Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_45Ek-1345-2023.pdf
PDF · 80.84 KB
No categories available
45Ek/1345/2023
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica vo veci exekúcie oprávneného: Tatra banka, a.s., so sídlom Hodžovo námestie 3, 811 06 Bratislava-Staré Mesto, IČO: 00 686 930, zast. právnym zástupcom: RASLEGAL, s. r. o., so sídlom Mostová 2, 811 02 Bratislava-Staré Mesto, IČO: 36 855 561, proti povinnému č. 1: DAF Company, s.r.o., so sídlom M. R. Štefánika 701/3, 900 46 Most pri Bratislave, IČO: 35 799 986, nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. XX, XXX XX A. a povinného č. 2: B. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. E. XXXX, XXX XX E. E. a povinného č. 3: F. G. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. E. XXXX, XXX XX E. E., o vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 15 951,46 Eur s príslušenstvom, vykonávanej súdnym exekútorom: Mgr. Angelika Slopovská, so sídlom exekútorského úradu Zámocká 16, 811 01 Bratislava, pod sp. zn. 152EX 254/23, o sťažnosti povinného č. 2 a 3 proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 45Ek/1345/2023 zo dňa 20.06.2024, takto
rozhodol:
Súd sťažnosť povinného č. 2 a č. 3 proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 45Ek/1345/2023 zo dňa 20.06.2024 z a m i e t a.
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 29.05.2023 domáhal od povinných vymoženia pohľadávky vo výške 15 951,46 Eur s príslušenstvom na podklade exekučného titulu - Platobný rozkaz sp. zn. 40Up/1978/2022 zo dňa 27.01.2023 vydaný Okresným súdom Banská Bystrica, právoplatný a vykonateľný dňom 28.02.2023 voči povinnému č. 1, právoplatný a vykonateľný dňom 09.05.2023 voči povinnému č. 2 a povinnému č. 3 v spojení s Uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 40Up/1978/2022 zo dňa 24.03.2023, v spojení s Uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 40Up/1978/2022 zo dňa 02.05.2023, v spojení s Uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 40Up/1978/2022 zo dňa 02.05.2023, právoplatných dňa 09.05.2023 (ďalej len ako „exekučný titul“).
2. Poverením zo dňa 23.06.2023 súd poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora.
3. Uznesením sp. zn. 45Ek/1345/2023 zo dňa 20.06.2024 vyšší súdny úradník návrh povinného č. 2 a 3 na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“) zamietol (výrok I.), povinnému č. 2 a povinnému č. 3 nárok na náhradu trov konania v súvislosti s podaním návrhu na zastavenie exekúcie nepriznal (výrok II.) a oprávnenému priznal náhradu trov právneho zastúpenia v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie vo výške 207,23 Eur (výrok III.). V odôvodnení uznesenia vyšší súdny úradník okrem iného uviedol, že preskúmal návrh na zastavenie exekúcie povinných, kde uvádzajú, že predmetný exekučný titul je nespôsobilý. Exekučným titulom je v predmetnom konaní: Platobný rozkaz sp. zn. 40Up/1978/2022 zo dňa 27.01.2023 vydaný Okresným súdom Banská Bystrica, právoplatný a vykonateľný dňom 28.02.2023 voči povinnému č. 1, právoplatný a vykonateľný dňom 09.05.2023 voči povinnému č. 2 a povinnému č. 3, ktorým súd zaviazal povinných o vymoženie pohľadávky vo
výške 15 951,46 Eur s príslušenstvom. Súd zistil, že podkladom pre vydanie exekučného titulu bola Zmluva o splátkovom úvere č. 8080090031 zo dňa 02.03.2020 (uvedená zmluva mala zachované tie prvky, ktoré boli v tomto období regulérnym štandardom) ktorá bola uzavretá s povinným č. 1 - spoločnosťou DAF Company, s.r.o. podľa Obchodného zákonníka, pričom povinní č. 2 a 3 sú konateľmi tejto obchodnej spoločnosti a v zmluve vystupujú ako ručitelia za spoločnosť. Žalobca si tak podaným návrhom na vydanie platobného rozkazu uplatnil obchodnoprávny nárok voči obchodnej spoločnosti, ktorá konala v rámci svojej podnikateľskej činnosti a voči jej ručiteľom, nie voči spotrebiteľom. Po posúdení podaného návrhu súd vydal Platobný rozkaz (exekučný titul) voči ktorému sa povinní bránili podaním odporu, ktorý súd odmietol a následne zamietol aj podanú sťažnosť. Je zjavné, že sa súd už v základnom konaní vysporiadal s námietkami povinných, keďže využili možnosť podania opravného prostriedku. Vzhľadom k uvedenému preto nemohli obstáť tvrdenia povinných uvádzané v návrhu na zastavenie exekúcie ohľadom nezákonného prejednania veci, nakoľko Okresný súd Banská Bystrica v rámci upomínacieho konania postupoval v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní a o doplnení niektorých zákonov. Povinní v návrhu na zastavenie exekúcie namietali aj trovy exekúcie a príslušenstvo. Súd predovšetkým poukázal na to, že o trovách exekúcie súdneho exekútora je oprávnený rozhodovať len v prípade, ak sa exekúcia ako taká končí. V zmysle § 197 Exekučného poriadku patrí exekútorovi za výkon exekučnej činnosti odmena a náhrada paušálnych výdavkov a nevyhnutných výdavkov spojených s vedením konania, pričom určenie ich výšky je upravené v ustanovení § 7 a § 22 Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 68/2017 Z. z. Vyhláška pritom rozlišuje, či sa vymáhaný nárok splnil do uplynutia lehoty na podanie návrhu na zastavenie exekúcie, ktorý má podľa zákona odkladný účinok. V prípade ak sa vymáhaný nárok nesplní do požadovanej lehoty má súdny exekútor nárok na 20 % z výšky vymáhaného plnenia (istina spolu s príslušenstvom) a nárok na náhradu paušálnych výdavkov vo výške 60 EUR a ak je súdny exekútor platcom DPH zvyšuje sa suma trov o 20% DPH. V prípade ak sa splní vymáhaná povinnosť do uplynutia lehoty na podanie návrhu na zastavenie exekúcie (15 dní) platí povinný len polovicu z takto vyčíslených trov, čiže patrí exekútorovi odmena vo výške 10 % zo základu na jej určenie a náhrada paušálnych výdavkov v rozsahu 30 EUR. Oprávnený si prostredníctvom svojho právneho zástupcu spolu s podaním návrhu na vydanie platobného rozkazu uplatnil a vyčíslil náhradu trov konania za zaplatený súdny poplatok vo výške 478,50 Eur a odmenu za dva úkony právnych služieb (prevzatie a príprava zastúpenia, žaloba) vo výške 796,73 Eur. Všetky úkony právnej služby si oprávnený riadne uplatnil a vyčíslil v návrhu v časti E) - trovy konania. Vykonanie týchto úkonov mal súd preukázané z návrhu a jeho príloh, ktoré tvoria súčasť spisu, pričom išlo o trovy vynaložené dôvodne a účelne v súvislosti s prebiehajúcim súdnym konaním. Účelne vynaložené trovy konania žalobcu (tak, ako boli priznané v platobnom rozkaze) potom pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku za návrh vo výške 478,50 Eur a z trov právneho zastúpenia vo výške 796,73 Eur, ktoré boli vyčíslené a priznané v súlade s ustanoveniami Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov. Súd skúmal návrh na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom a mal nesporne za preukázané, že ku dňu začatia exekúcie si povinní povinnosť uvedenú vo výroku exekučného titulu nesplnili, exekúcia a aj exekučné konanie sa teda začali dôvodne. Povinní vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie nepreukázali žiadne skutočnosti odôvodňujúce právny záver o zániku vymáhaného nároku, o zrušení exekučného titulu, ani o skutočnostiach brániacich vymáhateľnosti exekučného titulu, pričom neexistuje ani dôvod zastavenia exekúcie podľa osobitného predpisu a súd podaný návrh na zastavenie exekúcie považuje za nedôvodný. Vzhľadom na vyššie uvedené súd návrh povinných na zastavenie exekúcie zamietol. Povinní si v návrhu na zastavenie exekúcie uplatnili nárok na náhradu trov konania za podanie návrhu na zastavenie exekúcie. Nakoľko povinní v tomto konaní neboli úspešní, pretože súd návrh povinných na zastavenie exekúcie zamietol, voči oprávnenému im tak nevznikli nároky na náhradu trov konania (§ 255 ods. 1 CSP). Oprávnený mal úplný úspech vo veci, súd priznal oprávnenému nárok na náhradu trov exekučného konania ako výdavky na zastupovanie oprávneného v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie vo výške 207,23 Eur.
4. Proti uzneseniu podali povinní č. 2 a 3 v zákonnej lehote sťažnosť, v ktorej uviedli: „podávame sťažnosť proti uzneseniu sp. zn. 45Ek/1345/2023 v plnom rozsahu.“
5. Oprávnený vo vyjadrení k sťažnosti povinných č. 2 a 3 uviedol, že nakoľko sťažnosť povinných neobsahuje žiadne odôvodnenie, nie je objektívne možné k nej zaujať stanovisko. Napádané rozhodnutie oprávnený považoval za správne.
6. Podľa § 202 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.
7. Podľa § 202 ods. 2 Exekučného poriadku písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.
8. Podľa § 200 Exekučného poriadku na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
9. Podľa § 239 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“) proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
10. Podľa § 243 CSP v sťažnosti sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému uzneseniu smeruje, v čom sa postup alebo uznesenie súdu považuje za nesprávne a čoho sa sťažovateľ domáha.
11. Podľa § 246 CSP ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú.
12. Podľa § 245 CSP v sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.
13. Podľa § 248 CSP o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.
14. Podľa § 249 CSP súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia pojednávania.
15. Podľa § 250 ods. 1 CSP ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.
16. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd preskúmal sťažnosťou napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 249 CSP a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie treba považovať za vecne správne a sťažnosť povinných č. 2 a 3 za nedôvodnú. Súd má za to, že vyšší súdny úradník rozhodol správne, keď návrh povinných č. 2 a 3 na zastavenie exekúcie zamietol. Vyšší súdny úradník v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav veci a zo zistených skutočností vyvodil správny právny záver, ktorý zároveň aj dostatočným spôsobom právne odôvodnil. V uvedenom uznesení sa vyšší súdny úradník riadne vysporiadal so všetkými relevantnými námietkami povinných č. 2 a 3. Takýto postup súdu má oporu v právnych predpisoch a bol odôvodnený do tej miery, ktorá postačuje na záver o ústavnej konformite napadnutého uznesenia. Súd sa teda stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia vyššieho súdneho úradníka a v podrobnostiach naň odkazuje. Napriek zneniu § 202 ods. 2 Exekučného poriadku súd nad rámec uvádza:
17. K sťažnosti povinných súd uvádza, že povinní č. 2 a 3 odôvodnenie podanej sťažnosti obmedzili len na strohé uvedenie toho, že podáva podávajú sťažnosť proti uzneseniu v plnom rozsahu. Sudca pritom uvádza, že povinní č. 2 a 3 teda podali sťažnosť bez odôvodnenia. Vzhľadom na uvedené z uvedeného nemôže byť zjavné, čo konkrétne v podanom uznesení , príp. postupe súdu povinní č. 2 a 3 chceli namietnuť. Takéto všeobecné námietky, bez akejkoľvek skutkovej a právnej argumentácie, nemožno považovať za relevantné v súvislosti s posudzovaním dôvodnosti návrhu povinných na zastavenie exekúcie, príp. sťažnosti. Takéto všeobecné tvrdenia totiž nepostačujú na to, aby exekučný súd mohol na ich podklade exekúciu zastaviť. Všeobecné a vágne tvrdenia totiž neumožňujú súdu ich vecné preskúmanie a nespĺňajú podmienku spôsobilosti byť predmetom dokazovania. Procesnou povinnosťou v rámci konania o návrhu na zastavenie exekúcie a následne v rámci podanej sťažnosti proti zamietnutiu takéhoto návrhu je povinnosť na strane povinných uviesť všetky podstatné a rozhodujúce skutkové okolnosti a teda pravdivo a úplne opísať všetky rozhodujúce skutkové okolnosti prejednávaného prípadu, pričom jej nesplnenie sa prejavuje v ďalšom procesnom postupe exekučného súdu a v jeho konečnom
rozhodnutí. Súd má v konaní postavenie arbitra, ktorý zisťuje skutkový stav z návrhu povinných na zastavenie exekúcie a príp. sťažnosti, príp. z vyjadrenia oprávneného, a preto sa kladie jednoznačná požiadavka na účastníkov konania, aby vo svojom podaní zrozumiteľne a konkrétne poukázali na tie okolnosti, ktoré by svedčili o tom, že je tu dôvod na zastavenie exekúcie, resp. že je návrh na zastavenie exekúcie a následnú sťažnosť potrebné zamietnuť. Bremeno tvrdenia ako aj dôkazné bremeno teda spočívalo na povinných. Povinní č. 2 a 3 pritom v sťažnosti vôbec neuviedli, v čom vidia prípadnú nesprávnosť rozhodnutia vyššieho súdneho úradníka, voči ktorému podali sťažnosť. Súd aj po preskúmaní návrhu povinných č. 2 a 3 na zastavenie exekúcie a rozhodnutia vyššieho súdneho úradníka o ich podanom návrhu na zastavenie dospel k záveru, že povinní č. 2 a 3 nielen v rámci podaného návrhu na zastavenie exekúcie ako ani v konaní o sťažnosti neuviedli ani nepreukázali žiadne skutočnosti odôvodňujúce v zmysle § 61k ods. 1 Exekučného poriadku právny záver o zániku vymáhaného nároku, o zrušení exekučného titulu, ani o skutočnostiach brániacich vymáhateľnosti exekučného titulu, pričom neexistuje ani dôvod zastavenia exekúcie podľa osobitného predpisu.
18. Vzhľadom na uvedené súd sťažnosť povinných č. 2 a 3 proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 45Ek/1345/2023 zo dňa 20.06.2024 vydanému vyšším súdnym úradníkom podľa § 250 ods. 1 CSP ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol, pretože nezistil žiadny zo zákonných dôvodov na zastavenie exekúcie.
19. Keďže si účastníci neuplatnili trovy sťažnostného konania, súd o nich nerozhodoval.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP). Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§ 202 ods. 4 Exekučného poriadku).