Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_41Cob-287-2015.pdf
PDF · 114.37 KB
Case nature
Area
Subarea
41Cob/287/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Miroslavy Púchovskej a členiek JUDr. Aleny Križanovej a JUDr. Daniely Maštalířovej v právnej veci navrhovateľa KOOPERATIVA poisťovňa, a. s. Vienna Insurance Group so sídlom Štefanovičova 4, Bratislava, IČO:00 585 441 proti odporcovi R. N. s miestom podnikania Z. XX, W., IČO:XX XXX XXX, zastúpenému URBÁNI & Partners, s. r. o. so sídlom Skuteckého 17, Banská Bystrica, IČO:36 646 181, o zaplatenie 1.514,73 eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 60Cb/50/2013-132 zo dňa 2. júna 2015 takto
rozhodol:
Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 60Cb/50/2013-132 zo dňa 2. júna 2015 potvrdzuje.
odôvodnenie:
Okresný súd napadnutým rozsudkom návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietol a rozhodol, že o trovách konania rozhodne do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
V odôvodnení uviedol, že navrhovateľ sa návrhom doručeným okresnému súdu dňa 10.12.2012 domáhal voči odporcovi zaplatenia sumy 1.514,73 eur s príslušenstvom na tom skutkovom základe, že dňa 3.12.2010 na miestnej komunikácii v Z. Z. došlo k dopravnej nehode, kde odporca ako vodič a držiteľ viedol osobné motorové vozidlo (OMV) továrenskej značky J. X., EČV: Z.-P. po E. H., v dôsledku toho, že sa nevenoval vedeniu vozidla, zachytil vozidlom oproti idúce OMV továrenskej značky F. L., EČV: N.-XXXJ., ktoré viedol vodič Y. O.. Po strete vozidiel došlo k ich poškodeniu, pričom škoda na vozidlách presiahla hmotnú škodu na vozidlách zrejme prevyšujúcu jedenapolnásobok väčšej škody podľa Trestného zákona. Odporca po dopravnej nehode si nesplnil povinnosť účastníka dopravnej nehody stanovenej v ustanovení § 64 ods. 1 písm. d), § 66 ods. 2 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „zákon o cestnej premávke“). V zmysle ustanovenia § 12 ods. 1 písm. e) zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov vznikol zákonný dôvod navrhovateľa na náhradu poistného plnenia.
Keďže odporca v čase vzniku škody mal u navrhovateľa uzatvorenú poistnú zmluvu č. XXXXXXXXXX
- povinné zmluvné poistenie za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, bol navrhovateľ povinný z tejto poistnej zmluvy v zmysle § 797 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 11 ods. 5 a 6 zákona č. 381/2001 Z. z. zaplatiť náhradu škody pre poškodenú spoločnosť RECH, s.r.o., Vstupný areál U.S. Steel 1, Košice za poškodenie OMV F. L., EČV: N.-XXXJ.. Poistné plnenie v sume 5.049,11 Eur bolo na základe žiadosti poškodeného poukázané dňa 8.2.2011 na účet autoservisu ALEX REAL, s.r.o., Banská Bystrica.
Navrhovateľ vyzval odporcu na náhradu škody v zmysle ust. § 12 ods. 1 písm. e/ zák. č. 381/2001 Z. z., a v zmysle ust. § 813 Obč. zákonníka, podľa ktorého právo poškodeného na náhradu škody spôsobené poistnou udalosťou prechádza na poistiteľa, a to až do výšky plnenia, ktoré poistiteľ poskytol.
Okresný súd po vykonanom dokazovaní zistil, že zistený skutkový stav vo veci nebol medzi účastníkmi konania sporný, spornými zostali skutočnosti, či dňa 3.12.2010 došlo medzi odporcom a poškodeným v súvislosti s udalosťou v cestnej premávke k dopravnej nehode v zmysle ust. § 64 ods. 1 písm. d/ zák. č. 8/2009 Z. z. alebo ku škodovej udalosti v zmysle ust. § 64 ods. 3 cit. zákona; či odporca porušil povinnosti ustanovené v § 66 ods. 2 písm. a/ a d/ cit. zákona;, či navrhovateľovi vznikol nárok na náhradu poistného plnenia alebo jeho časti, ktoré za poistníka (odporcu) vyplatil z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla v zmysle ust. § 12 ods. 1 písm. e/ zák. č. 381/2001 Z. z. Podľa názoru súdu, vychádzajúc zo skutočností, ktoré vyšli v konaní najavo, t. j. z výpovede odporcu ako vinníka a svedka Y. O. ako vodiča poškodeného motorového vozidla dňa 3.12.2010 došlo medzi týmito účastníkmi cestnej premávky ku škodovej udalosti v zmysle ust. § 64 ods. 3 zák. č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a nie k dopravnej nehode v zmysle ust. § 64 ods. 1 písm. d/ cit. zákona. Ako vyplynulo z výpovede odporcu a svedka, títo na mieste škodovej udalosti zhodne ustálili a dospeli ku konsenzu, že hmotná škoda na motorovom vozidle poškodeného neprevyšuje sumu 3.000,--eur, a teda nevznikla hmotná škoda prevyšujúca jedenapolnásobok škody podľa Trestného zákona (sumu 4.000,--eur). Vzhľadom na to, že poškodený bol osobou zaoberajúcou sa opravou motorových vozidiel, nemal súd pochybnosť o tom, že mal schopnosť odhadnúť škodu, ktorá vznikla na poškodenom motorovom vozidle a v súčinnosti s odporcom dospeli ku konsenzu. Podľa § 64 ods. 1 písm. c/ zák. č. 8/2009 Z. z. za dopravnú nehodu sa považuje aj škodová udalosť podľa ods. 3, ak sa účastníci škodovej udalosti nedohodli na jej zavinení. V konaní bolo preukázané, že účastníci škodovej udalosti sa dohodli na jej zavinení, čo vyplýva z výpovedí odporcu a svedka, aj z tlačiva „Uplatnenie nároku na náhradu škody“ zo dňa 10.12.2010, ktoré vyplnil a doručil navrhovateľovi poškodený a z tlačiva „Oznámenie škodovej udalosti poisteným“ zo dňa 3.12.2010, ktoré vyplnil a doručil navrhovateľovi poistený - vinník škodovej udalosti odporca. Už z týchto tlačív vyplynulo, že obidvaja účastníci škodovej udalosti nehlásili škodu polícii z dôvodu „Dohody medzi vodičmi“. Vzhľadom na takéto správanie sa a konanie účastníkov škodovej udalosti zo dňa 3.12.2010 dospel súd k záveru, že udalosť, ku ktorej došlo dňa 3.12.2010 nie je možné považovať za dopravnú nehodu pre nenaplnenie zákonných predpokladov ustanovených v § 64 ods. 1 písm. d/ a ods. 2 písm. c/ zák. č. 8/2009 Z. z. O tom, že dňa 3.12.2010 došlo medzi účastníkmi cestnej premávky ku škodovej udalosti v zmysle ust. § 64 ods. 3 zák. č. 8/2009 Z.z. svedčí aj skutočnosť, že účastníci škodovej udalosti si splnili svoje povinnosti ustanovené v § 66 ods. 6 cit. zákona. Podľa názoru súdu účastníkom škodovej udalosti nevznikla, vzhľadom na skutočnosti, ktoré mal súd v konaní preukázané, zákonná povinnosť ohlásiť nehodu policajtovi a zotrvať na mieste dopravnej nehody do príchodu policajta tak ako to má na mysli ust. § 66 ods. 1 písm. a/ a d/ zák. č. 8/2009 Z.z. keďže túto udalosť nebolo možné považovať za dopravnú nehodu. Vzhľadom na to, že podľa názoru súdu dňa 3.12.2010 nedošlo k dopravnej nehode ale ku škodovej udalosti, nemohol odporca porušiť povinnosti ustanovené v § 66 ods. 2 písm. a/ a d/ zákona č. 8/2009 Z. z. tak ako sa mu to navrhovateľ snažil preukázať v prebiehajúcom súdneho konaní.
Vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu súd považoval žalobu za nedôvodnú a v celom rozsahu ju zamietol. Rozhodol, že o trovách konania rozhodne podľa ust. § 151 ods. 3 O.s.p. do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
Proti rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ, ktorý uviedol, že predmetné rozhodnutie vníma ako nedôvodné, neopodstatnené a nepredvídateľné, vychádzajúce z neverifikovateľných skutkových tvrdení a sporných právnych záverov, ktoré nekorešpondujú so skutočnosťou. Podstatnou otázkou pre posúdenie opodstatnenosti nároku v prejednávanej veci bolo ustálenie, či dňa 3.12.2010 došlo medzi odporcom a poškodeným v súvislosti s udalosťou v cestnej premávke k dopravnej nehode alebo ku škodovej udalosti, či odporca porušil povinnosti ustanovené v § 66 ods. 2 písm. a/ a d/ zák. č. 8/2009 Z. z. a či navrhovateľovi vznikol nárok na náhradu poistného plnenia alebo jeho časti, ktoré za odporcu vyplatil z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla podľa ust. § 12 ods. 1 písm. e/ zák. č. 381/2001 Z.z. Ťažiskovým východiskom argumentov navrhovateľa v predmetnom konaní a v podávanom odvolaní pri posudzovaní udalosti v cestnej premávke ako škodovej udalosti je skutočnosť, že ani jeden z účastníkov udalosti v cestnej premávke bezprostredne po jej vzniku nevedel zodpovedne určiť výšku vzniknutej škody (potrebnej na ustálenie klasifikácie tejto udalosti), preto je navrhovateľ názoru, že bolo nevyhnutné privolať na miesto vzniku udalosti príslušný
policajný orgán, čím by sa eliminovali možné nezhody okolo relevantných vecí súvisiacich s touto udalosťou. Je zrejmé že obidvaja účastníci, poškodený aj odporca zjavne nerealizovali prehliadku vozidla za účelom objektivizácie jeho poškodenia dôsledne. Rovnako aj svedok T. K., ktorý pracoval ako poverený zamestnanec obchodnej spoločnosti SLOVEXPERTA, s. r. o. skonštatoval, že tak pre laika ako aj pre osobou technický zdatnú, nie je možné spoľahlivo uviesť výšku vzniknutej škody. Navrhovateľ poukazuje aj na nezodpovedný a nepredvídavý postup poškodeného O., keď tento musel vedieť alebo byť uzrozumený s tým, že sa pri zahájení opráv vozidla možu objaviť aj iné poškodenia, ktoré pri letmom pohľade na mieste udalosti, nie je možné spoľahlivo zistiť. Práve on mal byť z titulu svojej pracovnej pozície, či odborných skúseností ten, ktorý v prípade pochybnosti zavolá policajný orgán, aby tento upresnil výšku spôsobenej škody, alebo vykonal nevyhnutné úkony na zdokumentovanie poškodení na predmetnom vozidle. Navrhovateľ je presvedčený, že z fotodokumentácie, vyhotovenej deň po vzniku udalosti v cestnej premávke navrhovateľom ako aj zo spisu o prehliadke poškodeného vozidla vyplýva, že škodu na tomto vozidle nemožno radiť iba do kategórie malých, pretože viaceré časti vozidla bolo treba prestriekať alebo úplne vymeniť. Je síce pravdou, že po zahájení opravy sa ukázali aj ďalšie poškodenia na vozidle, ktoré zvýšili výšku škody, avšak tá prevyšovala jedenapolnásobok väčšej škody v zmysle § 125 Trestného zákona hneď po vzniku dopravnej nehody. Na dôkaz tejto skutočnosti navrhovateľ poukazuje na tzv. Výpočet hodnoty vozidla a výšky škody zo dňa 7.12.2010, kde je jednoznačne uvedené, že po prvotnej ohliadke zo dňa 7.12.2010, kedy sa motorové vozidlo nachádzalo v takom stave ako po vzniku udalosti v cestnej premávke, bola stanovená výška škody na 4.609,08 eur. Pričom až po tzv. doohliadke zo dňa 8.12.2010 bol opätovne vypracovaný „výpočet hodnoty vozidla a výške škody“ zo dňa 8.2.2012, v ktorom bola stanovená výška škody na 6.112.76 eur s DPH. Samotná skutočnosť, že opísanými informáciami ohľadne výšky škody sa prvostupňový súd v rámci konania absolútne nezaoberal, keďže dané informácie neboli zo strany žalobcu uplatnené, v ďalšom konaní bude nevyhnutné posúdiť tieto informácie z hľadiska ich významu a vplyvu na posúdenie. Navrhovateľ je presvedčený, že vystavenou faktúrou od spoločnosti ALEX REAL, s. r. o., Banská Bystrica presiahla škoda na motorovom vozidle hmotnú škodu zrejme prevyšujúcu jedenapolnásobok väčšej škody podľa ust. § 125 Trestného zákona, preto sa daná udalosť v cestnej premávke musí jednoznačne radiť do kategórie dopravných nehôd a nie poistných udalostí. Tvrdenia účastníkov udalosti v cestnej premávke sú podľa názoru navrhovateľa tendenčné, s cieľom konštruovať ich tak, aby bolo možné považovať danú udalosť v cestnej premávke za škodovú udalosť, a nie za dopravnú nehodu. Tendenčnosť či rozpornosť tvrdení účastníkov vzniknutej udalosti vyznieva aj pri otázke ohľadne nespísania listiny označenej ako Záznam o dopravnej nehode, eventuálne Správa o nehode, ktorá by mala tvoriť jedinečné potvrdenie o výslovnej dohode účastníkov o zavinení udalosti v cestnej premávke. Kým právny zástupca odporcu na pojednávaní zo dňa 20.1.2015 jasne uviedol, že „došlo k dohode zodpovednosti o zavinení medzi účastníkmi, došlo k spísaniu formuláru o nehode, preto považujeme túto udalosť za škodovú“, na pojednávaní zo dňa 31.3.2015 odporca uviedol, že správu o nehode s poškodením nespísali. Svedok Y. O. najskôr tvrdil, že daný formulár o nehode spolu s odporcom spisovali, pričom neskôr po položení ďalších otázok priznal, že s odstupom času si na to nepamätá. Navrhovateľ netvrdí, že vedomé nehlásenie dopravnej nehody polícii malo v tomto prípade za následok vznik škody, resp. zväčšenie rozsahu jej následkov, avšak nehlásenie udalosti policajnému orgánu mu spôsobilo obtiaže pri šetrení danej udalosti. Záujem navrhovateľa na objektivizácii okolností, za ktorých ku škode došlo prostredníctvom polície v prípade, že škoda presiahla sumu uvedenú v zákone je legitímnym právom poisťovateľa, ktorému v prípade vzniku poistnej udalosti vzniká povinnosť poskytnúť poškodenému poistné plnenie. Ak sa vezme do úvahy, že najdôležitejším rozlišovacím znakom popri výške škody je výslovná dohoda o zavinení dopravnej nehody, je potrebné poznamenať, že táto nebola z dostupných písomností úplne zrejmá. Formulár o dopravnej nehode totiž neexistuje, keďže ho účastníci cestnej premávky nespísali, pričom jednostranné vyhlásenie odporcu o Oznámení škodovej udalosti poisteným zo dňa 3.12.2010, či poškodeného v Uplatnení nároku na náhradu škody zo dňa 10.12.2010 nemožno považovať za dohodu.
Ďalej navrhovateľ vytkol súdu prvého stupňa nepredvídateľný postup a rozhodnutie nekorešpondujúce s procesnou právnou úpravou, keďže procesný postup na pojednávaní je rámcovo upravený v § 118 O.s.p. V prejednávanej veci si súd prvého stupňa nesplnil svoju procesnú povinnosť a nedodržal zákonom predpísaný postup v zmysle § 118 ods. 2 O.s.p., čo preukazuje obsah zápisníc o pojednávaniach uskutočnených súdom v danej veci. S prihliadnutím na účel citovaného zákonného ustanovenia, na priebeh súdneho konania, na povahu skutkovú a právnu spornosť v prejednávanej veci bolo o to viac potrebné, aby súd rešpektoval a dodržal procesný postup podľa § 118 ods. 2 O.s.p. V nedodržaní postupu podľa ust. § 118 ods. 2 O.s.p. vidí navrhovateľ procesnú nesprávnosť, ktorá so zreteľom
na individuálne okolnosti prejednávanej veci viedla k zmareniu účelu sledovaného týmto zákonným ustanovením (rozhodnutie Ústavného súdu SR II.ÚS 261/06, rozhodnutia NS SR sp. zn. 3M Cdo 18/2010 a 3Cdo 236/2010).
Na základe uvedených skutočností navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, resp. rozhodnutie zmenil tak, že vyhovie v celom rozsahu návrhu navrhovateľa a zaviaže odporcu k náhrade žalovanej sumy s príslušenstvom V prípade úspechu si navrhovateľ uplatňuje náhradu trov odvolacieho konania titulom uhradeného súdneho poplatku za podané odvolanie.
Odporca vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa uviedol, že svedok Y. O. jednoznačne potvrdil, že v čase spôsobenia a vzniku udalosti v cestnej premávke (škodovej udalosti) si účastníci splnili všetky zákonom stanovené povinnosti vyplývajúce im z § 66 ods. 6 Zákona o cestnej premávke, spôsobenú škodu ustálili ako škodu neprevyšujúcu 3.000,--eur, čím im nevznikla povinnosť ohlásiť túto udalosť príslušníkom policajného zboru. Až následnou finančnou kalkuláciou likvidátorom poistných udalostí boli objavené nové, resp. skryté vady, ktoré v čase vzniku škodovej udalosti neboli voľným okom viditeľné. Poukázal na to, že zákon č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla pri porušení § 12 ods. 1 písm. e/ výslovne odkazuje adresáta právnej normy na osobitný právny predpis ako predpis lex specialis. Zákon o cestnej premávke výslovne v ust. § 64 a 66 precizuje hranicu medzi kvalifikáciou dopravnej nehody, resp. škodovej udalosti. Zákonodarca v § 12 ods. 1 písm. e/ uvádza iba formuláciu „porušil povinnosť ohlásiť dopravnú nehodu“ a zároveň odkazuje na špeciálnu právnu normu. Odporca sa domnieva, že ak by chcel zákonodarca generálne procesne sankcionovať porušenie podľa § 12 ods. 1 písm. e/, formuloval by ustanovenie v znení „porušil povinnosť ohlásiť dopravnú nehodu a škodovú udalosť“, čím by jednoznačne zadefinoval zámer sankcionovať aj škodové udalosti. Vzhľadom k tomu, že súčasná účinná zákonná formulácia jednoznačne hovorí o porušení ohlásenia dopravnej nehody, nemožno sankciu vzťahovať na udalosti v cestnej premávke, ktoré sú škodovou udalosťou. Ďalej uviedol, že je nepochybné, že v čase škodovej udalosti nemohli účastníci predvídať rozsah poškodenia, nakoľko príslušné motorové vozidlo malo skryté vady, ktoré ani svedok T. K., ako likvidátor pri prvej ohliadke dňa 7. 12. 2010 nevedel predvídať, resp. nepredvídal, čoho dôkazom bola vykonaná duplicitná ohliadka, na základe ktorej bol zistený značný rozsah poškodenia, ktorý prioritne zistený nebol. Tvrdenia navrhovateľa v súvislosti s absenciou tlačiva o zázname dopravnej nehody považuje za pochybné, nakoľko účastníci škodovej udalosti si splnili všetky povinnosti vyplývajúce im zo zákona, čoho dôkazom bolo samotné poistné plnenie navrhovateľa voči poškodenému. Poukázal aj na to, že poverený zástupca navrhovateľa túto skutočnosť nikdy v konaní nenamietol, resp. nespochybnil. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok okresného súdu v plnom rozsahu potvrdil a navrhovateľa zaviazal uhradiť odporcovi trovy odvolacieho konania vo výške 96,71 eur, ktoré si vo vyjadrení k odvolaniu uplatnil a vyčíslil.
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal odvolanie v rozsahu podľa ust. § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť.
Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku a celého obsahu spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvého stupňa zistil v potrebnom rozsahu skutkový stav, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam ako aj vec správne právne posúdil.
Podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým návrh navrhovateľa na zaplatenie sumy 1.514,73 eur s príslušenstvom zamietol. Základnou odvolacou námietkou je tvrdenie navrhovateľa, že ani jeden z účastníkov udalosti v cestnej premávke bezprostredne po jej vzniku nevedel zodpovedne určiť výšku vzniknutej škody, preto je navrhovateľ toho názoru, že bolo nevyhnutné privolať na miesto vzniku udalosti príslušný policajný orgán, čím by sa eliminovali možné nezhody okolo relevantných vecí súvisiacich s touto udalosťou, a je presvedčený, že aj v súlade s vystavenou faktúrou od spoločnosti ALEX REAL, s. r. o., Banská Bystrica presiahla
škoda na motorovom vozidle hmotnú škodu zrejme prevyšujúcu jedenapolnásobok väčšej škody podľa ust. § 125 Trestného zákona, preto sa daná udalosť v cestnej premávke musí jednoznačne radiť do kategórie dopravných nehôd a nie poistných udalostí. Navrhovateľ ďalej v odvolaní namietol aj tú skutočnosť, že v prejednávanej veci si súd prvého stupňa nesplnil svoju procesnú povinnosť a nedodržal zákonom predpísaný postup v zmysle ust. § 118 ods. 2 O.s.p. a v nedodržaní tohto postupu vidí navrhovateľ procesnú nesprávnosť, ktorá so zreteľom na individuálne okolnosti v prejednávanej veci viedla k zmareniu účelu sledovaného týmto zákonným ustanovením.
Odvolací súd v súvislosti s odvolacími námietkami konštatuje, že tieto nemôžu viesť k záveru nesprávnosti rozhodnutia súdu prvého stupňa.
Podľa § 797 ods. 2 Obč. zákonníka právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť).
Podľa § 813 ods. 1 Obč. zákonníka ak poistený má proti inému právo na náhradu škody spôsobenej poistnou udalosťou, prechádza jeho právo na poistiteľa, a to do výšky plnenia, ktoré mu poistiteľ poskytol.
Podľa § 12 ods. 1 písm. e/ zák. č. 381/2001 Z. z. v povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov poisťovateľ má proti poistníkovi nárok na náhradu poistného plnenia alebo jeho časti, ktoré za neho vyplatil z dôvodu výšky spôsobenej prevádzkou motorového vozidla, ak porušil povinnosť ohlásiť dopravnú nehodu podľa osobitného predpisu, ktorá je poistnou udalosťou.
Podľa § 64 ods. 1 písm. d/ zák. č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov dopravná nehoda je udalosť v cestnej premávke, ktorá sa stane v priamej súvislosti s premávkou vozidla a pri ktorej na niektorom zo zúčastnených vozidiel vrátane prepravovaných vecí alebo na inom majetku vznikne hmotná škoda zrejme prevyšujúca jedenapolnásobok väčšej škody podľa Trestného zákona. 31).
Podľa § 64 ods. 2 písm. c/ cit. zákona za dopravnú nehodu sa považuje aj škodová udalosť podľa odseku 3, ak sa účastníci škodovej udalosti nedohodli na jej zavinení.
Podľa § 64 ods. 3 cit. zákona ostatné udalosti v cestnej premávke, pri ktorých vznikla škoda v priamej súvislosti s premávkou vozidla, sa na účely tohto zákona nepovažujú za dopravnú nehodu. Takéto udalosti sú škodovou udalosťou.
Podľa § 66 ods. 2 písm. a/ a d/ cit. zákona účastník dopravnej nehody je povinný ohlásiť dopravnú nehodu policajtovi a zotrvať na mieste dopravnej nehody až do príchodu policajta alebo sa na toto miesto bezodkladne vrátiť po poskytnutí alebo privolaní pomoci, alebo po ohlásení dopravnej nehody.
Podľa § 66 ods. 6 veta prvá cit. zákona účastník škodovej udalosti je povinný bezodkladne zastaviť vozidlo, preukázať svoju totožnosť inému účastníkovi škodovej udalosti, poskytnúť údaje o poistení vozidla, vyplniť a podpísať tlačivo zavedené na zabezpečenie náhrady vzniknutej škody podľa osobitného predpisu, 31a) zdržať sa požitia alkoholu alebo inej návykovej látky a urobiť vhodné opatrenia, aby nebola ohrozená bezpečnosť alebo plynulosť cestnej premávky.
Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že navrhovateľ sa svojim návrhom domáha voči odporcovi zaplatenia náhrady škody vo výške 1.514,73 eur spolu s príslušenstvom na tom skutkovom základe, že dňa 3.12. 2010 došlo k dopravnej nehode, ktorú spôsobil odporca. Po strete vozidiel došlo k ich poškodeniu, pričom škoda na vozidlách presiahla hmotnú škodu na vozidlách zrejme prevyšujúcu jedenapolnásobok väčšej škody podľa Trestného zákona. Odporca po dopravnej nehode si nesplnil povinnosť účastníka dopravnej nehody stanovenú v ust. § 64 ods. 1 písm. d/, § 66 ods. 2 zák. č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke, a preto v zmysle ust. § 12 ods. 1 písm. e/ zák. č. 381/2001 Z. z. vznikol zákonný dôvod navrhovateľa na náhradu poistného plnenia v zmysle § 813 Obč. zák.
Podľa vyššie cit. ustanovenia § 64 ods. 2 písm. c/ zákona č. 8/2009 Z. z. sa za dopravnú nehodu považuje aj škodová udalosť podľa ods. 3 cit. zákona ak sa účastníci škodovej udalosti nedohodli na jej zavinení. V konaní pred prvostupňovým súdom bolo preukázané, že účastníci škodovej udalosti
sa dohodli na jej zavinení, čo vyplýva z výpovedí odporcu a svedka - poškodeného a tiež z tlačiva „Uplatnenie nároku na náhradu škody“ zo dňa 10.12.2010 , ktoré vyplnil a doručil navrhovateľovi poškodený (č.l.4 spisu), kde poškodený uviedol ako dôvod nenahlásenia škody (nehody) polícii „dohoda medzi vodičmi - MV pojazdné“ a ako vinníka dopravnej nehody poškodený uviedol do predmetného tlačiva odporcu spolu s označením vozidla vinníka dopravnej nehody.
Na č. l. 6 spisu sa nachádza „Oznámenie škodovej udalosti poisteným“ zo dňa 3.12.2010, ktoré vyplnil a doručil navrhovateľovi odporca, kde uviedol ako dôvod nehlásenia polícii „dohoda medzi vodičmi“. V spise sa ďalej nachádza faktúra, ktorou spoločnosťou ALEX REAL, s. r. o. Banská Bystrica fakturovala za opravu motorového vozidla sumu celkom 5.049,11 eur bez DPH, spolu 6.008,44 eur s DPH. Toto poistné plnenie vo výške 5.049,11 eur bolo podľa tvrdenia navrhovateľa na základe žiadosti poškodeného poukázané dňa 8.2.2011 na účet autoservisu ALEX REAL, s. r. o. Banská Bystrica (č.l. 29).
Vzhľadom na vyššie zistené skutočnosti je potom irelevantné tvrdenie navrhovateľa v odvolaní, že najdôležitejším rozlišovacím znakom popri výške škody je výslovná dohoda na zavinení dopravnej nehody, podľa ktorého táto nebola z dostupných písomností úplne zrejmá, pretože formulár o dopravnej nehode neexistuje, keďže ho účastníci udalosti v cestnej premávke nespísali a jednostranné vyhlásenie odporcu v Oznámení škodovej udalosti poisteným a poškodeného v Uplatnení nároku na náhradu škody nemožno považovať za dohodu. Odvolací súd má za to, že tak poškodený ako aj odporca v predmetných tlačivách jasne uviedli ako dôvod nenahlásenia škody polícii dohodu medzi vodičmi. Je potom bezpredmetné, že tento dôvod nenahlásenia škody polícii nespísali na špeciálnom tlačive a na znak súhlasu nebol opatrený podpismi oboch strán. Ako už odvolací súd uviedol, z predmetných oznámení doručených navrhovateľovi muselo byť navrhovateľovi zrejmé, že dôvodom nenahlásenia škody polícii bola dohoda medzi vodičmi, aj keď tento úkon nebol spísaný na jednom tlačive a podpísaný naraz aj odporcom ako vinníkom dopravnej nehody aj poškodeným. Zároveň bolo z predmetných tlačív navrhovateľovi zrejmé, že účastníci sa dohodli aj na zavinení, teda na tom, kto predmetnú škodovú udalosť zavinil, keď poškodený v „Uplatnení nároku na náhradu škody“ ako vinníka dopravnej nehody uviedol odporcu a odporca v „Oznámení škodovej udalosti poisteným“ uviedol, že považuje nárok poškodeného za oprávnený a tiež uviedol, že berie na vedomie svoju povinnosť v priebehu šetrenia škodovej udalosti postupovať v súlade s pokynmi KOOPERATÍVY a podľa všeobecných poistných podmienok a zmluvných dojednaní KOOPERATÍVY.
Z vyššie uvedeného mal odvolací súd za preukázané, že udalosť, ku ktorej došlo dňa 3.12.2010 nie je možné považovať za dopravnú nehodu práve s poukazom na vyššie cit. ust. § 64 ods. 2 písm. c/, kedy by sa táto škodová udalosť za nehodu považovala aj v prípade, ak by sa účastníci škodovej udalosti nedohodli na jej zavinení. V danom prípade sa však účastníci tejto škodovej udalosti na jej zavinení dohodli, čo z predložených oznámení nepochybne vyplýva a muselo to byť zrejmé aj navrhovateľovi.
Odvolací súd ďalej preskúmaním veci prišiel k záveru, že účastníci tejto škodovej udalosti dospeli ku konsenzu aj čo sa týka predbežnej výšky škody, ktorá vznikla poškodenému na motorovom vozidle, ktorý bol osobou zaoberajúcou sa opravou motorových vozidiel a preskúmaním motorového vozidla zistil a odhadol škodu na cca 3.000,--eur, teda sa nejednalo o dopravnú nehodu podľa vyššie cit. § 64 ods. 1 písm. d/, podľa ktorého je dopravná nehoda udalosť pri ktorej vznikne hmotná škoda zrejme prevyšujúca jedenapolnásobok väčšej škody podľa Trestného zákona teda sumu 4.000,-eur. Podľa názoru odporcu a poškodeného hmotná škoda zrejme prevyšujúca jedenapolnásobok väčšej škody na poškodenom motorovom vozidle nevznikla, preto správne aj podľa názoru odvolacieho súdu neboli účastníci tejto škodovej udalosti povinní nahlásiť túto poistnú udalosť polícii. Odvolací súd dospel k záveru, že aj z dôvodu nenaplnenia zákonných predpokladov ustanovených v § 64 ods. 1 písm. d/ vyššie cit. zákona nie je možné predmetnú udalosť považovať za dopravnú nehodu.
Navrhovateľ v odvolaní okrem iného namietol aj nesplnenie si procesnej povinnosti súdom prvého stupňa, keď nedodržal zákonom predpísaný postup v zmysle ust. § 118 ods. 2 O.s.p., čo preukazuje obsah zápisníc o pojednávaniach uskutočnených súdom v danej veci.
Podľa ust. § 212 ods. 3 O.s.p. na vady konania pred súdom prvého stupňa prihliada odvolací súd len ak mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
Aj prípadné porušenie ust. § 118 ods. 2 O. s. p. nespôsobuje existenciu vady, ktorá by spôsobila žalobcovi odňatie možnosti konať pred súdom. „Ak totiž predseda senátu (samosudca) toto zákonné ustanovenie nedodrží, nemá to žiaden priamy dosah na možnosť vylúčenia účastníka konania z jeho procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny poriadok priznáva. Porušenie citovaného zákonného ustanovenia teda žiadnym spôsobom nediskvalifikuje účastníka napr. v práve zúčastniť sa pojednávania, robiť prednesy, navrhovať dôkazy, vyjadriť sa k vykonaným dôkazom, v práve na záver pojednávania zhrnúť svoje návrhy a podobne. Uvedené pochybenie zo strany súdu možno hodnotiť len ako tzv. inú vadu konania Existencia tejto vady sama o sebe nezakladá zmätočnosť rozhodnutia a nie je procesnou vadou konania“ (uznesenie Najvyššieho súdu SR 5Cdo/189/2011; v spojení s uznesením Ústavného súdu SR III. ÚS 146/2012, obdobne IV. ÚS 326/2012). Navrhovateľ mal možnosť počas celého konania pred prvostupňovým súdom navrhovať dôkazy, vyjadrovať sa k vykonaným dôkazom, preto námietka navrhovateľa, že nedodržaním procesného postupu v zmysle § 118 ods. 2 O. s. p. mu súd odňal možnosť konať pred súdom je nedôvodná.
Na základe uvedeného má odvolací súd za preukázané, že námietky navrhovateľa uvedené v odvolaní nie sú dôvodné, tieto boli vyvrátené v konaní pred prvostupňovým súdom, ktoré skutočnosti sú v napadnutom rozsudku podrobne uvedené a zdôvodnené.
Odvolací súd po preskúmaní veci prišiel k záveru, že súd prvého stupňa správne aplikoval platnú právnu úpravu, vysporiadal sa so všetkými aspektmi zisteného skutkového stavu a podrobne svoje rozhodnutie odôvodnil. Odvolací súd konštatuje, že odôvodnenie prvostupňového rozhodnutia je dostatočné, logické, presvedčivé a právne správne, obsahuje odpovede na všetky relevantné právne otázky v konaní vznesené a bolo vykonané dokazovanie plne v súlade s procesnými zásadami formulovanými v Občianskom súdnom poriadku. Súd prvého stupňa dospel k zisteniu pravdivého obrazu skutkového stavu a na tomto základe dospel k správnym právnym záverom.
Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa ust. § 219 ods. 1, 2 O.s. p. ako vecne správny potvrdil.
O trovách odvolacieho konania rozhodne okresný súd podľa ust. § 224 ods. 4 O.s.p.
Rozhodnutie bolo jednohlasne schválené členmi senátu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.