonnej 15-dňovej lehote v zmysle ustanovení Exekučného poriadku.
4. Povinní žiadajú zastaviť exekúciu podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku. V úvode návrhu uvádzajú: ,,že vyhrážanie sa smrťou je trestný čin, pretože skutočný význam slova exekúcia je poprava“. Povinní tvrdia, že exekučný titul na podklade, ktorého prebieha exekúcia nie je vykonateľný. Oprávnený uvedený v upovedomení o začatí exekúcie nie je aktívne vecne legitimovaný na vymáhanie nároku, pretože ide o formálny, nevykonateľný exekučný titul, pretože vec nebola prejednaná. Povinnému ako účastníkovi konania pred Okresným súdom Banská Bystrica bolo porušené právo na spravodlivé súdne konanie s poukazom na čl. 6 Dohovoru o ľudských právach a čl. 48 Ústavy Slovenskej republiky. Povinní poukazujú na ustanovenie § 37 a § 39 Občianskeho zákonníka a majú za to, že ide o neplatný právny úkon a pohľadávka oprávneného je sporná čo do dôvodu a výšky. Vymáhaný nárok, ktorý je predmetom exekúcie je nárokom bez právneho dôvodu a nemožno ho inak nazvať ako úžera. Súd udelil poverenie na vykonanie exekúcie v neprospech povinného v nesúlade s unijným právom a právnym poriadkom Slovenskej republiky. Ďalej povinní vzniesli námietky voči trovám exekúcie a príslušenstvu. Záverom povinní žiadajú náhradu trov konania.
5. Oprávnený so zastavením exekúcie nesúhlasí a má za to, že návrh povinných na zastavenie exekúcie je bez akejkoľvek vecnej či právnej argumentácie. Zmyslom je teda zrejme len nedôvodne oddialiť riadne vymoženie judikovaných nárokov oprávneného. Úvodom oprávnený zdôrazňuje, že argumentácia povinných, spočívajúca v tvrdení, že „vyhrážanie sa smrťou je trestný čin, pretože skutočný význam slova exekúcia je POPRAVA“, pôsobí veľmi expresívne, zvláštne a zmätočne. Návrh je teda v celom rozsahu (po obsahovej stránke) postavený na vyhláseniach bez akejkoľvek právnej a skutkovej relevancie a je celkovo ťažko uchopiteľný. Po oboznámení sa s Návrhom povinných oprávnený uvádza, že ho nemožno považovať za riadne odôvodnený, a to ani náznakom. Neobsahuje, resp. nespĺňa ani základné zákonné požiadavky pre uplatnenie tohto prostriedku procesnej obrany. Ba naopak, návrh obsahuje len spleť tvrdení bez relevantných podkladov. Samotné presvedčenie povinných, že spoločnosť oprávneného vystupuje v akomsi fiktívnom registri bez právneho základu ako i ďalšie pochybné presvedčenia povinných žiadnym spôsobom nespochybňujú vymáhateľnosť judikovaných nárokov. Návrh je podľa oprávneného podaný výlučne len účelovo, sledujúc zahltenie súdnej agendy exekučného súdu, neobsahujúc pritom žiadnu vecnú argumentáciu (a to ani len náznakom), preto sa objektívne k nemu oprávnený ani nevie vyjadriť. Návrh v dotknutej časti je postavený na úvahách povinných o tom, že „vymáhaný nárok, ktorý je predmetom exekúcie, je nárokom bez právneho dôvodu a nemožno ho nazvať inak ako úžera“, príp. že „súd udelil poverenie na vykonanie exekúcie v neprospech povinného v nesúlade s unijným právom a právnym poriadkom Slovenskej republiky“ alebo napr., že „vedenie exekúcie na základe nevykonateľného exekučného titulu je nezákonné“. Už na prvý pohľad ide zjavne o účelové tvrdenia, ktoré nie sú spôsobilé žiadnym spôsobom spochybniť dôvodnosť vedenej exekúcie. V nadväznosti na horeuvedené týmto vo všeobecnosti oprávnený zdôrazňuje, že exekučný súd vykonáva vecný prieskum exekučného titulu pri posudzovaní návrhu na vykonanie exekúcie len ojedinele, a to výlučne len v závislosti od toho, či exekučnému konaniu predchádzalo osobitné konanie v zmysle ust. § 53 ods. 3 písm. d) alebo e) EP (čo nie je tento prípad). Pokiaľ povinní chceli zvrátiť účinky exekučného titulu, mali tak urobiť prostredníctvom riadnych opravných prostriedkov v rámci základného konania, resp. mali voči exekučnému titulu (platobnému rozkazu) podať odpor. To aj urobili, no tento bol odmietnutý, čo vyplýva zo spisu upomínacieho súdu. Príslušné dokumenty boli navyše predložené exekučnému súdu spolu s návrhom. V právomoci exekučného súdu teda v zásade nie je preskúmavať priebeh konania, v ktorom bol vydaný exekučný titul. Prípadné vady základného konania sa do exekučného konania netransponujú - hoc tieto v základnom konaní v dotknutej právnej veci ani nenastali – ako sa to povinní snažia účelovo navodiť. Rovnako zdôrazňujeme, že povinní sa v základnom, resp. nachádzacom konaní bránili a táto obrana bola vyhodnotená ako nedôvodná. Exekučný súd okrem toho nie je oprávnený zrušiť a/alebo modifikovať exekučný titul, ktorý bol vydaný v základnom konaní, resp. inak na neho neprihliadať. Exekučné konanie nie je ďalším opravným konaním, ale je to konanie, v ktorom sa plnenia priznané exekučným titulom vymáhajú. Čo sa týka námietky povinných ohľadom údajnej nevykonateľnosti exekučného titulu, k tomu oprávnený uvádza, že z hľadiska formálnej stránky vykonateľnosti je exekučný titul opatrený doložkou vykonateľnosti (a právoplatnosti), z ktorej explicitne vyplýva, kedy presne tieto účinky nastali. Z hľadiska materiálnej stránky vykonateľnosti exekučného titulu zároveň platí, že jeho enunciát (výrok) jasne, zrozumiteľne a určito vymedzuje judikovanú povinnosť plniť pre povinných –t. j. zaplatiť zodpovedajúcu sumu, čo do istiny a príslušenstva a súvisiacich nárokov. Vo väzbe na argumentáciu povinných preto objektívne
oprávnený nevie zaujať ďalšie stanovisko. Formálna a materiálna stránka vykonateľnosti exekučného titulu je teda objektívne daná. Námietkam povinných preto oprávnený nerozumie. Tieto sú vecne a skutkovo neopodstatnené. Oprávnený žiada súd, aby na ne neprihliadal a v exekúcii riadne pokračoval. Zároveň oprávnený žiada, aby mu bola priznaná náhrada trov exekučného konania spočívajúcich aj v spísaní tohto vyjadrenia vo výške 207,23 Eur vrátane DPH za jeden (1) úkon právnej služby (t. j. 160,17 Eur + 1 x režijný paušál vo výške 12,52 Eur + 20 % DPH vo výške 34,54 Eur).
6. Súdny exekútor taktiež nesúhlasí s návrhom povinných na zastavenie exekúcie.
7. Podľa § 61k ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“), súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.
8. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok. 9. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.
10. Podľa § 61l ods. 3 prvej vety Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne.
11. Podľa § 61l ods. 4 Exekučného poriadku rozhodnutie, ktorým sa rozhodlo o návrhu na zastavenie exekúcie, sa doručí oprávnenému, povinnému a exekútorovi. 12. Podľa § 45 ods. 1 Exekučného poriadku, exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok. 13. Súd uvádza, že preskúmal návrh povinných na zastavenie exekúcie v zmysle ustanovení Exekučného poriadku a taktiež sa oboznámil s vyjadrením oprávneného.
14. Exekučný súd v konaní o návrhu povinných na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Pre posúdenie návrhu na zastavenie exekúcie je rozhodujúci stav ku dňu začatia exekučného konania, t. j. moment podania návrhu na vykonanie exekúcie. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinných, ktorí ho podali. Súd môže prihliadať len na tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku vymáhaného nároku.
15. Cieľom exekučného konania je uspokojenie nároku oprávneného, ktorý mu bol priznaný vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu. Účelom exekučného konania je nútená realizácia exekučného titulu vykonaná zásahom do práv povinného. Uskutočňuje sa za podmienok a predpokladom vymedzených procesnými predpismi s cieľom uspokojiť nárok oprávneného, ktorá mu bola priznaná vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu a dobrovoľne sa nesplnila.
16. Návrh na zastavenie exekúcie je procesnou obranou povinného, ktorého účelom je zastavenie exekúcie z dôvodov taxatívne ustanovených v zákone. Ide predovšetkým o tie skutočnosti, ktoré nastali až po vzniku exekučného titulu. Návrh na zastavenie exekúcie nie je opravným prostriedkom, má smerovať proti exekúcii a nie proti exekučnému titulu, čo znamená, že dôvodom podania návrhu na zastavenie exekúcie môže byť existencia tých skutočností, ktoré nastali až po jeho vzniku. Ak by existovali pred vznikom exekučného titulu, nie je možné ich uplatniť v exekučnom konaní, pretože ich relevancia sa skončila vydaním vykonávaného rozhodnutia, ktoré je exekučným titulom. Pre pochopenie
účelu exekučného konania je potrebné uviesť, že civilné konanie sa delí na základné (vyhľadávacie), v ktorom sa poskytuje procesná ochrana ohrozenému alebo porušenému subjektívnemu právu alebo právom chránenému záujmu, a na vykonávacie (exekučné), v ktorom dochádza k uskutočneniu núteného výkonu subjektívneho práva z vykonateľného rozhodnutia, ak nebolo povinnou stranou splnené dobrovoľne. Z dôvodu, že v rámci exekučného konania je predmetom rozhodovania nútené uskutočnenie výkonu príslušného vykonateľného rozhodnutia, v tejto fáze konania preto nie je priestor na rozhodovanie o skutočnostiach, o ktorých sa rozhoduje v základnom konaní.
17. Súd preskúmal návrh na zastavenie exekúcie povinných, kde uvádzajú, že predmetný exekučný titul je nespôsobilý. Exekučný súd však pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie je vždy povinný skúmať, či exekučný titul obsahuje aj jednu z podstatných náležitostí exekučného titulu, ktorým je vykonateľnosť exekučného titulu. Exekučným titulom je v predmetnom konaní: Platobný rozkaz sp. D. XXXX/XXXX/XXXX zo dňa 27.01.2023 vydaný Okresným súdom Banská Bystrica, právoplatný a vykonateľný dňom 28.02.2023 voči povinnému č. 1, právoplatný a vykonateľný dňom 09.05.2023 voči povinnému č. 2 a povinnému č. 3, ktorým súd zaviazal povinných o vymoženie pohľadávky vo výške 15 951,46 Eur s príslušenstvom. Nakoľko uvedené rozhodnutie je spôsobilým exekučným titulom, exekučný súd je v tomto štádiu viazaný právoplatným a vykonateľným exekučným titulom a jeho výrokom. Súd dáva do pozornosti uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 306/07-18, v ktorom sa uvádza, že súdna exekúcia môže byť nariadená a vedená len na základe exekučného titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Formálna stránka vykonateľnosti je vyjadrená doložkou o vykonateľnosti, ktorá preukazuje, že sú splnené formálne podmienky vykonateľnosti predpísané procesným právom; materiálna stránka vykonateľnosti je naplnená zase tým, že rozhodnutie obsahuje okrem presnej individualizácie oprávneného a povinného, hlavne určitý výrok. Súd teda konštatuje, že v danom prípade sú splnené obidva procesné predpoklady oprávňujúce na podanie návrhu na vykonanie exekúcie, t. j. vykonateľné rozhodnutie (exekučný titul), ako aj tá skutočnosť, že povinní dobrovoľne nesplnili to, čo im ukladalo vykonateľné rozhodnutie.
18. Súd zistil, že podkladom pre vydanie exekučného titulu bola Zmluva o splátkovom úvere J. XXXXXXXXXX zo dňa 02.03.2020 (uvedená zmluva mala zachované tie prvky, ktoré boli v tomto období regulérnym štandardom) ktorá bola uzavretá s povinným č. 1 - spoločnosťou DAF Company, s.r.o. podľa Obchodného zákonníka, pričom povinní č. 2 a 3 sú konateľmi tejto obchodnej spoločnosti a v zmluve vystupujú ako ručitelia za spoločnosť. Žalobca si tak podaným návrhom na vydanie platobného rozkazu uplatnil obchodnoprávny nárok voči obchodnej spoločnosti, ktorá konala v rámci svojej podnikateľskej činnosti a voči jej ručiteľom, nie voči spotrebiteľom. Po posúdení podaného návrhu súd vydal Platobný rozkaz (exekučný titul) voči ktorému sa povinní bránili podaním odporu, ktorý súd odmietol a následne zamietol aj podanú sťažnosť. Je zjavné, že sa súd už v základnom konaní vysporiadal s námietkami povinných, keďže využili možnosť podania opravného prostriedku. Vzhľadom k uvedenému preto nemôžu obstáť tvrdenia povinných uvádzané v návrhu na zastavenie exekúcie ohľadom nezákonného prejednania veci, nakoľko Okresný súd Banská Bystrica v rámci upomínacieho konania postupoval v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní a o doplnení niektorých zákonov. Pre exekučné konanie vedené na Okresnom súde Banská Bystrica bola v čase rozhodovania o návrhu na vykonanie exekúcie podstatná skutočnosť, že boli splnené všetky náležitosti stanovené Exekučným poriadkom, a tým aj podmienka vymáhateľnosti exekučného titulu, nakoľko sa jednalo, a aj naďalej jedná o vykonateľné rozhodnutie súdu, a to po materiálnej aj formálnej stránke. Týmto bola splnená jedna zo základných podmienok na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie. Zákonné predpoklady na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie ostali nezmenené, nakoľko predmetný exekučný titul doposiaľ nebol zrušený.
19. Povinní v návrhu na zastavenie exekúcie namietali aj trovy exekúcie a príslušenstvo. Súd predovšetkým poukazuje na to, že o trovách exekúcie súdneho exekútora je oprávnený rozhodovať len v prípade, ak sa exekúcia ako taká končí. V zmysle § 197 Exekučného poriadku patrí exekútorovi za výkon exekučnej činnosti odmena a náhrada paušálnych výdavkov a nevyhnutných výdavkov spojených s vedením konania, pričom určenie ich výšky je upravené v ustanovení § 7 a § 22 Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 68/2017 Z. z. Vyhláška pritom rozlišuje, či sa vymáhaný nárok splnil do uplynutia lehoty na podanie návrhu na zastavenie exekúcie, ktorý má podľa zákona odkladný účinok. V prípade ak sa vymáhaný nárok nesplní do požadovanej lehoty má súdny exekútor nárok na 20 % z výšky vymáhaného plnenia (istina spolu s príslušenstvom) a nárok na náhradu paušálnych výdavkov
vo výške 60 EUR a ak je súdny exekútor platcom DPH zvyšuje sa suma trov o 20% DPH. V prípade ak sa splní vymáhaná povinnosť do uplynutia lehoty na podanie návrhu na zastavenie exekúcie (15 dní) platí povinný len polovicu z takto vyčíslených trov, čiže patrí exekútorovi odmena vo výške 10 % zo základu na jej určenie a náhrada paušálnych výdavkov v rozsahu 30 EUR. Oprávnený si prostredníctvom svojho právneho zástupcu spolu s podaním návrhu na vydanie platobného rozkazu uplatnil a vyčíslil náhradu trov konania za zaplatený súdny poplatok vo výške 478,50 Eur a odmenu za dva úkony právnych služieb (prevzatie a príprava zastúpenia, žaloba) vo výške 796,73 Eur. Všetky úkony právnej služby si oprávnený riadne uplatnil a vyčíslil v návrhu v časti E) - trovy konania. Vykonanie týchto úkonov mal súd preukázané z návrhu a jeho príloh, ktoré tvoria súčasť spisu, pričom išlo o trovy vynaložené dôvodne a účelne v súvislosti s prebiehajúcim súdnym konaním. Účelne vynaložené trovy konania žalobcu (tak, ako boli priznané v platobnom rozkaze) potom pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku za návrh vo výške 478,50 Eur a z trov právneho zastúpenia vo výške 796,73 Eur, ktoré boli vyčíslené a priznané v súlade s ustanoveniami Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov.
20. Súd poukazuje na zásadu, ktorá platila už v rímskom práve, podľa ktorej „vigilantibus iura scripta sunt“ t. j. „práva patria len bdelým“ (pozorným, ostražitým, opatrným, starostlivým), teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv a ktorí svoje procesné oprávnenia uplatňujú včas a s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou. V slobodnej spoločnosti je totiž predovšetkým vecou nositeľov práv, aby svoje práva bránili a starali sa o ne, inak ich podcenením, či zanedbaním môžu strácať svoje práva majetkové, osobné, satisfakčné a pod. To platí obdobne aj o využívaní zákonných procesných ustanovení včítane využitia možnosti podania opravných prostriedkov (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 8. 11. 2011, sp. zn. 1Sžr/38/2011).
21. Súd dáva do pozornosti, že nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (pozri rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II.ÚS 251/04, sp. zn. III.ÚS 209/04, sp. zn. II.ÚS 200/09 a pod.).
22. Súd skúmal návrh na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom a mal nesporne za preukázané, že ku dňu začatia exekúcie si povinní povinnosť uvedenú vo výroku exekučného titulu nesplnili. Z uvedeného vyplýva, že exekúcia a aj exekučné konanie sa teda začali dôvodne. Povinní vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie nepreukázali žiadne skutočnosti odôvodňujúce právny záver o zániku vymáhaného nároku, o zrušení exekučného titulu, ani o skutočnostiach brániacich vymáhateľnosti exekučného titulu, pričom neexistuje ani dôvod zastavenia exekúcie podľa osobitného predpisu a súd podaný návrh na zastavenie exekúcie považuje za nedôvodný.
23. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, súd dospel k záveru, že tu nie je dôvod zastavenia exekúcie, a preto v súlade s citovaným ustanovením § 61l ods. 3 prvej vety Exekučného poriadku, návrh povinných na zastavenie exekúcie zamietol (I. výrok).
24. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.
25. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.
26. Podľa § 199d ods. 2 Exekučného poriadku, povinný má voči oprávnenému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, ak mu súd na jeho návrh priznal ich náhradu v súvislosti s rozhodnutím o zastavení exekúcie z dôvodu, ktorý možno oprávnenému pričítať.
27. Podľa § 199e Exekučného poriadku, ak je zástupcom oprávneného alebo povinného advokát, odmena za právne zastúpenie sa nahrádza podľa ustanovení o tarifnej odmene. Do začatia exekúcie má oprávnený nárok na náhradu trov právneho zastúpenia najviac vo výške odmeny za dva úkony právnej služby; a ak ide o exekúciu na vymoženie práva na peňažné plnenie, patrí mu náhrada týchto trov právneho zastúpenia najviac vo výške vymáhaného nároku podľa stavu ku dňu vydania poverenia na vykonanie exekúcie.
28. Povinní si v návrhu na zastavenie exekúcie uplatnili nárok na náhradu trov konania za podanie návrhu na zastavenie exekúcie. Nakoľko povinní v tomto konaní neboli úspešní, pretože súd návrh povinných na zastavenie exekúcie zamietol, voči oprávnenému im tak nevznikli nároky na náhradu trov konania (§ 255 ods. 1 CSP). Aj samotné ustanovenie § 199d ods. 2 Exekučného poriadku hovorí o tom, že povinný má voči oprávnenému nárok na náhradu trov, ktoré v exekučnom konaní platil, ak mu súd na jeho návrh priznal ich náhradu v súvislosti s rozhodnutím o zastavení exekúcie z dôvodu, ktorý možno oprávnenému pričítať, avšak v danom prípade súd návrh povinných na zastavenie exekúcie zamietol, preto súd rozhodol tak, že povinným voči oprávnenému nárok na náhradu trov konania o návrhu povinného na zastavenie exekúcie nepriznal (II. výrok).
29. Nakoľko súd návrh povinných na zastavenie exekúcie zamietol v celom rozsahu ako nedôvodný, čím oprávnený mal úplný úspech vo veci, súd priznal oprávnenému nárok na náhradu trov exekučného konania ako výdavky na zastupovanie oprávneného v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie vo výške 207,23 Eur vrátane DPH za jeden (1) úkon právnej služby (t. j. 160,17 Eur + 1 x režijný paušál vo výške 12,52 Eur + 20 % DPH vo výške 34,54 Eur), ktoré budú vymáhané na základe dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie po právoplatnosti tohto uznesenia (III. výrok).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.