Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

72S/28/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd vykonávajúci pôsobnosť správneho súdu, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Ivany Datlovej a členov senátu JUDr. Aleny Antalovej a JUDr. Petra Molčana v právnej veci žalobcu: Združenie domových samospráv, o. z., so sídlom Rovniankova 1667/14, 851 02 Bratislava, P. O. BOX 218, 850 00 Bratislava, IČO: 31 820 174, právne zastúpeného: Advokátska kancelária Tkáč & Partners, s. r. o., so sídlom Hrnčiarska 29, 040 01 Košice, IČO: 53 929 691, konajúca advokátom a konateľom JUDr. Jánom Tkáčom, proti žalovanému: Okresný úrad Banská Bystrica, Odbor opravných prostriedkov, so sídlom Nám. Ľ. Štúra 5943/1, 974 05 Banská Bystrica, za účasti ďalších účastníkov: 1. Mesto Banská Bystrica, ul. Československej armády 26, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 00 313 271, 2. Občianska iniciatíva obyvateľov mesta Banská Bystrica, konajúca splnomocnenkyňou Ing. O. Z., bytom 974 01 Z. Q., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-BB-OOP3-2020/026231-003 zo dňa 29. októbra 2020 takto

rozhodol:

Žalobu z a m i e t a.

Žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a . 2

Ďalším účastníkom 1, 2 náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Navrhovateľ - Mesto Banská Bystrica, Československej armády 26, Banská Bystrica (ďalej len „ďalší účastník 1“) doručil Okresnému úradu Banská Bystrica, odboru starostlivosti o životné prostredie (ďalej len „prvostupňový orgán“ alebo „prvostupňový orgán verejnej správy“) Oznámenie o zmene navrhovanej činnosti - Revitalizácia Mestského parku v Banskej Bystrici podľa a o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“ alebo „zákon o EIA“), vypracovaný podľa prílohy č. 8a) k uvedenému zákonu. Účelom zmeny navrhovanej činnosti bola revitalizácia historického mestského parku v Banskej Bystrici v intenciách jeho kultúrno-historickej hodnoty s prihliadnutím na jeho terajší stav s cieľom realizovať navrhované sadovnícke a stavebné úpravy priestoru mestského parku, ktoré boli koncipované tak, aby svojim prevedením neohrozovali a nepoškodzovali perspektívne dreviny pri výraznom zvýšení estetickej a úžitkovej hodnoty tohto priestoru. Prvostupňové rozhodnutie 2. Prvostupňový orgán vydal dňa 20. júla 2020 rozhodnutie č. OU-BB-OSZP3-2020/002673-038, ktorým podľa a rozhodol, že navrhovaná činnosť „Revitalizácia Mestského parku v Banskej Bystrici“ sa nebude posudzovať podľa s tým, že pre uvedenú zmenu navrhovanej činnosti je možné požiadať o povolenie činnosti podľa osobitných predpisov a rešpektovať pripomienky, ktoré vyplynuli zo stanovísk, a to:

1. pri vzniku malých zdrojov znečisťovania ovzdušia je obec príslušná v zmysle § 27 ods. 1 písm. c) zákona o ovzduší vydávať súhlas pre malé zdroje pre vydanie rozhodnutia o umiestnení, povolení, užívaní malých zdrojov znečisťovania ovzdušia vrátane ich zmien podľa § 17 ods. 1 písm. a), c) a f), 2. každá zmena s dopadom na ovzdušie musí byť prerokovaná a schválená príslušným úradom ako príslušným orgánom ochrany ovzdušia, 3. pri zistení výskytu chránených živočíchov je potrebné pri výrubovom konaní požiadať Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky o výnimku z podmienok ochrany chránených druhov, vybraných druhov rastlín a vybraných druhov živočíchov (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“). 3. V odôvodnení rozhodnutia prvostupňový orgán popísal zmenu navrhovanej činnosti, ktorej spracovateľom je spoločnosť HES-COMGEO spol. s r. o., Banská Bystrica z hľadiska popisu súčasného stavu, popisu navrhovanej zmeny činnosti a z nej vyplývajúcich konkrétnych úprav priestoru a predpokladaných vplyvov zmeny tejto činnosti na záber pôdy, 3

spotrebu vody, plynu, elektrickej energie a iné surovinové zdroje, nároky na pracovné sily, dopravnú a inú infraštruktúru, na znečistenie ovzdušia, vznik odpadov, zdroje hluku, vibrácií, žiarenia a iné očakávané vplyvy. Súčasťou odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia boli súhlasné stanoviská Okresného úradu Banská Bystrica, odboru starostlivosti o životné prostredie z hľadiska záujmov odpadového hospodárstva, Ministerstva dopravy a výstavby SR, Inštitútu dopravnej politiky, Regionálneho úradu verejného zdravotníctva, Banskobystrického samosprávneho kraja, oddelenia územného plánovania a životného prostredia a Okresného úradu Banská Bystrica, odboru starostlivosti o životné prostredie z hľadiska ochrany ovzdušia a ochrany prírody a vybraných zložiek životného prostredia, ktorého podmienky boli uvedené vo výrokovej časti prvostupňového rozhodnutia. Uvedené stanoviská boli prvostupňovému orgánu doručené v rámci zisťovacieho konania rovnako ako aj stanovisko žalobcu zo dňa 5. novembra 2019, ktorý od navrhovateľa požadoval, aby zhodnotil vplyv navrhovanej zmeny činnosti z hľadiska ustanovení osobitných zákonov, v súlade s príslušnými normami STN a uplatnil viaceré požiadavky. Prvostupňový orgán po uvedení obsahu súhlasných stanovísk príslušných orgánov štátnej správy uviedol aj stanovisko ďalšieho účastníka 1/ (ktorý bol navrhovateľom navrhovanej zmeny činnosti) k jednotlivým požiadavkám žalobcu a mal za to, že navrhovateľ (ďalší účastník 1/) sa so všetkými pripomienkami žalobcu dostatočne vysporiadal. Prvostupňový orgán tiež jednotlivo vyhodnotil pripomienky žalobcu a uviedol, že nepredstavovali také argumenty, ktoré by mohol vyhodnotiť ako podmienky na eliminovanie alebo zmiernenie vplyvov na životné prostredie. Uviedol, že pripomienky žalobcu boli vo veľkej miere zodpovedané a uvedené v Oznámení o zmene navrhovanej činnosti, v ktorej navrhovateľ riešil rekonštrukciu existujúceho Mestského parku bez takého zásahu do ekosystému, ktorý by predstavoval prekročenie ekologickej tolerancie. Pripomienky žalobcu vyplývajúce z dodržiavania všeobecne platných záväzných predpisov vo veci ochrany životného prostredia je navrhovateľ zmeny navrhovanej činnosti pri jej realizácii povinný dodržiavať, a preto nebolo potrebné ich osobitne zapracovať do výrokovej časti rozhodnutia. K požiadavke žalobcu na vypracovanie dopravného napojenia a celkovej organizácie dopravy v území súvisiacom s navrhovanou zmenou činnosti prvostupňový orgán uviedol, že k zmene dopravného napojenia nedôjde, a preto vypracovanie takejto štúdie nie je potrebné. Rovnako je nepotrebné vypracovanie výpočtu parkovacích plôch, pretože k zmene ich počtu nedôjde. Nepotrebné bolo aj vypracovanie projektu obsluhy územia verejnou dopravou, pretože zmena navrhovanej činnosti nezasahuje do chránených oblastí. Výruby budú realizované v súlade so o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov a zmenou navrhovanej činnosti dôjde k celkovej revitalizácii parkovej zelene, keď výsadba nových stromov, krov, trvalkových záhonov a záhonov kvitnúcich cibuľovín podstatne prevýši počet kusov odstránených drevín a krov. Požiadavka žalobcu na postup podľa Rámcovej smernice o vode č. 2000/60/ES podľa prvostupňového orgánu nebola dôvodom na ďalšie posudzovanie vplyvov navrhovanej zmeny činnosti podľa zákona o EIA, pretože táto bola transponovaná do národnej legislatívy, ktorou je navrhovateľ vo všeobecnosti viazaný. Zmena navrhovanej činnosti nebude mať významný vplyv na vody, pretože nedôjde k zmene kvality vôd, ani charakteru odpadových vôd. Vzhľadom na polohu zariadenia (parku) a charakter navrhovanej 4

zmeny činnosti sa nepredpokladá jej zvýšený nepriaznivý vplyv na obyvateľstvo (hluk, emisie...), preto nebolo potrebné definovať najbližšiu existujúcu obytnú zónu. Hodnotenie stavu čistoty ovzdušia v širšom území je uvedené v Oznámení o zmene navrhovanej činnosti, a preto nepovažoval prvostupňový orgán za dôležité tento vplyv ďalej vyhodnocovať. Keďže zmena navrhovanej činnosti nerieši stavbu, nie je potrebné jej statické posúdenie a nevyžaduje sa ani variantné riešenie navrhovanej zmeny činnosti, ktorá sa zaoberá už existujúcim parkom. Požiadavka na vyhodnotenie navrhovanej zmeny činnosti vo

vzťahu ku geológii a hydrogeológii v dotknutom území nebola predložená dotknutými orgánmi, a preto ich vydanie len pre účely žalobcu považoval prvostupňový orgán za bezpredmetné s tým, že navrhovateľ sa s týmito vplyvmi zmeny navrhovanej činnosti dostatočne vysporiadal. Zhodnotenie množstiev ORL, dažďovej a odpadovej kanalizácie bolo popísané v Oznámení o zmene navrhovanej činnosti. Ďalej prvostupňový orgán uviedol, že zmena navrhovanej činnosti je v súlade s územným plánom, keďže ide len o rekonštrukciu existujúceho parku. Spôsob nakladania s odpadmi je upravený v Z .z., ktorý je pre navrhovateľa záväzný, a preto nie je dôvodom na posudzovanie navrhovanej zmeny činnosti na životné prostredie. K dodatočnému záberu pôdy zmenou navrhovanej činnosti nedôjde a nedôjde ani k vzniku nových zdrojov znečistenia ovzdušia, a preto považoval požiadavku žalobcu na monitorovanie znečistenia ovzdušia za irelevantnú. Bezpredmetná bola aj pripomienka žalobcu na riešenie parkovacích miest formou podzemných garáží, pretože vzhľadom na charakter a rozsah navrhovanej zmeny činnosti bola neuskutočniteľná. Irelevantná bola aj pripomienka na aplikáciu zelených strešných krytín a zelených stien, keďže Oznámením o zmene navrhovanej činnosti neboli riešené budovy, len jeden altánok, na ktorom nebola možná zelená strešná krytina. Keďže nešlo o stavbu, nebolo potrebné ani jej statické posúdenie. Pripomienku žalobcu na vysadenie 20 ks vzrastlých drevín považoval prvostupňový orgán za splnenú, keďže ide o rekonštrukciu parku, v rámci ktorej dôjde k výsadbe 65 ks drevín. Za dôvodnú nepovažoval ani pripomienku žalobcu, aby súčasťou stavby a architektonického stvárnenia verejných priestorov v podobe fasády bolo aj nehnuteľné umelecké dielo neoddeliteľná od samotnej stavby, pretože účelom zmeny navrhovanej činnosti nebolo budovanie kultúrnych častí stavieb. K pripomienke žalobcu ohľadom vizualizácie klimatických zmien prvostupňový orgán uviedol, že pôvodná činnosť bola umiestnená v súlade s územno-plánovacou dokumentáciou Mesta Banská Bystrica, ktorá bola vypracovaná aj s ohľadom na nároky životného prostredia a tieto bude spĺňať aj po zmene navrhovanej činnosti. 4. Prvostupňový orgán sa vyjadril aj k požiadavke žalobcu zverejniť podklady rozhodnutia a informácie na www.enviroportal.sk/eia/sk, http://www.enviroportal.sk/eia/sk, oboznámiť účastníkov konania o tejto skutočnosti a dať im možnosť vyjadriť sa pred vydaním rozhodnutia podľa o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) a uviedol, že žalobcovi dal možnosť využiť právo nahliadnuť do spisu a oboznámiť sa s podkladmi rozhodnutia, prípadne požiadať pri nahliadnutí do spisu o kópiu tohto spisu s tým, že prvostupňový orgán nie je povinný na základe žiadosti žalobcu zaslať mu ním požadované podklady pre rozhodnutie, ani 5

ich zverejniť na označenej webovej stránke. Neposkytnutie podkladov obstaraných v rámci správneho konania vo forme vyhotovenia a zverejnenie ich kópie nemôže znemožniť účastníkovi konania vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia, pretože takáto povinnosť z § 33 ods. 2 Správneho poriadku pre správne orgány explicitne nevyplýva. K požiadavke žalobcu, aby zvolal ústne pojednávanie za účelom vykonania konzultácie s povoľujúcim, resp. schvaľujúcim orgánom, rezortným orgánom, dotknutým orgánom, dotknutou obcou a dotknutou verejnosťou podľa § 63 zákona o EIA prvostupňový orgán uviedol, že konzultácie podľa zákona o EIA sú vykonávané ako ústne pojednávanie podľa Správneho poriadku v prípade, ak to vyžaduje povaha veci, najmä ak sa tým prispeje k jej objasneniu alebo ak to ustanovuje osobitný formu a spôsob realizácie konzultácií nešpecifikuje, preto môže byť uskutočnené písomnou alebo ústnou formou. V preskúmavanom konaní prvostupňový orgán umožnil Okresnému úradu Banská Bystrica, odboru starostlivosti o životné prostredie vykonať písomné konzultácie prostredníctvom uvedeného zákona a Správneho poriadku, teda umožnil mu zaslanie odôvodneného písomného stanoviska k Oznámeniu o zmene navrhovanej činnosti ako aj vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia. Preto v zisťovacom konaní nenariadil ústne pojednávanie, pretože to nevyžadovala povaha veci. Písomné stanovisko Okresného úradu Banská Bystrica, odboru starostlivosti o životné prostredie zo dňa 18. novembra 2018 zobral prvostupňový orgán na vedomie a jeho stanovisko zohľadnil vo vydanom rozhodnutí. 5. Prvostupňový orgán uzavrel, že pri rozhodovaní o tom, či sa zmena navrhovanej činnosti bude posudzovať podľa prihliadol na stanoviská predložené k Oznámeniu o navrhovanej zmene činnosti a pri konečnom rozhodovaní primerane použil kritéria pre zisťovacie konanie uvedené v prílohe č. 10 uvedeného zákona. Kritériá pre zisťovacie konanie boli zodpovedané v Oznámení o zmene navrhovanej činnosti ako aj v stanoviskách dotknutých orgánov a následne boli posúdené prvostupňovým orgánom so záverom, že navrhovaná zmena činnosti sa nebude posudzovať podľa za splnenia konkrétnych podmienok. Na základe preskúmania a zhodnotenia predloženého Oznámenia o zmene navrhovanej činnosti, vyjadrení subjektov konania, zistenia stavu veci z hľadiska zhodnotenia celkovej úrovne ochrany životného prostredia podľa zákona

č. prvostupňový orgán konštatoval, že nie sú ohrozené ani neprimerane ohrozené práva a oprávnené záujmy subjektov konania a že sú splnené podmienky podľa zákona o EIA a predpisov upravujúcich ich konanie, ktoré boli súčasťou Oznámenia o zmene navrhovanej činnosti, a preto rozhodol tak, ako bolo uvedené vo výrokovej časti jeho rozhodnutia Rozhodnutie žalovaného 6. O odvolaní žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu rozhodol Okresný úrad Banská Bystrica, odbor opravných prostriedkov (ďalej len „žalovaný“) Rozhodnutím č. OU-BB-OOP3-2020/026231-003 zo dňa 29. októbra 2020 tak, že ho zmenil a nahradil jeho celú pôvodnú výrokovú časť. Ako príslušný orgán podľa a vydal podľa a Správneho poriadku a podľa Z. 6

z. pre Oznámenie o zmene navrhovanej činnosti „Revitalizácia Mestského parku v Banskej Bystrici“ predložené navrhovateľom rozhodnutie, že navrhovaná činnosť sa nebude posudzovať podľa , a preto je pre uvedenú činnosť možné požiadať o povolenia podľa osobitných predpisov. V súlade s určil podmienky na zmiernenie negatívnych vplyvov zmeny navrhovanej činnosti na životné prostredie a zdravie obyvateľov: 1. Vzhľadom na pravdepodobný výskyt biotopu chráneného živočícha kováčika hrdzavého (Elater ferrugineus) ako aj biotopov iných druhov chránených živočíchov, najmä vtákov a netopierov, bude pred začatím činnosti vyhotovený monitoring vyskytujúcich sa chránených druhov živočíchov, ktorých by sa zmena navrhovanej činnosti dotkla, a to odborne spôsobilou osobou v oblasti ochrany prírody a krajiny so zameraním na druhovú ochranu, evidovanou v zozname odborne spôsobilých osôb Ministerstva životného prostredia SR. 2. Na základe výsledkov monitoringu chránených druhov bude v prípade ich nepotvrdeného výskytu navrhovateľ oprávnený požiadať príslušný orgán štátnej správy ochrany prírody a krajiny o udelenie súhlasu na výrub drevín rastúcich mimo lesa podľa o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov. 3. Pri potvrdenom výskyte chránených živočíchov, ku ktorých ochrane sa vzťahujú ust. a a až c) bude súhlas na výrub drevín rastúcich mimo lesa udelený v jednom správnom konaní spolu s udelením výnimky zo zakázaných činnosti podľa uvedeného zákona s tým, že ostatné časti prvostupňového rozhodnutia ostávajú nezmenené (ďalej len „“). 7. V odôvodnení rozhodnutia žalovaný zopakoval obsah prvostupňového rozhodnutia a obsah podaného odvolania žalobcu a uviedol, že preskúmal podané odvolanie, odvolaním napadnuté prvostupňové rozhodnutie, doterajší postup v konaní a tieto porovnával s obsahom administratívneho spisu a skonštatoval, že podané odvolanie spĺňa obsahové predpoklady a náležitosti opravného prostriedku, je podané žalobcom ako oprávnenou osobou - účastníkom konania a v zákonom stanovenej lehote. Ďalej opísal predmet administratívneho konania a jeho priebeh. Uviedol, že po zrušení (dňa 29. 04. 2020) skôr vydaného prvostupňového rozhodnutia (zo dňa 18. 12. 2019) v administratívnom konaní prvostupňový správny orgán uskutočnil dňa 11. mája 2020 konzultáciu podľa so splnomocneným zástupcom navrhovateľa. Z obsahu spísanej zápisnice vyplynulo, že zástupca navrhovateľa sa oboznámil so spisovým materiálom a prvostupňový orgán určil navrhovateľovi pripomienky súvisiace so stanoviskom doc. PaedDr. B. E., CSc. a s pripomienkami Občianskej iniciatívy obyvateľov Mesta Banská Bystrica (ďalší účastník 2/), na ktoré navrhovateľ reagoval podaním doručeným prvostupňovému orgánu dňa 27. mája 2020. Prvostupňový orgán následne požiadal aj Okresný úrad Banská Bystrica, odbor starostlivosti o životné prostredie, úsek štátnej správy ochrany prírody a krajiny ako dotknutý orgán o konzultáciu podľa uvedeného zákona, ktorá sa uskutočnila 8. júla 2020 a ktorej predmetom bola otázka, či dotknutý orgán požaduje posudzovanie Oznámenia o zmene navrhovanej činnosti aj po doplňujúcom stanovisku doc. PaedDr. B. E., CSc. 7

V doručenom stanovisku dotknutý orgán uviedol, že netrvá na posudzovaní navrhovanej zmeny činnosti ale požaduje dodržiavať všetky návrhy opatrení, ktoré boli určené v stanovisku doc. PaedDr. B. E., CSc. zo dňa 19. mája 2020. Ďalej žalovaný uviedol, že prvostupňový orgán v súlade s § 23 ods. 1 a § 33 ods. 2 Správneho poriadku listom zo dňa 11. júna 2020 oznámil, že účastníci konania a zúčastnené osoby majú možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie. Do spisu bolo možné nahliadnuť (robiť z neho kópie, odpisy a výpisy) na prvostupňovom orgáne v úradných hodinách. Vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia a navrhnúť jeho doplnenie bolo možné do 5 pracovných dní od doručenia upovedomenia. Žalobca požiadal o doručenie

kópie všetkých podkladov rozhodnutia v elektronickej podobe a súčasne požiadal prvostupňový orgán, aby žiadosť o kópiu spisu považoval za infožiadosť podľa o slobodnom prístupe k informáciám. Žalobca požiadal tiež o konzultácie podľa Prvostupňový orgán žiadosti žalobcu o kópiu spisu vyhovel a žalobcovi boli žiadané podklady doručené. Následne bolo vydané prvostupňové rozhodnutie. 8. Žalovaný skonštatoval, že rozhodnutie prvostupňového orgánu nespĺňa všetky zákonné náležitosti podľa , pretože v prípade, že prvostupňový správny orgán rozhodne o ďalšom neposudzovaní zmeny navrhovanej činnosti, vo výroku rozhodnutia uvedie podmienky, ktoré eliminujú alebo zmierňujú vplyv na životné prostredie. Žalovaný bol toho názoru, že podmienky, ktoré prvostupňový správny orgán vo výroku prvostupňového rozhodnutia určil, sú neúčelné a formalistické. Vo vzťahu k prvým dvom podmienkam uviedol, že nespĺňajú žiadny účel, pretože dodržiavanie všeobecne záväzných právnych predpisov, teda aj o ovzduší je všeobecnou podmienkou. Vo vzťahu k tretej podmienke, ktorá bola obsahom prvostupňového rozhodnutia žalovaný uviedol, že táto podmienka svojím obsahom sama o sebe nezmierňuje alebo neeliminuje vplyv na životné prostredie vo väzbe na možný výskyt chránených druhov živočíchov. Žalovaný považoval za primerané uložiť podmienku týkajúcu sa monitoringu vyskytujúcich sa chránených druhov živočíchov, ktorých by sa navrhovaná zmena činnosti dotkla, a preto zmenil výrok prvostupňového rozhodnutia s poukazom na Správneho poriadku tak, ako bolo vo výroku rozhodnutia žalovaného uvedené. Jeho zmenou rešpektoval požiadavku dotknutého orgánu - Okresného úradu Banská Bystrica, odboru starostlivosti o životné prostredie, úsek štátnej správy ochrany prírody a krajiny, ktorý v rámci vykonanej konzultácie vyjadril požiadavku dodržiavať všetky návrhy opatrení vyplývajúce zo stanoviska doc. PaedDr. B. E., CSc. zo dňa 19. mája 2020. Žalovaný bol toho názoru, že v prípade potvrdeného výskytu chránených živočíchov, ak bude o výrube jednotlivých drevín spolu s výnimkou so zákazov druhovej ochrany rozhodovať v jednom konaní orgán najvyššie kompetenčne postavený, teda ten, ktorý vykonáva právomoc spojenú s najzávažnejším zásahom do záujmov chránených zákonom, budú tieto opatrenia vyžadované dotknutým orgánom dostatočne zabezpečené. 8

9. Vo vzťahu k odôvodneniu prvostupňového rozhodnutia uviedol, že je v súlade s § 47 ods. 3 Správneho poriadku, pretože prvostupňový správny orgán v odôvodnení rozhodnutia zo zisťovacieho konania opísal zmenu navrhovanej činnosti s ohľadom na jej umiestnenie a jej plánovaný rozsah, z odôvodnenia jeho rozhodnutia vyplývajú údaje o predpokladaných vplyvoch na životné prostredie a obyvateľstvo a je z neho tiež zrejmé, že vplyvy, ktoré navrhovaná činnosť vykazuje, nie sú tak významné, aby vznikla potreba ďalšieho posudzovania zmeny navrhovanej činnosti podľa zákona o EIA. Poukázal na str. 3 až 9 prvostupňového rozhodnutia s tým, že prvostupňový správny orgán primerane použil kritériá pre zisťovacie konanie uvedené v prílohe č. 10 k zákonu o EIA a uviedol informácie, ktoré vyžadujú kritéria v zmysle prílohy č. 10. Vyjadril sa aj k odvolacím námietkam žalobcu, ktoré považoval za nedôvodné. 10. K odvolacej námietke týkajúcej sa konzultácií, žalovaný poukázal na s tým, že ústne konzultácie sú vykonávané v súlade s uvedeného zákona ako ústne pojednávanie podľa Správneho poriadku s tým, že podľa Správneho poriadku správny orgán prizvaných účastníkov požiada, aby pri ústnom pojednávaní uplatnili svoje pripomienky a námietky. Prvostupňový orgán uskutočnil konzultáciu dňa 11. mája 2020, ktorej sa okrem jeho zamestnanca zúčastnil zástupca navrhovateľa. O tejto konzultácii neinformoval žalobcu ako účastníka konania napriek tomu, že žalobca požiadal prvostupňový orgán o konzultácie vo Vyjadrení v procese EIA k zámeru revitalizácie Mestského parku v Banskej Bystrici a obdobným spôsobom postupoval prvostupňový orgán aj pri konzultácii vykonanej s dotknutým orgánom - Okresným úradom Banská Bystrica, odborom starostlivosti o životné prostredie, úsek štátnej správy ochrany prírody a krajiny, ktorú uskutočnil 8. júna 2020. Žalovaný konštatoval, že prvostupňový orgán nepostupoval v súlade s a Správneho poriadku, keď na konzultácie nepozval všetkých účastníkov konania, teda aj žalobcu, avšak túto vadu v postupe prvostupňového orgánu považoval za zhojenú tým, že žalobca mal možnosť sa pred vydaním rozhodnutia vyjadriť k jeho podkladom podľa Správneho poriadku a tiež mal možnosť nahliadnuť do spisu podľa Prvostupňový orgán vyhovel aj jeho žiadosti o kópiu spisu a žalobcovi pred vydaním prvostupňového rozhodnutia doručil podklady pre jeho vydanie, teda žalobca sa mohol oboznámiť s ich obsahom. Tiež uviedol, že obsahom vykonaných konzultácií neboli priamo požiadavky a pripomienky žalobcu, ale len upresnenie informácie, ktoré požadoval prvostupňový orgán predložiť od navrhovateľa, resp. len upresnenia stanoviska dotknutého orgánu v súvislosti s novými skutočnosťami týkajúcimi sa možného výskytu chránených živočíchov. Žalovaný ďalej uviedol, že zvažoval aj možnosť odstránenia zistených vád v priebehu odvolacieho konania tým, že by uskutočnil konzultácie v rámci odvolacieho konania,

avšak dňa 9. apríla 2020 nadobudla účinnosť novela , ktorá v zaviedla pre príslušné orgány povinnosť uskutočňovať konzultácie písomnou formou. Keďže v priebehu odvolacieho konania, dňa 30. septembra 2020, vyhlásila Vláda SR núdzový stav, ktorý začal platiť od 1. októbra 2020, ak by žalovaný postupoval podľa Správneho poriadku, a teda dopĺňal by doterajšie konanie, resp. odstraňoval zistené vady, bol by v zmysle

1 uvedeného zákona oprávnený realizovať konzultácie len písomnou formou. Tiež uviedol, že podľa § 63 zákona o EIA na uskutočnenie konzultácie neexistuje zo strany účastníkov konania právny nárok, pretože v zmysle § 32 ods. 2 Správneho poriadku v spojení s § 60a rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán, ktorý je tak oprávnený rozhodnúť, ktoré dôkazy netreba vykonať, najmä preto, že by išlo o preukazovanie skutočností zjavne nepotrebných alebo nadbytočných. Žalovaný uzavrel, že vykonanie konzultácie v priebehu odvolacieho konania nepovažoval za dôvodné, pretože z Vyjadrenia žalobcu k doplňujúcej informácii navrhovateľa zo dňa 20. novembra 2019 vyplýva, že žalobca považuje svoje požiadavky uvedené v druhej časti jeho Vyjadrenia k zmene navrhovanej činnosti (t. j. písm. a) - h) za splnené samotnou koncepciou revitalizácie Mestského parku a má za to, že projektom sa riešia aj tie environmentálne funkcie, ktoré žalobca v danej časti stanoviska naznačoval. Z jeho vyjadrenia vyplýva, že predmetom konzultácie by tak mali byť len požiadavky vyplývajúce z I. a III. časti jeho Vyjadrenia k zmene navrhovanej činnosti zo dňa 1. novembra 2019 spolu s pripomienkami žalobcu naznačenými v jeho Vyjadrení k doplňujúcej informácii navrhovateľa zo dňa 20. novembra 2019 týkajúce sa pešej, cyklistickej a automobilovej mobility. Žalovaný konštatoval, že tieto žalobcom navrhované podmienky (v I. časti písm. a) - s) a v III. časti písm. i) - l) ) nemajú žiadnu relevanciu vo vzťahu k navrhovanej zmene činnosti z dôvodov, na ktoré poukázal aj prvostupňový orgán na str. 9 až 14 jeho rozhodnutia aj v spojení s vyjadrením navrhovateľa (ďalšieho účastníka 1/), uvedeným v prvostupňovom rozhodnutí na str. 17 až 25. Preto žalovaný nesúhlasil s odvolacou námietkou, že prvostupňový orgán pochybil, pretože neuviedol návrh podmienok žalobcu do výroku prvostupňového rozhodnutia, nevysporiadal sa s nimi v odôvodnení a ani nezdôvodnil, prečo opatrenia navrhované žalobcom neboli nahradené inými podmienkami, ktorými by sa dosiahla porovnateľná alebo lepšia ochrana životného prostredia. Uviedol, že prvostupňové a druhostupňové rozhodnutia tvoria jeden celok s tým, že žalovaný ako druhostupňový orgán, pokiaľ má za preukázané, že neexistujú rozpory v dôkazoch a že bol prvostupňovým správnym orgánom dostatočne zistený skutkový stav, ako tomu bolo aj v preskúmavanej veci, môže sa stotožniť a poukázať na obsah prvostupňového správneho rozhodnutia, ktoré považuje za vecne správne. Opatrenia, ktoré žalobca navrhoval nie sú vhodné, aby boli určené ako podmienky rozhodnutia podľa K pripomienke žalobcu súvisiacej s mobilitou obyvateľov žalovaný vyjadril názor, že žalobca sa dostatočne neoboznámil s Oznámením o zmene navrhovanej činnosti, keďže z kapitoly 3.3 Oznámenia o zmene navrhovanej činnosti vyplýva, že návrh odporúča rekonštrukciu ulíc M. Hatalu a J.M. Hurbana, použitie vodo-priepustných dlažieb v celom dotyku s mestským parkom, zníženie rýchlosti motorizovanej dopravy na 20 km/h, s prípadným označením ulice ako pešej zóny, s prioritou pohybu chodcov a cyklistov. K obave žalobcu týkajúcej sa „obkľúčenia“ mestského parku parkujúcimi autami a ohrozenia bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky žalovaný konkretizoval parkovacie možnosti návštevníkov parku v uliciach v jeho okolí s tým, že zastávka verejnej dopravy sa nachádza v 5-minútovej časovej dostupnosti a uvažuje sa aj s jej premiestnením do polohy mimo parku tak, aby bol zabezpečený bezpečný prechod pre chodcov. V súvislosti s pešou mobilitou dôjde v nadväznosti na navrhovanú činnosť 10

k úpravám trasovania vstupov do parku cez komunikácie s tým, že zmena navrhovanej činnosti zohľadňuje aj potreby nevidiacich, slabozrakých a imobilných obyvateľov a návštevníkov mestského parku. Preto považoval žalovaný Oznámenie o zmene navrhovanej činnosti za spracované v súlade so a nepovažoval za potrebné jeho ďalšie dopĺňanie. Uviedol, že údaje vyplývajúce z Oznámenia o zmene navrhovanej činnosti sú dostatočné pre naplnenie účelu s cieľom zistiť presne a úplne skutočný stav veci podľa Správneho poriadku. K požiadavke žalobcu týkajúcej sa výsadby ďalších stromov žalovaný uviedol, že náhradná výsadba sa realizuje iba v prípade výrubu drevín a podrobnosti o nej určuje miestne a vecne príslušný povoľovací orgán. Náhradná výsadba bude riešená v samostatnom konaní v súlade so o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov. V súvislosti s kompostoviskom žalovaný uviedol, že vzhľadom na charakter lokality by z estetického hľadiska nebolo vhodné jeho umiestnenie v areáli mestského parku. K požiadavke na odpadové hospodárstvo žalovaný doplnil, že separovaný zber odpadu bude pri realizovaní navrhovanej činnosti riešený v zmysle o odpadoch. V nadväznosti na vyššie uvedené dospel žalovaný k záveru, že písomná realizácia konzultácie podľa zákona o

EIA v priebehu odvolacieho konania nepredstavovala pre žalobcu vo vzťahu k skutkovej stránke veci reálnu možnosť dosiahnuť rozhodnutie v jeho prospech, teda doplnenie jeho požiadaviek/podmienok do výroku rozhodnutia, preto považoval odvolacie námietky súvisiace s konzultáciami za nedôvodné. 11. K námietke týkajúcej sa nedostatku vedenia administratívneho spisu žalovaný poukázal na vyhlášky Ministerstva vnútra SR č. o podrobnostiach výkonu správy, registratúry orgánov verejnej moci a o tvorbe spisu v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) s tým, že spis tvorí spisový obal, registratúrne záznamy a obsah spisu. Spis sa vytvára spájaním registratúrnych záznamov, ktoré sa viažu k tej istej veci. Spis sa vytvára ako elektronický spis, neelektronický spis alebo kombinovaný spis. Uviedol, že v administratívnom spise prvostupňového orgánu sa nenachádzala žiadosť žalobcu o podklady rozhodnutia a žiadosť o vykonanie konzultácie (e-mail zo dňa 1.júla 2020), keďže prvostupňový orgán uvedenú žiadosť žalobcu vybavil v zmysle infozákona (e-mailom zo dňa 17. júla 2020 - spis č. OU-BB-OSZP3-2020/020578 - poradové číslo záznamu 4, číslo záznamu 0066054/2020). Žalovaný konštatoval, že v zmysle v spojení s uvedenej vyhlášky mala byť v administratívnom spise prvostupňového orgánu založená kópia predmetnej žiadosti, avšak vzhľadom na to, že sa nejedná o podklad rozhodnutia v pravom zmysle slova, pretože nejde o podklad rozhodnutia, z ktorého by vyplývali skutočnosti rozhodujúce pre rozhodnutie vo veci a z dôvodu, že prvostupňový orgán sa s ostatnou časťou žalobcovho dopytu vysporiadal v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia na str. 32, nepovažoval žalovaný uvedený nedostatok vedenia administratívneho spisu za takú vadu, ktorá by mala vplyv na zákonnosť prvostupňového rozhodnutia. Žalovaný tiež uviedol, že hoci sa s doplňujúcimi pripomienkami žalobcu (Vyjadrenie žalobcu k doplňujúcej informácii navrhovateľa zo dňa 20. novembra 2019) prvostupňový orgán vysporiadal len tak, že sa obmedzil na konštatovanie, že navrhovateľ sa s pripomienkami 11

žalobcu dostatočne vysporiadal, žalovaný sa s pripomienkami žalobcu vyplývajúcimi z jeho doplňujúceho stanoviska zaoberal v odôvodnení svojho rozhodnutia (str. 14) a uzavrel, že tieto pripomienky nespĺňajú eliminačný alebo zmierňujúci charakter, ale ide len o skutočnosti, ktoré sú súčasťou Oznámenia navrhovateľa o navrhovanej zmene činnosti. K námietke nedostatočného odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia ohľadom zmeny stanoviska dotknutého orgánu - Okresného úradu Banská Bystrica, odboru starostlivosti o životné prostredie, úseku štátnej správy ochrany prírody a krajiny žalovaný upriamil pozornosť na kapitolu IV. Oznámenia o zmene navrhovanej činnosti, v ktorej je na str. 56 v rámci vplyvu na flóru predpokladaný výrub lipy veľkolistej, teda nejde len o výrub tují a smrekov, ako bolo navrhovateľom v zisťovacom konaní prezentované. Vzhľadom k tomu, že chránený živočích Elater ferrugineus k svojmu životu potrebuje staršie listnaté stromy s dutinami, žalovaný mal za to, že vo vzťahu k charakteru zmeny navrhovanej činnosti určil podmienky v súlade s Pokiaľ žalobca žiadal byť oboznámený s podkladmi odvolacieho konania pre účely jeho vyjadrenia podľa a Správneho poriadku žalovaný vyhodnotil túto žiadosť ako neopodstatnenú, pretože v odvolacom konaní nevykonával ďalšie dokazovanie, vychádzal len zo spisového materiálu doručeného prvostupňovým správnym orgánom, a preto nebol povinný aplikovať Správneho poriadku. Žaloba 12. Žalobca sa včas podanou správnou žalobou domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č. OU- BB-OOP3-2020/026231-003 zo dňa 29. októbra 2020 a prvostupňového rozhodnutia č. OU-BB- OOP3-2020/002673-038 zo dňa 20. júla 2020 (pozn. súdu: nesprávne uvedené číslo a dátum vydania rozhodnutia žalovaného) a vrátenia veci prvostupňovému orgánu verejnej správy na ďalšie konanie. Tvrdil, že napadnutým rozhodnutím orgánu verejnej správy bol porušený verejný záujem v oblasti životného prostredia. Nezákonnosť napadnutého rozhodnutia namietal pre jeho nepreskúmateľnosť pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, ďalej preto, v konaní došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia a tiež z dôvodu, že skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu. 13. Žalobca v žalobe odcitoval , 2, , , , , SR, čl. 37, čl. 41 ods. 1 a 2 Charty základných práv EÚ. Tvrdil, že sa v administratívnom konaní domáhal práva na úplné, presné a správne informácie o životnom prostredí, príčinách stavu a následkoch, ktoré konkrétny projekt na životné prostredie bude mať v súlade s čl. 4 Aarhuského dohovoru preto, aby mohol ovplyvniť výsledok posudzovania najmä určením zásad, ktoré by bol realizátor povinný dodržať, ale aj určením konkrétnych opatrení. Uviedol, že volil spôsob, kedy definoval v procese EIA konkrétne enviromentálne záujmy, ktoré si želá riešiť v príslušnom konaní tak, aby vybavenie veci správnym orgánom viedlo k správnemu, efektívnemu vybaveniu veci podľa možnosti

s preferenciou zmierneho vybavenia veci medzi účastníkmi konania navzájom. Očakával a aj navrhol procesné vybavenie zodpovedajúce vyššie uvedenému aplikačnému postupu, ale 12

orgány verejnej správy jeho návrhy neakceptovali, avšak ani nezrealizovali iný procesný postup, ktorý viedol k porovnateľným výsledkom vo vzťahu k efektivite konania a naplneniu hmotných práv žalobcu. Naopak, podľa žalobcu bol použitý procesný postup, ktorý neviedol k správnemu a efektívnemu vybaveniu veci a k naplnenie vyššie uvedených práv verejnosti, čím mali orgány verejnej správy konať v rozpore s a Správneho poriadku s následkom porušenia hmotných práv žalobcu. Žalobca namietal, že došlo k porušeniu jeho práva efektívne hájiť svoje záujmy podľa Správneho poriadku v kombinácii so Aarhuský dohovor tým, že prvostupňový orgán v rozpore s mu neumožnil zúčastniť sa konzultácie. Žalobca odcitoval , , a Správneho poriadku a dôvody prvostupňového rozhodnutia považoval za neprimerane všeobecné a nespĺňajúce podmienky vyjadrené aj v rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. , z ktorého časť textu citoval. Vyjadril názor, že riadne a kvalifikované odôvodnenie rozhodnutia správneho orgánu je podmienkou sine qua non pre jeho zákonnosť a princíp rovnosti účastníkov konania nepripúšťa rozdiely v kvalite odôvodnenia hodnotenia a spôsobu vyrovnania sa s námietkami účastníkov konania správnymi orgánmi. Poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. , v zmysle ktorého musí správny orgán v odôvodnení opísať predmet konania, poukázať na skutkové zistenia, uviesť dôkazy, z ktorých vychádzal a ako sa vysporiadal s návrhmi na vykonanie dôkazov, prípadne námietkami k vykonaným dôkazom. Vyjadril názor, že napadnuté rozhodnutie nespĺňa kvalitatívne a zákonné náležitosti na formu a obsah odôvodnenia rozhodnutia a že nedostatočné vysvetlenie spôsobu použitia správnej úvahy je vážnou prekážkou pre posúdenie zákonnosti rozhodnutia. Poukázal aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. , v zmysle ktorého má aj odvolací orgán náležite odôvodniť svoj názor na prejednávanú vec a nemôže len odkazovať na to, že napadnuté rozhodnutie bol preskúmané a dôvody prvostupňového rozhodnutia sú správne. Žalobou napadnuté rozhodnutie označil žalobcu za nesprávne. Nestotožnil sa s tvrdením žalovaného, že prihliadol a vyhodnotil všetky písomné stanoviská doručené v priebehu zisťovacieho konania, pretože s pripomienkami žalobcu ako dotknutej verejnosti sa v odôvodnení rozhodnutia náležitým spôsobom nevysporiadal a týmto postupom boli žalobcovi odopreté práva na efektívne hájenie a presadzovanie jeho záujmov, najmä ústavného práva v zmysle SR a ustálenej judikatúry. Žalobca tvrdil, že v odôvodnení žalobou napadnutého aj prvostupňového rozhodnutia absentuje akákoľvek vlastná úvaha a ide iba o sumarizáciu zákonných ustanovení. Poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. a na povinnosť správneho orgánu uviesť a konkretizovať, aké dôkazy viedli správny orgán k predmetnému výroku rozhodnutia a tiež, že je povinný reagovať na všetky návrhy, námietky a vyjadrenia účastníkov k podkladom rozhodnutia, i keď ich pri rozhodovaní nebral do úvahy a tiež je povinný uviesť, ako postupoval pri aplikácii tzv. správnej úvahy a pri použití správnych predpisov. Žalobca tvrdil, že v napadnutom aj v prvostupňovom rozhodnutí orgánov verejnej správy absentuje uvedenie akýchkoľvek úvah správneho orgánu, ktorými bol vedený pri hodnotení dôkazov a nie je z nich zrejmý ani spôsob použitia správnej úvahy. Žalobca poukázal na rozsudok NS SR , , a zdôraznil povinnosť správnych orgánov zaoberať sa vecou riadne. Uviedol, že dostatočné 13

zdôvodnenie rozhodnutia je vyjadrením zásady legitímnych očakávaní, pretože plní funkciu presvedčovaciu a že zásada voľného hodnotenia dôkazov, ktorá dáva správnemu orgánu priestor na správnu úvahu, musí vychádzať z logických premís a úsudkov a jasne preukazovať vzťah k dôkazu alebo podkladu s vyhodnotením v rozhodnutí správneho orgánu. Inak sa správny orgán dopúšťa svojvôle. Napadnuté rozhodnutie označil z uvedených dôvodov za nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, pretože neobsahuje žiadnu relevantnú argumentáciu, týkajúcu sa nedoručenia kópie spisov žalobcovi. Tvrdil, že žalovaný ako odvolací orgán nezobral žiadnu z uvedených skutočností pri svojom rozhodovaní do úvahy, a preto je napadnuté rozhodnutie nesprávne a nepreskúmateľné zo žalobcom vyššie uvedených dôvodov. 14. V ďalšom žalobnom bode žalobca namietal, že prvostupňový orgán nesprávne aplikoval a a žalobcov návrh podmienok rozhodnutia v rozhodnutí zo zisťovacieho konania neuviedol. Pritom nemusí uviesť len podmienky vyplývajúce zo stanovísk dotknutých orgánov alebo dotknutej verejnosti, ale môže aj samostatnou a odbornou úvahou a na základe vlastnej odbornej činnosti do rozhodnutia zakomponovať podmienky, ktoré budú mať zmierňujúci vplyv na životné prostredie. Pri ich formulovaní má však vychádzať aj zo stanovísk doručených k zámeru ( zákona o EIA) s tým, že v zmysle uvedeného zákona má rozhodnutie

obsahovať zdôvodnenie uvedenia uložených podmienok a/alebo súčasné zdôvodnenie absencie navrhovaných podmienok. Žalobca tvrdil, že prvostupňové ani napadnuté rozhodnutie neobsahuje ani jednu zmierňujúcu, resp. eliminačnú podmienku, čo spôsobuje ich nezákonnosť. Napriek tomu, že na túto skutočnosť žalobca v odvolaní upozornil, žalovaný túto nezákonnosť neodstránil a ani nijakým spôsobom neodôvodnil, prečo takéto rozhodnutie prvostupňového orgánu považuje za dostatočné, resp. zákonné, a to aj po zmene zo strany žalovaného. Žalobca uviedol, že nerozumie tomu, prečo sa ani jedno z opatrení, ktoré navrhoval, nepremietlo priamo do výroku prvostupňového, ani žalobou napadnutého rozhodnutia, ani neinšpirovalo žalovaného na vloženie iných podmienok do rozhodnutia v zmysle jeho zákonných povinností. Prvostupňový orgán radšej zvolil cestu vydania nezákonného rozhodnutia bez zákonom vyžadovaných náležitostí vo výrokovej časti, aby znemožnil žalobcovi výkon jeho legitímneho práva garantovaného európskou legislatívou, medzinárodnými zmluvami, SR ako aj samotnou národnou legislatívou. Vyjadril názor, že za to môže antagonistický prístup prvostupňového orgánu aj žalovaného k žalobcovi. Rozhodnutie podľa zákona o EIA je pritom podľa žalobcu jediným právne záväzným spôsobom, ktorým si môže verejnosť nárokovať ovplyvnenie výsledku navrhovanej činnosti, čo je jeho právo garantované v článku 6 Aarhuského dohovoru. Uplatňovať požiadavky si môže aj v následných konaniach, avšak bez príslušnej opory v rozhodnutí podľa , čo spôsobuje nutnosť využívať všetky procesné prostriedky v tých následných povoľovacích konaniach a čo neúmerne zaťažuje účastníkov a správne orgány v následných povoľovacích konaniach. Žalobca konkretizoval, že medzi jeho požiadavkami bola požiadavka na určenie toho, aby projektant projektovú dokumentáciu pre územné a stavebné povolenie spracoval tak, aby spĺňala metodiku európskej komisie Príručka 14

na podporu výberu, projektovanie a realizovanie retenčných opatrení pre prírodné vody v Európe nevyplýva zo žiadneho administratívneho predpisu (písm. i) alebo požiadavka vypracovať projekt zapracovania opatrení Programu odpadového hospodárstva (písm. ii) alebo návrhy na realizáciu konkrétnych zelených prvkov konkrétnymi sadovými úpravami so špecifickými ekologickými a krajinotvornými funkciami (písm. iii), pričom ani jedna z týchto požiadaviek žalobcu nevyplýva zo zákona na rozdiel od podmienok určených prvostupňovým orgánom. Žalobca ďalej uviedol, že sa v správnom konaní snaží nielen o zákonnosť ale aj správnosť rozhodnutí vydaných správnymi orgánmi a k súdnemu konaniu sa uchyľuje len ak vidí zrejmú nezákonnosť neodstránenú ani druhostupňovým orgánom. Podľa jeho názoru si štátne orgány nesmú prisvojovať moc rozhodovať strojovo, svojvoľne a nezákonne. Bol tiež toho názoru, že správny súd je v podstate výnimočným opravným prostriedkom, ktorý má odstraňovať veľké excesy v zmysle nezákonnosti. Aplikačná prax však priniesla skúsenosť, že správne orgány nie sú ochotné prehodnocovať svoju činnosť v súčinnosti s účastníkmi a robia tak len z donútenia zrušujúcich rozsudkov správnych súdov. Vzhľadom na to, že rozhodnutie zo zisťovacieho konania je jedným z podkladov pre ďalšie povoľovacie konanie, bolo nevyhnutné, aby žalobca ako zainteresovaná verejnosť v tejto fáze konania definoval svoj záujem na ochrane životného prostredia a navrhol konkrétne opatrenia na ochranu týchto záujmov. Je povinnosťou štátneho orgánu na úseku ochrany životného prostredia identifikovať a vyhodnocovať environmentálnu kvalitu navrhovanej zmeny činnosti a zadefinovať prípadné nedostatky za účelom ich nápravy v ďalších povoľovacích konaniach, pričom je nevyhnutné individuálne zohľadniť návrhy a pripomienky účastníkov konania. 15. Samostatným žalobným bodom žalobca namietal nevykonanie konzultácii. Nezvolenie konzultácie podľa § 63 zákona o EIA je podľa žalobcu nevhodný spôsob vybavenia veci, pričom žalobca sa konzultácie domáhal. Ak by bola konzultácia vykonaná, nielen, že by mal príležitosť získať potrebné podklady, ale na základe diskusie by sa mohol vyfiltrovať ich rozsah tak, aby bol menší a súčasne by sa v rámci odbornej diskusie mohli vyjasniť stanoviská nielen žalobcu, ale aj iných orgánov a účastníkov, konfrontovať ich so stanoviskami ostatných a v rámci odbornej diskusie by to prispelo nielen k objasneniu predmetu konania, ale aj rozsahu v akom majú ostatní účastníci konania, ale aj úrady aplikovať dodatočnú energiu na zodpovedanie odborných otázok vplyvov na životné prostredie a zmierňujúcich opatrení. Súčasne by sa podľa neho vytvoril priestor na zmierne riešenie veci a prijatie spoločného záveru zúčastnených, ktorí sa predpokladá v § 63 zákona o EIA. Dôsledkom nezvolania konzultácie je nutnosť žalobcu využiť subsidiárne právo na všetky podklady rozhodnutia podľa § 23 Správneho poriadku a podaním vyjadrenia podľa § 33 Správneho poriadku. Táto potreba by odpadla, ak by sa konala konzultácia, nakoľko vyjadrenie účastníka by bolo súčasťou záverov konzultácie. Veľká administratívna záťaž je tak len dôsledok nevhodnej voľby nástrojov a nesprávneho vybavenia veci žalovaným. Poukázal na to, že aj odvolací orgán má povinnosť zvolať konzultácie, ako aj mal povinnosť na vyjadrenie podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku. Žalovaný uplatnil reštriktívny výklad zákona, ktorý ide proti účelu a cieľom zákona o EIA, ako aj Aarhuského dohovoru, a preto je napadnuté rozhodnutie nezákonné. Žalovaný

vykresľuje využívanie základných procesných prostriedkov a zisťovacej konzultácie ako zneužívanie práva, čiže je zrejmé, že žalovaný sa 15

nestotožňuje s rozsahom práv, ktorý verejnosti vyplýva z európskej legislatívy ako aj národnej legislatívy, ktorou sa včlenila do slovenského právneho poriadku a v tomto duchu aj uplatňuje zákon. Nevykonaním konzultácie spôsobil nezákonnosť rozhodnutia, nakoľko si zúčastnení nemohli vyjasniť svoje stanoviská, nebola iniciovaná odborná diskusia. Potrebe vykonať konzultácie prezenčne svedčí aj mimoriadne ustanovenie § 65g zákona o EIA, ktorý písomné konzultácie pripúšťa iba počas mimoriadnych opatrení v súvislosti s Covid 19, z čoho žalobcovi vyplynulo, že inokedy sa predpokladá konanie konzultácie prezenčne. Zásada písomnosti konania je v prípade konzultácie zachovaná spísaním zápisnice, ktorú podpíšu všetci zúčastnení. Pokiaľ ide o požiadavku žalobcu na vykonanie konzultácie, ide o osobitný právny termín podľa § 63 zákona o EIA, a nie o ústne pojednávanie podľa § 21 Správneho poriadku. Žalovaný sa dopustil nesprávnej interpretácie, na ktorej založil svoje rozhodnutie, čím potvrdil opodstatnenosť žaloby. Účelom konzultácie je v zmysle doktríny zákona o EIA vzájomne sa zoznámiť, spraviť vzťahy priateľskejšími a vysvetľovať si vzájomné postoje a stanoviská, optimálne nájsť aj zmierne riešenie konkrétnej veci. Účelom tak nie je len prispieť k objasneniu prejednávanej veci, ale zabezpečiť aj participáciu verejnosti. Bez absolvovanej konzultácie nemohol prísť na názor o zneužívaní práva, resp. je to prejavom jeho predpojatosti, a preto je konanie v rozpore s § 9 a nasl. ako aj v rozpore s Aarhuským dohovorom. Žalobca mal za to, že postup žalovaného bol v tomto smere úmyselný, aby sa vyhol odborným diskusiám o predmete posudzovania, aby neumožnil osobné spoznanie účastníkov konania a tak si zachoval rozhodovaciu dominanciu a efektívne zabránil participácii verejnosti na rozhodovaní v zmysle čl. 6 Aarhuského dohovoru, resp. ju zásadným spôsobom obmedzil. Účelom konzultácie, ktorý žalovaný vidí iba prostredníctvom § 21 Správneho poriadku, teda ako jeden zo spôsobov zabezpečenia podkladov rozhodnutia, je oveľa viac, ako len poskytnúť podklady rozhodnutia. Ďalej namietal, že z rozhodnutia nie je zrejmé, ktoré pripomienky žalobcu boli a ktoré neboli relevantné, nakoľko uvádzal, že niektoré boli relevantné. Nie je možné sa s rozhodnutia dozvedieť, prečo nemajú podstatnú možnosť eliminovať negatívny vplyv, pričom zdôraznil, že takéto odôvodnenie je osobitnou povinnosťou podľa § 20a zákona o EIA. Bez vykonania konzultácií nemohol žalovaný prijať ani záver, že boli zistené úplne a presne podklady konania v zmysle § 32 Správneho poriadku, ale vychádzal len zo svojich domnienok, názorov a svojich prístupov k veci. Žalovaný neaplikovaním osobitného právneho predpisu zlyhal aj v jednej zo základných úloh podľa § 3 ods. 1 Správneho poriadku - chrániť záujmy spoločnosti a štátu v oblasti životného prostredia a jeho zložiek. Poukázal na to, že Aarhuský dohovor má aplikačnú prednosť pred vnútroštátnou úpravou, ktorá vyplýva z čl. 3 tohto dohovoru. Aplikačnú prednosť ustanovení Aarhuského dohovoru v zmysle rozhodnutí Najvyššieho súdu SR (sp. zn. ) nemožno vylúčiť. Tým, že žalovaný pristupuje ku konaniu striktne formálne a byrokraticky a nadraďuje , porušuje zásadu lex specialis derogat lege generalis, ako aj ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu SR a ústavný príkaz podľa SR. Výkladom zásady lex posteriori derogat lege priori tak dochádza ku konkludentnému vkladaniu nových právnych noriem v dôsledku živého vyvíjajúceho sa práva, pričom aplikačné úrady nesmú zákony aplikovať len na základe gramatického výkladu, ale vždy musia pristupovať k skúmaniu účelu a zmyslu právnych noriem. Žalobca používa pozitivistický a formalistický prístup výkladu a aplikácie zákona. Vadu spočívajúcu 16

v formalistickom prístupe a v predpojatosti žalovaného videl v tom, ako žalovaný hodnotil účel konkrétnych pripomienok žalobcu z hľadiska výsledku, ktorý mali podľa žalobcu sledovať. sa má aplikovať subsidiárne. 16. Žalobca s poukazom na rozhodnutie SD EÚ C-416/10 navrhol, aby správny súd využil možnosť obrániť sa na Súdny dvor EÚ s prejudiciálnou otázkou záväzného výkladu práva EÚ, keďže podstatou sporu je rôzny výklad Európskeho práva a Európskych smerníc. Hlavný nedostatok videl v tom, že žalovaný neaplikuje zákon o EIA priamo, ale podriaďuje ho Správnemu poriadku, čo umocňuje nesprávne vybavenie veci podľa Správneho poriadku. 17. Žalobca navrhol, aby správny súd priznal jeho správnej žalobe odkladný účinok podľa (ďalej len „“). Správny súd o tomto návrhu žalobcu rozhodol Uznesením sp. zn. -44 zo dňa 11. februára 2021 tak, že návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zamietol. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 18. februára 2021. Vyjadrenie žalovaného 18. Žalovaný vo vyjadrení k podanej správnej žalobe uviedol, že žalobné námietky sú totožné s odvolacími námietkami žalobcu, s ktorými sa žalovaný zaoberal v žalobou napadnutom rozhodnutí, a

preto sa v plnej miere pridržiava svojho právneho názoru, ktorý v ňom uviedol. Žalobou napadnuté rozhodnutie považoval za zákonné, dostatočne odôvodnené a zrozumiteľné s tým, že zistený skutkový stav bol dostačujúci na riadne posúdenie veci a procesné práva účastníkov konania boli zabezpečené dostatočným spôsobom. Navrhol, aby krajský súd žalobu žalobcu odmietol podľa v spojení s ako žalobu, ktorou sa sleduje zneužitie práva, resp. aby ju zamietol ako nedôvodnú podľa . 19. K žalobcom namietanému porušeniu , , v spojení s Správneho poriadku žalovaný uviedol, že preskúmal napadnuté rozhodnutie a postup, ktorý jeho vydaniu predchádzal v celom rozsahu tak, ako mu to ukladá Správneho poriadku. Uviedol, že ochrana životného prostredia ako spoločného záujmu všetkých občanov SR, je dôležitou aktivitou a činnosť združení na ochranu životného prostredia na jeho rôznych úsekoch si jednoznačne zaslúži pozornosť a podporu, a preto by aj účasť dotknutej verejnosti mala smerovať k tomuto cieľu, teda k posúdeniu skutočných a potenciálnych vplyvov navrhovanej činnosti na životné prostredie. Žalobca prejavuje tento záujem zasielaním stanovísk s rovnakými podmienkami pre každý zámer/oznámenie o zmene navrhovanej činnosti bez rozdielu, či ide o priemyselnú činnosť, infraštruktúru, účelové objekty pre šport, rekreáciu a cestovný ruch, vodné hospodárstvo a pod. Žalovaný pochyboval o vážnosti prejavenej vôle žalobcu na ochrane životného prostredia podaním predmetnej správnej žaloby, pretože jednotlivé žalobné body nereflektujú konkrétne skutkové a právne okolnosti, navzájom si odporujú, resp. sú zjavne prevzaté z iných konaní. Žalobca sa dostatočne neoboznámil s rozhodnutím žalovaného, o čom svedčí 17

skutočnosť, že počas zisťovacieho konania sa žalobca vo svojom „Vyjadrení k doplňujúcej informácií navrhovateľa zo dňa 20. novembra 2019“ vyjadril, že jeho požiadavky vznesené v konaní považuje za splnené samotnou koncepciou revitalizácie mestského parku a bol toho názoru, že projektom sa riešia aj tie environmentálne funkcie, ktoré svojimi požiadavkami naznačoval. Uvedenou skutočnosťou sa zaoberal aj žalovaný na str. 13 a 14 svojho rozhodnutia. Žalovaný poukázal aj na to, že správna žaloba obsahuje nepravdivé a zavádzajúce informácie v súvislosti s neoznámením dátumu právoplatnosti rozhodnutia žalovaného, nakoľko z administratívneho spisu žalovaného správneho orgánu a doručenky pripojenej k napadnutému rozhodnutiu jednoznačne vyplýva, že doložka právoplatnosti bola žalobcovi doručená. Žalovaný konkretizoval viaceré nezrovnalosti v obsahu podanej správnej žaloby, ktoré si navzájom odporujú, keď poukázal na to, že druhostupňový orgán zmenil prvostupňové rozhodnutie a vo výroku uložil navrhovateľovi podmienku na zmiernenie negatívnych vplyvov zmeny navrhovanej činnosti na životné prostredie a v inej časti žaloby tvrdil, že prvostupňové rozhodnutie, ani neobsahuje ani jednu zmierňujúcu, resp. eliminačnú podmienku, čo má za následok ich nezákonnosť. Popisoval postup žalovaného ako rezortného orgánu, hoci postavenie rezortného orgánu prislúcha len ústredným orgánom štátnej správy, a nie okresným úradom. V bode 4.47 žaloby poukázal žalobca na skutočnosť, že pracovník žalovaného, ktorý spísal „vyjadrenie k žalobe“ a za žalovaného koná aj pred súdom, je súčasne zodpovedný za fungovanie „ministerstva a jeho úloh“. Žalovaný ďalej poukázal na to, že žalobca vo veľkej časti žaloby uvádza len rozsiahle citácie rôznych rozhodnutí rôznych súdov bez individualizácie vyjadrenia vplyvu ich záverov na zákonnosť napadnutého rozhodnutia, teda tieto skutočnosti nemajú potrebnú relevanciu, a preto ich nie je možné brať do úvahy v rámci preskúmania zákonnosti žalobou napadnutého rozhodnutia a ďalej sa nimi zaoberať. Uvedené skutočnosti považoval žalovaný za konanie žalobcu hraničiace so šikanóznym výkonom práva, a preto navrhol správnemu súdu, aby neposkytol ochranu právam alebo právom chráneným záujmom žalobcu z dôvodu zjavného zneužívania práva. Žalovaný nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že správne orgány nie sú ochotné prehodnocovať svoju činnosť a rozhodujú strojovo a svojvoľne a uviedol, že napriek značnému množstvu odvolaní, ktoré sú žalobcom podávané proti rozhodnutiam nielen zo zisťovacieho konania pristupuje žalovaný zodpovedne a v súlade s Správneho poriadku, čoho dôkazom je tá skutočnosť, že žalobou napadnuté rozhodnutie je v poradí druhým rozhodnutím žalovaného, nakoľko prvé rozhodnutie zo zisťovacieho konania zo dňa 18. decembra 2019 bolo žalovaným jeho rozhodnutím zo dňa 29. apríla 2020 zrušené a vrátené na nové konanie. Žalovaný ďalej uviedol, že v stanovisku žalobcu k Oznámeniu o zmene navrhovanej činnosti „Revitalizácia Mestského parku v Banskej Bystrici“ žalobca v mnohých bodov požadoval riešiť skutočnosti, ktoré boli v Oznámení o zmene navrhovanej činnosti vyriešené (písm. 1a, c, h, i, l, m, o, p, písm. 3i, 3k) alebo so zmenou navrhovanej činnosti vôbec nesúvisia (písm. 1a, 1b, 1j, 1k, 1q, 1r, 1s, 3l), suplovali kompetencie príslušných orgánov štátnej správy, samosprávy a iných organizácií, ktoré majú postavenie dotknutých orgánov alebo súviseli s dodržiavaním podmienok, ktoré vyplývajú priamo z platných právnych predpisov vo veci ochrany

životného prostredia (písm. 1d, le, lf, 1g, 1n, 1o, 1p) a ktoré je navrhovateľ povinný dodržiavať bez potreby ich osobitného uvedenia vo 18

výroku rozhodnutia. Rovnako pripomienky žalobcu súvisiace s mobilitou obyvateľov, ktoré uviedol vo Vyjadrení doplňujúcej informácii navrhovateľa sa týkali skutočností, ktoré boli v Oznámení o zmene navrhovanej činnosti vyriešené, na čo žalovaný poukázal v odôvodnení svojho rozhodnutia na str. 13 a 14. Opatrenia navrhované žalobcom neboli podľa žalovaného vhodné na to, aby sa určili ako podmienky rozhodnutia podľa , pretože nemali zmierňujúci charakter. Žalovaný nesúhlasil s námietkou žalobcu, že prvostupňový správny orgán pochybil, keď nielenže neuviedol návrh podmienok žalobcu do výroku prvostupňového rozhodnutia, ale sa s nimi v odôvodnení rozhodnutia ani nevysporiadal, pretože prvostupňový orgán uviedol vyjadrenie navrhovateľa k jednotlivým pripomienkam žalobcu na str. 17 až 25 prvostupňového rozhodnutia a tiež uviedol svoje vlastné úvahy na str. 9 a 14 prvostupňového rozhodnutia, s ktorými sa žalovaný stotožnil. Naviac žalovaný uviedol aj svoje vlastné správne úvahy a to na str. 13 a 14 preskúmavaného rozhodnutia. Preto žalovaný nesúhlasil s námietkou žalobcu, že v odôvodnení jeho rozhodnutia absentuje akákoľvek vlastná úvaha a že jeho odôvodnenie spočíva len v sumarizácii zákonných ustanovení. Zdôraznil, že prvostupňový správny orgán prezentoval svoje vlastné závery týkajúce sa pripomienok žalobcu a obdobne postupoval aj žalovaný. Samotný fakt, že tieto závery nie sú súladné s názorom žalobcu nemôže mať za následok ich nezákonnosť. Odôvodnenie prvostupňového rozhodnutia je podľa žalovaného v súlade s Správneho poriadku, pretože prvostupňový orgán v odôvodnení svojho rozhodnutia zo zisťovacieho konania opísal zmenu navrhovanej činnosti s ohľadom na jej umiestnenie a jej plánovaný rozsah. Z jeho rozhodnutia vyplývajú aj údaje o predpokladaných vplyvoch zmeny navrhovanej činnosti na životné prostredie a obyvateľstvo. Je z neho zrejmé, že vplyvy, ktoré vykazuje, nie sú významné, aby vznikla potreba ďalšieho posudzovania podľa Žalovaný poukázal na str. 3 až 9 prvostupňového rozhodnutia, z ktorých vyplýva, že prvostupňový správny orgán primerane použil kritériá pre zisťovacie konanie uvedené v prílohe č. 10 k s tým, že text, ktorý obsahujú uvedené strany zahŕňa informácie, ktoré vyžadujú kritériá v zmysle uvedenej prílohy. 20. K námietke týkajúcej sa porušenia Správneho poriadku, Aarhuského dohovoru a žalovaný uviedol, že aj s touto námietkou sa dostatočným a zrozumiteľným spôsobom vysporiadal v odôvodnení svojho rozhodnutia na str. 12 až 14. Vyjadril názor, že žalobca sa s obsahom žalobou napadnutého rozhodnutia neoboznámil, pretože žalovaný v ňom posudzoval všetky skutkové a právne okolnosti aj s ohľadom na v danom čase vyhlásený núdzový stav a prechodné ust. uvedeného zákona s tým, že núdzový stav, vyhlásený uznesením Vlády SR s účinnosťou od 1. decembra 2020, nebol v priebehu odvolacieho konania, resp. do vydania rozhodnutia žalovaného zrušený. Vyjadrenie a duplika ďalšieho účastníka 1/ 21. Ďalší účastník 1/ navrhol, aby krajský súd žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol ako nedôvodnú. Uviedol, že nemožno považovať za dostačujúce, ak žalobca v časti 3/ správnej žaloby uvádza svoje žalobné body tak, že cituje , a 19

bez toho, aby každý z jednotlivých bodov bol podporený konkrétnymi skutkovými tvrdeniami a ich logickým odôvodnením vo vzťahu k príslušnej zákonnej právnej úprave, pretože uvedené nezodpovedá . V procesnom postupe žalovaného ďalší účastník 1/ nevidel porušenie Správneho poriadku. Vyjadril názor, že žalovaný náležite odôvodnil svoj názor na prejednávanú vec, odvolaním napadnuté rozhodnutie preskúmal dostatočne, stav veci bol spoľahlivo posúdený a dôvody prvostupňového aj druhostupňového rozhodnutia sú správne. Nestotožnil sa s názorom žalobcu, že postupom žalovaného mu boli odopreté práva, pretože žalovaný sa s návrhmi žalobcu v pozícii zainteresovanej verejnosti vysporiadal dostatočne a svoju úvahu pri hodnotení dôkazov a použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval dostatočne zdôvodnil. Vyjadril názor, že prvostupňové rozhodnutie spĺňa všetky zákonné náležitosti podľa a Správneho poriadku, pretože prvostupňový orgán uviedol, aký skutkový stav bol v konaní zistený, akými dôkaznými prostriedkami bol preukázaný a aj to, ako sa vysporiadal s námietkami žalobcu. Skutkový stav nie je v rozpore s obsahom spisu a má oporu v dôkazoch v ňom sa nachádzajúcich. Žalobca neuviedol žiadne konkrétne skutočnosti ohľadom toho, pri ktorom procesnom úkone mu mali byť odopreté práva, aké vyjadrenia chcel v priebehu správneho konania uplatniť a čo je dôsledkom znemožnenia ich uplatnenia, teda aké konkrétne subjektívne právo žalobcu malo byť porušené. V súvislosti so žalobnou námietkou týkajúcou sa porušenia zákona o EIA sa ďalší účastník 1/ stotožnil s vyjadrením žalovaného, podľa ktorého nemá účastník konania právny nárok na uskutočnenie konzultácií. K porušeniu a

§ 33 ods. 2 Správneho poriadku uviedol, že z nich nevyplýva povinnosť správneho orgánu zverejňovať podklady svojho rozhodnutia na svojom webovom sídle, ani povinnosť zasielať kópie spisov účastníkom konania z vlastnej iniciatívy, resp. na ich žiadosť a poukázal na rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. s tým, že výklad uvedených ustanovení Správneho poriadku nie je v rozpore s čl. 3 ods. 2, resp. čl. 4 Aarhuského dohovoru. Uviedol, že k porušeniu práva žalobcu by zo strany správneho orgánu došlo iba vtedy, ak by neumožnil účastníkovi konania nahliadnuť do spisu alebo ak by vydal meritórne rozhodnutie bez toho, aby boli účastníci konania informovaní o ukončení dokazovania a o možnosti vyjadriť sa k zhromaždeným podkladom. Poukázal na to, že nielen správny orgán má povinnosť postupovať v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, ale aj samotní účastníci konania sú povinní preukázať pozitívny prístup a záujem na korektnom priebehu celého správneho konania, čo potvrdil aj rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 18. decembra 2013, z ktorého ďalší účastník 1/ časť textu citoval, rovnako ako z rozsudku Krajského súdu v Bratislave sp. zn. -134 zo dňa 18. septembra 2014. Zdôraznil, že podľa čl. 5 ods. 1 Smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2003/98/ES...„subjekty verejného sektory nie sú povinné vytvárať alebo upravovať dokumenty aby vyhoveli žiadosti, ani nie sú povinné poskytovať výťahy z dokumentov, pokiaľ to predstavuje neprimerané úsilie prekračujúce rámec jednoduchej operácie“. Ďalší účastník 1/ ďalej uviedol, že pokiaľ žalovaný nevykonával v rámci odvolacieho konania žiadne dokazovanie a vychádzal len zo spisového materiálu doručeného prvostupňovým správnym orgánom, nebol povinný postupovať podľa Správneho poriadku. Ďalej poukázal na , s tým, že účelom účasti verejnosti a prístupu k informáciám v rámci 20

rozhodovacieho procesu je predkladať kvalifikované pripomienky najmä prostredníctvom odborníkov a tak prispieť k tomu, aby sa hodnotiaci proces viedol v odbornej a vecnej rovine, avšak spoločným znakom početných podaní v rôznych administratívnych konaniach je ich istá sériovosť až stereotypnosť, spojená s opakovaním obdobných argumentov, preto je na mieste otázka, či skutočný cieľ, ktorý žalobca svojím konaním sleduje, je ochrana životného prostredia. Ďalší účastník 1/ videl šikanózny charakter žaloby žalobcu v tom, že jeho požiadavky a ich obsah svedčia o inom zámere ako je zámer súladný s účelom zákona o životnom prostredí a tieto nie sú spôsobilé zabezpečiť jeho výhodnejšie postavenie z hľadiska úspešnosti uplatnenia práva. Ďalší účastník 1/ poukázal aj na skutočnosť, že z obsahu podanej žaloby je zrejmé, že ju podal samotný predseda Združenia domových samospráv, o. z. Q. W.. Nevyplýva z nej, že ju spísal JUDr. J. W., a teda je nepochybné, že správnu žalobu podpísal a podal v mene žalobcu jeho štatutárny orgán bez požadovaného vzdelania, čo predstavuje nedostatok procesnej podmienky v zmysle . 22. Ďalší účastník 2/ vyjadrenie k podanej správnej žalobe nepodal. Replika žalobcu k vyjadreniu žalovaného a ďalšieho účastníka 1/ 23. Žalobca zotrval na svojom tvrdení, že prvostupňový orgán sa nedostatočne vysporiadal so skutkovým stavom, pretože žalobca v jednotlivých námietkach podrobne identifikoval možný dosah týchto zmien na životné prostredie, pričom požadoval doplnenie dokumentácie pre účely ochrany životného prostredia, avšak žalovaný sa vôbec nevysporiadal s jednotlivými námietkami a neuviedol, ktoré sú na daný prípad aplikovateľné a ktoré na daný prípad aplikovateľné nie sú. Nevysporiadal sa s jednotlivými bodmi v stanovisku žalobcu napriek tomu, že má povinnosť sa vysporiadať s každým argumentom. Z jeho rozhodnutia musí byť zrejmé, že sa skutočne zaoberal podstatnými otázkami a že len bez ďalšieho jednoducho neprevzal závery, ku ktorým dospel nižší orgán, čo zodpovedá právu účastníka konania na dostatočne odôvodnené rozhodnutie v zmysle judikatúry ESĽP aj Ústavného súdu SR (, ). Nestotožnil sa s názorom žalovaného, že na konzultácie zo strany účastníkov konania neexistuje právny nárok a trval na svojom stanovisku, že aj nezvolanie konzultácie podľa zákona o EIA je nevhodným spôsobom vybavenia veci, čím došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Zopakoval svoju argumentáciu z podanej správnej žaloby ohľadom významu a účelu uskutočnenia konzultácií. Uviedol, že poskytnutie podkladov je presnou a jednoduchou operáciou, ktorá nemôže predstavovať neprimerané úsilie. Poukázal tiež na povinnosť elektronickej komunikácie správneho orgánu s účastníkmi konania ako aj povinnosť vedenia elektronických spisov, pričom samotné právo na nazretie do spisu nenahrádza povinnosť doručovania jednotlivých dokumentov účastníkom konania. Uviedol, že Európsky súd pre ľudské práva už niekoľkokrát vo svojej judikatúre zdôraznil, že právo na spravodlivý proces v sebe zahŕňa aj povinnosť doručovať všetky dokumenty v konaní, pričom ich opodstatnenosť a potreba sa k nim vyjadriť alebo zaujať stanovisko sa má ponechať v dispozičnej sfére účastníka konania a túto povinnosť jednotlivých orgánov nemožno nahrádzať odkázaním na právo účastníka na 21

nahliadnutie do spisu. Nesúhlasil s obvinením ďalšieho účastníka 1/, že žalobca zjavne zneužíva svoje právo a že právo vykonáva šikanózne a to poukazom na analýzu VIA IURIS z roku 2014, ktorú pripojil ako dôkaz. Poukázal aj na dôvodovú správu k novele č. a tvrdil, že príslušné orgány nepostupovali v súlade s cieľom a účelom zákona, keď nechápali verejnosť ako element, ktorý ich mal podnietiť k náprave a zlepšeniu svojej činnosti ale ako nežiadúci prvok, ktorý právo zneužíva. Žalovaný miesto toho, aby účasť a aktivitu žalobcu považoval za podnet pre vlastnú činnosť, jej zmenu a vylepšenie ju chápal ako šikanovanie, čo je nesprávny a nebezpečný spôsob uvažovania a z hľadiska aplikácie Aarhuského dohovoru a jeho čl. 3. K tvrdeniu ďalšieho účastníka 1/ o formálnom nedostatku žaloby v zmysle žalobca uviedol, že správnu žalobu na základe oprávnenia spísal člen žalobcu JUDr. J. W. s potrebným vysokoškolským právnickým vzdelaním II. stupňa, a zároveň bol poverený aj zastupovaním žalobcu v konaní pred správnym súdom. Zopakoval, že jeho žaloba je dôvodná, a preto žiadal, aby správny súd rozhodol tak, ako bolo v jeho žalobe navrhnuté. Konanie na správnom súde 24. Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd vecne príslušný pre toto konanie podľa a miestne príslušný podľa preskúmal napadnuté v spojení s rozhodnutím prvostupňového orgánu verejnej správy a konanie, ktoré ich vydaniu predchádzalo výlučne v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe v súlade s a po prejednaní veci na nariadenom pojednávaní podľa v neprítomnosti žalobcu, žalovaného a ďalšieho účastníka 2/ dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, a preto ju podľa zamietol. 25. Žalobca ospravedlnil svoju neúčasť na súdnom pojednávaní a žiadal, aby správny súd rozhodol v jeho neprítomnosti pridržiavajúc sa argumentácie uvedenej v správnej žalobe a v jeho písomných vyjadreniach. Tiež tvrdil, že jediná právna istota z rozhodovania úradov aj súdu je prekonať zákonný zákaz vydať povoľovacie rozhodnutie, avšak právam verejnosti sa neprikladá žiadna vážnosť, čím správny súd zjavne rozhoduje šikanózne, keď následok jeho rozhodnutia spočíva v tom, že deklaruje právo ďalšieho účastníka konania realizovať svoj zámer. Nepridŕža sa žalobných dôvodov, ale nahrádza ich skúmaním činnosti žalobcu a odchýlením sa od právneho názoru Ústavného súdu, že činnosť verejnosti je účelná a cieľom je maximalizácia enviromentálnych práv a minimalizácia zásahov do životného prostredia v zmysle uznesenia Ústavného súdu sp.zn. II.ÚS/107/2019-13 a túto nezákonnosť a šikanóznosť rozhodnutí sa snaží zakryť. Preto žiadal, aby sa s týmito tvrdeniami správny súd vysporiadal. Znova poukázal na SR v spojení so smernicou o EIA, ktorá spôsobuje nutnosť aplikácie eurokomformného výkladu zákona a na nález Ústavného súdu sp. zn. III.ÚS/666/2016 zo dňa 11. októbra 2016, ktorý prikazuje povinnosť eurokomformného výkladu práva. Poukázal aj na dôsledky rozsudku Veľkej komory Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-416/10 z 15. januára 2013, ktoré sú aplikovateľné aj v tomto prípade, a to najmä prednosť enviromentálnych záujmov pred záujmami ekonomickými. Zdôraznil, že v zmysle Správneho poriadku sa správny orgán musí vždy zaoberať 22

vplyvmi na jednotlivé zložky životného prostredia aj na systematiku osobitnej právnej normy a v nej zakotvené právo na informácie o životnom prostredí, medzi ktoré patrí aj zverejňovanie podkladov rozhodnutia podľa § 24 ods. 1 písm. i) zákona o EIA, minimálny rozsah odbornej diskusie v zmysle § 29 ods. 10 zákona o EIA i osobitný inštitút konzultácie podľa § 63 uvedeného zákona, ktorým na rozdiel od ústneho pojednávania podľa § 21 Správneho poriadku disponuje verejnosť, a nie správny orgán. Zopakoval, že správny orgán porušil zásadu lex specialis derogat lex generali, čím objektívne porušil procesné práva verejnosti kogentného charakteru, pričom ich kogentnosť vyplýva z toho, že sa jedná o normy európskeho práva a z eurokomformného výkladu zákona. Zopakoval aj argumentáciu týkajúcu sa aplikácie ustanovenia 20a a 29 ods. 13 zákona o EIA, teda povinnosť úradu vyhodnotiť pripomienky, tieto premietnuť do rozhodnutia a vysporiadať sa s nimi. Poukázal aj na a na to, že nekalou súťažou je aj ohrozovanie zdravia spotrebiteľov a životného prostredia. S odkazom na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 29. septembra 2009 tvrdil, že napriek tomu, že žalobca je zastúpený advokátom, nezbavuje to súd poučovacej povinnosti, o ktorú žalobca žiadal. Žiadal, aby správny súd rozhodol tak, ako bolo uvedené v žalobnom návrhu a žalobcovi priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Žalovaný ospravedlnil svoju neúčasť na súdnom pojednávaní pridržiavajúc sa obsahu svojho vyjadrenia k podanej správnej žalobe. Žiadal, aby správny súd konal v jeho neprítomnosti a žalobu žalobcu zamietol ako nedôvodnú podľa . Ďalší účastník 2/ sa na súdne pojednávanie nedostavil, ani neospravedlnil svoju neúčasť napriek tomu, že predvolanie na pojednávanie bolo jeho splnomocnencovi doručené dňa 2. septembra 2022. Ďalší účastník 1/ sa na súdnom pojednávaní pridržiaval obsahu podaného vyjadrenia k žalobe zo dňa 3.

februára 2021 a dupliky zo dňa 26. marca 2021. Navrhol, aby správny súd žalobu žalobcu zamietol ako nedôvodnú. Právny rámec 26. Podľa V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 27. Podľa Správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak. 28. Podľa Správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 29. Podľa V správnej žalobe sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť dôvody žaloby, z ktorých musí byť zrejmé, z akých konkrétnych skutkových a právnych dôvodov žalobca považuje napadnuté výroky rozhodnutia alebo opatrenia za nezákonné (ďalej len "žalobné body") 30. Podľa Ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne. 23

31. Podľa Správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak. 32. Podľa v znení účinnom na toto konanie Rozhodnutie vydané v zisťovacom konaní a záverečné stanovisko okrem všeobecných náležitostí rozhodnutia22b) obsahuje a/ odôvodnenie rozhodnutia vydaného v zisťovacom konaní podľa alebo b/ odôvodnenie záverečného stanoviska vrátane toho, ako sa príslušný orgán vysporiadal s jednotlivými stanoviskami doručenými v priebehu posudzovania vplyvov, ako aj s odborným posudkom podľa a dôvody odsúhlasenia alebo neodsúhlasenia realizácie navrhovanej činnosti podľa a prílohy č. 12 časti VII a ďalšie údaje uvedené v prílohe č. 12. 33. Podľa 22 ods. 1- 3 v znení účinnom na toto konanie (1) Ak má byť predmetom posudzovania vplyvov navrhovaná činnosť alebo jej zmena, navrhovateľ je povinný pred začatím povoľovacieho konania k navrhovanej činnosti alebo jej zmene doručiť príslušnému orgánu zámer s náležitosťami podľa odsekov 3 až 5; zámer je navrhovateľ povinný doručiť písomne a elektronicky a zároveň vopred dohodnúť s príslušným orgánom potrebný počet písomných vyhotovení pre dotknuté obce. Túto povinnosť navrhovateľ nemá, ak doručil k navrhovanej činnosti alebo jej zmene zámer v priebehu zisťovacieho konania podľa . (2) Príslušný orgán na základe zámeru podľa odseku 1 vykoná posudzovanie vplyvov navrhovanej činnosti alebo jej zmeny vrátane postupu podľa . (3) Pri vypracovaní zámeru sa na jeho obsah primerane použijú kritériá uvedené v prílohe č. 10. 34. Podľa 23 ods. 1-4 v znení účinnom na toto konanie (1) Príslušný orgán do siedmich pracovných dní od doručenia zámeru podľa zašle zámer povoľujúcemu orgánu, rezortnému orgánu, dotknutému orgánu a dotknutej obci. Príslušný orgán zverejní bezodkladne prostredníctvom webového sídla ministerstva zámer a oznámenie o predložení zámeru, ktoré obsahuje základné údaje o navrhovanej činnosti a základné údaje o navrhovateľovi. Základnými údajmi o navrhovanej činnosti sú názov, miesto realizácie, predmet činnosti a základnými údajmi o navrhovateľovi sú názov, adresa alebo sídlo navrhovateľa. (2) Príslušný orgán môže určiť, že z dôvodu veľkého počtu dotknutých obcí bude zámer na nahliadnutie len v ním vybraných obciach, svoje rozhodnutie oznámi aj ostatným dotknutým obciam v lehote podľa odseku 1. (3) Dotknutá obec do troch pracovných dní od doručenia zámeru alebo oznámenia podľa odseku 2 informuje o ňom verejnosť na úradnej tabuli obce a zároveň oznámi, kde a kedy možno do zámeru nahliadnuť, v akej lehote môže verejnosť podávať pripomienky a miesto, kde sa môžu pripomienky podávať. Zámer musí byť verejnosti sprístupnený najmenej po dobu 21 dní od zverejnenia informácie o jeho doručení. (4) Rezortný orgán, povoľujúci orgán, dotknutý orgán a dotknutá obec doručia písomné stanoviská 23) k zámeru príslušnému orgánu do 21 dní od jeho doručenia; ak sa nedoručí písomné stanovisko v uvedenej lehote, stanovisko sa považuje za súhlasné. Verejnosť môže doručiť svoje písomné stanovisko k zámeru príslušnému orgánu do 21 dní od zverejnenia zámeru na webovom sídle ministerstva alebo od zverejnenia oznámenia podľa odseku 3; písomné stanovisko sa považuje za doručené, aj keď je doručené v stanovenej lehote prostredníctvom dotknutej obce.

35. Podľa 24 ods. 3 v znení účinnom na toto konanie Verejnosť prejaví záujem na navrhovanej činnosti alebo jej zmene a na konaní o jej povolení podaním a/ odôvodneného písomného stanoviska k zámeru podľa , odôvodnených pripomienok k rozsahu hodnotenia navrhovanej činnosti alebo jej zmeny podľa , odôvodneného písomného stanoviska k správe o hodnotení činnosti podľa , odôvodneného písomného stanoviska k oznámeniu o zmene podľa . 24

36. Podľa 29 ods.1, 2, 3, 13 v znení účinnom na toto konanie (1) Ak ide o navrhovanú činnosť uvedenú v , navrhovateľ je povinný pred začatím povoľovacieho konania k navrhovanej činnosti doručiť príslušnému orgánu písomne a elektronicky a/ zámer s náležitosťami podľa a prílohy č. 9, ak má byť predmetom zisťovacieho konania navrhovaná činnosť alebo b/ oznámenie o zmene navrhovanej činnosti vypracované podľa prílohy č. 8a, ak má byť predmetom zisťovacieho konania zmena navrhovanej činnosti. (2) Príslušný orgán na základe zámeru alebo oznámenia o zmene navrhovanej činnosti vykoná zisťovacie konanie o posudzovaní navrhovanej činnosti k zámeru alebo k oznámeniu o zmene navrhovanej činnosti a rozhodne, či sa predmet zisťovacieho konania bude posudzovať podľa tohto zákona. (3) Ak sa rozhoduje o tom, či sa navrhovaná činnosť alebo jej zmena bude posudzovať podľa tohto zákona, primerane sa použijú kritériá pre zisťovacie konanie uvedené v prílohe č. 10, pričom príslušný orgán prihliada aj na stanoviská podľa . (13) Výroková časť rozhodnutia vydaného v zisťovacom konaní, okrem náležitostí ustanovených všeobecným predpisom o správnom konaní, obsahuje určenie, či sa navrhovaná činnosť alebo jej zmena má posudzovať podľa tohto zákona. Ak ide o rozhodnutie, v ktorom sa určilo, že navrhovaná činnosť alebo jej zmena nepodlieha posudzovaniu podľa tohto zákona, výroková časť rozhodnutia obsahuje aj podmienky, ktoré eliminujú alebo zmierňujú vplyv na životné prostredie. 37. Podľa až 4 Správneho poriadku (1) Účastníci konania a ich zástupcovia a zúčastnené osoby majú právo nazerať do spisov, robiť si z nich výpisy, odpisy a dostať kópie spisov s výnimkou zápisníc o hlasovaní alebo dostať informáciu zo spisov s výnimkou zápisníc o hlasovaní iným spôsobom. (2)Správny orgán môže povoliť nazrieť do spisov a urobiť si výpis, odpis, môže poskytnúť kópiu spisov alebo môže poskytnúť informáciu zo spisov iným spôsobom aj iným osobám, pokiaľ preukážu odôvodnenosť svojej požiadavky. Správny orgán je povinný umožniť nazerať do spisov verejnému ochrancovi práv, komisárovi pre deti a komisárovi pre osoby so zdravotným postihnutím v súvislosti s výkonom ich pôsobnosti. (3)Správny orgán je povinný urobiť opatrenie, aby sa postupom podľa odsekov 1 a 2 nesprístupnila utajovaná skutočnosť, bankové tajomstvo, daňové tajomstvo, obchodné tajomstvo alebo neporušila zákonom uložená alebo uznaná povinnosť mlčanlivosti. (4)Správny orgán poskytuje kópie spisov za úhradu materiálnych nákladov spojených so zhotovením kópií, zadovážením technických nosičov a s ich odoslaním. 38. Podľa Správneho poriadku (2) Správny orgán je povinný dať účastníkom konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie. 39. Podľa Správneho poriadku Rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. 40. Podľa , , Správneho poriadku (1) Rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu. (2) Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon. (3) V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití 25

právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

Posúdenie podstatných a právnych argumentov 41. Predmetom preskúmavacieho konania správneho súdu bolo preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č. OU-BB-OOP3-2020/026231-003 zo dňa 29. októbra 2020, ktorým žalovaný zmenil rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy č. OU-BB-OSZP3-2020/002673-038 zo dňa 20. júla 2020 v jeho výroku tak, že navrhovaná činnosť „Revitalizácia Mestského parku v Banskej Bystrici“ sa nebude posudzovať podľa a v súlade s uvedeného zákona určil podmienky na zmiernenie negatívnych vplyvov zmeny navrhovanej činnosti na životné prostredie a zdravie obyvateľov. 42. Správny súd v správnom súdnictve poskytuje ochranu právam alebo právom chráneným záujmom osôb v oblasti verejnej správy ( ). Právo domáhať sa ochrany svojich práv má každý, kto tvrdí, že jeho práva boli činnosťou alebo nečinnosťou orgánov verejnej správy porušené alebo priamo dotknuté, a to za podmienok stanovených . v ustanovil, že žalobca musí v žalobe uviesť dôvody, z ktorých musí byť zrejmé, z akých konkrétnych skutkových a právnych dôvodov žalobca považuje napadnuté výroky rozhodnutia alebo opatrenia za nezákonné („žalobné body“). Je teda na každom žalobcovi, ako svoje právo na súdnu ochranu pred nezákonnosťou postupu alebo rozhodnutia orgánov verejnej správy využije. Správny súd nepredstavuje ďalšiu inštanciu v administratívnom konaní, teda konanie pred správnym súdom nie je pokračovaním administratívneho konania. Správny súd je v zmysle ustanovení viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby ( ), pričom na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy ( ). Správny súd nemá oprávnenie za žalobcu dôvody nezákonnosti napadnutého rozhodnutia vyhľadávať z obsahu administratívneho spisu a nemá ani oprávnenie v žalobe všeobecne uplatnené dôvody nezákonnosti podľa obsahu administratívneho spisu za žalobcu konkretizovať. Rozsah a obsah súdneho prieskumu zákonnosti žalobou napadnutého rozhodnutia a postupu orgánov verejnej správy, ktorý jeho vydaniu predchádzal, je striktne daný žalobnými dôvodmi, ktoré boli uplatnené v podanej správnej žalobe, najneskôr však v zákonnej lehote na jej podanie ( ). Výnimku z tohto pravidla obsahuje , avšak v preskúmavanej veci sa o takýto prípad nejedná. 43. Pokiaľ žalobca namietal, že postup prvostupňového orgánu verejnej správy neviedol k naplneniu „vyššie uvedených práv verejnosti“, a preto konal v rozpore s a Správneho poriadku, pričom vyššie v texte žaloby poukázal na právo verejnosti na informácie o životnom prostredí, jeho stave a následkoch, ktoré bude mať konkrétny projekt na životné prostredie, správny súd uvádza, že vadný postup prvostupňového orgánu verejnej správy žalobca nekonkretizoval. Hoci tvrdil, že „navrhol procesné vybavenie zodpovedajúce vyššie uvedenému aplikačnému postupu, ale orgány verejnej správy jeho 26

návrhy neakceptovali“, neuviedol, aké „procesné vybavenie“ navrhol, ani aké jeho návrhy neboli akceptované. Neuviedol žiadne konkrétne porušenie práva vyplývajúce z konkrétneho právneho predpisu tak, aby bolo zrejmé, v dôsledku akého konkrétneho postupu orgánov verejnej správy nemali byť naplnené „práva verejnosti“ a k porušeniu akých hmotných práv žalobcu malo dôjsť, teda neuviedol, o aké konanie, postup, či opomenutie povinného postupu orgánu verejnej správy v konaní sa malo jednať. K tejto nekonkrétnej námietke správny súd len vo všeobecnosti poukazuje na to, že začatie konania v preskúmavanej veci bolo zverejnené zákonom stanoveným postupom. Účastníctvo žalobcu v predmetnom administratívnom konaní sporné nebolo, prvostupňový orgán verejnej správy akceptoval ním podané odvolanie, ktoré predložil na rozhodnutie žalovanému a žalovaný ako odvolací orgán o ňom rozhodol napadnutým rozhodnutím, v ktorom sa vysporiadal s odvolacími námietkami žalobcu. 44. V časti žaloby, ktorej obsah bol zhrnutý v bode 13/ tohto rozsudku žalobca poukázal na viaceré rozsudky NS SR (sp. zn. , , , , , , ), nálezy Ústavného súdu, , SR, citoval z ustanovení Správneho poriadku, týkajúcich sa požiadaviek na odôvodnenie rozhodnutia a základných zásad administratívneho konania a následkov nedostatočne odôvodneného rozhodnutia správneho orgánu na ústavné práva účastníka konania a tvrdil, že je nesprávne a nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, pretože žalovaný sa nevysporiadal s vadami prvostupňového rozhodnutia, ani s jeho nedostatočným odôvodnením. Namietal, že odôvodnenie prvostupňového rozhodnutia orgánu verejnej správy je neprimerane všeobecné a nespĺňajúce podmienky judikatúry NS SR na riadne odôvodnenie rozhodnutia v zmysle Správneho poriadku, že v prvostupňovom rozhodnutí i v napadnutom rozhodnutí žalovaného absentuje akákoľvek správna úvaha a že nespĺňa náležitosti pre riadne odôvodnenie rozhodnutia. Žalobca pritom poukázal na povinnosť orgánov verejnej správy zaoberať sa vecou

riadne, na potrebu dostatočného odôvodnenia rozhodnutia a podmienky uplatnenia správnej úvahy a tvrdil, že „žiadnu z uvedených skutočností“ žalovaný nezobral do úvahy. Takto formulovaná žalobná námietka nepreskúmateľnosti a nezákonnosti preskúmavaných rozhodnutí bola všeobecná, pretože neobsahovala žiadnu skutkovú a ani právnu argumentáciu vecne sa vzťahujúcu k preskúmavanému rozhodnutiu žalovaného a prvostupňového orgánu verejnej správy vo vzťahu k tvrdenej nezákonnosti. Na základe takto formulovanej žalobnej námietky nebolo možné dospieť k záveru o nezákonnosti preskúmavaného rozhodnutia žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím, pretože ňou nebol pre správny súd vymedzený žiadny skutkový a právny rozsah prieskumu. Správny súd pritom znova opakuje, že je vecou žalobcu, aby v podanej správnej žalobe uviedol konkrétne dôvody, z ktorých musí byť zrejmé, z akých skutkových a právnych dôvodov považuje za nezákonné. Správny súd dodáva, že za nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť možno považovať také rozhodnutie orgánu verejnej správy, z ktorého výroku nemožno zistiť, ako bolo rozhodnuté, alebo ak výrok rozhodnutia je vnútorne rozporný, alebo vtedy, ak výrok 27

rozhodnutia je v rozpore s odôvodnením rozhodnutia. Nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov môže znamenať buď absentujúce odôvodnenie, alebo to, ak v odôvodnení rozhodnutia nie sú uvedené skutočnosti, ktoré orgán verejnej správy viedli k rozhodnutiu alebo, ak chýbajú právne závery o posúdení rozhodujúcich skutkových okolností. To znamená, že za nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov je možné považovať rozhodnutie vtedy, keď chýbajú dôvody skutkové a právne. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia nespôsobujú čiastkové chyby odôvodnenia. Skutkové dôvody chýbajú vtedy, ak je rozhodnutie založené na skutočnostiach, ktoré neboli v konaní zisťované, alebo na dôkazoch, ktoré boli získané v rozpore so zákonom. Takýmito vadami odôvodnenie prvostupňového rozhodnutia orgánu verejnej správy, ani napadnuté netrpia. Naopak, podľa správneho súdu majú všetky náležitosti vyžadované Správnym poriadkom, sú jasné a zrozumiteľné a odôvodňujú jednotlivé výroky rozhodnutia tak, ako to vyplýva z ich zhrnutia správnym súdom v bodoch 3/-11/ tohto rozsudku, teda tvrdenie žalobcu, že v rozhodnutiach absentuje akákoľvek vlastná úvaha orgánov verejnej správy nemá ani oporu v obsahu rozhodnutia žalovaného a prvostupňového rozhodnutia. Podľa Správneho poriadku, ktorý upravuje náležitosti rozhodnutia orgánu verejnej správy, v odôvodnení rozhodnutia orgán verejnej správy uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadrením k podkladom rozhodnutia. V rozhodnutiach sú uvedené dôkazy, z ktorých boli zisťované rozhodné skutočnosti, je v nich uvedené, ako boli tieto vyhodnotené a ako sa žalovaný vysporiadal s odvolacími námietkami žalobcu. Správny súd považuje za potrebné uviesť, že vyjadrenie nesúhlasu žalobcu s tým, ako sa žalovaný vysporiadal s odvolacími námietkami žalobcu, t. j. že s vysporiadaním sa s odvolacími námietkami žalovaným žalobca nesúhlasí, nespôsobuje nezákonnosť napadnutého rozhodnutia. Takto formulované námietky žalobcu možno preto vyhodnotiť len ako vyjadrenie nesúhlasu s napadnutým rozhodnutím a s tým, ako sa orgány verejnej správy vysporiadali s jeho námietkami, vyjadreniami, resp. odvolacími námietkami, čo však nepostačuje na to, aby správny súd mohol dospieť k záveru, že sa jedná o rozhodnutie/rozhodnutia vydané v rozpore so zákonom. Pokiaľ žalobca považuje za nesprávne a uviedol, že sa nestotožnil s tým, že žalovaný prihliadol a vyhodnotil všetky stanoviská doručené v priebehu „zisťovacieho konania“, pretože sa s pripomienkami žalobcu náležitým spôsobom nevysporiadal, čím malo byť porušené ústavné právo v zmysle SR, správny súd považuje aj túto dielčiu námietku za nedôvodnú, všeobecnú, nekonkrétnu a nemajúcu oporu v odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaného, z ktorého obsahu je zrejmé, že sa vysporiadal s odvolacími námietkami žalobcu tak, ako je to uvedené v bode 10-11/ tohto rozsudku. Je možné konštatovať, že v tejto časti správnej žaloby žalobca produkoval citácie právnych predpisov a citácie z rôznych rozsudkov súdov, avšak nevysvetlil ich dopad na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. 45. Žalobca v žalobe namietal (pozri bod 13/ tohto rozsudku), že napadnuté rozhodnutie je nezákonné a nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok 28

dôvodov aj preto, že neobsahuje žiadnu relevantnú argumentáciu týkajúcu sa nedoručenia kópie spisov žalobcovi. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že žalobca vo svojej Žiadosti o podklady rozhodnutia a žiadosti o konzultácie zo dňa 11. 07. 2020 žiadal o doručenie podkladov rozhodnutia (zápisnice z ústneho pojednávania, žiadosti a vyjadrenia) do jeho elektronickej schránky a zároveň uviedol aj nasledovnú požiadavku: „Túto žiadosť je nutné vnímať súčasne ako žiadosť o kópiu spisu podľa , Správneho poriadku a súčasne aj ako infožiadosť podľa a je potrebné ju vybaviť v predmetnom správnom konaní a aj sprístupniť požadovanú informáciu

požadovaným spôsobom“. Rozhodnutie, ako aj ostatné písomnosti, požadoval žalobca v zmysle § 25a Správneho poriadku a § 17 ods. 1 Zákona o e-Governmente doručovať výhradne len do elektronickej schránky Združenia na ústrednom portáli verejnej správy slovensko.sk; listiny v papierovej forme žiadal poštou nedoručovať. Takto formulovaná žalobná námietka je nekonkrétna, pretože nie je zrejmé, čo konkrétne žalobcovi nebolo doručené a ani s ktorou konkrétnou odvolacou námietkou sa žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia nevysporiadal. Nemá ani oporu v obsahu administratívneho spisu, pretože žalobca v odvolaní (zo dňa 27. 07. 2020) nenamietal nedoručenie kópie administratívneho spisu prvostupňovým orgánom verejnej správy. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku má žalovaný ako odvolací orgán povinnosť vysporiadať sa v rozhodnutí o podanom odvolaní (okrem iného) s námietkami účastníkov konania, ktoré boli v odvolaní uplatnené. Keďže žalobca v odvolaní nedoručenie kópie administratívneho spisu nenamietal, žalovaný nepochybil, keď sa k tejto otázke nevyjadril, pretože k námietke, ktorá nebola v odvolaní uplatnená, nemal v zmysle § 47 ods. 3 Správneho poriadku povinnosť sa vyjadriť, a teda nevyjadrením sa k neuplatnenej odvolacej námietke § 47 ods. 3 Správneho poriadku neporušil. Žalobca v odvolaní vyjadril len požiadavku, aby bol oboznámený s podkladmi odvolacieho konania pre účely vyjadrenia podľa § 33 ods. 2 a § 23 ods. 1 Správneho poriadku v samotnom konaní o odvolaní, s čím sa žalovaný vysporiadal v závere V. časti napadnutého rozhodnutia tak, ako to bolo zhrnuté v bode 11/ tohto rozsudku. Uvedenú námietku žalobcu preto správny súd vyhodnotil ako nedôvodnú nielen pre jej všeobecnosť, ale aj preto, že obsahovo nezodpovedá obsahu administratívneho spisu. Pre úplnosť správny súd dodáva, že podľa § 23 ods. 1 Správneho poriadku majú účastníci konania, ich zástupcovia a zúčastnené osoby právo nazerať do spisov, robiť si z nich výpisy, odpisy a dostať kópie spisov s výnimkou zápisníc o hlasovaní alebo dostať informáciu zo spisov s výnimkou zápisníc o hlasovaní iným spôsobom. Z tohto zákonného ustanovenia nemožno žiadnym výkladom dospieť k tomu, že orgán verejnej správy má povinnosť na písomnú žiadosť účastníka doručiť mu obsah administratívneho spisu, resp. elektronickú kópiu administratívneho spisu, resp. jeho častí. Vyhotovenie kópií spisov sa viaže na úkon nahliadnutia do spisu na orgáne verejnej správy. Aj o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánu verejnej moci (Zákon o e-Governmente) výslovne upravuje výnimku z výkonu verejnej moci elektronicky, teda orgán verejnej správy nemá povinnosť elektronickej komunikácie, ak ide o úkony v konaní o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach osôb, ktoré spočívajú v práve nazerania do spisov. Účastníci konania, a teda aj žalobca, boli pred vydaním rozhodnutia riadne oboznámení s tým, že podklady rozhodnutia sú zhromaždené a účastníci 29

konania boli upovedomení o tom, kde a kedy možno nahliadnuť do administratívneho spisu a oboznámiť sa s podkladmi rozhodnutia (podanie č. OU-BB-OSZP3-2020/002673-036 zo dňa 11. 06. 2020). Z administratívneho spisu je zrejmé, že žalobca do administratívneho spisu neprišiel nahliadnuť, a teda, že žalobca svoje právo nahliadnuť do administratívneho spisu sám dobrovoľne nevyužil. Naviac, prvostupňový orgán verejnej správy nad rámec svojich povinností doručil žalobcom žiadané a existujúce podklady rozhodnutia, čím mu zabezpečil prístup k spravodlivosti vo veciach životného prostredia tak, ako to žalobca s poukazom na čl. 3 ods. 2 Aarhuského dohovoru žiadal. 46. „Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa článku 46 ods. 1 je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. uplatnením nárokov a obranou proti takémuto uplatneniu. Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Rozhodnutie súdu musí však obsahovať odôvodnenie, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu.“ (Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. z 03.07.2003) Túto požiadavku zvýraznil vo svojej judikatúre aj Európsky súd pre ľudské práva, ktorý v tejto súvislosti uviedol: „Právo na spravodlivý proces zahŕňa aj právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia však neznamená, že na argument sťažovateľa je súd povinný dať podrobnú odpoveď. Splnenie povinnosti odôvodniť rozhodnutie je preto vždy posudzované so zreteľom na konkrétny prípad“. ESĽP súčasne pripomína, že právo na spravodlivý súdny proces nevyžaduje, aby súd v rozsudku reagoval na každý argument prednesený v súdnom konaní. Stačí, aby reagoval na ten argument (argumenty), ktorý je z hľadiska výsledku súdneho rozhodnutia považovaný za rozhodujúci ( Rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Ruiz Torija proti Španielsku z 09.12.1994, č. sťažnosti 18390/91 a Rozsudok ESĽP vo veci Hiro Balani proti Španielsku z 09.12.1994, č. sťažnosti 18064/91). Do práva na spravodlivý proces

nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov. Právo na spravodlivý proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia (po vykonaní dôkazov a ich vyhodnotení) skutkový stav a po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú za predpokladu, že skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo boli prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces.“ (rozhodnutie Ústavného súdu SR ). Právo na spravodlivý súdny proces neznamená ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami a právnymi názormi (rozhodnutie Ústavného súdu SR ). Uvedené závery a východiská súdov sú primerane použiteľné aj na správne konanie vedené orgánom verejnej (moci) správy, teda aj pre posúdenie preskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného, ktoré v odôvodnení 30

v zrozumiteľnom obsahu a dostatočnom rozsahu reagovalo na všetky relevantné otázky, ktoré v konaní vyvstali. 47. Pokiaľ žalobca namietal, že neboli akceptované ním navrhované eliminačné alebo zmierňujúce podmienky, je potrebné poukázať na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. z 23.02.2017, podľa ktorého: „Najvyšší súd Slovenskej republiky si záverom dovoľuje dať do pozornosti, že zo žiadneho zákona Slovenskej republiky, ani z Aarhuského dohovoru nevyplýva právny nárok občianskych združení a zainteresovanej verejnosti, aby ich pripomienkam, ktoré podávajú v procese posudzovania vplyvov na životné prostredie, bolo vyhovené. Účelom prístupu k informáciám a účasti verejnosti na rozhodovacom procese, ako aj prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia zaručených týmto dohovorom je, aby sa verejnosť mohla nielen vyjadriť, ale najmä prostredníctvom odborníkov z oblasti životného prostredia predložiť kvalifikované pripomienky tak, aby sa hodnotiaci proces viedol v odbornej vecnej rovine vzhľadom k cieľu (k tomu pozri bližšie rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci sp. zn. z 28. apríla 2011 a sp. zn. z 27. januára 2011)“. Navyše táto žalobná námietka bola nekonkrétna. Neprijatie ním navrhnutých zmierňovacích a eliminačných opatrení vo výroku prvostupňového rozhodnutia, na ktoré v žalobe poukázal (bod 14/ tohto rozsudku) s odkazom na obsah jeho „Vyjadrenia v procese EIA zo dňa 01. 11. 2019“ (pozn. súdu: ktorý v označení jednotlivých bodov nezodpovedal skutočnému obsahu tohto vyjadrenia), by žalobca konkrétne namietal vtedy, ak by odôvodnene tvrdil a preukázal, že práve a len tieto opatrenia sú spôsobilé účinným spôsobom zmierniť dopady zmeny navrhovanej činnosti na životné prostredie, resp. ich eliminovať, a z týchto dôvodov bolo nevyhnutné ich prijať. Nestačilo len nesúhlasiť s ich neprijatím. Podľa ak sa rozhoduje o tom, či sa navrhovaná činnosť alebo jej zmena bude posudzovať podľa tohto zákona, primerane sa použijú kritériá pre zisťovacie konanie uvedené v prílohe č. 10, pričom príslušný orgán prihliada aj na stanoviská podľa . Pokiaľ sa na rozhodovanie o tom, či sa navrhovaná činnosť bude posudzovať podľa použijú kritériá uvedené v prílohe č. 10 tohto zákona, odôvodnenie rozhodnutia o tom, že navrhovaná činnosť sa nebude posudzovať podľa tohto zákona obsahuje práve odôvodnenie v zmysle týchto kritérií. Pokiaľ žalobca nenamietal, odôvodnenie ktorého z kritérií podľa prílohy č. 10 prvostupňové alebo napadnuté rozhodnutie neobsahuje, jeho námietka je nekonkrétna, teda neumožňujúca správnemu súdu na jej základe preskúmať zákonnosť rozhodnutí. Súčasťou odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia je popis súčasného stavu, popis navrhovanej zmeny činnosti, údaje o predpokladaných vplyvoch zmeny činnosti, najmä o spotrebe vody, ostatných surovinových zdrojoch, dopravnej a inej infraštruktúre, nárokoch na pracovné sily, iných nárokoch, a ako aj údaje o výstupoch, najmä vzniknutých odpadoch, zdrojoch hluku a vibrácií, žiareniach a iných fyzikálnych poliach, a iných očakávaných vplyvoch a pod., čo je v súlade so štruktúrou kritérií podľa prílohy č. 10 k Z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia je ďalej zrejmé, že prvostupňový orgán vychádzal zo stanovísk príslušných orgánov a iných subjektov, z ktorých mu nevyplynuli žiadne skutočnosti, na základe ktorých by mohol dospieť k záveru, že zmenu navrhovanej činnosti by bolo potrebné ďalej posudzovať. So stanoviskom žalobcu k zámeru navrhovanej činnosti sa prvostupňový orgán vysporiadal svojimi vyjadreniami k jeho bodom. Vzhľadom na to, že stanovisko žalobcu bolo formulované ako požiadavky (žiadame, požadujeme), resp. jeho názory bez toho, aby bola ich opodstatnenosť osobitne odôvodnená, čo je v rozpore s , ktorý predpokladá prejavenie záujmu verejnosti na navrhovanej činnosti podaním odôvodneného písomného stanoviska, prvostupňový orgán nemal povinnosť sa s jednotlivými požiadavkami nad rámec uvedeného osobitne argumentačne vysporiadať, a už vôbec nie spôsobom podľa predstáv žalobcu. 31

Niektoré pripomienky žalobcu už boli do veľkej miery zodpovedané a uvedené v samotnom zámere navrhovanej činnosti, resp. jeho požiadavky boli zabezpečené vyjadreniami príslušných orgánov. S použitím elementárnych pravidiel logického myslenia (napriek absencii zákonného vymedzenia) možno konštatovať, že účinná právna argumentácia je založená na zrozumiteľnom a konkrétnom tvrdení, vysvetlení významu tvrdenia v kontexte veci a v preukázaní dôvodnosti tvrdenia, čo v prípade podaní žalobcu počas správneho zisťovacieho konania, ani v rámci obsahu správnej žaloby zachované nebolo, nakoľko on ním prezentované skutočnosti len tvrdil. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného vyplýva, že žalovaný prvostupňové rozhodnutie preskúmal v celom rozsahu, zaoberal sa aj argumentmi žalobcu uplatnenými v podanom odvolaní, pričom dospel k záveru, že prvostupňové rozhodnutie spĺňa všetky zákonné náležitosti a stotožnil sa s jeho závermi. 48. Žalobca ďalej namietal, že došlo k porušeniu jeho práva efektívne hájiť svoje záujmy podľa Správneho poriadku v kombinácii so Aarhuský dohovor tým, že prvostupňový orgán, ani žalovaný s uplatnením reštriktívneho výkladu zákona - nevykonali konzultácie, ktorými mohli získať potrebné podklady a na základe diskusie mohli vyfiltrovať ich rozsah a mohli si vyjasniť stanoviská nielen žalobcu, ale aj iných orgánov a účastníkov. Namietal, že písomné konzultácie umožňuje len počas mimoriadnych opatrení v súvislosti s COVID-19, inak musia byť vykonané prezenčne. Konzultácie predstavujú osobitný právny termín podľa odlišný od ústneho pojednávania podľa Správneho poriadku, uprednostňovaním, resp. nadraďovaním aplikácie ktorého žalovaný porušil pravidlo lex specialis derogat legi generalis. Žalobca v správnej žalobe netvrdil, ktoré konkrétne odborné požiadavky pre absenciu konzultácie nemohol v konaní uplatniť, ani ich konkrétny dopad na zákonnosť výsledku zisťovacieho konania, resp. neuviedol, prečo ich nemohol uplatniť aj inou ako ústnou formou (správny súd to zaňho urobiť nemohol). Netvrdil ani to, v čom má spočívať porušenie Správneho poriadku. Na prijatie záveru o nezákonnosti postupu predchádzajúceho vydaniu prvostupňového rozhodnutia nestačí, ak žalobca namietal neuskutočnenie konzultácie bez toho, aby súčasne uviedol konkrétne dôvody majúce vplyv na spôsob meritórneho rozhodnutia, ktoré mali byť predmetom konzultácie, a neboli, resp. nemohli byť v konaní (alebo aj pred jeho začatím) zistené a komunikované iným spôsobom v rámci procesných prostriedkov v zmysle a Správneho poriadku. 49. Žalobcom presadzovaný výklad, že v zmysle sa písomné konzultácie pripúšťajú len v prípade mimoriadnych opatrení v súvislosti s COVID-19 a inak musia byť vykonané prezenčne, nezodpovedá právnemu obsahu ustanovenia v nadväznosti na citovaného zákona. Je natoľko extenzívny, že predstavuje skôr dotváranie práva, než jeho výklad. Z citovaného ustanovenia neplynie totiž nič iné, než to, že počas mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu vyhláseného v súvislosti s ochorením COVID-19, sa v konaniach vyžadovaná alebo účastníkom požadovaná konzultácia vykoná písomne v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Predmetom jeho regulácie, ani jeho logickým dôsledkom, nie je ovplyvnená situácia ohľadom konzultácie mimo času mimoriadnej situácie, a už vôbec z neho nemožno dospieť k záveru o povinnom vykonaní konzultácie prezenčnou formou v takom období. Podľa sa na konanie podľa druhej časti tohto zákona (ktorého súčasťou je zisťovacie konanie) použije všeobecný predpis o správnom konaní - . Pokiaľ z plynie požiadavka pri posudzovaní navrhovaných činností zabezpečiť vykonanie konzultácie a tento zákon k uskutočneniu konzultácie neobsahuje osobitnú právnu 32

úpravu, procesné podmienky vykonania konzultácie je potrebné subsidiárne podriadiť režimu Správneho poriadku. Nejde tak, ako to namietal žalobca, o neprípustné podriaďovanie špeciálnej právnej úpravy Správnemu poriadku, ale o zákonný postup, ktorý z tohto zákona explicitne vyplýva. V opačnom prípade by boli konzultácie nevykonateľné. 50. nešpecifikuje formu a spôsob realizácie konzultácie, ktoré tak môžu byť uskutočnené písomnou alebo ústnou formou. Ak má ísť o konzultácie ústnou formou, za prítomnosti účastníkov konania a iných subjektov konania, do úvahy pripadá konzultácie zabezpečiť formou ústneho pojednávania v súlade s Správneho poriadku, podľa ktorého správny orgán nariadi ústne pojednávanie, ak to vyžaduje povaha veci, najmä ak sa tým prispeje k jej objasneniu alebo, ak to ustanovuje osobitný zákon. Podľa sa na konanie podľa druhej časti tohto zákona (ktorého súčasťou je zisťovacie konanie) použije všeobecný predpis o správnom konaní, t. j. o správnom konaní v znení neskorších predpisov - . Preto, pokiaľ z vyplýva, že príslušný orgán pri posudzovaní navrhovaných činností zabezpečí vykonanie konzultácie a tento zákon k uskutočneniu konzultácie neobsahuje osobitnú právnu úpravu, procesné podmienky vykonania konzultácie je potrebné subsidiárne podriadiť režimu

Správneho poriadku. Ak má ísť o konzultácie ústnou formou, za prítomnosti účastníkov konania a iných subjektov konania, do úvahy pripadá konzultácie zabezpečiť formou ústneho pojednávania v súlade s § 21 Správneho poriadku, podľa ktorého správny orgán nariadi ústne pojednávanie, ak to vyžaduje povaha veci, najmä ak sa tým prispeje k jej objasneniu, alebo ak to ustanovuje osobitný zákon. Pokiaľ žalobca v správnom konaní netvrdil a nepreukázal konkrétne špecifické dôvody týkajúce sa povahy veci odôvodňujúce, že vykonanie konzultácie by prispelo k objasneniu veci (teda aj jasne definované dôvody, pre ktoré považoval vec za neobjasnenú), nemožno prvostupňovému orgánu vyčítať porušenie zákona nenariadením ústneho pojednávania s prizvaním všetkých účastníkov administratívneho konania, predmetom ktorého by boli konzultácie. Vyjadrenie názoru žalobcu, čo by malo byť predmetom konzultácie nemožno považovať za preukázanie špecifických dôvodov jej uskutočnenia formou ústneho pojednávania. Z obsahu prvostupňového rozhodnutia vyplýva, že prvostupňový orgán sám na základe zhromaždených podkladov nenachádzal dôvody na nariadenie ústneho pojednávania, keď na základe odôvodneného a podloženého zámeru navrhovanej činnosti, zhromaždených vyjadrení príslušných a iných participujúcich orgánov a všetkých ďalších listinných dôkazov, ktoré neboli spochybnené všeobecným stanoviskom žalobcu, mal dostatočný podklad na vydanie rozhodnutia. 51. Podľa (1) Príslušný orgán pri posudzovaní vplyvov strategických dokumentov alebo navrhovaných činností alebo ich zmien zabezpečí vykonanie konzultácií s povoľujúcim orgánom alebo schvaľujúcim orgánom, rezortným orgánom, dotknutým orgánom, dotknutou obcou a dotknutou verejnosťou, ktorá má možnosť zúčastniť sa konzultácií počas celého procesu posudzovania vplyvov. (2) Obsahom konzultácií medzi navrhovateľom, obstarávateľom a ostatnými subjektmi procesu posudzovania vrátane verejnosti môžu byť najmä a) doplňujúce informácie o strategickom dokumente a navrhovanej činnosti, b) informácie o možných vplyvoch strategického dokumentu a navrhovanej činnosti na životné prostredie vrátane zdravia, c) vzájomné oboznámenie sa so stanoviskami, 33

d) doplnenie alebo upresnenie navrhovaných opatrení, e) obsah a rozsah poprojektovej analýzy. (3) Príslušný orgán uvedie výsledky konzultácií v odôvodnení rozhodnutia zo zisťovacieho konania podľa a 29 a v záverečnom stanovisku podľa a 37. 52. , ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v pôsobnosti Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky v súvislosti s ochorením COVID-19 bolo do s účinnosťou od 09.04.2020 doplnené ustanovenie §-u 65g ods. 1, podľa ktorého počas mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu vyhláseného v súvislosti s ochorením COVID-19 v konaniach, v ktorých sa vyžaduje vykonanie prerokovania alebo konzultácie, alebo ich vykonanie žiada účastník konania, rezortný orgán, povoľujúci orgán, dotknutý orgán alebo dotknutá obec, sa tieto úkony vykonajú písomne v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe; príslušný orgán upovedomí navrhovateľa, povoľujúci orgán, rezortný orgán, dotknutý orgán, dotknutú obec a ostatných účastníkov konania o tom, v akej lehote je možné podávať pripomienky k dokumentácii alebo k určenému rozsahu hodnotenia. 53. Podľa zákona o riadení štátu v krízových situáciách mimo času vojny a vojnového stavu na účely tohto zákona sa rozumie krízovou situáciou mimo času vojny a vojnového stavu (ďalej len „") obdobie, počas ktorého je bezprostredne ohrozená alebo narušená bezpečnosť štátu a ústavné orgány môžu po splnení podmienok ustanovených v ústavnom zákone alebo osobitnom zákone1) na jej riešenie vyhlásiť výnimočný stav,2) núdzový stav3) alebo mimoriadnu situáciu,4) 54. Podľa , o civilnej ochrane obyvateľstva (1) Na účely tohto zákona sa mimoriadnou situáciou rozumie obdobie ohrozenia alebo obdobie pôsobenia následkov mimoriadnej udalosti na život, zdravie alebo majetok, ktorá je vyhlásená podľa tohto zákona; počas nej sa vykonávajú opatrenia na záchranu života, zdravia alebo majetku, na znižovanie rizík ohrozenia alebo činnosti nevyhnutné na zamedzenie šírenia a pôsobenia následkov mimoriadnej udalosti. (2) Na účely tohto zákona sa mimoriadnou udalosťou rozumie živelná pohroma, havária, katastrofa, ohrozenie verejného zdravia II. stupňa1b) alebo teroristický útok. 55. Podľa o civilnej ochrane obyvateľstva vláda vyhlasuje a odvoláva mimoriadnu situáciu pre ohrozené územie alebo pre územie, kde vznikla mimoriadna udalosť uvedená v , ak rozsah ohrozeného alebo postihnutého územia presiahne územný obvod kraja. 56. Uznesením Vlády Slovenskej republiky č. 111 z 11. marca 2020 bol

A. schválený návrh na vyhlásenie mimoriadnej situácie podľa o civilnej ochrane obyvateľstva v znení neskorších predpisov z dôvodu ochorenia COVID-19 spôsobeným korona vírusom SARS-CoV-2 na území Slovenskej republiky; 34

B. podľa o civilnej ochrane obyvateľstva v znení neskorších predpisov 12. marca 2020 od 06:00 hod. bola vyhlásená mimoriadna situácia pre územie Slovenskej republiky. 57. Uznesením Vlády Slovenskej republiky č. 366 z 10. júna 2020 (zverejneným v Zbierke ) bol ukončený núdzový stav vyhlásený na území Slovenskej republiky uplynutím 13. júna 2020. Súčasne bolo pod bodom „D“ skonštatované, že mimoriadna situácia vyhlásená uznesením vlády SR č. 111 z 11. marca 2020 trvá naďalej aj po ukončení núdzového stavu. Uznesením č. 587/2020 z 30. septembra 2020 vláda vyhlásila núdzový stav uznesením s platnosťou od 1. októbra na 45 dní. Následne ho kabinet viackrát predlžoval. Naposledy koncom apríla, keď odsúhlasil jeho predĺženie o 30 dní, teda do 28. mája 2021. 58. Z označených uznesení Vlády Slovenskej republiky vyplýva, že mimoriadna situácia trvala od 12.03.2020 až do 28.05.2021, pričom zisťovacie konanie v preskúmavanej veci bolo začaté podaním žiadosti navrhovateľa - ďalšieho účastníka z 22. 10. 2019 a skončené bolo vydaním napadnutého rozhodnutia dňa 29.10.2020, teda v danom zisťovacom konaní bol do 11. 03. 2020 priestor na vykonanie konzultácií prezenčnou formou, ktorého sa domáhal žalobca (prvýkrát vo Vyjadrení v procese EIA zo dňa 04. 11. 2019 k zámeru Revitalizácia mestského parku v Banskej Bystrici). Prvostupňový orgán konzultácie aj vykonal (bez nariadenia ústneho pojednávania), a to dňa 11. 05. 2020 so zástupcom navrhovateľa a dňa 08. 06. 2020 so zamestnancom OU BB-OSŽP3, úsek ochrany prírody a krajiny, teda takto formulovaná žalobná námietka týkajúca sa nevykonania konzultácií nemala oporu v administratívnom spise, a preto na jej základe nebolo možné dospieť k záveru o nezákonnosti preskúmavaného rozhodnutia. Preto ju správny súd vyhodnotil ako nedôvodnú. Napriek tomu, že správny súd z obsahu administratívneho spisu zistil, že prvostupňový orgán žalobcu k vykonaným konzultáciám neprizval, čím konal v rozpore s , nepovažoval tento nepochybný nedostatok v procesnom postupe prvostupňového orgánu za dôvod na zrušenie preskúmavaného rozhodnutia, pretože jeho neúčasťou na konzultáciách nedošlo k takej ujme na jeho práve na spravodlivé konanie, ktoré by malo za následok vydanie nezákonného rozhodnutia. Správny súd sa v tomto smere stotožňuje a argumentáciou žalovaného, ktorej obsah bol zhrnutý v bode 10/ tohto rozsudku. Zvlášť poukazuje na skutočnosť, že predmetom konzultácie s navrhovateľom (jeho zástupcom) bola de facto len požiadavka, aby sa písomne vyjadril k Stanovisku doc. PaedDr. B. E., CSc. zo dňa 19. 05. 2020, k Vyjadreniu projektanta k stanovisku ďalšieho účastníka 2/ zo dňa 15. 05. 2020 a k pripomienkam ďalšieho účastníka 2/ zo dňa 28. 11. 2019 (ktoré bolo naviac doručené po uplynutí lehoty na jeho predloženie) bez toho, aby boli počas „konzultácie“ riešené akékoľvek konkrétne otázky týkajúce sa vplyvu navrhovanej zmeny činnosti na životné prostredie. Obsahom konzultácie zo dňa 08. 06. 2020 bolo oboznámenie OU BB-OSŽP3, úseku ochrany prírody a krajiny s obsahom publikácie PaedDr. B. E., CSc. „Pozoruhodný nález v mestskom parku v Banskej Bystrici“ a s jeho Stanoviskom zo dňa 19. 05. 2020 ohľadom zachovania životných podmienok pre - Elater ferrugineus - saproxylický chrobák, na základe ktorého OU BB-OSŽP3, úsek ochrany prírody a krajiny zmenil svoje skoršie stanovisko a nepožadoval zmenu navrhovanej činnosti posudzovať podľa zákona o EIA. Žiadal však, aby boli návrhy opatrení vyplývajúce zo Stanoviska doc. PaedDr. B. E., CSc. zo dňa 19. 05. 2020 súčasťou podmienok rozhodnutia vydaného v zisťovacom konaní. Z uvedeného vyplýva, že obsahom tejto „konzultácie“ bola zmena stanoviska OU BB-OSŽP3, úseku ochrany prírody a krajiny, ktorá 35

bola jeho autonómnym prejavom. Podmienky vzťahujúce sa k ochrane uvedeného živočícha, voči ktorým žalobca v priebehu administratívneho konania nijako nenamietal, boli zapracované do podmienok zmierňujúcich negatívne vplyvy navrhovanej činnosti na životné prostredie v rozhodnutí žalovaného. Žalobca mal pritom v priebehu administratívneho konania pred jeho vydaním viacero možností oboznámiť sa s obsahom uvedených konzultácií a s podkladmi pre vydanie rozhodnutia (možnosť nahliadnuť do spisu), ktorých obsah alebo spôsob zistenia mohol namietať, mohol sa k nim vyjadriť alebo navrhnúť ich doplnenie, čo neučinil. Žiadne výhrady/námietky voči v rozhodnutí žalovaného uloženým zmierňujúcim opatreniam k ochrane uvedeného živočícha neuplatnil ani v podanej žalobe. Preto dospel správny súd k záveru, že postup prvostupňového orgánu, ktorým žalobcovi neumožnil zúčastniť sa uvedených konzultácií nebol takým podstatným porušením ustanovení o jeho konaní, ktoré by malo za následok vydanie nezákonného rozhodnutia. Správny súd dopĺňa, že uvedené konzultácie boli naviac

vykonané v čase vyhláseného núdzového stavu, teda mali byť podľa vykonané písomne a vo vzťahu k žalobcovi písomne aj boli vykonané umožnením mu vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia, ktorými bol najmä zámer navrhovanej činnosti a jeho doplnenia, ako aj vyjadrenia a stanoviská dotknutých a iných orgánov, ktoré boli obsahom administratívneho spisu a ktorých sa týkali vykonané konzultácie, a to najmä prostredníctvom odôvodneného stanoviska podľa , práva na vyjadrenie k podkladom rozhodnutia, práva na nahliadnutie do spisu, odvolania alebo v rámci iného podania. Žalovaný ďalšie dokazovanie nevykonával, a preto nijako nepochybil, keď v rámci odvolacieho konania nevykonal konzultáciu, ktorej sa žalobca dožadoval, čo v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia náležite odôvodnil. 59. Uvedené všeobecne formulované a nekonkrétne žalobné námietky, ktoré z tohto dôvodu možno považovať len za vyjadrenie všeobecného nesúhlasu žalobcu s hodnotením veci prvostupňovým orgánom a žalovaným, bránili tomu, aby správny súd viazaný žalobnými bodmi ( ) mohol na ich základe dospieť k záveru o nezákonnosti napadnutého rozhodnutia. Preto možno len všeobecne doplniť, že pokiaľ zákonom stanovený rámec procesných oprávnení žalobcu, ako účastníka správneho zisťovacieho konania, relevantným spôsobom prejaviť a presadzovať jeho odborné názory v zisťovacom konaní nebol jeho pasivitou využitý, nemôže to byť pričítané na ťarchu zákonnosti postupu prvostupňového orgánu a žalovaného. Zákon predpokladá aktívnu súčinnosť účastníka konania (žalobcu) v správnom konaní plynúcu z Správneho poriadku, ktorá v praxi predstavuje produkovanie včasných, právne akceptovateľných, zrozumiteľných a konkrétnych podaní. Nesplnením týchto požiadaviek pri koncipovaní svojich podaní sám účastník konania spôsobuje nedostatok účinnosti svojich podaní. V daných súvislostiach pritom nemožno opomenúť ani to, že zákon nestanovuje formu konzultácie, preto okrem ústneho pojednávania môže byť jej účel naplnený a zabezpečený aj formou písomných podaní subjektov konania, s ktorých obsahom sa majú možnosť oboznámiť a reagovať na ne včasnými, právne akceptovateľnými a dostatočne konkrétne vyjadrenými odbornými názormi a odôvodnenými požiadavkami. Zákon vykonanie konzultácie prostredníctvom ústneho pojednávania neprikazuje, ani nezakazuje ich uskutočnenie písomnou formou, čo na str. 15 prvostupňového rozhodnutia zdôraznil aj prvostupňový orgán, pričom uzavrel, že v danom prípade si nariadenie ústneho pojednávania nevyžadovala povaha veci, čo žalobca v správnej žalobe nespochybnil žiadnym konkrétnym a relevantným argumentom. 60. Žalobca (ktorý bol účastníkom konania ako dotknutá verejnosť) namietal porušenie práv verejnosti na informácie o životnom prostredí v zmysle Aarhuského dohovoru. Právo verejnosti na prístup k informáciám o životnom prostredí v zmysle čl. 4 36

tohto dohovoru bolo v právnom poriadku v Slovenskej republike zabezpečené o slobodnom prístupe k informáciám, ktorého účelom však nie je nahrádzať procesné nástroje správneho (zisťovacieho) konania. Preto námietka porušenia práv žalobcu na informácie o životnom prostredí v zmysle Aarhuského dohovoru nemohla nájsť svoj odraz v porušení procesného postupu v zisťovacom konaní, ktorý sa riadil Správnym poriadkom. Podľa o zhromažďovaní, uchovávaní a šírení informácií o životnom prostredí a o zmene a doplnení niektorých zákonov sprístupňovanie informácií o životnom prostredí na základe žiadosti upravuje osobitný predpis (poznámka pod čiarou 7 - ). Zákon o slobodnom prístupe k informáciám, ktorým bola do právneho poriadku mimo iných transponovaná Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/4/ES z 28.01.2003 o prístupe verejnosti k informáciám o životnom prostredí, ktorou sa zrušuje Smernica Rady 90/313 EHS, súladne s požiadavkou plynúcou z čl. 4 Aarhuského dohovoru zabezpečuje, aby boli informácie o životnom prostredí sprístupnené bez toho, aby musel byť preukázaný právny záujem. o slobodnom prístupe k informáciám tak spôsobom konformným s právami zaručenými Aarhuským dohovorom zabezpečuje všeobecné právo na informácie týkajúce sa životného prostredia, ktoré v zmysle ustálenej judikatúry je možné využiť aj účastníkmi správneho konania, avšak v inom (užšom) rozsahu, než ponúkajú ich procesné oprávnenia. O žiadosti o sprístupnenie informácií v zmysle tohto zákona prebieha správne konanie, výsledkom ktorého je sprístupnenie požadovaných informácií bez preukazovania právneho záujmu, rozhodnutie o nesprístupnení informácií alebo tzv. fiktívne rozhodnutie o nesprístupnení, ktoré v rámci zisťovacieho konania, nebolo možné sa ho domáhať v konaní o preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia. Ochranu týchto práv mohol žalobca zabezpečiť výlučne v rámci opravných prostriedkov proti rozhodnutiam v správnom konaní podľa tohto zákona (č. 211/200 Z. z.), najmä podaním odvolania proti fiktívnemu rozhodnutiu o nesprístupnení informácií, resp. podaním správnej žaloby proti rozhodnutiu o odvolaní proti takému rozhodnutiu (vrátane

fiktívneho). Napadnuté rozhodnutie nebolo výsledkom osobitného konania o sprístupnení informácií, čomu zodpovedá výrok prvostupňového rozhodnutia. Preskúmanie zákonnosti tohto konania a jeho výsledku (spočívajúcom v nevyhovení žiadosti žalobcu o informácie v zmysle zákona č. 211/000 Z. z.) by tak presahovalo rozsah prieskumnej právomoci správneho súdu v danej právnej veci, kde žalobca v žalobnom petite správnej žaloby nepožadoval zrušenie rozhodnutia o nesprístupnení informácií, resp. fiktívneho rozhodnutia v zmysle 61. Právo verejnosti na informácie týkajúce sa konkrétnych prípadov navrhovaných činností je zabezpečené najmä povinnosťou zverejnenia zámeru navrhovanej činnosti v súlade s a Žalobca neuviedol, aké konkrétne informácie podľa mu neboli poskytnuté, teda opätovne ide o nekonkrétnu námietku neumožňujúcu prieskum zákonnosti. Uplatnením odôvodneného stanoviska dotknutá verejnosť v súlade s , získava postavenie účastníka konania. Účastníctvo žalobcu (ako dotknutej verejnosti) v zisťovacom konaní sporné nebolo, nakoľko prvostupňový orgán s ním konal ako s účastníkom konania a na základe ním podaného odvolania proti prvostupňovému rozhodnutiu žalovaný vydal napadnuté rozhodnutie. Účastníctvom žalobcu v zisťovacom bolo súčasne naplnené aj právo žalobcu na prístup k spravodlivosti v zmysle čl. 9 Aarhuského dohovoru, ktoré bolo zavŕšené podaním správnej žaloby umožňujúcej preskúmanie zákonnosti rozhodnutia vydaného v zisťovacom konaní správnym súdom. Informácie o predmete (jeho obsahu, resp. rozsahu) a priebehu správneho konania umožňovali žalobcovi, ako účastníkovi zisťovacieho konania, 37

získať už zmienené špecifické procesné oprávnenia podľa Správneho poriadku, ako sú najmä právo na súčinnosť a uplatnenie návrhov počas celého priebehu konania, na vyjadrenie sa k podkladom rozhodnutia, na nahliadnutie do spisu (§ 3 ods. 2, § 23, § 33 ods. 2 Správneho poriadku). Žalobca tak mal dostatok možností na to, aby v správnom konaní, výsledkom ktorého bolo prvostupňové a napadnuté rozhodnutie, získal dostatok relevantných informácií na to, aby mohol účinne brániť ním presadzované záujmy týkajúce sa ochrany životného prostredia. Mohol tak urobiť zákonom predpísaným procesným postupom pri využití svojich oprávnení, ktoré mu vyplývali z postavenia účastníka konania. Okrem využitia práva na podanie písomného stanoviska v zmysle a podania odvolania žalobca v priebehu správneho konania svoje procesné práva nevyužil. Možno sa stotožniť so žalovaným v tom, že účelom prístupu k informáciám a účasti verejnosti na rozhodovacom procese, ako aj prístupu k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia zaručeným Aarhuským dohovorom je, aby sa verejnosť mohla nielen vyjadriť, ale najmä prostredníctvom odborníkov z oblasti životného prostredia predložiť kvalifikované pripomienky tak, aby sa hodnotiaci proces viedol v odbornej vecnej rovine vzhľadom k cieľu. Pokiaľ tak žalobca neurobil, resp. predložil len všeobecné stanovisko k zámeru navrhovanej činnosti, pričom jeho tvrdenie, že išlo len o zadefinovanie jeho enviromentálnych záujmov na obsahu jeho stanoviska nič nemení, a nevyužil ani možnosť urobiť tak v ďalšom priebehu zisťovacieho správneho konania, nejde o vadu v postupe prvostupňového orgánu či žalovaného, ktorá by mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. 62. Žalobca namietal nedostatok eurokonformného výkladu vo vzťahu k právu verejnosti na životné prostredie, pričom však neuviedol, aké ustanovenie primárneho alebo sekundárneho práva Európskej únie nebolo transponované do právneho poriadku Slovenskej republiky alebo bolo transponované nedostatočne, nesprávne, resp. nesúladne s jeho účelom a významom. Vzhľadom na to, že v iných prípadoch použitie eurokonformného výkladu nepripadá v úvahu, táto námietka bola nekonkrétna, a preto opätovne nespôsobilá na jej podklade dospieť k záveru o nezákonnosti napadnutého rozhodnutia. Kritériá pre zisťovacie konanie uvedené v prílohe č. 10 predstavujú transpozíciu prílohy č. III Smernice 2011/92/EÚ o posudzovaní vplyvov určitých verejných a súkromných projektov na životné prostredie. Preto, pokiaľ bol výrok prvostupňového rozhodnutia v zisťovacom konaní výsledkom posúdenia týchto kritérií, nemožno hovoriť o odchýlke z požiadaviek tejto smernice. Ústavný súd SR v náleze č. -131 z 27.05.2010 uviedol, že „účinná starostlivosť o životné prostredie je ústavnou hodnotou ( ), o ktorú dbá štát. Subjektom práva na priaznivé životné prostredie je každý ( ). Štát zabezpečuje účinnú starostlivosť o životné prostredie všestranne, pričom základné formy tejto starostlivosti sú normotvorba (právny rámec ochrany) a dozor orgánov štátnej správy pre životné prostredie nad vybranými činnosťami v oblasti životného prostredia. Prejavom významu požiadavky na účinnú ochranu a starostlivosť o životné prostredie je jej zakotvenie v normách najvyššej právnej sily. Okrem ide o množstvo medzinárodných zmlúv, ale aj komunitárne právo, ktoré otázkam spojeným s ochranou a tvorbou životného prostredia venujú zvýšenú pozornosť. S ohľadom na to, že subjektom práva na priaznivé životné prostredie je podľa každý, Slovenská republika prijala viaceré právne záväzky smerom k zabezpečeniu účasti verejnosti na rozhodovacích

procesoch orgánov verejnej správy vo sfére životného prostredia. V medzinárodno-právnej rovine ide najmä o Dohovor o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia (publikovaný pod č. ; ďalej len „Aarhuský dohovor“). V o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov, do ktorého bola implementovaná Smernica Rady 96/61/ES o integrovanej prevencii a kontrole 38

znečisťovania v znení smernice 2003/35/ES, ako aj zákon o EIA“. Žalobca konkrétny nesúlad napadnutého rozhodnutia so ani s uvedenými smernicami nenamietal. 63. Žalobca namietal vo viacerých žalobných bodoch neuplatnenie postupu v zmysle Aarhuského dohovoru, ktorý má podľa neho aplikačnú prednosť. Účelom účastníctva dotknutej verejnosti v zisťovacom konaní je reprezentovať verejný záujem na ochrane životného prostredia v zmysle o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, ktorý stanovením účastníctva v konaní v rámci „účasti verejnosti a dotknutej verejnosti v konaní“ v súlade s a nasl. zabezpečuje účasť verejnosti na rozhodovacích procesoch týkajúcich sa životného prostredia tak, ako to požaduje Aarhuský dohovor. Pokiaľ žalobca odvodzuje svoje postavenie účastníka konania v predmetnom zisťovacom konaní z titulu, že je občianskym združením, ktorého predmetom činnosti je ochrana prírody, a teda je dotknutou verejnosťou (zainteresovanou verejnosťou), ktorá je alebo by mohla byť ovplyvnená rozhodovacím procesom týkajúcim sa životného prostredia, odvolávajúc sa na Aarhuský dohovor, správny súd uvádza, že zmyslom a cieľom tohto dohovoru je zaručenie práva na prístup k informáciám, účasť verejnosti na rozhodovacom procese a prístup k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia v súlade s ustanoveniami tohto dohovoru, a teda aj zabezpečenie účinnej účasti verejnosti pri prijímaní rozhodnutí, vyjadrovaní svojich stanovísk a záujmov, ktoré môžu byť relevantné k daným rozhodnutiam, čo umožňuje subjektom s rozhodovacou právomocou tieto stanoviská a námietky zohľadňovať a tým zvyšovať zodpovednosť a transparentnosť rozhodovacieho procesu, a tak prispievať k verejnému povedomiu o environmentálnych otázkach a podpore prijímaných rozhodnutí. 64. Uplatnením odôvodneného stanoviska dotknutá verejnosť v súlade s , získava postavenie účastníka konania. Účastníctvo žalobcu (ako dotknutej verejnosti) v zisťovacom konaní sporné nebolo, nakoľko prvostupňový orgán s ním konal ako s účastníkom konania a na základe ním podaného odvolania proti prvostupňovému rozhodnutiu žalovaný vydal napadnuté rozhodnutie. Účastníctvom žalobcu v zisťovacom bolo súčasne naplnené aj právo žalobcu na prístup k spravodlivosti v zmysle čl. 9 Aarhuského dohovoru, ktoré bolo zavŕšené podaním správnej žaloby umožňujúcej preskúmanie zákonnosti rozhodnutia vydaného v zisťovacom konaní správnym súdom. Informácie o predmete (jeho obsahu, resp. rozsahu) a priebehu správneho konania umožňovali žalobcovi, ako účastníkovi zisťovacieho konania, získať už zmienené špecifické procesné oprávnenia Správneho poriadku, ako sú najmä právo na súčinnosť a uplatnenie návrhov počas celého priebehu konania, na vyjadrenie sa k podkladom rozhodnutia, na nahliadnutie do spisu (, , Správneho poriadku). Okrem využitia práva na podanie písomného stanoviska v zmysle a podania odvolania žalobca v priebehu správneho konania svoje procesné práva využil aj inými podaniami. Možno sa stotožniť so žalovaným v tom, že účelom prístupu k informáciám a účasti verejnosti na rozhodovacom procese, ako aj prístupu k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia zaručeným Aarhuským dohovorom je, aby sa verejnosť mohla nielen vyjadriť, ale najmä prostredníctvom odborníkov z oblasti životného prostredia predložiť kvalifikované 39

pripomienky tak, aby sa hodnotiaci proces viedol v odbornej vecnej rovine vzhľadom k cieľu, čo bolo v predmetnom zisťovacom konaní žalobcovi umožnené. 65. Nebola zistená dôvodnosť ani vo vzťahu k ďalšej nekonkrétnej námietke šikanózneho uplatňovania zákona, nakoľko žalobca neidentifikoval, v čom konkrétne mala spočívať svojvôľa determinujúca šikanózne správanie prvostupňového orgánu alebo žalovaného. 66. Žalobca vo zvyšnom rozsahu podanej správnej žaloby (t.zn. v jej časti správnej žaloby, ktorou sa predchádzajúce žalobné body tohto rozsudku nezaoberali) produkoval jeho názory na právnu úpravu a spôsob jej aplikácie, konštatovania o nezákonnosti a iné nekonkrétne žalobné námietky, z formulácie ktorých nebolo zrejmé, o aké konkrétne pochybenie by malo ísť a s akým následkom pre zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Úlohou žalobcov bolo konkrétne skutkovo a právne vymedziť správnu žalobcu v súlade s požiadavkami podľa v nadväznosti na . Súdny prieskum zákonnosti správneho rozhodnutia je ovládaný dispozičnou zásadou. Rozsah súdneho prieskumu zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu je podľa daný žalobnými dôvodmi nezákonnosti (s výnimkou prípadov uvedených v ). Úlohou správneho

súdu nie je nezákonnosť preskúmavaných správnych aktov a postupov vyhľadávať, všeobecné alebo odkazovacie námietky žalobcov špecifikovať na konkrétny prípad, ani ich nedostatočne vyjadrený konkrétny obsah nachádzať porovnávaním obsahu rozhodnutí s inými rozhodnutiami alebo súčasťami administratívneho spisu. To znamená, že všeobecne uplatnené námietky (za všeobecne uplatnené námietky sa považujú aj námietky uplatnené formou odkazu na inú listinu) v rámci žalobných bodov správnej žaloby neumožňujú správnemu súdu uskutočniť prieskum zákonnosti, pretože práve rozsahom a dôvodmi žaloby je správny súd pri prieskume limitovaný a súčasne aj vedený ( . K dôvodnosti žalobných námietok nepostačuje, ak žalobca s hodnotením veci žalovaným nesúhlasil bez toho, aby uviedol konkrétne nedostatky majúce za následok rozpor napadnutého rozhodnutia so zákonom, resp. s logickou úvahou. Samotný fakt, že závery, na ktorých bolo napadnuté rozhodnutie založené, nie sú v súlade s názormi žalobcu, nepreukazuje ich nezákonnosť. Bez vyjadrenia jasného stanoviska k súvisu týchto námietok so zákonnosťou napadnutého rozhodnutia, teda k otázke, v čom konkrétne sa žalovaný mýlil (pri hodnotení podkladov a pri právnom posúdení veci) a z akých dôvodov, pokiaľ rozhodol spôsobom uvedeným v napadnutom rozhodnutí, vo svojej podstate nie sú tieto námietky ničím iným len vyjadrením vlastného názoru, resp. všeobecného nesúhlasu s hodnotením žalovaného. Vyjadrenie nesúhlasu, resp. tvrdenia bez špecifikácie právneho významu jednotlivých námietok vo vzťahu k napadnutému rozhodnutiu v konaní o preskúmanie jeho zákonnosti nemôže zakladať nezákonnosť napadnutého rozhodnutia. V rámci týchto žalobných bodov tak chýba zrozumiteľná argumentácia v čom sa žalovaný mýlil, ak rozhodol spôsobom uvedeným v napadnutom rozhodnutí. 67. Žalovaný a ďalší účastník 1/ namietali šikanózny výkon práv žalobcom a poukázali na týkajúci sa princípu zákazu zjavného zneužitia práva. Šikanózny charakter žaloby videli v tom, že sa javí, že požiadavky žalobcu a ich obsah svedčia o inom zámere ako je zámer súladný s účelom zákona o životnom prostredí, čo je aj v rozpore s princípom procesnej ekonómie, pričom tieto nie sú spôsobilé zabezpečiť výhodnejšie postavenie žalobcu z hľadiska úspešnosti uplatnenia práva. Pokiaľ ďalší účastník 1/ a žalovaný v rámci konania pred správnym súdom nenavrhli k týmto tvrdeniam vykonanie 40

dokazovania obsahom administratívneho spisu, ďalší účastník 1/ ani nenavrhol postup podľa a žalovaný podľa obsahu vyjadrenia zo dňa 25. 08. 2022 trval len na zamietnutí žaloby podľa , ich námietky mali len význam prejavených názorov, bez ďalších procesných následkov a bez priameho vplyvu na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. 68. Žalobca v bode 4.34. správnej žaloby s poukazom na rozsudok SD EÚ C-416/10 navrhol, aby správny súd využil možnosť podania prejudicionálnej otázky, keďže podstatou sporu je rôzny výklad Euróspkeho práva a Euróspkyh smerníc. Keďže žalobca návrh prejudcionálnej otázku nesformuloval, jej podanie blžšie neodôvodnil (čo zaňho správny súd nebol oprávnený urobiť), ani nenavrhol rozhodnúť o prerušení konania v zymsle , tomuto návrhu nebolo možné vyhovieť. 69. Žalobca tiež upozornil na zákona o životnom prostredí, ktorý ustanovuje povinnosť upovedomiť kompetentné štátne inštitúcie o možno poškodzovaní životného prostredia, ktorý je nutné interpretovať v tom zmysle, že sa vzťahuje na povinnosť podať námietky, či správnu súdu žalobu. Žalobca podľa neho teda nemal len právnu možnosť, ale mal aj právnu povinnosť konať, tak ako konal. Podľa o životnom prostredí každý, kto zistí, že hrozí poškodenie životného prostredia alebo že k nemu už došlo, je povinný urobiť v medziach svojich možností nevyhnutné opatrenia na odvrátenie hrozby alebo na zmiernenie následkov a bez meškania ohlásiť tieto skutočnosti orgánu štátnej správy; povinnosť zasiahnuť nemá ten, kto by tým ohrozil život alebo zdravie svoje alebo blízkej osoby. Právo na priaznivé životné prostredie vyplýva z SR. V súlade s SR domáhať sa práv uvedených v čl. 35, 36, 37 ods. 4, čl. 38 až 42 a čl. 44 až 46 tejto sa možno len v medziach zákonov, ktoré tieto ustanovenia vykonávajú. Z zákona o životnom prostredí neplynie osobitné oprávnenie podať kýmkoľvek (ani žalobcom) správnu žalobcu proti správnemu aktu, o ktorom sa domnieva, že ním hrozí poškodenie životného prostredia. Naopak, toto ustanovenie predpokladá skôr faktické konanie odvracajúce takú hrozbu. 70. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím, ako aj konania, ktoré ich vydaniu predchádzalo, z dôvodov uvedených v žalobe dospel k záveru, že z týchto dôvodov je napadnuté v súlade so zákonom, a preto s poukazom na žalobu zamietol. 71. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa a contrario, podľa ktorého správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. Keďže žalobca v

konaní nebol úspešný, správny súd mu náhradu trov konania nepriznal. Správny súd nepriznal náhradu trov konania ani ďalším účastníkom, pretože im správnym súdom nebola uložená žiadna povinnosť, v súvislosti s plnením ktorej by im trovy v konaní vznikli. Preto neboli splnené zákonné podmienky uvedené v na priznanie náhrady trov konania ďalším účastníkom. 41

72. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 ( ). Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Toto rozhodnutie nadobudne právoplatnosť doručením. Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech, pričom ju musí podať v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia. Kasačná sťažnosť sa podáva na tunajšom súde. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený vyššie pod písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Poznámka: Rozhodnutie nepodpísali členovia senátu JUDr. Alena Antalová a JUDr. Peter Molčan z dôvodu ich ospravedlnenej neprítomnosti na súde v čase jeho podpisovania.