Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Uznesenie_18C-53-2022.pdf
PDF · 94.05 KB
Case nature
Subarea
18C/53/2022
Uznesenie
Okresný súd Zvolen v právnej veci žalobcu: Lesoochranárske zoskupenie VLK, so sídlom v Tulčíku č. 27, 082 13 okr. Prešov, IČO: 31 303 862, práv. zast. JUDr. Ivetou Rajtákovou, advokátka, so sídlom Štúrova ulica č. 20, Košice, proti žalovanému: J.. T. S., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Č.B. XXX/XXX, XXX XX Y., o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
I. Súd návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a .
II. Žalobcovi súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Dňa 19.08.2022 bol tunajšiemu súdu doručený návrh žalobcu o nariadenie neodkladného opatrenia. Navrhovateľ uviedol, že je občianskym združením, ktoré existuje už 28 rokov a za ten čas si vybudovalo vážnosť a rešpekt širokej verejnosti aj orgánov verejnej moci. Podieľal sa na vypracovaní programov starostlivosti o medveďa hnedého na Slovensku (ďalej SR), o vlka dravého na SR, o rysa ostrovida na SR. Tiež sa aktívne zapája do konaní, v ktorých môžu byť dotknuté záujmy ochrany prírody a krajiny, pričom výsledky týchto konaní ovplyvňujú nielen uplatňovanie právnych predpisov v oblasti ochrany prírody na Slovensku, ale aj predpisov komunitárneho práva v Európskej únii. V druhej polovici roka 2021 a priebehu roka 2022, bol navrhovateľ vo verejnom priestore, napr. v internetových diskusiách, ale aj pri prerokovávaní „Petície za lepšiu ochranu prírody“ v Národnej rade Slovenskej republiky, v marci 2022 obviňovaný priamo, či nepriamo z toho, že pri svojich aktivitách v oblasti ochrany prírody používa korupčné praktiky. Bol svojimi sympatizantmi upozornený, že na internetovej stránke www.facebook.com <http://www.facebook.com> na účte žalovaného tento uvádza, od jeho začiatku po 50. sekundu: „Priatelia, dnes zatkla NAKA sudcu najvyššieho súdu, predsedu správneho kolégia, Q. V.. Nešlo mi do hlavy, akým spôsobom Lesoochranárske zoskupenie VLK vyhráva podania na najvyššom súde proti ministerstvu životného prostredia v rámci žalôb o udeľovaní výnimiek na regulačný odstrel medveďa hnedého. Lesoochranárske zoskupenie VLK si takýmto spôsobom prilepšilo na týchto konaniach o 100 000 €. Tak zjavne, to zatknutie pána V., pravdepodobne bude opodstatnené....“ Ďalšia časť vyjadrenia žalovaného v predmetnom príspevku, ktorého celková dĺžka je 4 minúty a 37 sekúnd, sa nevenuje navrhovateľovi, ale žalovaný sa v nej vyjadruje k údajnému postupu Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky a Štátnej ochrany prírody Slovenskej republiky. Predmetný záznam na facebookovom účte žalovaného odo dňa 22.07.2021 stále pretrváva a je neustále prehrávaný verejnosťou, keďže ešte v júni a júli tohto roku (napr. 17.06., 19.06., 23.07., 26.07.) bolo uverejnených niekoľko komentárov k uvedenému príspevku. Do 18.08.2022 mal záznam 113.000 pozretí a 99 komentárov. Žalovaný svojim vyjadrením spojil prinajmenšom jednu z činností navrhovateľa, ktorou je účasť v správnych konaniach a napádanie rozhodnutí správnych orgánov vo veciach životného prostredia správnymi žalobami s protiprávnou činnosťou. Úspech správnych žalôb navrhovateľa dáva žalovaný explicitne do súvislosti s protiprávnou činnosťou a z kontextu vyjadrenia je nesporné, že táto protiprávna činnosť je korupčnou činnosťou, keďže, ako žalovaný sám uvádza v predmetnom príspevku, do zadržania sudcu Q. V. mu „nešlo do hlavy, akým spôsobom“ dosahuje navrhovateľ úspech svojich
žalôb na najvyššom súde, ale zadržanie „pána V.“ má byť v kontexte s úspechom žalôb navrhovateľa na najvyššom súde „opodstatnené“.“ Je nesporné, že tvrdenie o tom, že úspešnosť svojich žalôb dosahuje navrhovateľ nezákonnými prostriedkami (čo z vyjadrenia žalovaného nesporne vyplýva), je vyjadrením, ktoré zasahuje do dobrej povesti navrhovateľa. Ide o zásah, ktorý je neoprávnený, pretože takéto tvrdenie je nepravdivé a nemá žiaden skutkový základ. Navrhovateľ považuje za nesporné, že v predmetnej veci existuje bezodkladná potreba úpravy pomerov a žiada súd, aby neodkladným opatrením uložil žalovanému predmetný záznam v časti od začiatku po 50 sekundu zo svojho účtu odstrániť.
2. Súd sa oboznámil s podaným návrhom, pripojenými listinnými dokladmi a s predmetným zvukovo- obrazovým záznamom od jeho začiatku po 50. sekundu.
3. Podľa § 132 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z., Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.), v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh.
3.1. Podľa § 324 ods. 1 C.s.p., pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
3.2. Podľa § 325 ods. 1 C.s.p., neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Podľa ods. 2 písm. d), neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
3.3. Podľa § 326 ods. 1 C.s.p., v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. Podľa ods. 2, k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
3.4. Podľa § 328 ods. 1 C.s.p., ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
3.5. Podľa § 329 ods. 1 veta prvá C.s.p., súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Podľa ods. 2, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
4. Základnou podmienkou pre nariadenie neodkladného opatrenia je potreba bezodkladnej úpravy pomerov strán sporu. Z charakteru neodkladných opatrení vyplýva, že pred jeho nariadením súd nemusí zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie. Je však nevyhnutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti hodnoverne osvedčujúce záver o dôvodnosti a trvaní nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana. Neodkladné opatrenie je neodkladným v tom zmysle, že sa ním neprejudikujú práva strán sporu, ani tretích osôb, ale sa prostredníctvom neho poskytuje jednej zo strán sporu spravidla dočasná, z časového hľadiska nevyhnutná ochrana. Súd neodkladné opatrenie nariadi, ak sú osvedčené dôvody jeho nariadenia a ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery strán sporu. Nie je vylúčené, aby v prípade splnenia podmienok § 336 ods. 1 C.s.p. rozhodnutie o neodkladnom opatrení konzumovalo zároveň aj rozhodnutie o veci samej, t.j. ak súd dospeje k záveru, že neodkladným opatrením sa dosiahne trvalá úprava pomerov medzi stranami.
5. Na základe obsahu spisu súd dospel k záveru, že v predmetnej veci zákonné podmienky pre vyhovenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia splnené nie sú. Žalobca sa podaným návrhom domáha ochrany dobrého mena právnickej osoby formou neodkladného opatrenia, pričom navrhované neodkladné opatrenie považuje za trvalý prostriedok na svoju ochranu, pretože pri jeho vyhovení prestane zásah žalovaného do jeho dobrej povesti, t.j. má účinky rozhodnutia vo veci samej. Navrhol zároveň poučiť žalovaného o možnosti podať žalobu na určenie, že dotknuté vyjadrenie nie je zásahom do dobrej povesti navrhovateľa. Keďže súd rozhoduje o neodkladnom opatrení spravidla len na základe skutkových tvrdení uvádzaných v návrhu a na podklade dôkazov predložených navrhovateľom, je nevyhnutné, aby žalobca v takomto návrhu dôsledne opísal rozhodujúce skutočnosti tak, aby bol
osvedčený jeho nárok, ktorému sa má poskytnúť ochrana. V tomto konkrétnom prípade sa žalobca ako právnická osoba domáha ochrany svojej dobrej povesti v zmysle ust. § 19b Občianskeho zákonníka. Uvedená ochrana je postavená na obdobných princípoch ako ochrana osobnosti fyzických osôb (§ 11 a nasl. Obč. zák.). To znamená, že žalobca má osvedčiť to, že došlo napadnutým konaním žalovaného k neoprávnenému zásahu do dobrej povesti žalobcu. Je treba povedať, že v takýchto prípadoch sa súd musí zaoberať viacerými okolnosťami súvisiacimi s tvrdeným neoprávneným zásahom. Vyslovovať verejne informácie a svoje názory patrí pod slobodu prejavu, ktorá je zaručená čl. 26 Ústavy SR. Sloboda prejavu je neoddeliteľnou súčasťou demokratického usporiadania štátu, pričom tak podľa judikatúry ústavného súdu, ako aj Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej aj „ESĽP“) sa uplatňuje nielen vo vzťahu k „informáciám“ a „myšlienkam“, ktoré sa prijímajú priaznivo, resp. sa pokladajú za neurážlivé a neutrálne, ale aj k tým, ktoré urážajú, šokujú alebo znepokojujú. Vyžaduje si to pluralizmus, znášanlivosť a veľkorysosť, bez ktorých nemožno hovoriť o „demokratickej spoločnosti“ (Handyside v. UK, sťažnosť č. 5493/72, rozsudok zo 7. 12. 1976, bod 49). Každý názor, stanovisko či kritika je vzhľadom k významu slobody prejavu podľa čl. 17 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd ako jeden z pilierov každej demokratické spoločnosti zásadne prípustnou záležitosťou (Nález II. US 357/96- S. n. u. US, Zväzok č. 9, Nález č 156). V niektorých situáciách však musí sloboda prejavu ustúpiť. Dôvodom takéhoto obmedzenia môže byť aj „ochrana práv a slobôd iných“, teda okrem iného aj záruky vyplývajúce zo základného práva na ochranu osobnosti v rozsahu garantovanom v čl. 19 ústavy a konkretizovanom najmä v § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka, ktoré chránia súkromné osoby pred neoprávnenými zásahmi zo strany iných súkromných osôb alebo štátu. Obdobná ochrana sa prostredníctvom ust. §19b/ Občianskeho zákonníka poskytuje aj právnickým osobám. Avšak pri rozhodovaní sporov vo veciach ochrany osobnosti ev. dobrej povesti právnických osôb musí byť vždy zohľadnená ochrana slobody prejavu, a to minimálne v rozsahu jej ústavných záruk. Uvedené ustanovenia Občianskeho zákonníka teda nemožno aplikovať izolovane, ale je nutné ich vykladať a aplikovať v súlade s ústavou. Nutnosť zohľadniť slobodu prejavu neznamená rezignáciu na ochranu osobnosti, znamená, že v niektorých prípadoch musí byť uprednostnená sloboda prejavu, aj keď daný prejav môže mať isté nedostatky z hľadiska klasickej zákonnej ochrany osobnosti (porovnaj k tomu aj rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. 5 Cdo 55/2008 z 25. februára 2009). Z doterajšej judikatúry ústavného súdu vyplýva, že obmedzenie akéhokoľvek základného práva alebo slobody, a teda aj slobody prejavu možno považovať za ústavne akceptovateľné len vtedy, ak ide o obmedzenie, ktoré bolo ustanovené zákonom, resp.na základe zákona, zodpovedá niektorému ustanovenému legitímnemu cieľu a je nevyhnutné v demokratickej spoločnosti na dosiahnutie sledovaného cieľa, t. j. ospravedlňuje ho existencia naliehavej spoločenskej potreby a primerane (spravodlivo) vyvážený vzťah medzi použitými prostriedkami a sledovaným cieľom, t. j. musí ísť o obmedzenie, ktoré je v súlade so zásadou proporcionality (m. m. I. ÚS 4/02, I. ÚS 36/02, I. ÚS 193/03). V daných sporoch je tak kľúčové posúdiť, či navrhované opatrenie, ktorým dôjde k zásahu do slobody prejavu žalovaného, je primerané, t. j. či zodpovedá zásade proporcionality. Otázka preskúmaniu proporcionality medzi zásahom do slobody prejavu žalovaného na jednej strane a zákonnými garanciami práva na ochranu dobrej povesti žalobcu na strane druhej, býva spravidla predmetom podrobného dokazovania na pojednávaní, pričom podľa názoru súdu pre objektívne posúdenie veci je nevyhnutné poznať skutkové tvrdenia každej dotknutej strany sporu. V každom konkrétnom prípade je vždy potrebné skúmať intenzitu tvrdeného porušenia základného práva na ochranu dobrej povesti a to v kontexte so slobodou prejavu a s právom na informácie a so zreteľom na požiadavku proporcionality uplatňovania týchto práv a ich ochrany. Samotné uverejnenie nepravdivého či pravdu skresľujúceho údaju, dotýkajúceho sa dobrej povesti právnickej osoby, zakladá spravidla neoprávnený zásah do tejto dobrej povesti, hoci každé zverejnenie nepravdivého údaju nemusí automaticky znamenať takýto zásah. Takýto zásah je daný iba vtedy, ak presiahol určitú prípustnú intenzitu takou mierou, ktorú už v demokratickej spoločnosti tolerovať nemožno ( viď rozsudok NS ČR sp.zn. 32 Odo 1159/2004). To znamená, že žalobca v návrhu na neodkladné opatrenie musí uviesť skutkové okolnosti, z ktorých vyplýva, že došlo k neoprávnenému zásahu, t.,j. k zverejneniu nepravdivého či pravdu skresľujúceho údaju. V tomto prípade treba vyhodnotiť obsah prejavu žalovaného, z ktorého vyplýva, že v dotknutom prejave mal uviesť jednak faktické údaje a jednak vlastný hodnotiaci úsudok vo vzťahu k žalobcovi. Európsky súd pre ľudské práva pri posudzovaní limitov slobody prejavu starostlivo rozlišuje medzi faktami a hodnotiacimi úsudkami. Existenciu faktov možno preukázať, zatiaľ čo otázka pravdivosti hodnotiacich úsudkov nepripúšťa dôkazy (Feldek v. Slovenská republika, rozsudok z 12. 7. 2001). Aj keď hodnotiaci úsudok vzhľadom na svoj subjektívny charakter vylučuje dôkaz pravdy, musí vychádzať z dostatočného faktického základu (Jerusalem v. Rakúsko, rozsudok z 27. 2. 2001). Z uvedeného vyplýva, že ak v konkrétnom prípade sú z hľadiska ústavnej akceptovateľnosti posudzované hodnotiace úsudky, tak je ochrana výrokov takéhoto charakteru
z hľadiska slobody prejavu s ohľadom na konkrétne okolnosti prípadu intenzívnejšia ako v prípade uverejnenia faktov (skutkových tvrdení). Klasifikácia prejavu ako faktu alebo hodnotiaceho úsudku je vecou posúdenia súdom a svoju úlohu zohrávajú aj okolnosti, že pôvodca výroku neprezentuje určité skutočnosti ako istoty, ale vyjadruje len pochybnosti či podozrenie, a že jeho snahou je v dobrej viere informovať verejnosť o veci všeobecného záujmu. Ak nie je možné skutkové tvrdenia oddeliť od hodnotiacich úsudkov, je potrebné na nich nazerať ako na hodnotiace úsudky, keďže tie poskytujú širšiu mieru ochrany slobody prejavu. Vyjadrenia vyznievajúce ako fakty môže súd podrobiť testu pravdivosti. Žalobca v návrhu však neuviedol, ktoré tvrdenia uvedené žalovaným považuje výslovne za nepravdivé. Z návrhu žalobcu skôr vypláva, že kontext vyjadrenia žalovaného a podania jeho vlastného úsudku, zasahuje do dobrej povesti žalobcu, pretože úspech správnych žalôb podávaných žalobcom dáva žalovaný do súvisu s protiprávnou činnosťou. Tu treba povedať, že žalovaný vyjadril fakt - zatknutie sudcu NS SR, predsedu správneho kolégia, čo samo osebe nie je nepravdivou informáciou. V tejto súvislosti však podľa žalobcu žalovaný dal do súvisu úspech správnych žalôb podávaných žalobcom, z ktorého kontextu (a vyjadrenia žalovaného, ktorým vyjadril svoj názor“ Nešlo mi do hlavy, akým spôsobom Lesoochranárske zoskupenie VLK vyhráva podania na najvyššom súde proti ministerstvu životného prostredia v rámci žalôb o udeľovaní výnimiek na regulačný odstrel medveďa hnedého.“) je nesporné, že táto protiprávna činnosť je činnosťou korupčnou. V danom prípade sa teda má jednať o hodnotiaci úsudok žalovaného, ktorým mal byť spôsobený zásah do dobrého mena žalobcu. Tak ako už bolo povedané vyššie, nie každý hodnotiaci úsudok je zásahom do dobrej povesti dotknutej osoby, uvedený úsudok vyznieva ako podozrenie smerujúce ku prípadnému korupčnému správaniu žalobcu. V tejto súvislosti súd tiež skúma intenzitu daného zásahu, o. iného aj z pohľadu toho kým a ako došlo k takémuto vyjadreniu. Žalobca uviedol, že sa jedná o vyjadrenie fyzickej osoby, neuviedol či sa jedná o osobu verejne známu, v akom rozsahu, t.j. ako jej vyjadrenia môžu ovplyvniť širšiu verejnosť. Keďže vyjadrenie je uverejnené na FB profile žalovaného, z návrhu nie je zrejmé, do akej miery sa dostalo do povedomia verejnosti. Z návrhu vyplýva, že uvedené vyjadrenie má 113.000 pozretí, 99 komentárov, čo nemožno vyhodnotiť ako široký záujem verejnosti. Žalobca neuviedol, či sa týkajú tieto komentáre jeho, či sú vo vzťahu k nemu pozitívne alebo negatívne. Celkový záznam trvá 4 minúty a 37 sek., žalovaný dáva žalobcu do kontextu svojho vyjadrenia v úvodnej časti, ktorá trvá 50 sek., v ďalšom žalobcu vôbec neuvádza, naopak vyjadruje sa k iným štátnym inštitúciám, z čoho nevyplýva, že by uvedený prejav mal byť zameraný práve na právnickú osobu žalobcu. Netreba tiež opomínať, že žalobca sám uviedol v návrhu, že vo svojej oblasti pôsobí dlhoročne, je známy širšej verejnosti, čím z pohľadu ochrany dobrej povesti musí znášať vyššie riziko kritiky, či hodnotenia vo verejnom priestore. Žalobca tak v návrhu neuviedol skutkové tvrdenia na osvedčenie toho, že tvrdený zásah do jeho dobrej povesti je takej intenzity, ktorá vyžaduje ochranu navrhovaným neodkladným opatrením.
6. Ďalšou podmienkou nariadenia neodkladného opatrenia je podmienka bezodkladnosti úpravy pomerov. Žalobca neosvedčil, že daná situácia neznesie odklad, keďže predmetný záznam je zverejnený od júla 2021. Od zverenia predmetného príspevku boli žalovaným zverejnené ďalšie príspevky, takže napadnutý príspevok nie je aktuálny, hoci je stále dostupný. Žalobca tiež neosvedčil, akým spôsobom súčasná situácia ovplyvňuje jeho dobrú povesť. Uviedol síce, že „V druhej polovici roka 2021 a priebehu roka 2022, bol navrhovateľ vo verejnom priestore, napr. v internetových diskusiách, ale aj pri prerokovávaní „Petície za lepšiu ochranu prírody“ v Národnej rade Slovenskej republiky v marci 2022, obviňovaný priamo, či nepriamo z toho, že pri svojich aktivitách v oblasti ochrany prírody používa korupčné praktiky“, avšak z tohto vyjadrenia nie je zrejmé o aké „ obvinenia“ sa má jednať, aký súvis majú mať s napadnutým vyjadrením žalovaného, žiaden dôkaz o tomto tvrdení nepredložil t.j. nesplnil osvedčenie naliehavosti ochrany nároku, čo je tiež podmienkou na nariadenie neodkladného opatrenia.
7. Vzhľadom na uvedené súd dospel k záveru, že žalobca neosvedčil základné atribúty na nariadenie neodkladného opatrenia, preto súd jeho návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu. zamietol. Obsah posúdenia nároku žalobcu na ochranu dobrej povesti býva v súdnej praxi považovaný za právne náročnejší spor a tak je požiadavka aj na strany v konaní, najmä na žalobcovi, aby uviedol všetky podstatné skutočnosti tak, aby súd mohol spoľahlivo rozhodnúť o priznaní ochrany. Pokiaľ žalobca v tomto prípade zvolil ochranu svojej dobrej povesti výlučne cestou návrhu na nariadenie predbežného opatrenia (čo samo o sebe súd nevylučuje), bolo potrebné venovať zvýšenú pozornosť obsahu podaného návrhu, pretože tak, ako bolo vyššie uvedené, oproti konaniu o veci samej súd vychádza spravidla výlučne z skutočností a dôkazov uvedených v návrhu.
8. O nároku na náhradu trov konania, ktoré si žalobca uplatnil, súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu v konaní. Žalobca nebol s návrhom úspešný, preto súd nepriznal žalobcovi uplatnenú náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.