Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

TN-11S/63/2018

Uznesenie

Správny súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Denisy Rybárovej Slivovej (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Petra Molčana a JUDr. Kataríny Petráň Vinczeovej, v právnej veci žalobcu: TERMONOVA, a.s., so sídlom SNP 98, 018 51 Nová Dubnica, IČO: 36 322 644, právne zastúpený: GARANT PARTNER legal s. r. o., so sídlom Einsteinova 21, 851 01 Bratislava, proti žalovanému: Mesto Nová Dubnica, so sídlom Trenčianska 45/41, 018 51 Nová Dubnica, právne zastúpený: LEGAL POINT s.r.o., so sídlom Nemocničná 979, 017 01 Považská Bystrica, za účasti ďalších účastníkov konania: 1/ Daejung Europe s.r.o., so sídlom Obchodná 4063/41, 018 41 Dubnica nad Váhom, IČO: 36 840 611, právne zastúpený: JUDr. Martin Bartko - JUDr. Silvia Bartková, advokátska kancelária, so sídlom Piaristická 6667, 911 01 Trenčín, 2/ RBS DEVELOP, s.r.o., so sídlom Okružná 591/75, 018 51 Nová Dubnica, IČO: 36 799 700, 3/ OKTAN, a.s., so sídlom Cukrovarská 22, 075 01 Trebišov, IČO: 36 458 651, 4/ Slovenská správa ciest, so sídlom Miletičova 19, 826 19 Bratislava, 5/ Badertscher SK s.r.o., so sídlom Ulica na Hlinách 1, 018 51 Nová Dubnica, IČO: 35 927 071, 6/ TUBASPOL, s.r.o., so sídlom Priemyselná ulica 982/10, 018 51 Nová Dubnica, IČO: 47 537 043, 7/ PW s.r.o., so sídlom Nová 310, 018 51 Nová Dubnica - Kolačín, IČO: 36 332 305, 8/ JFcon, s.r.o., so sídlom Družstevná 942/6, 031 01 Liptovský Mikuláš, IČO: 46 347 909, 9/ A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom C. D. XXXX/XX, XXX XX E. C. F., 10/ G. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom H. XXX/XXX, XXX XX C. E., 11/ A. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom I. XXXX/X, XXX XX C., 12/ J. E. K., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom C. D. XXXX/XX, XXX XX E. C. F., o žalobe opomenutého účastníka, takto

r o z h o d o l :

Súd ukladá žalovanému Mestu Nová Dubnica, stavebný úrad povinnosť doručiť žalobcovi - opomenutému účastníkovi rozhodnutie Mesta Nová Dubnica, stavebný úrad č. /Sá zo dňa 14.01.2016 do 30 dní od doručenia tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

Konanie na správnom súde

1. Žalobou opomenutého účastníka podľa v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) zo dňa 22.05.2018, doručenou Krajskému súdu v Trenčíne (ďalej aj ako „krajský súd“), sa žalobca domáhal, aby správny súd uložil žalovanému povinnosť doručiť žalobcovi žalovaným vydané stavebné povolenie č. /Sá, č. j. 17/2016 zo dňa 14.01.2016, ktorým bola povolená stavba „Priemyselný areál Daejung, Nová Dubnica“ na pozemku CKN parc. č. 442/1, CKN parc. č. 442/18, CKN parc. č. 442/31 v katastrálnom území C. E. pre stavebníka Daejung Europe, s.r.o., Obchodná 4063/41, Nová Dubnica (ďalej aj „stavebné povolenie“). Žalobca uviedol, že je dodávateľom tepla, ktorý vyrába a dodáva teplo z účinného centralizovaného zdroja zásobovania teplom na vymedzenom území Mesta Nová Dubnica, nakoľko teplo vyrába zo 100 % biomasy. Uvedený zdroj predstavuje systém centralizovaného zásobovania teplom. Žalobca je teda prevádzkovateľom účinného centralizovaného zdroja tepla v rozsiahlej sústave centralizovaného zásobovania teplom, ktorá pokrýva takmer celé územie Mesta Nová Dubnica.

Žalobca poukázal na ustanovenie o tepelnej energetike (ďalej len „“), podľa ktorého pri výstavbe sústavy tepelných zariadení na vymedzenom území je dodávateľ v konaní podľa osobitného predpisu dotknutým orgánom, ktorého stanovisko je záväzné. Dodávateľ tepla má súčasne postavenie účastníka konania podľa osobitného predpisu, ak sa povoľuje výstavba sústavy tepelných zariadení alebo inej časti na vymedzenom území dodávateľa zo zdroja tepla v centralizovanom zásobovaní teplom. Vymedzeným územím v prípade žalobcu je katastrálne územie Mesta Nová Dubnica, k čomu odkázal na uznesenie Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. -63 zo dňa 29.06.2016 v spojení s uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 12.09.2017. Keďže v stavebnom konaní, ktoré prechádzalo vydaniu stavebného povolenia, žalovaný nekonal so žalobcom ako s účastníkom konania, hoci žalobcovi toto postavenie vyplýva z ustanovenia , čím zasiahol do žalobcových práv a právom chránených záujmov, možno mať za to, že stavebné povolenie nebolo zákonom stanoveným spôsobom doručené, a teda nie je právoplatné. Žalobca ďalej poukázal na ustanovenie , podľa ktorého ak sa na vymedzenom území plánuje vybudovať nový objekt spotreby tepla s projektovanou ročnou potrebou tepla vyššou ako 30 MWh a dodávateľ na tomto vymedzenom území dodáva teplo z účinného centralizovaného zásobovania teplom, musí sa projektovaná ročná spotreba tepla prednostne pokryť od tohto dodávateľa, ak to umožňujú technické podmienky a inštalovaný výkon zariadení na výrobu tepla. Zo stavebného povolenia nevyplýva skúmanie ročnej projektovanej spotreby tepla pre povoľovaný objekt, uvedená skutočnosť však podľa žalobcu vyplýva z rozhodnutia Mesta Nová Dubnica č. 46/16 ŽO zo dňa 08.01.2016, ktorým mesto vydalo záväzné stanovisko o súlade navrhovanej výstavby sústavy tepelných zariadení s celkovým inštalovaným tepelným výkonom do 10 MW s koncepciou rozvoja obce v oblasti tepelnej energetiky. Spotreba tepla pre novovybudovaný objekt je 29,424.108kJ/rok, čo pri prepočte v zmysle predstavuje ročnú projektovanú spotrebu tepla nad 30 MWh. Podľa znaleckého posudku č. 3/2018 vypracovaného dňa 15.10.2018 L. B., znalcom z odboru energetiky, je projektovaná ročná spotreba tepla povoľovaného objektu až na úrovni 817,333 MWh/rok. Splnenie podmienky pre aplikáciu ustanovenia v konkrétnom stavebnom konaní skúma stavebný úrad, avšak pri rešpektovaní zákonom priznaných práv dodávateľovi tepla z účinného centralizovaného zdroja tepla, ktorý má právo v konaní predkladať dôkazy, vznášať námietky. Skúma sa najmä, či na strane jednej výstavbou nového objektu z hľadiska plánovanej spotreby tepla sú alebo nie sú naplnené podmienky pre jeho pripojenie, na strane druhej či existujúci dodávateľ tepla z účinného centralizovaného zásobovania teplom má voľné kapacity na pripojenie. Tieto okolnosti je možné podľa žalobcu dôsledne preskúmať len za predpokladu, že dodávateľ tepla je účastníkom administratívneho konania.

2. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 19.07.2018 vyjadril názor, že žalobca nemá postavenie opomenutého účastníka správneho konania, a to z dôvodu, že povoľovaná stavba – „Priemyselný areál Daejung, Nová Dubnica“ – sa nenachádza na vymedzenom území žalobcu. K žalobcom uvádzaným rozhodnutiam súdov na podporu žalobnej argumentácie žalovaný uviedol, že tieto neobsahujú žiadne právne (výkladové) úvahy, na základe ktorých súdy dospeli k záveru, že vymedzeným územím v prípade žalobcu je celé katastrálne územie G. C. E. bez ohľadu na to, či sú na tomto území vybudované verejné rozvody tepla. Pojem „vymedzené územie“ je podľa definovaný ako „územie, na ktorom sa dodávateľovi ukladá povinnosť distribúcie a dodávky tepla.“ Ďalej sa pojem „vymedzené územie“ uvádza v ustanovení , podľa ktorého žiadateľ o povolenie na podnikanie v tepelnej energetike pripája k žiadosti aj návrh na vymedzené územie. Napokon sa pojem „vymedzené územie“ uvádza v ustanovení , z ktorého vyplýva, že obligatórnou súčasťou povolenia na podnikanie v tepelnej energetike je aj vymedzené územie. Podľa žalovaného ani ani žiadny vykonávací právny predpis neupravuje spôsob, akým sa vymedzené územie vytvára, resp. graficky zaznačuje. Každý subjekt žiadajúci o povolenie v zmysle prikladá k žiadosti návrh vymedzeného územia podľa svojho uváženia na inom podklade. Niekto použije situačný náčrt, niekto ho zakresľuje do máp z katastrálnych operátov a pod. V kontexte ustanovenia je podľa žalovaného zjavné, že otázka povahy podkladu, na ktorom bude vymedzené územie zobrazené, je absolútne nepodstatná, lebo podstatné sú práve jednotlivé technické zariadenia, ich výkony, siete medzi nimi a tieto majú byť následne po ich povolení zakreslené „situačne“ tak, aby bolo zjavné, v akom meste, v akej časti a v akej nehnuteľnosti sa nachádzajú. To je podľa žalovaného účelom právneho predpisu a potvrdzuje to aj prax Úradu pre reguláciu sieťových odvetví. Skutočnosť,

že všetky tieto rozdielne spôsoby sú schvaľované a akceptované, podľa žalovaného len dokresľuje fakt, že podstatným pre určovanie vymedzeného územia je najmä reálne zakreslenie a grafické znázornenie schvaľovaných zariadení a jednotlivých vedení medzi nimi. Ich zoznam a technická špecifikácia tvoria prílohu č. 1 k povoleniu podľa Žalovaný poukázal na stanovisko Úradu pre reguláciu sieťových odvetví, odbor vecnej regulácie, č. 17700/2018/BA, 1425-2018-BA zo dňa 16.05.2018, ktoré bolo zaslané do konania vedeného Slovenskou obchodnou inšpekciou v súvislosti s kontrolou dodržiavania spoločnosťou Daejung Europe s.r.o. Žalovaný ďalej vo vyjadrení k správnej žalobe uviedol, že v správnom konaní sa „riadil logikou veci“. Po tom, ako mu Úrad pre reguláciu sieťových odvetví doručil všetky Prílohy č. 2, ktoré historicky osvedčoval žalobcovi, zistil, že pri vydávaní povolenia na predmet podnikania „výroba, rozvod tepla“ pre žalobcu bola overená Príloha č. 2 zo dňa 03.07.2006 – mapa vymedzeného územia, z ktorej je evidentne zrejmá farebne zakreslená hranica vymedzeného územia (slabšie červenou farbou), pričom táto hranica presne rešpektuje objekty, v ktorých sa nachádzajú zariadenia na dodávku a distribúciu tepla a jednotlivé vedenia medzi nimi. Z uvedeného je zrejmé, že povoľovaná nehnuteľnosť sa jednoznačne nenachádza vo vymedzenom území žalobcu. Keďže sa v dotknutej lokalite doposiaľ nedobudovávali žiadne nové vedenia a siete, aj z tohto dôvodu mal žalovaný za to, že nemohlo dôjsť k žiadnej zmene vo vymedzenom území. Ani objekty už stojace okolo povoľovanej stavby nie sú zásobované centralizovaným zdrojom tepla od žalobcu. Navyše pozemok, na ktorom je postavený povoľovaný objekt, sa nachádza v extraviláne mesta. Žalovaný uviedol, že vo svojej rozhodovacej činnosti vychádzal z interpretácie všetkých špecifikácií pojmu, či už zákonných alebo geografických, pričom pojem „vymedzené územie“ jednoznačne poníma ako územie definované sústavou tepelných a distribučných zariadení, na ktoré má konkrétny držiteľ povolenia vydané povolenie na podnikanie v zmysle spolu s vedeniami, ktoré spájajú jednotlivé tepelné zariadenia, pričom tieto sú funkčne a hermeticky prepojené. Doplnil, že vymedzené územie môžu tvoriť výlučne funkčné tepelné zariadenia vlastníka týchto zariadení, pretože ustanovenie upravuje spôsob, akým má vlastník tepelných zariadení nakladať so zariadeniami, ktoré prestal používať.

3. Uznesením č. k. -89 zo dňa 25.09.2018 krajský súd pribral do konania ako účastníkov konania spoločnosť Daejung Europes.r.o., G. B., spoločnosti RBS DEVELOP, s.r.o., OKTAN, a.s., Slovenskú správu ciest, spoločnosti Badertscher SK, s.r.o., TUBASPOL, s.r.o., PW s.r.o., JFcon, s.r.o.

4. Na vyjadrenie žalovaného k správnej žalobe podal žalobca repliku zo dňa 01.10.2018, v ktorej zdôraznil, že je výrobcom a dodávateľom tepla, ktoré je vyrábané vysokoúčinnou kombinovanou výrobou, tzn. výroba tepla zo 100 % biomasy a výroba elektriny zo zostatkového tepla, ktorá predstavuje technológie na dosahovanie cieľov energetickej politiky Európskej únie. Žalobca poukázal na dôvodovú správu k , ktorým sa menil a dopĺňal a do ktorého sa týmto transponovali niektoré ustanovenia Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2012/27/EÚ zo dňa 25.10.2012 o energetickej efektívnosti, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice 2009/125/ES a EÚ a ktorou sa zrušujú smernice 2004/8/ES a 2006/32/ES v znení Smernice Rady 2013/12/EÚ zo dňa 13.05.2013. Z ustanovenia citovanej smernice vyplýva, že členské štáty prijmú politiky, ktoré podporia, aby sa na miestnej a regionálnej úrovni náležite zohľadnil potenciál využívania účinných systémov vykurovania a chladenia, a to najmä tých, ktoré využívajú vysokoúčinnú kombinovanú výrobu. Zohľadní sa potenciál pre rozvoj miestnych a regionálnych trhov s teplom. Žalobca zopakoval, že definuje vymedzené územie ako územie, na ktorom sa dodávateľovi ukladá povinnosť distribúcie a dodávky tepla. Vymedzené územie pre účely „povinnosti distribúcie tepla“ je kategóriou podstatne širšou ako je kategória „povinnosti dodávky tepla.“ Po pojmom „povinnosť dodávky tepla“ je potrebné rozumieť predaj tepla na vykurovanie a prípravu teplej úžitkovej vody, ktorá povinnosť má podklad v záväzkovom vzťahu, a to z odberného miesta, na ktorom je určené meradlo na meranie množstva dodaného tepla pre odberateľa. Pod pojmom „povinnosť distribúcie tepla“ je potrebné rozumieť prepravu tepla verejným rozvodom, ako časti sústavy tepelného zariadenia držiteľa povolenia na rozvod tepla, viacerým odberateľom, t.j. nielen existujúcim verejným rozvodom, ale aj jeho rozširovaním pre budúcich odberateľov v prípade budovania nových objektov spotreby tepla. Vo vzťahu k takto definovaným pojmom nie je potom podľa žalobcu možné pojem „vymedzené územie“ stotožňovať iba s časťou územia, na ktorom sú umiestnené technické zariadenia držiteľa povolenia na podnikanie v tepelnom hospodárstve, prostredníctvom ktorých je zabezpečovaný rozvod tepla na predaj konečnému odberateľovi. Popis technických zariadení, ktoré tvoria prílohu č. 1, resp. zákres ich umiestnenia

v priestore, verejný rozvod a v objektoch spotreby tepla OST, je významný iba z pohľadu preukázania spôsobilosti na výkon podnikania v tepelnej energetike vo vzťahu ku charakteru činnosti v danej oblasti – výroba tepla, rozvod tepla alebo výroba a súčasne aj rozvod tepla. Ide o zákonnú podmienku, bez existencie ktorej nie je možné v danej oblasti podnikať. Tzn. bez preukázania vlastníctva, resp. nájmu technických zariadení nie je možné získať povolenie na daný druh podnikania. Uvedené tvrdenie vyplýva nielen zo zákona, ale aj priamo z Povolenia č. 2006T 0161 z výrokovej časti, kde sa uvádza: „Povolenie sa vzťahuje len na technické zariadenia, na ktoré držiteľ povolenia preukázal technické predpoklady na vykonávanie povolenej činnosti.“ Iba na týchto zariadeniach môže žalobca podnikať, pokiaľ nedôjde k ich rozšíreniu, ktoré je povinný zákonným spôsobom oznámiť Úradu pre reguláciu sieťových odvetví a zapísať do prílohy č. 1. Neoddeliteľnú súčasť povolenia ďalej tvorí mapa vymedzeného územia, a to ako príloha č. 2, ktorá bola Úradom pre reguláciu sieťových odvetví potvrdená. V prípade, ak by úmyslom zákonodarcu bolo vymedzené územie definovať existenciou technických zariadení držiteľa povolenia, nemalo by podľa žalobcu opodstatnenie rozlišovanie zákonom stanovených podmienok, jednak ako súčasti návrhu na vydanie povolenia, ako aj samotného povolenia, ktoré spočívajú v povinnosti popisu technických zariadení a súčasne v určení vymedzeného územia.

5. Spoločnosť Daejung Europe, s.r.o. ako ďalší účastník 1/ vo vyjadrení k žalobe zo dňa 20.04.2021 správnu žalobu ako nedôvodnú navrhla zamietnuť. Stotožnila sa s vyjadrením žalovaného k správnej žalobe a nad rámec jeho argumentácie doplnila, že podanie žaloby v tomto konaní pred správnym súdom je len pokračovaním snahy žalobcu o získanie výhod, na ktoré nemá nárok, keďže žalobca sa zároveň civilnou žalobou podanou na Okresný súd Trenčín dňa 19.03.2018 domáha voči spoločnosti Daejung Europe s.r.o. domnelej náhrady škody vo výške 129.465,55 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8% ročne od 01.02.2018 do zaplatenia a po skutkovej a právnej stránke odôvodňuje civilnú žalobu práve tým, že spoločnosť Daejung Europe s.r.o. postavila na základe stavebného povolenia vydaného Mestom Nová Dubnica č. /Sá zo dňa 14.01.2016 stavbu „Priemyselný areál Daejung, Nová Dubnica“, pričom pri tom mala porušiť ustanovenie Žalobca v konaní vedenom pred Okresným súdom Trenčín tvrdí, že spoločnosť Daejung Europe, s.r.o. porušila zákonnú povinnosť, pokiaľ neodoberá teplo od žalobcu, a v dôsledku tejto skutočnosti vznikla žalobcovi škoda, ktorej výška má byť ustálená znaleckým posudkom L. L. B. č. 3/2018 zo dňa 15.01.2018. Spoločnosť Daejung Europe, s.r.o. zotrvávala na názore, že pri výstavbe svojho Priemyselného areálu Daejung v Novej Dubnici postupovala v súlade so všetkými právnymi predpismi dopadajúcimi na výstavbu a v zmysle vydaných povolení a neporušila žiadnu povinnosť uloženú zákonom. Pri výstavbe areálu spoločnosť Daejung Europe, s.r.o. spolupracovala odborníkmi garantujúcimi technicky odborné a zároveň zákonné vedenie výstavby budovy „Priemyselného areálu Daejung, Nová Dubnica“, a je jednoznačne toho názoru, že všetky zákonné predpisy a povolenia boli dodržané, v dôsledku čoho bolo vydané aj povolenie na užívanie tohto areálu. Stavba „Priemyselný areál Daejung, Nová Dubnica“ bola po jej dostavbe riadne skolaudovaná vecne a miestne príslušným stavebným úradom, a to Mestom Nová Dubnica pod č. kolaudačného rozhodnutia č. /Sá, č.j. 3257/2016 zo dňa 08.06.2016. V uvedenom kolaudačnom rozhodnutí sa výslovne konštatuje, že stavba „bola zrealizovaná v súlade so Stavebným povolením č. 17/2016 v spise č. VÚPaD/2599/2015Sá zo dňa 14.01.2016, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 19.01.2016, Rozhodnutím o povolení zmeny stavby pred jej dokončením č. 2107/2016 v spise č. /Sá zo dňa 14.04.2016, ktoré nadobudlo právoplatnosť 29.04.2016, vydané stavebným úradom a projektovou dokumentáciou overenou v stavebnom konaní a v konaní o zmene stavby pred jej dokončením.“ Pri kolaudácii stavby neboli zistené žiadne nedorobky a medzi podmienkami na užívanie stavby nebolo určené akékoľvek riešenie vo vzťahu k žalobcovi. Uvedené kolaudačné rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť a na základe neho spoločnosť Daejung Europe, s.r.o. už takmer 5 rokov nerušenie užíva Stavbu „Priemyselný areál Daejung, Nová Dubnica“ pre svoje administratívne a výrobné procesy. Na základe uvedeného tak spoločnosť Daejung Europe, s.r.o. považuje za absurdné, aby sa žalobca po takmer piatich rokoch od vydania právoplatného kolaudačného rozhodnutia na stavbu domáhal doručenia jemu predchádzajúceho stavebného povolenia. Spoločnosť Daejung Europe, s.r.o. poukázala tiež na to, že žalobca dokonca inicioval inšpekciu, ktorá bola u spoločnosti Daejung Europe, s.r.o. realizovaná Slovenskou obchodnou inšpekciou v období od 01.03.2018 do 10.07.2018. Kontrola bola vykonávaná v zmysle o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, so zameraním na kontrolu dodržiavania o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov a o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov, a bola výslovne zameraná na dodržiavanie ustanovení , a to tohto zákona. Slovenská obchodná inšpekcia u spoločnosti Daejung Europe, s.r.o.

vykonala dôslednú kontrolu a oboznámila sa so všetkými relevantnými dokumentmi potrebnými pre správne posúdenie toho, či nedošlo zo strany spoločnosti Daejung Europe, s.r.o. k porušeniu povinnosti ustanovenej v Ako vyplýva aj zo Záznamu z vykonanej kontroly zo dňa 10.07.2018, str. 3, predmetom kontroly je prešetrenie podnetu, ktorý bol doručený na inšpektorát SOI v Trenčíne zo strany žalobcu a ktorý poukazuje na nesplnenie povinnosti kontrolovaného subjektu pripojiť sa do systému centralizovaného zásobovania teplom v zmysle V závere prešetrovania podnetu žalobcu Slovenská obchodná inšpekcia konštatuje, že nie je preukázané, že v čase projektovania novej budovy Priemyselný areál Daejung sa tento nachádzal na vymedzenom území podávateľa podnetu – žalobcu. Slovenská obchodná inšpekcia ako kontrolný orgán pri svojom rozhodovaní brala do úvahy stanovisko Úradu pre reguláciu sieťových odvetví, ktorý úrad je príslušný orgán na vydávanie povolenia na podnikanie v tepelnej energetike, a to aj na základe posúdenia vymedzeného územia dodávateľov tepla. Z rozsiahleho vyšetrovania realizovaného Slovenskou obchodnou inšpekciou vyplýva jednoznačný záver, uvedený na str. 6 záznamu z vykonanej kontroly zo dňa 10.07.2018, kde sa výslovne uvádza: „Na záver kontrolný orgán konštatuje, že nakoľko neboli splnené všetky podmienky, ktoré ustanovuje , nevznikla z pohľadu orgánu dozoru povinnosť pokryť projektovanú ročnú potrebu tepla priemyselného areálu Daejung od dodávateľa tepla z účinného centralizovaného zásobovania teplom, nakoľko nebolo jednoznačne preukázané, že sa v čase projektovania nachádzal vo vymedzenom území takéhoto dodávateľa tepla.“

6. Ďalší účastník konania v rade 3/ poukázal na to, že ročná projektovaná spotreba tepla pre povoľovaný objekt vyplýva z rozhodnutia Mesta Nová Dubnica č. 46/16 ŽO zo dňa 8.1.2016, ktorým mesto vydalo záväzné stanovisko o súlade navrhovanej výstavby sústavy tepelných zariadení s celkovým inštalovaným tepelným výkonom do 10 MW s koncepciou rozvoja obce v oblasti tepelnej energetiky.

7. Ďalší účastník konania v rade 6/ sa pridržal a odkázal na písomné vyjadrenie žalovaného.

8. Žalovaný na vyjadrenie spoločnosti Daejung Europe, s.r.o. vo vyjadrení zo dňa 07.10.2022 uviedol, že sa absolútne stotožňuje s argumentáciou uvedenou v písomnom podaní účastníka Daejung Europe s.r.o. Poukázal na správnosť výkladu a názoru prednesenú aj v dotknutom vyjadrení ohľadom interpretácie pojmu vymedzené územie, čo predstavuje podľa názoru žalovaného esenciálny problém a otázku, ktorú je nutné ustáliť.

9. Na vyjadrenie spoločnosti Daejung Europe, s.r.o. reagoval žalobca replikou zo dňa 18.11.2021. Poukázal na rozsudok Okresného súdu Trenčín sp. zn. zo dňa 27.08.2021 zamietajúci žalobu, ktorou sa žalobca voči spoločnosti Daejung Europe, s.r.o. domáhal náhrady škody z titulu porušenia ustanovenia Žalobca upriamil pozornosť na argumentáciu okresného súdu, stotožňujúceho sa s názorom Krajského súdu v Trenčíne vo veci sp. zn. v spojení v názorom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci sp. zn. , z ktorých odvodil, že priemyselný areál spoločnosti Daejung Europe, s.r.o. bol postavený na vymedzenom území žalobcu, hoci sa v blízkosti priemyselného areálu nenachádzali rozvody tepla vo vlastníctve žalobcu. Tento názor považoval okresný súd za potvrdený aj existenciou prílohy č. 2 k povoleniu vydanému žalobcovi s názvom prílohy „Mapa vymedzeného územia pre zásobovanie tepelnou energiou“, na ktorej je zakreslené celé katastrálne územie G. C. E.. (pozn. správneho súdu: spomínaný rozsudok bol zrušený Krajským súdom v Trenčíne uznesením sp. zn. dňa 29.09.2022. Krajský súd Trenčín konštatoval, že otázka, či sa stavba žalovaného nachádza na vymedzenom území žalobcu, nebola súdom prvej inštancie riadne vyriešená a zostala sporná, pričom vymedzené územie nie je dané plochou katastra, ale konkrétnymi technologickými zariadeniami držiteľa povolenia; v následnom konaní Okresný súd Trenčín viazaný názorom odvolacieho súdu v rozsudku č. k. -274 zo dňa 17. februára 2023 neprijal názor, že vymedzené územie sa stotožňuje s celou plochou katastra; naopak, s poukazom na stanovisko ÚRSO zo 16.05.2018 uzavrel, že vymedzené územie je „určené zariadeniami a nie plochou“, teda existenciou konkrétnych technologických zariadení a rozvodov umožňujúcich reálne pripojenie plánovaného objektu.)

10. K replike žalobcu podala spoločnosť Daejung Europe, s.r.o. dupliku zo dňa 25.11.2021, v ktorej poukázala na to, že hoci Krajský súd v Trenčíne vo veci sp. zn. vyslovil, že vymedzeným územím v prípade žalobcu je celé katastrálne územie G. C. E., nemal v tom čase Krajský súd v Trenčíne pre konštituovanie svojho právneho názoru všetky potrebné podklady a vychádzal len z obmedzeného

rozsahu dokazovania v zmysle predmetu jeho konania. Najmä mu chýbalo až neskôr vydané stanovisko Úradu pre reguláciu sieťových odvetví zo dňa 16.05.2018, ktorý úrad je jediný oprávnený vydávať povolenie na podnikanie v tepelnej energetike. Uvedený úrad v roku 2018 vo svojom stanovisku zreteľne vysvetlil a v podstate zadefinoval, čo sa rozumie pod pojmom vymedzené územie. So zreteľom na toto stanovisko neobstojí argumentácia žalobcu, že Úrad pre reguláciu sieťových odvetví nie je oprávnený vykladať záväzným spôsobom zákony, a preto súd nemôže na toto stanovisko Úradu pre reguláciu sieťových odvetví prihliadať. Podľa spoločnosti Daejung Europe, s.r.o. kto iný je povolanejší na ozrejmenie rozsahu povolenia na podnikanie v tepelnej energetike ako orgán, ktorý ho sám vydáva? Práve preto tento orgán vydáva ku každému povoleniu alebo jeho zmene aj mapu ako prílohu č. 2, aby bolo zrejmé, na ktorých častiach územia môže žalobca podnikať. Uvedené stanovisko Úradu pre reguláciu sieťových odvetví bolo formulované a vyslovené už po rozhodnutiach Krajského súdu v Trenčíne a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, na ktoré sa žalobca odvoláva, pričom Úrad pre reguláciu sieťových odvetví zo svojej autority a hlavne kompetencie jednoznačne precizuje obsah pojmov na úseku štátnej správy, za ktorý zodpovedá a ktorý sám svojimi postupmi a rozhodnutiami reguluje. V danom prípade Priemyselného areálu spoločnosti Daejung Europe, s.r.o. žalobca nielen že nemal a nemá vybudované rozvody tepla (a nie sú vybudované ani verejné rozvody tepla) k pozemku Priemyselného areálu, ale ani dokonca ani do jeho blízkosti. Spoločnosť Daejung Europe, s.r.o. sa tak ani teoreticky nemala ako pripojiť do sústavy zariadení žalobcu, keďže žiadne zariadenie nebolo žalobcom vybudované do blízkosti jej pozemku, na ktorom sa projektovala stavba. Faktom je, že rozvody žalobcu k pozemku spoločnosti Daejung Europe, s.r.o. by museli viesť cez niekoľko pozemkov rôznych vlastníkov. Je však povinnosťou žalobcu tieto technologické zariadenia budovať tak, aby jednotlivé subjekty mali aspoň teoretickú možnosť na svojom pozemku vybudovať si prípojku k rozvodu žalobcu a na tento sa napojiť. V čase projektovania stavby spoločnosti Daejung Europe, s.r.o. tu takáto možnosť nebola, čo potvrdilo nielen Mesto Nová Dubnica ako príslušný stavebný úrad, ale aj Úrad pre reguláciu sieťových odvetví a tiež Slovenská obchodná inšpekcia. V tomto smere absolútne neobstojí ani argumentácia žalobcu, že bolo povinnosťou Daejung Europe, s.r.o. rozvody tepla dobudovať až k prevádzke žalobcu. Žalovaný buduje stavbu a rozvody na svojom pozemku, nie je subjektom, ktorý by mal právo na cudzích pozemkoch budovať rozvody ani nie je subjektom, ktorému by URSO vydávalo povolenie na technologické zariadenia, ako je to v prípade žalobcu. Daejung Europe, s.r.o. buduje prípojky po hranicu svojho pozemku. Napojenie na existujúce rozvody plynu, vody alebo kanalizácie, či elektriny realizujú dodávatelia týchto energií zo svojich existujúcich rozvodov k rozvodom na pozemku Daejung Europe, s.r.o. Bolo preto povinnosťou žalobcu mať technologické zariadenia tak postavené alebo tak pripravené, aby sa Daejung Europe, s.r.o. mohol reálne do prípadných rozvodov tepla pripojiť. Žalobca neurobil v tomto smere nič. Dokonca doposiaľ jeho rozvody nesiahajú na hranicu pozemku spoločnosti Daejung Europe, s.r.o. Veď aj z tohto dôvodu, budovania a rozširovania technológií žalobcu, sa vždy pri zmene rozsahu, typu alebo počtu technologických zariadení (rozvodov) žalobcu vydáva Úradom pre reguláciu sieťových odvetví Zmena povolenia aj s novou prílohou č. 2 (mapou). Pritom u žalobcu sa v dôsledku zmien technologických zariadení a rozvodov jedná už o najmenej Zmenu č. 20. Tieto zmeny súvisia práve so zmenou rozsahu technologických zariadení žalobcu. Pokiaľ by malo byť ako vymedzené územie celé katastrálne územie, nebol by dôvod vydávať zakaždým nové mapy ako prílohy Zmeny povolenia na podnikanie v tepelnej energetike a graficky v nich farebne vyznačovať jednotlivé rozvody. Uvedené tak úplne vyvracia tvrdenie žalobcu v jeho vyjadrení o tom, „že by sa nevyžadovalo jeho grafické znázornenie, nakoľko by bolo explicitne dané existenciou sústavy tepelných zariadení.“ Práve mapa potvrdená ÚRSO-m, ktorú žalobcu doložil do konania Okresného súdu Trenčín sp. zn. , farebne jasne a zreteľne zakresľuje jednotlivé zariadenia žalobcu v katastrálnom území, čo len potvrdzuje stanovisko URSO, že vymedzené územie je dané nie paušálnou plochou katastrálneho územia, ale technologickými zariadeniami žalobcu. Z týchto dôvodov tak jednoznačne vyplýva, že Priemyselný areál Daejung Europe, s.r.o. sa nenachádza vo vymedzenou území, a teda ani teoreticky nemohlo dôjsť k porušeniu ustanovenia o tepelnej energetike a Mesto Nová Dubnica postupovalo v stavebnom konaní správne. Spoločnosť DaejungEurope, s.r.o. doplnila, že žalobca sa opakovane snaží privlastniť si monopol dodávať teplo paušálne na celé katastrálne územie, v ktorom sa prevádzka žalobcu nachádza, s tým, aby všetky subjekty v danom katastrálnom území boli povinné odoberať teplo práve a len od žalobcu, bez ohľadu na to, či technologicky rozvody žalobcu toto umožňujú. Každý právny pojem použitý v právnom predpise má však určitý právny obsah, ktorý sa jeho výkladom zisťuje. Výklad tohto pojmu tak, ako ho zvolil žalobca, je síce pre žalobcu výhodný, ale je logicky právne a aj vecne nesprávny. Jediné správne a logické je len také vysvetlenie vymedzeného územia, ktoré ho definuje ako územie, na ktorom reálne môže dodávateľ dodávať ním vyrobené teplo. V čase vypracovania projektu na stavbu

Daejung Europe, s.r.o., ako aj v čase stavebného konania, žalobca nebol reálne spôsobilý zabezpečiť stavebníkovi dodávku tepla žiadnym spôsobom. Žalobca nedisponoval takými rozvodmi tepla, na ktoré by sa spoločnosť DaejungEurope, s.r.o. mohla napojiť a preto Mesto Nová Dubnica ako príslušný stavebný úrad postupovalo správne, pokiaľ ustálilo, že stavba areálu spoločnosti DaejungEurope, s.r.o. sa na vymedzenom území nenachádza. Výkladom obsahu pojmu vymedzeného územia, ku ktorému dospel žalobca ako celého katastrálneho územia môže ľahko vzniknúť situácia, že objekt budovaný na opačnom konci katastrálneho územia obce by bol podľa žalobcu povinný odoberať teplo od žalobcu, hoci žalobca technologicky by žiadne teplo pre neexistujúce rozvody subjektu dodať nemohol. Takýto výklad je však absurdný. Aby takéto absurdity nevznikali, definoval aj z tohto dôvodu URSO vymedzené územie ako územie dané zariadeniami žalobcu a nie plochou, teda ako územie, kde môže dodávateľ tepla reálne toto teplo dodávať, teda kde má v danom čase vybudované svoje rozvody. Len takýto výklad je logický a správny.

11. Krajský súd v Trenčíne uznesením č. k. -306 zo dňa 23. mája 2023 odmietol žalobu podľa ako podanú zjavne neoprávnenou osobou. Krajský súd dospel k záveru, že žalobca nemal postavenie účastníka v danom stavebnom konaní, pretože pozemky, na ktorých bola povolená stavba „Priemyselný areál Daejung, Nová Dubnica“ (CKN parc. č. 442/1, CKN parc. č. 442/18, CKN parc. č. 442/31 v katastrálnom území C. E.) nepredstavovali „vymedzené územie“ podľa Podľa jeho výkladu bolo možné za vymedzené územie považovať iba také, na ktorom sa nachádzajú funkčné tepelné zariadenia umožňujúce distribúciu a dodávku tepla. Súd pri rozhodnutí vychádzal najmä z českej právnej úpravy (vyhláška Energetického regulačního úřadu č. 8/2016 Sb.), keďže slovenské právo podľa neho neobsahovalo využiteľnú legálnu definíciu tohto pojmu. Uviedol, že vymedzené územie je určené zariadeniami, nie samotnou plochou. Krajský súd uviedol, že rozhodnutia, na ktoré žalobca poukazoval a ktoré považovali celé katastrálne územie G. C. E. za vymedzené územie, nemohol akceptovať ako záväznú judikatúru, pretože podľa jeho názoru neobsahovali právne úvahy, ktoré by bolo možné vnímať ako výklad ustanovení a o tepelnej energetike, keďže výklad pojmu „vymedzené územie“ nebol v týchto konaniach predmetom spornej otázky, ktorú by bolo potrebné riešiť. Na základe tohto právneho názoru krajský súd konštatoval, že žalobca nebol účastníkom konania o vydanie stavebného povolenia, a preto jeho žalobu odmietol; zároveň rozhodol, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

12. Proti uzneseniu krajského súdu podal kasačnú sťažnosť žalobca. Namietal, že uznesenie krajského súdu bolo nepreskúmateľné, nedostatočne a vnútorne rozporné odôvodnené. Tvrdil, že súd neprimerane vychádzal z českej právnej úpravy pri výklade pojmu „vymedzené územie“, namiesto aby použil slovenské pramene práva a súvisiacu judikatúru, a že ignoroval rozhodnutie ÚRSO č. 2006T0161 s prílohou č. 2, ktorá podľa neho jednoznačne určovala vymedzené územie ako konkrétne ohraničenú plochu. Namietal aj nesprávny výklad „vymedzeného územia“ založený na existencii zariadení, ktorý považoval za neurčitý a prakticky vylučujúci uplatnenie § 21 ods. 3 zákona o tepelnej energetike i jeho postavenie „dotknutého orgánu“ podľa § 12 ods. 10. Zároveň poukázal na skoršie rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 12. septembra 2017 a Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. zo dňa 29. júna 2016, ako aj na nález Ústavného súdu SR sp. zn. -78 zo dňa 18. novembra 2020, ktoré sa podľa neho podrobne zaoberali výkladom pojmu „vymedzené územie“ a postavením dodávateľa tepla ako dotknutého orgánu.

13. Najvyšší správny súd SR uznesením sp. zn. zo dňa 10. februára 2025 sťažnosti žalobcu vyhovel, keď dospel k záveru, že napadnuté uznesenie krajského súdu nebolo dostatočne odôvodnené, a tým nepreskúmateľné. Konštatoval, že krajský súd sa nevysporiadal s relevantnými námietkami sťažovateľa uvedenými v správnej žalobe, najmä s jeho odkazmi na predchádzajúcu rozhodovaciu činnosť súdov v obdobných veciach (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. a uznesenie Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. ), ako aj vysporiadanie sa s námietkami ohľadne predloženého rozhodnutia ÚRSO č. 2006T0161, ktoré podľa sťažovateľa jednoznačne určuje vymedzené územie rozhodné pre prejednávanú vec. Kasačný súd vytkol krajskému súdu, že sa v odôvodnení svojho rozhodnutia zameral najmä na jazykový výklad pojmu „vymedzené územie“, pričom svoje závery oprel len o právnu úpravu Českej republiky, ktorá mohla slúžiť najviac ako podporná argumentácia, nie ako záväzný výkladový zdroj. Uviedol, že ak slovenský právny poriadok obsahuje

vlastnú právnu úpravu, správny súd mal vychádzať z jej prameňov a judikatúry Slovenskej republiky a mal použiť širšie spektrum výkladových metód – nielen jazykový, ale aj systematický, teleologický, logický a historický výklad. Z týchto dôvodov Najvyšší správny súd uznesenie zrušil a vec vrátil Správnemu súdu v Banskej Bystrici, pričom mu uložil povinnosť v ďalšom konaní vec opätovne prejednať, náležite a presvedčivo odôvodniť svoje rozhodnutie, vysporiadať sa s námietkami sťažovateľa vrátane významu rozhodnutia ÚRSO č. 2006T0161 a príslušnej judikatúry a zároveň posúdiť účastníctvo žalobcu podľa stavebného zákona v spojení s o tepelnej energetike.

Právny rámec

14. Podľa (ďalej len „“), prechodného ustanovenia k úpravám účinným od 1. júla 2023, konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie tým nie je dotknuté.

15. Podľa ak správnu žalobu podá niekto, kto tvrdí, že mu rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy nebolo doručené, hoci sa s ním ako s účastníkom administratívneho konania malo konať (ďalej len "opomenutý účastník"), správny súd overí správnosť tohto tvrdenia a skutočnosť, či od vydania napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia neuplynuli viac ako tri roky, a ak sú tieto podmienky splnené, uznesením rozhodne, že orgán verejnej správy je povinný doručiť opomenutému účastníkovi vo veci vydané rozhodnutie alebo opatrenie.

16. Podľa o tepelnej energetike v znení účinnom do 31.12.2018 na účely tohto zákona sa rozumie vymedzeným územím územie, na ktorom sa dodávateľovi ukladá povinnosť distribúcie a dodávky tepla.

17. Podľa v znení účinnom do 31.12.2018 pri výstavbe sústavy tepelných zariadení na vymedzenom území je dodávateľ v konaní podľa osobitného predpisu dotknutým orgánom, ktorého stanovisko je záväzné. Dodávateľ tepla má súčasne postavenie účastníka konania podľa osobitného predpisu, ak sa povoľuje výstavba sústavy tepelných zariadení alebo jej časti na vymedzenom území dodávateľa zo zdroja tepla v centralizovanom zásobovaní teplom.

Posúdenie veci správnym súdom

18. Podľa ustanovenia ak správnu žalobu podá niekto, kto tvrdí, že mu rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy nebolo doručené, hoci sa s ním ako s účastníkom administratívneho konania malo konať, správny súd overí správnosť tohto tvrdenia a skutočnosť, či od vydania napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia neuplynuli viac ako tri roky, a ak sú tieto podmienky splnené, uznesením rozhodne, že orgán verejnej správy je povinný doručiť opomenutému účastníkovi vo veci vydané rozhodnutie alebo opatrenie.

19. Na základe uvedeného správny súd pristúpil ku skúmaniu splnenia základných podmienok žaloby opomenutého účastníka konania, a to:

- správnosť tvrdenia žalobcu, podľa ktorého mu malo byť doručené rozhodnutie orgánu verejnej správy, pretože mu svedčil status účastníka konania, ktoré vyústilo do vydania daného rozhodnutia (t.j. či žalobcovi patrí postavenie opomenutého účastníka),

- skutočnosť, že od vydania daného rozhodnutia neuplynuli viac ako tri roky.

20. Z administratívneho spisu mal súd za preukázané, že Mesto Nová Dubnica, ako príslušný stavebný úrad, vydalo stavebné povolenie stavebné povolenie č. /Sá, č. j. 17/2016 zo dňa 14.01.2016, ktorým bola povolená stavba „Priemyselný areál Daejung, Nová Dubnica“ na pozemku CKN parc. č. 442/1, CKN parc. č. 442/18, CKN parc. č. 442/31 v katastrálnom území C. E. pre stavebníka Daejung Europe, s.r.o., Obchodná 4063/41, Nová Dubnica (ďalej aj „stavebné povolenie“). Stavebné povolenie bolo doručované stavebníkovi, účastníkom konania ako aj jednotlivým dotknutým orgánom do vlastných rúk. Uvedené vyplýva zo strany 14 napadnutého rozhodnutia.

21. Žalobca podal správnu žalobu opomenutého účastníka konania na krajský súd dňa 29.05.2018, a preto možno skonštatovať, že od vydania napadnutého rozhodnutia (t.j. odo dňa 14.01.2016) v čase

podania žaloby neuplynuli viac ako tri roky, teda lehota na podanie žaloby opomenutého účastníka podľa bola splnená.

22. V preskúmavanej veci bol sporným výklad termínu „vymedzené územie“, od ktorého je závislá aplikácia ustanovenia v znení účinnom do 31.12.2018 na prejednávaný prípad.

23. Pri výklade pojmu „vymedzené územie“ boli účastníkmi konania zastávané dve základné interpretačné línie. Prvá, plošná, zastávaná žalobcom a skoršími rozhodnutiami správnych súdov, chápe vymedzené územie ako územie vyznačené v grafickej prílohe rozhodnutia ÚRSO – teda ako geograficky určenú oblasť, spravidla zhodnú s katastrálnym územím mesta alebo obce. V tomto prístupe má mapa - grafická príloha rozhodnutia ÚRSO určujúci význam a samotná existencia zariadení v teréne nie je rozhodujúca. Druhá, funkčná, zastávaná žalovaným a ďalším účastníkom konania v rade 1/, URSO a civilnými súdmi, vychádza z toho, že vymedzené územie je určené technickými zariadeniami dodávateľa – teda sieťou a rozvodmi, prostredníctvom ktorých je schopný reálne zabezpečovať dodávky. Nie je teda rozhodujúce, aká plocha je vyznačená v mape, ale kde sa nachádzajú existujúce zariadenia. Vymedzené územie sa preto rozširuje alebo zužuje podľa skutočného rozsahu technologickej infraštruktúry.

24. Najvyšší správny súd SR uložil správnemu súdu vychádzať primárne z prameňov a judikatúry Slovenskej republiky a použiť pri výklade pojmu vymedzené územie širšie spektrum výkladových metód.

25. Súdy a iné orgány sa k pojmu „vymedzené územie“ buď vo všeobecnosti alebo konkrétne vo vzťahu k spoločnosti TERMONOVA, a.s., vyjadrovali nasledovne:

26. Uznesenie Krajského súdu v Trenčíne č. k. -63 zo dňa 29.06.2016, v ktorom sa totožný žalobca – TERMONOVA, a.s. – domáhal postavenia účastníka konania, k pojmu vymedzené územie uvádza: „Pokiaľ ide o posúdenie, či v danom prípade sa jedná o vymedzené územie, krajský súd poukazuje na rozhodnutie Úradu pre reguláciu sieťových odvetví zo dňa 22.01.2008, na základe ktorého sa žalobca stal držiteľom povolenia na výrobu a rozvod tepla pre vymedzené územie G. C. E.. Z uvedeného vyplýva, že stavba „Výrobno-obchodný areál TUBASPOL“, stojaca na pozemku registra C p.č. 442/17 v k. ú. C. E. v k.ú. C. E., sa nachádza na vymedzenom území v zmysle , a to bez ohľadu na to, či sú na tomto území vybudované verejné rozvody tepla.“

27. Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení sp. zn. zo dňa 12.09.2017, ktorým bolo potvrdené uznesenie Krajského súdu v Trenčíne č.k. -63 zo dňa 29.06.2016 uvádza: „Krajský súd ďalej ustálil, že predmetná stavba - „Výrobno-obchodný areál TUBASPOL sa nachádza na vymedzenom území v zmysle , a to bez ohľadu na to, či sú na tomto území vybudované verejné rozvody tepla“ (bod 1.7) „V tejto veci odvolací súd poukazuje na skutočnosti, ktoré vo svojom rozhodnutí správne posúdil a ustálil už krajský súd, a to, že v danom prípad sa jedná o „vymedzené územie“ v zmysle ...“ (bod 5.12) Na inom mieste uvádza, že má „z predloženej dokumentácie preukázané, že ide o vymedzené územie, že žalobca má postavenie dodávateľa zo zdroja tepla v centralizovanom zásobovaní teplom.“ (bod 5.13)

28. Úrad pre reguláciu sieťových odvetví, odbor vecnej regulácie, v stanovisku č. 17700/2018/BA, 1425-2018-BA zo dňa 16.05.2018, ktoré bolo zaslané do konania vedeného Slovenskou obchodnou inšpekciou v súvislosti s kontrolou dodržiavania spoločnosťou Daejung Europe s.r.o., okrem iného uviedol: „Pojem vymedzené územie podľa zákona a pojem povinný odber tepla podľa zákona nemožno vykladať paušálne, ani univerzálnym stanoviskom. Výklad týchto pojmov realizuje orgán aplikácie práva, v tomto prípade úrad, ako správny orgán v tom ktorom konaní individuálne na základe skutkových okolností toho ktorého konania, bez ohľadu na to, o aké katastrálne územie a akého výrobcu tepla sa jedná. Podľa v povolení vydanom právnickej osobe sa uvedie stručný technický popis sústavy tepelných zariadení, na ktorých môže podnikať, a ich výkonové hodnoty. Technický popis sústavy tepelných zariadení je uvedený v prílohe č. 1 k povoleniu na podnikanie v tepelnej energetike. Vzhľadom na uvedené podľa Úradu pre reguláciu sieťových odvetví je vymedzené územie – príloha č. 2 k povoleniu na podnikanie v tepelnej energetike – grafické zakreslenie sústavy tepelných zariadení z prílohy č. 1, je určené zariadeniami a nie plochou.

Držiteľ povolenia má zariadenia vo vlastníckom vzťahu alebo inom obdobnom právnom vzťahu, preto by sa nemali vyskytovať súčasne rovnaké zariadenia v dvoch povoleniach. V prílohe č. 2 povolenia na podnikanie v tepelnej energetike je zakreslené technologické zariadenie výrobcu tepla v konkrétnom katastrálnom území. To však neznamená, že v danom katastrálnom území má ktorýkoľvek výrobca monopol. V danom katastrálnom území môže mať umiestnené technologické zariadenie aj iný výrobca tepla. Takáto situácia sa obvykle vyskytuje vo väčších mestách, kde v rovnakom katastrálnom území mesta môžu byť umiestnené viaceré teplárne alebo technologické zariadenia na výrobu alebo rozvod tepla rôznych výrobcov tepla. Vymedzené územie podľa § 2 písm. q) zákona rôznych výrobcov v tom istom katastrálnom území sa teoreticky môže dotýkať, alebo aj prekrývať, resp. v jednom katastrálnom území alebo viacerých katastrálnych územiach môžu mať vymedzené územia podľa § 2 písm. q) zákona viacerí výrobcovia tepla. Ak má na vymedzenom území umiestnené technologické zariadenie na výrobu a rozvod tepla nejaký výrobca tepla a sú súčasne splnené podmienky stanovené § 21 ods. 3 zákona, mal by sa plánovaný nový objekt spotreby tepla pokrývať prednostne od dodávateľa tepla, ktorý má v danom území umiestnené zariadenie na výrobu a rozvod tepla. Ak však v danom území výrobca tepla nemá technologické zariadenie na výrobu a rozvod tepla, nemôže od plánovaného objektu nikto vyžadovať, aby sa pripojil k zdroju tepla. Ak teda napr. v katastrálnom území C. E. má vymedzené územie TERMONOVA, a.s., ale ho má vymedzené konkrétnym technologickým zariadením na výrobu a rozvod tepla, ktoré neumožňuje pripojenie plánovaného objektu spotreby tepla (napr. nemá natiahnuté rúry až k pozemku, na ktorom sa má vybudovať nový objekt spotreby), nemožno aplikovať ustanovenie § 21 ods. 3 o povinnom odbere tepla.“

29. Zo Záznamu z kontroly zo dňa 10.7.2018, vyhotoveného Slovenskou obchodnou inšpekciou po kontrole realizovanej v Priemyselnom areáli spoločnosti DaejungEurope, s.r.o. v Novej Dubnici, vyplýva, že podľa inšpektorov Slovenskej obchodnej inšpekcie „nie je preukázané, že v čase projektovania novej budovy Priemyselný areál Daejung satento nachádzal na vymedzenom území podávateľa podnetu.“ Zo záznamu z kontroly je zrejmé, že pri jeho spracúvaní sa prednostne prihliadlo na stanovisko Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č. 17700/2018/BA, 1425-2018-BA zo dňa 16.05.2018.

30. Krajský súd v Banskej Bystrici v rozsudku sp. zn. zo dňa 03.07.2024 potvrdil záver Okresného súdu Trenčín v rozsudku č. k. -274 zo dňa 17.02.2023, že „vymedzené územie“ podľa § 2 písm. q) zákona o tepelnej energetike nebolo totožné s celým katastrálnym územím mesta, ale bolo určené konkrétnymi technologickými zariadeniami držiteľa povolenia. Súd vychádzal zo stanoviska ÚRSO z 16.05.2018, podľa ktorého príloha č. 2 k povoleniu (mapa) graficky zachytávala sústavu tepelných zariadení uvedenú v prílohe č. 1, a teda vymedzené územie sa určovalo „zariadeniami, a nie plochou“. Z toho dôvodu súd považoval za rozhodujúce, či mal dodávateľ (žalobca) v čase plánovania stavby žalovaného reálne vybudované rozvody a zariadenia umožňujúce napojenie objektu – inak nebola splnená podmienka „technických podmienok“ podľa § 21 ods. 3 a nevznikala povinnosť prednostného odberu tepla. Keďže žalobca v relevantnom čase nemal rozvody tepla dovedené aspoň po hranicu pozemku žalovaného a napojenie by si vyžadovalo zásah cez cudzie pozemky, súd uzavrel, že stavba žalovaného sa nenachádzala na vymedzenom území v zmysle zákona. Odvolací súd námietky žalobcu, že „vymedzené územie“ malo byť určené plochou podľa mapy (Prílohy č. 2 k povoleniu ÚRSO) a že skoršie rozhodnutia KS Trenčín sp. zn. potvrdené NS SR sp. zn. vykladali opak, neprijal. Výslovne uviedol, že sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením súdu prvej inštancie, ktorý vysvetlil, prečo na tieto správne rozhodnutia neprihliadol: neboli pre vec záväzné a otázka výkladu pojmu „vymedzené územie“ podľa § 2 písm. q) zákona o tepelnej energetike v nich nebola predmetom meritórneho posúdenia. Naopak, odvolací súd – rovnako ako prvostupňový – vychádzal zo stanoviska ÚRSO z 16.05.2018, podľa ktorého je vymedzené územie v prílohe k povoleniu grafickým zakreslením sústavy tepelných zariadení z Prílohy č. 1, teda je „určené zariadeniami, a nie plochou“. Z toho odvodil, že keď žalobca v čase plánovania stavby žalovaného nemal rozvody dovedené aspoň po hranicu jeho pozemku, neboli splnené „technické podmienky“ podľa § 21 ods. 3 a stavba sa nenachádzala na vymedzenom území v zmysle zákona. Výsledkom bolo potvrdenie zamietnutia žaloby.

31. Najvyšší súd SR uznesením sp. zn. zo dňa 30.03.2021 zrušil uznesenie Krajského súdu v Žiline zo 17.03. 2020, č. k. -120 a vec mu vrátil na dalsie konanie, keďže výklad účasti „dodávateľa na vymedzenom území“ podľa § 12 ods. 8 a 9 v spojení s § 12 ods. 4 zákona o tepelnej energetike nebol správny. Zdôraznil, že podľa § 2 písm. q) sa vymedzeným územím rozumelo územie, na ktorom sa dodávateľovi ukladala povinnosť distribúcie a dodávky tepla, pričom z jazykového výkladu pojmu „územie“ vyplývalo, že ide o geograficky ohraničenú časť územia určovanú hranicami.

Nebolo podstatné, či k posudzovanému objektu už viedol verejný rozvod tepla alebo tepelná prípojka; rozhodujúce bolo, či pozemky plánovanej výstavby spadali do vymedzeného územia dodávateľa (podľa prílohy č. 2 k povoleniu). Z uvedených dôvodov by malo byť pre posúdenie vzniku účastníctva v súlade s § 12 ods. 4 zákona o tepelnej energetike postačujúcim len posúdenie otázky, či pozemky, na ktorých je plánovaná výstavba tepelných zariadení žiadateľky o vydanie záväzného stanoviska obce spadajú do vymedzeného územia dodávateľa tepla z centrálneho zdroja tepla, a to nezávisle od existencie dodávateľsko-odberateľského vzťahu medzi žalobkyňou a žiadateľkou záväzné stanovisko obce podľa § 12 ods. 8 zákona o tepelnej energetike.

32. Úvodom správny súd konštatuje, že definícia v – „vymedzené územie“ je slovenské špecifikum, ktoré nevychádza zo smerníc Európskej únie. Súd vzal na zreteľ predovšetkým jazykový výklad, ku ktorému sa už vyjadril Najvyšší súd SR v uznesení sp. zn. zo dňa 30.03.2021, síce v súvislosti s účastníctvom podľa s , ale to nemení nič na jeho relevancii aj v súvislosti s účastníctvom podľa tak, že z jazykového výkladu pojmu vymedzené územie podľa vyplýva, že vymedzené územie je potrebné chápať ako geograficky ohraničenú časť územia obce alebo mesta určenú jej hranicami bez ohľadu na existenciu verejného rozvodu tepla resp. tepelnej prípojky.

33. K definícii pojmu „vymedzené územie“ sa explicitne v rámci prieskumu zákonnosti napadnutého rozhodnutia vyjadrili aj súdy v správnom súdnictve, a to rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne č. k. -63 zo dňa 29.06.2016 potvrdené uznesením Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 12.09.2017, ktoré mali za to, že výrobno-technický areál bol postavený na vymedzenom území žalobcu v zmysle V predmetnej veci správny súd ani s ohľadom na závery kontroly vykonanej SOI nemal dôvod odkloniť sa od názoru vysloveného súdmi v uvedených konaniach a vychádzal z týchto záverov.. S ohľadom na uvedené súd v tomto konaní ustálil, že stavba žalovaného bola postavená na vymedzenom území žalobcu v zmysle ustanovení , a to aj napriek skutočnosti, že sa tam nenachádzali rozvody tepla. Uvedený názor je podľa súdu potvrdený aj samotnou prílohou č. 2 k rozhodnutiu ÚRSO č. 2006T0161, ktorej názov je „Mapa vymedzeného územia pre zásobovanie tepelnou energiou,“ resp. Mapa vymedzeného územia TERMONOVA, a.s., Nová Dubnica“, na ktorej je zakreslené celé katastrálne územie G. C. E..“

34. Pokiaľ ide o rozhodnutie civilného súdu – Krajského súdu v Banskej Bystrici, ktorý zaujal iný názor s poukazom na to, že správne súdy vo vyššie uvedenej veci „len skonštatovali skutočnosti, ktoré vo svojom konaní nedokazovali a nebolo z odôvodnenia rozhodnutia zrejmé, ako dospeli k týmito tvrdeniam, či to neboli len prevzaté tvrdenia strany sporu“, správny súd má za to, že sa jedná o nepochopenie podstaty správneho súdnictva, keď správne súdy ako „právne súdy“, v opozícii oproti skutkovým civilným súdom, v zásade nevykonávajú dokazovanie, ale prieskum zákonnosti rozhodnutí orgánov verejnej moci, pričom správne súdy zaujímajú primárne stanovisko k správnosti právnej kvalifikácie rozhodného ustanovenia aplikovaného orgánmi verejnej správy. Takéto vysporiadanie sa s rozsudkami správnych súdov nepovažoval správny súd za správne a mal za to, že odklon od výklad pojmu „vymedzené územie“ vykonaný správnymi súdmi nebol civilným súdom náležite odôvodnený. Správny súd poukazuje aj na to, že výklad pojmu v slovenskom právnom poriadku podáva primárne súd, pokiaľ sa vec ocitne v štádiu pred súdom, nie je rozhodný „autorský“ výklad podaný URSO aj keď sa jedná o výklad pojmu z oblasti tepelnej energetiky.

35. Správny súd poukazuje aj na to, že v legislatívnom procese bol návrh novely zákona o tepelnej energetike, prijatá ako , ktorá navrhovala zmenu definície vymedzeného územia nasledovne: „vymedzeným územím územie, na ktorom držiteľ povolenia na rozvod tepla vykonáva rozvod tepla prostredníctvom súboru zariadení určených na rozvod tepla“, avšak po skončení medzirezortného pripomienkového konania zmena definície vypadla z návrhu novely a do parlamentu bol predložený zákon bez tohto novelizačného bodu, čo podľa správneho súdu svedčí o tom, že výkladnom zákona v okolnostiach predmetnej veci nie je možné dospieť k záveru, ktorý je možné dosiahnuť len novelizáciou zákonnej definície, keďže by šlo o neprípustné dotváranie práva súdom.

36. Správny súd sa stotožnil s názorom žalobcu, že s poukazom na ustanovenie a v znení účinnom do 31.12.2018 mu patrilo postavenie účastníka v konaní, ktorého rezultátom bolo stavebné povolenie č. /Sá, č. j. 17/2016 zo dňa 14.01.2016, ktorým bola povolená stavba „Priemyselný areál Daejung, Nová Dubnica“ na pozemku CKN

parc. č. 442/1, CKN parc. č. 442/18, CKN parc. č. 442/31 v katastrálnom území C. E. pre stavebníka DaejungEurope, s.r.o., Obchodná 4063/41, Nová Dubnica. Žalobca bol opomenutým účastníkom konania, a preto správny súd rozhodol podľa o uložení povinnosti žalovanému doručiť žalobcovi napadnuté rozhodnutie tak, ako to vyplýva z výroku tohto uznesenia.

37. Podľa ak orgán verejnej správy bezdôvodne nedoručí rozhodnutie alebo opatrenie opomenutému účastníkovi, správny súd mu i bez návrhu môže uznesením uložiť pokutu. Podľa doručením uznesenia správneho súdu podľa odseku 1 orgánu verejnej správy sa zo zákona odkladajú účinky napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, a to až do právoplatnosti rozhodnutia o riadnom opravnom prostriedku, ak osobitný predpis upravujúci konanie pred orgánom verejnej správy jeho podanie proti napadnutému rozhodnutiu alebo opatreniu pripúšťa. V takom prípade je opomenutý účastník oprávnený na podanie riadneho opravného prostriedku v lehote a za podmienok ustanovených osobitným predpisom a orgán verejnej správy je povinný o tomto riadnom opravnom prostriedku konať a rozhodnúť. Podľa po právoplatnosti uznesenia podľa odseku 1 správny súd konanie zastaví.

38. Uznesenie senátu správneho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3:0. Uznesenie senátu správneho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustná kasačná sťažnosť v lehote jedného mesiaca odo dňa jeho doručenia. Kasačná sťažnosť sa podáva Správnemu súdu v Banskej Bystrici. O kasačnej sťažnosti rozhoduje Najvyšší správny súd Slovenskej republiky.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konanie o správnej žalobe v sociálnych veciach alebo konanie o správnej žalobe vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia, c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.

Kasačnú sťažnosť možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

V kasačnej sťažnosti sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis), uvedie označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.