Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_63Cb-382-2015.pdf
PDF · 103.31 KB
Case nature
Area
Subarea
63Cb/382/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Banská Bystrica v konaní pred samosudkyňou JUDr. Katarínou Holečkovou v právnej veci žalobcu KOMUNÁLNA poisťovňa, a. s., Vienna Insurance Group, so sídlom Štefánikova 17, 811 05 Bratislava, IČO: 31 595 545, právne zast. Advokátska kancelária Miroslav Maďar s. r. o., so sídlom Robotnícka 6, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 858 299, proti žalovanému C.. C. V., E. B., L.. XX. XX. XXXX, W.: XX XXX XXX, P. J. S. D. C. E. D. G. Ľ. XXX, XXX XX Ľ., právne zast. JUDr. Peter Šramko, advokát, so sídlom Moyzesova 12, 977 01 Brezno, o zaplatenie 28.743,60 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd žalobu zamieta.
Súd priznáva žalovanému nárok voči žalobcovi na náhradu trov konania vo výške 100 % voči žalovanému.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobným návrhom doručeným súdu dňa 18. 09. 2015 domáhal voči žalovanému náhrady poistného plnenia v sume 28 743,60 Eur s príslušenstvom. Svoj nárok odôvodnil tým, že žalobca so žalovaným mali uzavretú poistnú zmluvu č. 6808291098 o povinnom zmluvnom poistení motorového vozidla žalobcu, evidenčné číslo J. s účinnosťou od 02. 07. 2010. Obec Polomka si dňa 21. 09. 2012 uplatnila nárok na náhradu škody z povinného zmluvného poistenia motorového vozidla, ktoré patrilo žalovanému. Poistiteľ, t. j. žalobca vyplatil subjektu obec Polomka dňa 12. 08. 2013 sumu 28 743,60 Eur. Dňa 29. 10. 2013 žalobca vyzval žalovaného na náhradu poistného plnenia v tejto výške, ktorú za neho vyplatil, v ktorom si uplatnil svoj nárok v súlade s ustanovením § 12 ods. 2 písm. f) Zákona číslo 381/2001 Z. z., z dôvodu neohlásenia tejto udalosti polícií. Dňa 13. 01. 2016 žalobca upravil svoj nárok voči žalovanému podľa ustanovenia § 12 ods. 1 písm. e) Zákona číslo 381/2001 Z. z., keďže žalovaný bol i poistníkom aj poisteným v zmysle uzavretej zmluvy č. 6808291098. Keďže žalovaný uvedenú škodu žalobcovi nenahradil, obrátil sa svojim nárokom na súd, kedy okrem dlžnej istiny požadoval i 5,25 % ročný úrok z dlžnej istiny od 12. 12. 2013 až do zaplatenia a v prípade úspechu aj náhradu trov konania. K žalobnému návrhu žalobca pripojil - Uplatnenie nároku na náhradu škody, spis poistnej udalosti, list zo dňa 29. 10. 2013.
2. Súd zistil z listinného dôkazu Uplatnenie nároku na náhradu škody, že tento nárok si uplatnila poškodená obec Polomka dňa 12. 09. 2012 a nie 21. 09. 2012 z dôvodu poškodenia pomníka Štrajku drevorubačov, rok 1936 - kultúrna pamiatka ev. pod. č. XXX, ktorá vec nebola poistená, z ktorého dôvodu si poškodená obec tento nárok neuplatňovala voči inej poisťovni. K vzniku škody došlo dňom 16. 06. 2012, na ulici M. Č.. XX, Polomka, ku ktorej došlo tak, že vodič prišiel autom pred kultúrny dom, vozidlo odstavil medzi schodmi a sochou. Pri spätnom nastúpení do vozidla zaradil spiatočku a svojim ťažným zariadením (guľou) narazil do spodnej časti podstavca sochy. Nárazom sa podstavec podal, socha padla a rozbila sa na kusy. Rovnako z tohto listinného dôkazu vyplýva nákres situácie v čase škody a rovnako
z neho vyplýva, že škoda nebola šetrená políciou, ale bola jej oznámená. Vinníkom dopravnej nehody bol žalovaný. Zo spisu poistnej udalosti súd zistil, že nehoda bola hlásená dňa 04. 07. 2012, pričom škoda bola žalobcom vyplatená 12. 08. 2013. Rovnako listom žalobcu adresovaného žalovanému zo dňa 29. 10. 2013 si nárok žalobca uplatnil voči žalovanému v zmysle uzavretej poistnej zmluvy z titulu poistnej udalosti XXXXXXXXXX zo dňa 16. 06. 2012 vo výške 28 743,60 Eur, z dôvodu jeho porušenia povinnosti ohlásiť dopravnú nehodu polícií podľa § 12 ods. 2 písm. f) Zákona č. 381/2001 Z. z., ktorú požadoval žalobca uhradiť od žalovaného do 15 dní od doručenia zásielky. Túto si žalovaný nevyzdvihol v odbernej lehote. Rovnako žalobca doložil do súdneho spisu i Poistnú zmluvu uzavretú medzi stranami sporu dňa 02. 07. 2010. Túto uzavrel žalovaný ako podnikateľ a stal sa i v zmysle zmluvy poistníkom i poistenou osobou.
3. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe doručenom súdu dňa 01. 12. 2015 poukázal, že žalobca si uplatnil nárok voči nemu nesprávne a tento prípadne si mal uplatniť podľa § 12 ods. 1 písm. e) Zákona o povinnom zmluvnom poistení z dôvodu, že ako účastník dopravnej nehody neohlásil dopravnú nehodu podľa osobitného predpisu. Týmto predpisom má byť zákon 8/2009 Z. z. o cestnej premávke. V súlade s ustanovením § 66 ods. 2 písm. a) tohto zákona, je účastník dopravnej nehody povinný ohlásiť dopravnú nehodu policajtovi. Zákona pritom nedefinuje osobu policajta, ani to, ktorému policajnému orgánu by mal účastník nehody ohlásiť dopravnú nehodu. To znamená, že môže ohlásiť ktorémukoľvek policajtovi v činnej službe. Zo samotného uplatnenia nároku na náhradu škody vyplýva, že táto poistná udalosť bola ohlásená na OO PZ Pohorelá, čo žalobca popiera, pričom na svoje tvrdenia nepredložil žiaden dôkaz. Má za to, že ako účastník nehody si splnil všetky povinnosti vyplývajúcemu zo zákona, t. j. ohlásil nehodu policajtovi, ohlásil spôsobenie škody vlastníkovi veci na mieste nehody, vyčkal na príchod vlastníka, oznámil mu všetky údaje o povinnom zmluvnom poistení svojho vozidla. Po ohlásení dopravnej nehody na OO PZ Pohorelá na miesto došla motorizovaná hliadka, pričom žalovaný nemohol ovplyvniť postup polície v danom prípade. Na svoje tvrdenia žiadal výsluch W.. I. B., starostu obce Polomka, dotazovať OO PZ Pohorelá, či táto nehoda bola ohlásená a po vykonanom dokazovaní žalobu zamietnuť.
4. Na základe tohto podania žalovaného žalobca v podaní doručenom súdu dňa 13. 01. 2016 si uplatnil tento nárok voči žalovanému v zmysle ustanovenia § 12 ods. 1 písm. e) Zákona č. 381/2001 Z. z.. V tomto podaní ďalej poukázal na ustanovenia § 64 ods. 1 písm. d) Zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke, ktorý definuje, že dopravná nehoda je udalosť v cestnej premávke, ktorá sa stane v priamej súvislosti s premávkou vozidla a pri ktorej na niektorom zo zúčastnených vozidiel, vrátane prepravovaných vecí alebo na inom majetku vznikne hmotná škoda zrejme prevyšujúca 1,5 násobok väčšej škody podľa Trestného zákona. Podľa § 66 ods. 1 písm. a) platí, že účastník dopravnej nehody je povinný ohlásiť dopravnú nehodu policajtovi. Tvrdil, že polícia SR nemá žiaden záznam zo dňa 16. 06. 2012 v knihe hovorov zaznamenaný, pričom riaditeľ polície sa rozprával s vtedy slúžiacim príslušníkom, ktorý ho informoval, že starosta volal a informatívne sa pýtal, či musí byť v tomto prípade, keď dôjde k nárazu vozidla do sochy, privolaná polícia. Policajt mu oznámil, že ak vinník si priznal vinu, aby podpísal tlačivo o dopravnej nehode a ak škoda nie je veľká, tak polícia nemusí byť privolaná. Mal za to, že v prípade privolania polície by vodičovi bola jednoznačne udelená pokuta. K svojmu podaniu žalobca pripojil Expertnú správu o zodpovednostnej škode z povinného zmluvného poistenia motorového vozidla evidenčné číslo J., zo dňa 28. 01. 2013, vypracovanú spoločnosťou INSERVIS Slovakia s. r. o., bez vykonania ohliadky. V zmysle tejto správy výšku škodu určili na 23 000 - 25 000,- Eur bez DPH. V správe ďalej uviedli, že obec Polomka si nechala akademickým sochárom I. V. z Vlkanovej vypracovať rozpočet na reštaurovanie poškodenej sochy drevorubača v Polomke, ktorý následne odhadol výšku škody uvedenú v tomto posudku.
5. Zo svedeckej výpovede starostu obce Polomka, W.. I. B. na pojednávaní uskutočnenom dňa 18. 05. 2017 súd zistil, že dňa 16. 06. 2012 sa na základe telefonátu pani Ď. - kultúrnej referentky - dozvedel o poškodení sochy pred kultúrnym domom. Rovnako mu túto skutočnosť oznámil i žalovaný. Súčasne potvrdil, že poškodenie obecného majetku nahlásil na policajný zbor do Pohorelej. Z tohto dôvodu oznámil žalovanému, že na políciu nemusí telefonovať. Rovnako mu oznámil, že polícia ho informovala o tom, že nie je potrebné riešiť túto udalosť políciou, keďže je známy vinník. Súdu potvrdil, že v čase poškodenia uvedenej sochy mu nebola známa jej hodnota a teda nevedel ani určiť rozsah tohto poškodenia. Socha sa nachádzala na podstavci pred kultúrnym domom, ku ktorému vedie len prístupová komunikácia pre zásobovanie, resp. dovoz aparatúry, občerstvenia, reklamných pútačov, široká zhruba 6 metrov a 3 metre od budovy. Súdu potvrdil, že v čase tejto udalosti nemal vedomosť o nejakej významnej historickej hodnote tejto sochy. Rovnako v podaní zo dňa 19. 01. 2018 sa tento
svedok, ako starosta obce, vyjadril písomne tak,“ že miesto, kde došlo v čase 16. 06. 2012 ku škodovej udalosti, je vedené na LV XXX pod č. T. - Q. XXXX - druh pozemku XX - zastavané plochy a nádvoria. Táto spevnená plocha slúžila a slúži len pre obsluhu kultúrneho domu, t. j. dovoz, odvoz, ozvučovacej aparatúry, rôznych pútačov za účelom zabezpečenia kultúrnych podujatí a nejedná sa o miestnu ani účelovú komunikáciu. V materiáloch obce sa nenašli žiadne údaje o soche Drevorubača, túto sochu obec účtovne neevidovala a v čase škodovej udalosti nám jej hodnota nebola známa. Skutočnosť, že uvedená socha je kultúrnou pamiatkou sa následne dozvedeli prostredníctvom Pamiatkového úradu SR, Bratislava, ale až po jej poškodení uvedenou škodovou udalosťou.“ Na svoje tvrdenia o mieste, kde došlo k poistnej udalosti predložil i časť katastrálnej mapy.
6. Na základe tejto výpovede žalovaný tvrdil, že uvedená udalosť bola nahlásená polícií a to prostredníctvom starostu obce Polomka. Svedeckou výpoveďou teda boli vyvrátené tvrdenia o tom, že účastník tejto udalosti nenahlásil udalosť policajtovi. K výške škody, ktorá musela byť zrejmá účastníkovi poistnej udalosti a mala prevyšovať 1,5 násobok väčšej škody v zmysle ustanovení Trestného zákona, opätovne poukázal na výpoveď svedka, že ani samotný poškodený nepoznal hodnotu tejto sochy a teda v čase škodnej udalosti nemohol teda ani žalovaný objektívne vedieť, že hmotná škoda zrejme prevýši 1,5 násobok väčšej škody podľa Trestného zákona. Rovnako namietal, či uvedená udalosť je dopravnou nehodou v cestnej premávke, ktorú podmienku žiadal, aby bola preukázaná. V prípade, že sa táto podmienka nepreukáže, nevznikla žalovanému ani povinnosť oznámiť túto skutočnosť, resp. poistnú udalosť polícií. Samotný žalovaný sa pri svojom výsluchu vyjadril v tom smere, že v čase poškodenia sochy nemal vedomosť o prevýšení škody na majetku obce viac ako 3 000,- Eur, a v dôsledku nahlásenia tejto udalosti OO PZ Pohorelá starostom obce Polomka, opätovne túto udalosť policajnému zboru nenahlasoval.
7. OR PZ v Brezne, odbor poriadkovej polície, Obvodné oddelenie PZ v Pohorelej, podaním doručeným súdu dňa 24. 05. 2017, súdu oznámil, že dňa 16. 06. 2012 v obci Polomka vykonával dennú stálu službu na Obvodnom oddelení policajného zboru v Pohorelej I. O.. V tomto podaní major G.. E. J., rovnako oznámil, že neevidujú žiaden písomný záznam z roku 2012 o telefonickom oznámení starostom obce Polomka W.. I. B. o škodovej udalosti v obci Polomka, ktorú mal zaviniť žalovaný. Vo veci týkajúcej sa určenia typu plochy, resp. komunikácie, ktorá sa nachádzala pred alebo okolo sochy Drevorubača v obci Polomka, sa mal súd obrátiť na kompetentný orgán.
8. Na pojednávaní uskutočnenom dňa 18. 12. 2017 tunajší súd vypočul C.. I. O., ktorý bol referentom s územnom a objektovou zodpovednosťou Obvodného oddelenia PZ Pohorelá v čase poistnej udalosti. Súdu uviedol, že dňa 16. 06. 2012 bol víkend, kedy vykonával stálu službu na Obvodnom oddelení policajného zboru v Pohorelej a kedy obdržal i telefonát od starostu obce Polomka, ohľadne tej skutočnosti, že došlo osobným motorovým vozidlom žalovaného k poškodeniu betónovej sochy a kedy mu aj vysvetlil, aké znaky musí napĺňať škodová udalosť, resp. dopravná nehoda. Súdu potvrdil, že starosta sa nevedel vyjadriť k výške škody, či je nad 3 990,- Eur, pričom i v prípade takejto škody by musel privolať z operačného strediska kolegu, ktorý má na starosti dopravné nehody, o jej zadokumentovanie. V rámci poskytnutia týchto informácií starostom obce spoločne dospeli k záveru, že uvedenú udalosť nemusia oznamovať polícií a rovnako sa zhodli na tom, že uvedená udalosť napĺňa znaky skutkovej podstaty škodovej udalosti. Rovnako v prípade jeho hlásenia kolegovi, ktorý má na starosti dopravnú nehody musí riadne vysvetliť, na základe čoho žiada, aby išiel na miesto udalosti. Všetkým im bolo známe, že ide len o betónovú sochu, z ktorého dôvodu mali za to, že škoda nebude taká vysoká a túto v prípade konkrétnej udalosti zistil následne až znalec. Zotrval však na svojej výpovedi, že všetky zainteresované strany v danom prípade a v danom čase sa priklonili k tomu, že sa jedná len o škodovú udalosť.
9. OR PZ v Brezne na dotaz právneho zástupcu žalovaného odkázalo ohľadne veci týkajúcej sa určenia charakteru priestranstva, kde došlo k poškodeniu sochy Drevorubača na správcu miestnych a účelových komunikácií v obci, čo je obec Polomka. Žalovaný na základe toho predložil už spomínané písomné vyjadrenie starostu obce zo dňa 19. 01. 2018.
10. Žalobca na pojednávaní dňa 12. 03. 2018 poukázal na to, že uvedené miesto, kde došlo k udalosti, je vedené na liste vlastníctva č. XXX, ako parcela registra Q. pod č. XXXX, druh pozemku XX, zastavené plochy a nádvoria. Ďalej Obec poukázala, že ide o spevnenú plochu, ktorá slúži pre obsluhu kultúrneho domu a tento dôkaz považoval žalobca zo strany obce za tendenčný, keďže v ňom popierala , že sa
nejedná o miestnu, ani účelovú komunikáciu. Žalobca mal za to, že sa jedná o účelovú komunikáciu, ktorý záver preukazoval tým, že na liste vlastníctva je v legende uvedený spôsob využívania uvedeného pozemku kódom XX s poukazom na ustanovenia vyhlášky č. 35/1984 Z. z., ktorou sa vykonáva cestný zákon, a to na § 22. Z tohto dôvodu zotrval na tom, že uvedená udalosť je dopravnou nehodou. Rovnako žalovaný zotrval na tom, že podľa všetkých dôkazov, ktoré predložil v konaní má za to, že uvedená udalosť mala charakter škodovej udalosti, z ktorého dôvodu žalovaný nebol povinný nahlásiť uvedenú poistnú udalosť policajtom a teda nedošlo k porušeniu jeho povinnosti v zmysle uzavretej poistnej zmluvy a nárok uplatňovaný žalobcom voči nemu je preto nedôvodný.
Podľa § 12 ods. 1 písm. e) Zákona číslo 381/2001 Z. z., poisťovateľ má proti poistníkovi nárok na náhradu poistného plnenia alebo jeho časti, ktoré za neho vyplatil z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla, ak porušil povinnosť ohlásiť dopravnú nehodu podľa osobitného predpisu, ktorá je poistnou udalosťou.
Podľa § 64 ods. 1, 2, 3 Zákona číslo 8/2009 Z. z. O cestnej premávke, dopravná nehoda je udalosť v cestnej premávke, ktorá sa stane v priamej súvislosti s premávkou vozidla a pri ktorej a) sa usmrtí alebo zraní osoba,
b) sa poškodí cesta alebo všeobecne prospešné zariadenie,
c) uniknú nebezpečné veci 24) alebo
d) na niektorom zo zúčastnených vozidiel vrátane prepravovaných vecí alebo na inom majetku vznikne hmotná škoda zrejme prevyšujúca jedenapolnásobok väčšej škody podľa Trestného zákona. 31)
(2) Za dopravnú nehodu sa považuje aj škodová udalosť podľa odseku 3, ak a) nie je splnená niektorá z povinností podľa § 66 ods. 6,
b) je vodič zúčastneného vozidla pod vplyvom alkoholu alebo inej návykovej látky alebo sa odmietol podrobiť vyšetreniu na zistenie ich požitia alebo
c) sa účastníci škodovej udalosti nedohodli na jej zavinení.
(3) Ostatné udalosti v cestnej premávke, pri ktorých vznikla škoda v priamej súvislosti s premávkou vozidla, sa na účely tohto zákona nepovažujú za dopravnú nehodu. Takéto udalosti sú škodovou udalosťou.
Podľa § 66 ods. 5, 6 Zákona číslo 8/2009 Z. z., účastník škodovej udalosti je osoba, ktorá sa priamo aktívne alebo pasívne zúčastnila na škodovej udalosti.
Účastník škodovej udalosti je povinný bezodkladne zastaviť vozidlo, preukázať svoju totožnosť inému účastníkovi škodovej udalosti, poskytnúť údaje o poistení vozidla, vyplniť a podpísať tlačivo zavedené na zabezpečenie náhrady vzniknutej škody podľa osobitného predpisu, 31a) zdržať sa požitia alkoholu alebo inej návykovej látky a urobiť vhodné opatrenia, aby nebola ohrozená bezpečnosť alebo plynulosť cestnej premávky. Ak účastník škodovej udalosti spôsobil hmotnú škodu osobe, ktorá nie je účastníkom škodovej udalosti, je povinný o tom túto osobu bezodkladne upovedomiť a vyplniť s ňou a podpísať tlačivo zavedené na zabezpečenie náhrady vzniknutej škody podľa osobitného predpisu.
Podľa § 1, 2 ods. 1 Zákona číslo 8/2009 Z. z., tento zákon upravuje pravidlá cestnej premávky, práva a povinnosti osôb v súvislosti s cestnou premávkou, pôsobnosť orgánov verejnej správy na úseku organizácie riadenia cestnej premávky, vedenie vozidiel, evidenciu vozidiel a správne delikty za porušenie tohto zákona.
Cestnou premávkou na účely tohto zákona sa rozumie užívanie diaľnic, ciest, miestnych komunikácií a účelových komunikácií 1) (ďalej len "cesta") vodičmi vozidiel a chodcami.
11. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že nárok žalobcu nie je dôvodný a preto ho zamietol. Súd svoje rozhodnutie odôvodňuje nasledovne.
12. Medzi stranami nebola sporná skutočnosť, že žalovaný uzavrel so žalobcom poistnú zmluvu č. 6808291098 dňa 02. 07. 2010 o povinnom zmluvnom poistení motorového vozidla, evidenčné číslo J.. Rovnako v konaní nebolo spornou skutočnosťou, že dňa 16. 06. 2012 došlo k poistnej udalosti, na základe ktorej žalobca, z dôvodu uplatneného nároku na náhradu škody zo strany poškodenej obce Polomka, vyplatil tomuto subjektu sumu 28 743,60 Eur z titulu poškodenej sochy Drevorubača, ktorú spôsobil žalovaný. Spornou skutočnosťou medzi stranami sporu bola povaha tejto udalosti a to, či napĺňa znaky dopravnej nehody, resp. škodovej udalosti podľa Zákona o cestnej premávke č. 8/2009 Z. z.. Podľa § 1 tohto zákona, tento upravuje pravidlá cestnej premávky, práva a povinností osôb v súvislosti s cestnou premávkou, pôsobnosť orgánov verejnej správy na úseku organizácie riadenia cestnej premávky, vedenie vozidiel, evidenciu vozidiel a správne delikty za porušenie tohto zákona. Cestnou premávkou podľa § 2 ods. 1 tohto zákona sa rozumie užívanie diaľnic, ciest, miestnych komunikácií a účelových komunikácií (ďalej len cesta) vodičmi vozidiel a chodcami. Žalobca tvrdil, že uvedené miesto, kde došlo k poistnej udalosti, je účelovou komunikáciou podľa tohto zákona, keďže podľa vyjadrenia starostu obce Polomka bola spevnenou plochou slúžiacou pre obsluhu kultúrneho domu (odvoz, dovoz ozvučovacej aparatúry, pútačov). Súčasne sa ale starosta obce vyjadril v tom smere, že sa nejedná o miestnu, ani účelovú komunikáciu. Žalovaný preto namietal, že ide len o škodovú udalosť podľa § 64 ods. 3 Zákona 8/2009 Z. z.. Potom v spojitosti s ustanovením § 12 ods. 1 písm. e) Zákona číslo 381/2001 Z. z., neporušil povinnosť danú týmto zákonom (§ 66 ods. 2 bod a) Zákona 8/2009 Z. z.) a preto i poisťovateľ v súlade s ustanovením § 12, nemá nárok voči poistníkovi na náhradu poistného plnenia, ktorý nárok požaduje od žalovaného uhradiť.
13. Súd k zisteniu povahy udalosti vykonal dokazovanie predložením listinných dôkazov, ako je Uplatnenie nároku na náhradu škody poškodenou obcou zo dňa 12. 09. 2012, spisovým materiálom poistnej udalosti, výsluchom starostu obce Polomka W.. I. B. a jeho písomným vyjadrením zo dňa 19. 01. 2018 ,výsluchom svedka I. O., Expertnou správou o zodpovednosti za škodu z povinného zmluvného poistenia vypracovanej spoločnosťou INSERVIS Slovakia s. r. o., na žiadosť žalobcu, z ktorých súd mal za to, že v danom prípade možno túto udalosť vyhodnotiť ako škodovú udalosť. Súd pritom vychádzal z tej skutočnosti, že uvedené miesto, kde došlo dňa 16. 06. 2012 k škodovej udalosti a ktoré je vedené na LV XXX pod č. T. - Q. XXXX, druh pozemku XX, zastavané plochy a nádvoria, je spevnenou plochou, slúžiacou pre obsluhu kultúrneho domu, pričom ide o priestranstvo, k charakteru, ktorého sa mal podľa OR PZ vyjadriť správca miestnych a účelových komunikácií, t. j. obec Polomka. Tá vo svojom podaní zo dňa 19. 01. 2018 sa vyjadrila, že sa nejedná o miestnu ani účelovú komunikáciu. Súd tvrdenia žalobcu o tom, že na LV je uvedený spôsob využívania tohto pozemku pod kódom XX nepovažoval za relevantné, keďže mal za to, že v súlade s ustanovením § 64 Zákona o cestnej premávke nešlo o udalosť v cestnej premávke, ktorá sa stala v priamej súvislosti s premávkou vozidla, pri ktorej došlo ku škode na majetku obce. Z tohto dôvodu potom nie je smerodajná ani výška hmotnej škody, ktorá v prípade dopravnej nehody prevyšujúcej 1,5 násobok väčšej škody podľa Trestného zákona, by mala byť dôvodom a i povinnosťou žalovaného privolať políciu podľa § 66 ods. 2 písm. a) . V tejto súvislosti súd poukazuje i na výsluch svedka pána O., ktorý na základe oznámenia poškodeného a podľa objasnenia ním uvádzaných skutočností, rovnako neposúdil danú udalosť ako dopravnú nehodu. Uvedený svedok poznal predmetnú sochu, jednalo sa o betónovú sochu, ktorej poškodenie nemal za škodu, ktorá by mohla prevyšovať 1,5 násobok väčšej škody podľa predpisov Trestného zákona. Aj na základe tohto vyrozumenia príslušníka OO PZ, strany v konaní postupovali tak, akoby došlo len ku škodovej udalosti, tak ako to má na mysli ustanovenie § 66 ods. 5, 6 a na základe uvedených skutočností potom si poškodená strana - Obec Polomka uplatnila svoj nárok voči žalobcovi z dôvodu uzavretia poistnej zmluvy o povinnom zmluvnom poistení motorového vozidla uzavretej so žalovaným. Súd preto na základe vyššie uvádzaných skutočností mal za to, že žalobcovi z tohto dôvodu nevznikol nárok podľa § 12 ods. 1 písm. e) Zákona č. 381/2001 Z. z., pre neohlásenie poistnej udalosti policajtovi, keďže súd vzhľadom na charakter udalosti vyhodnotil, že túto povinnosť žalovaný v zmysle zákona o cestnej premávke ani nemal. Súd preto žalobu zamietol.
14. O trovách konania tunajší súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovanému, ktorý mal plný úspech vo veci priznal nárok na náhradu trov konania voči vo výške 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd postupom podľa § 262 ods. 2 CSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu j e prípustné odvolanie do 15 dní od doručenia jeho písomného vyhotovenia vo vyhotovení dvojmo alebo ústne do zápisnice prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici.
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.