Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

60Cb/50/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica v konaní pred samosudkyňou JUDr. Annou Pikulovou v právnej veci navrhovateľa KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom v Bratislave, Štefanovičova 4, IČO: 00 585 441 proti odporcovi Igorovi Kubišovi, s miestom podnikania v Malachove, Banícka 64, IČO: 22 628 070, zastúpenému URBÁNI & Partners s.r.o., so sídlom v Banskej Bystrici, Skuteckého 17, IČO: 36 646 181, o zaplatenie 1.514,73 Eur s prísl., takto

rozhodol:

Súd návrh navrhovateľa v celom rozsahu z a m i e t a .

O trovách konania rozhodne súd do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa podaným návrhom na vydanie platobného rozkazu, doručeným tunajšiemu súdu dňa 10. 12. 2012 domáhal voči odporcovi zaplatenia sumy 1.514,73 Eur s príslušenstvom.

Vo veci bol v skrátenom konaní vydaný platobný rozkaz tunajšieho súdu č. k. -41 zo dňa 11. 01. 2013, proti ktorému podal odporca prostredníctvom svojho právneho zástupcu dňa 13. 02. 2013 v zákonnej lehote odpor.

Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom účastníkov konania, svedkov Y. O. a T. K. a po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu zistil tento skutkový stav veci: Podľa tvrdenia navrhovateľa v žalobnom návrhu (na č. l. 1 - 3 p. v.), podľa „Uplatnenia nároku na náhradu škody“ poškodenou spoločnosťou RECH, s.r.o., Vstupný areál U.S. Steel 1, Košice, ako aj podľa „Oznámenia škodovej udalosti poisteným“ (odporcom) došlo dňa 03. 12. 2010 na miestnej komunikácii v Banskej Bystrici k dopravnej nehode, kde odporca ako vodič a držiteľ viedol osobné motorové vozidlo (OMV) továrenskej značky J. X., S.: Z.-XXXCO po Zvolenskej ceste, v dôsledku toho, že sa nevenoval vedeniu vozidla, zachytil vozidlom oproti idúce OMV továrenskej značky F. L., S.: N.-XXXFM, ktoré viedol vodič Y. O., Z. M. XX, Z. Z., v dôsledku čoho vodič strhol vedenie vozidla vpravo a narazil do zvodidla. Po strete vozidiel došlo k ich poškodeniu, pričom škoda na vozidlách presiahla hmotnú škodu na vozidlách zrejme prevyšujúci jedenapolnásobok väčšej škody podľa . Odporca po dopravnej nehode si nesplnil povinnosť účastníka dopravnej nehody stanovenej v ustanovení , o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „zákon o cestnej premávke“). V zmysle ustanovenia o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov vznikol zákonný dôvod navrhovateľa na náhradu poistného plnenia.

Keďže odporca v čase vzniku škody mal u navrhovateľa uzatvorenú poistnú zmluvu č. 6537973301

- povinné zmluvné poistenie za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, bol navrhovateľ povinný z tejto poistnej zmluvy v zmysle v spojení s a zaplatiť náhradu škody pre poškodenú spoločnosť RECH, s.r.o., Vstupný areál U.S. Steel 1, Košice za poškodenie OMV F. L., S.: N.-XXXFM. Poistné plnenie v sume 5.049,11 Eur bolo na základe žiadosti poškodeného poukázané dňa 08. 02. 2011 na účet autoservisu ALEX REAL, s.r.o., Nemčianska cesta, Banská Bystrica.

V zmysle právo poškodeného na náhradu škody spôsobené poistnou udalosťou prechádza na poistiteľa a to až do výšky plnenia, ktoré poistiteľ poskytol a to v sume 5.049,11 Eur. Navrhovateľ vyzval odporcu v zmysle na zaplatenie škody vo výške 1.514,73 Eur, pričom pohľadávka navrhovateľa nebola zaplatená. Poistná udalosť bola u navrhovateľa zaevidovaná ako škoda pod č. 9554918711 a škoda bola zlikvidovaná v zmysle Zodpovednosť odporcu je daná ustanovením a . Na základe týchto skutočností, potom navrhovateľ navrhol, aby súd zaviazal odporcu na zaplatenie sumy 1.514,73 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 1.514,73 Eur od 27. 02. 2011 do zaplatenia, ako aj na náhradu trov súdneho konania.

Odporca prostredníctvom svojho právneho zástupcu v odpore proti platobnému rozkazu zo dňa 13. 02. 2013, doručenom súdu dňa 13. 02. 2013 (na č. l. 44 p. v.) namietal, žeby mal voči navrhovateľovi dlh v žalovanej výške; s návrhom navrhovateľa obdržal prílohy, z ktorých nevyplýva, z čoho má pozostávať žalovaná suma, akým spôsobom došlo k jej výpočtu a jej skutkové či právne odôvodnenie. Samotné tvrdenie o porušení povinnosti podľa totiž neobstojí. Pokiaľ ide o tvrdené omeškanie, odporca sa nemôže dostať do omeškania s plnením, o ktorom nemá vedomosť

- ktorého výška nie je nikde zdôvodnená a ktorá nevyplýva z právneho predpisu či zmluvného vzťahu. Preto odporca nesúhlasí s uplatňovaným nárokom a žiada nariadiť vo veci pojednávanie.

Navrhovateľ v písomnom vyjadrení k odporu odporcu zo dňa 20. 03. 2013, doručenom súdu dňa 22. 03. 2013 (na č. l. 54 - 55 p. v.) uviedol, že k žalobe doložil všetky listiny, ktorými preukazuje svoj nárok čo do základu a výšky. Zodpovednosť odporcu je daná ustanovením a , pričom zodpovednosť podľa je založená na princípe objektívnej zodpovednosti bez zreteľa na zavinenie. Z tlačiva „Oznámenie škodovej udalosti poisteným“ (odporcom) doloženého k podanej žalobe je zrejmé, že odporca po dopravnej nehode si nesplnil povinnosti účastníka dopravnej nehody a neohlásil dopravnú nehodu polícii a ani nezotrval na mieste ( a zákona o cestnej premávke), čo je povinnosťou účastníka dopravnej nehody. Podľa ustanovenia zákona o cestnej premávke dopravnou nehodou je udalosť v cestnej premávke, ktorá sa stane v priamej súvislosti s premávkou vozidla a pri ktorej „na niektorom zo zúčastnených vozidiel vrátane prepravovaných vecí alebo na inom majetku vznikne hmotná škoda zrejme prevyšujúca jedenapolnásobok väčšej škody podľa “ (podľa suma cca 4.000,- Eur). Z obhliadky poškodeného motorového vozidla, ktorou bol zdokumentovaný rozsah poškodenia, a následne z vykonanej kalkulácie nákladov na opravu je zrejmé, že náklady na opravu poškodeného motorového vozidla predstavovali sumu vo výške 6.112,76 Eur. Z doloženej faktúry č. VF 210210 vystavenej autoopravcom ALEX REAL, s.r.o., Nemčianska cesta 147, Banská Bystrica je zrejmé, že oprava poškodeného motorového vozidla bola fakturovaná vo výške 6.008,44 Eur. Navrhovateľ na základe vykonaného výpočtu hodnoty vozidla a výšky škody akceptoval náklady na opravu v sume 6.008,44 Eur a z dôvodu, že poškodená spoločnosť je registrovaný platca DPH, bolo odpočítané DPH v sume 959,33 Eur, pričom poškodenej spoločnosti bolo zaplatené poistné plnenie v sume 5.049,11 Eur. Z doložených dokladov k podanej žalobe je zrejmé, že škoda na vozidlách J. X. a F. L. poškodených pri dopravnej nehode dňa 03. 12. 2010 presiahla hmotnú škodu zrejme prevyšujúci jedenapolnásobok väčšej škody podľa , čo predstavuje sumu cca 4.000,- Eur. Odporca po dopravnej nehode neprivolal políciu a nezotrval na mieste dopravnej nehody. V zmysle ustanovenia vznikol zákonný dôvod navrhovateľa na náhradu poistného plnenia. Nakoľko navrhovateľ poškodenému zaplatil škodu - poukázal poistné plnenie, v zmysle ustanovenia právo poškodeného na náhradu škody spôsobenej poistnou udalosťou prechádza na poistiteľa a to až do výšky plnenia, ktoré poistiteľ poskytol, t.j. sumu 5.049,11 Eur. Navrhovateľ využijúc svoje dispozičné zákonné právo - - domáha sa podanou žalobou, aby súd zaviazal odporcu zaplatiť 30 % z vyplateného poistného plnenia, spolu s úrokom z omeškania a trovami súdneho konania. Na základe uvedeného sa podanie odporu

odporcom javí navrhovateľovi ako nedôvodné a účelové. Odporcovi bola zaslaná listom zo dňa 09. 02. 2011 výzva na zaplatenie pohľadávky v sume 1.514,73 Eur, pričom túto prevzal dňa 11. 02. 2011, avšak v lehote 15 dní od jej doručenia pohľadávku navrhovateľa nezaplatil, čím sa od 27. 02. 2011 dostal do omeškania.

Poverený zástupca navrhovateľa trval v konaní na podanej žalobe v celom rozsahu, ako aj na svojich tvrdeniach uvedených v písomnom vyjadrení k odporu zo dňa 20. 03. 2013 (na č. l. 54 - 55 p. v.). Uviedol tiež, že pri výpočte poistného plnenia, resp. uplatnenia regresu, navrhovateľ postupoval v zmysle interného predpisu označeného ako Metodika pre postup pri uplatňovaní regresov voči poistenému, resp. poistníkovi pri likvidácii škôd z Povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (na č. l. 72 - 78 p. v.). Ako vyplynulo z písomného vyjadrenia navrhovateľa zo dňa 20. 02. 2015 (na č. l. 94 - 95 p. v.), navrhovateľ je presvedčený, že už pri bežnom preskúmaní vzniknutej škody na poškodenom motorovom vozidle zn. F. L. bezprostredne po vzniku dopravnej nehody zo dňa 03. 12. 2010 muselo byť aj laikovi zrejmé, že výška škody na danom vozidle presiahne sumu prevyšujúcu jedenapolnásobok väčšej škody podľa

- sumu 3.990,- Eur, preto bolo povinnosťou účastníkov danej kolízie ohlásiť túto nehodu príslušnému orgánu. Nijako neobstojí tvrdenie, že účastníci dopravnej nehody nie sú znalcami v príslušnom odbore, preto nevedeli správne (presne) odhadnúť výšku vzniknutej škody, a tak iba spísali záznam o nehode, v ktorom sa dohodli na zavinení, čím spolu s ďalšími základnými úkonmi vyčerpali a riadne si splnili všetky povinnosti účastníka škodovej udalosti. V prípade, ak účastníci mali pochybnosti o výške vzniknutej škody, a teda aj o samotnej klasifikácii danej kolízie ako škodovej udalosti alebo dopravnej nehody, mali o to viac bezodkladne pre zabezpečenie väčšej právnej istoty kontaktovať policajný orgán, ktorého zistenia mohli slúžiť aj ako podklady v prípade možných budúcich problémov a sporov vzniknutých práve v súvislosti s touto nehodou. Navrhovateľ je presvedčený, že odporca porušil ustanovenie od. 2 písm. a) a d) zákona o cestnej premávke, keď si nesplnil povinnosť účastníka dopravnej nehody a túto neohlásil polícii a nezotrval na mieste jej vzniku. Uplatnenie regresného postihu v zmysle ustanovenia je tak s prihliadnutím na uvedené skutočnosti v celom rozsahu dôvodné a správne.

Odporca v konaní pred súdom nepoprel, že mal škodovú udalosť so svojím motorovým vozidlom dňa 03. 12. 2010. Tvrdil však, že s účastníkom tejto škodovej udalosti sa dohodol na jej zavinení a keďže tento účastník je profesionálny automechanik, odhadom - vizuálne sa zhodli na tom, že škoda na OMV F. L. väčšia ako 3.000,- Eur nebude a preto policajný orgán neprivolali, veril jeho profesionálnemu odhadu. Samotný odporca bol poškodený len minimálne. S vodičom poškodeného vozidla si vymenili čísla zákonných poistiek a rozišli sa s tým, že každý si svoju vec nahlási vo svojej poisťovni. Trval na svojom názore, že to nebola dopravná nehoda, ale škodová udalosť, preto nie je ochotný navrhovateľovi zaplatiť žalobou uplatnený nárok, keďže žiadnu svoju povinnosť vyplývajúcu z tejto škodovej udalosti neporušil.

Právny zástupca odporcu počas celého konania pred súdom tvrdil, že hmotnoprávne ustanovenie, na základe ktorého si navrhovateľ uplatňuje svoj žalobný nárok, obsahuje niekoľko pojmových znakov, ktoré musia byť kumulatívne naplnené a ktoré zakladajú nárok poisťovateľa na náhradu poistného plnenia alebo jej časti v prípade neohlásenia dopravnej nehody podľa osobitného predpisu. Osobitným predpisom sa v tomto prípade rozumie zákon o cestnej premávke, ktorý vo svojich ustanoveniach jednoznačne definuje pojem dopravná nehoda, povinnosti vodiča pri dopravnej nehode a taktiež povinnosti účastníka dopravnej nehody a škodovej udalosti. V tejto súvislosti poukázal na ustanovenia § 64 ods. 1, 2 a 3, § 66 ods. 6 zákona o cestnej premávke a bol toho názoru, že predmetnú udalosť v cestnej premávke si treba vykladať ako škodovú udalosť. Odporca ihneď po udalosti v cestnej premávke dňa 03. 12. 2010 si splnil všetky zákonom stanovené podmienky podľa § 66 ods. 6 zákona o cestnej premávke, účastníci udalosti v cestnej premávke sa dohodli na jej zavinení a výška škody na niektorom zo zúčastnených vozidiel zrejme (t.j. viditeľne, očividne) neprevyšovala sumu 3.990,- Eur a až po oprave vozidla a vyčíslení nákladov na opravu bola zistená vyššia škoda, ktorú je možné považovať za škodu súvisiacu so škodovou udalosťou. Zákon o cestnej premávke neumožňuje Policajnému zboru dodatočné oznámenie škodovej udalosti (ak na mieste udalosti boli naplnené jej zákonné znaky), po vyčíslení výšky škody na základe nákladov na opravu vozidla prípadnej poškodenej veci, t.j. ex post, takúto udalosť prekvalifikovať a objasňovať ako dopravnú nehodu. Škodová udalosť sa neohlasuje policajnému orgánu, ale účastníci udalosti v cestnej premávke vypíšu len tlačivo o nehode. V prípade náhrady škody, najmä prostredníctvom poisťovne (povinného zmluvného poistenia), je vypísanie a podpísanie uvedeného

tlačiva účastníkmi škodovej udalosti dôležité pre predídenie neskorším nedorozumeniam pri oznámení škodovej udalosti príslušnej povinnosti v súvislosti s poistným plnením vzniknutej škodovej udalosti. Škoda posúdená účastníkmi udalosti v cestnej premávke podľa ich uváženia zrejme, t.j. očividne neprevyšovala škodu 3.990,- Eur, až na základe výpočtu hodnoty vozidla a výšky škody bola stanovená konečná výška škody a výška poistného plnenia. Odporca nie je príslušný znalec v danom odbore, aby vedel stanoviť presnú výšku škody, avšak s poškodeným v deň udalosti v cestnej premávke dospeli ku konsenzu, dohodli sa na jej zavinení, neporušili žiadnu zákonnú povinnosť ukladajúcu im podľa zákona o cestnej premávke a očividne, t.j. zjavne posúdili vzniknutú škodu ako škodu, ktorá neprevyšuje výšku 3.990,- Eur. Odporca sa žiadnym úmyselným konaním nesnažil zbaviť zodpovednosti, resp. dodržal všetky zákonom stanovené povinnosti. Na základe týchto skutočností potom právny zástupca odporcu považoval udalosť v cestnej premávke dňa 03. 12. 2010 za škodovú udalosť, nakoľko účastníci škodovej udalosti jasne a zreteľne posúdili túto škodu ako škodu neprevyšujúcu 3.990,- Eur a dohodli sa na jej zavinení. Tým nemôže byť daná zodpovednosť odporcu podľa , nakoľko ten jednoznačne odkazuje na osobitný predpis (zákon o cestnej premávke), resp. zakladá zodpovednosť v prípade porušenia povinnosti v podobe ohlásenia dopravnej nehody. Právny zástupca odporcu sa tiež domnieval, že tá škoda z fotodokumentácie tejto škodovej udalosti určite a zjavne neprevyšovala tú sumu, teda v danej chvíli nebolo možné medzi účastníkmi posúdiť túto škodu ako škodu prevyšujúcu jedenapolnásobok škody väčšej a tým im nevznikla povinnosť volať príslušníkov policajného zboru.

Svedok Y. O. v konaní pred súdom potvrdil, že bol účastníkom udalosti v cestnej premávke dňa 03. 12. 2010 ako vodič poškodeného OMV, potvrdil tiež, že kolíziu motorových vozidiel zavinil odporca a na mieste si s odporcom vymenili základné údaje. Svedok tiež uviedol, že po prezretí poškodeného OMV videl viac-menej také povrchové poškodenia, nič také veľmi viditeľné na ňom nebolo, boli to skôr také vonkajšie poškodenia. Pripustil, že s odporcom predbežne preberali výšku nákladov na opravu a keďže je profesionálny automechanik, odhadol poškodenie OMV na sumu cca 3.000,- Eur a kolíziu nepovažoval za dopravnú nehodu, keďže škoda neprekročila výšku 4.000,- Eur. Potvrdil skutočnosť, že policajtov k tejto udalosti neprivolali, keďže stáli na ceste a nechceli zavadzať a ani škoda nebola taká veľká. Až po obhliadke a doobhliadke poškodeného OMV zistili skutočný rozsah poškodenia vozidla, ale v čase tejto dopravnej kolízie sa svedkovi nejavila škoda veľká.

Svedok T. K., ktorý vykonal obhliadku aj doobhliadku poškodeného OMV ako zamestnanec obchodnej spoločnosti SLOVEXPERTA, s.r.o., si na svoju činnosť v tomto období už konkrétne nespomínal a v podstate vypovedal len všeobecne. Po prezretí fotodokumentácie z poškodeného OMV len uviedol, že z daného rozsahu poškodenia pre laika nebolo možné odhadnúť výšku škody, resp. nákladov na opravu. Nepamätal si už, prečo a kým bol prizvaný na doobhliadku poškodeného OMV, skonštatoval len, že ak bola nahlásená doobhliadka, tak zjavne tam boli nejaké skryté poškodenia, ktoré neboli viditeľné na prvotnej obhliadke. K otázke navýšenia nákladov na opravu sa konkrétne vyjadriť nevedel, pretože by musel vidieť kalkuláciu po prvotnej obhliadke a po doobhliadke.

Poverený zástupca navrhovateľa sa v rámci záverečného prednesu pridržiaval všetkých doterajších či už ústnych alebo písomných vyjadrení vykonaných v súdnom konaní. Mal dôvodne za to, že odporca si preukázateľne nesplnil svoju zákonnú povinnosť upravenú v , teda neohlásil dopravnú nehodu orgánu polície. Podľa jeho názoru, v prípade pochybností o výške vzniknutej škody mali účastníci dopravnej nehody privolať orgán polície, a to aj z toho dôvodu, aby sa v budúcnosti možno zabránilo takýmto súdnym sporom. Neobstojí tvrdenie svedka Y. O., že on ako vyučený automechanik vedel odhadnúť výšku škody, a práve z tohto dôvodu mohol predvídať, že poškodenie motorového vozidla môže zahŕňať implicitne aj skryté vady a práve o to viac vyvstala potreba privolať orgán polície. Vyjadrenia odporcu prezentované v súdnom konaní považoval za tendenčné aj nekritické, s cieľom zbaviť sa zodpovednosti, ktorá vyvstala v tejto veci. Podľa názoru povereného zástupcu navrhovateľa, navrhovateľ jednoznačne preukázal, že neboli dodržané zákonné postupy a navrhol preto žalobnému návrhu v celom rozsahu vyhovieť. Pre prípad úspechu v konaní si navrhovateľ uplatnil aj náhradu trov súdneho konania.

Právny zástupca odporcu navrhol vo svojom záverečnom prednese návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietnuť, nakoľko sa domnieval, že zákonná povinnosť, ktorou navrhovateľ odvodzuje svoj nárok podľa nevznikla, nakoľko tento hmotnoprávny predpis výslovne odkazuje na špeciálnu právnu úpravu zákona o cestnej premávke, ktorý jednoznačne definuje a uvádza

hranicu medzi dopravnou nehodou a škodovou udalosťou. Bol toho názoru, že v súdenom prípade nešlo o dopravnú nehodu, ale iba o škodovú udalosť, vzhľadom na to, že škoda zjavne, teda očividne neprevyšovala sumu jedenapolnásobku podľa . Dôkazom toho je aj výpoveď svedka T. K., ktorý jednoznačne uviedol, že bola nutná a potrebná doobhliadka poškodeného vozidla a rozsah poškodenia sa výrazne zmenil, nakoľko tam boli skryté a zjavné vady, ktoré účastníci nemohli v čase tejto škodovej udalosti predvídať na mieste udalosti. Právny zástupca odporcu tiež odkázal na písomné podanie zo dňa 07. 05. 2015 (na č. l. 113 - 114 p. v.), v ktorom zosumarizoval zákonnú dôvodnosť nároku navrhovateľa. Dal v ňom do pozornosti súdu svedeckú výpoveď Y. O., ktorý jednoznačne potvrdil, že v čase vzniku škodovej udalosti si účastníci splnili všetky zákonom stanovené povinnosti vyplývajúce im z zákona o cestnej premávke, spôsobenú škodu ustálili ako škodu neprevyšujúcu 3.000,- Eur, čím im nevznikla povinnosť ohlásiť túto udalosť príslušníkom policajného zboru. Až následnou finančnou kalkuláciou likvidátorom poistných udalostí boli objavené nové, resp. skryté vady, ktoré v čase vzniku škodovej udalosti neboli voľným okom viditeľné. Právny zástupca odporcu navrhol, aby súd návrh navrhovateľa ako nedôvodný v celom rozsahu zamietol a priznal odporcovi náhradu trov súdneho konania.

Podľa , právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť).

Podľa o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu začať prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a oznámiť poškodenému výšku poistného plnenia, ak bol rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a nárok na náhradu škody preukázaný.

Podľa § 11 ods. 7 citovaného zákona, poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia.

Podľa , ak poistený má proti inému právo na náhradu škody spôsobenej poistnou udalosťou, prechádza jeho právo na poistiteľa, a to do výšky plnenia, ktoré mu poistiteľ poskytol.

Podľa o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, poisťovateľ má proti poistníkovi nárok na náhradu poistného plnenia alebo jeho časti, ktoré za neho vyplatil z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla, ak porušil povinnosť ohlásiť dopravnú nehodu podľa osobitného predpisu, ktorá je poistnou udalosťou.

Podľa o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, dopravná nehoda je udalosť v cestnej premávke, ktorá sa stane v priamej súvislosti s premávkou vozidla a pri ktorej na niektorom zo zúčastnených vozidiel vrátane prepravovaných vecí alebo na inom majetku vznikne hmotná škoda zrejme prevyšujúca jedenapolnásobok väčšej škody podľa .

Podľa § 64 ods. 2 písm. c) citovaného zákona, za dopravnú nehodu sa považuje aj škodová udalosť podľa odseku 3, ak sa účastníci škodovej udalosti nedohodli na jej zavinení.

Podľa § 64 ods. 3 citovaného zákona, ostatné udalosti v cestnej premávke, pri ktorých vznikla škoda v priamej súvislosti s premávkou vozidla, sa na účely tohto zákona nepovažujú za dopravnú nehodu. Takéto udalosti sú škodovou udalosťou.

Podľa § 66 ods. 2 písm. a) a d) citovaného zákona, účastník dopravnej nehody je povinný ohlásiť dopravnú nehodu policajtovi; zotrvať na mieste dopravnej nehody až do príchodu policajta alebo sa

na toto miesto bezodkladne vrátiť po poskytnutí alebo privolaní pomoci, alebo po ohlásení dopravnej nehody.

Podľa § 66 ods. 6 vety prvej citovaného zákona, účastník škodovej udalosti je povinný bezodkladne zastaviť vozidlo, preukázať svoju totožnosť inému účastníkovi škodovej udalosti, poskytnúť údaje o poistení vozidla, vyplniť a podpísať tlačivo zavedené na zabezpečenie náhrady vzniknutej škody podľa osobitného predpisu, zdržať sa požitia alkoholu alebo inej návykovej látky a urobiť vhodné opatrenia, aby nebola ohrozená bezpečnosť alebo plynulosť cestnej premávky.

Z vykonaného dokazovania mal súd preukázaný skutkový stav veci tak ako ho vyššie zistil, pričom takto zistený skutkový stav veci nebol medzi účastníkmi konania sporný. Spornými zostali skutočnosti, či dňa 03. 12. 2010 došlo medzi odporcom a poškodeným v súvislosti s udalosťou v cestnej premávke k dopravnej nehode v zmysle ustanovenia alebo ku škodovej udalosti v zmysle ustanovenia citovaného zákona; či odporca porušil povinnosti ustanovené v a citovaného zákona; a či navrhovateľovi vznikol nárok na náhradu poistného plnenia alebo jeho časti, ktoré za poistníka (odporcu) vyplatil z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla v zmysle ustanovenia

Podľa názoru súdu, vychádzajúc pritom zo skutočností, ktoré vyšli v konaní najavo, t.j. z výpovedí odporcu (ako vinníka) a svedka Y. O. (ako vodiča poškodeného OMV), dňa 03. 12. 2010 došlo medzi týmito účastníkmi cestnej premávky ku škodovej udalosti v zmysle ustanovenia o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, a nie k dopravnej nehode v zmysle ustanovenia citovaného zákona. Ako vyplynulo z výpovedí odporcu a svedka, títo na mieste škodovej udalosti zhode ustálili a dospeli ku konsenzu, že hmotná škoda na osobnom motorovom vozidle poškodeného neprevyšuje sumu 3.000,- Eur, a teda nevznikla hmotná škoda zrejme prevyšujúca jedenapolnásobok väčšej škody podľa (sumu 4.000,- Eur). Vzhľadom na to, že poškodený bol osobou zaoberajúcou sa opravou motorových vozidiel, nemal súd pochybnosť o tom, že mal schopnosť odhadnúť škodu, ktorá vznikla na poškodenom motorovom vozidle a v súčinnosti s odporcom dospeli ku konsenzu. Podľa , za dopravnú nehodu sa považuje aj škodová udalosť podľa odseku 3, ak sa účastníci škodovej udalosti nedohodli na jej zavinení. V konaní bolo preukázané, že účastníci škodovej udalosti sa dohodli na jej zavinení, čo vyplýva jednak z výpovedí odporcu a svedka a jednak z tlačiva „Uplatnenie nároku na náhradu škody“ zo dňa 10. 12. 2010, ktoré vyplnil a doručil navrhovateľovi poškodený a z tlačiva „Oznámenie škodovej udalosti poisteným“ zo dňa 03. 12. 2010, ktoré vyplnil a doručil navrhovateľovi poistený - vinník škodovej udalosti - odporca. Už z týchto tlačív vyplynulo, že obidvaja účastníci škodovej udalosti nehlásili škodu polícii z dôvodu „Dohody medzi vodičmi“ - motorové vozidlo pojazdné. Vzhľadom na takéto správanie sa a konanie účastníkov škodovej udalosti zo dňa 03. 12. 2010 dospel súd k záveru, že udalosť, ku ktorej došlo dňa 03. 12. 2010 nie je možné považovať za dopravnú nehodu pre nenaplnenie zákonných predpokladov ustanovených v a O tom, že dňa 03. 12. 2010 došlo medzi účastníkmi cestnej premávky (odporcom ako vinníkom a svedkom ako vodičom poškodeného OMV) ku škodovej udalosti v zmysle ustanovenia svedčí aj skutočnosť, že účastníci škodovej udalosti si splnili svoje povinnosti ustanovené v citovaného zákona. Podľa názoru súdu, účastníkom škodovej udalosti nevznikla, vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, ktoré mal súd v konaní preukázané, zákonná povinnosť ohlásiť dopravnú nehodu policajtovi a zotrvať na mieste dopravnej nehody až do príchodu policajta tak, ako to má na mysli ustanovenie a , keďže túto udalosť v cestnej premávke nebolo možné považovať za dopravnú nehodu.

Vzhľadom na to, že podľa názoru súdu dňa 03. 12. 2010 nedošlo k dopravnej nehode, ale ku škodovej udalosti, nemohol odporca porušiť povinnosti ustanovené v a tak, ako sa mu to navrhovateľ snažil preukázať v prebiehajúcom súdnom konaní.

Napokon dospel súd k záveru, vzhľadom na výsledky dokazovania a vyššie uvedenú právnu úvahu súdu, že navrhovateľovi nevznikol nárok na žalobou uplatnené plnenie voči odporcovi, pretože v konaní nebolo preukázané, že odporca porušil povinnosť ohlásiť dopravnú nehodu v zmysle ustanovenia , keďže udalosť v cestnej premávke zo dňa 03. 12. 2010 nepovažoval súd za dopravnú nehodu, ale za škodovú udalosť.

V závere súd už len dodáva, že účastníci v čase škodovej udalosti dňa 03. 12. 2010 dospeli síce ku konsenzu, že škoda na motorovom vozidle poškodeného nepresahuje sumu 3.000,- Eur, dohodli sa aj na jej zavinení a z tohto dôvodu sa rozhodli neohlásiť škodovú udalosť polícii, čo im nie je možné vyčítať, avšak neuvedomili si celkom ďalšie dôsledky spojené s likvidáciou tejto škodovej udalosti. Podľa názoru súdu, aj navrhovateľ mohol byť obozretnejší pri likvidácii škody, keď už účastníci škodovej udalosti na tlačivách pre navrhovateľa uviedli, že udalosť nehlásili polícii z dôvodu dohody medzi nimi a dôslednejšie pristupovať k likvidácii vzniknutej škody. V konaní totiž bolo preukázané, že navrhovateľ plnil poškodenému tak ako si tento vyúčtoval, hoci navrhovateľ mal vedomosť o tom, že škodová udalosť nebola účastníkmi ohlásená polícii.

Vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu veci, z vyššie uvedenej právnej úvahy súdu, ako aj s poukazom na citované zákonné ustanovenia považoval súd žalobu za nedôvodnú a túto voči odporcovi v celom rozsahu zamietol.

O trovách konania rozhodol súd podľa tak, že o ich náhrade rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho písomného doručenia, a to písomne vo vyhotovení dvojmo na Okresný súd Banská Bystrica.

V odvolaní treba popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v , konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( ), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.