Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13Co/325/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Kvietka a členiek senátu Mgr. Janky Benkovičovej a JUDr. Evy Dzúrikovej, v právnej veci žalobcu KOMUNÁLNA poisťovňa, a. s., Vienna Insurance Group, so sídlom Bratislava, Štefánikova 17, IČO: 31 595 545, právne zastúpeného spoločnosťou Advokátska kancelária Miroslav Maďar, s. r. o., so sídlom Banská Bystrica, Robotnícka 6, IČO: 36 858 299, proti žalovanému C.. C. V., veterinárny lekár, nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom a s miestom výkonu slobodného povolania P. XXX, XXX XX P., XXX,právne zastúpenému JUDr. Petrom Šramkom, advokátom, so sídlom Brezno, Moyzesova 12, o zaplatenie 28.743,60 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. -143 zo dňa 12. 03. 2018, takto

rozhodol:

I. Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e.

II. Žalobca je povinný zaplatiť žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100% do troch dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým súd prvej inštancie rozhodne o ich výške.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Banská Bystrica (ďalej tiež „okresný súd“, alebo „súd prvej inštancie“, resp. „prvostupňový súd“) odvolaním napadnutým rozsudkom žalobu zamietol. Žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi vo výške 100%.

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa žalobným návrhom doručeným súdu dňa 18. 09. 2015 domáhal voči žalovanému náhrady poistného plnenia v sume 28 743,60 Eur s príslušenstvom. Svoj nárok odôvodnil tým, že žalobca so žalovaným mali uzavretú poistnú zmluvu č. 6808291098 o povinnom zmluvnom poistení motorového vozidla, evidenčné číslo BB749AX s účinnosťou od 02. 07. 2010. Obec Polomka si dňa 21. 09. 2012 uplatnila nárok na náhradu škody z povinného zmluvného poistenia motorového vozidla, ktoré patrilo žalovanému. Poistiteľ, t. j. žalobca vyplatil subjektu obec Polomka dňa 12. 08. 2013 sumu 28 743,60 Eur. Dňa 29. 10. 2013 žalobca vyzval žalovaného na náhradu poistného plnenia v tejto výške, ktorú za neho vyplatil, v ktorom si uplatnil svoj nárok v súlade s ustanovením , z dôvodu neohlásenia tejto udalosti polícií. Dňa 13. 01. 2016 žalobca upravil svoj nárok voči žalovanému podľa ustanovenia , keďže žalovaný bol i poistníkom aj poisteným v zmysle uzavretej zmluvy č. 6808291098. Keďže žalovaný uvedenú škodu žalobcovi nenahradil, obrátil sa svojim nárokom na súd, kedy okrem dlžnej istiny požadoval i 5,25 % ročný úrok z dlžnej istiny od 12. 12. 2013 až do zaplatenia a v prípade úspechu aj náhradu trov konania.

3. Okresný súd zistil z listinného dôkazu Uplatnenie nároku na náhradu škody, že tento nárok si uplatnila poškodená obec Polomka dňa 12. 09. 2012 a nie 21. 09. 2012 z dôvodu poškodenia pomníka Štrajku

drevorubačov, rok 1936 - kultúrna pamiatka ev. pod. č. 171, ktorá vec nebola poistená, z ktorého dôvodu si poškodená obec tento nárok neuplatňovala voči inej poisťovni. K vzniku škody došlo dňom 16. 06. 2012, na ulici Osloboditeľov č. 15, Polomka, ku ktorej došlo tak, že vodič prišiel autom pred kultúrny dom, vozidlo odstavil medzi schodmi a sochou. Pri spätnom nastúpení do vozidla zaradil spiatočku a svojim ťažným zariadením (guľou) narazil do spodnej časti podstavca sochy. Nárazom sa podstavec podal, socha padla a rozbila sa na kusy. Prvostupňový súd konštatoval, že z tohto listinného dôkazu tiež vyplýva nákres situácie v čase škody a rovnako z neho vyplýva, že škoda nebola šetrená políciou, ale bola jej oznámená. Vinníkom dopravnej nehody bol žalovaný. Zo spisu poistnej udalosti prvostupňový súd zistil, že nehoda bola hlásená dňa 04. 07. 2012, pričom škoda bola žalobcom vyplatená 12. 08. 2013. Rovnako listom žalobcu adresovaného žalovanému zo dňa 29. 10. 2013 si nárok žalobca uplatnil voči žalovanému v zmysle uzavretej poistnej zmluvy z titulu poistnej udalosti 8003197123 zo dňa 16. 06. 2012 vo výške 28 743,60 Eur, z dôvodu jeho porušenia povinnosti ohlásiť dopravnú nehodu polícií podľa , ktorú požadoval žalobca uhradiť od žalovaného do 15 dní od doručenia zásielky. Túto si žalovaný nevyzdvihol v odbernej lehote. Rovnako žalobca doložil do súdneho spisu i Poistnú zmluvu uzavretú medzi stranami sporu dňa 02. 07. 2010. Túto uzavrel žalovaný a stal sa v zmysle zmluvy poistníkom i poistenou osobou.

4. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe doručenom súdu dňa 01. 12. 2015 poukázal, že žalobca si uplatnil nárok voči nemu nesprávne a tento prípadne si mal uplatniť podľa Zákona o povinnom zmluvnom poistení z dôvodu, že ako účastník dopravnej nehody neohlásil dopravnú nehodu podľa osobitného predpisu. Týmto predpisom má byť zákon o cestnej premávke. V súlade s ustanovením tohto zákona, je účastník dopravnej nehody povinný ohlásiť dopravnú nehodu policajtovi. Zákona pritom nedefinuje osobu policajta, ani to, ktorému policajnému orgánu by mal účastník nehody ohlásiť dopravnú nehodu. To znamená, že môže ohlásiť ktorémukoľvek policajtovi v činnej službe. Zo samotného uplatnenia nároku na náhradu škody vyplýva, že táto poistná udalosť bola ohlásená na OO PZ Pohorelá, čo žalobca popiera, pričom na svoje tvrdenia nepredložil žiaden dôkaz. Má za to, že ako účastník nehody si splnil všetky povinnosti vyplývajúcemu zo zákona, t. j. ohlásil nehodu policajtovi, ohlásil spôsobenie škody vlastníkovi veci a na mieste nehody vyčkal na príchod vlastníka, oznámil mu všetky údaje o povinnom zmluvnom poistení svojho vozidla. Po ohlásení dopravnej nehody na OO PZ Pohorelá na miesto došla motorizovaná hliadka, pričom žalovaný nemohol ovplyvniť postup polície v danom prípade. Na svoje tvrdenia žiadal výsluch W.. I. B., starostu obce G., dotazovať OO PZ G., či táto nehoda bola ohlásená a po vykonanom dokazovaní žalobu zamietnuť.

5. Na základe tohto podania žalovaného žalobca v podaní doručenom súdu dňa 13. 01. 2016 si uplatnil nárok voči žalovanému v zmysle ustanovenia . V tomto podaní ďalej poukázal na ustanovenia ods. X písm. d) o cestnej premávke, ktorý definuje, že dopravná nehoda je udalosť v cestnej premávke, ktorá sa stane v priamej súvislosti s premávkou vozidla a pri ktorej na niektorom zo zúčastnených vozidiel, vrátane prepravovaných vecí alebo na inom majetku vznikne hmotná škoda zrejme prevyšujúca X,5 násobok väčšej škody podľa . Podľa ods. X písm. a) platí, že účastník dopravnej nehody je povinný ohlásiť dopravnú nehodu policajtovi. Tvrdil, že polícia SR nemá žiaden záznam zo dňa X6. 06. 20X2 v knihe hovorov zaznamenaný, pričom riaditeľ polície sa rozprával s vtedy slúžiacim príslušníkom, ktorý ho informoval, že starosta volal a informatívne sa pýtal, či musí byť v tomto prípade, keď dôjde k nárazu vozidla do sochy, privolaná polícia. Policajt mu oznámil, že ak vinník si priznal vinu, aby podpísal tlačivo o dopravnej nehode a ak škoda nie je veľká, tak polícia nemusí byť privolaná. Mal za to, že v prípade privolania polície by vodičovi bola jednoznačne udelená pokuta. K svojmu podaniu žalobca pripojil Expertnú správu o zodpovednostnej škode z povinného zmluvného poistenia motorového vozidla evidenčné číslo BB749AX, zo dňa 28. 0X. 20X3, vypracovanú spoločnosťou INSERVIS Slovakia s. r. o., bez vykonania ohliadky. V zmysle tejto správy výšku škodu určili na 23 000 - 25 000,- Eur bez DPH. V správe ďalej uviedli, že obec Polomka si nechala akademickým sochárom I. V. z E. vypracovať rozpočet na reštaurovanie poškodenej sochy drevorubača v Polomke, ktorý následne odhadol výšku škody uvedenú v tomto posudku.

6. Zo svedeckej výpovede starostu obce Polomka, W.. I. B. na pojednávaní uskutočnenom dňa X8. 05. 20X7 prvostupňový súd zistil, že dňa X6. 06. 20X2 sa na základe telefonátu pani C. - kultúrnej referentky - dozvedel o poškodení sochy pred kultúrnym domom. Rovnako mu túto skutočnosť oznámil i žalovaný. Súčasne potvrdil, že poškodenie obecného majetku nahlásil na policajný zbor do Pohorelej. Z tohto dôvodu oznámil žalovanému, že na políciu nemusí telefonovať. Rovnako mu oznámil, že polícia

ho informovala o tom, že nie je potrebné riešiť túto udalosť políciou, keďže je známy vinník. Potvrdil, že v čase poškodenia uvedenej sochy mu nebola známa jej hodnota a teda nevedel ani určiť rozsah tohto poškodenia. Socha sa nachádzala na podstavci pred kultúrnym domom, ku ktorému vedie len prístupová komunikácia pre zásobovanie, resp. dovoz aparatúry, občerstvenia, reklamných pútačov, široká zhruba 6 metrov a 3 metre od budovy. Potvrdil tiež, že v čase tejto udalosti nemal vedomosť o nejakej významnej historickej hodnote tejto sochy. Rovnako v podaní zo dňa X9. 0X. 20X8 sa tento svedok, ako starosta obce, vyjadril písomne tak,“ že miesto, kde došlo v čase X6. 06. 20X2 ku škodovej udalosti, je vedené na LV XXX pod č. KN - C Z - druh pozemku X3 - zastavané plochy a nádvoria. Táto spevnená plocha slúžila a slúži len pre obsluhu kultúrneho domu, t. j. dovoz, odvoz, ozvučovacej aparatúry, rôznych pútačov za účelom zabezpečenia kultúrnych podujatí a nejedná sa o miestnu ani účelovú komunikáciu. V materiáloch obce sa nenašli žiadne údaje o soche Drevorubača, túto sochu obec účtovne neevidovala a v čase škodovej udalosti nám jej hodnota nebola známa. Skutočnosť, že uvedená socha je kultúrnou pamiatkou sa následne dozvedeli prostredníctvom Pamiatkového úradu SR, Bratislava, ale až po jej poškodení uvedenou škodovou udalosťou.“ Na svoje tvrdenia o mieste, kde došlo k poistnej udalosti predložil i časť katastrálnej mapy.

7. Na základe tejto výpovede žalovaný tvrdil, že uvedená udalosť bola nahlásená polícií a to prostredníctvom starostu obce Polomka.

8. Na pojednávaní uskutočnenom dňa X8. X2. 20X7 prvostupňový súd vypočul Mgr. I. O., ktorý bol referentom s územnou a objektovou zodpovednosťou Obvodného oddelenia PZ Pohorelá v čase poistnej udalosti. Pri výsluchu uviedol, že dňa X6. 06. 20X2 bol víkend, kedy vykonával stálu službu na Obvodnom oddelení policajného zboru v Pohorelej a kedy obdržal i telefonát od starostu obce Polomka, ohľadne tej skutočnosti, že došlo osobným motorovým vozidlom žalovaného k poškodeniu betónovej sochy a kedy mu aj vysvetlil, aké znaky musí napĺňať škodová udalosť, resp. dopravná nehoda. Súdu potvrdil, že starosta sa nevedel vyjadriť k výške škody, či je nad 3 990,- Eur, pričom i v prípade takejto škody by musel privolať z operačného strediska kolegu, ktorý má na starosti dopravné nehody, o jej zadokumentovanie. V rámci poskytnutia týchto informácií starostom obce spoločne dospeli k záveru, že uvedenú udalosť nemusia oznamovať polícií a rovnako sa zhodli na tom, že uvedená udalosť napĺňa znaky skutkovej podstaty škodovej udalosti. Rovnako v prípade jeho hlásenia kolegovi, ktorý má na starosti dopravnú nehody musí riadne vysvetliť, na základe čoho žiada, aby išiel na miesto udalosti. Všetkým im bolo známe, že ide len o betónovú sochu, z ktorého dôvodu mali za to, že škoda nebude taká vysoká a túto v prípade konkrétnej udalosti zistil následne až znalec. Zotrval však na svojej výpovedi, že všetky zainteresované strany v danom prípade a v danom čase sa priklonili k tomu, že sa jedná len o škodovú udalosť.

9. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § X2 ods. X písm. e) zák. č. 38X/200X Z. z., podľa ods. X, 2 a 3 , podľa a . Na vec tiež aplikoval ust. § X a 2 ods. X

X0. Na základe vykonaného dokazovania mal prvostupňový súd za preukázané, že nárok žalobcu nie je dôvodný, a preto ho zamietol. Súd prvej inštancie konštatoval, že medzi stranami nebola sporná skutočnosť, že žalovaný uzavrel so žalobcom poistnú zmluvu č. 680829X098 dňa 02. 07. 20X0 o povinnom zmluvnom poistení motorového vozidla, evidenčné číslo ZX. Rovnako v konaní nebolo spornou skutočnosťou, že dňa X6. 06. 20X2 došlo k poistnej udalosti, na základe ktorej žalobca, z dôvodu uplatneného nároku na náhradu škody zo strany poškodenej obce Polomka, vyplatil tomuto subjektu sumu 28 743,60 Eur z titulu poškodenej sochy Drevorubača, ktorú spôsobil žalovaný. Spornou skutočnosťou medzi stranami sporu bola povaha tejto udalosti a to, či napĺňa znaky dopravnej nehody, resp. škodovej udalosti podľa .

XX. Súd prvej inštancie k zisteniu povahy udalosti vykonal dokazovanie predloženími listinnými dôkazmi, konkrétne Uplatnenie nároku na náhradu škody poškodenou obcou zo dňa X2. 09. 20X2, spisovým materiálom poistnej udalosti, výsluchom starostu obce Polomka W.. I. B. a jeho písomným vyjadrením zo dňa X9. 0X. 20X8 ,výsluchom svedka I. O., Expertnou správou o zodpovednosti za škodu z povinného zmluvného poistenia vypracovanej spoločnosťou INSERVIS Slovakia s. r. o., na žiadosť žalobcu, z ktorých prvostupňový súd mal za to, že v danom prípade možno túto udalosť vyhodnotiť ako škodovú udalosť. Vychádzal z tej skutočnosti, že uvedené miesto, kde došlo dňa X6. 06. 20X2 k škodovej udalosti a ktoré je vedené na LV Z pod č. KN - C XX49, druh pozemku X3, zastavané plochy a

nádvoria, je spevnenou plochou, slúžiacou pre obsluhu kultúrneho domu, pričom ide o priestranstvo, k charakteru, ktorého sa mal podľa OR PZ vyjadriť správca miestnych a účelových komunikácií, t. j. obec Polomka. Tá vo svojom podaní zo dňa X9. 0X. 20X8 sa vyjadrila, že sa nejedná o miestnu ani účelovú komunikáciu. Tvrdenia žalobcu o tom, že na LV je uvedený spôsob využívania tohto pozemku pod kódom 22 prvostupňový súd nepovažoval za relevantné, keďže mal za to, že v súlade s ustanovením § 64 Zákona o cestnej premávke nešlo o udalosť v cestnej premávke, ktorá sa stala v priamej súvislosti s premávkou vozidla, pri ktorej došlo ku škode na majetku obce. Z tohto dôvodu potom nepovažoval za smerodajnú ani výšku hmotnej škody, ktorá v prípade dopravnej nehody prevyšujúcej X,5 násobok väčšej škody podľa , by mala byť dôvodom a i povinnosťou žalovaného privolať políciu podľa . V tejto súvislosti prvostupňový súd poukázal na výsluch svedka A., ktorý na základe oznámenia poškodeného a podľa objasnenia ním uvádzaných skutočností, rovnako neposúdil danú udalosť ako dopravnú nehodu. Uvedený svedok poznal predmetnú sochu, jednalo sa o betónovú sochu, ktorej poškodenie nemal za škodu, ktorá by mohla prevyšovať X,5 násobok väčšej škody podľa predpisov . Aj na základe tohto vyrozumenia príslušníka OO PZ, strany postupovali tak, akoby došlo len ku škodovej udalosti. Prvostupňový súd mal za to, že žalobcovi z tohto dôvodu nevznikol nárok podľa § X2 ods. X písm. e) Zákona č. 38X/200X Z. z., pre neohlásenie poistnej udalosti policajtovi, keďže prvostupňový súd vzhľadom na charakter udalosti vyhodnotil, že túto povinnosť žalovaný v zmysle zákona o cestnej premávke ani nemal.

X2. O trovách konania prvostupňový súd rozhodol aplikujúc ods. X tak, že žalovanému, ktorý mal plný úspech vo veci priznal nárok na náhradu trov konania vo výške X00 %.

X3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca (ďalej aj „odvolateľ“), domáhajúc sa zmeny odvolaním napadnutého rozhodnutia tak, že jeho žalobnému návrhu bude vyhovené a zároveň mu bude priznaná náhrada trov konania v plnom rozsahu.

X4. Podané odvolanie odvolateľ odôvodnil dôvodmi podľa ods. X písm. f) a h) . Podľa jeho názoru súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym záverom, ktoré považoval za rozhodujúce pre posúdenie dôvodnosti nároku žalobcu uplatnenému v konaní, následkom čoho odvolaním napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Týmito rozhodujúcimi závermi boli podľa obsahu odôvodnenia rozsudku posúdenie udalosti, pri ktorej došlo ku vzniku škody na majetku obce Polomka, ako škodovú udalosť, úsudok o tom, že nešlo o udalosť v cestnej premávke, ktorá sa stala v priamej súvislosti s premávkou vozidla, pri ktorej došlo ku škode, pričom poukázal na obsah ust. o cestnej premávke, nepriznanie významnosti kritériu ustálenia výšky škody (či jej rozsah prevyšuje X,5 násobok väčšej škody podľa ) na to, aby bolo v konaní spoľahlivo preukázané, že udalosť bola dopravnou nehodou a tiež úsudok o tom, že žalovaný v zmysle ust. a Zákona o cestnej premávke povinnosť podľa ust. § X2 ods. X písm. e) zákona č. 38X/200X Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ani nemal. Odvolateľ sa nestotožňuje s právnym názorom súdu prvej inštancie, že v prípade udalosti, pri ktorej žalovaný spôsobil škodu (vo výške žalovanej istiny 28.743,60 Eur) Obci Polomka tým, že prišiel autom pred kultúrny dom, vozidlo odstavil medzi schodmi a sochou; pri spätnom nastúpení do vozidla zaradil spiatočku a svojim ťažným zariadením (guľou) narazil do spodnej časti podstavca sochy, nárazom sa podstavec podal, socha padla a rozbila sa na kusy, že v súlade s ustanovením Zákona o cestnej premávke nešlo o udalosť v cestnej premávke, ktorá sa stala v priamej súvislosti s premávkou vozidla, pretože tento právny záver pravdepodobne učinil pod vplyvom argumentácie žalovaného, avšak nelogicky na jeho základe dospel k tomu, že nešlo o udalosť, teda nebola udalosťou v cestnej premávke, pričom udalosť sa nestala ani v priamej súvislosti s premávkou vozidla. Tento záver súdu odvolateľ považuje za nepreskúmateľný. Z uvedeného, by potom za použitia výkladového pravidla argumentum a contrario bolo možné dospieť k názoru, že udalosť nie je škodovou udalosťou a nebola ani poistnou udalosťou. Takýto záver by potom popieral oprávnenosť nároku na náhradu škody (zodpovedajúcemu istine žalovanej sumy), ktorý za žalobcu vyplatil žalovaný (odvolateľ mal zrejme na mysli, že „za žalovaného vyplatil žalobca“ - pozn. odvolacieho súdu) ako poistné plnenie obci Polomka ako poškodenému, ktorá si u žalobcu uplatnila priamy nárok z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla žalovaného v dôsledku ním spôsobenej škody za ktorú zodpovedá. Žalobca zastáva názor, že predmetná udalosť je udalosťou v cestnej premávke, nakoľko sa stala na účelovej komunikácii, tiež nastala v priamej súvislosti s prevádzkou vozidla, čo vyplýva jednak s popisu udalosti a tiež aj charakteru miesta, kde k nej

došlo. Udalosť je dopravnou nehodou v zmysle ust. § 64 ods. X písm. d) Zákona o cestnej premávke, pretože okrem toho, že nastala v cestnej premávke, ktorá sa stala v priamej súvislosti s premávkou vozidla žalobcu, tak pri nej vznikla hmotná škoda na majetku obce Polomka zrejme prevyšujúca X,5 násobok väčšej škody podľa § X25 , keďže dosiahla hodnotu 28.743,60 Eur. Vzhľadom na uvedené mal žalovaný povinnosť podľa ust. § X2 ods. X písm. e) Zákona o povinnom zmluvnom poistení ohlásiť dopravnú nehodu policajtovi podľa ust. Zákona o cestnej premávke, ktorú ako vyplynulo z dokazovania vykonaného pred súdom prvej inštancie nesplnil. Ak by aj odvolací súd pripustil, že súd prvej inštancie sa vybral správnym argumentačným smerom, v tom zmysle, že udalosť nebola udalosťou v cestnej premávke a správne si za argumentačný podklad pre tento záver, uvedené aj v liste zo dňa X9.0X.20X8 podpísanom jej starostom (ďalej "Stanovisko obce"), v ktorom obec okrem iného uviedla, že: „Miesto, kde došlo v čase kX6.06.20X2 k škodovej udalosti okolo sochy) je vedené na LV XXX pod číslom KN - C druh pozemku X3 - zastavané plochy a nádvoria. Táto spevnená plocha slúžila a slúži len pre obsluhu kultúrneho domu, t.j. dovoz a odvoz ozvučovacej aparatúry, rôznych pútačov za účelom zabezpečenia kultúrnych podujatí a nejedná sa o miestnu ani účelovú komunikáciu.", tak je namieste, aby sa zaoberal aj názorom žalobcu prednesenom na pojednávaní uskutočnenom dňa X2.03.20X8. Žalobca trvá na názore, že predmetné stanovisko obce je tendenčné, vzájomne si odporujúce, pričom ho označil aj za nepreskúmateľné z dôvodu, že obec neuviedla z čoho má záver o tom, že sa v prípade miesta, kde k udalosti došlo, nejedná o miestnu, ani účelovú komunikáciu. Zo stanoviska obce k charakteru miesta kde došlo k udalosti plynie, že spevnená plocha slúži pre obsluhu kultúrneho domu, tak logicky sa jedná o účelovú komunikáciu, pričom žalobca na podporu prezentovaného názoru predložil súdu aj výtlačok čiastočného výpisu z listu vlastníctva č. XXX k parcele registra "C" číslo XX49, na ktorom je v legende uvedený spôsob využívania pozemku kódom 22, to znamená, že ide o pozemok, na ktorom je postavená inžinierska stavba - cestná, miestna a účelová komunikácia, lesná cesta, poľná cesta, chodník, nekryté parkovisko, túto skutočnosť už v stanovisku obec opomenula uviesť. Odvolateľ je tiež toho názoru, že možno bez ďalšieho pozemok parcely registra "C" č. XX49 evidovaný na liste vlastníctva, na ktorom došlo k udalosti označiť za účelovú komunikáciu v zmysle ods. X Cestného zákona a zároveň je zrejmé, že tento pozemok v čase udalosti, bol v obmedzenej miere prístupný premávke motorových vozidiel, pričom žalovaný poukazuje, že sa na ňom v čase udalosti pohyboval so svojím vozidlom. Keďže žalovaný v priebehu konania pred súdom prvej inštancie nenamietal výšku žalobou uplatňovaného nároku, žalobca odvolaciemu súdu navrhol, aby odvolací súd zmenil odvolaním napadnutý rozsudok a žalobnému nároku žalobcu v celom rozsahu vyhovel.

X5. Na odvolanie žalobcu reagoval žalovaný vyjadrením, v ktorom navrhol, aby odvolací súd potvrdil odvolaním napadnuté rozhodnutie prvostupňového súdu a priznal žalovanému náhradu trov odvolacieho konania. Uviedol, že skutočnosť, že súd prvej inštancie sa nepriklonil k právnemu názoru žalobcu ešte neznamená, že rozhodnutie trpí vadami. Žalovaný sa plne stotožňuje s výrokom, s hodnotením dôkazov ako aj celým odôvodnením napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie. Žalobca zrejme úmyselne opomína, že tzv. regres voči žalovanému si uplatnil z dôvodu, že žalovaný mal porušiť právnu povinnosť, t.j. nahlásiť škodovú udalosť polícii. Bez ohľadu na posúdenie, či táto povinnosť mu vyplývala v konkrétnom posudzovanom prípade (teda či sa jedná o dopravnú nehodu, zrejmá hodnota poškodenej veci), v konaní bolo jednoznačne preukázané, že škodová udalosť bola nahlásená bezprostredne na Polícii, Obvodnému oddeleniu Pohorelá (svedkovia - starosta obce Polomka, svedok O.). Žalovaný má za to, že účelom zákona je to, aby sa polícia dozvedela o tej ktorej nehode či škodovej udalosti, bez ohľadu kto ju nahlási a je vecou polície, ako vyhodnotí situáciu. Bolo by absurdné vykladať si toto ustanovenie tak, že nahlásenie udalosti musí jednoznačne vykonať vodič, ktorý poistnú udalosť zavinil, ak to už urobil iný účastník, napr. v tomto prípade poškodený.

X6. Na vyjadrenie žalovaného k podanému odvolaniu reagoval žalobca odvolacou replikou, v ktorej navrhol, aby odvolací súd rozhodol v súlade s petitom uvedeným v podanom odvolaní. Uviedol, že žalovaný porušil povinnosť ohlásiť dopravnú nehodu. O nesplnení zákonnej povinnosti žalovaného svedčí aj oznámenie Obvodného oddelenia policajného zboru Pohorelá, ktorým riaditeľom obvodného oddelenia jednoznačne na žiadosť súdu uviedol, že neevidujú, že by žalovaný ohlásil dopravnú nehodu. Aj z výpovede svedka Mgr. I. O. vyplynulo, že žalovaný dopravnú nehodu neohlásil a že medzi ním a starostom obce Polomka prebehol skôr priateľský rozhovor o tom čo sa stalo, čo nijako nezbavilo žalovaného splniť si svoju zákonnú povinnosť. Z uvedeného teda plynie, že hoci žalovaný tvrdil, že ohlásil dopravnú nehodu policajtovi, tak túto skutočnosť vôbec nepreukázal. Žalobca v tejto súvislosti zároveň poukázal na obsah svojho odvolania.

X7. Na odvolaciu repliku žalovaný nijakým spôsobom nereagoval.

X8. Krajský súd, ako súd odvolací ( ), vec preskúmal v rozsahu určenom ust. , a X , bez nariadenia pojednávania podľa ods. X a contrario a rozsudok súdu prvej inštancie podľa ods. X, 2 ako vecne správny potvrdil.

X9. Podľa ods. X , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

20. Podľa , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

2X. Odvolací súd preskúmal všetky podstatné odvolacie námietky žalobcu, ako aj predchádzajúce konanie spolu s napadnutým rozsudkom súdu prvej inštancie a uvádza, že sa v plnom rozsahu stotožňuje so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie ohľadne nedôvodnosti žaloby žalobcu, v tomto smere si osvojuje dôvody napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie a v zmysle ods. X a 2 na tieto v celom rozsahu poukazuje.

22. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku, reagujúc na odvolacie dôvody žalobcu odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktoré aplikoval správne ustanovenia právneho predpisu a súčasne vec správne právne posúdil. Z dôvodu, že odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania žalobcu viazaný ( , ), pri posudzovaní veci sa zaoberal len námietkami žalobcu uvádzanými v odvolaní a procesným postupom súdu prvej inštancie, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozsudku, z hľadiska, či nedošlo k vadám, ktoré by sa týkali procesných podmienok ( ).

23. Odvolanie žalobcu nie je dôvodné. Žalobca žiadnym spôsobom, argumentmi uvádzanými v odvolaní nespochybnil správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie.

24. Žalobca svoje odvolanie ťažiskovo odôvodňuje tým, že žalovaný si nesplnil povinnosť ohlásiť dopravnú nehodu policajtovi v zmysle § 66 ods. 2 písm. a) Zákona o cestnej premávke, a teda, že nárok žalobcu je daný v zmysle § X2 ods. X písm. e) Zákona o povinnom zmluvnom poistení.

25. Podľa § X2 ods. X písm. e) Zákona o povinnom zmluvnom poistení, poisťovateľ má proti poistníkovi nárok na náhradu poistného plnenia alebo jeho časti, ktoré za neho vyplatil z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla, ak porušil povinnosť ohlásiť dopravnú nehodu podľa osobitného predpisu, ktorá je poistnou udalosťou.

26. Podľa § 66 ods. 2 písm. a) Zákona o cestnej premávke, účastník dopravnej nehody je povinný ohlásiť dopravnú nehodu policajtovi.

27. Podľa § 66 ods. X Zákona o cestnej premávke, účastník dopravnej nehody je osoba, ktorá sa priamo aktívne alebo pasívne zúčastnila na dopravnej nehode.

28. Podľa § 64 ods. X písm. d) Zákona o cestnej premávke, dopravná nehoda je udalosť v cestnej premávke, ktorá sa stane v priamej súvislosti s premávkou vozidla a pri ktorej na niektorom zo zúčastnených vozidiel vrátane prepravovaných vecí alebo na inom majetku vznikne hmotná škoda zrejme prevyšujúca jedenapolnásobok väčšej škody podľa .

29. Pre posúdenie dôvodnosti nároku žalobcu v zmysle citovaného ustanovenia § X2 ods. X písm. e) Zákona o povinnom zmluvnom poistení bolo potrebné v súdenej veci v prvom rade zistiť, či predmetná poistná udalosť bola v zmysle § 64 ods. X písm. d) Zákona o cestnej premávke dopravnou nehodou a či bola splnená povinnosť účastníkom dopravnej nehody dopravnú nehodu nahlásiť policajtovi.

30. Vykonaným dokazovaním pred súdom prvej inštancie bolo preukázané, že starosta obce W.. I. B., po tom ako sa dozvedel, že na majetku obce došlo ku škode v dôsledku predmetnej poistenej udalosti, kontaktoval políciu. Pretože v čase vzniku škodovej udalosti starosta obce nevedel odhadnúť výšku škody (v materiáloch obce sa nenašli žiadne údaje o soche Drevorubača, túto sochu obec účtovne neevidovala), po konzultácii s príslušníkom policajného zboru (policajtom) C.. I. O. (ktorý bol referentom s územnou a objektovou zodpovednosťou Obvodného oddelenia PZ Pohorelá v čase poistnej udalosti), dospeli k záveru, že uvedenú udalosť nemusia oznamovať polícií a rovnako sa zhodli na tom, že uvedená udalosť napĺňa znaky skutkovej podstaty škodovej udalosti. Skutočnosť, že uvedená socha je kultúrnou pamiatkou, bola oznámená až prostredníctvom Pamiatkového úradu SR, Bratislava, a to až po jej poškodení uvedenou škodovou udalosťou.

3X. V danom prípade bolo preukázané, že predmetná poistná udalosť v čase jej vzniku podľa dostupných informácií zo strany starostu obce W.. B. bola aj policajtom C.. O. vyhodnotená ako škodová udalosť, teda ju nebolo potrebné osobitne ohlasovať.

32. Pokiaľ sám starosta Obce Polomka (na majetku ktorej vznikla škoda)W.. B. nevedel určiť výšku škody a túto výšku škody nemohol ustáliť žalovaný ako škodca, pričom bolo preukázané, že celá vec bola konzultovaná s policajtom, nemožno pripísať na ťarchu žalovaného, že predmetná poistná udalosť nebola hlásená ako dopravná nehoda. Že uvedená socha je kultúrnou pamiatkou, a teda, že škoda môže byť vyššia ako jedenapolnásobok väčšej škody podľa , sa Obec Polomka dozvedela až oveľa neskôr.

33. Žalovaný si splnil všetky povinnosti škodcu pri poistnej udalosti, teda oznámil poškodenému, že došlo z jeho strany k poškodeniu predmetnej sochy, vyčkal na mieste do príchodu starostu poškodenej Obce Polomka a spoločne celú škodovú udalosť riešili podľa podmienok a v tom čase dostupných informácií o výške škody. Až neskôr Pamiatkový úrad SR, Bratislava, oznámil Obci Polomka, že predmetná socha je kultúrnou pamiatkou, a výška škody bola vyčíslená až dodatočne na sumu 28 743,60 Eur.

34. Vzhľadom na to, že odvolací súd v napadnutom rozsudku nezistil žiadne pochybenie, rozsudok súdu prvej inštancie podľa ods. X, 2 ako vecne správny potvrdil, a to v celom rozsahu, teda aj vo výroku o trovách prvostupňového konania, ktorý bol odôvodnený plným úspechom žalovaného v konaní.

35. Žalovaný bol v odvolacom konaní v celom rozsahu úspešný, preto mu odvolací súd podľa ods. X s použitím ods. X a ods. X priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu X00%. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne podľa súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

36. Toto rozhodnutie prijal senátu odvolacieho súdu pomerom hlasov členov senátu 3 : 0 (, veta druhá ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).