Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_8CoE-28-2022.pdf
PDF · 120.53 KB
Case nature
Area
Subarea
8CoE/28/2022
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Fiľakovského a členov senátu JUDr. Branislava Brezu a JUDr. Anny Kovaľovej v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, proti povinnému: Q. O., rod. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. - T. XX, XXX XX V., pre vymoženie pohľadávky vo výške 258,91 eur (7.800,- Sk) s príslušenstvom a trov exekúcie, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Kežmarok č.k. 2Er/78/2004-45 zo dňa 13. decembra 2021, takto jednohlasne
rozhodol:
Potvrdzuje uznesenie.
Oprávnený nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania a súdnemu exekútorovi a povinnému sa ich náhrada nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením Okresný súd Kežmarok (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozhodol tak, že exekúciu vedená súdnym exekútorom Ing. JUDr. Karolom Mihalom pod sp. zn. EX 97/04 vyhlásil za neprípustnú a exekúciu vedenú súdnym exekútorom Ing. JUDr. Karolom Mihalom pod sp. zn. EX 97/04 zastavil.
2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že oprávnený podal dňa 22.01.2004 na Exekútorskom úrade JUDr. Ing. JUDr. Karola Mihala so sídlom v Košiciach, Moyzesova 34, návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému pre vymoženie pohľadávky vo výške 258,91 eur (7.800,- Sk) priznanej exekučným titulom - notárskou zápisnicou spísanou notárom JUDr. C. T., Notársky úrad so sídlom v Partizánskom, ul. Generála Svobodu 1069/4, č. N XXXX/XXXX, NZ XXXXX/XXXX zo dňa 25.10.2003.
3. Dňa 08.03.2004 súd vydal vyššie uvedenému súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie č. XXXX XXXXXX, ktorým v plnom rozsahu vyhovel jeho žiadosti.
4. Dňa 01.01.2020 nadobudol účinnosť zákon č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých predpisov (ďalej len „ZoUNEK“).
5. Nakoľko súdu nebolo v zákonom stanovenej lehote (§ 5 ods. 3 druhá veta ZoUNEK) doručené upovedomenie o zastavení starej exekúcie, súd výzvou zo dňa 26.04.2021, doručenou súdnemu exekútorovi dňa 30.04.2021, vyzval súdneho exekútora na oznámenie, či v exekučnom konaní vedenom pod spisovou značkou 2Er/78/2004, EX 97/04 došlo ku dňu 01.01.2020 k splneniu podmienok pre zastavenie starej exekúcie podľa § 2 ods. 1 ZoUNEK, so zameraním sa predovšetkým na ust. § 2 ods. 1 písm. a) v spojení s ust. § 2 ods. 2 písm. f) ZoUNEK, nakoľko tieto skutočnosti súd považoval za relevantné z hľadiska ďalšieho postupu súdu v exekučnom konaní, a to s poukazom na ust. § 8 ods. 2 ZoUNEK.
6. Dňa 05.05.2021 bolo tunajšiemu súdu doručené podanie súdneho exekútora označené ako „Odpoveď na výzvu súdu“, ktorým súdny exekútor súdu oznámil, že v exekučnom konaní nie sú splnené podmienky na vydanie upovedomenia o zastavení starej exekúcie, nakoľko bol v exekučnom konaní dosiahnutý výťažok vo výške 15,00 eur, o čom súdu predložil prehľad platieb.
7. V zmysle výkladového usmernenia k ZoUNEK, ktoré je zverejnené na webovej stránke Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky ak pred účinnosťou ZoUNEK existoval dôvod pre zastavenie starej exekúcie vyplývajúci z ustanovenia § 57 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017 a po nadobudnutí účinnosti ZoUNEK neexistuje dôvod pre zastavenie starej exekúcie zo zákona podľa § 2 ods. 1 ZoUNEK, stará exekúcia má byť zastavená podľa ustanovení Exekučného poriadku.
8. Exekučný súd je povinný skúmať formálne a materiálne predpoklady, za ktorých možno exekúciu vykonávať počas celého konania, nielen do vydania poverenia na vykonanie exekúcie. Táto povinnosť a zároveň oprávnenie exekučného súdu bolo konštatované aj vo viacerých rozhodnutiach Ústavného súdu SR (napr. II. ÚS 404/10, II. ÚS 545/10). Vychádzajúc z rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn.: II. ÚS 404/2010-16 (obdobne aj II. ÚS 545/2010-15), v ktorom sa Ústavný súd zaoberal obdobnou právnou vecou a kde konštatoval, že exekučný súd je oprávnený a povinný skúmať zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu už začatého exekučného konania a nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, a to napr. aj pre účely zistenia existencie dôvodu, pre ktorý by bolo potrebné už začaté exekučné konanie zastaviť, exekučný súd tak môže urobiť na návrh účastníka konania, alebo aj bez návrhu. Vzhľadom na skutočnosť, že Exekučný poriadok v rozhodnom znení pojednáva o skúmaní súladu exekučného titulu so zákonom ako takým (t. j. hmotnoprávneho charakteru alebo procesnoprávneho charakteru), podľa názoru Ústavného súdu tak exekučný titul môže preskúmavať exekučný súd aj z hľadiska príslušných hmotnoprávnych zákonných ustanovení a nielen z procesného hľadiska.
9. Jedným z nevyhnutných predpokladov na zákonné vedenie exekúcie je aj spôsobilý exekučný titul. Pokiaľ súd zistí taký nedostatok exekučného titulu majúci za následok jeho absolútnu neplatnosť, je povinný sám z úradnej povinnosti nezákonne vedenú exekúciu zastaviť. Uvedené vyplýva aj z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR zo dňa 27.01.1997, sp. zn.: 3Cdo/164/1996, ktoré hovorí, že „Súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe exekučného titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Ak bude exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa, aj napriek tomu nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená.“
10. Súd preskúmal exekučný titul, ktorým je notárska zápisnica spísaná notárom JUDr. C. T., Notársky úrad so sídlom v Partizánskom, ul. Generála Svobodu 1069/4, č. N XXXX/XXXX, NZ XXXXX/XXXX zo dňa 25.10.2003. Neoddeliteľnou súčasťou tejto notárskej zápisnice je zmluva o úvere č. XXXXXXX, ktorú povinný v právnom postavení dlžníka uzatvoril s oprávneným v právnom postavení veriteľa. Z tejto zmluvy o úvere okrem iného vyplýva, že povinný v časti zmluvy označenej ako „Splnomocnenie“ splnomocnil advokáta Mgr. Tomáša Kušníra, advokátska kancelária Za kasárňou 1, 831 03 Bratislava 3, na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, t. j aby v jeho mene uznal záväzok z vyššie uvedenej zmluvy o úvere tak, aby sa notárska zápisnica stala vykonateľným titulom pre súdny výkon rozhodnutia alebo exekúciu do výšky vzniknutej pohľadávky a jej príslušenstva. Zo samotnej notárskej zápisnice je zrejmé, že táto bola spísaná u vyššie uvedeného notára s tým, že Mgr. Tomáš Kušnír ako splnomocnenec konajúci na základe splnomocnenia uvedeného v zmluve o úvere, na základe substitučnej plnej moci zo dňa 02.01.2003 splnomocnil Mgr. Bruna Žlnaya, aby v mene povinného požiadal o spísanie notárskej zápisnice, a to osvedčenia o vyhlásení účastníka o uznaní právneho záväzku a súhlase s exekúciou podľa § 41 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku. Mgr. Bruno Žlnay za povinného vyhlásil, že povinný uzavrel s oprávneným zmluvu o úvere, na základe ktorej mu bol poskytnutý úver vo výške 5.000,- Sk, pričom Mgr. Bruno Žlnay za povinného uznal dlh voči oprávnenému v celkovej výške 11.072,- Sk, pričom táto suma sa bude úročiť úrokom z omeškania vo výške 0,25% denne od 13.07.2003 až do zaplatenia. Celý dlh pozostáva z istiny neplateného úveru, poplatku z úveru, trov právneho zastúpenia a trov za spísanie notárskej zápisnice. Mgr. Bruno Žlnay uvedený dlh povinného uznal v celom rozsahu čo do základu aj do výšky, zároveň za povinného vyhlásil, že uvedený dlh spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,25% denne od 13.07.2003 do zaplatenia splatí do 03.11.2003. Napokon Mgr. Bruno Žlnay za povinného vyhlásil, že v prípade neuhradenia dlhu do 03.11.2003 súhlasí s exekúciou spôsobom ustanoveným v § 63 Exekučného poriadku s tým, aby táto notárska zápisnica bola použitá ako exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku.
11. V tomto konkrétnom prípade je exekučným titulom notárska zápisnica, pričom jednou z podstatných náležitostí notárskej zápisnice ako exekučného titulu je súhlas povinného s jej vykonateľnosťou, pričom práve tento súhlas robí z notárskej zápisnice právny titul spôsobilý na exekúciu. Notárska zápisnica, ktorá neobsahuje všetky zákonom vyžadované náležitosti, nie je spôsobilým exekučným titulom, a teda na jej základe nemôže byť nariadená exekúcia a ak už nariadená bola, musí byť zastavená aj bez návrhu. Skutkovým a právnym základom notárskej zápisnice v tomto konaní je vyššie uvedená zmluva o úvere spísaná medzi oprávneným v právnom postavení veriteľa a povinným v právnom postavení dlžníka, pričom táto zmluva o úvere bola spísaná na formulárovom tlačive, kde súčasťou predtlače bolo aj splnomocnenie už obsahujúce meno splnomocnenca Mgr. Tomáša Kušníra. Toto splnomocnenie je podstatné pre posúdenie spôsobilosti notárskej zápisnice ako exekučného titulu. Podľa uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 25.11.2010, sp. zn.: 3Cdo 63/2009 sa aj pri posudzovaní notárskej zápisnice uplatňuje tzv. prezumpcia správnosti a notárska zápisnica je exekučným titulom vtedy, ak mimo formálnych podmienok vykonateľnosti spĺňa aj podmienky materiálnej vykonateľnosti, pričom jednou z podmienok materiálnej vykonateľnosti je, aby notárska zápisnica obsahovala súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou takejto notárskej zápisnice.
12. Z toho, že meno splnomocnenca Mgr. Tomáša Kušníra ako zástupcu dlžníka bolo priamo zakomponované do predtlače zmluvy, a teda menovaný advokát bol vybratý priamo veriteľom - oprávneným, je zrejmé, že aj pri zastupovaní povinného pri spisovaní notárskej zápisnice došlo k zjavnému porušeniu zákona, pretože za povinnú osobu uznala záväzok osoba, ktorej záujmy sú v rozpore so záujmami zastupovaného, v danom prípade povinného. Táto zjavnosť vyplýva zo samotnej skutočnosti, že oprávnený predformuloval meno splnomocneného zástupcu vo formulárovej zmluve, čím došlo k situácii, že právneho zástupcu si povinný nevyberal slobodne, ale určil mu ho vopred oprávnený. Súd tu poukazuje aj na fakt známy z praxe súdov, že menovaný Mgr. Tomáš Kušnír pôsobil ako právny zástupca oprávneného v mnohých iných súdnych konaniach. Zástupca teda konal zákonom nedovoleným spôsobom, ak podpísal zápisnicu za povinného. Keďže ide o neplatné splnomocnenie, povinný nemohol toto plnomocenstvo kedykoľvek odvolať, keďže neplatný právny úkon sa neodvoláva, pretože nemá žiadne účinky. Súd naviac poukazuje aj na rozpor záujmov povinného a „ním zvoleného zástupcu“ s poukazom na ust. § 22 ods. 2 OZ. Zmluvná voľnosť pri zvolení si splnomocneného zástupcu bola zjavne obmedzená natoľko, že pri možnej jedinej variante konkrétneho mena zástupcu vyplývajúcej a zakomponovanej priamo do predtlače už vopred pripravenej zmluvy o úvere, nemožno o slobodnej vôli dlžníka pri zvolení zástupcu vôbec hovoriť. Tým je spochybnený základný predpoklad pri udelení plnej moci, teda to, že splnomocnenec bude hájiť záujem povinného, ako aj slobodná voľba pri výbere svojho splnomocnenca.
13. Súd teda na podklade vyššie uvedených skutočností konštatuje, že notárska zápisnica neobsahuje podstatnú náležitosť, ktorá robí z notárskej zápisnice spôsobilý exekučný titul, a to prejav vôle dlžníka
- súhlas povinného s jej vykonateľnosťou, nakoľko splnomocnenie, ktoré udelil povinný Mgr. Tomášovi Kušnírovi je neplatným právnym úkonom, z čoho teda vyplýva, že samotné uznanie dlhu na základe takto udeleného plnomocenstva je absolútne neplatným právnym úkonom. Povinný sa v čase uzatvorenia zmluvy o úvere a ani neskôr nedozvedel, či označená osoba splnomocnenie prijala. Za povinného konal advokát, ktorý o osobe povinného v čase prijatia splnomocnenia mohol vedieť len to, že je v omeškaní s plnením peňažného dlhu a že si menovaný advokáta nevybral. Takýto stav naznačuje, že prijatím splnomocnenia sa Mgr. Tomáš Kušnír zaviazal konať podľa pokynov a v prospech navrhovateľa, ktorý z predložených listín nevyplýva priamo, ale existencia právneho vzťahu medzi splnomocnencom dlžníka a navrhovateľom sa dá nepochybne vyvodiť zo splnomocnenia, ktoré dal oprávnený Mgr. Kušnírovi na spísanie zápisnice. Navyše splnomocnený zástupca Mgr. Kušnír konal nad rámec splnomocnenia, kedy nielenže uznal záväzok v mene povinného, ale určil povinnému aj lehotu na jeho splnenie, čím konal bez splnomocnenia a v rozpore so záujmami povinného.
14. Súd pri tomto rozhodnutí vychádzal aj z rozhodnutia Krajského súdu v Prešove zo dňa 28.10.2013, sp. zn.: 7CoE/151/2013 (obdobne aj Uznesenie Krajského súdu Prešov zo dňa 22.03.2012, sp. zn.: 17CoE/37/2012, Uznesenie Krajského súdu Prešov zo dňa 19.08.2014, sp. zn.: 17CoE/81/2014), ktorý potvrdil zastavenie exekúcie v obdobnom prípade, pričom poukázal na Uznesenie Ústavného súdu SR zo dňa 12.05.2011, č. k.: IV. ÚS 183/11-16. V obdobných právnych veciach týkajúcich sa posudzovania notárskej zápisnice ako exekučného titulu boli sťažnosti oprávneného odmietnuté ako zjavne neopodstatnené. Podľa záverov Ústavného súdu jedným z predpokladov vedenia exekučného
konania je relevantný exekučný titul, keďže bez jeho existencie nemožno exekúciu vykonávať a preto je podľa názoru Ústavného súdu z ústavného hľadiska akceptovateľný právny záver vychádzajúci z toho, že ak neexistuje notárska zápisnica, ktorá je spôsobilá byť exekučným titulom, buď z hľadiska formálneho alebo z hľadiska materiálneho, exekúcia je neprípustná, čo je dôvod na zastavenie exekučného konania. Zatiaľ čo dôvody, na základe ktorých všeobecný súd obligatórne zastaví exekúciu (§ 57 ods. 1 EP) alebo na základe ktorých fakultatívne pristúpi k takémuto rozhodnutiu (§ 57 ods. 2 EP), upravuje Exekučný poriadok podrobne, okamih, kedy tak má alebo môže učiniť v ňom nie je explicitne ustanovený. Z uvedeného teda možno vyvodiť záver, že všeobecný súd rozhodne o zastavení exekúcie kedykoľvek v priebehu konania, len čo zistí, že sú dané dôvody na ukončenie núteného vymáhania pohľadávky. Z toho vyplýva, že všeobecný súd je povinný v priebehu celého exekučného konania ex offo skúmať, či sú splnené všetky predpoklady na vedenie takéhoto exekučného konania.
15. Súd na základe týchto zistených skutočností vyhlásil exekúciu za neprípustnú v zmysle § 57 ods. 1 písm. g) EP, právnym následkom čoho bolo jej zastavenie. Súd o neprípustnosti exekúcie ako o predbežnej otázke a o jej zastavení rozhodol jedným uznesením, nakoľko ide o dva vzájomne závislé výroky a osobitný spôsob rozhodovania o neprípustnosti a následne o zastavení exekúcie by odporoval hospodárnosti a účelu exekučného konania.
16. O trovách exekučného konania rozhodol súd v zmysle ustanovení § 200 ods. 5, ods. 1, § 203 ods. 1, § 196 Exekučného poriadku. Po preskúmaní skutkového stavu dospel súd k záveru, že k zastaveniu exekučného konania došlo zavinením samotného oprávneného, a to v dôsledku podania návrhu na začatie exekúcie proti povinnému, na podklade nespôsobilého exekučného titulu.
17. Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017 ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie. Ustanovenie § 200 ods. 5 Exekučného poriadku neukladá súdu povinnosť rozhodovať o trovách exekúcie priamo v rozhodnutí, ktorým exekúciu zastavil. Preto súd rozhodol tak, že o trovách exekúcie bude rozhodnuté po ich vyčíslení súdnym exekútorom a po právoplatnosti tohto uznesenia samostatným rozhodnutím.
18. Proti uzneseniu podal v zákonnom stanovenej lehote odvolanie oprávnený z dôvodu, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 365 ods. 1 písm. b) C.s.p.“), konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 365 ods. 1 písm. d) C.s.p.), súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f) C.s.p.) a tým, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h) C.s.p.).
19. Oprávnený namietal tvrdenia okresného súdu o „vadnosti“ udeleného plnomocenstva na spísanie notárskej zápisnice, nakoľko v danom prípade ide o hmotnoprávne zastúpenie povinného v zmysle ust. § 22 v nadväznosti na ust. 31 a nasl. Občianskeho zákonníka, ktoré bolo udelené advokátovi Mgr. Tomášovi Kušnírovi. Udelením plnomocenstva sa povinný ako dlžník nevzdal svojich práv na uznanie záväzku, iba rozšíril možnosť uznania záväzku za jeho osobu aj na osobu splnomocniteľa, v danom prípade advokáta. Platné právne predpisy povinnému ako dlžníkovi nebránili v tom, aby dobrovoľne sám uznal záväzok zo zmluvy o úvere, pričom výška záväzku bola povinnému ako dlžníkovi známa. Oprávnený ako veriteľ pravidelne vyzýval povinného na úhradu jeho záväzku a vždy špecifikoval aktuálnu výšku dlžnej sumy. Oprávnený sa nemôže stotožniť s názorom súdu, že v čase uzatvorenia zmluvy dlh neexistoval a nebola známa ani jeho výška, a preto v tom čase povinný nemohol realizovať svoje právo dlh uznať a taktiež nemohol na takéto právo splnomocniť Mgr. Tomáša Kušníra. V zmysle platných právnych predpisov nevyplýva povinnosť určiť pri uznaní záväzku výšku uznania záväzku presným číselným vyjadrením. Oprávnený sa rovnako nestotožňuje s právnym názorom prvostupňového súdu, podľa ktorého nie je citovaná notárska zápisnica spôsobilým exekučným titulom z dôvodu, že povinný platne nesplnomocnil Mgr. Tomáša Kušníra svojím zastupovaním. Zákon účastníkom hmotnoprávneho vzťahu za istých podmienok dovolil, aby si zabezpečili exekučný titul bez toho, aby ich vec z hľadiska hmotného práva preskúmal v občianskom súdnom konaní a vyniesol o tom definitívne a záväzné rozhodnutie súd. Ak by mal exekučný súd vykonať takéto preskúmanie veci v rámci exekučného konania, muselo by to byť v zákone výslovne uvedené, pretože takéto preskúmanie ide nad rámec preskúmania formálnej a materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu. Oprávnený má za to, že postup súdu, ktorým určil že dohoda o plnomocenstve je neplatná ako celok (v dôsledku čoho ani notárska
zápisnica nemôže byť Exekučným titulom) je v rozpore s právnymi predpismi, pretože týmto postupom došlo k porušeniu základného princípu záväzkového práva pacta sunt servanda, ďalej k porušeniu základného princípu exekučného konania, ktorým je princíp ochrany oprávneného v exekučnom konaní a napokon k porušeniu princípu rovnosti strán v konaní. Notárska zápisnica bola predmetom skúmania zo strany súdu už pri rozhodovaní o udelení poverenia súdnemu exekútorovi. Súd však v tomto konaní uznal exekučný titul za súladný, a preto následne udelil súdnej exekútorke poverenie na vykonanie exekúcie. Navrhol odvolaciemu súdu, aby odvolaním napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
20. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (ustanovenie § 34 C.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 379 a nasl. C.s.p., bez nariadenia pojednávania (ustanovenie § 385 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.
21. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.
22. Z obsahu spisu vyplýva, že medzi oprávneným ako veriteľom a povinným ako dlžníkom bola dňa 10.06.2003 uzatvorená Zmluva o úvere č. XXXXXXX. Súčasťou Zmluvy o úvere boli Všeobecné podmienky poskytnutia úveru, ktoré v bode 13 obsahovali uznanie dlhu v znení „Dlžník uznáva dlžnú sumu vrátane poplatku v celej výške na základe tejto zmluvy ako svoj dlh voči veriteľovi, čo do dôvodu aj výšky tak, ako je uvedené v tejto zmluve“. Z uvedenej Zmluvy o úvere vyplýva, že povinný v časti označenej „Splnomocnenie“ splnomocnil advokáta Mgr. Tomáša Kušníra na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, teda, aby v jeho mene uznal dlh do výšky vzniknutej pohľadávky a jej príslušenstva. Exekučným titulom je notárska zápisnica N XXXX/XXXX, NZ XXXXX/ XXXX zo dňa 25.10.2003, na základe substitučnej plnej moci zo dňa 02.01.2003 Mgr. Bruno Žlnay, advokátsky koncipient, zastupujúci Mgr. Tomáša Kušníra, advokáta, so sídlom Za kasárňou 1, Bratislava, konajúceho na základe splnomocnenia povinnej osoby a v mene povinnej osoby, vyhlásil, že uznáva dlh voči oprávnenému v celkovej výške 11072 Sk, z toho úver a poplatok predstavujú sumu 7800 Sk, úrok z omeškania vo výške 0,25 % denne od 13.07.2003 do zaplatenia a splatí ho oprávnenému do 3.11.2003.
23. Podľa ustanovenia § 44 odsek 2 Exekučného poriadku, Súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d) a § 39 ods. 4. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne aj vtedy, ak sa navrhuje vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorý bol vydaný v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo rozpor s dobrými mravmi. Proti uzneseniu o zamietnutí žiadosti je prípustné odvolanie.
24. Podľa ustanovenia § 3 odsek 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzatvorenia Zmluvy o úvere, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
25. Podľa ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
26. Podľa ustanovenia § 52 odsek 1 až 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,
sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
27. Podľa ustanovenia § 53 odsek 1, 2 a 5 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
28. Podľa ust. § 558 Občianskeho zákonníka, ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.
29. Podľa ust. § 574 odsek 2 Občianskeho zákonníka, dohoda, ktorou sa niekto vzdáva práv, ktoré môžu vzniknúť až v budúcnosti, je neplatná.
30. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku účinného od 01.04.2017, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.
31. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
32. Podľa § 58 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. v znení neskorších predpisov, exekúciu možno zastaviť na návrh alebo aj bez návrhu. Zatiaľ čo dôvody, na základe ktorých všeobecný súd obligatórne zastaví exekúciu (§ 57 ods. 1 citovaného zákona) alebo na základe ktorých fakultatívne pristúpi k takémuto rozhodnutiu (§ 57 ods. 2 citovaného zákona) podrobne upravuje Exekučný poriadok, ustanovenie okamihu kedy tak má alebo môže vykonať nie je explicitne daný. Z toho vyplýva, že všeobecný súd rozhodne o zastavení exekúcie kedykoľvek v priebehu konania len čo zistí, že sú dané dôvody na ukončenie núteného vymáhania pohľadávky. Konajúci súd je povinný v priebehu celého exekučného konania ex offo skúmať, či sú splnené všetky predpoklady na vedenie takéhoto konania a jedným z takýchto predpokladov je aj relevantný exekučný titul, bez existencie ktorého nemožno exekúciu vykonať.
33. Zákon nerozlišuje medzi exekučnými titulmi z hľadiska toho, či mu predchádzalo alebo nepredchádzalo preskúmanie veci súdom z hľadiska hmotného práva. V tomto zmysle notárska zápisnica ako vykonateľný exekučný titul požíva rovnakú súdnu ochranu, aká sa poskytuje vykonateľnému rozhodnutiu súdu. V tejto súvislosti však je nutné dodať, že by nebolo možné pripustiť exekúciu na základe exekučnej notárskej zápisnice a to najmä vzhľadom na jej mimosúdny spôsob vzniku vtedy, ak by sa ňou mohli porušiť také princípy zákonnej alebo ústavnej hodnoty, na ktorých je nutné bezpodmienečne trvať.
34. Pokiaľ ide o notársku zápisnicu ako exekučný titul, zákonodarca hlavný dôraz kládol na výslovný súhlas povinnej osoby s exekúciou. Nepochybne až tento prejav vôle povinného realizuje z notárskej zápisnice verejnú listinu spôsobilú byť exekučným titulom na nútený výkon povinnosti uvedenej v jej obsahu.
35. Podľa § 22 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zástupcom je ten, kto je oprávnený konať za iného v jeho mene. Zo zastúpenia vznikajú práva a povinnosti priamo zastúpenému.
36. Podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka, zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na právny úkon, o ktorý ide ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.
37. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
38. Keďže ustanovenie § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka nikdy nebolo zaradené medzi prípady relatívnej neplatnosti (§ 40a Občianskeho zákonníka) išlo o neplatnosť absolútnu pôsobiacu bez ďalšieho priamo zo zákona, na ktorú musel súd prihliadať z úradnej povinnosti. Právny úkon urobený zástupcom nespĺňajúcim podmienky upravené v ust. § 22 ods.2 Občianskeho zákonníka je v zmysle ust. § 39 Občianskeho zákonníka absolútne neplatný. Ak v prejednávanej veci advokát Mgr. Tomáš Kušnír nedisponoval platným plnomocenstvom nemohol v mene povinného uznať dlh a vysloviť súhlas s vykonateľnosťou notárskej zápisnice ako exekučného titulu. Notárska zápisnica predložená oprávneným nespĺňa podmienky materiálne vykonateľného exekučného titulu, a to preto lebo bola spísaná na základe absolútne neplatného právneho úkonu.
39. V tejto súvislosti je tiež potrebné poukázať na uznesenie Ústavného súdu SR z 12.5.2011 č. k. IV. US 183/11 - 16. V obdobných právnych veciach, týkajúcich sa posudzovania notárskej zápisnice ako exekučného titulu boli sťažnosti oprávneného odmietnuté ako zjavne neopodstatnené. Podľa záverov Ústavného súdu jedným z predpokladov vedenia exekučného konania je relevantný exekučný titul, keďže bez jeho existencie nemožno exekúciu vykonať a preto je podľa názoru Ústavného súdu z ústavného hľadiska akceptovateľný právny záver krajského súdu vychádzajúci z toho, že ak neexistuje notárska zápisnica, ktorá je spôsobilá byť exekučným titulom, buď z hľadiska formálneho alebo z hľadiska materiálneho, exekúcia je neprípustná, čo je dôvod na zastavenie exekučného konania. Zatiaľ čo dôvody na základe ktorých všeobecný súd obligatórne zastaví exekúciu (§57 ods.1 Exekučného poriadku) alebo na základe ktorých fakultatívne pristúpi k takémuto rozhodnutiu (§ 57 ods.2 Exekučného poriadku), upravuje Exekučný poriadok podrobne, okamih kedy tak má alebo môže učiniť nie je v ňom ustanovený explicitne. Z uvedeného možno vyvodiť záver, že všeobecný súd rozhodne o zastavení exekúcie kedykoľvek v priebehu konania len čo zistí, že sú dané dôvody na ukončenie núteného vymáhania pohľadávky. Z toho vyplýva, že všeobecný súd je povinný v priebehu celého exekučného konania ex offo skúmať či sú splnené všetky predpoklady na vedenie takéhoto konania.
40. Odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie konštatuje, že pri zastupovaní povinného pri spisovaní notárskej zápisnice došlo k zjavnému porušeniu zákona, pretože za povinnú osobu uznala záväzok osoba, ktorej záujmy sú v rozpore so záujmami zastupovaného. Aspekt zjavnosti vyplýva už len zo samotnej skutočnosti, že oprávnený predformuloval Mgr. Tomáša Kušníra vo formulárovej zmluve o úvere a teda nešlo o výber zástupcu zo strany povinného. Za povinného tak konal advokát, ktorý o povinnej osobe mohol mať v čase prijatia splnomocnenia len takú vedomosť, že je v omeškaní s peňažným záväzkom a že si ho povinný nevybral. Tento stav nasvedčuje, že prijatím splnomocnenia sa advokát zaviazal konať podľa pokynov a v prospech oprávneného s tým, že existencia tohto právneho vzťahu medzi splnomocnencom dlžníka a oprávneným sa dá vyvodiť zo splnomocnenia bez spísania notárskej zápisnice. Dlžník sa udeleným splnomocnením vopred vzdal svojho práva na uznanie, resp. neuznanie dlhu v čase, keď ešte nemal a ani nemohol mať vedomosť o jeho prípadnom vzniku a výške.
41. Súd prvej inštancie správne uzavrel, že notárska zápisnica ako exekučný titul je v danom prípade v rozpore so zákonom a nemá tak vlastnosť materiálnej vykonateľnosti a na základe nej nie sú splnené zákonné podmienky na vedenie exekúcie.
42. K odvolacím dôvodom oprávneného, že exekučný súd preskúmaval exekučný titul potom, ako ho už raz právoplatne preskúmal, pričom ho odobril tým, že exekútorovi už raz udelil poverenie na vykonanie exekúcie na základe tohto exekučného titulu, odvolací súd konštatuje, že exekučný súd má právo preskúmavať súlad exekučného titulu so zákonom nielen v štádiu konania pred udelením poverenia exekútorovi na vykonanie exekúcie, ale kedykoľvek v priebehu exekučného konania, a to na návrh účastníka konania, ako aj bez tohto návrhu.
43. Vychádzajúc z právnej úpravy obsiahnutej v Exekučnom poriadku je zrejmé, že exekučný súd je povinný dôsledne skúmať, či sú splnené formálne i materiálne predpoklady pre vedenie exekúcie, a to v každom štádiu vedenia exekúcie, na návrh účastníka konania, alebo aj bez takéhoto návrhu a v prípade zistenia, že nie sú splnené podmienky materiálnej alebo formálnej vykonateľnosti exekučného titulu, musí na zistenie nezákonnosti vedenia exekúcie aj primerane procesne zareagovať. Predovšetkým je
povinný skúmať, či podklad, na základe ktorého súdny exekútor žiada o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, je spôsobilým exekučným titulom v zmysle ustanoveniu § 41 Exekučného poriadku.
44. Skutočnosť, že exekučný súd je oprávnený skúmať, či sú splnené predpoklady exekúcie v každom štádiu exekučného konania, vyplýva aj z uznesenia Ústavného súdu SR z 09.12.2010, sp. zn. II. ÚS 545/2010-15.
45. Exekúcia bola zastavená z dôvodu, že notárska zápisnica nie je spôsobilým exekučným titulom. Oprávnený namietal, že pri aplikácii Smernice Rady 93/13/EHS mu súd svojim postupom bráni vo vymožiteľnosti pohľadávky veriteľa voči spotrebiteľovi. K tomu odvolací súd uvádza, že pre občianskoprávne vzťahy je typický princíp zmluvnej voľnosti. Podľa ust. § 43 Občianskeho zákonníka sú účastníci povinní dbať, aby pri úprave zmluvných povinností bolo odstránené všetko, čo by mohlo viesť k vzniku rozporov. Základný právny princíp spravodlivosti od súdu požaduje, aby právna ochrana nebola poskytovaná tomu, kto právo porušuje na úkor toho, ktorého právo bolo porušené. Splnomocnenie, ktoré povinný udelil pri podpise zmluvy, ktoré prijal advokát, konajúci za oprávneného za účelom uznania dlhu povinného voči oprávnenému, je pre obchádzanie zákona neplatným právnym úkonom a uznanie dlhu na základe takto udeleného splnomocnenia je absolútne neplatným právnym úkonom (uznesenie ÚS SR II. ÚS 404/2010-16 zo dňa 30.09.2010).
46. Judikatúra súdov vrátane európskeho súdu nevyžaduje, aby na každý argument strany (účastníka) bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (porov. rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29. mája 1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok Higginsová a ďalší proti Francúzsku z 19. februára 1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I; uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. júna 2004 sp. zn. III. ÚS 209/04). Odvolací súd so zreteľom na neplatnú notársku zápisnicu ako exekučný titul nepovažoval za potrebné zaoberať sa ostatnými odvolacími námietkami.
47. Vzhľadom na vyššie uvedené, odvolací súd nepovažoval odvolanie oprávneného za dôvodné, a preto uznesenie ako vecne správne potvrdil v súlade s ustanovením § 387 odsek 1 a 2 C.s.p.
48. O trovách konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1, 2 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. a § 262 ods. 1, 2 C.s.p. tak, že oprávnený nebol v odvolacom konaní úspešný, preto nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania a povinnému a súdnemu exekútorovi trovy konania nepriznal, nakoľko z obsahu spisu im žiadne trovy odvolacieho konania nevyplývajú.
49. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 odsek 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 odsek 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).