Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

20CoP/61/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Nadeždy Wallnerovej a členov senátu JUDr. Michaely Královej a JUDr. Ivany Jahnovej vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti: N. Ť., nar. XX.XX.XXXX a S. Ť., nar. XX.XX.XXXX, obe deti bytom u matky, obe deti zastúpené procesným opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave, Vazovova 7/A, Bratislava, deti rodičov matky: I. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom: Z. X, G., zastúpenej advokátskou kanceláriou: Staník LEGAL s. r. o., so sídlom Šancová 11A, Bratislava a otca: I. Ť., nar. XX.XX.XXXX, bytom: Č. X, G., zastúpeného spoločnosťou: LAWS s.r.o., so sídlom: Rajská 7, Bratislava, o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností, na odvolanie matky voči rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 13. novembra 2020, č.k. -998, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Bratislava II zo dňa 13. novembra 2020, č. k. -998, vo výroku IV. o úprave styku a výrokoch VII., VIII., IX., X. o úprave výživného a zročného výživného p o t v r d z u j e.

II. Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Bratislava II zo dňa 13. novembra 2020, č.k. -998, vo výroku XI. o zamietnutí zvyšku návrhu matky m e n í tak, že:

Otec j e p o v i n n ý prispievať na tvorbu úspor pre maloletú N. Ť., narodenú dňa 04.10.2011 sumou 100,- € mesačne, počnúc dňom 01.12.2017, splatnou spolu s bežným výživným, ktorú sumu j e p o v i n n ý poukazovať na osobitný bankový účet maloletej, ktorý j e p o v i n n á zriadiť matka maloletej do 15 dní od právoplatnosti rozsudku a oznámiť číslo účtu otcovi v lehote do 3 dní odo dňa zriadenia účtu. Zročné výživné na tvorbu úspor na maloletú N. za obdobie od 01.12.2017 do 30.09.2022 vo výške 5.800,- € je otec p o v i n n ý uhradiť na účet maloletej jednorazovo do 15 dní od oznámenia čísla účtu matkou.

III. Otec j e p o v i n n ý prispievať na tvorbu úspor pre maloletú S. Ť., narodenú dňa 12.08.2005 sumou 100,- € mesačne, počnúc dňom 01.12.2017, splatnou spolu s bežným výživným, ktorú sumu j e p o v i n n ý poukazovať na osobitný bankový účet maloletej, ktorý j e p o v i n n á zriadiť matka maloletej do 15 dní od právoplatnosti rozsudku a oznámiť číslo účtu otcovi v lehote do 3 dní odo dňa zriadenia účtu. Zročné výživné na tvorbu úspor na maloletú S. za obdobie od 01.12.2017 do 30.09.2022 vo výške 5.800,- € je otec p o v i n n ý uhradiť na účet maloletej jednorazovo do 15 dní od oznámenia čísla účtu matkou.

IV. Vo zvyšnej časti výrok XI. o zamietnutí návrhu matky, p o t v r d z u j e.

V. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Bratislava II rozsudkom zo dňa 13.11.2020, č.k. -998 rozhodol, že maloleté deti S. a N. zveruje do osobnej starostlivosti matky, obaja rodičia budú maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok a styk otca s maloletou S. neupravil. Súd prvej inštancie rozhodol, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletou N. v párnom kalendárnom týždni od piatku od 14.00 hod. do nedele do 18.00 hod. a nepárnom kalendárnom týždni od utorka od 14.00 hod. do stredy do 18.00 hod., miestom prevzatia maloletého dieťaťa je školské zariadenie ktoré maloleté dieťa aktuálne navštevuje a miestom odovzdania je miesto bydliska matky. Zároveň schválil rodičovskú dohodu v nasledovnom znení: počas vianočných sviatkov a prázdnin budú obe maloleté deti v starostlivosti otca v nepárnom kalendárnom roku od 24.12. od 09.00 hod. do 27.12. do 09.00 hod. a v párnom kalendárnom roku od 27.12. od 09.00 hod. do posledného dňa zimných školských prázdnin do 18.00 hod., počas vianočných sviatkov a prázdnin budú maloleté deti v starostlivosti matky v párnom kalendárnom roku od 24.12. od 09.00 hod. do 27.12. do 09.00 hod. a v nepárnom kalendárnom roku od 27.12. od 09.00 hod. do posledného dňa zimných školských prázdnin do 18.00 hod. Počas jarných školských prázdnin vyhlásených MŠ SR pre bratislavský kraj v párnom kalendárnom roku budú obe mal. deti v osobnej starostlivosti otca od prvého dňa jarných prázdnin od 09.00 hod. do posledného dňa jarných prázdnin do 18.00 hod. Počas jarných školských prázdnin vyhlásených MŠ SR pre bratislavský kraj v nepárnom kalendárnom roku budú obe mal. deti v starostlivosti matky od prvého dňa jarných prázdnin od 09.00 hod. do posledného dňa jarných prázdnin do 18.00 hod. Počas Veľkonočných prázdnin v nepárnom kalendárnom roku budú maloleté deti v starostlivosti otca od prvého dňa Veľkonočných školských prázdnin od 09.00 hod. do posledného dňa Veľkonočných školských prázdnin do 18.00 hod. Počas Veľkonočných prázdnin v párnom kalendárnom roku budú obe maloleté deti v starostlivosti matky vždy od prvého dňa Veľkonočných školských prázdnin od 09.00 hod. do posledného dňa Veľkonočných školských prázdnin do 18.00 hod. a miestom prevzatia a odovzdania maloletých detí v období prázdnin a sviatkov je miesto bydliska matky v prípade, že sa deti nachádzajú v školskom zariadení, je miestom prevzatia detí miesto školského zariadenia. Súd prvej inštancie rozhodol, že počas letných školských prázdnin v párnom kalendárnom roku budú obe maloleté deti v starostlivosti otca od 01.07. od 09.00 hod. do 15.07. do 18.00 hod. a od 01.08. od 09.00 hod. do 15.08 do 18.00 hod. a v nepárnom kalendárnom roku od 15.07. od 09.00 hod. do 01.08. do 18.00 hod. a od 15.08. od 09.00 hod. do 31.08. do 18.00 hod., miesto prevzatia a odovzdania maloletých detí je miesto bydliska matky. Súd prvej inštancie uložil otcovi povinnosť prispievať na výživu maloletej S. výživným vo výške 350,- eur mesačne, vždy k 15. dňu v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc dňom 29.11.2017 a určil, že zročné výživné za obdobie od 29.11.2017 do 31.10.2020 na maloletú S. otcovi nevzniklo. Tiež uložil povinnosť otcovi prispievať na výživu maloletej N. výživným vo výške 250,- eur mesačne, vždy k 15. dňu v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc dňom 29.11.2017 a určil, že zročné výživné za obdobie od 29.11.2017 do 31.10.2020 na maloletú N. otcovi nevzniklo. Vo zvyšnej časti súd prvej inštancie návrh matky zamietol. Tiež návrh otca vo zvyšnej časti zamietol. Zároveň rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

2. V rámci odôvodnenia rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že matka sa návrhom domáhala úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom tak, že navrhla, aby súd prvej inštancie zveril obe maloleté deti do jej osobnej starostlivosti, upravil styk otca s deťmi v párnom kalendárnom týždni v piatok od 16.00 hod. do 20.00 hod., v sobotu od 09.00 hod. do 20.00 hod. a v nedeľu v čase 09.00 hod. do 15.00 hod., každý týždeň vždy v utorok a vo štvrtok v čase od 15.00 hod. do 18.00 hod. s tým, že prevzatie detí sa uskutoční v školskom zariadení, resp. v mieste bydliska maky, odovzdanie sa uskutoční v mieste bydliska matky. V časti vyživovacej povinnosti navrhla matka určiť otcovi povinnosť prispievať na výživu mal. S. výživným vo výške 1.000,- eur mesačne a výživným určeným na tvorbu úspor vo výške 300,- eur mesačne. V prípade maloletej N. navrhla matka určiť vyživovaciu povinnosť otca vo výške 900,- eur a výživné určené na tvorbu úspor vo výške 300,- eur mesačne.

3. Súd prvej inštancie vo veci vykonal dokazovanie výsluchom matky, otca, kolízneho opatrovníka, vykonal pohovor s oboma maloletými deťmi, oboznámil sa s rodnými listami maloletých detí, dokladmi doloženými oboma rodičmi, dokladmi o príjmoch a výdavkoch otca a matky, nákladmi maloletých detí, s obsahom všetkých súvisiacich spisoch maloletých detí, ako aj ďalšími listinnými dôkazmi na vec sa vzťahujúcimi a zistil, že uznesením Okresného súdu Bratislava II, č.k. -27 zo dňa 08.01.2018 v spojení s potvrdzujúcim uznesením Krajského súdu v Bratislave č.k. -46 zo

dňa 26.03.2018 súd zamietol návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhala zverenia maloletých detí do svojej osobnej starostlivosti s úpravou styku otca s deťmi vždy v párnom kalendárnom týždni v čase od piatku od 16.00 hod. do 20.00 hod., v sobotu v čase od 09.00 hod. do 20.00 hod. a v nedeľu v čase od 09.00 hod. do 15.00 hod. a každý týždeň vždy v utorok a vo štvrtok v čase od 15.00 hod. do 18.00 hod. s tým, že prevzatie maloletých detí sa uskutoční v školskom zariadení maloletých detí a v prípade, že sa nenachádzajú v školskom zariadení tak v mieste bydliska matky a odovzdanie maloletých detí sa uskutoční v mieste bydliska matky. Súd prvej inštancie uviedol, že uznesením Okresného súdu Bratislava II zo dňa 21.08.2019, č.k. -28 bol na základe návrhu matky ustanovený maloletej N. Ť. a maloletej S. Ť., kolízny opatrovník S. N., nar. XX.XX.XXXX, ktorá je za maloleté deti oprávnená podať žalobu o vydanie bezdôvodného obohatenia v konaní proti žalovanému: I. Ť., nar. XX.XX.XXXX, zastupovať ich v predmetnom konaní a uskutočňovať všetky potrebné úkony súvisiace s uplatňovaním práv maloletých detí v spojitosti s predmetnou právnou vecou, a to až do právoplatného skončenia veci. A uznesením Okresného súdu Bratislava II, č.k. -89 zo dňa 29.06.2018 bolo zastavené konanie o návrhu matky o nahradenie súhlasu otca s prepustením detí z Ruskej federácie. Súd prvej inštancie uviedol, že v rámci realizácie pilotného projektu Ministerstva spravodlivosti SR "Vhodné podmienky na súde pre rodinno- právnu agendu" ako pilotný súd projektu označeného ako "Cochemský model - Cochemská prax" využil interdisciplinárnu spoluprácu medzi profesiami, ktoré sa podieľajú na riešení rodičovského konfliktu v snahe nastavenia určitých pravidiel medzi rodičmi v najlepšom záujme dieťaťa. Uviedol, že so súhlasom oboch rodičov prebehli viaceré pokusy o vytvorenie rodičovskej dohody tak na pôde súdu ako prostredníctvom mediácie a výsledkom mediačného konania bol návrh rodičovskej dohody, na základe ktorej bude otec prispievať výživným na maloletú S. sumou 350,- eur a na maloletú N. sumou 250,- eur, pričom v tejto čiastke výživného malo byť zahrnuté aj vreckové pre mal. S. vo výške 100,- eur, ktorým bude disponovať matka. Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že predmetom návrhu rodičovskej dohody bola aj skutočnosť, že otec bude hradiť 100 % nákladov spojených s návštevou školského zariadenia oboch detí, 100 % nákladov na doučovanie mal. S. a ostatné náklady ako krúžky, iné doučovanie ako chémia, oslavy sviatkov budú rodičmi hradené 50 % matka, 50 % otec. Súd prvej inštancie uviedol, že náklady na zdravotnú starostlivosť detí, náklady na voľný čas, tábory detí, zahraničné pobyty a všetky nepredvídateľné náklady budú hradené v pomere 40 % matka a 60 % otec, a že v otázke zabezpečenia majetku pre deti sa pôvodne rodičia chceli dohodnúť na prevode bytov, ktoré sú vo výlučnom vlastníctve otca, na maloleté deti so zriadením vecného bremena, resp. s možnosťou ponechania si 10 % pre otca a matku, ale k podpísaniu konečnej mediačnej dohody pre nesúhlas matky nedošlo a otázku úpravy výkonu rodičovských práv a povinností rodičia napokon ponechali na autoritatívne rozhodnutie súdu. Súd prvej inštancie uviedol, že kolízny opatrovník konštatoval, že počas pohovoru s oboma deťmi bolo zrejmé, že ich vzťah k obom rodičom je dobrý, vo veci samej navrhol zveriť obe deti do starostlivosti matky, s tým že obaja rodičia budú maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok, v časti úpravy cez prázdniny a sviatky rodičia uzavreli rodičovskú dohodu, ktorú navrhol súdu prvej inštancie schváliť. Súd prvej inštancie uviedol, že cez letné prázdniny, kde sa rodičia nedohodli, kolízny opatrovník navrhol rozdeliť starostlivosť pre otca na 2 týždne v júli a 2 týždne v auguste a zároveň navrhol v prípade maloletej S. vzhľadom na jej vek a vyjadrenia, styk neupravovať. Ďalej uviedol, že kolízny opatrovník navrhol v prípade maloletej N. rozdelenie v párnom kalendárnom týždni od piatku od 14. tej hodiny do nedele do 19. tej hodiny a nepárnom kalendárnom týždni od utorka od 14. tej hodiny do stredy do 19. tej hodiny. Kolízny opatrovník uviedol, že v časti výživného je z celého konania podľa neho zrejmé, že otec si riadne plní svoju vyživovaciu povinnosť, preto za predpokladu, že bude naďalej uhrádzať školné na obe deti, navrhol určiť výživné na S. vo výške 400,- eur mesačne a na N. vo výške 300,- eur mesačne. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že návrh matky, ako aj návrh otca sú sčasti opodstatnené a skonštatoval, že v priebehu konania sa napokon medzi rodičmi stali sporné všetky otázky úpravy výkonu rodičovských práv a povinností, a preto rozhodoval aj o otázke zverenia, úpravy styku a aj o určení výživného. Súd prvej inštancie uviedol, že kým otec navrhoval zverenie maloletých detí do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, matka navrhovala zverenie detí do jej osobnej starostlivosti, tak pri rozhodovaní o tom, ktorému z rodičov bude dieťa zverené do osobnej starostlivosti súd prvej inštancie zohľadňoval množstvo faktorov jednak na strane každého maloletého dieťaťa a jednak na strane rodičov. Ďalej uviedol, že aj keď otec navrhoval v prípade oboch maloletých detí ich zverenie do striedavej osobnej starostlivosti, z jeho vyjadrení je zrejmé, že v prípade maloletej S. nie je medzi rodičmi spor o spôsob zabezpečenia osobnej starostlivosti, kedy otec prirodzene akceptuje aktuálny stav, keď sa s dcérou síce stretáva, ale je mu zrejmé, že dcéru k bývaniu a prespávaniu u neho už nemôže žiadny spôsobom donútiť, keďže aj sama S., ktorá je vo veku 15 rokov v rámci pohovoru jasne prezentovala, že jej stav, kedy býva u mamy jej jednoznačne vyhovuje, pričom na trávení času s otcom sa vie dohodnúť a organizuje si ho už s otcom

samostatne. Súd prvej inštancie na druhej strane podotkol, že aj matka si musí byť vedomá, že hoci je dieťa zverené do jej starostlivosti a styk s otcom nie je autoritatívne upravený, má ako preferenčný rodič významnú úlohu pri formovaní vzťahu dcéry s otcom a rovnako aj zodpovednosť v podporovaní ich vzájomného kontaktu. Súd prvej inštancie uviedol, že v prípade maloletej N. sa s návrhom otca nestotožnil v celom rozsahu a styk otca s maloletou N. napokon upravil v párnom kalendárnom týždni od piatku od 14.00 hod. do nedele do 18.00 hod. a nepárnom kalendárnom týždni od utorka od 14.00 hod. do stredy do 18.00 hod., tak aby nevzniklo dlhé obdobie kedy nebude dieťa v kontakte s otcom. Pri rozhodovaní súd prvej inštancie vzal do úvahy najmä naplnenie potrieb dieťaťa v rámci psychickej aj fyzickej oblasti tak, aby bol zabezpečený, spokojný a bezpečný harmonický vývin maloletého dieťaťa, pričom pri mal. N. zohľadnil pri zverení maloletého dieťaťa do starostlivosti matky ich veľmi blízky vzájomný vzťah, skutočnosť, že ide o čochvíľa dospievajúce dievča, ktoré prichádza do obdobia, kedy je prítomnosť a pomoc matky pre ňu potrebnejšia o čosi viac. Súd prvej inštancie uviedol, že zobral do úvahy aj možnosti zachovania súrodeneckej väzby, prihliadol na vyjadrenie maloletej N., ktorá vníma svoj domov u matky a napokon vychádzal aj zo skutočnosti, že rozsah otcom navrhovanej starostlivosti spadá skôr pod úpravu širšieho styku ako striedavej starostlivosti, napriek tomu, že v tejto časti vyhovel návrhu matky, v časti úpravy styku pri maloletej N. sa s návrhom matky vôbec nestotožnil. Súd prvej inštancie odôvodnil, že návrh matky, že maloletá N. môže byť u otca počas párneho kalendárneho týždňa len v piatok popoludní, prespať môže u otca iba zo soboty na nedeľu a počas utorka a štvrtka môže byť s otcom iba v popoludňajších hodinách nevytvára otcovi žiadny ucelený priestor na možný rozvoj vzájomný vzťahov s dcérou. Súd prvej inštancie skonštatoval, že nevzhliadol žiadny dôvod, pre ktorý by otec, ktorý má záujem o dcéru, riadne sa o ňu stará, dcéra jeho prítomnosť v živote vníma pozitívne, nemal mať vytvorený ucelený priestor na stretávanie sa s ňou aj s prespatím v jeho domácnosti, kam sa dieťa aj s ohľadom na vybavenie domácnosti podľa preferencií svojej záujmovej činnosti, teší. Na základe uvedeného súd prvej inštancie styk otca s maloletou N. upravil tak, že v párnom kalendárnom týždni od piatku od 14.00 hod. do nedele do 18.00 hod. a nepárnom kalendárnom týždni od utorka od 14.00 hod. do stredy do 18.00 hod., kedy bude mať otec priestor tak na spoločné voľné chvíle, ale na druhej strane bude mať možnosť preukázať aj riadne plnenie rodičovských povinností pri príprave do školy. Čo sa týka časti úpravy starostlivosti rodičov o maloleté deti cez veľkonočné sviatky, vianočné prázdniny, jarné prázdniny, dospeli rodičia v priebehu konania k zhode, preto rodičovskú dohodu v tejto časti súd prvej inštancie v celom rozsahu schválil. Súd prvej inštancie uviedol, že pri úprave počas letných prázdnin v mesiaci júl k dohode medzi rodičmi nedošlo, pričom počas mesiaca august sa rodičia dokázali zhodnúť na rozdelení starostlivosti, preto v tomto prípade súd prvej inštancie nemohol vyhovieť argumentom matky, že v mesiaci júl by mal otec zabezpečovať starostlivosť len jeden týždeň, kým v mesiaci august to môže byť obdobie dvoch týždňov v kuse. Počas letných prázdnin súd prvej inštancie upravil otcovi starostlivosť v párnom kalendárnom roku od 01.07. od 09.00 hod. do 15.07. do 18.00 hod. a od 01.08. od 09.00 hod. do 15.08 do 18.00 hod. a v nepárnom kalendárnom roku od 15.07. od 09.00 hod. do 01.08. do 18.00 hod. a od 15.08. od 09.00 hod. do 31.08. do 18.00 hod., pričom za miesto prevzatia o odovzdania súd určil miesto bydliska matky. O zastupovaní a správe majetku maloletých detí súd prvej inštancie rozhodol tak, že zastupovať dieťa a spravovať jeho majetok budú obaja rodičia. Pri rozhodovaní o výške výživného súd prvej inštancie prihliadal na rozsah vyživovacej povinnosti oboch rodičov podľa zásady úmernosti ich životnej úrovne, životnej úrovne mal. detí a ich práva podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Pri určovaní vyživovacej povinnosti otca sa súd prvej inštancie zaoberal tak nákladmi maloletých detí, ako aj majetkovými pomermi, možnosťami a schopnosťami oboch rodičov. Súd prvej inštancie uviedol, že matkou deklarované náklady na staršiu S. cca. 2.400,- eur a na mladšiu N. cca. 1.600,- eur sa javia byť aj napriek vysokej životnej úrovni rodičov neprimerane vysoké a nadhodnotené a v čase ich deklarovania vysoko presahovali výšku priemernej mesačnej nominálnej mzdy zamestnanca v hospodárstve SR. Súd prvej inštancie skonštatoval, že keďže matka deklaruje, že jej príjem je cca. 500,- eur, náklady oboch dcér skoro 8 násobne prevyšujú jej príjem, pričom viaceré náklady mal. detí neboli uvádzané ako reálne mesačné náklady. Súd prvej inštancie mal za to, že niektoré náklady boli uvádzané, hoci ešte nevznikli (napr. predpokladané tábory, niektoré náklady na zdravotnú starostlivosť), niektoré jednorázové náklady boli zarátané ako pravidelné mesačné náklady a nie všetky náklady maloletých detí boli riadne preukázané a považoval za nutné uviesť, že na mesačných nákladoch, ktoré vyčíslila matka sa vo väčšej časti podieľal aj samotný otec. Súd prvej inštancie nebral do úvahy náklady na dovolenky detí a náklady s tým súvisiace, náklady súvisiace so zabezpečením darčekov pre deti k sviatkom, keďže tieto náklady vynakladajú obaja rodičia. Súd prvej inštancie uviedol, že otec je toho času v dôchodkovom veku (v čase rozhodnutia dosiahol vek 65 rokov a požiadal o dôchodok), naproti tomu matka je v produktívnom veku, preto jej nič nebráni v tom, aby dostatočne využívala široké pracovné možnosti, ktoré ponúka bratislavský región a zvýšila svoj

príjem, ktorý toho času nedosahuje ani úroveň minimálnej mzdy. Súd prvej inštancie podotkol, že tak ako sú na strane otca mimoriadne dobré majetkové pomery (otec je výlučným vlastníkom 3 luxusných nehnuteľností), nemožno ani opomenúť skutočnosť, že matka dostala titulom vyporiadania BSM sumu 475.000,- eur, čo jej umožnilo bez úverového zaťaženia nadobudnúť do svojho výlučného vlastníctva nadštandardnú nehnuteľnosť, kde býva s dcérami. Súd prvej inštancie skonštatoval, že pre určenie vyživovacej povinnosti otca bola pre súd jednoznačne determinujúca skutočnosť, že otec si počas celého konania, ako aj pred začatím konania riadne plnil vyživovaciu povinnosť priamymi platbami. Súd prvej inštancie sa nestotožnil s argumentáciou matky, že na základe úpravy výkonu rodičovských práv a povinností a zverení detí do jej starostlivosti sa má všetko sústreďovať v jej rukách, t.j. ". X., M. G. P. K. N. I. V. Z. V., H. G. I. K., zároveň skonštatoval, že na druhej strane nemožno ani prijať argumentáciu otca, že keďže si plnil vyživovaciu povinnosť nie sú dôvody na jej určenie a je potrebné návrh zamietnuť. Súd prvej inštancie uviedol, že otec v tomto konaní rozhodne nevystupuje ako rodič, ktorý účelovo na krátke obdobie platí nejaké náklady, ale je rodičom, ktorý po hmotnej stránke svoje deti zabezpečuje priam nadštandardne, čo napokon potvrdila aj sama matka, keďže počas celého obdobia hradil každej dcére náklady súvisiace s návštevou v súkromnej škole vrátane stravovania v škole, pri staršej dcére financoval náklady spojené aj s iným vzdelávaním, tábory, kurzy, zabezpečoval dovolenky detí, kupoval im luxusné oblečenie a v podstate akékoľvek veci, o ktoré ho dcéry požiadali. Ďalej uviedol, že nároky matky sa v tomto konaní menili a aj pôvodná mediačná dohoda napokon pre ňu nebola "dostatočne výhodná" s odôvodnením, že jej niektoré časti sú nevykonateľné a nemôže sa spoľahnúť na to, či to bude otec dodržiavať, pričom otec bol ochotný dohodu podpísať a súčasne maloletým aj darovať dve nadštandardné nehnuteľnosti. Súd prvej inštancie pôvodnú hoci nepodpísanú dohodu považoval jednoznačne v záujme detí a pri určovaní výživného z nej aj čiastočne vychádzal. Súd prvej inštancie bol toho názoru, že povinnému rodičovi v tomto prípade otcovi, je nutné ponechať aj vlastný priestor na poskytovanie vecných a iných plnení v prospech dcér (čo aj otec dlhodobo robí) a neodovzdávať všetku sumu výživného len k rukám matky. Súd prvej inštancie pristúpil k určeniu vyživovacej povinnosti otca pre staršiu dcéru vo výške 350,- eur a mladšiu dcéru vo výške 250,- eur, a to za predpokladu, že otec bude obom deťom naďalej hradiť všetky náklady spojené so školskou dochádzkou, ktoré boli oboma rodičmi ustálené v rámci mediačného konania na výšku cca. 1.020,- eur (ktoré v súčasnosti otec pokrýva aj z prenájmu 2 nehnuteľností), resp. za predpokladu ak namiesto úhrady nákladov spojených s návštevou školského zariadenia dcér, otec prevedie obe nehnuteľnosti do vlastníctva dcér tak, ako to deklaroval na pojednávaní. Spolu s priamymi úhradami otca za náklady dcér v školskom zariadení tak otec bude prispievať na obe maloleté deti celkovou čiastkou cca. 1.500,- eur (výživné 250,- eur + 350,- eur a školské náklady cca. 1.000,- eur). Vo zvyšnej časti súd prvej inštancie návrhy oboch rodičov zamietol. Zročné výživné za obdobie od 29.11.2017 do 31.10.2020 súd prvej inštancie na maloletú S. ani maloletú N. neurčil, keďže mal za to, že otcovi dlh na výživnom za uvedené obdobie nevznikol. Súd prvej inštancie pri tom vychádzal z toho, že pri mal. S., kde je určené výživné vo výške 350,- eur mesačne by zročné výživné predstavovalo sumu 12.273,33 eur (35 mesiacov a pomerná časť výživného za 2 dni v mesiaci november 2017, kedy bol podaný návrh, čo predstavuje 35 x 350,- eur + 350 eur : 30 dní v mesiaci v november x 2 dni v mesiaci november 2017), pri mal. N., kde je určené výživné vo výške 250,- eur mesačne, by zročné výživné predstavovalo sumu 8.766,66 eur (35 mesiacov a pomerná časť výživného za 2 dni v mesiaci november 2017, kedy bol podaný návrh, čo predstavuje 35 x 250,- eur + 250 eur : 30 dní v mesiaci v november x 2 dni v mesiaci november 2017). Súd prvej inštancie dospel k záveru, že po odpočítaní úhrad zo strany otca v prospech maloletých detí v období od 29.11.2017 do 31.10.2020 mal za jasne preukázané, že otec si svoju vyživovaciu povinnosť plnil nadštandardne a dlh na výživnom mu nevznikol a dodal, že aj keby od zročného výživného neboli odpočítané platby, ktoré otec uhrádzal za návštevu školského zariadenia oboch dcér (čo predstavuje pri S. v uvedenom období uhradenú sumu 21.861,90 eur, a pri mal. N. sumu 13.379,50 eur) a súd by odrátaval len iné plnenia, ktoré otec poskytoval dcéram v uvedenom období, tieto plnenia presahujú zročné výživné, ktoré by mal otec plniť. V prípade maloletej S. otec v uvedenom období zaplatil len na výživnom pre ňu celkovo 4.914,- eur a sumu 500,- eur na výživné pre obe deti, ktorá bola zaplatená priamo matke, v rozhodnom období otec zaplatil v prospech oboch detí celkovo sumu 22.664,10 eur, čo predstavovali otcom doložené úhrady za oblečenie a drobnosti pre deti, krúžky a náklady súvisiace so získaním občianstva, nákupy pre deti, zdrav. starostlivosť, ortodoncia, letenky, tábory. Súd prvej inštancie skonštatoval, že zo sumy 22.664,10 eur je možné ustáliť sumu 7.218,10 eur, ktorá bola uhradená v prospech mal. S. (zdravotná starostlivosť

- ortodoncia, tábory, nákupy), čo spolu so zaplateným výživným 4.914,- eur a sumou 250,- eur (polovica výživného zaplateného matke pre deti) prevyšuje zročné výživné, ktoré by mal otec zaplatiť a okrem toho otec v prospech S. uhradil náklady súvisiace s návštevou školského zariadenia a náklady na stravovanie v škole v celkovej výške 21.861,90 eur. V prípade mal. N. súd prvej inštancie ustálil, že platby 250,-

eur (polovica výživného zaplateného matke pre deti) a sumu 1.415,- eur (tábory a platby v obchodoch). Okrem iného otec za mal. N. uhradil aj náklady súvisiace s návštevou školského zariadenia a náklady na stravovanie v škole v celkovej výške 13.379,50 eur. Zvyšná suma 13.531,- eur, ktorú otec preukázateľne uhradil v prospech mal. detí predstavovala najmä úhrady za oblečenie a iných drobností pre obe deti, krúžky a náklady súvisiace so získaním občianstva pre obe deti (1.302,- eur) a náklady súvisiace so zdravotnou starostlivosť pre obe deti. S ohľadom na vyššie uvedené, kedy si otec počas celého obdobia v nadštandardnej forme plnil vyživovaciu povinnosť a doposiaľ uskutočnené platby otca za toto obdobie dokonca prevyšujú súdom určené výživné, otcovi nevzniklo na žiadne z maloletých detí za obdobie od 29.11.2017 do 31.10.2020 zročné výživné. O trovách konania účastníkov rozhodol súd podľa , podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

4. Matka podala v zákonnej lehote odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, ktoré odôvodnila tým, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci v zmysle ustanovenia , súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci v zmysle ustanovenia , súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam v zmysle ustanovenia ; súd nesprávnym procesným postupom znemožnil matke, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces v zmysle a že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci v zmysle ustanovenia . K výroku rozhodnutia súdu prvej inštancie o styku otca s maloletou N. matka uviedla, že rozdiel medzi návrhom matky o styku otca so N. a výrokom súdu spočíva v jednej noci v párnom týždni z piatka na sobotu, kedy by mala podľa rozhodnutia súdu prvej inštancie prespať u otca, pričom podotkla, že ona dôvodne požadovala, aby túto noc strávila doma u matky, v hodine ukončenia styku v párnom týždni, kedy by mal styk podľa rozhodnutia súdu prvej inštancie trvať do 18:00 hod., pričom má za to, že dôvodne žiadala, aby styk trval do 15:00 hod. a v približne štyroch hodinách styku navyše v strede nepárneho týždňa po prespatí u otca podľa rozhodnutia súdu prvej inštancie, pričom žiadala dôvodne, aby styk skončil už na druhý deň po prespatí odvozom do školy. Matka uviedla, že s ohľadom na rozdiely medzi jej návrhom a konečným súdnym rozhodnutím nerozumie odôvodneniu súdu prvej inštancie, že prečo by nemal mať otec podľa návrhu matky „. K. na S. V. I. I. N. O., a prečo sa s návrhom matky „. J., pričom podotkla, že na nijakom mieste vo svojich písomných podaniach a ani ústnych prednesoch v konaní netvrdila, že chce z otca urobiť tzv. „. na K. K. E....alebo má byť otec „. L. M. N. Q. O., L. F. I. M. L. V. Q. F. Ď. Ž.F. N. M. S. N. O. X. O. K. „. I. M. Q. „. na V. O. na H., podľa Y. H. Y. S. I..“. Matka má za to, že podľa jej návrhu otec má široký a ucelený priestor na možný rozvoj vzájomný vzťahov s dcérou, ako aj na spoločné voľné chvíle a na možnosť preukázať aj riadne plnenie rodičovských povinností pri príprave do školy. Zároveň podotkla, že uvedený rozdiel medzi jej návrhom a rozhodnutím súdu prvej inštancie nie je tak markantný, aby sa s ním súd vôbec nestotožnil a na základe neho konštatoval, že otec nemá žiaden ucelený priestor na možný rozvoj vzájomný vzťahov s dcérou. Pri uvedenom matka poukázala aj na závery Znaleckého posudku č. XX/XXXX súdnou znalkyňou K.. S.. D. P., z odboru: psychológia, odvetvie: poradenská psychológia zo dňa 22.09.2017, priloženého k samotnému návrhu v konaní, zabezpečeného za účelom preukázania najlepšieho záujmu maloletých detí, že v posudku znalkyňa neodporučila prespávanie u otca ani pre jedno z maloletých detí, pričom musela prihliadnuť aj na vyjadrenie maloletej N.. Matka poukázala na to, že tento dôkaz a jeho závery súd prvej inštancie nijak nezohľadnil a vo svojom odôvodnení nedal odpoveď, prečo sa s nimi nestotožňuje. Čo sa týka ďalších dvoch rozdielov, matka uviedla, že sústavne súd prvej inštancie upozorňovala na skutočnosť, že otec podceňuje prípravu maloletých do školy, s deťmi sa neučí, nemá prehľad o ich školských povinnostiach, potrebách a to napriek tomu, že má možnosť zistiť aké povinnosti majú deti s ohľadom na učivo, čo je s nimi potrebné prebrať, aké majú domáce úlohy, tieto skutočnosti nezisťuje. Podľa matky sa uvedená skutočnosť na poslednom pojednávaní vo veci dňa 13.11.2020 ukázala ako nesporná, preto z toho dôvodu nie je podľa nej v záujme maloletých detí, aby otec vracal N. neskoro podvečer pred pracovným dňom, nakoľko v tom čase sú už obmedzené možnosti prípravy maloletej do školy. Matka podotkla, že otcov záujem o čo najširší styk s maloletou N. bol iba predstieraný, o čom vypovedá aj súčasná situácia po vyhlásení rozhodnutia súdu prvej inštancie, keďže odo dňa jeho vyhlásenia bez akýchkoľvek zásahov matky prebiehal styk otca tak, že dňa 12.11.2020 - štvrtok, N. prevzal zo školy, priviezol matke o 18.00, dňa 13.11.2020 - piatok, N. prevzal zo školy, priviezol matke o 20.00, dňa 14.11.2020 - sobota, N. prevzal v mieste bydliska matky o 11.00, priviezol matke o 13.30, dňa 17.11.2020 - utorok, N. prevzal zo školy, priviezol matke o 18.00, dňa 20.11.2020 - piatok, N. prevzal v piatok zo školy, N. prespala u otca, priviezol ju v sobotu o 11.00, dňa 25.11.2020 - streda, N. prevzal zo školy, priviezol matke o 18.00,

dňa 27.11.2020 - piatok, N. prevzal v piatok zo školy, N. prespala u otca, priviezol ju v sobotu o 11.00, dňa 01.12.2020 - utorok, N. prevzal zo školy, priviezol matke po 18.00, dňa 03.12.2020 - štvrtok, N. prevzal zo školy, priviezol matke po 18.00, dňa 04.12.2020 - piatok, N. prevzal v piatok zo školy, N. prespala u otca, priviezol ju v sobotu o 11.00 a dňa 25.12.2020, obe deti trávili čas s otcom počas celého dňa 11.12.2020 - piatok, N. prevzal zo školy, priviezol matke o 18.00, dňa 18.12.2020 - piatok, N. prevzal zo školy, priviezol matke o 18.00, dňa 20.12.2020 - nedeľa, N. odviezol na krúžok. V nadväznosti na uvedené má matka za to, že súd prvej inštancie neúplne a nesprávne zistil skutkový stav a poprel právo matky na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Podľa matky súd prvej inštancie nezohľadnil a neskúmal jej tvrdenia, že otec nie je otcovský typ a o dcéru sa nevie a nechce fyzicky postarať, a akýkoľvek priestor daný otcovi na preukázanie riadneho plnenia rodičovských povinností je zbytočný, na neprospech dieťaťa, o ktoré počas styku s otcom nebude vhodne postarané, a preto z toho dôvodu matka navrhla, aby odvolací súd o styku otca so N. rozhodol tak, ako navrhuje v písomnom podaní zo dňa 02.04.2020. Čo sa týka výšky výživného, matka podotkla, že počas konania žiadala, aby bolo výživné poukazované k rukám rodiča, ktorému sú deti zverené do starostlivosti a aby súd aj vzhľadom na vek a pomery otca zaviazal rozhodnutím otca aj na tvorbu úspor, pričom pravidelne a sústavne na výzvu súdu prvej inštancie počas celého takmer trojročného konania predkladala rozpis nákladov na potreby detí. Matka uviedla, že počas tohto obdobia sa samozrejme aj menili potreby maloletých dcér, ako aj s tým súvisiace náklady a posledné deklarované a preukázané odôvodnené potreby maloletej S. predstavujú sumu vo výške 2.096,20 eur a mesačné náklady a odôvodnené potreby maloletej N. predstavujú sumu vo výške 1.790,37 eur, teda nie však sumy, ktoré v odôvodnení rozhodnutia uvádza súd prvej inštancie (2.400,- eur S. a 1.600,- eur N.). Dodala, že z toho dôvodu jej nie je zrejmé, ako precízne súd prvej inštancie skúmal potreby maloletých detí, výšku ich nákladov a ktorý z rodičov tieto potreby uspokojuje. Podotkla, že súd prvej inštancie na žiadnom mieste odôvodnenia neuviedol, ktoré náklady na maloleté deti považuje za sporné, ktoré za nepreukázané a iba čiastočne a veľmi všeobecne uvádza, ktoré náklady „. J. I.. Taktiež z rozhodnutia podľa nej nie je zrejmé, ktoré náklady súvisiace s potrebami maloletých dcér (okrem školy) mal ešte výlučne hradiť otec. Matka má za to, že súd prvej inštancie síce konštatuje vyššiu životnú úroveň otca v porovnaní so životnou úrovňou matky, avšak na nijakom mieste odôvodnenia neuvádza, ani nekonštatuje skutočne zistený rozdiel medzi životnou úrovňou matky a otca, ktorý by mal byť determinujúci pri výške určenia výživného. Podľa matky súd prvej inštancie iba veľmi vágne konštatuje vlastníctvo otca k trom luxusným nehnuteľnostiam, pričom to porovnáva s výškou finančnej sumy, ktorú matka obdržala v rámci vysporiadania BSM od otca vo výške 450.000,- eur a taktiež veľmi vágne podľa nej porovnáva možnosti a schopnosti, keď má byť v produktívnom veku a dokáže si zabezpečiť vyšší príjem, pričom otec v dôchodkovom veku. Matka uviedla, že v odôvodnení rozhodnutia súdu prvej inštancie absentuje konkretizácia indícii, ktoré podľa samotného odôvodnenia by mali byť determinantom určenia výšky výživného, a to skutočný rozsah majetku otca v porovnaní s majetkom matky, ako aj subjektívnymi vlastnosťami podmienené možnosti otca v porovnaní s možnosťami matky. Zároveň matka dala do pozornosti odvolacieho súdu, že k dohode o darovaní bytov maloletým dcéram doposiaľ nedošlo, a že kúpila byt do výlučného vlastníctva za sumu 200.000,- eur. Matka uviedla, že jej nie je zrejmé, z akého dôvodu považoval súd prvej inštancie návrh mediačnej dohody za vhodný pre maloleté dcéry a v tej súvislosti zdôraznila, že výživné, ktoré malo byť stanovené na základe návrhu mediačnej dohody pevnou sumou (S. 350,- eur mesačne a N. 250,- eur mesačne), predstavovalo iba príspevok na základné výdavky na základné potreby maloletých detí a to bývanie, stravu, drogériu, oblečenie a obuv, pričom tam malo byť zahrnuté aj vreckové pre S. vo výške 100,- eur, výdavky za školu (ktoré sa zaviazal uhrádzať otec vo fixnej výške 1.020,- eur) sa mali uhrádzať prednostne z prenájmu bytov, ktoré budú vo vlastníctve maloletých dcér, čím by sa podľa jej názoru otec do veľkej miery zbavil svojej vyživovacej povinnosti, boli medzi mimoriadnymi výdavkami identifikované záujmové krúžky, letné tábory, či vzdelávacie programy, ako aj zdravotná starostlivosť, ktoré neboli riadne identifikované. Matka poukázala na to, že čo sa týka darovania bytov, resp. nehnuteľností otca, otec jej reálne inicioval návrh na uskutočnenie takých úkonov až v čase, keď sa začali konania o vymoženie pohľadávok maloletých voči otcovi z titulu náhrady škody, resp. bezdôvodného obohatenia, z ktorej každá presahuje sumu 650.000,- eur, tieto sú vedené pod sp.zn. a na Okresnom súde Bratislava II, a preto je podľa jej názoru otázne, či ide o nezištné darovanie, alebo darovanie za účelom toho, aby sa vyhol nepriaznivým dôsledkom uvedených konaní. Matka podotkla, že súd prvej inštancie sa vôbec nezaoberal jej návrhom na uloženie povinnosti otca vytvárať úspory, preto je podľa nej rozhodnutie súdu prvej inštancie arbitrárnym a nepreskúmateľným súdnym rozhodnutím a vyčerpávajúcim spôsobom zhrnula odvolaciemu súdu dôvody, pre ktoré uvedené tvrdí. Podľa matky sa súd prvej inštancie uspokojil so zisteniami, že otec má vo vlastníctve 3 luxusné byty, je v dôchodkovom veku a jej ako matke bola otcom poukázaná suma 450.000,- eur z titulu vysporiadania BSM a je v

produktívnom veku, podniká, pričom jej príjem z podnikania nedosahuje ani výšku minimálnej mzdy. Má za to, že súd prvej inštancie neskúmal v záujme zistenia skutočnej životnej úrovne otca hodnotu nehnuteľností vo vlastníctve otca, jeho podnikanie, ani ako súčasný majetok nadobudol, absolútne sa nezaoberal tvrdením matky, že podľa nej otec nepodniká iba na území Slovenskej republiky. Matka uviedla, že s poukazom na uvedené súd prvej inštancie nesprávne a neúplne zistil skutkový stav a z toho dôvodu nemohol relevantne posúdiť primeranú výšku výživného pre maloleté deti. Podľa matky súd prvej inštancie pri rozhodovaní o výške výživného nevzal do úvahy ustanovenie § 76 ods. 1 Zákona o rodine, ani výklad ustanovení o výživnom ustálený v praxi najvyšších súdnych autorít, pritom poukázala na uznesenie Ústavného súdu SR z 28. októbra 2014, č.k.: -17 a uznesenie Ústavného súdu SR z 8. apríla 2015, č.k.: -15. Ďalej uviedla, že súd prvej inštancie svojim rozhodnutím síce rozhodol o výške výživného, avšak s tým, že otec bude naďalej uhrádzať školné a takéto rozhodnutie je podľa nej v rozpore s ustanoveniami zákona o rodine a s výkladom podaným najvyššími súdnymi autoritami. Matka podotkla, že výživné je potrebné určiť tak, že sa sčítajú všetky mesačné náklady na potreby dieťaťa, pričom jednorazové náklady sa vydelia dvanástimi a výsledok sa pripočíta k uvedenej sume, pričom z výslednej sumy sa vypočíta výška mesačného výživného a rodič, ktorý sa o dieťa osobne nestará a nezabezpečuje mu bývanie v spoločnej domácnosti poskytuje výživné v peniazoch a to vždy opakovane so splatnosťou mesiac dopredu. Súd prvej inštancie však podľa nej v prejednávanej veci nezahrnul do mesačných výdavkov školné a ani ďalšie výdavky (ktoré však nekonkretizoval a tak je nemožné z rozhodnutia vyčítať, ktoré to sú), v dôsledku čoho neaplikoval na danú vec správne ustanovenia o rodine týkajúce sa výživného v súlade s ich ústavnoprávnym výkladom. Zároveň poukázala na to, že v prípade, ak by otec prestal uhrádzať školné, takú povinnosť nie je možné uplatňovať v exekučnom konaní, nakoľko táto povinnosť nie je súčasťou výrokovej časti. Čo sa týka výroku o zročnom výživnom matka poukázala na skutočnosti, že súd prvej inštancie zahrnul pre posúdenie výšky zročného výživného do svojho zápočtu aj náklady na potreby pre maloleté deti, z ktorých nevychádzal pri výpočte bežného výživného, a to platby za oblečenie, obuv, či jednodňové atrakcie hradené výlučne otcom, a že z odôvodnenia v bode 36. rozhodnutia súdu prvej inštancie podľa jej názoru nie je zrejmé na základe akého postupu k uvedeným číslam súd prvej inštancie dospel, keďže nie je zrejmé z čoho vyplývajú „úhrady výživného“ vo výške 4.914,- eur, ani čo všetko a na základe čoho súd započítal do konštatovanej sumy v celkovej výške 22.664,10 eur; Zároveň poukázala aj na to, že súd prvej inštancie sa podľa nej nijakým spôsobom nevysporiadal s jej argumentmi týkajúcimi sa namietnutia úhrad predkladaných otcom podanými v písomnom podaní matky zo dňa 02.04.2020. Matka v súvislosti so zročným výživným poukázala na správny výpočet úhrad uskutočnených otcom, ktorý predložila v podaní zo dňa 09.11.2020. V zmysle tohto podania matka zosumarizovala platby za maloletú S. bez školného vo výške 5.539,36 eur do roku 2019 a 3.028,- eur za rok 2020 a teda za uvedené obdobie v celkovej sume 8.567,36 eur a uviedla, že do tejto sumy sú započítané výlučne náklady na maloleté deti, ktoré boli uvedené aj v sumároch predkladaných súdu prvej inštancie. Čo sa týka platieb na potreby maloletej N. matka ich zosumarizovala v celkovej sume 2.689,- eur, a preto má za to, že uvedené sumy sa ani zďaleka nepribližujú sumám 12.273,33 eur v prospech maloletej S. a 8.766,66 eur v prospech maloletej N.. Na záver matka uviedla, že odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie týkajúce sa zročného výživného je v zmysle vyššie uvedeného nepreskúmateľné, keďže nie je zrejmé, aké konkrétne úhrady súd prvej inštancie do zročného výživného započítal a nie je zrejmé podľa nej, prečo započítaval aj úhrady, z ktorých nevychádzal pri výpočte výšky bežného výživného. Vzhľadom na uvedené matka navrhuje, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v časti výrokov IV., VII. VIII., IX., X a XI. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, alebo rozhodnutie zmenil a vyhovel jej návrhu v znení špecifikácii v písomných podaniach zo dňa 02.04.2020, resp. 09.11.2020 v celom rozsahu.

5. Otec vo vyjadrení k odvolaniu matky uviedol k výroku o styku otca s maloletou N., že rozdiel medzi návrhom matky a rozhodnutím súdu prvej inštancie, ktoré otec považuje za vhodné pre maloleté dieťa je v tom, že matka požadovala, aby sa maloletá vrátila k matke v piatok o 20.00 hod. a v sobotu ráno o 9.00 hod. znovu šla k otcovi až do nedele (t.j. dcéra by sa k matke vrátila na noc z piatka na sobotu), pričom súd túto anomáliu v návrhu matky odstránil a určil styk otca s maloletou tak, že je od piatku do nedele (bez nelogického prerušenia styku počas piatkovej noci) s otcom. Podľa otca je návrh matky nelogický, neucelený a zbytočne by rozbíjal režim styku rodičov s maloletou a naopak súdom prvej inštancie určený režim je logický a umožňuje vzájomný styk rodičov s dieťaťom v oveľa ucelenejšej perióde, ktorá je podľa neho určite viac v záujme maloletej na vyvážený styk s oboma rodičmi ako predmetný návrh matky. Ďalej otec uviedol, že matka poukazuje aj na závery znaleckého posudku č. XX/XXXX zo dňa 22.09.2017, pričom ide o tri roky starý posudok, ktorý nezohľadňuje aktuálny stav medzi otcom a maloletou N. a zároveň podotkol aj to, že ide o znalecký posudok, ktorého zadávateľom

je matka (bez vyžiadania súdom), takže jeho závery môžu byť v tomto smere determinované touto skutočnosťou. Otec poukázal na to, že súd prvej inštancie však zisťoval aktuálny stav vzťahov maloletých detí s otcom a aj na základe vykonaných pohovorov s oboma maloletými deťmi vyhodnotil situáciu, a uvedenú úpravu styku súd prvej inštancie považoval ako najlepšiu voľbu a predovšetkým v záujme maloletej N., a to najmä kvôli zachovaniu vzťahu dieťaťa k obom rodičom aj po zrušení spoločnej domácnosti. Čo sa týka výrokov o výške výživného otec dal do pozornosti odvolacieho súdu, že až 80 % rozsiahleho odvolania zo strany matky je venované námietkam voči výrokom o určení výšky výživného. Podľa názoru otca už tento uvedený fakt svedčí o podstate nespokojnosti matky s vydaným rozhodnutím, kde „. M. Q. matkinej snahy je získať čo najvyššie výživné. Otec má za to, že zo spôsobu odôvodnenia odvolania a z priebehu konania je evidentné zjavné vnímanie matkinho boja o to, či a v akej výške bude určené výživné a práve otázka výživného bola skutočným dôvodom, ktorá determinovala postoj matky k otázke osobnej starostlivosti o maloleté deti. Otec dal do pozornosti odvolacieho súdu, že pred podaním návrhu matky, ktorým začalo toto konanie neexistoval problém v styku rodičov s deťmi ani s plnením finančných záväzkov rodičov týkajúcich sa detí, keďže riadne a včas platil všetky náklady na maloleté deti, priamo ohrádzal všetky záväzky na školy, školské a mimoškolské aktivity, oblečenie a pod., pričom uvedené platí aj po vydaní rozsudku súdu prvej inštancie. Otec uviedol, že aj v súčasnosti nadštandardne zabezpečuje svoje maloleté deti, keďže na mesačných nákladoch, ktoré vyčíslila matka sa v podstatnej väčšej časti podieľal a stále podieľa otec. K argumentom matky, že keď bude otec uhrádzať výživné do rúk matky, bude dcéram namiesto neho dávať vreckové matka, otec uviedol, že napriek uvedenému však maloletá S. aj v súčasnosti často žiada od neho peniaze, aby jej niečo kúpil. Otec podotkol, že z uvedeného vyplýva pravdepodobný záver, že matka maloletej S. zjavne nedáva vreckové z peňazí, ktoré otec hradí ako výživné k rukám matky. Otec uviedol, že je síce pravda, že obe deti sa majú podieľať na životnej úrovni otca, no na druhej strane je potrebné vychádzať aj z reálií a z aktuálnych možností a schopností otca, keďže jeho zárobky v minulosti síce boli väčšie, no aktuálne tieto možnosti už nie sú reálne. Zároveň opätovne zopakoval, že jeho zárobky z minulosti sa pretavili do vlastníctva nehnuteľností, tie však je pripravený darovať svojím maloletým dcéram, avšak na vykonanie uvedených úkonov je však nevyhnutná súčinnosť matky, s ktorou v súčasnosti sa o týchto prevodoch vzájomne rokuje prostredníctvom jej právneho zástupcu. Zároveň poukázal na to, že v súčasnosti, po vydaní rozhodnutia súdu prvej inštancie sa ustálil vzťah medzi rodičmi a maloletými deťmi, ako aj vzťah medzi rodičmi samotnými v súlade a v medziach matkou napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie a rozhodnutie súdu prvej inštancie dodržujú napriek tomu, že nenadobudol právoplatnosť. Podotkol, že jeho styk sa realizuje aj s maloletou S., s ktorou sa stretáva každý piatok, pričom dcéra s otcom zostáva do soboty podvečera, ako aj niekedy v pracovné dni (napríklad v stredu, utorok alebo štvrtok) podľa rozhodnutia dcéry. Otec je toho názoru, že súd prvej inštancie sa dostatočne vysporiadal a odôvodnil prijaté rozhodnutie vo veci výrokov o výške výživného a ich zročnosti a z tohto dôvodu navrhol, aby odvolací súd vo veci rozhodol tak, že rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdí.

6. Matka v odvolacej replike uviedla, že trvá na svojom odvolaní proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie a jeho dôvodoch v celom rozsahu a námietky otca v jeho vyjadrení nepovažuje za relevantné. K vyjadreniu otca reagujúceho na odvolacie námietky matky ohľadom rozhodnutia o styku otca s maloletou N. uviedla, že trvá na svojom tvrdení v odvolaní, že otec má aj podľa návrhu matky široký a ucelený priestor na možný rozvoj vzájomný vzťahov s dcérou, ako aj na „. I. U. M. na S. K. M. V. K. V. K. K. K. O. Š..“. Matka opätovne upozornila na skutočnosť, že otcovi umožňuje styk s maloletou N. už v rozsahu a spôsobom podľa jeho určenia na základe neprávoplatného rozhodnutia súdu prvej inštancie. Matka však poukázala na to, že otec aj napriek tomu stále, sám zo svojej vôle, nevyužíva naplno tento široký priestor na realizáciu styku s maloletou N., pretože realizuje styk s maloletou v nepravidelných intervaloch a vtedy, kedy to jemu časovo vyhovuje, resp. vtedy keď ho o to matka výslovne požiada. Matka podotkla, že mu v záujme budovania zdravého vzájomného vzťahu medzi maloletou a otcom, aj takú nepravidelnú realizáciu styku s maloletou N. toleruje. Čo sa týka víkendového styku, matka uviedla, že maloletá N. zvykne u otca prespávať jednu noc, a to zväčša z piatka na sobotu a otec zvykne maloletú odovzdávať matke už v sobotu v dopoludňajších hodinách. Podotkla, že zvyšok soboty, ani v nedeľu už otec svoje právo na styk s maloletou nerealizuje. Čo sa týka styku počas týždňa, matka uviedla, že otec zvykne vyzdvihnúť maloletú v poobedňajších hodinách ľubovoľný deň v týždni a matke odovzdáva maloletú v ten istý deň, vo večerných hodinách, pričom taký styk sa realizuje zväčša dva dni v týždni. V súvislosti s uvedeným vyznieva podľa matky tvrdenie otca vo vyjadrení, že návrh matky je z dôvodu prerušenia styku počas piatkovej noci nelogický, neucelený a zbytočne rozbíja režim styku rodičov s maloletou, neúprimne a účelovo. Matka podotkla, že otec teda nielen styk realizuje v nepravidelných intervaloch, ale zjavne nemá záujem na realizácii styku v tak širokom rozsahu, ako bol určený rozhodnutím súdu prvej inštancie.

Matka aj vzhľadom na tieto skutočnosti trvá na tom, že záujem otca presadiť čo najširší styk s maloletou, a to aj vo forme jeho návrhu na striedavú starostlivosť je predstieraný, a to práve za účelom dosiahnutia určenia povinnosti uhrádzať čo najnižšie výživné. Ďalej uviedla, že uvedené nepriamo preukazuje aj tá skutočnosť, že otec nepodal proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie v časti rozhodnutia o starostlivosti a styku s maloletou odvolanie. Matka uviedla, že bez ohľadu na závery ňou predkladaného znaleckého posudku je potrebné vziať do úvahy skutočnosť, že sama maloletá N. nemá záujem u otca prespávať viac ako raz do týždňa. Poukázala na to, že otec nevytvára maloletej podmienky, nemotivuje ju, aby s ním trávila viac času, ako je to v súčasnosti, preto podľa nej aj táto skutočnosť preukazuje účelovosť otcovho návrhu na určenie širokého styku s maloletou N.. Matka má za to, že je nevyhnutné upraviť pomery k maloletej N. tak, aby to bolo predovšetkým na jej prospech (vrátane prospechu spočívajúcom v budovaní zdravého a pevného vzťahu s vlastným otcom). K vyjadreniu otca reagujúceho na odvolacie námietky matky ohľadom rozhodnutia súdu o výške výživného, matka uviedla, že je zaskočená nekonkrétnou a zavádzajúcou argumentáciou otca v jeho vyjadrení, založenou na tvrdení nepravdivých skutočností. Matka má za to že otec sa ju v rámci svojej argumentácie vo vyjadrení snaží veľmi prezieravo vykresliť ako matku, ktorej viac ako na prospechu svojich maloletých detí, záleží na jej osobnom prospechu. V súvislosti s uvedeným poukázala predovšetkým na dve skutočnosti, a to na skutočnosť, že nie je pravdivým tvrdením, že doposiaľ netvrdila a neuviedla relevantný dôvod, pre ktorý žiadala úpravu pomerov. Zdôraznila, že v konaní pred súdom prvej inštancie, ako aj v odvolaní, uviedla konkrétny dôvod a tým je tvrdenie otca, že maloletým deťom prestane platiť školné, ak s ním nebudú chcieť tráviť viac času. Ako druhú skutočnosť matka uviedla, že počas vzájomných rokovaní v priebehu konania sa strany najskôr dohodli, že styk otca s oboma maloletými deťmi ostane neupravený, ale akonáhle vyjadrila nesúhlas s otcom navrhovanou výškou a spôsobom úhrady výživného, otec túto dohodu porušil a v rámci konania začal opätovne požadovať striedavú starostlivosť. Matka poukázala na to, že nie je teda pravdivé tvrdenie otca vo vyjadrení, že pred podaním návrhu neexistoval problém v styku rodičov s deťmi, ani s plnením finančných záväzkov. Matka ku skutočnosti, či za rozpadom manželstva stála ona, alebo otec, uviedla, že nie je pre meritum tejto veci podstatné a následne opísala dôvody ich rozvodu. Matka priznala, že v súčasnosti prebiehajú rokovania o prevode vlastníctva k nehnuteľnostiam otca na maloleté deti a podotkla, že vôľa otca previesť na maloleté deti nehnuteľný majetok je však motivovaná skôr záujmom otca urovnať spory vedené na Okresnom súde Bratislava II o vymoženie pohľadávok. Uviedla, že v týchto sporoch sú žalobkyňami obe maloleté deti, pričom predmetom sporu je skutočnosť, že otec previedol finančné prostriedky patriace deťom do svojej dispozície, pričom ich použil na úhradu svojich výlučných záväzkov. Matka podotkla, že otec si musí uvedomiť, že automaticky neplatí pravidlo čím širší styk s maloletou, tým nižšia povinnosť uhrádzať výživné, keďže požiadavka širokého styku nemôže slúžiť ako nástroj na dosiahnutie určenia čo najnižšej vyživovacej povinnosti. Taktiež podotkla, že je potrebné, aby otec nevnímal otázku výživného ako boj s matkou, pretože výživné nie je plnenie v prospech matky, ale plnenie v prospech maloletých detí, pričom spravodlivo určená výška výživného, ktorú matka požaduje určiť nezlepší podmienky matky, ale plne uspokojí potreby maloletých detí. Matka trvá na svojom odvolaní, jednotlivých odvolacích dôvodoch a ich odôvodnení. Matka trvá na svojom odvolacom návrhu, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti zrušil, alebo aby rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti zmenil tak, že návrhu matky vyhovie v celom rozsahu.

7. Otec vo svojom vyjadrení k odvolacej replike matky uviedol k časti týkajúcej sa jeho styku s maloletou N., že tvrdenia uvedené matkou sú skreslením skutočnosti. Otec podotkol, že sa snaží, žiada a má záujem o trávenie dlhšieho uceleného času s maloletou N., avšak skutočnosť je viackrát taká, že keď maloleté N. telefonuje matke, že on ako otec chce, aby u neho maloletá prespala, matka ho v tomto nepodporí a navrhne jej, aby šla spať k matke. Otec uviedol, že je v tomto prípade odsunutý, no nechce si vydobýjať čas s ňou strávený spôsobom, ktorý by mohol na dcéru negatívne vplývať, preto sa prispôsobuje a akceptuje stav aký je, hoc si je vedomý, že mu tak proti jeho vôli uniká drahocenný čas, ktorý by mohol stráviť s dcérou. Na druhej strane otec uviedol, že ho vždy poteší, keď ho matka požiada, aby bol s dcérou dlhšie alebo v iný deň ako je stanovený v neprávoplatnom rozhodnutí súdu prvej inštancie. Otec uviedol, že je pravdivé tvrdenie matky, že ho zvykne požiadať, aby bol s maloletou aj v iných časoch, čo ho veľmi teší. Vzhľadom na to, že si matka aktuálne našla prácu a veľakrát musí pracovať dlho, uviedol, že sú takéto dni našťastie častejšie. Ďalej uviedol, že matka fabuluje záver, že jeho záujem o styk s deťmi je predstieraný cit. „za Ú. O. W. K. W. Č. J. I., toto tvrdenie matky považuje za absurdné, a jeho absurdnosť dokazujú existujúce fakty. Otec uviedol, že prejavuje aktívnu snahu o svoje deti, pričom vychoval dve staršie deti z predchádzajúceho manželstva, ktoré sú aj vďaka nemu zabezpečené a vedú riadny život a o svoje dve mladšie deti, ktoré má s matkou sa aktívne, zodpovedne

a na dennej báze stará. Za absurdné označil aj tvrdenie matky ohľadom záujmu o čím dlhší styk z dôvodu nižšieho výživného. Otec podotkol, že tak ako roky pred podaním návrhu matky v tejto veci, počas konania pred súdom prvej inštancie, ako aj po vydaní rozhodnutia uhrádza mimoriadne vysoké, a stále rastúce platby tákajúce sa jeho detí. K bodu odvolacej repliky týkajúcej sa výšky výživného, kde matka tvrdí, že otec vo svojom vyjadrení uvádza nepravdivé skutočnosti, otec uviedol, že keďže neuviedla aké, tak nie je možné, aby sa k uvedenému vyjadril. K dôvodom matky, pre ktorý podala návrh na začatie tohto konania, ktorým je „. Q., Ž. S. O. K. K. Š., ak N. J. J. U. Y. I. Č..“., otec uviedol, že v konaní pred súdom prvej inštancie bolo oboma stranami sporu potvrdené a nerozporné, že toto vyhlásenie otec spravil v rámci hádky s matkou, ktoré sa týkala toho, že chcel aby mohol byť s deťmi viac, a bolo vykonané rok pre tým ako podal návrh na začatie tohto konania. Ako ďalší argument otec uviedol, že v konaní pred súdom prvej inštancie bolo zároveň dokázané, že nikdy túto vyhrážku nezrealizoval, naopak, roky pred ňou, ako aj roky po nej, riadne a včas školné uhrádza (a to školné v tisícoch eur) a hlavne podotkol, že toto samotné tvrdenie neguje všetko čo matka uvádza, že otec len prestiera záujem o deti, aby znížil výživné. K tvrdeniam matky o „. L. otca a simulovanom záujme o deti, otec opätovne uviedol, že tieto jej tvrdenia nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní. K časti, kde matka tvrdí, že nie je pravdivé jeho tvrdenie, že pred podaním návrhu neexistoval problém s plnením finančných záväzkov, uviedol, že faktom je, že maloleté deti mali vždy ním zaplatené všetky náklady od školného cez krúžky, školenia, doučovania, letné tábory (vrátane drahých zahraničných), nehovoriac o bežných potrebách oblečenia, stravy či vreckového. Čo sa týka prevodu nehnuteľností - bytov, ktoré kúpil pre svoje dcéry, k čomu sa matka vyjadruje v odvolacej replike, si otec uviedol, že hoc to s prejednávanou vecou viac menej nesúvisí, matka neustále podsúva predpoklad, že ide o peniaze patriace deťom, ktoré využil na úhradu svojich záväzkov. Otec zdôraznil, že ide o absolútne mylnú premisu matky, na základe ktorej iniciovala zbytočne ďalšie súdne konania, ktoré zbytočne zvyšujú náklady na ďalšie súdne konania, keďže išlo o jeho peniaze, ktoré vložil na účet detí, a následne ich vybral a kúpil za ne nehnuteľnosti s úmyslom zabezpečiť svoje dcéry, podotkol, že peniaze nezmizli, naďalej majú svoju hodnotu a pod vplyvom neustáleho nárastu cien nehnuteľností sa tieto ďalej zhodnocujú. Otec podotkol, že paradoxne, z peňazí, ktoré na tomto účte boli, vyplatil takmer pol milióna eur matke (ktorá si z časti z nich kúpila byt v ktorom teraz býva). Otec zopakoval, že nehnuteľnosti chce darovať dcéram, avšak k tomu je nevyhnutná súčinnosť matky, a to z dôvodu nutnosti schválenia úkonu darovania maloletým zo strany príslušného súdu. Ďalej otec uviedol, že je dôležité, aby si matka uvedomovala, že automaticky neplatí pravidlo - čím užší styk s maloletou, tým vyššia povinnosť uhrádzať výživné druhým rodičom, keďže požiadavka užšieho styku nemôže slúžiť ako nástoj na dosiahnutie či najvyššej vyživovacej povinnosti druhého rodiča. Na záver otec uviedol, že je už na dôchodku a je unavený z neustáleho súdenia sa, chce sa s matkou dohodnúť, a to v prospech spoločných dcér, chce im darovať spomínané nehnuteľnosti, tráviť s nimi spoločné chvíle a zabezpečovať ich potreby. Otec je toho názoru, že súd prvej inštancie sa dostatočne vysporiadal a odôvodnil prijaté rozhodnutie vo veci výrokov o výške výživného a ich zročnosti a navrhuje, aby odvolací súd vo veci rozhodol tak, že rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil.

8. Otec na výzvu odvolacieho súdu doplnil, že tak ako do rozhodnutia súdu prvej inštancie otec aj od rozhodnutia súdu prvej inštancie pravidelne uhrádzal školné a to maloletej N. doposiaľ (od vynesenia rozhodnutia prvoinštančného súdu) vo výške 8.852,- eur a maloletej S. doposiaľ (od vynesenia rozhodnutia prvostupňového súdu) vo výške 10.893,- eur. Otec na preukázanie uvedeného predložil výpis z účtu samostatne pre maloletú N. a samostatne pre maloletú S.. Otec od rozhodnutia súdu prvej inštancie pravidelne uhrádzal nad rámec bežného výživného na maloleté deti nasledovné iné platby. Pre N. spolu v sume 1.909,- eur, ktorá pozostáva z nákupov tovarov v obchodoch pre oblečenie, obuv, hračky, bižutéria, PC a ďalej mimoškolský krúžok, detský tábor, zdravotné poplatky, spoločné dovolenky. Pre N. v sume 2.100,- eur ako náklady na spoločné dovolenky. Pre S. spolu v sume 15.780,- eur, ktorá pozostáva z nákupov tovarov v obchodoch pre oblečenie, obuv, drogéria, bižutéria, knihy, športové potreby, zdravotné poplatky, poplatky u zubára, poplatky v lekárni, cestovné výlety, jazykový kurz, vstupenka na koncert, vreckové. Pre S. v sume 2.100,- eur ako náklady na spoločné dovolenky. Teda otec od vynesenia rozhodnutia súdu prvej inštancie nad rámec bežného výživného uhradil N. doposiaľ sumu vo výške 12.861,- eur /8.852,- eur za školné; 1 909,- eur ako iné výdavky; 2.100,- eur ako náklady na spoločné dovolenky/, a S. doposiaľ sumu vo výške 28.773,- eur /10.893,- eur za školné; 15.780,- eur ako iné výdavky (z toho oblečenie 4.112,- eur, doktor a vreckové 11.668,- eur); 2.100,- eur ako náklady na spoločné dovolenky/. Otec dodal, že rozdiel v sumách medzi oboma dcérami nie je spôsobený uprednostňovaním jednej dcéry pred druhou, ale výlučne z dôvodu rozdielu veku medzi nimi. Staršia S. má XX rokov, aktívne sa vzdeláva aj mimo riadnej školy, má samostatné aktivity, ktoré

mladšia N. ako XX ročná ešte vykonávať, resp. absolvovať nemôže. Otec bude ale obdobne ako pri S. financovať aj aktivity N., ktoré náklady budú rásť primerane jej veku.

9. Matka na výzvu odvolacieho súdu doplnila, že otec síce v dobe odo dňa právoplatnosti rozsudku súdu prvej inštancie uhrádza školné a v prospech maloletých dcér príležitostne uskutočňuje platby nad rámec bežného výživného, avšak otec v dobe odo dňa vykonateľnosti rozsudku prestal hradiť bežné výživné na obe dcéry po dobu osem mesiacov. Poslednú platbu uskutočnil dňa 01.02.2021, pričom dlžné výživné následne vyplatil až dňa 01.10.2021. Matka pritom otca opakovane urgovala na úhradu bežného výživného na dcéry, ktoré matka používa na uspokojovanie základných potrieb maloletých dcér. Táto skutočnosť je zarážajúca práve z toho dôvodu, že otcovi nebránila v úhrade prostriedkov na výživné žiadna relevantná skutočnosť. Majetkové pomery otca sú stále nadštandardné. O uvedenom svedčí aj samotné tvrdenie otca v písomnom podaní, že odo dňa vykonateľnosti rozsudku vyplatil nad rámec výživného v prospech S. spolu sumu 28.773,- eur a v prospech N. sumu 12.861,- eur. Čo sa týka platieb otca nad rámec výživného, z príloh k podaniu otca nevyplýva, že by otec uhrádzal za maloleté dcéry v takom rozsahu, ako uvádza. Platby za lekárske ošetrenie hradí za N. matka (očný lekár) a za S. matka znášala úhrady z polovice (zubár). Platby otca nad rámec výživného reálne pozostávajú zväčša z úhrad nákupov oblečenia a tovarov luxusných značiek a vreckového. Odhliadnuc od dokladov priložených otcom má matka vedomosť, že otec napríklad kúpil maloletej S. kabelky značky K., H. X. a ďalšie veci luxusných značiek zrejme v nezanedbateľnej finančnej hodnote. Náklady uhrádzané matkou na uspokojovanie základných potrieb maloletých dcér (bývanie, strava, doprava do školy a zo školy, školské pomôcky, záujmové krúžky, oblečenie) nad rámec výživného poskytovaného otcom, predstavujú v súčasnosti sumu 460,- eur čo sa týka potrieb S. a sumu 990,- eur, čo sa týka potrieb N.. V dôsledku zvláštneho rozhodnutia súdu prvej inštancie tak dochádza k situácii, kedy na absolútne základné potreby maloletých dcér otec prispieva výživným v očividne nedostatočnej výške, pričom na druhej strane otec dcéry rozmaznáva luxusnými, drahými darčekmi a štedrým vreckovým. Tiež je potrebné zdôrazniť, že aj z tabuľky, ktorú predložil otec aj z reálnych nákladov na potreby maloletých dcér, ktoré má matka, je zrejmé uprednostňovanie staršej dcéry S. pred mladšou N. zo strany otca. Otec teda zámerne uprednostňuje jednu z dcér pričom argument otca, že v dôsledku nižšieho veku N. náklady na jej potreby nedosahujú relevantnú výšku, v kontexte predložených výdavkov matky neobstojí. Skutočnosť, v akej výške otec prispieva dcéram nad rámec výživného taktiež svedčí o vysokej životnej úrovni otca a o jeho nadštandardných majetkových pomeroch. Tento aspekt súd prvej inštancie dostatočne neskúmal a to aj napriek konkrétnym námietkam a poukazom matky na pomery otca a jeho možné zdroje príjmov. Otec pred súdom prvej inštancie aj v odvolacom konaní zdôrazňoval, že v súčasnosti okrem dividend z podnikania nemá žiadne iné príjmy a okrem vlastníctva bytov a rodinného domu už nevlastní žiaden iný majetok. Otcove konanie spočívajúce v úhradách luxusných darčekov maloletým dcéram však tieto tvrdenia jednoznačne vyvracajú. Ako bolo tvrdené a preukazované pred súdom prvej inštancie, otec je spoločníkom v spoločnosti I. N.. V.. Q... Otec počas pojednávania tvrdil, že má príjem z dividend, ktorý mal byť v zmysle predložených dokladov za r. 2016 vo výške 10.000,- eur, za rok 2017 vo výške 20.000,- eur, za rok 2018 vo výške 29.000,- eur, za rok 2019 vo výške 30.000,- eur. Otec pritom nijakým spôsobom nevysvetlil, ako sa dividendy vypočítavajú a z akého dôvodu sú tieto poukazované na účet otca zo súkromných účtov osôb, ktoré sú štatutármi spoločnosti. Odhliadnuc od uvedeného spoločnosť I. N.. V.. Q.. v roku 2021 dosiahla zisk 266.063,- eur čo je v porovnaní s rokom 2019 (120.887,- eur) viac ako dvojnásobok. Tržby spoločnosti dosiahli v roku 2021 sumu vo výške 708.544,- eur. Veľkosť obchodného podielu otca v spoločnosti pritom zodpovedá jednej polovici výšky splatených vkladov spoločníkov do základného imania spoločnosti. Je potrebné zdôrazniť, že súd prvej inštancie nijakým spôsobom neskúmal mechanizmus procesu vyplácania podielu zo zisku v spoločnosti v prospech spoločníka, neskúmal účty spoločnosti so zameraním sa na zistenie, či nie je z účtov spoločnosti uhrádzané aj statky, ktoré otec používa na svoje osobné účely. Absencia skúmania uvedených skutočností súdom prvej inštancie tiež viedla k nedostatočnému/neúplnému zisteniu skutkového stavu a v dôsledku toho k nesprávnemu rozhodnutiu. Odhliadnuc od uvedeného je výška zisku obchodnej spoločnosti, v ktorej má otec 50 %-tnú účasť za rok 2021, viac než dvojnásobkom výšky zisku, z ktorej bolo možné vychádzať v čase rozhodovania súdu prvej inštancie. Odvolací súd by mal na túto skutočnosť pri svojom rozhodovaní prihliadnuť. Matka ďalej uviedla, že otec s deťmi odo dňa rozhodnutia realizuje bežný styk, avšak v podstatne menšom rozsahu, ako by mu to umožňovala právoplatnosť výroku rozsudku súdu prvej inštancie. Deti u otca z vlastnej vôle nespávajú, trávia u neho jeden večer týždenne. Otec sa širšieho styku ani nedožaduje. Uvedené správanie otca opäť potvrdzuje skutočnosť, že otec predstieral záujem o široký styk za účelom dosiahnutia rozhodnutia o čo najnižšom výživnom.

10. Otec na pojednávaní vysvetlil neplatenie bežného výživného za dobu 8 mesiacov, tým, že nastala chyba pri udávaní trvalého príkazu, domnieval sa, že výživné pravidelne odchádza na účet matky. Matka ho neinformovala bezodkladne, ako zistila, že výživné nebolo uhradené, ale až po ôsmich mesiacoch. Ihneď ako sa dozvedel, že nastala chyba v trvalom príkaze a platby bežného výživného neodchádzajú na účet matky, dlžné výživné ihneď vyplatil.

11. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania ( a ), v zmysle ust. nariadil vo veci pojednávanie a dospel k záveru, že odvolanie matky bolo dôvodné iba čiastočne.

12. Predmetom odvolacieho konania bol výrok o úprave styku, o výživnom. Ďalej je predmetom odvolacieho konania aj návrh matky na uloženie otcovi povinnosti prispievať maloletým na tvorbu úspor. Odvolací súd po oboznámení sa so spisom a napadnutým rozhodnutím, dospel k záveru, že súd prvej inštancie vo veci vykonal potrebné dokazovanie na zistenie skutočného stavu veci a na základe výsledkov vykonaného dokazovania dospel ku správnemu záveru o úprave styku maloletej N. s otcom. Taktiež správne určil otcovi vyživovaciu povinnosť. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje k úprave styku a určenia výživného s dôvodmi uvedenými v rozsudku súdu prvej inštancie. Čo sa týka úpravy styku s maloletou N. odvolací súd nevidí žiaden relevantný dôvod na úpravu styku tak ako žiada matka, a to že v piatok by otec mal mať styk len poobede a prespatie maloletej u otca by malo byť len zo soboty na nedeľu. Styk ako určil súd prvej inštancie vyplýva z vykonaného dokazovania a je nelogické tvrdiť, že maloletá nezvláda u otca prespať dve noci, keď styk cez prázdniny je na základe dohody rodičov určený tak, že maloletá je u otca nepretržite dva týždne. Na základe vykonaného dokazovania súd prvej inštancie aj správne vyhodnotil, že je dôvodné zverenie maloletých do osobnej starostlivosti matky a nie striedavá osobná starostlivosť ako pôvodne navrhoval otec, ktorý nakoniec rozhodnutie súdu prvej inštancie v tomto smere rešpektoval, keď nepodal do otázky zverenia odvolanie. Bolo však dôvodné upraviť normálny, štandardný styk otca s maloletou, keď boli preukázané dobré vzťahy medzi maloletou a otcom, bolo preukázané, že otec je schopný riadneho výkonu starostlivosti o maloleté, je schopný sa po dobu, ktorú má určenú na styk s maloletou sa o ňu postarať. Neboli zistené žiadne okolnosti, pre ktoré by mal byť bežný styk obmedzený tak, ako to navrhuje matka. To, že sa styk niekedy realizuje inak, ako je stanovené súdnym rozhodnutím, neznamená, že je styk upravený nevhodný, že by nebol v záujme maloletej. Je v poriadku, keď sa rodičia dohodnú aj na inom čase styku. Dôležité je, že sú nastavené vykonateľné pravidlá, ktoré sú v záujme maloletej pre prípad, že by sa stala situácia, že by sa úplne prestal realizovať výkon styku otca s maloletou N.. Odvolací súd zdôrazňuje, že upravený styk nemožno považovať za širokú úpravu styku, ako to definuje matka. Čo sa týka určenia bežného výživného, odvolací súd dospel k záveru, že za situácie, keď bolo preukázané, že otec dobrovoľne nad rámec bežných základných potrieb detí, hradí pravidelne celé školné na súkromnej škole, stravu v škole, a vynakladá na maloleté aj platby na dovolenky, oblečenie, a iné potreby, bolo správne tieto skutočnosti vyhodnotiť tak, ako súd prvej inštancie, teda, že nie je dôvodné, aby všetky tieto otcom dobrovoľne vynakladané prostriedky boli platené do rúk matky ako výživné, ktorá by následne z toho hradila všetky platby, či školné, či dovolenky, krúžky, oblečenie a pod. Každý prípad je individuálny a v danom prípade je preukázané, že je tu otec, ktorý má nadštandardnú životnú úroveň, avšak dobrovoľne poskytuje obom maloletým nad rámec bežného výživného, či nad rámec uspokojeniu bežných potrieb, aj nadštandardné potreby detí, ako je napríklad školné na súkromnej škole, zahraničné tábory, oblečenie. Za takejto situácie bolo preto správne, že do bežného výživného, ktoré súd prvej inštancie určil otcovi neboli ako oprávnené náklady zahrnuté tieto nadštandardné náklady, na ktorých úhrade sa otec podieľa. Nie je potrebné pre zabezpečenie záujmu maloletých, aby školné bolo premietnuté do bežného výživného, keď je preukázané, že tento náklad pravidelne dlhodobo platí otec v celom rozsahu. Správne je aj rozhodnutie súdu prvej inštancie pokiaľ ide o ustálenie toho, že zročné výživné otcovi nevzniklo, keď z dokazovania vyplýva, ako je už vyššie uvedené, že otec si dobrovoľne vyživovaciu povinnosť k deťom plnil v primeranom rozsahu aj v dobe od podania návrhu na súd do rozhodnutia súdu prvej inštancie. Odvolací súd podotýka, že spor o výživné nie je sporom účtovným, nie je zmyslom konania o určenie výživného do jedného eura zrátať, čo kto platil. Je však nepochybné v danej veci, že všetky potreby maloletých boli riadne uspokojené a to aj z dôvodu, že otec dobrovoľne sa na ich potrebách podieľal a to v rozsahu zodpovedajúcom jeho možnostiam, schopnostiam ako aj životnej úrovni. Odvolací súd zistil, že otec aj po rozhodnutí súdu prvej inštancie stále pravidelne dobrovoľne platí maloletým náklady na školné a taktiež im poskytuje rôzne plnenia nad rámec určeného bežného výživného, preto ustálil, že tu nie je dôvod na zmenu rozhodnutia súdu prvej inštancie a určené bežné výživné je postačujúce na pokrytie bežných potrieb maloletých zo strany matky. Záujem maloletých nie je dotknutý, keď ako je

už vyššie uvedené ich nadštandardné potreby sú zo strany otca uspokojované a podieľa sa pravidelne na ich platení, teda stále prispieva dobrovoľne aj nad rámec určeného bežného výživného. Taktiež nemožno nechať bez povšimnutia, že matkou vyčíslené bežné náklady, mimo školného, sú skutočne nadhodnotené a ak matka tvrdí, že má príjem len 450,- eur mesačne, nie je súdu zrejmé, ako môže potom vynakladať len na stravu na jedno dieťa (mimo stravy v škole) vyše 300,- eur mesačne. Súdom prvej inštancie určená výška výživného je vzhľadom na vek detí a bežné náklady na deti v ich veku postačujúca a odvolací súd podotýka, že vyživovaciu povinnosť má aj matka, nie len otec. Súd prvej inštancie správne poukázal i na to, že je v možnostiach a schopnostiach matky mať vyšší príjem ako deklaruje, že dosahuje z podnikateľskej činnosti. Deti sú už vo veku, kedy nemožno ani ustáliť, že si matka plní výživné najmä výkonom osobnej starostlivosti.

13. Matka v odvolaní namieta aj, že súd prvej inštancie sa vôbec nezaoberal jej návrhom na uloženie otcovi povinnosti prispievať maloletým na tvorbu úspor. Odvolací súd musí konštatovať, že výrok o zamietnutí zvyšku návrhu subsumuje aj návrh na uloženie tejto povinnosti na tvorbu úspor, teda z výroku súdu prvej inštancie je zrejmé, že tento návrh bol zamietnutý, avšak z odôvodnenia rozsudku postráda k tomuto výroku o zamietnutí návrhu na tvorbu úspor akékoľvek odôvodnenie. Podľa ust. § 63 ods. 3 Zákona o rodine ak to majetkové pomery povinného rodiča dovoľujú, za odôvodnené potreby dieťaťa možno považovať aj tvorbu úspor. V takom prípade súd uvedie pri určení výživného sumu výživného, ktorá je určená na tvorbu úspor, a uloží povinnému rodičovi, aby túto sumu poukazoval na osobitný účet maloletého dieťaťa, ktorý v prospech neho zriadi rodič, ktorému bolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Na nakladanie s prostriedkami na účte maloletého dieťaťa je potrebný súhlas súdu. Odvolací súd z dôvodu, že otcove pomery sú nadštandardné, čo je preukázané už len tým, že je vlastníkom lukratívnych nehnuteľností a to dvoch bytov v centre hlavného mesta, a rodinného domu tiež nachádzajúcom a v Bratislave, je držiteľom luxusného vozidla, je spoločníkom v obchodnej spoločnosti, ktorá dosahuje zisk, považuje za oprávnené, aby mu bola určená povinnosť prispievať na tvorbu úspor, nakoľko to umožňujú pomery otca. Bolo zistené výsluchom rodičov na pojednávaní pred odvolacím súdom, že maloleté síce majú bankové účty, ale prostriedky, ktoré tam otec vkladá, sú určené na aktuálnu bežnú spotrebu, kvázi ako vreckové. Odvolací súd teda mal za zistené, že deťom sa nevytvárajú úspory zo strany otca spôsobom, ako má na mysli ust. § 63 ods. 3 Zákona o rodine. Odvolací súd preto pristúpil k uloženiu povinnosti otcovi prispievať na tvorbu úspor maloletým. Sumu tvorby úspor určil odvolací súd s poukazom na to, že otec maloletým hradí potrebné zvýšené náklady na školu, vlastní nehnuteľnosti, ktoré deklaruje, že má v záujme previesť do vlastníctva maloletých, z konania otca nevyplýva, že by aj v budúcnosti nemal záujem maloletým deťom hradiť plnenia, ktoré poskytnú jeho dcéram potrebné zabezpečenie, zodpovedajúce aj životnej úrovni ich otca. Tvorbu úspor určil odvolací súd od 01.12.2017, keď návrh na súd bol podaný dňa 29.11.2017, až do rozhodnutia odvolacieho súdu. Z tohto dôvodu určil aj sumu zročnej výšky tvorby úspor, to je u každej maloletej za 58 mesiacov po 100 eur, čo činí sumu u každej 5.800,- eur.

14. Odvolací súd záverom uvádza, že z hľadiska zákonnej požiadavky na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na zachovanie práva účastníka na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na každý argument účastníka nie je súd povinný dať podrobnú odpoveď. Súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov uvádzaných účastníkom konania, čo sa nepochybne v prejednávanej veci stalo (porovnaj napr. m.m. rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.09.2012 vo veci Vojtěchová proti Slovenskej republike /sťažnosť č. 59102/08/, nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 14.09.2011, č.k. -34, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 17.06.2009, sp.zn. ).

15. O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s ustanovením tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania, pretože ide o konanie, ktoré bolo možné začať aj bez návrhu.

16. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne ( o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011, ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

(1) Dovolanie podľa § 421 Ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

(1) Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).