Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_30S-120-2020.pdf
PDF · 200.9 KB
Case nature
Area
Subarea
30S/120/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Jančárovej a členov senátu JUDr. Martiny Brniakovej a Mgr. Silvie Tisovej, v právnej veci žalobcu: N. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Z.. XX/XX, XXX XX U., do 22.10.2020 podnikajúci pod obchodným menom N. B., s miestom podnikania Z. D. XX/XX, XXX XX U., IČO: 30 530 857, právne zast.: JUDr. Eugenom Kostovčíkom, advokátom, so sídlom K. č. XX, XXX XX Y., proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.101083131/2020 zo dňa 24.06.2020, takto
rozhodol:
Krajský súd v Žiline žalobu z a m i e t a .
Žalobcovi a žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Daňový úrad Žilina, pobočka Námestovo (ďalej ako správny orgán prvého stupňa alebo prvostupňový správny orgán alebo správca dane) rozhodnutím č. 102891923/2019 zo dňa 16.12.2019 podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov vyrubil daňovému subjektu N. B., IČO: 30 530 857, DIČ: 1020468320, IČ DPH SK1020468328, Z. XX/XX, XXX XX U. rozdiel dane v sume 9.409,16 Eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie október 2015. Daň vyrubená daňovým priznaním doručeným dňa 13.11.2015 bola 923,86 Eur, daň zistená správcom dane 10.333,02 Eur, rozdiel dane v sume 9.409,16 Eur. V odôvodnení rozhodnutia správca dane poukázal na vykonanie daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie január 2015 až december 2016 u daňového subjektu - žalobcu, o výsledku ktorej bol vyhotovený Protokol č. 101862506/2019 zo dňa 14.08.2019 a Protokol č. 101862507/2019 z 02.08.2019. Daňový subjekt podal vyjadrenie k protokolu, v ktorom vzniesol pripomienky a tie boli správcom dane prerokované, o čom bola spísaná Zápisnica č. 102874125/2019 zo dňa 12.12.2019. Predložené pripomienky vo vyrubovacom konaní, ako aj dôkazy a zistenia správcu dane počas daňovej kontroly uvedené v protokole č. 101862507/2017 nevyvrátili pochybnosti správcu dane, pričom daňový subjekt vo vyjadrení na výzvu nepredložil správcovi dane žiadne nové dôkazy, ktoré správca dane nemal na zreteli pri posudzovaní predmetného zdaniteľného obchodu, resp. na základe ktorého je možné zmeniť závery uvedené v protokole. Správca dane z predložených účtovných dokladov zistil, že daňový subjekt si odpočítal DPH z faktúr od spoločnosti BKB holding s.r.o., Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 44 970 293, IČ DPH: SK2022904345, ktorej právnym nástupcom bola od 25.05. spoločnosť KIVOX, s. r. o., 125, Ratnovce 922 31, ktorej právnym nástupcom je od 08.09.2017 spoločnosť CINEMA NOVÉ MESTO, s. r. o., ktorých predmetom bolo dodanie smrekovej guľatiny, a to konkrétne z faktúr interné číslo:
- 2015100541 so základom dane 3.134,80 Eur, DPH 626,96 Eur,
- 2015100641 so základom dane 3.139,90 Eur, DPH 627,98 Eur,
- 2015100741 so základom dane 3.115,25 Eur, DPH 623,05 Eur,
- 2015100841 so základom dane 3.140,75 Eur, DPH 628,15 Eur,
- 2015100941 so základom dane 3.130,55 Eur, DPH 626,11 Eur,
- 2015101241 so základom dane 3.144,15 Eur, DPH 628,83 Eur,
- 2015101341 so základom dane 3.126,30 Eur, DPH 625,26 Eur,
- 2015101441 so základom dane 3.137,35 Eur, DPH 627,47 Eur,
- 2015101941 so základom dane 3.143,30 Eur, DPH 628,66 Eur,
- 2015102041 so základom dane 3.134,80 Eur, DPH 626,96 Eur,
- 2015102141 so základom dane 3.141,60 Eur, DPH 628,32 Eur,
- 2015102241 so základom dane 3.135,65 Eur, DPH 627,13 Eur,
- 2015102841 so základom dane 3.145,00 Eur, DPH 629,00 Eur,
- 2015102941 so základom dane 3.136,50 Eur, DPH 627,30 Eur,
- 2015103041 so základom dane 3.139,90 Eur, DPH 627,98 Eur. Základ dane spolu 47.045,80 Eur, DPH 9.409,16 Eur. Za účelom získania informácií o daňovom subjekte CINEMA NOVÉ MESTO, s. r. o. správca dane zaslal dožiadanie Daňovému úradu Trenčín, ktorým žiadal vykonať miestne zisťovanie u daňového subjektu CINEMA NOVÉ MESTO, s. r. o. a preveriť, či má zaúčtované v účtovníctve predmetné faktúry pre spoločnosť N. a či bola za overované a fakturované dodávky v predmetných zdaňovacích obdobiach prijatá úhrada finančných prostriedkov atď. Podľa zistení DÚ Trenčín, pobočky Nové Mesto nad Váhom je konateľom CINEMA NOVÉ MESTO, s. r. o., Čsl. Armády 6/68, Nové Mesto nad Váhom, IČO: 46305645 V.. N. I.. Z miestneho zisťovania na uvedenej adrese vyplynulo, že sa na nej nikde nenachádza označenie tejto spoločnosti. Nakoľko konateľ spoločnosti CINEMA NOVÉ MESTO, s. r. o. V.. N. I. je bezdomovec, so správcom dane nespolupracuje, nebolo možné preveriť požadované údaje. Na uvedenej adrese Čsl. Armády 6/68, Nové Mesto nad Váhom bolo zistené, že sa nachádza pasáž spájajúca ulicu Čsl. Armády s Hurbanovou ulicou, v ktorej sa nachádzajú viaceré prevádzky. Spoločnosť CINEMA NOVÉ MESTO, s. r. o. prevádzkovala v uvedenej pasáži kaviareň s reštauráciou, ktorá je však už dlhšiu dobu zatvorená. Bývalá konateľka spoločnosti BKB holding s.r.o. pani W. D. do zápisnice č. 101327823/2019 ako svedkyňa uviedla, že nepozná N. B., nikde s nikým nebola, s nikým sa nestretla. Nevedela sa vyjadriť, či BKB holding s.r.o. dodala v roku 2015 N. B. tovar, ani o aký tovar išlo, kto vystavil a podpísal faktúry, či bola prijatá úhrada za uvedené dodávky, či DPH daňovým subjektom bola priznaná a odvedená v príslušných zdaňovacích obdobiach, nakoľko ako uviedla nikde nebola, s nikým nekomunikovala, žiadne účtovníctvo nikdy nemala, za predaj spoločnosti I. C., bývalému konateľovi BKB holding s.r.o., jej zaplatené nebolo nič a nevie, že by podpisovala prevod spoločnosti na pána C.. Bola v zlej finančnej situácii, oslovila pána Q. alebo Q., nevie presne ako sa volá, on jej povedal, že na ňu napíše firmy, ale ona nič nebude robiť ani nikde chodiť, len vyberať z banky. Bola vyberať asi dva alebo trikrát a dostala po 50,00 Eur. Faktúry nevystavovala, nie je to jej podpis. Bola už vypovedať ohľadne BKB holding s.r.o., UPROKO s.r.o., ADRIACARS s.r.o. na kriminálne aj na Daňovom úrade Nitra. Kontaktoval ju len pán Q., s ktorým robila len výbery z banky. Dostala 50,00 Eur, vyložil ju pred barákom a ďalej nič nevie. Vypočuť svedka I. C., bývalého konateľa spoločnosti BKB holding s.r.o. sa nepodarilo, pokus o jeho predvedenie bol neúspešný, šetrením OOPZ Nové Mesto nad Váhom bolo zistené, že sa nachádza vo väzbe v Ilave od 15.03.2019. Správca dane taktiež zistil, že spoločnosť KIVOX, s. r. o., na ktorú bola BKB holding s.r.o., prepísaná a ktorej právnym nástupcom je od 08.09.2017 spoločnosť CINEMA NOVÉ MESTO, s. r. o. je správcovi dane známa z predchádzajúcich konaní. Tomuto daňovému subjektu bola vykonávaná daňová kontrola za zdaňovacie obdobia apríl 2016, pričom dožiadaním bola preverená reálnosť uskutočnených zdaniteľných plnení dodávateľa KIVOX, s. r. o., ktorá je právnym nástupcom spoločnosti FMT, s.r.o., 361, Beckov 916 38, IČO: 36274437. Dožiadanému Daňovému úradu Trnava sa nepodarilo so spoločnosťou KIVOX, s. r. o. skontaktovať, na označenej adrese Ratnovce č. d. XXX sa nachádza starší dom, na ktorom nie je žiadne označenie spoločnosti, žiadna poštová schránka ani zvonček. Písomnosti zasielané na uvedenú adresu ako aj predvolania zasielané konateľom R. Y., prípadne jej manželovi N. Y. sa správcovi dane vrátili neprevzaté. Pracovníčka Obecného úradu Ratnovce zamestnancom správcu dane Daňového úradu Trnava pri miestnom zisťovaní uviedla, že manželia R. Y. a N. Y. boli obyvateľmi Ratnoviec, ale už päť rokov sa v obci Ratnovce nezdržiavajú, sú bezdomovci a ich trvalý pobyt je obec Ratnovce. Na základe uvedených skutočností správca dane nemohol preveriť účtovné doklady spoločnosti KIVOX, s. r. o. Správca dane poukázal na úpravu podľa § 3 ods. 3 a 6 daňového poriadku, § 19 ods. 1 zákona o DPH a § 24 daňového poriadku, pričom skonštatoval, že doposiaľ neboli poskytnuté žiadne relevantné dôkazy, ktoré by preukazovali, že dodania tovaru boli realizované tak ako je uvedené v predmetných faktúrach
od dodávateľa BKB holding s.r.o. Faktúra, zmluva, či pokladničný doklad sám o sebe preukázaním realizácie obchodnej transakcie nie je, nakoľko akýkoľvek listinný dôkaz nie je bez preukázania skutkovej podstaty dôkazom o tom, že určité plnenie bolo aj uskutočnené. Ani zaúčtovanie dokladu a jeho úhrada nerobí z neho dôkaz o reálnom uskutočnení plnenia. Dôkazné bremeno je na daňovom subjekte, ktorý preukazuje skutočnosti uvedené v § 24 ods. 1 písm. a), b), c). Preto je na daňovom subjekte, aby akýmikoľvek dôkazmi preukázal, že zaúčtovanie sporných dodávateľských faktúr vychádza z reálneho základu, a že teda dodanie tovarov alebo služieb na týchto faktúrach uvedené, boli aj reálne vykonané. Vzhľadom na tieto skutočnosti zamestnanci správcu dane považujú predmetné faktúry za sporné, a preto neuznali odpočítanie dane z pridanej hodnoty v celkovej sume 5.025,20 Eur.
2. Na základe včas podaného odvolania žalobcu rozhodovalo Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky (ďalej ako odvolací správny orgán alebo správny orgán druhého stupňa alebo žalovaný), ktoré rozhodnutím č. 101083131/2020 zo dňa 24.06.2020 potvrdilo rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa. V odôvodnení rozhodnutia podrobne skonštatoval odvolacie námietky žalobcu a správcom dane zistený skutkový stav, vrátane konštatovania obsahu výpovede V., ktorá počas rokov 2015 až 2018 poskytovala a fakturovala administratívne práce pre N. B. a fyzicky bola prítomná pri preberaní dreva, ktoré bolo spojené s premeriavaním a vážením dodávok a kontrolou kvality. Táto svedkyňa na ústnom pojednávaní konanom 04.11.2019 popísala realizáciu obchodu tak, že dodávateľ priamo zavolal N. B.
- jej otcovi, ponúkol mu určitý objem guľatiny z odberného miesta Oravská Jasenica. Po súhlase s odobratím guľatiny bolo na odberné miesto poslané ich vozidlo Tatra v čase vopred určenom a na miesto, kde čakal dodávateľ a odovzdal guľatinu. Guľatina sa následne previezla do firmy, kde bola premeraná a určená kvalita dovezenej guľatiny. Táto guľatina na základe merania bola tabuľkami vyhodnotená množstvom a kvalitou. Na základe tohto merania bolo telefonicky oznámené dodávateľovi, aká je kvalita a množstvo, na základe ktorej dodávateľ vytvoril faktúru. Tieto faktúry boli osobne dovezené do firmy B. N.. K faktúram boli priložené pokladničné doklady a tie boli zaplatené v hotovosti. Každá faktúra obsahuje objednávku, faktúru, pokladničný doklad. Dodávateľ síce prišiel vždy osobne na firmu, ale vždy sa preukázal kartičkou DIČ, ktorú si overili na stránke OR SR a na stránke finančnej správy. Firma existovala na základe tejto skutočnosti s dodávateľom uzatvárali obchod. Dodávateľ prišiel na firmu s vyhotovenou faktúrou a pokladničným dokladom. Po preverení množstva a kvality bola táto faktúra zaplatená v hotovosti. Menovaná uviedla, že drevo bolo ciachované a pochybnosti o legálnosti nemala, pričom smreková guľatina bola dovezená na ich aute, ktoré má vystavené stazky a zapnutú mýtnu jednotku. Overovaná bola vždy len firma, nie osoba. Menovaná konateľov firiem, ktorí dodávali guľatinu, nepozná, nepozná ani osoby, ktoré doviezli faktúry, nemá vedomosť, kde predmetný tovar nadobudli spoločnosti uvedené na faktúrach a aký bol pôvod dreva, či mali tieto spoločnosti dostatočné materiálne, technické a personálne vybavenie na zabezpečenie predmetného dodania. Žalovaný poukázal na skutočnosť, že obchodovanie s drevom upravuje viacero zákonných noriem a osoba, ktorá chce s drevom obchodovať sa musí týmito normami riadiť, pričom poukázal na úpravu podľa § 4, § 6 vyhlášky č. 232/2006 Z. z. o vyznačovaní dreva, označovaní vyťaženého dreva a dokladoch o pôvode dreva v znení neskorších predpisov, ako aj na § 22 ods. 1 zákona č. 326/2005 Z. z. o lesoch. Skonštatoval, že žalobca ako odvolávajúci a zároveň odberateľ dreva - smrekovej guľatiny nepredložil dôkazy, ktoré by preukazovali pôvod dreva uvedeného na predmetných faktúrach. Správcovi dane nebola predložená žiadna zmluva, ktorá by upravovala obchodno-záväzkové vzťahy medzi zúčastnenými stranami. Ani samotné faktúry sa neodvolávajú na žiadnu zmluvu. Popísaný spôsob realizácie obchodov medzi predmetnou spoločnosťou a žalobcom je založený na komunikácii, ktorá však preukázaná nebola. Vzťahy medzi predmetnými stranami je možné hodnotiť iba na základe získaných dôkazov. Z predložených objednávok vyplýva, že boli vystavené deň predtým ako bol tovar - smreková guľatina podľa predložených faktúr dodaný do miesta určenia - do odberného miesta. Ako spôsob úhrady je na objednávkach uvedený prevodný príkaz a až z predložených faktúr vyplýva, že odberným miestom je Oravská Jasenica a spôsob úhrady je hotovosť. Obchody sa realizovali vždy v intervale dvoch dní, pričom v tomto časovom období mala byť žalobcom vystavená a doručená objednávka pre dodávateľa, dodávateľom nachystaný tovar - smreková guľatina v požadovanom rozsahu a kvalite a ním prepravený na odberné miesto v Oravskej Jasenici, žalobcom tovar prevzatý, naložený na vlastný dopravný prostriedok a odvezený žalobcovi, kde mal byť tovar premeraný a určená jeho kvalita a taktiež musel žalobca informovať dodávateľa o množstve a kvalite dodaného tovaru, aby mohol dodávateľ vystaviť faktúru v deň dodania tovaru. Krátkosť času na všetky uvedené úkony vzbudzuje pochybnosti o ich realizácii. Tieto pochybnosti zakladá aj skutočnosť, že tovar - smreková guľatina bola dodávateľom odovzdaná v Oravskej Jasenici a nie u odvolávajúceho, aj keď medzi Oravskou Jasenicou a sídlom odvolávajúceho je cca 18 km. Nejasná je aj skutočnosť odkiaľ smreková guľatina pochádza. Podľa
vyjadrenia V.. C. H. bolo nakupované drevo ciachované, avšak daňový subjekt nepredložil dôkazy o tom, aká ciacha bola na nakupovanom dreve uvedená. Tento údaj sa uvádza napríklad na doklade o pôvode dreva. Týmto dokladom by mal žalobca disponovať. Z informačného systému finančnej správy SR bolo zistené, že spoločnosť BKB holding s.r.o. podala posledné ročné hlásenie o vyúčtovaní dane zo závislej činnosti a funkčných pôžitkov naposledy v roku 2013, posledné daňové priznania na dani z príjmov právnickej osoby podala za rok 2013. Táto spoločnosť v roku 2016 nezamestnávala žiadnych zamestnancov. Pokiaľ žalobca v odvolaní uvádza, že spoločnosť preveroval aj v registri účtovných závierok, v takom prípade by musel zistiť, že spoločnosť BKB holding s.r.o. za rok 2014 nepodala účtovné výkazy a za rok 2013 nevykázala žiadne tržby a ani náklady. Dňa 25.05.2016 bola spoločnosť BKB holding s.r.o. dobrovoľne vymazaná, na základe rozhodnutia spoločníka o zrušení obchodnej spoločnosti. Správca dane ďalej zistil, že posledný konateľ spoločnosti BKB holding s.r.o. od 24.11.2015 do 24.05.2016, pán I. C. sa od 15.03.2019 nachádza vo väzbe v Ilave. Konateľka spoločnosti od 24.07.2015 do 24.11.2015 pani W. D. v rámci svedeckej výpovede uviedla, že N. B. nepozná, nevedela, či spoločnosť BKB holding s.r.o. dodala v roku 2015 pánovi N. B. nejaký tovar, nevedela kto vystavil a podpísal faktúry za spoločnosť BKB holding s.r.o., nevedela, či bola prijatá úhrada za fakturované plnenia, nevedela, že došlo k prevodu spoločnosti na pána C. a žiadne účtovné a ani iné doklady správcovi dane nepredložila. Spoločnosť BKB holding s.r.o. sa zlúčila so spoločnosťou KIVOX, s. r. o., ktorá zanikla zlúčením so spoločnosťou CINEMA NOVÉ MESTO, s. r. o. Spoločnosť CINEMA NOVÉ MESTO, s. r. o. sa na adrese sídla Čsl. Armády 6/68, Nové Mesto nad Váhom nenachádza, posledné daňové priznanie na DPH podala za zdaňovacie obdobie jún 2016, t.j. v období, keď sa jediným spoločníkom a konateľom spoločnosti CINEMA NOVÉ MESTO, s. r. o. stal V.. N. I., ktorý je bezdomovcom a so správcom dane nespolupracuje, preto nebolo možné ani v tejto spoločnosti preveriť predmetné fakturované plnenia. Ďalej z administratívneho spisu vyplynulo, že o ponuke guľatiny nebol žalobcom predložený žiaden dôkaz. Nie je preukázaná ani skutočnosť, že so žalobcom komunikovala osoba oprávnená konať za spoločnosť, uvedená na predmetných faktúrach. Tovar (smreková guľatina) mal byť spoločnosťou uvedenou na predmetných faktúrach odovzdaný žalobcovi na odbernom mieste Oravská Jasenica. Žalobca nepredložil žiadne dôkazy o tom, kto za spoločnosť uvedenú na predmetných faktúrach mal odovzdať tovar na odbernom mieste. Nebola identifikovaná osoba, ktorá preniesla faktúru a doklad o úhrade. Žalobca mal preverovať skutočnosť, či je spoločnosť platcom DPH a to na základe osvedčenia o registrácií a pridelení daňového identifikačného čísla (kartička s DIČ). Takéto preverenie dodávateľa fakturovaného plnenia však žalobca nepreukázal. Podľa výpovede V.. C. H. sa nezisťovalo kde predmetný tovar nadobudla spoločnosť uvedená na faktúrach a aký bol pôvod dreva, či mala spoločnosť dostatočné materiálne, technické, personálne vybavenie na zabezpečenie predmetného dodania. Žalovaný uviedol, že z administratívneho spisu správcu dane bolo zistené, že u žalobcu nejde o ojedinelý prípad s podobnými zisteniami s rovnakou komoditou - smrekovou guľatinou a poukázal na prípady obchodovania v januári a februári 2015 so spoločnosťou PEGA Trenčín s.r.o., v apríli a máji 2015, v júli 2015, auguste 2015 a v septembri 2015 so spoločnosťou TRIPOSTAV s.r.o., v októbri až decembri 2015, januári až apríli 2016 so spoločnosťou BKB holding, v júli 2016, septembri 2016 a novembri 2016 so spoločnosťou MESAX, s.r.o. Žalovaný skonštatoval, že podmienka podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH pre odpočet je hmotnoprávnej povahy a na jej bezpodmienečne splnenie sa nárok na odpočet viaže. Jej nesplnenie nie je možné odpustiť a pokiaľ platiteľ nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry uplatňuje, musí byť sám schopný preukázať, že zdaniteľný obchod bol reálne uskutočnený, a to osobou uvedenou na faktúrach. Ak správca dane spochybní deklarované zdaniteľné obchody, je na daňovom subjekte, aby túto pochybnosť odstránil - vyvrátil, inak nie je možné nárok priznať. Vo vzťahu k záverom podľa žalobcom označeného rozsudku NS SR sp. zn. 3Sžf 1/2011 žalovaný poukázal na svoje konštatovania o absencii postupu žalobcu s primeranou odbornou starostlivosťou, pre ktorú skutočnosť považuje argumentáciu žalobcu v tejto časti za neopodstatnenú. Pokiaľ žalobca namietal, že nebolo konanie žalobcu vyhodnotené ako podvodné konanie, nie je táto námietka žalovaným hodnotená ako opodstatnená, pretože správca dane nespochybnil existenciu tovaru uvedeného na predmetných faktúrach, ale neuznal odvolávajúcemu odpočítanie dane z pridanej hodnoty v dôsledku toho, že žalobca jednoznačne nepreukázal, že mu tovar dodala spoločnosť uvedená na predmetných faktúrach.
3. Podaním zo dňa 27.08.2020 žalobca včas podal všeobecnú správnu žalobu, ktorou navrhol preskúmať zákonnosť rozhodnutia správcu dane a žalovaného a obe rozhodnutia následne zrušiť a vrátiť žalovanému vec na ďalšie konanie a rozhodnutie. Poukázal pritom na závery, z ktorých vychádzal správca dane a žalovaný a podľa ktorých v danej veci nebolo priznané právo na odpočet DPH za dodanie smrekovej guľatiny od dodávateľa BKB holding s.r.o. Namietal, že rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, je založené na nesprávnom právnom posúdení a v administratívnom konaní došlo k porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok nezákonné rozhodnutie. Žalobca pritom poukázal na ustálenú judikatúru NS SR a SD EÚ v otázke daňového podvodu a zneužitia práva. Predpokladom nepriznania odpočtu DPH z dôvodu podvodu na DPH je preukázanie existencie úniku v reťazci plnení, v ktorom sa ocitol žalobca, v ktorej súvislosti poukázal na rozsudky NS SR sp. zn. 1Sžf/16/2016 a sp. zn. 1Sžf/31/2016 zo dňa 17.10.2017. Správca dane a ani žalovaný závažné skutkové zistenia, ktoré indikujú existenciu daňového úniku v rozpore s ustanovením § 3 ods. 3 a § 63 ods. 2 daňového poriadku nikde podrobne neuvádzajú, čím sa toto zistenie pre výsledok dokazovania a pre právne a správne posúdenie veci javí nepodstatným. Druhým znakom daňového podvodu je skutočnosť, že zdaniteľná osoba vedela alebo mohla vedieť, že plnenie je súčasťou daňového podvodu zo strany dodávateľa alebo iného predchádzajúceho subjektu, v ktorej časti žalobca poukázal na rozhodnutia SD EÚ sp. zn. C-439/04 a C-440/04 Kittel a Recolta Recycling, body 56. až 61. a C-80/11, C-142/11 Mahagében Kft. a Péter Dávid bod 45. Zároveň zdôraznil, že judikatúra SD EÚ a NS SR ohľadom rozloženia dôkazného bremena v situácii účasti daňového subjektu na plnení poznačenom daňovým podvodom je ustálená. Skutočnosť, či daňový subjekt vedel alebo mohol vedieť, že sa prijatím plnenia bude podieľať na plnení, ktoré je spojené s daňovým únikom predstavuje dôkazné bremeno správcu dane a tento sa tohto dôkazného bremena nemôže zbaviť nekompetentným tvrdením, že neposúdil konanie ako podvodné konanie. Daňové orgány účelovo neobjasnili skutočný mechanizmus podvodného konania a ustálili, že drevo nebolo dodané dodávateľom uvedeným na faktúrach z čoho vyplýva, že daňové orgány po právnej stránke posúdili vec nesprávne, namiesto toho aby zisťovali subjektívnu stránku účasti žalobcu na daňovom úniku. Správca dane podľa žalobcu nesprávne posúdil rozloženie dôkazného bremena a neprihliadol na všetko, čo vyšlo za konania najavo. Ďalej žalobca namieta nepreskúmateľnosť rozhodnutia žalovaného pre nezrozumiteľnosť, k čomu poukázal aj v súvislosti s nepreskúmateľnosťou pre nedostatok dôvodov na rozsudky NS SR sp. zn. 5Sžf/108/2009 z 18.05.2010 a sp. zn. 5Sžf/22/2016 z 26.04.2018. Žalovaný mal uviesť na základe akej úvahy dospel k záveru, že za daných okolností mohol tovar dodať iný dodávateľ. Uvedenú zásadnú námietku žalovaný v rozpore s ustanovením § 74 ods. 2 daňového poriadku nechal bez povšimnutia. Námietkou v žalobcu v odvolaní bolo aj to, že všetky došlé faktúry boli uhradené prevodom z účtu alebo v hotovosti. Ak na niektorých faktúrach nebol uvedený bankový účet dodávateľa k platbe v hotovosti, bol vždy priložený doklad z registračnej pokladne. Žalobca namietal, že dodávateľ sa vždy preukázal aj „kartičkou DIČ“, teda osvedčením o registrácii a pridelení DIČ, ktoré vydáva správca dane a dokladmi z registračnej pokladne, ktorú tiež registruje správca dane. V tejto časti žalobca poukázal na úpravu podľa § 7 ods. 3, § 8 ods. 1, 2 zákona č. 289/2008 Z. z., z ktorej vyplýva, že evidencia registračných pokladníc je pod plnou kontrolou daňových úradov, a teda správcovi dane nič nebránilo, aby si zistil na koho je registrovaná registračná pokladnica, z ktorej bola faktúra uhradená. Žalobca zároveň spochybňuje takýto postup správcu dane, ktorý je v rozpore so samotným účelom zákona č. 289/2008 Z. z. Pri bezhotovostných platbách správca dane podľa § 26 ods. 3 daňového poriadku mohol požiadať banku o oznámenie majiteľa účtu, na ktorý bola platba poukázaná pokiaľ na niektorých faktúrach nebol uvedený účet dodávateľa. Aj tieto námietky ponechal žalovaný v rozpore s úpravou § 74 ods. 2 daňového poriadku bez povšimnutia. Podľa žalobcu ústavne akceptovateľným spôsobom nie je odôvodnený záver žalovaného, podľa ktorého žalobca porušil ustanovenia vyhlášky č. 232/2006 Z. z., teda nepredložil dôkazy, ktoré by preukazovali pôvod dreva. Žalobca v tejto súvislosti tvrdí, že uvedené nie je podmienkou nároku na odpočítanie DPH, úprava podľa § 49 ods. 1, ods. 2 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. takúto podmienku neupravuje. Uvedený záver žalovaného je podľa názoru žalobcu svojvoľný. Zároveň žalobca uvádza, že V. v súvislosti s kontrolou u dodávateľa MESAX, s.r.o. vypovedal 17.05.2018 a 12.06.2019, kedy potvrdil, že N. dodal smrekovú guľatinu. Žalobca tiež poukázal na úpravu podľa § 2 písm. a) daňového poriadku a zdôraznil povinnosť správcu dane zistiť daň, ktorá zahŕňa i to, že daň je určená tomu na koho sa vzťahuje a v tejto časti poukázal na závery podľa rozhodnutia NSS ČR sp. zn. 5Afs 60/2017 z 30.01.2018. Podľa žalobcu správne orgány účelovo neobjasnili skutočný mechanizmus podvodného konania a ustálili, že nárok na odpočítanie dane nevznikol, pričom v danom prípade išlo o najjednoduchší spôsob ako kompenzovať nevymožiteľnú daň od subjektu BKB holding, s.r.o. a zaručiť daňový výnos.
4. K žalobe sa vyjadril žalovaný podaním zo dňa 28.02.2022. Vyjadrenie žalovaného opakovane uvádza zistenia správcu dane tak, ako sú konštatované aj v napadnutom rozhodnutí žalovaného v rámci odvolacieho konania, vrátane výpovede svedkyne V. C. H., svedkyne W. D. a poukaz na právnu úpravu obchodovania s drevom podľa § 4, § 6 vyhlášky č. 232/2006 Z. z. a § 22 ods. 1 zákona č. 326/2005 Z. z. so zdôraznením už v rozhodnutí žalovaného prijatého záveru, podľa ktorého žalobca ako odberateľ dreva - smrekovej guľatiny nepredložil dôkazy, ktoré by preukazovali pôvod dreva uvedeného na predmetných faktúrach. Správcovi dane nebola predložená žiadna zmluva, ktorá by upravovala obchodno-záväzkové vzťahy medzi zúčastnenými stranami a na takúto zmluvu sa neodvolávajú ani faktúry. Popísaný spôsob realizácie obchodov s dodávateľom BKB holding, s.r.o. je založený na komunikácii, ktorá nebola preukázaná. Z informačného systému Finančnej správy SR bolo okrem iného zistené, že spoločnosť BKB holding s.r.o. v roku 2015 nezamestnávala žiadnych zamestnancov, a ak žalobca v odvolaní uvádza, že spoločnosť preverovala aj v registri účtovných závierok, v takom prípade by musel zistiť, že spoločnosť BKB holding s.r.o. za rok 2014 nepodala účtovné výkazy a za rok 2013 nevykázala žiadne tržby a ani náklady. Dňa 25.05.2016 bola spoločnosť BKB holding s.r.o. dobrovoľne vymazaná. Spoločnosť BKB holding s.r.o. sa zlúčila so spoločnosťou KIVOX s. r. o. Jedinou konateľkou a spoločníčkou spoločnosti KIVOX s. r. o. bola od konca roku 2014 pani R. Y., ktorá je podľa zistenia správcu dane bezdomovkyňou a so správcom dane nespolupracuje. Uvedená spoločnosť sa na adrese sídla Ratnovce XXX nenachádza. Spoločnosť KIVOX s. r. o. zanikla zlúčením so spoločnosťou CINEMA NOVÉ MESTO, s. r. o., ktorá sa na adrese sídla Čsl. Armády 6/68, Nové Mesto nad Váhom nenachádza. Jediným spoločníkom a konateľom spoločnosti CINEMA NOVÉ MESTO, s. r. o. sa stal V.. N. I., ktorý je bezdomovcom a so správcom dane nespolupracuje. Ďalej vyjadrenie žalovaného v podrobnostiach vychádza z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia a konštatuje, že došlo k ďalšiemu spochybneniu skutočnosti, či dodávateľom tovaru (smrekovej guľatiny) bola skutočne spoločnosť uvedená na predmetných faktúrach. Ak daňový subjekt vo svojich obchodných prípadoch neprejaví náležitú mieru opatrnosti, preberá na seba riziko, že nebude môcť splniť svoju povinnosť niesť dôkazné bremeno a toto neunesie. Každý poctivý obchodný styk vyžaduje, aby štatutárny orgán mal vedomosti nielen o obsahu a rozsahu vykonávanej ekonomickej činnosti, ale aj o subjektoch, s ktorými tak činí. Žalobca mal byť zvlášť opatrný v prípade obchodovania s drevom, keď sa s konateľom dodávateľskej spoločnosti nepoznal a komunikácia prebiehala telefonicky, keď zistil, že spoločnosť za rok 2014 nepodala účtovné výkazy a v účtovných výkazoch za rok 2013 nevykázala žiadne výnosy a ani náklady, keď nebolo zrejmé odkiaľ smreková guľatina pochádza, keď dodávateľská spoločnosť zmenila žalobcom navrhnutý spôsob úhrady z bezhotovostného na hotovostný. Žalovaný má preukázané, že žalobca podniká s drevom od roku 1992, musia mu byť preto známe predpisy, ktoré upravujú toto podnikanie a musí disponovať rozsiahlymi praktickými skúsenosťami v tejto oblasti. Bolo preto dôvodné očakávať, že o svojho dodávateľa predmet plnenia sa bude intenzívnejšie zaujímať (napr. dostupné informácie o dodávateľovi vrátane jeho referencií, informácia o tom, či dodávateľ je vlastníkom alebo obhospodarovateľom lesa, informácie o pôvode dreva...) a neuspokojí sa len s tým, že mu bol tovar (smreková guľatina) dodaný. Žalovaný zistil, že sa u žalobcu nejedná o ojedinelý prípad s podobnými zisteniami a rovnakou komoditou (smreková guľatina). Ďalej žalovaný zvýraznil, že podmienka uvedená v § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. je hmotnoprávnej povahy a na jej bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočet. Jej nesplnenie nie je možné odpustiť. Pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť sám schopný preukázať, že zdaniteľný obchod bol reálne uskutočnený a to osobou uvedenou na faktúre. Žalovaný ďalej zvýraznil, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, keďže nepreukázal, že boli spoločnosťou BKB holding s.r.o. dodané plnenia uvedené na predmetných faktúrach. Správca dane ani žalovaný neboli povinní dokazovať, ktorá iná spoločnosť dodala žalobcovi plnenia uvedené na faktúrach. K námietke žalobcu ohľadom podvodného konania žalovaný uviedol, že správca dane neposúdil konanie žalobcu ako podvodné konanie. Žalobca v prípade daňového subjektu uvedeného na predmetných faktúrach nepostupoval s primeranou odbornou starostlivosťou. V predloženom administratívnom spise sa nenachádzal žiadny dôkaz o predložení zmluvy, ktorá by upravovala obchodno-záväzkové vzťahy medzi zúčastnenými stranami. Ani predmetné faktúry sa neodvolávajú na žiadnu zmluvu. Žiadna takáto zmluva nebola predložená a ani bližšie konkretizovaná žalobcom v podanom odvolaní a ani v žalobe. Súčasne žalovaný vyhodnotil i ďalšie žalobné námietky žalobcu ako nedôvodné a v závere skonštatoval, že správca dane postupoval správne, keď neuznal žalobcovi nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty z predmetných faktúr od spoločnosti BKB holding s.r.o. Žalobca porušil ustanovenie § 49 ods. 1 v nadväznosti na § 19 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. pretože nebol preukázaný vznik daňovej povinnosti u dodávateľskej spoločnosti BKB holding s.r.o. uvedenej na predmetných faktúrach. Žalovaný navrhol žalobu zamietnuť ako nedôvodnú a žalobcovi náhradu súdnych trov a trov vlastného právneho zastúpenia nepriznať.
5. K vyjadreniu žalovaného sa žalobca vyjadril replikou doručenou správnemu súdu dňa 21.04.2022 s tým, že je potrebné primárne objasniť, čo je hmotnoprávnou podmienkou pre uplatnenie nároku na odpočítanie dane, v súvislosti s čím poukázal na judikatúru SD EÚ. Z rozhodnutí Súdneho dvora EÚ, ktoré žalobca vypočítal na strane 2 a 3 repliky podľa žalobcu vyplýva, že ak boli hmotnoprávne podmienky splnené, tak právo na odpočítanie dane možno zamietnuť len vtedy, ak by porušenie formálnych požiadaviek viedlo k nemožnosti predložiť jasný dôkaz o tom, že hmotnoprávne podmienky boli splnené, lebo vtedy, ak sa s ohľadom na objektívne skutočnosti preukáže, že toto právo sa uplatňuje podvodne alebo zneužívajúcim spôsobom. Podľa žalobcu súčasťou právneho základu po vstupe SR do EÚ je aj výklad práva spoločenstva podľa čl. 234 Zmluvy o založení európskeho spoločenstva súdnym dvorom EÚ v konaní o prejudiciálnej otázke. Súdny dvor EÚ v rámci prejudiciálnej otázky podáva všeobecný výklad komunitárneho práva a ak v niektorom rozhodnutí sformuluje interpretačné pravidlo všeobecnej povahy, je nutné toto pravidlo rešpektovať aj v ďalších obdobných prípadoch, napriek tomu, že ide o procesne samostatné konania. V takom prípade je výklad práva spoločenstva v rozsudkoch SD EÚ záväzným prameňom práva a súčasťou právneho základu rozhodovania vo veci samej (IV. ÚS 206/08). Správne orgány a súdy majú povinnosť ex offo aplikovať výklad komunitárneho práva podaný SD EÚ. Z uvedeného je zrejmé, že aj keby sa preukázalo, že tovar nedodala spoločnosť BKB holding s.r.o., nepriznanie práva na odpočítane dane by bolo v rozpore s rozhodnutím SD EÚ vo veci C-610/19 Vikingo a vychádzalo by z nesprávneho právneho posúdenia veci.
6. Žalovaný dupliku k replike žalobcu nepodal.
7. Súdneho pojednávania, nariadeného v posudzovanej veci na deň 28.09.2022 sa žalobca i žalovaný nezúčastnili, neúčasť ospravedlnili, pričom právny zástupca žalobcu súhlasil, aby správny súd vec prejednal a rozhodol v ich neprítomnosti a žalovaný o odročenie pojednávania nepožiadal.
8. Správny súd preskúmal zákonnosť rozhodnutia žalovaného ako aj správneho orgánu prvého stupňa a postupy, ktoré predchádzali ich vydaniu, vychádzajúc zo žalobných bodov včas podanej správnej žaloby s poukazom na úpravu podľa § 183 SSP a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, v nadväznosti na čo podľa § 190 SSP rozhodol o jej zamietnutí. Rozsudok bol v zmysle § 137 ods. 3 SSP vyhlásený dňa 28.09.2022 vyvesením skráteného písomného vyhotovenia bez odôvodnenia na úradnej tabuli súdu po dobu 14 dní, do 12.10.2022.
9. Podľa § 3 ods. 1, ods. 3 Zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení platnom a účinnom k momentu právoplatnosti rozhodnutia žalovaného - ďalej len daňový poriadok: Pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb. Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.
Podľa § 63 ods. 2, ods. 5 daňového poriadku: Rozhodnutie musí vychádzať zo stavu veci zisteného v daňovom konaní, musí obsahovať náležitosti ustanovené týmto zákonom a musí byť vydané príslušným orgánom, ak tento zákon alebo osobitný predpis 1)neustanovuje inak. Rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo.
Podľa § 74 ods. 2 daňového poriadku: Odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v rozsahu požadovanom v odvolaní. Ak vyjdú pri preskúmavaní najavo skutkové či právne okolnosti účastníkom konania neuplatnené, ktoré majú podstatný vplyv na výrok rozhodnutia, odvolací orgán na ne pri rozhodovaní prihliadne; odvolací orgán nie je viazaný len návrhmi účastníka konania a môže zmeniť odvolaním napadnuté rozhodnutie aj v jeho neprospech. V rámci odvolacieho konania môže odvolací orgán výsledky daňového konania doplňovať, odstraňovať chyby konania alebo toto doplnenie alebo odstránenie chýb uložiť správcovi dane s určením primeranej lehoty.
Podľa § 24 ods. 1, ods. 2 daňového poriadku: Daňový subjekt preukazuje
a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane pri správe daní, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. Správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.
Podľa § 26 ods. 3, písm. a daňového poriadku: Poskytovatelia platobných služieb sú povinní oznámiť po a) daňovému úradu údaje podľa osobitného predpisu.
Podľa § 2 písm. a) daňového poriadku: Na účely tohto zákona sa rozumie po a) správou daní postup súvisiaci so správnym zistením dane a zabezpečením úhrady dane a ďalšie činnosti podľa tohto zákona alebo osobitných predpisov.
Podľa § 19 ods. 1 Zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty, v znení platnom a účinnom k 31.10.2015 - ďalej len zákon o DPH: Daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi.
Podľa § 49 ods. 1, 2 písm. a) zákona o DPH: Právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. Platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň po a) voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.
Podľa § 4 ods. 1, veta prvá, ods. 6 vyhlášky č. 232/2006 Z. z. o vyznačovaní ťažby dreva, označovaní vyťaženého dreva a dokladoch o pôvode dreva, v znení platnom a účinnom k momentu právoplatnosti rozhodnutia žalovaného - ďalej vyhláška č. 232/2006 Z. z.: Ciacha je značka, ktorou sa označuje vyťažené drevo na jeho priečnom reze. Ciachu registruje obvodný lesný úrad podľa odseku 7, ktorý zaznamená odtlačok ciachy pri ručnej ciachovačke a znaky ciachy z plastového štítka a výrobné číslo mechanickej ciachovačky v registri.
Podľa § 6 ods.1 vyhlášky č. 232/2006 Z. z.: Pôvod prepravovaného dreva alebo uskladneného dreva sa preukazuje dokladom; vzor tlačiva je uvedený v prílohe č. 5.
Podľa § 23 ods. 1, ods. 4 Zákona č. 326/2005 Z. z. o lesoch v znení platnom a účinnom k momentu právoplatnosti rozhodnutia žalovaného - ďalej len zákon č. 326/2005 Z. z.: Ťažba sa môže vykonať len po vyznačení ťažby a na základe písomného súhlasu hospodára. Vyznačenie ťažby sa nevyžaduje pri výchove lesa v lesných porastoch s vekom do 50 rokov. Písomný súhlas na ťažbu sa nevyžaduje pri prečistkách bez predpísaného objemu ťažby dreva v platných programoch starostlivosti o lesy. Ťažba na lesnom pozemku podľa § 39 ods. 1 písm. e) sa môže vykonať len na základe rozhodnutia podľa § 28 ods. 7 alebo na základe písomného súhlasu orgánu štátnej správy lesného hospodárstva; na vydanie súhlasu sa nevzťahuje správny poriadok. Vyťažené drevo je obhospodarovateľ lesa alebo nákupca dreva povinný najneskôr pred odvozom z odvozného miesta označiť čitateľnou ciachou alebo iným povoleným označením, ktoré vopred zaregistroval orgán štátnej správy lesného hospodárstva. O zápise ciachy alebo iného povoleného označenia do evidencie registrovaných ciach a iných povolených označení orgán štátnej správy lesného hospodárstva nevyhotovuje písomné rozhodnutie, zápis vyznačí v spise a žiadateľovi vydá potvrdenie, v ktorom uvedie označenie orgánu štátnej správy lesného hospodárstva, identifikačné údaje držiteľa ciachy, dátum vydania potvrdenia a údaje, ktoré zapísal do evidencie registrovaných ciach a iných povolených označení.
Podľa § 24 ods. 4 zákona č. 326/2005 Z. z.: Právnické osoby a fyzické osoby, ktoré prepravujú, skladujú alebo spracúvajú drevo alebo sú nákupcami dreva, sú povinné na vyzvanie preukázať orgánu
štátnej správy lesného hospodárstva, členovi lesnej stráže alebo príslušníkovi Policajného zboru pôvod prepravovaného dreva alebo skladovaného dreva dokladmi [ § 66 písm. d)] a tieto doklady uchovávať najmenej desať rokov.
10. Z pripojeného administratívneho spisu vyplýva skutočnosť vypracovania protokolu z daňovej kontroly č. 101862507/2019 zo dňa 02.08.2019 ohľadom daňovej kontroly dane z pridanej hodnoty u žalobcu ako kontrolovaného daňového subjektu za zdaňovacie obdobie január, február, apríl, máj, jún, júl, august, september, október, november, december všetko roku 2015 a január, február, marec, apríl, máj, jún, júl, september a november roku 2016 a protokolu č. 101862506/2019 zo dňa 14.08.2019 za zdaňovacie obdobie marec 2015, august 2016, október 2016 a december 2016. Závery správcu dane k zdaňovaciemu obdobiu október 2015 sú zhrnuté v predmetom protokole z daňovej kontroly na strane 45-51. Podľa záverov správcu dane neboli poskytnuté žiadne relevantné dôkazy, ktoré by preukazovali, že dodania tovaru boli realizované tak, ako je uvedené v predmetných faktúrach od dodávateľa BKB holding s.r.o. Identifikácia faktúr je uvedená v tabuľke, ktorá je na strane 46, pričom ide o faktúry, predmetom dodávky podľa ktorých bola dodávka smrekovej guľatiny. Správca dane skonštatoval, že predloženie dokladov je len jednou z hmotnoprávnych podmienok na uznanie nároku na odpočítanie DPH a i keď majú tieto doklady náležitosť daňového dokladu a sú zaúčtované neznamená to, že nárok na odpočítanie DPH je oprávnený. Faktúra, zmluva či pokladničný doklad sám o sebe preukázaním realizácie obchodnej transakcie nie je, nakoľko akýkoľvek listinný dôkaz nie je bez preukázania skutkovej podstaty dôkazom o tom, že určité plnenie bolo aj uskutočnené. Je to len tvrdenie o takej skutočnosti, pretože technicky je možné vyhotoviť akýkoľvek doklad znejúci na akékoľvek plnenie bez ohľadu na to, či toto plnenie skutočne realizované bolo alebo nie. Ani zaúčtovanie dokladu a jeho úhrada nerobí z neho dôkaz o reálnom uskutočnení plnenia. Doklad môže byť takým dôkazom len vtedy, ak bol vystavený na základe reálneho plnenia, ktoré musí daňový subjekt preukázať, v čom ho ťaží dôkazné bremeno podľa § 24 ods. 1 daňového poriadku. Je teda na daňovom subjekte, aby akýmikoľvek dôkazmi preukázal, že zaúčtovanie sporných dodávateľských faktúr vychádza z reálneho základu, a že teda dodania tovarov alebo služieb na týchto faktúrach uvedené boli aj reálne vykonané. Vzhľadom na uvedené skutočnosti správca dane považoval predmetné faktúry za sporné a neuznal odpočítanie dane z pridanej hodnoty v celovej sume 5.025,20 Eur. Správca dane na ústnom pojednávaní konanom dňa 04.06.2019, o ktorom bola spísaná zápisnica č. 101327823/2019 vypočul svedkyňu W. D., bývalú konateľku spoločnosti BKB holding s.r.o., ktorá uviedla, že N. B. nepozná, nikde s nikým nebola, s nikým sa nestretla, nevedela sa vyjadriť, či spoločnosť BKB holding s.r.o. dodala v roku 2015 N. B. tovar, ani o aký tovar išlo, kto vystavil a podpísal faktúry, či bola prijatá úhrada za uvedené dodávky, či DPH daňovým subjektom bola priznaná a odvedená v príslušných zdaňovacích obdobiach, nakoľko vypovedala, že nikde nebola, s nikým nekomunikovala, žiadne účtovníctvo nikdy nemala, za predaj spoločnosti I. jej zaplatené nič nebolo a nevie, že by podpisovala prevod spoločnosti na I. C.. Potvrdila, že bola v zlej finančnej situácii, oslovila pána Q. alebo Q., nevedela ako sa presne volá, on jej povedal, že na ňu napíše firmy, nič robiť nebude ani nikde chodiť, len vyberať z banky. Bola vyberať asi dva alebo trikrát, dostala po 50,00 Eur. Predmetné faktúry nevystavovala, jej podpis to nie je. Bola vypovedať ohľadne BKB holding s.r.o., UPROKO s.r.o., ADRIACARS s.r.o. na kriminálne aj na Daňovom úrade Nitre. Kontaktoval ju len pán Q., s ktorým robila výbery z banky, dostala 50,00 Eur, vyložil ju pred barákom a ďalej nič uviesť nevedela. Správca dane dožiadaním a Daňový úrad Trenčín žiadal vypočuť ako svedka tiež bývalého konateľa spoločnosti BKB holding s.r.o. pána I. C., ktorý sa ako svedok na vypočutie nedostavil, bezúspešný zostal pokus o jeho predvedenie príslušnou súčasťou polície a OOPZ Nové Mesto nad Váhom zistilo, že I. C. sa nachádza vo väzbe Ilava od 15.03.2019. Správca dane ďalej zistil, že spoločnosť BKB holding s.r.o. zanikla, jej právnym nástupcom sa stala od 25.05.2016 KIVOX s. r. o., ktorej právnym nástupcom od 08.09.2017 sa stala spoločnosť CINEMA NOVÉ MESTO, s. r. o. Konateľ spoločnosti CINEMA NOVÉ MESTO, s. r. o. V. je podľa zistenia bezdomovec, so správcom dane nespolupracuje, nebolo preto možné preveriť požadované údaje o tejto spoločnosti, ktorá podala posledné daňové priznanie na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie jún 2016 a ku dňu 30.09.2016 bola ukončená jej registrácia platiteľa dane z pridanej hodnoty. Spoločnosť KIVOX s. r. o., ktorá sa zlúčila so spoločnosťou BKB holding s.r.o. a ktorej právnym nástupcom je spoločnosť CINEMA NOVÉ MESTO s. r. o. je správcovi dane známa z iných konaní, preto jeho zamestnanci nahliadli do spisu daňového subjektu Palostav s.r.o., 029 45 Rabčice 346, u ktorého bola vykonaná daňová kontrola na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie apríl 2016, pričom z predmetnej kontroly okrem iného vyplynulo zistenie, že správca dane dožiadaním preveril reálnosť uskutočnených zdaniteľných plnení od dodávateľa KIVOX s. r. o., ktorá je právnym nástupcom
spoločnosti FMT, s.r.o. Zamestnanci Daňového úradu Trnava vykonali 17.10.2016 miestne zisťovanie na adrese sídla spoločnosti v obci Ratnovce č. d. XXX, kde sa nachádza starší dom, bez označenia spoločnosti, nebola tam žiadna poštová schránka ani zvonček a v čase miestneho zisťovania sa na uvedenej adrese nikto nezdržiaval. Zamestnancom Daňového úradu Trnava sa so spoločnosťou KIVOX s. r. o. nepodarilo skontaktovať. Pracovníčka Obecného úradu Ratnovce uviedla, že manželia R. Y. a N. Y. boli obyvateľmi Ratnoviec, ale už päť rokov sa v obci Ratnovce nezdržiavajú, má informáciu, že sú bezdomovci a ich trvalý pobyt je obec Ratnovce. Správca dane nemohol preveriť účtovné doklady spoločnosti KIVOX s. r. o., nakoľko jej konateľka R. a jej manžel N. Y. predvolania neprevzali. Svedkyňa C. H., vypočutá na ústnom pojednávaní konanom dňa 04.11.2019, ktorú žalobca navrhol vypočuť vo vyrubovacom konaní, do Zápisnice č. 102483548/2019 zo dňa 04.11.2019 popísala realizáciu obchodu tak, že dodávateľ priamo zavolal otcovi N. B., ponúkol mu určitý objem guľatiny z odberného miesta Oravská Jasenica. Po súhlase s odobratím guľatiny bolo na odberné miesto poslané ich vozidlo Tatra na odberné miesto Oravská Jasenica v čase vopred určenom a na miesto, kde čakal dodávateľ, ktorý odovzdal guľatinu. Táto sa následne previezla do firmy, kde bola premeraná, určená jej kvalita. Na základe merania bolo telefonicky oznámené dodávateľovi kvalita a množstvo, na základe čoho dodávateľ vystavil faktúru. Faktúry boli osobne dovezené do firmy N. B.. Boli k nim priložené pokladničné doklady, ktoré boli zaplatené v hotovosti. Každá faktúra obsahuje objednávku, faktúru, pokladničný doklad. Dodávateľ síce prišiel vždy osobne na firmu, vždy sa preukázal kartičkou DIČ, ktorú overili na stránke OR SR aj na stránke finančnej správy. Firma existovala, na základe tejto skutočnosti s dodávateľom uzatvárali obchod. Dodávateľ prišiel na firmu s vyhotovenou faktúrou a pokladničným dokladom. Po overení množstva a kvality bola faktúra zaplatená v hotovosti. Drevo bolo ciachované a pochybnosti o legálnosti nemala, smreková guľatina bola dovezená na ich aute, ktoré má vystavené stazky a zapnutú mýtnu jednotku, avšak svedkyňa nepredložila ani neuviedla relevantné dôkazy, ktoré by jednoznačne preukazovali, že guľatina v objeme podľa sporných faktúr bola fyzicky dodaná N. práve spoločnosťami uvedenými na faktúrach, svedkyňa osobne konateľov nepozná s výnimkou N. H., osoby, ktoré boli prítomné pri dodávkach guľatiny nepozná, nepozná ani osoby, ktoré doniesli faktúru, overovali si vždy len firmu nie osobu. Svedkyňa nemá vedomosť, kde predmetný tovar nadobudli spoločnosti uvedené na faktúrach a aký bol pôvod dreva, či mali tieto spoločnosti dostatočné materiálne, technické a personálne vybavenie na zabezpečenie predmetného dodania. Z informačného systému finančnej správy SR správca dane zistil, že spoločnosť BKB holding s.r.o. podala posledné ročné hlásenie o vyúčtovaní dane zo závislej činnosti a funkčných pôžitkov naposledy za rok 2013, posledné daňové priznania na dani z príjmov právnickej osoby podala za rok 2013. Táto spoločnosť v roku 2015 nezamestnávala žiadnych zamestnancov a pokiaľ žalobca tvrdil, že spoločnosť preveroval aj v registri účtovných závierok, musel by zistiť, že spoločnosť BKB holding s.r.o. za rok 2014 nepodala účtovné výkazy a za rok 2013 nevykázala žiadne tržby ani náklady. Podľa zistení správcu dane spoločnosť CINEMA NOVÉ MESTO s. r. o. podala posledné daňové priznanie na DPH za zdaňovacie obdobie jún 2016, keď sa jediným spoločníkom a konateľom stal V.. N. I., ktorý je bezdomovcom, so správcom dane nespolupracuje, preto nebolo možné v tejto spoločnosti preveriť predmetné fakturované plnenia. Z ďalších zistení vyplynulo, že N. mal zavolať dodávateľ tovaru - smrekovej guľatiny. O predmetnej ponuke nebol žalobcom predložený žiaden dôkaz a nie je preukázaná ani skutočnosť, že so žalobcom komunikovala osoba oprávnená konať za spoločnosť, ktorá bola uvedená na predmetných faktúrach. Smreková guľatina mala byť spoločnosťou uvedenou na predmetných faktúrach odovzdaná žalobcovi na odbernom mieste Oravská Jasenica, o čom žalobca nepredložil žiaden dôkaz, ani kto za spoločnosť uvedenú na predmetných faktúrach mal odovzdať tovar na odbernom mieste. Nebola identifikovaná osoba, ktorá priniesla faktúru a doklad o úhrade. Podľa svedkyne V.. C. H. sa nezisťovalo, kde predmetný tovar nadobudla spoločnosť uvedená na faktúrach a aký bol pôvod dreva, či mala spoločnosť dostatočné materiálne, technické a personálne vybavenie na zabezpečenie predmetného dodania. Uvedenými skutočnosťami došlo k ďalšiemu spochybneniu, či dodávateľ tovaru (smrekovej guľatiny) bola spoločnosť uvedená na predmetných faktúrach. Ďalej z predloženého administratívneho spisu vyplýva, že u žalobcu sa nejedná o ojedinelý prípad s podobnými zisteniami a rovnakou komoditou - smrekovou guľatinou, pretože v januári a februári 2015 mal takto obchodovať so spoločnosťou PEGA Trenčín s.r.o., v apríli, máji 2015, v júli až septembri 2015 mal takto obchodovať so spoločnosťou TRIPOSTAV s.r.o., v októbri 2015 až decembri 2015, v januári 2016 až v apríli 2016 so spoločnosťou BKB holding a v júli 2016, v septembri a novembri 2016 zase so spoločnosťou MESAX, s.r.o.
11. Konanie v tejto žalobe je konaním o všeobecnej správnej žalobe podľa § 177 a nasl. SSP, pri prejednaní ktorej sa v celom rozsahu uplatnila zásada koncentrácie rozsahu a dôvodov žaloby v
nadväznosti na úpravu § 183 SSP. Správny súd vychádzajúc z uvedeného vyhodnocoval námietky obsiahnuté v žalobných bodoch včas podanej správnej žaloby a z repliky žalobcu len tie námietky, ktoré predstavovali doplnenie alebo rozvinutie argumentácie uvedenej už vo včas podanej správnej žalobe, pri zohľadnení skutočnosti predloženia repliky po nastúpení účinkov uvedenej koncentrácie rozsahu a dôvodov žaloby.
12. Pokiaľ žalobca tvrdil, poukazujúc na judikatúru NS SR a SD EÚ, ktorú označil v správnej žalobe (rozhodnutie sp. zn. 1Sžf 16/2016, sp. zn. 1Sžf 31/2016, uznesenie sp. zn. 2Sžf 97/2015, rozhodnutia SD EÚ sp. zn. C-439/04 a C-440/04 Kittel a Recolta Recycling, a C-80/11, C-142/11 Mahagében kft a Péter Dávid), že sa správca dane a žalovaný nemôžu zbaviť ich dôkazného bremena, ktoré ich zaťažovalo v pomeroch predmetného administratívneho konania vo vzťahu k preukázaniu skutočnosti, že žalobca ako daňový subjekt vedel alebo mohol vedieť, že sa prijatím plnenia bude podieľať na plnení, ktoré je spojené s daňovým únikom, a to prostredníctvom žalobcom označeného nekompetentného záveru správnych orgánov o tom, že konanie neposúdili ako podvodné konanie, nie je táto námietka žalobcu správnym súdom hodnotená ako dôvodná. Rovnako správny súd ako nedôvodnú hodnotí aj súvisiacu námietku účelového neobjasnenia skutočného mechanizmu podvodného konania žalobcu a na to sa ďalej viažucu námietku nesprávneho právneho posúdenia veci. Pri uvedenom závere správny súd primárne zdôrazňuje, že správny orgán prvého stupňa ako aj žalovaný založili závery svojich rozhodnutí na skonštatovaní nepreukázania splnenia materiálnej podmienky práva žalobcu na odpočet, predstavovanej skutočnosťou, že tovar fakturovaný predmetnými faktúrami, z ktorých si žalobca odpočet DPH uplatnil, bol dodaný práve dodávateľom uvedeným na faktúre podľa § 49 ods. 1 zákona o DHP, a teda nebolo preukázané, že tomuto subjektu dodávateľa - BKB holding s.r.o., Bratislava v súvislosti s predmetným dodaním guľatiny vznikla daňová povinnosť podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH. Uvedený základ rozhodnutí správcu dane a žalovaného je v odôvodnení ich rozhodnutí jasne, jednoznačne a zrozumiteľne ako aj dostatočne vyjadrený a odôvodnený. Pri prijatí tohto záveru potom nebol dôvod na to, aby správca dane pristúpil k preverovaniu skutočnosti, či žalobca ako daňový subjekt v súvislosti s predmetnými dodávkami guľatiny vedel alebo mohol vedieť, že sa prijatím plnenia podľa predmetných faktúr bude podieľať na plnení, ktoré je spojené s daňovým únikom resp. s daňovým podvodom (v tejto časti správny súd poukazuje na závery podľa bodu 36. odôvodnenia rozsudku NS SR sp. zn. 5 Sžfk/2/2019 zo dňa 10.09.2020, podľa ktorého základnou podmienkou viažucou sa na priznanie nároku na odpočítanie dane je uskutočnenie plnenia v súlade s príslušnou faktúrou, čo je potrebné podotknúť vo vzťahu k aplikovateľnosti rozsudkov SD EÚ C-80/2011 a C-142/2011, ktoré sú zamerané na prípady, v ktorých je aj napriek zisteniu podvodného konania možné daňovému subjektu právo na odpočet priznať). Dôvodom pre zisťovanie vedomosti alebo možnosti vedomosti na strane daňového subjektu o tom, že sa prijatím predmetného plnenia bude podieľať na plnení, ktoré je spojené s daňovým únikom, nebola skutočnosť úhrady dodávky, zaúčtovania predmetných faktúr v účtovníctve žalobcu ani skutočnosť, či dodávateľ sám splatnú daň z dodávok pre žalobcu odviedol alebo nie, pretože pre vznik práva žalobcu na odpočet DPH z predmetných dodávok bolo relevantné splnenie materiálnej podmienky samotného vzniku daňovej povinnosti dodávateľa BKB holding s.r.o., ktorý je uvedený na faktúrach, ktorých sa týkali predmetné dodávky podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH, a ktorá daňová povinnosť dodávateľa vzniká dodaním tovaru. Nepriznanie práva na odpočet z dôvodu účasti žalobcu na podvodnom konaní (rovnako aj na zneužití práva, čo však zo strany žalobcu namietané nebolo) prichádza do úvahy len pri splnení uvedenej materiálnej podmienky práva na odpočet, vyplývajúcej priamo z úpravy zákona o DPH, vrátane všetkých ostatných materiálnych a formálnych podmienok z tejto úpravy vyplývajúcich a samozrejme za stavu preukázania zo strany správcu dane tej skutočnosti, že daňový subjekt vedel alebo mohol vedieť o svojej účasti na daňovom podvode. Ak žalobca, ktorého vo vzťahu k podmienke dodania tovaru dodávateľom uvedeným na faktúre primárne ťaží i dôkazná povinnosť v nadväznosti na úpravu podľa § 24 ods. 1, písm. a) daňového poriadku, spoľahlivo nevyvrátil dôvodné pochybnosti správcu dane o jej splnení, a tým o uskutočnení zdaniteľných obchodov subjektom dodávateľa uvedeným na faktúre, postupoval správca dane aj žalovaný správne a v súlade so zákonom, pokiaľ vec právne posúdil podľa úpravy § 19 ods. 1, § 49 ods. 1 všetko zákona o DPH. V nadväznosti na uvedené je námietka žalobcu o neobjasnení skutočného mechanizmu podvodného konania a ustálenia, že guľatina nebola dodaná subjektom uvedeným na faktúre, čím sa správca dane vyhol preukázaniu spojenia s daňovým únikom a neposudzoval vec ako daňový únik, nedôvodná.
13. Pri výsledkoch dokazovania správcu dane a ich náležitom vyhodnotení podľa § 3 ods. 3 daňového poriadku nehodnotí správny súd žalobcom namietnuté vyhnutie sa preukázaniu skutočného mechanizmu podvodného konania ustálením záveru, že guľatina nebola dodaná subjektom uvedeným
na faktúrach ani ako dôvod pre záver, že by správca dane nesprávne posúdil rozloženie dôkazného bremena a neprihliadol na všetko, čo vyšlo za konania najavo.
14. V nadväznosti na uvedené východiská správneho súdu nie je dôvodná ani argumentácia žalobcu viažuca sa k záverom podľa rozhodnutí NS SR sp. zn. 1Sžf 16/2016, sp. zn. 1Sžf 31/2016 a sp. zn. 2Sžf 97/2016 a k záverom podľa rozhodnutí ESD EÚ sp. zn. C-439/04 a C-440/04 Kittel a Recolta Recycling, a C-80/11, C-142/11 Mahagében kft a Péter Dávid, ktoré rozhodnutia s týkajú prejednania vecí, kde bolo východiskom splnenie podmienok odpočtu - realizácia zdaniteľného plnenia, vrátane vzniku daňovej povinnosti dodávateľa uvedeného na faktúre, čo bola základná a relevantná skutková odlišnosť východísk týchto rozhodnutí oproti východiskám prejednávanej veci (v rozsudku NS SR sp. zn. 1 Sžf/31/2016 ide o bod 28. odôvodnenia, pričom samotný rozsudok ťažiskovo rieši situáciu, kedy zistený skutkový stav nepredstavoval dostatočný podklad pre záver, že žalobca vedel alebo mohol vedieť, že sa stal súčasťou kolotoča obchodných transakcií, ktorých hlavným cieľom bolo neoprávnené zníženie daňového zaťaženia, v rozsudku NS SR sp. zn. 1Sžf/16/2016 ide o bod 38. odôvodnenia, pričom ťažiskovo rieši tento rozsudok situáciu, kedy správne orgány nevyjadrili dostatočne určito, či danú vec posudzovali ako podvodné konanie alebo zneužitie práva, čo bolo mätúce a nezrozumiteľné, taktiež z uvedeného východiska o potrebe primárneho splnenia materiálnych podmienok odpočtu vrátane preukázania uskutočnenia zdaniteľného obchodu dodávateľom uvedeným na faktúre vychádzajú žalobcom označené rozhodnutia SD ED ako aj rozsudok C-610/19 zo dňa 03.09.2020). Osobitne k rozsudku NS SR sp. zn. 2Sžf 97/2016 správny súd uvádza, že týmto Najvyšší súd SR zrušil rozhodnutie Krajského súdu v Prešove z dôvodu, že postráda dostatočne argumentačne zrozumiteľný výklad právneho posúdenia skutkového stavu podľa príslušných zákonných ustanovení. Najvyšší súd v odôvodnení uviedol, že ak podľa záverov správcu dane k dodaniu predmetných služieb skutočne došlo a bolo potrebné zodpovedať otázku reálnych dodávateľov týchto služieb, povinnosťou krajského súdu bolo vysporiadať sa s rozsahom dôkazného bremena žalobcu a závery z toho dostatočne odôvodniť. Ak správca dane zistí, že niektorý článok dodávateľského reťazca vykazuje znaky daňového podvodu, je povinný preukázať a dostatočne odôvodniť, aké mal v tejto súvislosti postavenie daňový subjekt, ktorý si uplatňuje odpočet, t.j. musí preukázať, že daňový subjekt vedel alebo mohol vedieť, že sa zúčastňuje plnenia, ktoré je zaťažené daňovým podvodom. Z tejto časti odôvodnenia uvedeného rozhodnutia NS SR a ani z inej jeho časti nie možné vyvodiť argumentáciu podporujúcu námietky žalobcu v prvom žalobnom bode. Rovnako nie sú závery tohto rozsudku ani aplikovateľné v pomeroch prejednávanej veci, nakoľko sú zamerané na zdôvodnenie záveru o arbitrárnosti rozhodnutia krajského súdu, ktorý neodôvodnil dostatočne svoj záver o podvodnom konaní. Väzba na hodnotenie materiálnych podmienok odpočtu nie v záveroch uvedeného rozsudku NS SR posudzovaná.
15. Správny súd uvádza, že vo vzťahu ku splneniu uvedenej materiálnej podmienky odpočtu DPH predstavovanej preukázaním skutočnosti, že guľatinu dodal žalobcovi subjekt BKB holding s.r.o. ťaží tak, ako je už konštatované správnym súdom vyššie, dôkazné bremeno žalobcu. Obsahom dôkaznej povinnosti žalobcu v tomto smere je preukázanie splnenia tejto materiálnej podmienky a v prípade existencie dôvodných pochybností správcu dane o uskutočnení zdaniteľných obchodov, teda realizácie dodávky tovaru dodávateľom uvedeným na faktúre, tieto pochybnosti spoľahlivo vyvrátiť a splniť si tým náležite svoju dôkaznú povinnosť v celom rozsahu (v tejto časti správny súd poukazuje jednak pokiaľ ide o dôkazné bremeno daňového subjektu vo vzťahu ku tvrdeniu o realizácii dodávky konkrétnym dodávateľom na závery podľa rozhodnutí NS SR sp. zn. 3 Sžfk/40/2017, sp. zn. 4Sžfk/38/2017 a ďalšie ako aj na uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 705/2017 a pokiaľ ide o presun dôkazného bremena späť na žalobcu pri dôvodnom spochybnení jeho tvrdení o dodávke tovaru konkrétnym dodávateľom uvedeným na faktúre na závery podľa rozhodnutí Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 401/2009, III. ÚS 93/2016). Správca dane založil záver o pochybnostiach o realizácii dodávky guľatiny žalobcovi dodávateľom BKB holding s.r.o. na komplexe zistených skutočností, ktoré v súhrne (a to správny súd zdôrazňuje, nakoľko žalobca na viacerých miestach svojej argumentácie uvedenej v správnej žalobe poukazuje na izolované zistenia správcu dane a tieto vytrháva z kontextu, v ktorom boli správcom dane uvedené zistenia vyhodnocované v súlade s § 3 ods. 3 daňového poriadku, napríklad nedodržanie predpisov upravujúcich obchodovanie s drevom, neidentifikovanie osoby, ktorá dodávané drevo žalobcovi odovzdala alebo doniesla faktúru a pod.), odôvodňovali pochybnosti správcu dane o realizácii dodávky guľatiny dodávateľom uvedeným na faktúre. Konkrétne správca dane svoje pochybnosti o dodaní tovaru dodávateľom uvedeným na predmetných faktúrach dôvodne a zákonne oprel o nasledovné skutočnosti vyplývajúce z dokazovania:
- vyhodnotenie zistenej skutočnosti nepreukázania pôvodu dreva, ktorá pri obchodovaní s uvedeným druhom tovaru vzhľadom na právnu úpravu vyplývajúcu z § 4 ods.1, veta prvá, ods. 6, § 6 ods. 1 vyhlášky č. 232/2006 Z. z. v spojení s § 23 ods. 4, § 24 ods. 4 zákona č. 326/2005 Z. z., na ktorú poukázal žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia aj podľa názoru správneho súdu odôvodňovala skúmanie a relevantnosť zisťovania pôvodu guľatiny,
- rozdielnosť údajov o spôsobe úhrady dodávok medzi objednávkami v písomnom vyhotovení tak, ako boli pripojené ku faktúram a samotnými faktúrami, v ktorých objednávkach je uvedený bezhotovostný platobný styk ako forma úhrady oproti forme úhrady podľa faktúr a zároveň skutočná realizácia úhrady tak, ako vyplýva z predložených pokladničných dokladov,
- spoločnosť BKB holding s.r.o. podala posledné ročné hlásenie o vyúčtovaní dane zo závislej činnosti a funkčných pôžitkov naposledy za rok 2013 a posledné daňové priznania na dani z príjmov právnickej osoby podala za rok 2013,
- spoločnosť BKB holding s.r.o. v roku 2015 nezamestnávala žiadnych zamestnancov, pričom za rok 2014 nepodala účtovné výkazy a za rok 2013 nevykázala žiadne tržby a ani náklady, čo by žalobca musel zistiť, ak by bolo pravdivé jeho tvrdenie v odvolaní, že spoločnosť si prevroval aj v registri účtovných závierok,
- dobrovoľný výmaz subjektu BKB holding s.r.o. z Obchodného registra dňom 25.05.2016,
- pochybnosti o realizácii uvedených obchodov zakladá aj skutočnosť, že tovar - smreková guľatina bola dodávateľom odovzdaná v Oravskej Jasenici a nie u žalobcu, aj keď medzi Oravskou Jasenicou a sídlom žalobcu je len cca 18 km a tiež je nejasné, prečo dodávateľ nebol prítomný pri premeriavaní a stanovení kvality tovaru (smrekovej guľatiny) u odberateľa - žalobcu. Nejasný je tiež pôvod smrekovej guľatiny, odkiaľ táto pochádza,
- žalobca nepredložil dôkazy o tom, aká ciacha bola na nakupovanom dreve uvedená, pričom uvedený údaj sa uvádza napr. na doklade o pôvode dreva a žalobca mal uvedeným dokladom disponovať,
- spoločnosť BKB holding s.r.o. sa zlúčila so spoločnosťou KIVOX s. r. o., ktorej jedinou konateľkou a spoločníčkou bola od konca roku 2014 R. Y., ktorá je podľa zistenia správcu dane bezdomovkyňou a so správcom dane nespolupracuje, pričom uvedená spoločnosť sa na adrese sídla Ratnovce XXX nenachádza,
- spoločnosť KIVOX s. r. o. zanikla zlúčením so spoločnosťou CINEMA NOVÉ MESTO, s. r. o., ktorá sa na adrese sídla Čsl. Armády 6/68, Nové Mesto nad Váhom nenachádza, táto spoločnosť podala posledné daňové priznanie na DPH za zdaňovacie obdobie jún 2016, t.j. v období, keď sa jediným spoločníkom a konateľom spoločnosti CINEMA NOVÉ MESTO, s. r. o. stal V.. N. I., ktorý je bezdomovcom a so správcom dane nespolupracuje,
- absencia identifikácie osoby, ktorá tovar v odbernom mieste Oravská Jasenica odovzdala, ako aj absencia identifikácie osoby, ktorá priniesla faktúru a doklad o úhrade žalobcovi,
- neprodukovanie žiadneho dôkazu zo strany daňového subjektu o komunikácii medzi žalobcom a dodávateľom tovaru,
- správca dane nemohol preveriť predmetné fakturované plnenia v spoločnosti BKB holding s.r.o., pričom nebola preukázaná vierohodnosť pôvodu predmetných faktúr s poukazom na ustanovenie § 71 ods. 1 písm. c) zákona č. 222/2004 Z. z. a nebolo možné v spoločnosti BKB holding s.r.o. preveriť ani úhrady predmetných faktúr v hotovosti. Uvedené a všetky ďalšie skutočnosti zistené správcom dane a vyhodnotené ním v súlade s úpravou § 3 ods. 3 daňového poriadku, teda pri dôslednom uplatnení zásady voľného hodnotenia dôkazov, vrátane zohľadnenia všetkého čo vyšlo za konania najavo a bolo pre závery rozhodnutia správcu dane relevantné (tu vo vzťahu k argumentu relevantnosti správny súd poukazuje na závery podľa rozsudku Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Hiro Balani c. Španielsko z 09.12.1994), opodstatnene založili pochybnosti správcu dane, a tým založili dôkazné bremeno žalobcu tieto dôvodné pochybnosti správcu dane spoľahlivo vyvrátiť. Žalobca si túto dôkaznú povinnosť nesplnil. Správca dane i žalovaný vychádzali zo správneho rozloženia dôkazného bremena v predmetnej veci a neučinili súčasťou jeho obsahu nič, čo by do rámca dôkazného bremena žalobcu nespadalo alebo na čo by žalobca nemal dosah, pretože v danom prípade išlo o preukázanie skutočností, ktoré sa týkali priameho vzťahu daňového subjektu a jeho priameho dodávateľa. Na tomto mieste odôvodnenia správny súd konštatuje, že dôkazné bremeno žalobcu pri uplatnení odpočtu DPH úzko súvisí so zachovaním náležitej odbornej starostlivosti, ktorá je ako požiadavka kladená na subjekt žalobcu ako podnikateľský subjekt pri uskutočňovaní jeho podnikateľskej činnosti a vo všeobecnej rovine umožňuje minimalizovať alebo vylúčiť podnikateľské riziko, ktoré žalobca ako každý podnikateľský subjekt pri výkone podnikateľskej činnosti znáša v zmysle úpravy § 2 ods. 1 Obchodného zákonníka, a ktoré podnikateľské riziko sa pri nezachovaní uvedenej náležitej odbornej starostlivosti pri výkone podnikateľskej činnosti môže prejaviť aj vo forme
neunesenia dôkazného bremena daňového subjektu pri preukazovaní jeho práva na odpočet. V tejto časti poukazuje správny súd na dôsledné vymedzenie skutočností vyplývajúcich zo zistení správcu dane, na ktoré poukázal žalovaný v odôvodnení rozhodnutia, v nadväznosti na ktoré dôvodne a správne konštatoval nedostatočnú dôslednosť žalobcu ako podnikateľského subjektu pri zachovaní potrebnej odbornej starostlivosti pri výkone podnikateľskej činnosti, zahŕňajúcej jeho dostatočnú vedomosť o subjekte dodávateľa. Konkrétne išlo o skutočnosť vyjadrenia samotného žalobcu ako daňového subjektu v odvolaní proti rozhodnutiu správcu dane, kde sám žalobca uviedol, že spoločnosť dodávateľa - BKB holding s.r.o. preveroval aj v registri účtovných závierok, z čoho by nepochybne zistil, že táto obchodná spoločnosť za rok 2016 nevykázala žiadne tržby. Táto skutočnosť v spojení so skutočnosťou absencie preukázania pôvodu guľatiny, relevantnosť ktorej skutočnosti správny súd odôvodnil vyššie ako aj ďalšie v dokazovaní zistené skutočnosti (napríklad zmena spôsobu úhrady z bezhotovostného podľa objednávok na hotovostný podľa faktúr, nedostatočná vedomosť o subjekte dodávateľa z hľadiska jeho väzieb na zdroje dreva, teda, či je vlastník alebo má iné právo k takémuto zdroju, o konkrétnych osobách, s ktorými ohľadom dodávok a samotného dodania žalobca komunikoval a mal konať a podobne) správne indikovali požiadavku zachovania primeranej obozretnosti a tým vylúčenia resp. minimalizácie podnikateľského rizika na strane žalobcu. Správny súd i na tomto mieste zvýrazňuje, že zistené skutočnosti správca dane podrobil náležitému hodnoteniu podľa § 3 ods. 3 daňového poriadku, a teda jednotlivé zistenia hodnotil v súvislostiach. Rovnako nie je dôvodná ani námietka, v rámci ktorej žalobca poukazoval na závery podľa rozsudku NS SR sp. zn. 3 Sžf/1/2011 zdôrazňujúc plnenie dôkaznej povinnosti predložením predmetných faktúr a ich príloh. Správny súd podotýka, že tieto dôkazy správca dane a žalovaný dôsledne vyhodnotili spolu so zisteniami vyplývajúcimi z dokazovania v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov, s vyvodením správneho záveru a s vyústením do správneho právneho posúdenia. Závery rozsudku sp. zn. 3Sžf/1/2011 sú podľa záverov rozsudku NS SR sp. zn. 1 Sžfk/81/2018 (bod 54. odôvodnenia) naviac prekonané vývojom rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu SR práve so zdôraznením zodpovednosti daňového subjektu za výkon práva s primeranou odbornou starostlivosťou.
16. Svoje závery ohľadom rozloženia dôkazného bremena a reakcie žalovaného na konkrétne odvolacie námietky žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia dostatočne uviedol a zdôvodnil vrátane vymedzenia úvah, ktorými bol vedený pri vyhodnotení odvolacích námietok žalobcu, a teda postupoval v súlade so zákonnou požiadavkou podľa § 74 ods. 2 daňového poriadku pokiaľ ide o realizáciu prieskumu rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa v rozsahu požadovanom odvolaním. Námietku žalobcu o dodaní tovaru iným dodávateľom, ako aj o neodvedení dane dodávateľom vysporiadava žalovaný v odôvodnení uvedenou argumentáciou ako celok a neponecháva ju tak ako tvrdí žalobca bez povšimnutia, ale ju hodnotí v súlade s úpravou § 3 ods. 3 daňového poriadku ako skutočnosť, ktorá vyšla za konania najavo, s vyústením do prijatého dostatočne a presvedčivo odôvodneného záveru o nepreukázaní splnenia materiálnej podmienky odpočtu - skutočnosti dodania tovaru dodávateľom uvedeným na faktúre. Tento záver, ktorý je základom rozhodnutia správcu dane i žalovaného je vyjadrený v odôvodnení ich rozhodnutí celkom jednoznačne a nepochybne. Podstatné porušenie ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok nezákonné rozhodnutie v nadväznosti na uvedené správny súd nekonštatuje a rovnako z uvedených dôvodov nie je vo vzťahu k odôvodneniam rozhodnutí správcu dane a žalovaného možné konštatovať ich nepreskúmateľnosť pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov. Rozhodnutie žalovaného nie je preto pokiaľ ide o preskúmateľnosť jeho odôvodnenia v rozpore so závermi rozhodnutí NS SR, na ktoré poukázal žalobca, a to rozsudku NS SR sp. zn. 5 Sžf/22/2016 a ani so závermi rozsudku sp. zn. 5 Sžf/108/2009 (pričom tento rozsudok NS SR zmenil rozhodnutie Krajského súdu v Žiline tak, že zrušil rozhodnutie žalovaného a vec mu vrátil na ďalšie konanie z dôvodu nedostatočne zisteného skutkového stavu a so zdôraznením dôkaznej povinnosti žalobcu k preukázaniu podmienok oslobodenia od dane).
17. Pokiaľ žalobca namietal, že správcovi dane nič nebránilo preveriť resp. zistiť, ktorý konkrétny subjekt realizoval platby v hotovosti alebo platby cez účet za predmetné dodávky guľatiny správny, súd konštatuje, že úlohou správcu dane nebolo zisťovanie subjektu, od ktorého v skutočnosti žalobca guľatinu prevzal ani kto skutočne žalobcovi tovar dodal, nakoľko skutočnosť dodania, teda materiálneho plnenia sporná a správcom dane spochybnená nebola, ale spochybnené bolo realizovanie zdaniteľného obchodu, teda skutočnosť, že dodávka bola realizovaná subjektom uvedeným na faktúre a že tomuto subjektu dodávateľa uvedenému na faktúrach, z ktorých bol odpočet DPH uplatnený vznikla daňová povinnosť (správny súd na tomto mieste poukazuje na závery podľa rozsudku NS SR sp. zn. 2 Sžf/52/2010 zo dňa 21.09.2011). Tento záver, ktorý je uvedený i v rozhodnutí žalovaného, dostatočne
vysporiadava aj uvedenú námietku žalobcu ako nedôvodnú, a teda ani táto námietka nebola žalovaným pri rozhodovaní o odvolaní žalobcu ponechaná bez povšimnutia tak, ako to tvrdil žalobca. Rozpor s úpravou § 74 ods. 2 daňového poriadku tvrdený v tejto časti žalobcom správny súd nekonštatuje.
18. Správca dane ani žalovaný nezaložili svoje rozhodnutie na závere o porušení ustanovení vyhlášky č. 232/2006 Z. z. žalobcom spočívajúcom v nepredložení dokladu o preukázaní pôvodu dreva. Zistenie absencie predloženia dokladu preukazujúceho pôvod tovaru správca dane a žalovaný vyhodnocovali ako jednu zo skutočností, ktoré tak ako je uvedené už vyššie založili dôvodné pochybnosti správcu dane a žalovaného o dodaní tovaru dodávateľom uvedeným na faktúre, a to práve s ohľadom na druh dodávaného tovaru - smrekovú guľatinu, na obchodovanie s ktorým tovarom sa vzťahuje špeciálna právna úprava vyplývajúca z § 4 ods. 1, veta prvá, ods. 6 vyhlášky č. 232/2006 Z. z. v spojení s § 23 ods. 4, § 24 ods. 4 Zákona č. 326/2005 Z. z. Uvedené odôvodňovalo, aby sa správca dane otázkou pôvodu dreva zaoberal a vyhodnocoval túto v súvislosti so zistením skutočnosti absencie predloženia dokladov, ktoré by pôvod dreva preukazovali, teda nie ako zákonom vymedzenou podmienkou vzniku práva žalobcu na odpočet, ako takéto východisko navodzuje žalobca. Správca dane i žalovaný správne a zákonne konštatovali i v nadväznosti na takto vyhodnocovanú skutočnosť absencie dokladov o preukázaní pôvodu dreva, existenciu dôvodných pochybností správcu dane o realizácii zdaniteľných obchodov, všetko i pri zohľadnení svedkyňou V. tvrdenej skutočnosti opatrenia dreva ciachou. Tieto závery žalovaného sú v odôvodnení žalovaného jasne vymedzené a nie sú správnym súdom hodnotené ako svojvoľné.
19. Pokiaľ žalobca namietal, že podľa záveru žalovaného žalobca nepreukázal, že za dodávateľa uvedeného na faktúrach komunikovala so žalobcom oprávnená osoba, že došlo k rozšíreniu dôkazného bremena žalobcu nad rámec jeho možností bez rešpektovania povahy obchodných vzťahov a je logické a oprávnené domnievať sa, že konala za dodávateľa osoba, konanie ktorej je potrebné prisúdiť dodávateľovi, nemôže táto námietka žalobcu ako dôvodná obstáť v pomeroch prejednávanej veci a pri zisteniach správcu dane a ich vyhodnotení. Správny súd opakovane na tomto mieste poukazuje na závery, ktoré uviedol vo vzťahu k rozloženiu dôkazného bremena, ktoré pokiaľ ide o preukázanie dodania tovaru dodávateľom uvedeným na faktúre ťažilo v konaní žalobcu. V danom prípade pri absencii označenia konkrétnej osoby alebo osôb, s ktorými žalobca konal pri predmetnom dodaní guľatiny, a teda pri absencii označenia skutočností, ktoré sa týkali priameho vzťahu žalobcu a jeho priameho dodávateľa, išlo o preukazovanie skutočností, ktoré do rámca dôkazného bremena žalobcu jednoznačne spadali. I tu správny súd podotýka primárnu zodpovednosť žalobcu za jeho schopnosť preukázať existenciu práva na odpočet pred správcom dane, ktorá je úzko spojená so zachovaním potrebnej opatrnosti a ostražitosti pri výkone podnikateľskej činnosti za účelom zníženia alebo vylúčenia podnikateľského rizika, ktorá zahŕňa i stav, kedy práve z dôvodu nezachovania tejto opatrnosti žalobcu pri výbere obchodného partnera nebude žalobca schopný pred správcom dane preukázať podmienky vzniku práva na odpočet (v tejto časti správny súd poukazuje na závery podľa uznesenia Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 104/2012 alebo rozhodnutí NS SR sp. zn. 5Sžf/25/2011, 4Sžf/25/2011). Uvedené závery sa uplatnili i vo vzťahu k námietke žalobcu, podľa ktorej V. prítomná pri preberaní tovaru preverovala z dostupných zdrojov obchodných partnerov žalobcu a žalobca nevidel dôvod preverovať čie sú autá, ktorými bolo drevo dovezené, aká ciacha mala byť na dreve uvedená. V tejto časti správny súd odkazuje na svoje závery vo vzťahu k správnemu a dostatočnému vymedzeniu skutočností, ktoré odôvodňovali požiadavku kladenú na žalobcu ako podnikateľský subjekt pri zachovaní náležitej a dostatočnej opatrnosti a odbornej starostlivosti v obchodnoprávnych vzťahoch, podľa vyššie uvedeného odôvodnenia.
20. Námietku žalobcu, podľa ktorej povinnosť správcu dane zahŕňa i to, že daň je určená tomu na koho sa vzťahuje, v ktorej časti poukázal žalobca na úpravu podľa § 2 písm. a) daňového poriadku a závery rozsudku NSS ČR sp. zn. 5Afs 60/2017, hodnotí správny súd pri zohľadnení zákonných záverov správcu dane a žalovaného o nepreukázaní materiálnej podmienky odpočtu predstavovanej preukázaním skutočnosti realizácie zdaniteľných obchodov, teda dodávky guľatiny dodávateľom BKB holding s.r.o. žalobcovi a vzniku daňovej povinnosti tohto dodávateľa, ako nedôvodnú. Správcom dane zistený skutkový stav predstavuje spoľahlivý základ uvedeného konštatovania a nie je možné mu vyčítať účelovosť neobjasnenia skutočného mechanizmu podvodného konania a ustálenia záveru o nevzniknutí nároku na odpočítanie dane ako jednoduchšieho spôsobu zabezpečenia kompenzácie nevymožiteľnej dane od subjektu MESAX s.r.o. a zaručenia daňového výnosu.
21. Vychádzajúc z uvedeného vyhodnotenia žalobných bodov v celom rozsahu ako nedôvodných rozhodol správny súd podľa § 190 SSP o zamietnutí žaloby.
22. Podľa § 167 ods. 1 SSP: Správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech.
Podľa § 168 SSP: Žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať. Orgánu štátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia možno priznať len výnimočne.
23. Žaloba bola zamietnutá, preto je účastníkom v tomto konaní úspešným v celom rozsahu žalovaný. O náhrade trov konania žalobcu rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP a contrario. O náhrade trov konania žalovaného rozhodol správny súd podľa § 168 SSP a contrario pri skonštatovaní absencie preukázania podmienok výnimočnosti situácie.
24. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (439, 440 SSP) v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorá sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.