Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

45Ek/1345/2023

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica vo veci exekúcie oprávneného: Tatra banka, a.s., so sídlom Hodžovo námestie 3, 811 06 Bratislava-Staré Mesto, IČO: 00 686 930, zast. právnym zástupcom: RASLEGAL, s. r. o., so sídlom Mostová 2, 811 02 Bratislava-Staré Mesto, IČO: 36 855 561, proti povinnému č. 1: DAF Company, s.r.o., so sídlom M. R. Štefánika 701/3, 900 46 Most pri Bratislave, IČO: 35 799 986, nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. XX, XXX XX A. a povinného č. 2: B. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. E. XXXX, XXX XX E. E. a povinného č. 3: F. G. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. E. XXXX, XXX XX E. E., o vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 15 951,46 Eur s príslušenstvom, vykonávanej súdnym exekútorom: Mgr. Angelika Slopovská, so sídlom exekútorského úradu Zámocká 16, 811 01 Bratislava, pod sp. zn. 152EX 254/23, o sťažnosti povinného č. 2 a 3 proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 20.06.2024, takto

rozhodol:

Súd sťažnosť povinného č. 2 a č. 3 proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 20.06.2024 z a m i e t a.

odôvodnenie:

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 29.05.2023 domáhal od povinných vymoženia pohľadávky vo výške 15 951,46 Eur s príslušenstvom na podklade exekučného titulu - Platobný rozkaz sp. zn. zo dňa 27.01.2023 vydaný Okresným súdom Banská Bystrica, právoplatný a vykonateľný dňom 28.02.2023 voči povinnému č. 1, právoplatný a vykonateľný dňom 09.05.2023 voči povinnému č. 2 a povinnému č. 3 v spojení s Uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 24.03.2023, v spojení s Uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 02.05.2023, v spojení s Uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 02.05.2023, právoplatných dňa 09.05.2023 (ďalej len ako „exekučný titul“).

2. Poverením zo dňa 23.06.2023 súd poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora.

3. Uznesením sp. zn. zo dňa 20.06.2024 vyšší súdny úradník návrh povinného č. 2 a 3 na zastavenie exekúcie podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) zamietol (výrok I.), povinnému č. 2 a povinnému č. 3 nárok na náhradu trov konania v súvislosti s podaním návrhu na zastavenie exekúcie nepriznal (výrok II.) a oprávnenému priznal náhradu trov právneho zastúpenia v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie vo výške 207,23 Eur (výrok III.). V odôvodnení uznesenia vyšší súdny úradník okrem iného uviedol, že preskúmal návrh na zastavenie exekúcie povinných, kde uvádzajú, že predmetný exekučný titul je nespôsobilý. Exekučným titulom je v predmetnom konaní: Platobný rozkaz sp. zn. zo dňa 27.01.2023 vydaný Okresným súdom Banská Bystrica, právoplatný a vykonateľný dňom 28.02.2023 voči povinnému č. 1, právoplatný a vykonateľný dňom 09.05.2023 voči povinnému č. 2 a povinnému č. 3, ktorým súd zaviazal povinných o vymoženie pohľadávky vo

výške 15 951,46 Eur s príslušenstvom. Súd zistil, že podkladom pre vydanie exekučného titulu bola Zmluva o splátkovom úvere č. 8080090031 zo dňa 02.03.2020 (uvedená zmluva mala zachované tie prvky, ktoré boli v tomto období regulérnym štandardom) ktorá bola uzavretá s povinným č. 1 - spoločnosťou DAF Company, s.r.o. podľa , pričom povinní č. 2 a 3 sú konateľmi tejto obchodnej spoločnosti a v zmluve vystupujú ako ručitelia za spoločnosť. Žalobca si tak podaným návrhom na vydanie platobného rozkazu uplatnil obchodnoprávny nárok voči obchodnej spoločnosti, ktorá konala v rámci svojej podnikateľskej činnosti a voči jej ručiteľom, nie voči spotrebiteľom. Po posúdení podaného návrhu súd vydal Platobný rozkaz (exekučný titul) voči ktorému sa povinní bránili podaním odporu, ktorý súd odmietol a následne zamietol aj podanú sťažnosť. Je zjavné, že sa súd už v základnom konaní vysporiadal s námietkami povinných, keďže využili možnosť podania opravného prostriedku. Vzhľadom k uvedenému preto nemohli obstáť tvrdenia povinných uvádzané v návrhu na zastavenie exekúcie ohľadom nezákonného prejednania veci, nakoľko Okresný súd Banská Bystrica v rámci upomínacieho konania postupoval v súlade s príslušnými ustanoveniami o upomínacom konaní a o doplnení niektorých zákonov. Povinní v návrhu na zastavenie exekúcie namietali aj trovy exekúcie a príslušenstvo. Súd predovšetkým poukázal na to, že o trovách exekúcie súdneho exekútora je oprávnený rozhodovať len v prípade, ak sa exekúcia ako taká končí. V zmysle Exekučného poriadku patrí exekútorovi za výkon exekučnej činnosti odmena a náhrada paušálnych výdavkov a nevyhnutných výdavkov spojených s vedením konania, pričom určenie ich výšky je upravené v ustanovení a Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. Vyhláška pritom rozlišuje, či sa vymáhaný nárok splnil do uplynutia lehoty na podanie návrhu na zastavenie exekúcie, ktorý má podľa zákona odkladný účinok. V prípade ak sa vymáhaný nárok nesplní do požadovanej lehoty má súdny exekútor nárok na 20 % z výšky vymáhaného plnenia (istina spolu s príslušenstvom) a nárok na náhradu paušálnych výdavkov vo výške 60 EUR a ak je súdny exekútor platcom DPH zvyšuje sa suma trov o 20% DPH. V prípade ak sa splní vymáhaná povinnosť do uplynutia lehoty na podanie návrhu na zastavenie exekúcie (15 dní) platí povinný len polovicu z takto vyčíslených trov, čiže patrí exekútorovi odmena vo výške 10 % zo základu na jej určenie a náhrada paušálnych výdavkov v rozsahu 30 EUR. Oprávnený si prostredníctvom svojho právneho zástupcu spolu s podaním návrhu na vydanie platobného rozkazu uplatnil a vyčíslil náhradu trov konania za zaplatený súdny poplatok vo výške 478,50 Eur a odmenu za dva úkony právnych služieb (prevzatie a príprava zastúpenia, žaloba) vo výške 796,73 Eur. Všetky úkony právnej služby si oprávnený riadne uplatnil a vyčíslil v návrhu v časti E) - trovy konania. Vykonanie týchto úkonov mal súd preukázané z návrhu a jeho príloh, ktoré tvoria súčasť spisu, pričom išlo o trovy vynaložené dôvodne a účelne v súvislosti s prebiehajúcim súdnym konaním. Účelne vynaložené trovy konania žalobcu (tak, ako boli priznané v platobnom rozkaze) potom pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku za návrh vo výške 478,50 Eur a z trov právneho zastúpenia vo výške 796,73 Eur, ktoré boli vyčíslené a priznané v súlade s ustanoveniami Vyhlášky MS SR č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov. Súd skúmal návrh na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom a mal nesporne za preukázané, že ku dňu začatia exekúcie si povinní povinnosť uvedenú vo výroku exekučného titulu nesplnili, exekúcia a aj exekučné konanie sa teda začali dôvodne. Povinní vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie nepreukázali žiadne skutočnosti odôvodňujúce právny záver o zániku vymáhaného nároku, o zrušení exekučného titulu, ani o skutočnostiach brániacich vymáhateľnosti exekučného titulu, pričom neexistuje ani dôvod zastavenia exekúcie podľa osobitného predpisu a súd podaný návrh na zastavenie exekúcie považuje za nedôvodný. Vzhľadom na vyššie uvedené súd návrh povinných na zastavenie exekúcie zamietol. Povinní si v návrhu na zastavenie exekúcie uplatnili nárok na náhradu trov konania za podanie návrhu na zastavenie exekúcie. Nakoľko povinní v tomto konaní neboli úspešní, pretože súd návrh povinných na zastavenie exekúcie zamietol, voči oprávnenému im tak nevznikli nároky na náhradu trov konania ( ). Oprávnený mal úplný úspech vo veci, súd priznal oprávnenému nárok na náhradu trov exekučného konania ako výdavky na zastupovanie oprávneného v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie vo výške 207,23 Eur.

4. Proti uzneseniu podali povinní č. 2 a 3 v zákonnej lehote sťažnosť, v ktorej uviedli: „podávame sťažnosť proti uzneseniu sp. zn. v plnom rozsahu.“

5. Oprávnený vo vyjadrení k sťažnosti povinných č. 2 a 3 uviedol, že nakoľko sťažnosť povinných neobsahuje žiadne odôvodnenie, nie je objektívne možné k nej zaujať stanovisko. Napádané rozhodnutie oprávnený považoval za správne.

6. Podľa § 202 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.

7. Podľa § 202 ods. 2 Exekučného poriadku písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.

8. Podľa Exekučného poriadku na exekučné konanie sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

9. Podľa , v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

10. Podľa v sťažnosti sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému uzneseniu smeruje, v čom sa postup alebo uznesenie súdu považuje za nesprávne a čoho sa sťažovateľ domáha.

11. Podľa ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú.

12. Podľa v sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.

13. Podľa o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.

14. Podľa súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia pojednávania.

15. Podľa ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.

16. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd preskúmal sťažnosťou napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie treba považovať za vecne správne a sťažnosť povinných č. 2 a 3 za nedôvodnú. Súd má za to, že vyšší súdny úradník rozhodol správne, keď návrh povinných č. 2 a 3 na zastavenie exekúcie zamietol. Vyšší súdny úradník v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav veci a zo zistených skutočností vyvodil správny právny záver, ktorý zároveň aj dostatočným spôsobom právne odôvodnil. V uvedenom uznesení sa vyšší súdny úradník riadne vysporiadal so všetkými relevantnými námietkami povinných č. 2 a 3. Takýto postup súdu má oporu v právnych predpisoch a bol odôvodnený do tej miery, ktorá postačuje na záver o ústavnej konformite napadnutého uznesenia. Súd sa teda stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia vyššieho súdneho úradníka a v podrobnostiach naň odkazuje. Napriek zneniu Exekučného poriadku súd nad rámec uvádza:

17. K sťažnosti povinných súd uvádza, že povinní č. 2 a 3 odôvodnenie podanej sťažnosti obmedzili len na strohé uvedenie toho, že podáva podávajú sťažnosť proti uzneseniu v plnom rozsahu. Sudca pritom uvádza, že povinní č. 2 a 3 teda podali sťažnosť bez odôvodnenia. Vzhľadom na uvedené z uvedeného nemôže byť zjavné, čo konkrétne v podanom uznesení , príp. postupe súdu povinní č. 2 a 3 chceli namietnuť. Takéto všeobecné námietky, bez akejkoľvek skutkovej a právnej argumentácie, nemožno považovať za relevantné v súvislosti s posudzovaním dôvodnosti návrhu povinných na zastavenie exekúcie, príp. sťažnosti. Takéto všeobecné tvrdenia totiž nepostačujú na to, aby exekučný súd mohol na ich podklade exekúciu zastaviť. Všeobecné a vágne tvrdenia totiž neumožňujú súdu ich vecné preskúmanie a nespĺňajú podmienku spôsobilosti byť predmetom dokazovania. Procesnou povinnosťou v rámci konania o návrhu na zastavenie exekúcie a následne v rámci podanej sťažnosti proti zamietnutiu takéhoto návrhu je povinnosť na strane povinných uviesť všetky podstatné a rozhodujúce skutkové okolnosti a teda pravdivo a úplne opísať všetky rozhodujúce skutkové okolnosti prejednávaného prípadu, pričom jej nesplnenie sa prejavuje v ďalšom procesnom postupe exekučného súdu a v jeho konečnom

rozhodnutí. Súd má v konaní postavenie arbitra, ktorý zisťuje skutkový stav z návrhu povinných na zastavenie exekúcie a príp. sťažnosti, príp. z vyjadrenia oprávneného, a preto sa kladie jednoznačná požiadavka na účastníkov konania, aby vo svojom podaní zrozumiteľne a konkrétne poukázali na tie okolnosti, ktoré by svedčili o tom, že je tu dôvod na zastavenie exekúcie, resp. že je návrh na zastavenie exekúcie a následnú sťažnosť potrebné zamietnuť. Bremeno tvrdenia ako aj dôkazné bremeno teda spočívalo na povinných. Povinní č. 2 a 3 pritom v sťažnosti vôbec neuviedli, v čom vidia prípadnú nesprávnosť rozhodnutia vyššieho súdneho úradníka, voči ktorému podali sťažnosť. Súd aj po preskúmaní návrhu povinných č. 2 a 3 na zastavenie exekúcie a rozhodnutia vyššieho súdneho úradníka o ich podanom návrhu na zastavenie dospel k záveru, že povinní č. 2 a 3 nielen v rámci podaného návrhu na zastavenie exekúcie ako ani v konaní o sťažnosti neuviedli ani nepreukázali žiadne skutočnosti odôvodňujúce v zmysle § 61k ods. 1 Exekučného poriadku právny záver o zániku vymáhaného nároku, o zrušení exekučného titulu, ani o skutočnostiach brániacich vymáhateľnosti exekučného titulu, pričom neexistuje ani dôvod zastavenia exekúcie podľa osobitného predpisu.

18. Vzhľadom na uvedené súd sťažnosť povinných č. 2 a 3 proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 20.06.2024 vydanému vyšším súdnym úradníkom podľa ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol, pretože nezistil žiadny zo zákonných dôvodov na zastavenie exekúcie.

19. Keďže si účastníci neuplatnili trovy sťažnostného konania, súd o nich nerozhodoval.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné ( ). Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné ( Exekučného poriadku).