Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_27Co-26-2022.pdf
PDF · 88.6 KB
No categories available
27Co/26/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Martiny Trnavskej a sudkýň JUDr. Ľubice Bajzovej a JUDr. Aleny Záhumenskej v spore žalobcu C. proti žalovanej W., zastúpenej R., o vydanie bezdôvodného obohatenia, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 25. júna 2021, č. k. 27C/59/2019-61, takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žalovanej p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Rozsudkom zo dňa 25. júna 2021 č. k. 27C/59/2019-61 súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal uloženia povinnosti žalovanej zaplatiť mu 25.000,- Eur z dôvodu, že na bankový účet žalovanej boli bez právneho dôvodu prevedené z jeho účtov peňažné prostriedky v sume 10.000,- Eur a 15.000,- Eur. Súd prvej inštancie tvrdený nárok žalobcu posúdil ako vydanie bezdôvodného obohatenia titulom plnenia bez právneho dôvodu v zmysle § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Súd prvej inštancie zistil, že z vkladového účtu žalobcu bola na bežný účet žalovanej dňa 11.11.2011 poukázaná suma 10.000,58 Eur a dňa 15.11.2011 suma 15.000,- Eur. Tvrdenia žalobcu, že uvedené prevody finančných prostriedkov mali byť uskutočnené v pobočke banky za prítomnosti dcéry sporových strán C.. C. G. a po predložení platobnej karty žalovanej neboli preukázané. Podľa potvrdenia F., ktoré predložil samotný žalobca (č.l. 4) dcéra nemala od 20.07.2009 a teda ani v čase vykonania uvedených prevodov k účtom žalobcu dispozičné oprávnenie. Rovnako nebolo v konaní preukázané, že by sa prijatím poukázaných peňažných prostriedkov žalovaná obohatila bez právneho dôvodu na úkor majetkovej sféry žalobcu. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že bežný účet žalovanej bol platobným miestom na splnenie povinnosti žalobcu vydať dcére peňažné plnenie v sume 30.276,- Eur (nakoľko dcéra nemala zriadený vlastný bankový účet v Slovenskej republike), ktoré patrilo dcére titulom investovaných prostriedkov a výnosov z podielových listov, ktoré zakúpila na základe komisionárskej zmluvy č. W o obstaraní kúpy podielového listu zo dňa 02.11.2005, a ktoré boli dcére zaslané správcovskou spoločnosťou dňa 04.11.2010 a poukázané na sporožírový (bežný) účet žalobcu dňa 05.11.2010, čo bolo preukázané z potvrdenia F. zo dňa 19.02.2016 a ktorá povinnosť bola žalobcovi uložená platobným rozkazom Okresného súdu Trenčín zo dňa 07.11.2011 sp. zn. 54Ro/1385/2011. Z kúpnej zmluvy zo dňa 24.11.2011 uzavretej medzi žalobcom a dcérou žalobcu mal súd prvej inštancie preukázané, že žalobca uznal existenciu dlhu voči dcére v celkovej výške 30.276,- Eur spolu s príslušenstvom, ako aj skutočnosť, že dňa 11.11.2011 žalobca uhradil dcére sporových strán sumu 10.000,58 Eur a dňa 15.11.2011 sumu 15.000,- Eur. Došlo k tomu potom, ako v konaní sp. zn. 54Ro/1385/2011 bol vydaný platobný rozkaz, proti ktorému žalobca odpor nepodal, ale hneď po jeho doručení dňa 11.11.2011 vykonal prvú čiastočnú úhradu dlhu v sume 10.000,58 eur a následne dňa 15.11.2011 uhradil ďalšiu časť dlhu v sume 15.000,- Eur na účet žalovanej. Zvyšná časť tohto záväzku
žalobcu voči C.. C. G. bola vyrovnaná zápočtom so záväzkom C.. C. G. voči žalobcovi na vyplatenie kúpnej ceny 6.447,36 Eur za garáž a pozemok na základe predmetnej kúpnej zmluvy. Skutočnosť, že účet žalovanej bol platobným miestom vyplýva z toho, že C.. C. G. písomne dňa 23.11.2005 splnomocnila žalovanú na preberanie akýchkoľvek finančných prostriedkov, ako aj z čestného prehlásenia C.. C. G. zo dňa 27.06.2016. Z uvedených skutočností, keď žalobca svoj dlh voči dcére postupne uhradil, možno vyvodiť záver, že si bol vedomý oprávnenosti nároku dcéry voči nemu na vydanie bezdôvodného obohatenia v sume 30.276,- Eur. Súd prvej inštancie konštatoval, že žalobca nepreukázal, že žalovaná sa na jeho úkor bezdôvodne obohatila, preto žalobu ako nedôvodnú zamietol. Na záver uviedol, že keďže vznik práva žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia nebol preukázaný, tak sa z dôvodu procesnej ekonómie nezoberal námietkou premlčania práva vznesenou žalovanou. O trovách konania rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku tak, že žalovaná má proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
2. Proti tomuto rozsudku podal žalobca včas odvolanie. Navrhol, aby odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvej inštancie a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Namietal, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Vynesený rozsudok podľa neho cit. „obsahuje fakty, ktoré nie sú v súlade so skutočnosťou a má snahu obhajovať zločineckú justičnú činnosť pracovníkov OS, ako aj pracovníkov D. P.“. V doplnení odvolania na výzvu súdu prvej inštancie uviedol, že cit. „sú uvádzané skutočnosti, ktoré sú v príkrom rozpore s písomnými dokumentami: 2xA4 ASSET Management, 3xA4 Potvrdenia F. Vydané uznesenie č.p. 54Ro/1385/2011 bolo vydané v rozpore s § 49a Občianskeho zákonníka a jedná sa o neplatný právny úkon od samého začiatku.“
3. Žalovaná navrhla napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť a priznať jej nárok na náhradu trov odvolacieho konania a k odvolaniu uviedla, že žalobca v ňom opakovane bez vecných námietok k napadnutému rozhodnutiu výlučne verbálne atakuje sudcov a orgány činné v trestnom konaní s tým, že vyjadruje nevôľu opakovane uhrádzať súdne trovy. Je však podľa nej namieste skonštatovať, že po opakovaných podaniach civilných žalôb už žalobca mohol zistiť, aká je výška s tým súvisiacich trov konania (súdny poplatok, trovy právneho zastúpenia) a že je jeho procesnou zodpovednosťou tieto trovy nahradiť, čo ho odradí od podávania ďalších podaní.
4. Žalobca k vyjadreniu žalovanej uviedol, že cit. „dodané dokumenty k tejto žalobe jednoznačne zaznamenali, že moja dcéra C.. C. G., U. nemala vedený účet v F. v Y. od 20.07.2009.“ Zopakoval svoje žalobné tvrdenia a tvrdenia v odvolaní a jeho doplnení. Doplnil, že podvodnou činnosťou žalovanej mu vznikla majetková ujma v hodnote 25 000,- Eur, ktorú žiada nahradiť.
5. Žalovaná k vyjadreniu žalobcu uviedla, že žalobca opakovane iracionálne argumentuje skutočnosťami, ktoré s prejednávanou vecou nesúvisia a atakujú a krivo obviňujú ju, ich spoločnú dcéru a jej zástupkyňu. Poukázala, že medzi nimi nikdy nebolo sporné, či ich spoločná dcéra mala alebo nemala vedený vlastný účet v F.. Žalobca nikdy nerozporoval, že peňažné prostriedky dcéry boli pripísané na jeho účet žalobcu a tento ich svojej dcére odmietol dobrovoľne vydať. Z uvedeného dôvodu sa táto obrátila na súd a po vydaní platobného rozkazu pristúpil žalobca k dobrovoľnému splneniu svojho záväzku voči svojej dcére. Jej účet bol výlučne platobným miestom na splnenie povinnosti žalobcu voči spoločnej dcére, na ktorú povinnosť bol žalobca zaviazaný platobným rozkazom vydaným Okresným súdom Trenčín zo dňa 07.11.2011 č.k. 54Ro/1385/2011-22.
6. Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal v rozsahu a z dôvodov odvolania podľa §§ 379 a 380 Civilného sporového poriadku zákona č. 160/2015 Z.z. (ďalej len C.s.p.) bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 C.s.p. a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa 387 ods. 1, 2 C.s.p. ako vecne správny potvrdiť z týchto dôvodov:
7. Na základe preskúmania rozsudku odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie vo veci, dospel k správnym skutkovým záverom, ktoré majú oporu vo vykonaných dôkazoch a vec správne skutkovo i právne posúdil. Odvolací súd sa preto stotožňuje so skutkovými závermi, ako aj s právnym posúdením veci v odôvodnení rozsudku súdu prvej inštancie a podľa § 387 ods. 2 C.s.p. na ne poukazuje. Odvolací súd nesúhlasí iba s postupom súdu prvej inštancie, ktorý sa prednostne nezaoberal námietkou premlčania vznesenou žalovanou, a odôvodnením tohto jeho postupu v ods. 7.10 napadnutého rozsudku tak, že zaoberať sa ňou mu
neumožňovala procesná ekonómia. Platí opak a síce, že práve zásada hospodárnosti konania vedie konajúci súd k tomu, aby prednostne posúdil v konaní vznesenú námietku premlčania vzhľadom na to, že v prípade jej oprávnenosti takýto postup vedie k rýchlemu vydaniu rozhodnutia vo veci samej bez potreby vykonávania ďalších dôkazov (viď R 29/1983 a rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 1 Cdo 82/2009, 1 Cdo 43/2009, 2 Cdo 194/2011, 3 Cdo 231/2009, 3 Cdo 187/2013, 7 Cdo 305/2014). Súd prvej inštancie sa preto mal najskôr zaoberať vznesenou námietkou premlčania (najmä s ohľadom na prvý pohľad zrejmú skutočnosť, že predmetom sporu je skutkový stav z roku 2011 a žaloba bola podaná v roku 2019), a až v prípade zistenia jej nedôvodnosti sa zaoberať vecnou (hmotnoprávnou) stránkou uplatneného práva a vykonávať v jej prospech dôkazy. V tomto štádiu konania - v odvolacom konaní (keď už boli vykonané dôkazy vo veci a na ich základe bolo dané právne posúdenie veci a práva) práve zásada hospodárnosti (procesnej ekonómie) neumožňuje odvolaciemu súdu vykonávať právne posúdenie vznesenej námietky premlčania proti žalobcovmu nároku, pretože jej akékoľvek právne hodnotenie (či už je dôvodná alebo nedôvodná) by nemalo vplyv na vecnú správnosť zamietavého rozsudku súdu prvej inštancie a viedlo by len k zbytočnému odďaľovaniu rozhodnutia o odvolaní (viď napr. § 382 C.s.p.).
8. Odvolací súd poukazuje na v rozsudku súdu prvej inštancie konštatované zistenie, že žalobca sa už v minulosti domáhal proti žalovanej totožného nároku z toho istého dôvodu v konaniach vedených Okresným súdom Trenčín sp. zn 24C/93/2016 a 20C/24/2017. V konaní sp. zn. 24C/93/2016 žalobca vzal žalobu späť a súd prvej inštancie uznesením zo dňa 23.1l.2016 sp. zn. 24C/93/2016 konanie zastavil, vrátil žalobcovi súdny poplatok za žalobu a žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. V konaní sp. zn. 20C/24/2017 súd prvej inštancie o veci samej rozhodol rozsudkom zo dňa 03.07.2018 sp. zn. 20C/24/2017 rovnako ako v napadnutom rozsudku tak, že žalobu žalobcu proti žalovanej zamietol. Predtým, ako predmetný rozsudok nadobudol právoplatnosť, žalobca vzal žalobu späť. Konanie bolo uznesením odvolacieho súdu zastavené a rozsudok súdu prvej inštancie bol zrušený. Odvolací súd na tomto mieste konštatuje, že odôvodnenie napadnutého rozsudku je doslovne zhodné s odôvodnením spomínaného rozsudku zo dňa 03.07.2018 sp. zn. 20C/24/2017.
9. Odvolací súd sa stotožňuje s argumentáciou žalovanej vo vyjadrení k odvolaniu, že podané odvolanie žalobcu neobsahuje vecné námietky k napadnutému rozhodnutiu. Odvolaniu žalobcu chýba uvedenie vecných a zrozumiteľných dôvodov nesúhlasu s rozsudkom súdu prvej inštancie. K takto formulovanému odvolaniu nie je možné zaujať žiadnu relevantnú právnu argumentáciu.
10. Z námietky žalobcu, že rozsudok „obsahuje fakty, ktoré nie sú v súlade so skutočnosťou“ nie je možné dovodiť, ktoré „fakty“ to sú, aká je skutočnosť a najmä z akých dôkazov táto iná ako súdom zistená skutočnosť vyplýva. Ani z doplnenia odvolania žalobcu, že sú to „skutočnosti, ktoré sú v príkrom rozpore s písomnými dokumentami: 2xA4 ASSET Management, 3xA4 Potvrdenia F.“, nie je možné túto inú žalobcom tvrdenú skutočnosť určiť, najmä však nie je možné zistiť, ktoré dôkazy má žalobca na mysli. Z odvolania nie je zrejmé, o aké „dokumenty 2xA4 ASSET Management“ má podľa odvolania žalobcu ísť. Takéto dokumenty sa v spise nenachádzajú. Naopak odvolací súd konštatuje, že dokumentami F.., ktorými sú zrejme potvrdenie F. o zrušení vkladového účtu zo dňa 19.02.2016 (č.l. 2), potvrdenie F. zo dňa 19.02.2016 (č.l. 3) a potvrdenie F.. zo dňa 10.02.2016 (č.l. 4) sa súd prvej inštancie zaoberal a práve na ich základe zistil skutkový stav (viď doslovný prepis listín v ods. 5.2, 5.3.,5.4 odôvodnenia rozsudku). Tieto listiny nijako nevyvracajú súdom zistený skutkový stav. Uvedená námietka žalobcu je preto bez významu.
11. K tvrdeniu žalobcu obsiahnutom v jeho duplike, že „dodané dokumenty k tejto žalobe jednoznačne zaznamenali, že moja dcéra C.. C. G., U. nemala vedený účet v F. v Y. od 20.07.2009“ odvolací súd uvádza, že v celom odôvodnení rozsudku sa nenachádza zmienka o tom, že by dcéra strán sporu mala mať účet vedený v F.. Naopak v rozsudku sa uvádza, že dcéra strán sporu nemala zriadený vlastný bankový účet v Slovenskej republike, čo bolo práve dôvodom, že jej patriace finančné prostriedky boli prevedené z účtu žalobcu (na ktorý boli pôvodne vyplatené správcovskou spoločnosťou) na účet žalovanej, ktorú dcéra strán sporu preukázateľne (plná moc zo dňa 23.11.2005 a čestné prehlásenie C.. C. G. zo dňa 27.06.2016) splnomocnila na preberanie akýchkoľvek finančných prostriedkov adresovaných na jej meno. Uvedená námietka žalobcu je preto bez významu. Vo vzťahu k ostatným námietkam uvádzaným nie v odvolaní, ale v duplike, odvolací súd poukazuje na správne odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie.
12. K námietke žalobcu, že „uznesenie č.p. 54Ro/1385/2011 (zrejme platobný rozkaz-pozn. odvolacieho súdu) bolo vydané v rozpore s § 49a Občianskeho zákonníka a jedná sa o neplatný právny úkon od samého začiatku“ odvolací súd uvádza, že platobný rozkaz Okresného súdu Trenčín zo dňa 07.11.2011 sp. zn. 54Ro/1385/2011 je právoplatný a vykonateľný z dôvodu, že žalobca proti nemu napriek poučeniu nepodal odpor. Doposiaľ nedošlo k jeho zrušeniu na základe prípustných opravných prostriedkov, preto súd prvej inštancie postupoval správne, keď ho vykonal ako jeden z radu dôkazov, ktoré v ich vzájomnej spojitosti preukazujú nepravdivosť tvrdení žalobcu a neexistenciu ním požadovaného práva.
13. Žalobcom uplatnené dôvody odvolania proti rozsudku súdu prvej inštancie potom nebolo možné považovať za opodstatnené, a preto bolo potrebné rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť.
14. Súd prvej inštancie rozhodol správne aj o náhrade trov konania. Vzhľadom na to, že žalovaná bola v konaní v plnom rozsahu úspešná (žaloba voči nej bola zamietnutá), patrí jej podľa § 255 ods. 1 C.s.p. proti neúspešnému žalobcovi náhrada trov konania v plnom rozsahu.
15. Podľa § 387 ods. 1 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
16. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd, viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania, potvrdil napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
17. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 a § 251 C.s.p. Z výsledku odvolacieho konania vyplýva, že žalovaná bola v odvolacom konaní úspešná, a preto jej v zmysle § 255 ods. 1 C.s.p. patrí právo na náhradu trov tohto odvolacieho konania. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.).
18. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov členov senátu krajského súdu 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).