Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16Cob/30/2021

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivice Čelkovej a členiek senátu JUDr. Ivety Záleskej a Mgr. Stanislavy Kollárovej v spore žalobcu: TERMONOVA, a.s., so sídlom SNP 98, 018 51 Nová Dubnica, IČO 36 322 644, zast. GARANT PARTNER legal s. r. o., so sídlom Einsteinova 21, 851 01 Bratislava, IČO 36 856 380, proti žalovanému: Daejung Europe s.r.o., so sídlom Obchodná 4063/41, 018 41 Dubnica nad Váhom, IČO 36 840 611, zast.: JUDr. Martin BARTKO, advokát a JUDr. Silvia BARTKOVÁ, advokátka, obidvaja so sídlom advokátskej kancelárie Piaristická 6667, 911 01 Trenčín, o zaplatenie 129.465,55 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trenčín č.k. -162 zo dňa 27. augusta 2021, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec v r a c i a tomuto súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom žalobu žalobcu zamietol. Žalovanému priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o ktorých výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

2. Žalobca sa podanou žalobou domáhal od žalovaného náhrady škody vo výške 129 465,55 eur s príslušenstvom. Škoda mala žalobcovi vzniknúť nesplnením povinnosti žalovaného stanovenej v . Žalobca dodáva teplo systémom tzv. účinného centralizovaného zásobovania teplom, a to na vymedzenom území určenom rozhodnutím Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ďalej len ÚRSO). Vymedzené územie je zhodné s katastrálnym územím L. K.. V zmysle o tepelnej energetike (ďalej len alebo zákon o tepelnej energetike) ak sa na vymedzenom území plánuje vybudovať nový objekt spotreby tepla s projektovanou ročnou potrebou tepla vyššou ako 30 MWh a dodávateľ na tomto vymedzenom území dodáva teplo z účinného centralizovaného zásobovania teplom, musí sa projektovaná ročná potreba tepla prednostne pokryť od tohto dodávateľa, ak to umožňujú technické podmienky a inštalovaný výkon zariadení na výrobu tepla. Žalovaný postavil na základe stavebného povolenia vydaného mestom L. K. pod E./XXXX/ XXXX/Sá zo dňa 14.01.2016 stavbu Priemyselný areál Daejung, Nová Dubnica (ďalej aj ako „stavba“). Napriek skutočnosti, že pri tejto stavbe boli naplnené všetky podmienky podľa ustanovenia , žalovaný si nesplnil svoju zákonnú povinnosť prednostne odoberať teplo od dodávateľa tepla na vymedzenom území, ktorým je žalobca.

3. Žalobca je na základe rozhodnutia ÚRSO držiteľom povolenia č. 2006T 0161 na výrobu tepla a rozvod tepla s miestom podnikania a technickým popisom tepelných zariadení uvedených v prílohe č. 1 a na vymedzenom území uvedenom v prílohe č. 2 predmetného rozhodnutia, ktorým je C. L. K.. Rozhodnutím zo dňa 24.02.2016 ÚRSO na základe žiadosti žalobcu vykonal už 12. zmenu v povolení č. 2006T 0161 (č. l. 13). Z predmetného rozhodnutia vyplýva, že žalobca začal podnikať v oblasti tepelnej energetiky 17.05.2006 a ako držiteľ povolenia je povinný dodržiavať všetky ustanovenia a o regulácii v sieťových odvetviach a všeobecne záväzné právne predpisy vydané na ich základe. Povolenie sa vzťahuje len na technické zariadenia, na ktoré držiteľ povolenia preukázal technické predpoklady na vykonávanie povolenej činnosti. Na základe stavebného povolenia číslo spisu /Sá vydaného C. L. K. dňa 14.01.2016 žalovaný postavil stavbu na pozemkoch C-KN parc. č. XXX/X, XXX/XX a XXX/XX v k. ú. L. K.. Kolaudačným rozhodnutím zo dňa 08.06.2016, č. spisu E./XXXX/XXXX/Sá príslušný stavebný úrad C. L. K. povolil užívanie stavby. Zo znaleckého posudku č. X/XXXX zo dňa 15.01.2018 vypracovaného znalcom W. D. z odboru R., P. elektorenergetika, P. energetické zariadenia, Vykurovanie a vykurovacie zariadenia je zrejmé, že projektovaná ročná spotreba tepla stavby žalovaného je vyššia ako 30 MWh/rok, projektovaná ročná spotreba tepla je 29,424.108 kJ/rok, čo predstavuje 817,333 MWh/rok. Znalec ďalej uviedol, že technické podmienky zariadení na výrobu tepla umožňujú pokryť dodávky tepla do stavby žalovaného, nakoľko inštalovaný výkon zariadení na výrobu tepla aj pri dosiahnutí najnižších vonkajších teplotách je využitý pri výške 16,5 MW, čo predstavuje využitie inštalovaného výkonu len na 63,5 %. Požadovaný inštalovaný výkon stavby je 709,5 kW = 0,7095 MW, čo predstavuje len 2,7 % z celkového inštalovaného výkonu zariadení na výrobu tepla a 7,5 % z nevyužitého inštalovaného výkonu pri dosiahnutí najnižších vonkajších teplôt, čo predstavuje 9,5 MW (36,5 %). Inštalovaný výkon zariadení na výrobu tepla umožňujú pokryť dodávky tepla do stavby žalovaného. Prílohou č. 5 Znaleckého posudku č. X/XXXX (č. l. XX) je Záväzné stanovisko C. L. K. o súlade navrhovanej výstavby sústavy tepelných zariadení s celkovým inštalovaným tepelným výkonom do 10MW s koncepciou rozvoja obce v oblasti tepelnej energetiky. C. L. K. ako správny orgán v súlade s vyhodnotil okrem iného aj hospodárnosť a energetickú účinnosť sústavy tepelných zariadení. V uvedenom záväznom stanovisku je okrem iného konštatované ...nakoľko v priemyselnom parku, ktorý leží mimo zastavaného územia mesta, nie sú vybudované rozvody tepla dodávateľa zo zdroja tepla v centralizovanom zásobovaní teplom, musí riešiť žiadateľ (žalovaný) samostatný zdroj tepla pre svoju budúcu prevádzku priemyselnej haly. Dodávateľ zo zdroja tepla v centralizovanom zásobovaní teplom však nemá vybudované rozvody tepla ani výmenníkové stanice v území priemyselnom parku Y. v blízkosti areálu, kde žiadateľ bude budovať priemyselnú halu s administratívou. Budovanie teplovodu, odovzdávacej stanice tepla a zabezpečenie odberu tepla zo zdroja tepla v centralizovanom zásobovaní teplom vyhodnotil žiadateľ ako nehospodárne, zároveň by musel dobudovať samostatný systém vetrania. (...) Navrhovaná sústava tepelných zariadení nebude mať vplyv na hospodárnosť a energetickú účinnosť iných dotknutých sústav tepelných zariadení na vymedzenom území, nakoľko priemyselný park Y. sa nenachádza vo vymedzenom území dodávateľa zo zdroja tepla v centralizovanom zásobovaní teplom spoločnosti žalobcu a nie sú tam vybudované rozvody tepla ani výmenníková stanica. (....) Výstavbou sústavy tepelných zariadení sa nezníži odber tepla z existujúceho účinného centralizovaného zásobovania teplom, nezhorší hospodárnosť účinného centralizovaného zásobovania teplom a nezvýšia náklady na teplo koncovým odberateľom alebo konečným spotrebiteľom, ktorým sa dodáva teplo z účinného centralizovaného zásobovania teplom. Nezhorší vplyv na životné prostredie najmä zvýšením emisií skleníkových plynov, nakoľko pri kondenzačných plynových kotloch dochádza ku kondenzácii spalín, a tým je spôsobená vyššia účinnosť a efektívne využívanie tepelnej energie, čo vedie k zníženej spotrebe plynu a zníženej tvorbe emisií. Žiadateľ deklaruje modelovým výpočtom produkcie emisií porovnávaných variantných možností zabezpečenia tepelnej energie podľa metodiky OTN ŽP 2 008:99, že pri výrobe tela, ktoré bude potrebné pre vykurovanie a teplú úžitkovú vodu pre priemyselnú halu (vypočítané množstvo 29,424.108 kJ/rok), pri variante využitia spaľovacích zariadení na zemný plyn bude nižšia produkcia emisií oxidov dusíka, tuhých znečisťujúcich látok, ako aj oxidov uhlíka, oproti spaľovaciemu zariadeniu na biomasu s výkonom do 10MW. Z odôvodnenia rozhodnutia Krajského súdu v Trenčíne č. k. -63 zo dňa 29.06.2015 vyplýva, že krajský súd s poukazom na rozhodnutie ÚRSO, na základe ktorého sa žalobca stal držiteľom povolenia na výrobu a rozvod tepla pre vymedzené územie C. L. K. zastával názor, že stavba - E. M. S. P., stojaca na pozemku registra "C", parc. č. XXX/XX v k. ú. L. K., sa nachádza na vymedzenom území v zmysle , a to bez ohľadu, či sú na tomto území vybudované verejné rozvody tepla. S týmto názorom krajského súdu sa stotožnil aj Najvyšší súd SR v potvrdzujúcom uznesení sp. zn. zo dňa 12.09.2017. Vyššie uvedený areál P. sa nachádza v tesnej blízkosti stavby žalovaného (viď mapa vymedzeného územia žalobcu). V zázname z vykonanej kontroly SOI zo dňa 10.07.2018 kontrolný orgán konštatoval, že nakoľko neboli splnené všetky podmienky, ktoré ustanovuje , nevznikla z pohľadu orgánu dozoru povinnosť pokryť projektovanú ročnú potrebu tepla priemyselného areálu žalobcu od dodávateľa tepla z účinného centralizovaného zásobovania teplom nakoľko nebolo jednoznačne preukázané, že sa v čase projektovania nachádzal vo vymedzenom území takéhoto dodávateľa tepla. Kontrolný orgán bral pri rozhodovaní do úvahy vyjadrenie ÚRSO, ktorý je príslušný orgán na vydávanie povolenia na podnikanie v tepelnej energetike, a to aj na základe posúdenia vymedzeného územia dodávateľov tepla. Na základe vyjadrenia ÚRSO zo dňa 16.05.2018 vymedzené územie nie je možné stotožniť s geografickou plochou katastrálneho územia mesta.

4. Súd prvej inštancie, ktorý aplikoval na daný stav ustanovenia , , a ustanovenia a to a , sa musel vysporiadať so základnou námietkou žalovaného, a to, či stavba žalovaného bola postavená práve na vymedzenom území žalobcu v súlade s ustanoveniami . Pri posúdení predmetnej otázky vychádzal z listinných dokladov predložených stranami sporu, a to najmä z príloh č. 2 k rozhodnutiam ÚRSO k povoleniu pre žalobcu č. 2006T XXXX na výrobu tepla a rozvod tepla. Súd prvej inštancie mal za nesporné, ako už bolo vyššie uvedené, že stavba žalovaného bola postavená v súlade so stavebným povolením na pozemkoch C-KN parc. č. XXX/X, XXX/XX a XXX/XX nachádzajúcich sa v k. ú. L. K.. Súd prvej inštancie vzal na zreteľ predovšetkým rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne potvrdené uznesením Najvyššieho súdu SR, ktoré mali za to, že výrobno-obchodný areál nachádzajúci sa v bezprostrednej blízkosti stavby žalovaného bol postavený na vymedzenom území žalobcu v zmysle . Ani s ohľadom na závery kontroly vykonanej SOI, nemal súd prvej inštancie dôvod odkloniť sa od názoru vysloveného súdmi v uvedených konaniach a vychádzal z týchto záverov. S ohľadom na uvedené potom ustálil, že stavba žalovaného bola postavená na vymedzenom území žalobcu v zmysle ustanovení , a to aj napriek skutočnosti, že sa tam nenachádzali rozvody tepla. Uvedený názor je potvrdený aj samotnou prílohou č. 2 k rozhodnutiu ÚRSO, ktorej názov je "Mapa vymedzeného územia pre zásobovanie tepelnou energiou", resp. "Mapa vymedzeného územia TERMONOVA, a.s., Nová Dubnica", na ktorej je zakreslené celé katastrálne územie C. L. K.. Pokiaľ ide o splnenie ďalších podmienok pre povinný odber tepla podľa , tu vychádzal súd prvej inštancie zo záverov znaleckého posudku č. X/XXXX predloženého žalobcom. Vzhľadom na to ustálil, že stavba žalovaného s projektovanou ročnou spotrebou tepla vyššou ako 30 MWh, bola vybudovaná na vymedzenom území, dodávateľ, t. j. žalobca, na tomto vymedzenom území dodáva teplo z účinného centralizovaného zásobovania teplom, projektovaná ročná potreba tepla sa mala prednostne pokryť od tohto dodávateľa, keďže to umožňujú technické podmienky a inštalovaný výkon zariadení na výrobu tepla. Všetky zákonné podmienky stanovené tak boli v tomto konaní naplnené.

5. Podľa súdu prvej inštancie sa konanie žalovaného, ktorý projektovanú ročnú potrebu tepla stavby nepokryl od žalobcu, môže javiť ako porušenie zákonnej povinnosti. Súd prvej inštancie v konečnom dôsledku dospel k záveru, že v danom prípade nemožno aplikovať doslovný (izolovaný) výklad ustanovenia (povinný odber tepla), ale systematický a logický výklad. Právo tvorí materiálne a formálne jednotný celok. Jednotlivé ustanovenia zákona o tepelnej energetike sa musia vykladať vo vzájomnej súvislosti, aby tvorili logický celok. Rámec aplikácie ustanovenia je daný vyššie citovaným ustanovením pod názvom Hospodárnosť tepelných zariadení. Z listinných dôkazov, a to predovšetkým zo záväzného stanoviska C. L. K., ktorý ako príslušný správny orgán skúmal aj hospodárnosť a energetickú účinnosť sústavy tepelných zariadení, mal za to, že nepripojením žalovaného sa neznížil odber tepla z existujúceho účinného centralizovaného zásobovania teplom, nezhoršila sa hospodárnosť účinného centralizovaného zásobovania teplom a nezvýšili sa náklady na teplo koncovým odberateľom alebo konečným spotrebiteľom, ktorým sa dodáva teplo z účinného centralizovaného zásobovania teplom. Nezhoršil sa vplyv na životné prostredie najmä zvýšením emisií skleníkových plynov, nakoľko pri kondenzačných plynových kotloch dochádza ku kondenzácii spalín, a tým je spôsobená vyššia účinnosť a efektívne využívanie tepelnej energie, čo dokonca viedlo k zníženej spotrebe plynu a zníženej tvorbe emisií. Preto v predmetnej veci nemal súd prvej inštancie za riadne preukázané, že nepripojením žalovaného k sústave tepelných zariadení žalobcu došlo k porušeniu jeho .

6. Len pre úplnosť súd prvej inštancie uviedol, že aj keby dospel k záveru o porušení zákonnej povinnosti zo strany žalovaného, nie sú splnené ďalšie predpoklady pre vznik nároku žalobcu na náhradu škody. Základnou povinnosťou žalobcu v konaní je povinnosť tvrdenia a dôkazná povinnosť. Žalobca je nielen povinný tvrdiť skutkové okolnosti, z ktorých svoj nárok odvodzuje, a ktoré sú určené obsahom hmotnoprávnej normy, ale je zároveň povinný označiť a predložiť súdu dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Preto bolo v tomto spore jeho povinnosťou preukázanie porušenia právnej povinnosti, preukázanie existencie škody, príčinnej súvislosti medzi porušením právnej povinnosti a škodou a napokon zavinenie. Škodu je možné vo všeobecnosti chápať ako ujmu, ktorá a/ nastala v majetkovej sfére poškodeného, b/ je objektívne vyjadriteľná v peniazoch a c/ je napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým peňažného. Ušlý zisk sa v súlade s konštantnou judikatúrou súdov definuje ako ujma spočívajúca v tom, že u poškodeného nedošlo v dôsledku škodnej udalosti k rozmnoženiu majetkových hodnôt, hoci sa to s ohľadom na pravidelný beh vecí dalo očakávať. Ušlý zisk sa neprejavuje zmenšením majetku poškodeného (úbytkom aktív, ako je tomu u skutočnej škody), ale stratou očakávaného prínosu. Aj existencia ušlého zisku musí byť vždy bezpečne preukázaná. V prípade ušlého zisku nie je možné preukázať jeho reálnu existenciu, ale musia byť dokazované také konkrétne skutkové okolnosti, ktoré pri logickej úvahe povedú súd k záveru, že ušlý zisk by skutočne vznikol nebyť protiprávnej udalosti, t. j. dokazuje sa pravdepodobnosť dosiahnutia ušlého zisku u poškodeného v danom čase a podľa miery dokázanej pravdepodobnosti, je potom možné urobiť záver o tom, či by za daných okolností bol ušlý zisk aj reálnym. Nepreukázanie existencie takýchto skutkových okolností, by potom mohlo viesť len k záveru, že ušlý zisk, ktorého sa žalobca v konaní domáha, je skutočne iba "fikciou" (m. m. uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. ). ,,Aj v prípade ušlého zisku musí ísť o ujmu už nastalú (vzniklú) a nie o ujmu, ktorá by hypoteticky mohla vzniknúť v budúcnosti" (z uznesenia najvyššieho súdu sp. zn. ). Za ušlý zisk teda nemožno považovať hypotetický ušlý zisk, ktorý nemá žiadny konkrétny preukázateľný základ. Ušlý zisk je teda stratou konkrétnej, reálnej a preukázateľnej príležitosti zhodnotenia majetku, avšak len za predpokladu, že pravdepodobnosť dosiahnutia zisku u poškodeného je s ohľadom na existujúce okolnosti toho ktorého konkrétneho prípadu vysoko pravdepodobná až blížiaca sa k istote (m. m. uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. , ). Uvedené v predmetnom konaní nebolo žiadnym spôsobom preukázané.

7. Žalobca v konaní zakladal svoj nárok na náhradu škody na tvrdení o porušení zákonnej povinnosti žalovaným. Vznik škody, ako aj príčinnú súvislosť chcel žalobca preukázať navrhovaným znaleckým posudkom. Škoda podľa žalobcu mohla vzniknúť iba v prípade, ak zo strany žalovaného došlo k výrobe a spotrebe tepla z iných zdrojov. Znalec by vedel vypočítať koľko z inak vyrobeného a nutne zmareného tepla žalobcom v žalovanom období mal povinne žalovaný odobrať od žalobcu a či takéto množstvo vyrobeného tepla bolo žalobcom vyrobené a vypočítať jeho cenu a určiť škodu. V tomto prípade však súd prvej inštancie prisvedčil obrane žalovaného, podľa ktorého aj keby žalobca vyrobil teplo, ktoré by mohol dodať žalovanému, toto ani nemal ako žalovanému dopraviť, pretože k stavbe žalovaného neviedli žiadne rozvody tepla žalobcu. V predmetnej veci absentuje príčinná súvislosť, nakoľko v konaní nie je, a ani navrhovaným znaleckým dokazovaním by podľa názoru súdu prvej inštancie nebolo preukázané, že žalobca vyrobil teplo práve pre žalovaného a takto vyrobené teplo pre žalovaného musel žalobca zmariť. Žalobca podľa jeho vyjadrení vyrábal teplo, ktoré z dôvodu nepripojenia žalovaného nemal kam dodať, a preto ho musel zmariť. Žalobca podniká v oblasti tepelnej energetiky, ako už bolo vyššie uvedené, od roku 2006. Na podklade príloh č. 1 k rozhodnutiam ÚRSO, ktoré sú súčasťou spisu bolo preukázané, že v priebehu rokov sa u žalobcu menila nielen ročná výroba, ale aj ročná dodávka tepla, taktiež sa menil aj počet odberných miest. Podľa rozhodnutia o 2. zmene povolenia zo dňa 22.01.2008 bola ročná výroba spolu: 60.467 MWh, ročná dodávka tepla spolu: 43.718,88 MWh s počtom odberných miest 78. Podľa rozhodnutia o 11. zmene povolenia zo dňa 21.09.2015 bola ročná výroba spolu: 47 569 MWh, ročná dodávka tepla spolu: 38 706 MWh s počtom odberných miest 84. Podľa rozhodnutia o 12. zmene povolenia zo dňa 24.02.2016 bola ročná výroba spolu: 47 569 MWh, ročná dodávka tepla spolu:

33.948 MWh s počtom odberných miest 107. Žalobca tak počas celého pôsobenia v tepelnej energetike vyrábal vždy viac tepla, ako dodával, preto musel vždy nejaké teplo zmariť, čo však nebolo v príčinnej súvislosti s postavením stavby žalovaného na vymedzenom území žalobcu. Súd prvej inštancie tak nemal za preukázanú príčinnú súvislosť medzi konaním, resp. nekonaním žalovaného a prípadným vznikom škody žalobcovi.

8. Výsledkami vykonaného dokazovania nebol dostatočne preukázaný vznik nároku žalobcu na náhradu škody, keďže žalovaný svoje povinnosti vyplývajúce zo neporušil, a preto výrokom I. súd prvej inštancie žalobu zamietol. Súd nevykonal dokazovanie nariadením znaleckého dokazovania na návrh žalobcu, nakoľko to vzhľadom na právne posúdenie predmetnej veci nepovažoval za hospodárne. Súd návrh žalobcu na dokazovanie zamietol, keďže ani z jeho výsledkov by totiž nemal za skutočne preukázané, že žalobcovi vznikla škoda v príčinnej súvislosti s prípadným porušením zákonnej povinnosti žalovaného.

9. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania odôvodnil súd prvej inštancie podľa a , . Žalovanému ako procesne úspešnej strane sporu priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% s tým, že o výške tohto nároku rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, súdny úradník.

10. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca z dôvodov podľa , , a . Žalobca v odvolaní okrem iného uviedol, že inštitút tzv. povinného odberu tepla je odrazom energetickej politiky Slovenskej republiky a Európskej únie. Povinným odberom tepla nedochádza k zbytočnému mareniu zostatkového tepla z výroby elektriny, ale k jeho efektívneho umiestneniu. Využívané sú obnoviteľné zdroje energie, neznečisťuje sa životné prostredie skleníkovými plynmi, najmä CO2, z pohľadu energetickej bezpečnosti sa využívajú zásadne domáce energetické suroviny. Odberom inak mareného tepla sa zlacňuje cena dodávaného tepla aj ďalším konečným spotrebiteľom tepla napojeným do systému účinného centralizovaného zásobovania teplom. Žalovaný v rozpore so zákonom neodoberal teplo vyrobené žalobcom, hoci ho bol povinný odoberať. Povinnosť odberu tepla podľa v sebe automaticky obsahuje ako imanentnú súčasť aj povinnosť adresáta tejto právnej normy k vykonaniu všetkých činností a právnych úkonov, vrátane uzatvorenia zmluvy o dodávke a odbere tepla tak, aby mohlo k odberu tepla aj reálne dôjsť. Dodávka a odber tepla sa uskutočňuje podľa zásadne iba na základe písomnej zmluvy o dodávke a odbere tepla medzi dodávateľom a odberateľom. Za takto dodané teplo bol žalovaný povinný zaplatiť cenu schválenú alebo určenú podľa . Žalovaný nesplnil svoju zákonnú povinnosť teplo vyrobené žalobcom odobrať. Ak by žalovaný postupoval v súlade so zákonom, bol povinný uzatvoriť zmluvu o dodávke a odbere tepla a teplo odoberať. Tým, že zmaril obchod, ku ktorému bol so žalobcom zo zákona povinný, spôsobil na strane žalobcu škodu v podobe ušlého zisku vo výške ceny, za žalobcom vyrobené ale nezákonne žalovaným neodobraté teplo. Nakoľko teplo, ktoré mal žalovaný odoberať, nebolo možné žalobcom skladovať ani umiestniť inde, muselo by zbytočne zmarené jeho vypustením do ovzdušia. Žalobca považuje výrok rozsudku, ktorým súd žalobu zamietol, za zjavne prekvapivý. Na pojednávaní dňa 2.6.2021 súd vyslovil predbežné právne posúdenie: „Žalobca svoj nárok opiera o a tam upravenú povinnosť pokryť projektovanú ročnú potrebu tepla žalovaného od žalobcu. Súdu sa však javí vec predbežne tak, že žalobca nepreukázal, že priemyselný areál žalovaného sa nachádza na vymedzenom území v súlade s zákona. Keďže žalobca nepredložil prílohu č. 2 k rozhodnutiam od ÚRSO. Predbežne sa javí tiež za nesplnenú podmienku, že dodávateľ na tomto vymedzenom území dodáva teplo z účinného centralizovaného zásobovania teplom“. Na základe tohto predbežného právneho posúdenia veci súdom a vo vzťahu k súdom vymedzeným otázkam žalobca doložil súdu dôkazy. Ďalšie právne posúdenie veci súd vykonal na pojednávaní dňa 28.7.2021, kedy konštatoval : „Súd oboznámil prítomných s doterajším priebehom konania, pričom uviedol, že z doposiaľ vykonaného dokazovania má za preukázané, že stavba žalovaného sa nachádza na vymedzenom území žalobcu. Z uvedenej skutočnosti ako aj z pripojených listinných dôkazov má súd za nesporné, že zo strany žalovaného došlo k porušeniu zákonnej povinnosti uvedenej v “. Zamietavý výrok rozsudku nie je založený ani nevychádza z názoru súdu uvedeného v predbežnom právnom posúdení veci. Podstatou zamietavého rozhodnutia súdu je úplne iná skutková a právna otázka, ktorú súd prvýkrát uviedol až v ods. 13 odôvodnenia rozsudku a ktorú vo svojom predbežnom právnom posúdení veci ani počas celého konania ani nespomenul - Hospodárnosť tepelných zariadení. Žalobcovi bolo odňaté právo vyjadriť sa k týmto pre súd zásadným skutkovým okolnostiam a právnym dôvodom dôležitých pre rozhodnutie vo veci samej, čím zaťažil svoje konanie vadou podľa písmeno b/ . Žalobcovi bolo zo strany súdu odňaté právo na spravodlivý súdny proces. Žalobca poukázal na predbežný právny názor súdu uvedený v zápisnici o pojednávaní zo dňa 28.7.2021, že „zo strany žalovaného došlo k porušeniu zákonnej povinnosti uvedenej v “ Bez akéhokoľvek ďalšieho dokazovania súd prvej inštancie v ods. 13 rozsudku uvádza protichodný záver: „Súd v predmetnej veci nemal za riadne preukázané, že nepripojením žalovaného k sústave tepelných zariadení žalobcu došlo k porušeniu jeho “ Žalobca k námietke nesprávneho právneho posúdenia veci uviedol, že súd prvej inštancie v odseku 12 odôvodnenia rozsudku konštatuje, že „všetky zákonné podmienky stanovené v tak boli v tomto konaní naplnené“. Súd prvej inštancie týmto skonštatoval, že bolo povinnosťou žalovaného povinne odoberať teplo podľa o tepelnej energetike. V odseku 13 odôvodnenia rozsudku súd prvej inštancie ako základný dôvod zamietnutia žaloby nad rámec jasne určených a numeratívne obmedzeného počtu podmienok uvedených v svojvoľne a bez opory v zákone ako ďalšiu podmienku pre povinný odber tepla žalovaným stanovil podmienku tzv. hospodárnosti prevádzky sústavy tepelných zariadení. Takýto postup sa snažil ospravedlniť údajnými systematickým a logickým výkladom zákona o tepelnej energetike. Súd prvej inštancie nemal dôvod skúmať podmienku hospodárnosti prevádzky sústavy tepelných zariadení, nakoľko tá je v predmetnej sporovej veci vo vzťahu k povinnosti žalovaného bez významu. Aj pri odôvodňovaní podmienky hospodárnosti prevádzky sústavy tepelných zariadení sa dopustil ďalších hrubých chýb. Žalobca má za to, že súd prvej inštancie nesprávne pochopil a právne posúdil samotnú podstatu žalovaného nároku. Zákonom uložená povinnosť odberu tepla žalovaným v sebe automaticky zahŕňa aj povinnosť žalovaného vykonať všetky činnosti a právne úkony k tomu, aby mohol teplo reálne odoberať. Žalovaný je tak okrem iného povinný si ako stavebník vybudovať tepelnú prípojku, pričom podľa zriadenie tepelnej prípojky v takom prípade zabezpečí prostredníctvom žalovaného za úhradu. Žalovaný ako stavebník tepelnú prípojku nepostavil. Namiesto nej postavil plynovú prípojku. Pokiaľ súd v odseku 17 svojho odôvodnenia uvádza, že aj keby žalobca vyrobil teplo, ktoré mohol dodávať žalovanému, toto ani nemal žalovanému ako dopraviť, pretože k stavbe žalovaného neviedli žiadne rozvody tepla žalobcu, uvedené tvrdenie nemôže ísť na ťarchu žalobcu, ale v neprospech žalovaného. V danej veci je nielen nesprávne právne posúdenie veci súdom, ale aj napadnuté právne závery a skutkové okolnosti sú častokrát nepreskúmateľné, vyfabulované, zjavne nelogické a svojvoľné. Odôvodnenie napadnutého rozsudku si odporuje v podstatných častiach (napr. rozpor posledných viet v odseku 12 a 13), súd prvej inštancie si nad rámec ustanovenia svojvoľne ustanovil pre povinný odber tepla žalovaným aj ďalšiu podmienku, v rozpore so zákonom označuje za príslušný správny orgán k skúmaniu hospodárnosti a účinnosti sústavy tepelných zariadení obec, bez dôkazov a v rozpore s elementárnou logikou tvrdil, že žalovaný nezhoršil životné prostredie emisiami skleníkových plynov, hoci sám tvrdí, že ich vypúšťal ... . Uvedeným je založená vada konania podľa . Žalovaný žalobcovi spôsobil škodu v podobe ušlého zisku. Pokiaľ súd prvej inštancie v odsekoch 15 a 16 odôvodnenia rozsudku teoretizuje ohľadom pojmu ušlý zisk, ide o svojvoľný záver súdu, ktorý nezohľadňuje účel a zmysel zákonnej úpravy a ide o účelový výklad práva. Žalobcovým tovarom je teplo, ktoré bol žalovaný povinný od neho odobrať. Preukázanie samotnej škody a vyčíslenie škody nie je a nebolo možné inak ako prostredníctvom súdnoznaleckého posudku. Predloženie súkromného znaleckého posudku bolo vylúčené z dôvodu neposkytovania súčinnosti zo strany žalovaného, čo žalobca súdu aj preukázal. Škodu bolo možné v tomto prípade preukázať iba tak, že sa zistí či a koľko tepla spotreboval žalovaný za žalované obdobie od iných dodávateľov tepla, resp. z množstva tepla, ktorý si žalovaný sám vyrobil prostredníctvom dodávaného média (plyn, elektrina) na vlastných zariadeniach na výrobu tepla. Iba následne je možné porovnaním s povinne vedenou dokumentáciou žalobcu preukázať množstvo tepla, ktoré mal žalobca kontinuálne reálne k dispozícií na dodávku pre žalovaného a ktoré mal žalovaný povinne odobrať. Následne na to je potom možné škodu aj vyčísliť. Nakoľko žalobca nedisponoval príslušnými informáciami o množstve spotrebovaného tepla žalovaným a ani na žiadosť mu tieto neboli žalovaným poskytnuté. Žalobca požiadal, aby za účelom ustálenia výšky škody boli cestou súdu v konaní vyžiadané od žalovaného konkrétne informácie a listiny. Súd prvej inštancie navrhované dôkazy vôbec nevykonal. Nakoľko bol v tejto veci nečinný, žalobca sám navrhol v konaní vykonanie dôkazu a to súdnoznaleckého posudku za účelom preukázania vzniku škody a jej výšky. Žalobca trval na vykonaní tohto dôkazu.

Súd prvej inštancie uvedený dôkaz odmietol vykonať a uznesením zo dňa 28.7.2021 tento návrh zamietol. Súd týmto znemožnil žalobcovi uplatňovať pred súdom svoje práva a znemožnil mu prístup k spravodlivosti. Zaťažil tak konanie vadou podľa . Žalobca dal do pozornosti odvolaciemu súdu odsek 14 odôvodnenia rozsudku, z ktorého vyplýva, že súd síce vytýka žalobcovi, že nedoložil ku škode a jej výške žiadne dôkazy, no na strane druhej je to práve súd, ktorý mu vo vykonaní požadovaného dôkazu protiústavne zabránil. Z pohľadu ochrany životného prostredia dochádza konaním žalovaného k znečisťovaniu životného prostredia nedôvodným zvyšovaním emisií skleníkových plynov, najmä CO2 do atmosféry a tým k bezprecedentnému nerešpektovaniu kľúčových medzinárodných a vnútroštátnych právnych noriem regulujúcich ochranu ovzdušia predovšetkým vo vzťahu k zamedzeniu ďalšieho rastu globálneho otepľovania atmosféry. Rozsudok súdu prvej inštancie javí známky prekrúcania práva a dáva signál, že Slovenská republika nemá záujem na ochrane životného prostredia svojich obyvateľov, ani na ochrane oprávnených ekonomických záujmov konečných spotrebiteľov tepla, ku ktorému by došlo v dôsledku povinného pripojenia žalovaného do systému centralizovaného zásobovania teplom žalobcom. Žalobca žiadal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec vrátiť tomuto súdu na ďalšie konanie a priznať žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

11. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že rozsudok súdu prvej inštancie považuje za vecne správny a zákonný a námietky voči vecnej správnosti tohto rozsudku uvádzané žalobcom za nedôvodné a za úplne nepravdivé a vo svojej podstate za účelové a zmätočné. Žalovaný je jednoznačne toho názoru, že žalobca neuvádza vo svojom odvolaní žiadnu takú právne relevantnú námietku, ktorá by mohla spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku alebo odôvodniť iné rozhodnutie vo veci samej. Hoci súd prvej inštancie žalobu žalobcu zamietol z iných dôvodov a toto jeho rozhodnutie je meritórne správne, žalovaný aj naďalej zotrváva na právnom stanovisku, že pri výstavbe svojho Priemyselného areálu neporušil žalobcom tvrdené ustanovenie a žaloba žalobcu mala byť v prvom rade zamietnutá z tohto dôvodu. Žalobca opiera svoj nárok na náhradu škody o údajné porušenie ustanovenia , ktoré porušenie má podľa jeho názoru vyplývať aj z odôvodnenia jedného rozhodnutia v správnom súdnictve, vydaného správnym senátom Krajského súdu v Trenčíne č.k. zo dňa 29.6.2016. V prvom rade žalovaný uvádza, že nebol účastný konania na Krajskom súde v Trenčíne pod sp. zn. a teda voči nemu nie je toto rozhodnutie žiadnym spôsobom záväzné a ani nemohol argumentačne zasiahnuť do vývoja názoru senátu Krajského súdu v Trenčíne. V druhom rade, právny názor vyjadrený v jednom rozhodnutí správneho senátu jedného súdu, nie je právne záväzný pre iné súdy, pre iné senáty, ani pre iné konania. Ďalej správny senát Krajského súdu v Trenčíne ani nemal pre konštituovanie svojho právneho názoru všetky potrebné podklady a vychádzal len z obmedzeného rozsahu dokazovania v zmysle predmetu jeho správneho konania. V tomto smere mu objektívne chýbalo najmä stanovisko Úradu pre reguláciu sieťových odvetví zo dňa 16.5.2018, ktorý úrad je jediný oprávnený vydávať povolenie na podnikanie v tepelnej energetike, vrátane mapy vymedzeného územia. Uvedený úrad v roku 2018 vo svojom stanovisku zreteľne vysvetlil a v podstate zadefinoval, čo sa rozumie pod pojmom vymedzené územie. Žalovaný sa na uvedené stanovisko ÚRSO odvoláva. V tomto smere absolútne neobstojí argumentácia žalobcu v konaní, že ÚRSO nie je oprávnený vykladať záväzným spôsobom zákony a preto súd nemôže na toto stanovisko prihliadať. Žalovaný k tomu uvádza, že kto iný je povolanejší na ozrejmenie rozsahu povolenia na podnikanie v tepelnej energetike ako orgán, ktorý ho sám vydal. Veď práve preto tento orgán vydáva ku každému povoleniu alebo jeho zmene aj mapu, ako prílohu č. 2, aby bolo zrejmé na ktorých častiach územia môže žalobca podnikať. V danom prípade žalobca v Priemyselnom areály žalovaného nielenže nemal a nemá vybudované rozvody tepla k jeho pozemku, ale ani dokonca do jeho blízkosti. Žalovaný sa tak ani teoreticky nemal ako pripojiť do sústavy zariadení žalobcu, keďže žiadne zariadenie nebolo žalobcom vybudované do blízkosti pozemku žalovaného, na ktorom sa projektovala stavba. Rozvody žalobcu k pozemku žalovaného by museli viesť cez niekoľko pozemkov rôznych vlastníkov. Je však povinnosťou žalobcu tieto technologické zariadenia budovať tak, aby jednotlivé subjekty mali aspoň teoretickú možnosť na svojom pozemku vybudovať si prípojku k rozvodu. V tomto smere neobstojí argumentácia žalobcu, že bolo povinnosťou žalovaného rozvody tepla dobudovať až k prevádzke žalobcu. Priemyselný areál žalovaného sa nenachádza vo vymedzenom území a teda ani teoreticky nemohlo dôjsť k porušeniu ustanovenia a žaloba žalobcu mala byť zamietnutá aj z tohto dôvodu. Vo vzťahu k splneniu povinnosti podľa bolo pre žalovaného záväzné Rozhodnutie C. L. K. č. XX/XXXX zo dňa 8.1.2016, právoplatné dňa 8.1.2016, ktorým C. L. K. vydalo Záväzné stanovisko mesta o súlade navrhovanej výstavby sústavy tepelných zariadení celkovým inštalovaným výkonom do 10 MW s koncepciou rozvoja obce v oblasti tepelnej energetiky. V tomto stanovisku C. L. K. potvrdilo žalovanému, že ním budovaný objekt sa nenachádza vo vymedzenom území. Následne rozhodnutím C. L. K. - kolaudačné rozhodnutie - bolo žalovanému povolené užívať stavbu Priemyselný areál Daejung, Nová Dubnica a výslovne bolo uvedené, že „stavebný úrad ... zistil, že stavba je uskutočnená v súlade s § 81 ods. 1 Stavebného zákona, jej užívaním nie sú ohrozené záujmy chránené stavebným zákonom, predpismi vydanými na jeho realizáciu a osobitnými predpismi. Žalobca podal aj podnet na Slovenskú obchodnú inšpekciu, aby sa dôsledne prešetrilo dodržiavanie zákona o tepelnej energetike žalovaným. Na základe tohto podnetu Slovenská obchodná inšpekcia vykonala v mesiacoch marec až júl 2018 rozsiahlu a podrobnú kontrolu. Originál spisu z tejto kontroly bol súdom prvej inštancie vyžiadaný v konaní bol aj oboznámený a je pripojený k spisu. Táto kontrola bola výslovne zameraná na dodržiavanie ustanovení a to tohto zákona. Žalovaný poukazuje na Záznam z vykonanej kontroly zo dňa 10.7.2018 hlavne stranu 3. Zo záveru prešetrovania podnetu žalobcu Slovenská obchodná inšpekcia konštatovala, že nie je preukázané, že v čase projektovania novej budovy Priemyselný areál Daejung sa tento nachádzal na vymedzenom území žalobcu. Z uvedeného vyplýva správnosť tvrdenia a správnosť názoru žalovaného, že jeho areál sa nenachádza vo vymedzenom území a nebolo teda jeho povinnosťou riadiť sa ustanovením Argumentácia žalobcu v tom smere, že vyrobil teplo napriek tomu, že ho nemal kde umiestniť a musel ho tak následne zmariť, čím mu vznikla škoda, ktorú si teraz vymáha od žalovaného je sama o sebe úplne nelogická až absurdná. V tomto smere treba prisvedčiť súdu prvej inštancie, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno ani len ohľadne základných predpokladov pre vznik nároku na náhradu škody a preto by bolo úplne nadbytočné dokazovať jej výšku cestou znaleckého posudku. Žalobca nepreukázal, že skutočne vyrobil teplo, ktoré mohol žalovanému dodať a že toto vyrobené teplo bolo určené práve žalovanému. Žalobca rovnako nepreukázal, že ním tvrdené vyrobené teplo mohol žalovanému dodať, naopak bolo preukázané, že žalobca by teplo, pokiaľ by ho aj vyrobil, nemal ako žalovanému dodať a preto žaloba o náhradu ušlého zisku musela byť zamietnutá. Žalobca ani nepreukázal svoje tvrdenie, že vyrobené teplo musel zmariť a tým mu vznikla nejaká škoda. Žalobca vo svojej odvolacej argumentácií stále opomína podstatnú vec, že aj keby bol býval vyrobil teplo, ktoré by mohol dodať práve a výlučne žalovanému, toto mu nemal ako dopraviť, pretože k žalovanému neviedli v danom čase žiadne žalobcove rozvody tepla. Žalovaný poukázal na to, že jediné správne a absolútne logické je také vysvetlenie pojmu vymedzeného územia, ktoré vymedzené územie definuje ako územie, na ktorom reálne môže dodávateľ dodávať ním vyrobené teplo. Rovnako jediné, správne a absolútne logické je len také vysvetlenie pojmu povinnosti napojenia sa na rozvody tepla, ktoré ukladá povinnosť pripojiť sa k rozvodom tepla žalobcu vyvedením k pozemku žalovaného. V konaní bola oboznámená faktúra žalovaného za dodávku plynu na kúrenie objektu žalovaného za obdobie od 01.06.2017 do 31.12.2017, t. j. za 214 dní, z ktorej je zrejmé, že žalovaný spotreboval plyn na kúrenie v hodnote 3.048,68 eur, čo v prepočte na rok predstavuje cca sumu 5.200 eur a za dva roky sumu 10.400 eur. Napriek tejto skutočnosti žalobca neváha vnucovať žalovanému odber ním vyrábaného tepla za astronomickú sumu 129.465,55 eur. Žalovaný žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu ako vecne správny potvrdil a priznal žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

12. Žalobca na vyjadrenie žalovaného uviedol, že žalovaný absolútne nerozumie zákonnej úprave tepelnej energetiky a z neho vyplývajúcich povinností žalovaného. Z vyjadrenia žalovaného vyplýva, že žalovaný odmieta právny názor vyslovený Najvyšším súdom SR v konaní pod sp. zn. zo dňa 12.12.2017, ktorým potvrdil právny názor Krajského súdu v Trenčíne v konaní pod sp. zn. , kde je jasne vysvetlený pojem „vymedzené územie“. Žalovaný zjavne nerešpektuje znenie ust. Nerešpektovaním uvedeného je dôkazom o neochote žalovaného rešpektovať autoritu štátu a riadiť sa jeho pravidlami. V ostatnom žalobca poukázal na svoje odvolanie, ktoré dostatočne a jasne podľa neho definuje odvolacie dôvody.

13. Žalovaný v reakcii na vyjadrenie žalobcu uviedol, že jasne vysvetlil, z akého dôvodu pre neho nie je záväzné odôvodnenie rozhodnutia NS SR sp. zn. v konaní, ktorého žalovaný nebol ani účastníkom. Jasne a dostatočne zdôvodnil, prečo nie je možné pojem vymedzené územie paušálne a čisto formálne stotožňovať s celým katastrálnym územím a opätovne v tomto smere poukázal na stanovisko ÚRSO zo dňa 16.5.2018. Žalovaný postupoval presne podľa rozhodnutí orgánov prezentujúcich výkon a autoritu štátnej moci a doposiaľ nebolo preukázané, že by žalovaný pri stavbe svojho areálu porušil zákon. Žalovaný pri ostatných žalobcových námietkach zotrval na všetkých svojich doterajších tvrdeniach.

14. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie podala v zákonnej lehote strana sporu, v neprospech ktorej bolo napadnuté rozhodnutie vydané a že spĺňa popri všeobecných náležitostiach v rozsahu aj náležitosti podľa s uvedením dôvodov odvolania, vykonal preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia a jemu predchádzajúceho konania.

15. Podľa - odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

16. Žalobca v odvolaní vymedzil popri sebe viacero odvolacích dôvodov, a to podľa vyššie citovanej právnej úpravy, konkrétne podľa ust. , , a , ktoré dôvody sa viazali najmä k nedôvodnosti zamietnutia žaloby vo veci samej. Odvolací súd primárne skúmal z úradnej povinnosti vady konania, ktoré sa týkajú procesných podmienok podľa , a dospel k záveru, že napadnutý výrok rozsudku súdu prvej inštancie je potrebné zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

17. O naplnenie odvolacieho dôvodu podľa pôjde najmä vtedy, ak nesprávny procesný postup súdu, znemožňujúci realizáciu práv strany sporu, dosiahne určitú intenzitu, ktorá bude odôvodňovať záver o tom, že celé konanie sa javí ako nespravodlivé. Pokiaľ aj odvolací súd zistí konkrétne čiastkové pochybenie súdu prvej inštancie, toto musí byť vyhodnotené v kontexte celého konania a v súvislosti s prípadným vplyvom na ďalšie pochybenie a následky.

18. Odvolací súd zistil pochybenie súdu prvej inštancie v tom, že v priebehu celého konania ani raz neurčil za sporné skutkové tvrdenie otázku hospodárnosti tepelných zariadení, ktorá bola (vychádzajúc z jeho odôvodnenia) pre súd prvej inštancie otázkou zásadnou pre jeho zamietavé rozhodnutie vo veci samej (ods. 13 odôvodnenia). Strany sporu nemali možnosť sa k uvedenej, pre súd prvej inštancie spornej a nepreukázanej skutočnosti, vyjadriť. O tzv. prekvapivé rozhodnutie ide predovšetkým vtedy, ak súd založí svoje rozhodnutie vo veci na právnych záveroch, ku ktorým nemala strana sporu možnosť vyjadrovať sa, právne argumentovať, prípadne predkladať nové dôkazy. Strany sporu musia mať možnosť a príležitosť predstaviť vlastné argumenty týkajúce sa právneho posúdenia veci. V danej veci súd prvej inštancie neumožnil stranám sporu vyjadriť sa k otázke hospodárnosti tepelných zariadení. Na pojednávaní dňa 2.6.2021 uviedol súd predbežné právne posúdenie a určil, ktoré skutkové tvrdenia sú medzi stranami sporné, ktoré skutkové tvrdenia považuje za nesporné. Zo zápisnice o pojednávaní zo dňa 28.7.2021 vyplýva, že ako nespornú skutočnosť určil aj skutočnosť, že zo strany žalovaného došlo k porušeniu zákonnej povinnosti uvedenej v , pričom spornosť otázky, či nepripojením žalovaného k sústave tepelných zariadení žalobcu došlo k porušeniu stranám sporu neuviedol, pričom išlo o primárny dôvod, pre ktorý žalobu zamietol.

19. Z obsahu odvolania je ďalej zrejmé, že žalobca napáda nepreskúmateľnosť nelogickosť záverov súdu prvej inštancie a vzájomný rozpor jeho tvrdení, najmä v ods. 12 a 13 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia. Súd prvej inštancie v odseku 12. odôvodnenia rozsudku dospel k záveru, že všetky zákonné podmienky stanovené v boli v konaní naplnené a v odseku 13. odôvodnenia rozsudku, dospel k záveru, že nemal za riadne preukázané, že nepripojením žalovaného k sústave tepelných zariadení žalobcu došlo k porušeniu jeho

20. Rozhodnutie súdu musí obsahovať dostatočné dôvody, na ktorých je založené. Súčasťou práva na riadne odôvodnenie je aj to, aby sa súd riadne vysporiadal so všetkými relevantnými námietkami strany sporu. Nedostatočné vysporiadanie sa s námietkami strany sporu a vzájomný rozpor záverov súdu spôsobuje nepreskúmateľnosť rozhodnutia.

21. K odvolacej námietke žalobcu týkajúcej sa nevykonania dôkazov ( ) odvolací súd uvádza, že nie každé nevykonanie alebo opomenutie dôkazu nevyhnutne automaticky vedie k porušeniu práva na spravodlivý proces. Súd pri vykonávaní dokazovania nie je viazaný návrhmi strán sporu a nemá povinnosť vykonať všetky navrhnuté dôkazy. Je vecou súdu, aby rozhodol, ktoré z navrhovaných dôkazov vykoná. Toto oprávnenie súdu sa neviaže na návrhy strany sporu. Situácie, v ktorých možno akceptovať nevykonanie navrhnutých dôkazov je viac. Ide o prípady, kedy sa vykonanie ďalšieho dôkazu javí ako nadbytočné a nehospodárne, alebo ak dôkazné návrhy nemôžu viesť k objasneniu skutočností a otázok podstatných pre dané konanie, (niekedy dokonca môžu byť i výrazom zdržovacej procesnej taktiky), alebo ide o dôkazy, ktoré by mali preukázať napr. výšku uplatneného nároku, pričom nie je v konaní preukázaný jeho základ.

22. K odvolaciemu dôvodu podľa je potrebné uviesť, že v konaní pred súdom prvej inštancie bola sporná otázka, či stavba žalovaného sa nachádza na vymedzenom území žalobcu. Odvolací súd konštatuje, že táto sporná otázka nebola súdom prvej inštancie vyriešená a ostala spornou aj v odvolacom konaní a preto právne posúdenie danej veci bolo predčasné a tým nesprávne. Odvolací súd vychádzal z dôkazných prostriedkov, ktorými vykonal súd prvej inštancie dokazovanie. Nebolo sporné, že žalobca je na základe rozhodnutia ÚRSO držiteľom Povolenia č. XXXXT XXXX na výrobu tepla a rozvod tepla na vymedzenom území, ktoré je určené v Prílohe č. 2 uvedeného rozhodnutia. Ďalej nebolo sporné, že žalovaný na základe stavebného povolenia vydaného C. L. K. dňa 14.1.2016 postavil na pozemkoch v k.ú. L. K. stavbu - Priemyselný areál Daejung Nová Dubnica. Všetky ostatné tvrdenia žalobcu a žalovaného uplatnené ako prostriedky procesného útoku a procesnej obrany podľa zostali sporné.

23. K spornej a pre daný spor základnej otázke, či sa stavba žalovaného nachádza na vymedzenom území žalobcu, súd prvej inštancie uviedol, že vychádzal z rozhodnutia Krajského súdu v Trenčíne sp.zn. (potvrdeného rozhodnutím Najvyššieho súdu SR sp. zn. ), kedy uviedol, že ani s ohľadom na závery kontroly vykonanej SOI nemal dôvod odkloniť sa od v tomto rozhodnutí vysloveného názoru, ktorý bol podľa súdu prvej inštancie v predmetnom konaní podporený samotnou Prílohou č. 2 k rozhodnutiu ÚRSO (Mapa vymedzeného územia TREMONOVA a.s., L. K.), ku ktorej uviedol, že je na nej zakreslené celé katastrálne územie C. L. K..

24. Rozsah viazanosti súdu inými rozhodnutiami je stanovený v . Vychádzajúc zo znenia výroku rozhodnutia Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. v spojitosti s potvrdzujúcim rozhodnutím Najvyššieho súdu SR sp. zn. , bol odvolací súd toho názoru, že predmetom konania na Krajskom súde v Trenčíne sp.zn. nebola otázka, či sa stavba, ktorá sa nachádza v tesnej blízkosti stavby žalovaného, nachádza na vymedzenom území, resp. o otázka, čo je vymedzené územie zmysle , ktorú potreboval mať vyriešenú súd prvej inštancie v predmetnej súdenej veci pre svoje vlastné meritórne rozhodnutie. Konajúci krajský súd v uvedenej veci sp. zn. v odôvodnení rozhodnutia, ktorým bolo konanie zastavené len skonštatoval skutočnosti, ktoré vo svojom konaní nedokazoval a nebolo z odôvodnenia rozhodnutia zrejmé, ako dospel k týmto tvrdeniam, či to neboli len prevzaté tvrdenia strany sporu. Súd prvej inštancie, v konaní o uplatnenom peňažnom plnení proti žalovanému, mal oprávnenie vytvoriť si vlastný, prejudiciálny záver vo vzťahu k predmetnej otázke, nakoľko až po vyriešení tejto otázky by mohol pristúpiť k dokazovaniu opodstatnenosti žalovaného peňažného nároku žalobcu.

25. Nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia vzhliadol odvolací súd aj v tom, že súd prvej inštancie konštatoval, že skutočnosť, že stavba žalovaného sa nachádza na vymedzenom území žalobcu bola podporená Prílohou č. 2 k rozhodnutiu ÚRSO (Mapa vymedzeného územia TREMONOVA a.s., Nová Dubnica), ku ktorej uviedol, že je na nej zakreslené celé katastrálne územie C. L. K.. Vymedzené územie podľa určuje v prílohe k rozhodnutiu, ÚRSO. Tento úrad v Odpovedi na žiadosť Slovenskej obchodnej inšpekcie o poskytnutie informácie dňa 16.5.2018, ktorá vykonávala kontrolu v zmysle u žalovaného na podnet žalobcu uviedol, že ... vymedzené územie - príloha č. 2 k povoleniu na podnikanie v tepelnej energetike - grafické zakreslenie sústavy tepelných zariadení z prílohy č. 1, je určené zariadeniami a nie plochou. ... .... Ak v danom území výrobca tepla nemá technologické zariadenie na výrobu a rozvod tepla, nemôže od plánovaného objektu nikto vyžadovať, aby sa pripojil k zdroju tepla. Ak teda napr. v katastrálnom území L. K. má vymedzené územie TERMONOVA a.s. , ale ho má vymedzené konkrétnym technologickým zariadením na výrobu a rozvod tepla, ktoré neumožňuje pripojenie plánovaného objektu spotreby tepla (napr. nemá natiahnuté rúry až k pozemku, na ktorom sa má vybudovať nový objekt spotreby), nemožno aplikovať ustanovenie § 21 ods. 3 o povinnom odbere tepla.

26. Zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie nie je zrejmé ako sa pri hodnotení dokazovania vysporiadal s dôkazmi vykonanými na pojednávaní dňa 28.7.2021 - listinami pripojenými zo spisu SOI č. ET/XXXX/XX/XXXX, hlavne v predchádzajúcom odseku uvedenou Odpoveďou Úradu pre reguláciu sieťových odvetví zo dňa 16.5.2018 a so Stanoviskom Slovenskej obchodnej inšpekcie k podnetu spoločnosti TERMONOVA a.s. zo dňa 6.12.2018. Pokiaľ súd prvej inštancie vychádzal z Prílohy č. 2 k rozhodnutiu ÚRSO, ktorú posúdil v rozpore s vyjadrením tohto orgánu (ktorý túto prílohu vydal), bolo potrebné tieto úvahy a závery súdu prvej inštancie riadne, zrozumiteľne a presvedčivo odôvodniť.

27. Vzhľadom na vyššie uvedené, s prihliadnutím na obsah dôkazov, ktoré sa nachádzajú v spise, dospel odvolací súd k názoru, že nie všetky skutkové zistenia ustálené súdom prvej inštancie majú oporu vo vykonanom dokazovaní, sú predčasné a tým aj nesprávne, čo pri hodnotení dôkazov vo vzájomnej súvislosti vyústilo do nesprávneho právneho záveru o splnení všetkých zákonných podmienok stanovených v (odvolací dôvod podľa ).

28. Doplnenie dokazovanie odvolacím súdom sa odvolaciemu súdu javilo ako neúčelné, keď je potrebné dať priestor obom stranám, aby na základe dokazovania spornej otázky mohli v ďalšom konaní pred súdom prvej inštancie opätovne produkovať prostriedky procesného útoku a procesnej obrany, a to v rovine dôkaznej.

29. Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil podľa a a vec podľa vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

30. Súd prvej inštancie viazaný právnym názorom odvolacieho súdu podľa sa opätovne vysporiada so spornou otázkou, či sa stavba žalovaného nachádza na vymedzenom území žalobcu v zmysle ustanovení a až následne, vychádzajúc z výsledkov vlastného dokazovania v tejto spornej otázke pristúpi k dokazovaniu vo vzťahu k uplatnenému žalovanému nároku a to všetko za aktívneho splnenia povinnosti tvrdenia a dôkaznej povinnosti žalobcom a žalovaným, prípadne postupom podľa požiada strany sporu o ďalšie skutkové tvrdenia. V ďalšom konaní, okrem vyššie vyslovených názorov odvolacieho súdu, zameria súd prvej inštancie pozornosť aj na odstránenie rozporov medzi vlastnými závermi, kedy nie je možné na jednej strane vysloviť záver o splnení zákonných podmienok stanovených v a na strane druhej uzavrieť, že nebolo v konaní preukázané, že došlo k porušeniu povinnosti žalovaného vyplývajúcej z ustanovení Súd prvej inštancie si musí prioritne vyriešiť otázku, či sa stavba žalovaného nachádza na vymedzenom území žalobcu v zmysle , bez toho, aby o nej meritórne rozhodoval. Posudzovanie prejudiciálnej otázky pre tento spor podlieha postupu podľa . Za danej skutkovej situácie predstavuje prejudiciálne posúdenie spornej otázky úradnú povinnosť súdu, ktorá je nevyhnutná pre posúdenie žalovaného nároku.

31. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie aj o nároku na náhradu trov odvolacieho konania podľa .

32. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerov hlasov tri ku nule ( ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) :

- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( )

- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( )

- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( )

- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, )

- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, )

- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa ). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).