Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_6Co-108-2020.pdf
PDF · 107.46 KB
Case nature
Area
Subarea
6Co/108/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte v zložení: predsedníčka senátu Mgr. Jany Janics Bajánkovej a sudcov JUDr. Zuzany Kučerovej a Mgr. Zity Leimbergerovej v právnej veci žalobcu: A. X. T..Q.., V. D. U., so sídlom Štefanovičova 4, Bratislava, IČO: 00 585 441, zast. JUDr. Soňou Pohovejovou, advokátkou so sídlom Záhradnícka 37, Bratislava, proti žalovanému: K. G., Z.. XX.X.XXXX, K. B. L. XX, D. X. L., v konaní zast. JUDr. Dušanom Repákom, advokátom, Krížna 47, Bratislava, o zaplatenie 8.000,- eur s prísl, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III zo dňa 06. decembra 2019, č. k. 24C/70/2018-142, takto
rozhodol:
Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e . Žalovanému sa proti žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 8000 eur s príslušenstvom - úrokom z omeškania vo výške 5% ročne z tejto sumy od 07.07.2017 do zaplatenia (I. výrok) a priznal žalovanému voči žalobcovi nárok na plnú náhradu trov konania ( II. výrok).
2. Z vykonaného dokazovania súd prvej inštancie zistil, že žalobca uzatvoril so žalovaným poistnú zmluvu č. návrhu XXXXXXXXXX o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla zn. Š. G., M.: B.. Dňa 4.8.2015 došlo na Š. ulici v D. X. L. V. B. k dopravnej nehode tak, že žalovaný ako vodič uvedeného motorového vozidla nedal prednosť v jazde vozidlu zn. X. XXXX, M.: Q., idúcemu po hlavnej ceste. Žalobca aj poškodená boli účastníkmi dopravnej nehody, resp. škodovej udalosti. Obaja postupovali tak, akoby išlo o škodovú udalosť, zhodli sa na zavinení a vyplnili tlačivo potrebné k zabezpečeniu náhrady vzniknutej škody. Ani jeden z nich netrval na ohlásení nehody policajtovi, zo žiadneho dôkazu nevyplynulo, že by udalosť mali ohlásiť policajtovi ako dopravnú nehodu z niektorého iného dôvodu uvedeného v zákone o cestnej premávke. Pri škodovej udalosti asistoval jej účastníkom i zamestnanec asistenčnej služby X. a že poškodená svoje vozidlo naštartovala a odšoférovala ho mimo vozovky, aby nebránila v plynulosti premávky. Ako viditeľné poškodenie vozidla Peugeot účastníci v zázname uviedli prednú časť vozidla, bez bližšej špecifikácie a poznámok. Bezprostredne po nehode nebol rozsah poškodenia vozidla Peugeot inak zaznamenaný, napr. na fotografii. Poškodená si dňa 4.8.2016 uplatnila u žalobcu nárok na náhradu škody, v tlačive uviedla, že škodu žiada vyplatiť na základe faktúr. Dňa 5.8.2016 žalovaný oznámil škodovú udalosť žalobcovi. Pokiaľ ide o vozidlo Peugeot, k rozsahu poškodenia uviedol rovnako ako v zázname - predná časť vozidla. Žalobca k spornej výške škody predložil ako dôkazy tri fotografie vozidla Peugeot a výpočet všeobecnej hodnoty vozidla Peugeot. Na fotografiách je zrejmé poškodenie predného nárazníka, kapoty
motora a oboch predných blatníkov, čiastočne aj dverí vodiča. Výpočet všeobecnej hodnoty vozidla bol spracovaný dňa 20.9.2016, a to ku dňu vzniku škody. Vyplýva z neho, že vozidlo Peugeot bolo vyrobené v roku 2013, do prevádzky bolo uvedené dňa 13.11.2013, malo odjazdených 23149 km. Všeobecná hodnota vozidla bola 11.502,11 eur, hodnota použiteľných zvyškov 3.340,- eur, rozdiel 8.162,11 eur predstavuje priznaná škoda.
3. Na základe takto vykonaného dokazovania s poukazom na ust. 64 ods. 1 písm. d), § 66 ods. 1, ods. 2 písm. a) a 6 zákona o cestnej premávke, § 12 ods. 2 písm. e) zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení (ďalej aj „zákon o PZP“) a dospel k záveru, že na vozidle Peugeot nevznikla škoda zrejme vyššia než 3 990,- eur. Skonštatoval, že bolo na žalobcovi, aby preukázal svoje tvrdenie, že na vozidle Peugeot vznikla škoda vo výške 8 162,11 eur. Nakoľko žalovaný žiadne fotografie z nehody nepredložil, vychádzal z fotografií predložených žalobcom ako hodnoverného dôkazu o poškodení bezprostredne po nehode. Ozrejmil, že rozsah poškodenia na týchto fotografiách, zhotovených pri obhliadke pred servisom, svedčia len o viditeľnom poškodení predných častí karosérie - nárazníka, kapoty motora, oboch predných blatníkov a v menšom rozsahu aj dverí vodiča. Na základe fotografií tak nie je možné spoľahlivo určiť, že škoda na vozidle je zrejme vyššia než 3.990,- eur. Zdôraznil, že bral do úvahy aj nespornú skutočnosť, že vozidlo bolo po nehode pojazdné, čo vylučuje závažnejšie skryté poškodenia. Ďalej súd prvej inštancie zohľadnil pri posudzovaní dôkazov aj skutočnosť, že žalobca v primeranom čase po nehode neobhliadol poškodené vozidlo a nevyhotovil zápis z obhliadky, v ktorom by bol uvedený podrobnejší rozsah škody, poškodené diely a predpokladaná výška škody.. Z toho, čo žalobca tvrdil a preukázal, vyplynulo, že sa plne spoliehal iba na odhad nákladov opravovne, čo je nedostatočné k preukázaniu škody. Kalkulácia opravy zo strany opravovne, ktorá bola navyše vykonaná dva mesiace po nehode, už nemusí vychádzať len z poškodenia vozidla pri nehode. Výšku škody spochybňuje aj fakt, že výpočet všeobecnej hodnoty vozidla, ktorým žalobca zdôvodňoval tzv. totálnu škodu, bol spracovaný už dňa 26.9.2016, teda pred kalkuláciou opravy (dňa 7.10.2016), a bez akéhokoľvek predchádzajúceho hodnoverného šetrenia žalobcu (ohliadky, odhadu škody a pod.). Právna zástupkyňa žalobcu na pojednávaní síce uviedla, že fotografie boli vyhotovené pri obhliadke, k samotnej obhliadke však neuviedla žiadne konkrétne tvrdenie, kedy, kto a s akým zistením a záverom ju vykonal, ani žiadny dôkaz o nej neexistoval. Napokon poukázal na to, že povinnosť oznámiť dopravnú nehodu policajtovi majú všetci účastníci dopravnej nehody, teda nielen žalovaný, ale aj poškodená. Poškodená netrvala na privolaní policajta k nehode, čo tiež svedčí o nižšej škode. Uzavrel, že nakoľko žalobca v konaní nepreukázal, že na vozidle Peugeot bola spôsobená škoda zrejme vyššia než jedenapolnásobok väčšej škody podľa Trestného zákona, bolo potrebné vychádzať z toho, že žalovaný neporušil svoju povinnosť ohlásiť dopravnú nehodu policajtovi, a preto žalobcovi ani nevznikol nárok na náhradu poistného plnenia, ani jeho časti
4. Ozrejmil, že pokiaľ išlo o dôkazy navrhnuté žalovaným (výsluch poškodenej a pracovníka asistenčnej služby) tieto nevykonal nakoľko rozhodujúce skutočnosti neboli medzi stranami sporné (vznik dopravnej nehody resp. škodovej udalosti) a dokazovanie kalkuláciou opravy vozidla Peugeot zo dňa 710.2016, ktorú vyhotovila opravovňa K. D. Q..J..H.. nepripustil , nakoľko tento dôkaz žalobca oznámil a predložil oneskorene, až na pojednávaní, bez toho, aby mu v tom bránila vážna prekážka. Súd uplatnil tzv. koncentráciu konania podľa § 153 CSP, pretože oboznámenie sa s týmto dôkazom protistranou by si vzhľadom na rozsah vyžadovalo odročenie pojednávania.
5. Vo vzťahu k rozsudku Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 14Co/292/2016, na ktorý poukazoval žalobca uviedol, že citovaný rozsudok vychádzal z inej skutkovej ako aj dôkaznej situácie, v uvedenej veci konajúci súd v ňom ani nevyslovil právny názor, len sa stotožnil s postupom a hodnotením prvoinštančného súdu a navyše zastal názor, že ním ani nebol viazaný.
6. Z uvedených dôvodov mal súd prvej inštancie za to, že nie je možné konštatovať porušenie zákonnej povinnosti žalovaného, ktoré by zakladalo nárok žalobcu podľa § 12 ods. 2 písm. f) zákona o PZP. Preto žalobu ako nedôvodnú zamietol.
7. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. tak, že v spore úspešnému žalovanému priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu. 8. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Rozhodnutie súdu prvej inštancie označil za nesprávne z dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písm. f) a h) C.s.p., t. j.
z dôvodov, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobca v odvolaní uviedol, že súd prvej inštancie pochybil, keď na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že na poškodenom vozidle nevznikla škoda zrejme vyššia ako 3.990,- eur a to napriek skutočnosti, že k žalobe priložil listinný dôkaz výpočet výšky plnenia, z ktorého jednoznačne vyplýva, že vyčíslil poistné plnenie z poistnej udalosti zo dňa 04.08.2016 na sumu vo výške 8126,11 eur. Poukázal na to, že škoda bola likvidovaná ako totálna škoda a poistné plnenie vo výške 8162,11 eur poukázal dňa 21.02.2017 priamo poškodenej. Ozrejmil, že z výkladu pojmov je zrejmé, že poistné plnenie je náhrada škody, ktorá vznikla pri poistnej udalosti. Vzhľadom na uvedené odvolateľ zastal názor, že riadne preukázal, že výška škody, ktorá vznikla pri dopravnej nehode zo dňa 04.08.2016 na poškodenom vozidle Peugeot M.: Q. zrejme prevýšila jedenapolnásobok väčšej škody podľa Trestného zákona a preto žalovaný ako účastník dopravnej nehody porušil ust. § 66 ods. 2 písm. a) a d) zákona o cestnej premávke, keď dopravnú nehodu neohlásil polícii. Nepovažoval za správne keď súd prvej inštancie konštatoval, že výšku škody spochybňuje aj fakt, že výpočet všeobecnej hodnoty vozidla bol vypracovaný dňa 26.09.2016, teda pred kalkuláciou opravy (07.10.2016/ Zastal naopak názor, že postupoval správne, keď najskôr vyčíslil všeobecnú hodnotu vozidla a potom kalkuláciu nákladov na opravu vozidla a následne správne ustálil záver, že sa jedná o neekonomickú opravu a poistnú udalosť likvidoval ako totálnu škodu. Za právne bezvýznamné považoval aj konštatovanie okresného súdu, že obaja účastníci postupovali tak, ako by išlo o škodovú udalosť. Obranu žalovaného v konaní pred súdom prvej inštancie, že účastníci dopravnej nehody sú laici, ktorí nemajú akékoľvek skúsenosti s ohodnocovaním motorových vozidiel považoval za účelovú. Podľa názoru žalobcu, ak žalovaný nemal dostatočné vedomosti, praktické skúsenosti a nevedel reálne výšku škody na poškodených vozidlách odhadnúť, bolo i v jeho záujme privolať na miesto nehody policajta, aby vylúčil akékoľvek pochybnosti o výške škody. V tejto súvislosti žalobca poukázal na rozsudok Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 9C/136/2016 v s spojení s potvrdzujúcim rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 14Co/292/2016 v obdobnej právnej veci. Žalobca preto navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a žalobe vyhovel v celom rozsahu.
9. Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhol napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. Zotrval na svojom tvrdení, že žiadnu povinnosť ustanovenú príslušnými právnymi predpismi neporušil. Ozrejmil, že bolo nesporné, že žiaden z vodičov zúčastnených vozidiel, ani tretie osoby, neboli zranené, vodiči neboli pod vplyvom alkoholu alebo inej návykovej látky, nebola poškodená vozovka, neunikli nebezpečné veci a účastníci škodovej udalosti sa dohodli na jej zavinení, a tak ako žalovaný aj poškodená vrátane pracovníka asistenčnej služby vyhodnotili rozsah škody ako nepresahujúci sumu 3.990,- eur. V nadväznosti na vyššie uvedené, považoval u tvrdenie žalobcu o účelovosti jeho obrany za nepravdivé. Mal za to, že prvoinštančný súd na základe skutkového stavu v prejednávanej veci dospel k správnym záverom o výške škody. Poukázal na to, že žalobca si uplatnil voči žalovanému nárok na náhradu poistného plnenia v sume 8.000,- eur, kedy v žalobe bez bližších podrobností uviedol, že údajne došlo k totálnej škode. K žalobe pripojil všeobecný výpočet hodnoty motorového vozidla zo dňa 20.09.2016 vygenerovaný programom T., ku ktorému má autorské a vlastnícke práva spoločnosť T. T. L., Q.. Q. J.. H.., ktorá za prípadné nezrovnalosti nenesie žiadnu zodpovednosť za škodu. Zdôraznil, že vyššie uvedená agentúra nie je znalcom respektíve znaleckou organizáciou, nie je známe, odkiaľ čerpá vstupné údaje, nie je zaručená. Zastal názor, že zo všeobecného výpočtu hodnoty vozidla ani z vyčíslenia poistného plnenia nie je možné zistiť skutočnú výšku škody. Ozrejmil, že vo všeobecnom výpočte hodnoty motorového vozidla je len uvedené, aká je predpokladaná východisková hodnota vozidla (pričom nie je uvedené ani v akom čase sa posudzuje), aký je predpokladaný technický stav, technická hodnota a koeficient predajnosti vozidla. Poukázal na to, že v zmysle Civilného sporového poriadku je právom a povinnosťou strán sporu v konaní označovať a predkladať dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Bolo povinnosťou žalobcu riadne preukázať nárok uplatnený v žalobe. Žalobcovi nič nebránilo v konaní riadne preukázať výšku svojho údajného nároku napr. súkromným znaleckým posudkom. Žalobca ale tak neučinil a svoj údajný nárok preukázal výlučne subjektívnym výpočtom vychádzajúcim z počítačového programu. Žalobca tak jednoznačne neuniesol dôkazné bremeno v časti preukázania výšky vzniknutej škody. Argumentoval, že ak by stačilo bez ďalšieho na preukázanie výšky škody poistné plnenie vypočítané žalobcom, tento by si mohol regres uplatňovať v každom prípade, kedy by uznal za vhodné, stačilo by mu vyplatiť poškodenému sumu vyššiu ako 3.990,- eur. Je zrejmé, že pri vyššie uvedenom výpočte ide iba o predpokladanú hodnotu vozidla v obdobnom stave (všeobecnú hodnotu), ktorá neodráža realitu, neposudzuje sa konkrétne vozidlo. Uvedené vyplýva i zo skutočnosti, že cenová kalkulácia opravy (na ktorú z dôvodu koncentrácie nie je možné prihliadať) bola vyhotovená až po všeobecnom výpočte dňa 07.10. 2016. Vzhľadom na uvedené
uzavrel, že žalobca k preukázaniu výšky škody a teda aj výšky následne uplatneného postihového práva voči žalovanému nepredložil žiadne ďalšie dôkazy. Dodal, že nebola predložená ani žiadna faktúra za opravy na vozidle respektíve cenová kalkulácia, koľko by oprava skutočne vzniknutej škody stála. S poukazom na uvedené mal za to, že pri škodovej udalosti došlo viditeľne len k poškodeniu predných plastov, prípadne plechov v prednej časti vozidla, pričom vozidlo bolo plne pojazdné, čo žalobca ani nenamietal. Z uvedených dôvodov nie je možné reálne zistiť, akým spôsobom sa žalobca dopracoval k sume uplatňovaného postihového práva, nie je známa výška sumy skutočnej škody na aute, výška sumy za opravu, ani výška sumy použiteľných zvyškov vozidla. Na ozrejmenie uviedol, že výšku škody (a teda aj totálnej škody, nakoľko osobitný inštitút totálnej škody neexistuje a keď žalovaný rozporuje výšku škody tak je zrejmé, že implicitne rozporuje aj vyhodnotenie poistnej udalosti ako neekonomickej opravy
- pričom ako si to vyhodnotí samotná poisťovňa je pre tunajší spor irelevantné) a výšku následného uplatňovaného postihového práva žalovaný rozporoval už vo svojom odpore, ku ktorému sa žalobca vyjadril podaním zo dňa 07.01.2019 v ktorom len uviedol, že zotrváva na tvrdeniach uvedených v žalobe a nepripojil žiadne relevantné dôkazy. Žalovaný až na pojednávaní dňa 12.11.2019 preložil súdu cenovú kalkuláciu opravy zo dňa 07.10.2016 (t. j. vyhotovenú už tri roky pred pojednávaním) s ktorou sa objektívne nebolo možné oboznámiť na pojednávaní a žalovaný navrhoval uplatnenie koncentračnej zásady, pričom súd na základe svojej úvahy a v súlade so zákonom uplatnil koncentráciu a na daný dôkaz neprihliadal. Vzhľadom na vyššie uvedené žalobca potom nepreukázal výšku uplatňovaného postihového práva. Odkaz žalobcu na rozsudky Okresného súdu Bratislava II a Krajského súdu v Bratislave považoval žalovaný za nehodiace sa na tento prípad, pretože sa nezaoberajú totožnými premisami.
10. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 C.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. 11. Súd prvej inštancie vo veci vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu, na jeho základe zistil správne skutkový stav veci a napadnutý rozsudok aj podrobne a presvedčivo odôvodnil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku a konštatuje jeho správnosť (§ 387 ods. 2 C.s.p.). 12. V preskúmavanej veci rozhodnutie súdu prvej inštancie zodpovedá požiadavkám kladeným na odôvodnenie súdneho rozhodnutia v zmysle § 220 C.s.p., pretože súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania a stanoviská strán sporu k prejednávanej veci, citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad, a z ktorých vyvodil svoje právne závery. S poukazom na uvedené ako aj na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 30.11.2009, sp. zn. 2 Cdo 238/2008, sa odvolací súd zaoberal len tými odvolacími námietkami a argumentmi žalobcu, ktoré boli pre rozhodnutie o odvolaní odvolacím súdom relevantné.
13. Odvolací súd nesúhlasí s názorom žalobcu, že poistná udalosť zo dňa 04.08.2016 je dopravnou nehodou podľa § 64 ods. 1 písm. d) zákona o cestnej premávke. Podľa tohto ustanovenia, dopravná nehoda je udalosť v cestnej premávke, ktorá sa stane v priamej súvislosti s premávkou vozidla a pri ktorej na niektorom zo zúčastnených vozidiel vrátane prepravovaných vecí alebo na inom majetku vznikne hmotná škoda zrejme prevyšujúca jedenapolnásobok väčšej škody podľa Trestného zákona(t.j. sumu 3.990,- eur). Z definície dopravnej nehody vyplýva, že hmotná škoda musí zrejme (zjavne, evidentne) prevyšovať jedenapolnásobok väčšej škody, teda už v čase bezodkladne po dopravnej nehode (keďže ohlásiť ju policajtovi je potrebné bezodkladne po dopravnej nehode, aby sa čo najlepšie zadokumentovala) musí byť zrejmé (evidentné), že škoda prevyšuje jedenapolnásobok väčšej škody podľa Trestného zákona. Je preto logické, že v čase bezprostredne po škodovej udalosti sa výška škody len odhadne ( nie je totiž času na vypracovanie odborného stanoviska) a z odhadu musí vyplývať, že škoda zrejme prevyšuje jedenapolnásobok väčšej škody. Z hľadiska definície dopravnej nehody je preto právne bezvýznamné ustálenie skutočnej výšky škody po oprave vozidla. Výklad prezentovaný žalobcom by bol v praktickom živote nerealizovateľný a z definície dopravnej nehody by muselo dôjsť k vypusteniu slova „zrejme“.
14. V preskúmavanej veci sporové strany (účastníci poistnej udalosti) zhodne odhadovali výšku škody do 3.990,- eur a dokonca ani pracovník asistenčnej služby neodhadol a vyššiu škodu v čase bezprostredne po poistnej udalosti ani krátky čas potom teda nevyplynula žiadna pochybnosť o výške odhadovanej škody nad sumu 3.990,- eur. Z uvedeného možno konštatovať, že sa teda nejednalo o
dopravnú nehodu podľa vyššie cit. §64 ods. 1 písm. d/, podľa ktorého je dopravná nehoda udalosť pri ktorej vznikne hmotná škoda zrejme prevyšujúca jedenapolnásobok väčšej škody podľa Trestného zákona teda Iné okolnosti, pre ktoré by bolo možné považovať poistnú udalosť za dopravnú nehodu uvedené v § 64 ods. 1 písm. a) až c) a § 64 ods. 2 zákona o cestnej premávke v konaní tvrdené ani preukázané neboli. Preto aj odvolací súd dospel k názoru, že poistná udalosť bola v tomto prípade škodovou udalosťou podľa § 64 ods. 3 zákona o cestnej premávke, preto žalovaný ako účastník škodovej udalosti nemal povinnosť ohlásiť ju policajtovi, ale len povinnosti vo vzťahu k škodovej udalosti podľa § 66 ods. 6 zákona o cestnej premávke.
15. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje napr. aj na rozsudok Krajského súdu Banskej Bystrici sp. zn. 41Cob/287/2015 zo dňa 27.01.2016, či rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 13Co/325/2018 zo dňa18.06.2020, kde v posudzovanom prípade bezprostredne po poistnej udalosti bola táto vyhodnotená ako škodová udalosť a až oveľa neskôr sa zistila skutočná hmotná škoda (niekoľkonásobne) prevyšujúca jedenapolnásobok väčšej škody, napriek tomu súd uzavrel, že nešlo o dopravnú nehodu podľa § 64 ods.1 zákona o cestnej premávke.
16. Žalobcom uvádzaný odkaz na rozsudok Okresného súdu Bratislava II č. k sp. zn. 9C/136/2016 v s spojení s potvrdzujúcim rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 14Co/292/2016 považuje odvolací súd napriek tomu, že sa z hľadiska právneho posúdenia týkali aplikácie vyššie uvedených zákonných ustanovení za nenáležitý vzhľadom na odlišnosti v zistenom skutkovom stave v danom prípade. Z vykonaného dokazovania totiž vyplynulo, že už bezprostredne po vzniku poistnej udalosti účasti poistnej udalosti nevedeli odhadnúť výšku hmotnej škody na motorovom vozidle poškodeného. Súdy preto v danom prípade zhodne vyhodnotili, že za danej situácie y bolo v záujme žalovaného konať obozretne a privolať na miesto nehody policajta, aby vylúčila akékoľvek vlastné pochybnosti o výške škody.
17. Odvolací súd v zmysle § 379 písm. a) C. s. p. preskúmal aj od I. výroku vo veci samej závislý II. výrok rozsudku súdu prvej inštancie o nároku na náhradu trov konania. Súd prvej inštancie rozhodol v rozsudku o nároku strán sporu na náhradu trov prvoinštančného konania správne podľa pomeru ich úspechu vo veci (§ 255 v spojení s § 262 ods. 1 C. s. p.), keďže žalovaný mal vzhľadom na zamietnutie žaloby v celom rozsahu plný úspech v spore.
18. Na základe uvedeného obsah odvolania žalobcu nebol preto spôsobilý spochybniť správnosť záverov napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie z hľadiska odvolacích dôvodov v ňom uvedených, pričom ani v odvolacom konaní neboli zistené také nové rozhodujúce skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by mali za následok zmenu skutkového stavu alebo by spochybňovali správnosť právnych záverov, na ktorých súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie. 19. Na základe uvedeného odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1, 2 C.s.p. potvrdil. 20. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1 C.s.p. a plne procesne úspešnému žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.).
21. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
c/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, d/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo e/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods. 1 prvá veta C.s.p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne / dovolacie dôvody/ a čoho sa dovolateľ domáha /dovolací návrh/ (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).