Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

41Cob/97/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Miriam Boborovej Sninskej a členiek senátu Mgr. Radoslavy Strhárskej a JUDr. Zuzany Konárikovej, v právnej veci žalobcu TERMONOVA, a.s. so sídlom SNP 98, 018 51 Nová Dubnica, IČO: 36 322 644, zastúpeného GARANT PARTNER legal, s.r.o., so sídlom o sídlom Einsteinova 21, 851 01 Bratislava, IČO 36 856 380, proti žalovanému Daejung Europe s.r.o., so sídlom Obchodná 4063/41, 018 41 Dubnica nad Váhom, IČO: 36 840 611, zastúpenému ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA JUDr. Martin BARTKO - JUDr. Silvia BARTKOVÁ, obidvaja so sídlom advokátskej kancelárie Piaristická 6667, 911 01 Trenčín, IČO: 42 021 626, o zaplatenie 129.465,55 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trenčín, č.k. -274 zo dňa 17. februára 2023, takto

rozhodol:

I. Rozsudok Okresného súdu Trenčín, č.k. -274 zo dňa 17. februára 2023, p o t v r d z u j e.

II. Žalovanému priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Okresný súd napadnutým rozsudkom výrokom I. žalobu zamietol a výrokom II. rozhodol, že žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v rozsahu 100 %, o ktorých výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku. 2. V odôvodnení rozsudku súd uviedol, že žalobca sa žalobou domáhal od žalovaného náhrady škody, pričom žalobu odôvodnil tým, že žalobca dodáva teplo systémom tzv. účinného centralizovaného zásobovania teplom, a to na vymedzenom území určenom rozhodnutím Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ďalej len „ÚRSO“). Žalobca uviedol, že vymedzené územie je zhodné s katastrálnym územím A. B.. V zmysle o tepelnej energetike (ďalej len „“), ak sa na vymedzenom území plánuje vybudovať nový objekt spotreby tepla s projektovanou ročnou potrebou tepla vyššou ako 30 MWh a dodávateľ na tomto vymedzenom území dodáva teplo z účinného centralizovaného zásobovania teplom, musí sa projektovaná ročná potreba tepla prednostne pokryť od tohto dodávateľa, ak to umožňujú technické podmienky a inštalovaný výkon zariadení na výrobu tepla. Citované ustanovenie podľa žalobcu upravuje súkromnoprávny vzťah medzi dodávateľom tepla a jeho odberateľom. Zároveň žalobca poukázal napríklad na nález Ústavného súdu SR z prostredia energetiky sp. zn. Pl. ÚS. 50/2015 zo dňa 22.03.2017. Žalobca tvrdil, že medzi žalobcom a žalovaným ide výlučne o súkromnoprávny vzťah, resp. porušenie súkromnoprávnej povinnosti žalovaného, a preto na danú vec je potrebné nazerať výlučne cez inštitúty súkromného práva. Žalobca ďalej uviedol, že žalovaný postavil na základe stavebného povolenia vydaného mestom Nová Dubnica pod /Sá zo dňa 14.01.2016 stavbu „Priemyselný areál Deajung, Nová Dubnica" (ďalej len „stavba“). Napriek skutočnosti, že pri stavbe boli naplnené všetky podmienky podľa ustanovenia , na preukázanie čoho predložil žalobca znalecký posudok C. C. D. č. 3/2018 zo dňa 15.01.2018, žalovaný nesplnil svoju zákonnú povinnosť prednostne odoberať

teplo od dodávateľa tepla na vymedzenom území, ktorým je žalobca. Podľa žalobcu súčasný stav spôsobuje, že nepripojením stavby do systému účinného centralizovaného zásobovania teplom žalobcu sa marí zostatkové teplo z výroby elektriny, čím vzniká žalobcovi priama škoda (sekundárne aj jeho odberateľom). Žalobca tvrdil, že z pohľadu ochrany životného prostredia dochádza konaním žalovaného k znečisťovaniu životného prostredia nedôvodným zvyšovaním emisií skleníkových plynov, najmä CO2 do atmosféry. Za účelom vyčíslenia škody požiadal žalobca žalovaného listom zo dňa 14.12.2017 o poskytnutie informácie o množstve odobratého plynu odo dňa kolaudácie stavby. Žalovaný požadované informácie neposkytol. Jedinou reakciou žalovaného bol iba list zo dňa 21.12.2017, v ktorom prisľúbil zaujať stanovisko k žiadosti žalobcu do dňa 31.01.2018. Žiadne stanovisko však žalovaný neposkytol a rovnako tak ani požadované informácie. Nakoľko žalovaný do 15.01.2018 požadované informácie nedodal, žalobca vyzval žalovaného k úhrade škody faktúrou č. 20180001 zo dňa 15.01.2018. Pri vyúčtovaní výšky škody žalobca vychádzal z predpokladanej ročnej spotreby tepla v zmysle znaleckého posudku znalca C. C. D. č. 3/2018 zo dňa 15.01.2018. Nakoľko žalobca nedisponuje príslušnými informáciami o množstve odobratého zemného plynu žalovaným a ani na žiadosť mu tieto neboli žalovaným poskytnuté, žalobca navrhol, aby za účelom ustálenia výšky škody boli cestou súdu v konaní vyžiadané od žalobcu (správne má byť žalovaného) ním uvedené informácie a listiny. Škodu chcel následne žalobca presne špecifikovať počas súdneho konania na základe súdom vyžiadaných informácií a listín. Žalobca si zároveň uplatnil nárok na náhradu trov konania.

3. V priebehu konania žalobca na základe výzvu súdu listom zo dňa 30.04.2018 upravil svoj žalobný petit, ktorým žiadal uložiť žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 129.465,55 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 129.465,55 Eur od 01.02.2018 do zaplatenia. Zároveň si uplatnil nárok na náhradu trov konania.

4. Žalovaný so žalobou nesúhlasil a tvrdenia žalobcu považoval za nepravdivé a zavádzajúce a žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť a priznať mu plnú náhradu trov konania. Žalovaný uviedol, že pri výstavbe priemyselného areálu postupoval v súlade so všetkými právnymi predpismi dopadajúcimi na výstavu a neporušil žiadnu povinnosť uloženú zákonom. Prehlásil, že na výstavbu stavby bolo riadne vydané stavebné povolenie vecne a miestne príslušným stavebným úradom a v tomto stavebnom povolení stavebný úrad žiadnym spôsobom neuložil povinnosť žalovanému odoberať teplo od žalobcu alebo sa pripojiť do prípadných rozvodov tepla žalobcu, a to ani ako podmienku stavebného konania a ani ako doporučenie, či upozornenie. Stavba bola riadne skolaudovaná stavebným úradom mesta Nová Dubnica pod č. kolaudačného rozhodnutia /Sá, č.j. 3257/2016 zo dňa 08.06.2016. Pri kolaudácii stavby neboli zistené žiadne nedorobky a medzi podmienkami na užívanie stavby nebolo určené akékoľvek riešenie vo vzťahu k žalobcovi. Podľa žalovaného je preukázané, že žalovaný nemal povinnosť jednať so žalobcom o pripojenie sa do jeho systému vykurovania a táto povinnosť mu nevyplývala ani zo stavebného povolenia, ani z kolaudačného rozhodnutia. Tiež žalovaný uviedol, že v čase projektovania stavby žalovaného, žalobca nemal ani reálne možnosť poskytovať žalovanému svoje služby, nakoľko v tom čase sa na území žalovaného rozvody tepla žalobcu nenachádzali. Nebolo teda technicky možné, aby sa žalovaný pripojil do systému žalobcu a tým, aby využíval jeho služby. Žalovaný mal za to, že nie je vo vzťahu k žalobcovi v žiadnom zmluvnom vzťahu, neporušil žiadnu povinnosť, pričom je nejasná nielen samotná výška škody, ale žalovanému uniká akákoľvek príčinná súvislosť medzi tvrdenou škodou a tvrdeným konaním žalovaného. Žalovaný tiež považoval výšku škody za absolútne fiktívnu, ničím nepreukázanú hodnotu, to isté platí aj vo vzťahu k príčinnej súvislosti, ktorú sa žalobca v podanej žalobe ani nenamáhal objasniť. Žalovaný bol názoru, že žalobca nepreukázal ani len základy zodpovednostného vzťahu pre účely náhrady škody. Tiež žalovaný uviedol, že ročná spotreba plynu na vykurovanie priestorov žalovaného je niekoľkonásobne nižšia, než hodnoty fiktívnej náhrady škody, ktorá údajne mala konaním žalovaného žalobcovi vzniknúť. Žalovaný tiež poukázal na to, že na základe podnetu žalobcu bola u žalovaného vykonaná rozsiahla kontrola Slovenskou obchodnou inšpekciou, a to v období od 01.03.2018 do 10.07.2018 a bola výslovne zameraná na dodržiavanie ustanovení , a to . Zo záveru prešetrovania podnetu žalobcu vyplýva, že Slovenská obchodná inšpekcia konštatuje, že nie je preukázané, že v čase projektovania novej budovy priemyselný areál B. sa tento nachádzal na vymedzenom území podávateľa podnetu – žalobcu. Slovenská obchodná inšpekcia ako kontrolný orgán pri svojom rozhodovaní brala do úvahy stanovisko ÚRSO, ktorý je príslušný orgán na vydanie povolenia na podnikanie v tepelnej energetike, a to aj na základe posúdenia vymedzeného územia dodávateľov tepla. Z rozsiahleho vyšetrovania Slovenskej obchodnej inšpekcie, ako kontrolného orgánu vyplýva jednoznačný záver, ktorý je uvedený na str. 6 záznamu z vykonanej kontroly zo dňa 10.07.2018, kde sa výslovne uvádza: „ Na záver kontrolný

orgán konštatuje, že nakoľko neboli splnené všetky podmienky, ktoré ustanovuje nevzniká z pohľadu orgánu dozoru povinnosť pokryť projektovanú ročnú potrebu tepla priemyselného areálu B. od dodávateľa tepla účinného centralizovaného zásobovania teplom, nakoľko nebolo jednoznačne preukázané, že sa v čase projektovania nachádzal vo vymedzenom území takéhoto dodávateľa tepla“.

5. Okresný súd Trenčín, ako súd prvej inštancie rozhodol vo veci rozsudkom č.k. -162 zo dňa 27.08.2021, v ktorom výrokom I. žalobu zamietol a výrokom II. priznal žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Okresný súd tento rozsudok odôvodnil predovšetkým tým, že z vykonaného dokazovania nemal za dostatočne preukázaný vznik nároku žalobcu na náhradu škodu, keďže nemal za preukázané súčasné splnenie všetkých základných podmienok vzniku nároku na náhradu škody. Pri spornej a pre daný spor základnej otázky, či sa stavba žalovaného nachádza na vymedzenom území žalobcu, okresný súd v tomto rozsudku vychádzal z rozhodnutia Krajského súdu v Trenčíne, sp.z. , potvrdeného rozhodnutím NS SR, sp.zn. , ako aj z Prílohy č. 2 k rozhodnutiu ÚRSO a mal za to, že stavba žalovaného sa nachádza na vymedzenom území. O odvolaní žalobcu rozhodol ako odvolací súd Krajský súd v Trenčíne uznesením, sp.zn. -239 zo dňa 29.09.2022, ktorým napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, pričom odvolací súd dospel k záveru, že nie všetky skutkové zistenia ustálené súdom prvej inštancie majú oporu vo vykonanom dokazovaní, sú predčasné a tým aj nesprávne, čo pri hodnotení dôkazov vo vzájomnej súvislosti vyústilo do nesprávneho právneho záveru o splnení všetkých zákonných podmienok stanovených v . Súd prvej inštancie na základe právneho názoru vysloveného odvolacím súdom, ktorého názorom bol viazaný doplnil dokazovanie, pričom prioritne riešil otázku, či sa stavba žalovaného nachádza na vymedzenom území žalobcu v zmysle bez toho, aby o tejto otázke meritórne rozhodoval a až následne vychádzajúc z výsledku vlastného dokazovania v tejto spornej otázke súd pristúpil k dokazovaniu vo vzťahu uplatnenému žalovanému nároku.

6. Žalobca v konaní poukazoval na prílohu č. 2 rozhodnutia, v ktorom je vymedzené územie, kde sa nachádza areál žalovaného a kde sa nachádza žalobca. Poukazoval na to, že priamo vedľa areálu žalovaného sa nachádza areál TUBASPOL, s.r.o., kde súd, a to Najvyšší, ako aj Krajský súd v Trenčíne jednoznačne konštatovali, že TUBASPOL, s.r.o. sa nachádza vo vymedzenom území žalobcu. Žalobca mal na základe týchto dôkazov za jednoznačne preukázané, že areál žalovaného sa nachádzal vo vymedzenom území žalobcu. Žalobca trval na tom, že ak strany konania označia, kde sa na Prílohe č. 1 nachádza areál žalovaného a kde sa nachádza žalobca, je to podľa žalobcu základný a kľúčový dôkaz, z ktorého jednoznačne vyplynie, že areál žalovaného sa nachádza na vymedzenom území, v hraniciach vymedzeného územia. Podľa žalobcu sú v Slovenskej republike súdy, ktoré vykladajú právo a Najvyšší súd SR, ako aj krajský súd už jasne vyjadrili, ako treba vnímať vymedzené územie. Či iba vyslovene ohľadom rozvodov, alebo či ide o plochu ohraničenú tak ako ju vymedzilo ÚRSO. V tomto je podľa žalobcu situácia absolútne jasná, a preto vyjadrenie ÚRSO je absolútne bezpredmetné. Podľa žalobcu nejde o rozhodnutie a nejde o orgán, ktorý má právo vykladať rozhodnutia a vykladať zákony. Podľa žalobcu sa rovnako táto situácia týka aj Slovenskej obchodnej inšpekcie. Žalobca zdôrazňoval, že pri uplatňovaní je potrebné splniť len tam uvedené konkrétne podmienky, nie ďalšie podmienky. Podľa názoru žalobcu podmienkami podľa sú vymedzené územie, projektová ročná spotreba tepla, technické podmienky a inštalovaný výkon zariadení na výrobu tepla, čo je splnené predloženým znaleckým posudkom. Podľa názoru žalobcu sa žiadne iné podmienky v tomto prípade neaplikujú. Preto zastával názor, že je právny základ daný, pričom žalobca zotrval v konaní na svojich predchádzajúcich vyjadreniach.

7. Žalovaný v konaní zastával názor, že vykonané dokazovanie v postačujúcej miere odôvodňuje právny názor, že areál žalovaného nie je na vymedzenom území, a že žalovaný neporušil ustanovenie , a teda nie je právny základ nároku žalobcu daný, pričom okrem vyjadrenia ÚRSO je v spise založené aj rozhodnutie Slovenskej obchodnej inšpekcie, zároveň rozhodnutie príslušného stavebného úradu, ktoré sú v spojení so záväzným stanoviskom mesta Nová Dubnica potvrdením žalovaného, že ním budovaný objekt sa nenachádza vo vymedzenom území. Žalovaný tiež poukazoval na svoje predchádzajúce podania a vyjadrenia.

8. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi a s odkazom na zrušujúce uznesenie Krajského súdu v Trenčíne považoval za nesporné, že žalobca je na základe rozhodnutia ÚRSO

držiteľom Povolenia č. 2006T 0161 na výrobu tepla a rozvod tepla na vymedzenom území, ktoré je určené v Prílohe č. 2 uvedeného rozhodnutia, a tiež, že žalovaný na základe stavebného povolenia vydaného mestom Nová Dubnica dňa 14.1.2016 postavil na pozemkoch v k.ú. A. B. stavbu – Priemyselný areál Daejung Nová Dubnica.

9. Na základe vykonaného dokazovania súd prvej inštancie konštatoval, že žalobca sa domáha žalobou náhrady ušlého zisku, ktorý mu bol spôsobený porušením povinnosti žalovaného upravenej v , a to pokryť projektovú ročnú spotrebu tepla žalovaného od žalobcu.

10. Podľa názoru súdu prvej inštancie bolo podstatným z hľadiska posúdenia dôvodnosti uplatneného nároku žalobcu vo vzťahu k žalovanému, či stavba žalovaného bola postavená práve na vymedzenom území žalobcu v súlade s ustanoveniami . Pri posúdení predmetnej otázky okresný súd viazaný právnym názorom odvolacieho súdu podľa vychádzal z listinných dokladov predložených stranami sporu. Súd vychádzal predovšetkým z Prílohy č. 2 k rozhodnutiu ÚRSO. Uviedol, že vymedzeným územím je v zmysle územie, na ktorom sa dodávateľovi ukladá povinnosť distribúcie a dodávky tepla. Súd uviedol, že toto územie určuje práve ÚRSO, ktorý jediný mohol vydať aj vydal žalobcovi povolenie č. 2006T 0161 na výrobu tepla a rozvod tepla s miestom podnikania a technickým popisom tepelných zariadení uvedených v Prílohe č. 1 a na vymedzenom území uvedenom v Prílohe č. 2 predmetného rozhodnutia, ktorým je mesto Nová Dubnica. Súd poukázal na stanovisko ÚRSO zo dňa 16.05.2018, ktoré predstavuje odpoveď na žiadosť Slovenskej obchodnej inšpekcie, kde samotný ÚRSO uviedol: „že vymedzené územie – Príloha č. 2 k povoleniu na podnikanie v tepelnej energetike – grafické zakreslenie sústavy tepelných zariadení z Prílohy č. 1, je určené zariadeniami a nie plochou...“. Súd konštatoval, že je síce pravdou, že stavba žalovaného bola postavená v súlade so stavebným povolením na pozemkoch C-KN parc.č. XXX/X, XXX/XX E. XXX/XX, nachádzajúcich sa v k.ú. A. B., ktorého celá plocha je zakreslená v Prílohe č. 2 k rozhodnutiu ÚRSO, avšak podľa názoru okresného súdu to bez ďalšieho samo o sebe neznamená, že stavba žalovaného sa nachádza na vymedzenom území podľa zákona o energetike tak, ako dôvodil žalobca. Súd uviedol, že vymedzené územie podľa nie je zhodné s katastrálnym územím mesta Nová Dubnica. Súd tiež poukázal na to, že ÚRSO v predmetnom stanovisku tiež uviedol, že „Ak v danom území výrobca tepla nemá technologické zariadenie na výrobu a rozvod tepla, nemôže od plánového objektu nikto vyžadovať, aby sa pripojil k zdroju tepla. Ak teda napr. v katastrálnom území A. B. má vymedzené územie TERMONOVA a.s., ale ho má vymedzené konkrétnych technologickým zariadením na výrobu a rozvod tepla, ktoré neumožňuje pripojenie plánového objektu spotrebiteľa (nemá natiahnuté rúry až k pozemku, na ktorom sa má vybudovať nový objekt spotreby), nemožno aplikovať ustanovenie o povinnom odbere tepla.

11. Z uvedeného podľa súdu prvej inštancie vyplýva, že ÚRSO, ktorý vydal Prílohu č. 2 k rozhodnutiu ÚRSO potvrdil, že vymedzené územie k povoleniu na podnikanie v tepelnej energetike je určené zariadeniami. Toto územie v žiadnom prípade nemožno stotožniť s celou plochou zakreslenou v Prílohe č. 2 k takémuto povoleniu, nakoľko technologické zariadenia žalobcu sa nachádzajú len v určitej časti celého zakresleného územia. Keďže samotný ÚRSO, ktorý vydáva povolenie na podnikanie v tepelnej energetike takto zadefinoval vymedzené územie podľa , súd vychádzal z jeho záveru. Pokiaľ žalobca namietal v konaní, že predmetný úrad nie je oprávnený vykladať záväzným spôsobom zákony, súd mal za to, že práve tento úrad môže definovať vymedzené územie, keďže prílohou každého povolenia na podnikanie v oblasti energetiky alebo k jeho zmene, je príloha, ktorej súčasťou je mapa, na akom území je ten ktorý subjekt ako držiteľ takéhoto povolenia oprávnený podnikať.

12. Súd vzhľadom na vykonané dokazovanie konštatoval, že v čase plánovania vybudovania objektu žalovaného, žalobca nemal k dispozícii také technologické zariadenia na výrobu a rozvod tepla, na ktoré by sa žalovaný mohol napojiť. Táto skutočnosť v konaní nebola sporná. Keďže pripojenie plánového objektu žalovaného k technologickým zariadeniam žalobcu nebolo možné, podľa názoru okresného súdu nebolo možné od žalovaného požadovať, aby sa k zdroju tepla od žalobcu pripojil, a preto ani nemožno aplikovať ustanovenie . Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že stavba žalovaného sa nenachádza na vymedzenom území v zmysle , a tým nebola splnená prvá zákonná podmienka ustanovenia , a to vybudovanie objektu na vymedzenom území. Súd tiež uviedol, že uvedené potvrdzuje

aj záver kontroly vykonanej Slovenskou obchodnou inšpekciou, ktorá nemala za preukázané, že v čase projektovania novej budovy – priemyselný areál B., sa tento nachádzal na vymedzenom území žalobcu.

13. Pokiaľ žalobca namietal, že pri určovaní, či stavba žalovaného sa nachádza na vymedzenom území žalobcu, je potrebné vychádzať z rozhodnutia Krajského súdu v Trenčíne, sp.zn. , potvrdeného rozhodnutím NS SR, sp.zn. , súd konštatoval, že v žalobcom predložených rozhodnutiach mali súdy za to, že výrobno-obchodný areál nachádzajúci sa v bezprostrednej blízkosti stavby žalovaného bol postavený na vymedzenom území žalobcu v zmysle . S odkazom na zrušujúce uznesenie krajského súdu, že krajský súd v konaní sp.zn. v odôvodnení rozhodnutia, ktorým bolo konanie zastavené len skonštatoval skutočnosti, ktoré vo svojom konaní nedokazoval a nebolo z odôvodnenia rozhodnutia zrejmé, ako dospel k týmto tvrdeniam, či to neboli len prevzaté tvrdenia strany sporu, súd z tohto rozhodnutia pri opätovnom posudzovaní nároku žalobcu nevychádzal a ani sa ním neriadil, nakoľko pre neho nebol záväzný, keďže samotný odvolací súd bol toho názoru, že predmetom konania na Krajskom súde v Trenčíne pod sp.zn. nebola otázka, či sa stavba, ktorá sa nachádza v tesnej blízkosti stavby žalovaného, nachádza na vymedzenom území, resp. otázka, čo je vymedzené územie v zmysle .

14. Keďže súd dospel k záveru, že žalovaný pri vybudovaní stavby neporušil ustanovenie , podaná žaloba je podľa názoru okresného súdu nedôvodná, a preto súd žalobu zamietol. Súd tiež konštatoval, že nepristúpil k ďalšiemu dokazovaniu opodstatnenosti žalovaného peňažného nároku žalobcu, nakoľko to považoval za nadbytočné a nehospodárne. Žalobca na pojednávaní dňa 20.01.2023 opätovne navrhol znalecké dokazovanie, avšak po vyslovenom predbežnom právnom posúdení, kedy súd uzavrel, že areál žalovaného sa na vymedzenom území žalobcu nenachádza, žalobca na tomto navrhnutom dokazovaní už netrval.

15. O trovách konania súd rozhodol podľa a úspešnému žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

16. Proti rozsudku v zákonnej lehote prostredníctvom právneho zástupcu podal odvolanie žalobca, ktorý odvolanie podal z dôvodov podľa a .

17. Žalobca navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a zároveň aby priznal žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

18. Žalobca v podanom odvolaní zhrnul podstatu žaloby tak, ako ju uvádzal už pred súdom prvej inštancie, pričom zdôraznil, že inštitút tzv. povinného odberu tepla je odrazom energetickej politiky Slovenskej republiky a Európskej únie. Tvrdil, že povinným odberom tepla nedochádza k zbytočnému mareniu zostatkového tepla z výroby elektriny, ale k jeho efektívnemu umiestneniu. Využívané sú obnoviteľné zdroje energie, neznečisťuje sa životné prostredie skleníkovými plynmi, najmä CO2, z pohľadu energetickej bezpečnosti sa využívajú zásadne domáce energetické suroviny. Odberom inak mareného tepla sa zlacňuje cena dodávaného tepla aj ďalším konečným spotrebiteľom tepla napojeným do systému účinného centralizovaného zásobovania teplom.

19. V samotných odvolacích dôvodoch žalobca uviedol, že z bodu 14. odôvodnenia rozsudku vyplýva, že pre súd prvej inštancie bolo podstatným dôvodom pre posúdenie dôvodnosti uplatneného nároku žalobcu zistený stav, či stavba žalovaného postavená na základe stavebného povolenia vydaného mestom Nová Dubnica pod /Sá zo dňa 14.01.2016 bola postavená na tzv. vymedzenom území žalobcu v zmysle . Žalobca poukázal na , podľa ktorého je vymedzeným územím územie, na ktorom sa dodávateľovi ukladá povinnosť distribúcie a dodávky tepla. Toto územie určuje rozhodnutím ÚRSO, ktorý vydal žalobcovi povolenie č. 2006T 061 v roku 2006 na výrobu tepla a rozvod tepla, ktorého Prílohou č. 2 je určené vymedzené územie žalobcu.

20. Súd prvej inštancie však dospel k záveru, že stavba žalovaného sa nenachádza na vymedzenom území žalobcu a z toho dôvodu žalobu žalobcu zamietol. Žalobca nesúhlasí s názorom a postupom súdu prvej inštancie a tvrdí, že zo žiadneho právneho predpisu, ani z rozhodnutia ÚRSO č. 2006T 0161 na

výrobu tepla a rozvod tepla pre žalobcu, ktorého Prílohou č. 2 je určené vymedzené územie žalobcu nevyplýva, že tzv. vymedzené územie by malo byť vymedzené zariadeniami a nie plochou. Naopak, vymedzené územie žalobcu je jednoznačne definované Prílohou č. 2 rozhodnutia ÚRSO ako konkrétne hranicami vyznačené územie, teda je vymedzené plochou. Namiesto toho, aby súd prvej inštancie rešpektoval právoplatné rozhodnutie ÚRSO, odignoroval ho a namiesto právoplatného rozhodnutia orgánov verejnej správy uprednostnil nejaký komentár, resp. názor ÚRSO uvedený v stanovisku zo dňa 16.05.2018. Žalobca má za to, že takýto názor ÚRSO nemá oporu v žiadnom právnom predpise, ani v samotnom vlastnom rozhodnutí ÚRSO č. 2006T 0161, ktorým je i ÚRSO samo viazané. Žalobca má tiež za to, že súd prvej inštancie tiež nerešpektoval názor NS SR ohľadom výkladu pojmu „vymedzené územie“. Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení sp.zn. zo dňa 12.12.2017, ktorým potvrdilo rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne, sp.zn. zo dňa 29.06.2016 pojem „vymedzené územie“ jasne vysvetlil. Najvyšší súd Slovenskej republiky judikoval v spore medzi mestom Nová Dubnica TERMONOVA a.s., že „výrobno-obchodný areál TUBASPOL sa nachádza na vymedzenom území TERMONOVA, a.s. v zmysle , a to bez ohľadu, či sú na tomto území vybudované verejné rozvody tepla“. Potvrdil tak názor Krajského súdu v Trenčíne, ktorý k výkladu pojmu „vymedzené územie“ uviedol, že „pokiaľ ide o posúdenie, či v danom prípade sa jedná o vymedzené územie, krajský súd poukazuje na rozhodnutie Úradu pre reguláciu sieťových odvetví zo dňa 22.01.2008, na základe ktorého sa žalobca stal držiteľom povolenia na výrobu a rozvod tepla pre vymedzené územie mesto Nová Dubnica. Z uvedeného vyplýva, že stavby – Výrobno-obchodný areál TUBASPOL sa nachádza na vymedzenom území v zmysle , a to bez ohľadu, či sú na tomto území vybudované verejné rozvody tepla“.

21. Žalobca tiež uviedol, že pokiaľ niekto tvrdí, že vymedzené územie má byť určené zariadeniami, potom kladie otázku v akej vzdialenosti od rozvodov tepla je ešte údajne vymedzené územie a v akej už nie? Podľa žalobcu aj tento fakt preukazuje nelogickosť a nezmyselnosť záveru o takomto spôsobe vymedzenia územia.

22. Ďalej žalobca uviedol, že žalobca v konaní predložil listy vlastníctva preukazujúce, že žalovaný sa nachádza v území vymedzenom Prílohou č. 2 rozhodnutia ÚRSO č. 2006T 0161. Táto skutočnosť nebola medzi stranami ani sporná.

23. Podľa názoru žalobcu súd prvej inštancie zjavne nerešpektoval , nerešpektoval jasný obsah právoplatného rozhodnutia ÚRSO č. 2006T 0161 a právny názor NS SR k výkladu o tepelnej energetike. Namiesto týchto prameňov práva a dôkazov si do ďalšieho kritického hodnotenia osvojil výlučne komentár ÚRSO a na ňom založil rozhodnutie o zamietnutí žaloby. Takýto postup súdu prvej inštancie nemožno z pohľadu žalobcu hodnotiť inak ako zjavne svojvoľné, účelové a arbitrárne konanie a prekrúcanie práva.

24. Za arbitrárny a svojvoľný záver súdu považuje žalobca záver v bode 16. odôvodnenia rozsudku.

25. Zároveň žalobca uviedol, že z pohľadu ochrany životného prostredia dochádza konaním žalovaného k znečisťovaniu životného prostredia nedôvodným zvyšovaním emisií skleníkových plynov, najmä CO2 do atmosféry a tým k bezprecedentnému nerešpektovaniu kľúčových medzinárodných a vnútroštátnych právnych noriem regulujúcich ochranu ovzdušia, predovšetkým vo vzťahu k zamedzeniu ďalšieho rastu globálneho otepľovania atmosféry. Žalobca uviedol, že rozsudok súdu prvej inštancie javí známky prekrúcania práva a dáva signál, že Slovenská republika nemá záujem na ochrane životného prostredia svojich obyvateľov, ani na ochrane oprávnených ekonomických záujmov konečných spotrebiteľov tepla, ku ktorému by došlo v dôsledku povinného pripojenia žalovaného do systému centralizovaného zásobovania teplom žalobcu. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je odkazom všetkým, že nie je potrebné rešpektovať ústavné právo na ochranu životného prostredia garantované v čl. 44 a ani a s nimi spojený verejný záujem.

26. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril prostredníctvom právneho zástupcu žalovaný podaním zo dňa 04.04.2023, v ktorom navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil. Zároveň žiadal priznať žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

27. Žalovaný vo vyjadrení uviedol, že napadnutý rozsudok považuje za vecne správny a zákonný a námietky voči vecnej správnosti tohto rozsudku uvádzané žalobcom v podanom odvolaní považuje za nedôvodné a za úplne nepravdivé a vo svojej podstate opäť za účelové a zmätočné.

28. Žalovaný je názoru, že žalobca neuvádza vo svojom odvolaní žiadnu takú právne relevantnú námietku, ktorá by mohla spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku alebo odôvodniť iné rozhodnutie vo veci samej. Všetky žalobcom uvedené námietky súd prvej inštancie riadne vyargumentoval a skutočnosť, že žalobca sa s touto argumentáciou nestotožňuje, ešte neznamená, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je nesprávne.

29. Žalovaný sa absolútne nestotožňuje s námietkou žalobcu, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je založené na nesprávnom právnom posúdení veci. Žalovaný pri výstavbe svojho priemyselného areálu žalobcom tvrdené ustanovenie neporušil, a preto rozhodnutie súdu prvej inštancie je v tomto smere vecne správne a úplne zákonné.

30. Žalovaný tak, ako už uviedol v konaní pred súdom prvej inštancie zopakoval, že nebol účastný konania na Krajskom súde v Trenčíne pod sp.zn. , a teda voči nemu nie je toto rozhodnutie žiadnym spôsobom záväzné a ani nemohol argumentačne zasiahnuť do vývoja názoru senátu Krajského súdu v Trenčíne. Okrem toho, právny názor vyjadrený v jednom rozhodnutí správneho senátu, jedného súdu, nie je právne záväzný pre iné súdy, pre iné senáty a ani pre iné konania. Zároveň správny senát Krajského súdu v Trenčíne pre konštituovanie svojho právneho názoru nemal všetky potrebné podklady a vychádzal len z obmedzeného rozsahu dokazovania v zmysle predmetu jeho správneho konania. V tomto smere mu objektívne chýbalo najmä stanovisko Úradu pre reguláciou sieťových odvetví zo dňa 16.05.2018, ktorý Úrad je jediný oprávnený vydávať povolenie na podnikanie v tepelnej energetike, vrátane mapy vymedzeného územia. Uvedený úrad v roku 2018 vo svojom stanovisko zreteľne vysvetlil a v podstate zadefinoval, čo sa rozumie pod pojmom vymedzené územie. K rovnakému názoru dospel aj Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací v tejto veci vo svojom zrušovacom uznesení č.k. - 239 zo dňa 29.09.2022.

31. Žalovaný pre úplnosť dodal, že uvedené stanovisko ÚRSO zo dňa 16.05.2018, ktoré je súčasťou pripojeného originálu spisu Inšpektorátu Slovenskej obchodnej inšpekcie č. , a ktoré bolo oboznámené aj súdom prvej inštancie v tomto konaní uvádza, že „Pojem vymedzené územie podľa § 2 písm. q) zákona a pojem povinný odber tepla podľa § 21 ods. 3 zákona nemožno vykladať paušálne, ani univerzálnym stanoviskom. Výklad týchto pojmov realizuje orgán aplikácie práva, v tomto prípade Úrad v tom ktorom konaní individuálne na základe skutkových okolností toho ktorého konania, bez ohľadu na to, o aké katastrálne územie a akého výrobcu tepla sa jedná.

32. Podľa § 7 ods. 2 písm. i) v povolení vydanom právnickej osobe sa uvedie stručný technický popis sústavy tepelných zariadení, na ktorých môže podnikať, a ich výkonové hodnoty. Technický popis sústavy tepelných zariadení je uvedený v Prílohe č. 1 k povoleniu na podnikanie v tepelnej energetike.

33. Vzhľadom na uvedené Úradom pre reguláciu sieťových odvetví je vymedzené územie – Príloha č. 2 k povoleniu na podnikanie v tepelnej energetike – grafické zakreslenie sústavy tepelných zariadení z prílohy č. 1, je určené zariadeniami a nie plochou. Držiteľ povolenia má zariadenia vo vlastníckom vzťahu alebo inom obdobnom právnom vzťahu, preto by sa nemali vyskytovať súčasne rovnaké zariadenia v dvoch povoleniach.

34. V Prílohe č. 2 povolenia na podnikanie v tepelnej energetike je zakreslené technologické zariadenie výrobcu tepla v konkrétnom katastrálnom území. To však neznamená, že v danom katastrálnom území má ktorýkoľvek výrobca monopol. V danom katastrálnom území môže mať umiestnené technologické zariadenie aj iný výrobca tepla. Takáto situácia sa obvykle vyskytuje vo väčších mestách, kde v rovnakom katastrálnom území mesta môžu byť umiestnené viaceré teplárne alebo technologické zariadenie na výrobu alebo rozvod tepla rôznych výrobcov tepla.

35. Vymedzené územia podľa § 2 písm. q) zákona rôznych výrobcov v tom istom katastrálnom území sa teoreticky môžu dotýkať, alebo aj prekrývať, resp. v jednom katastrálnom území alebo viacerých katastrálnych územiach môžu mať vymedzené územia podľa § 2 písm. q) zákona viacerí výrobcovia tepla.

36. Ak má na vymedzenom území umiestnené technologické zariadenie na výrobu a rozvod tepla nejaký výrobca tepla a súčasne splnené podmienky stanovené § 21 ods. 3 zákona, mal by sa plánovaný nový objekt spotreby tepla pokrývať prednostne od dodávateľa tepla, ktorý má v danom území umiestnené zariadenie na výrobu a rozvod tepla.

37. Ak však v danom území výrobca tepla nemá technologické zariadenie na výrobu a rozvod tepla, nemôže od plánovaného objektu nikto vyžadovať, aby sa pripojil k zdroju tepla. Ak teda napr. v katastrálnom území A. B. má vymedzené územie TERMONOVA, a.s., ale ho má vymedzené konkrétnym technologickým zariadením na výrobu a rozvod tepla, ktoré neumožňuje pripojenie plánovaného objektu spotreby tepla (napr. nemá natiahnuté rúry až k pozemku, na ktorom sa má vybudovať nový objekt spotreby), nemožno aplikovať § 21 ods. 3 o povinnom odbere tepla“.

38. Podľa žalovaného teda neobstojí argumentácia žalobcu v konaní, že ÚRSO nie je oprávnený vykladať záväzným spôsobom zákony, a preto súd nemôže na toto stanovisko ÚRSO prihliadať. Žalovaný k tomu uviedol, že kto iný je povolanejší na ozrejmenie rozsahu povolenia na podnikanie v tepelnej energetike ako orgán, ktorý ho sám vydáva. Veď práve tento orgán vydáva ku každému povoleniu alebo jeho zmene aj mapu ako Prílohu č. 2, aby bolo zrejmé, na ktorých častiach územia môže žalobca podnikať.

39. V danom prípade v areáli žalovaného žalobca nielenže nemal a nemá vybudované rozvody tepla k pozemku žalovaného, ale dokonca ani do jeho blízkosti. Žalovaný sa tak ani teoreticky nemal ako pripojiť do sústavy zariadení žalobcu, keďže žiadne zariadenie nebolo žalobcom vybudované do blízkosti pozemku žalovaného, na ktorom sa projektovala stavba. Zároveň je faktom, že rozvody žalobcu k pozemku žalovaného by museli viesť cez niekoľko pozemkov rôznych vlastníkov. Je však povinnosťou žalobcu tieto technologické zariadenia budovať tak, aby jednotlivé subjekty mali aspoň teoretickú možnosť na svojom pozemku vybudovať si prípojku k rozvodu žalobcu a na tento sa napojiť. V čase projektovania stavby žalovaného však takáto možnosť nebola, čo potvrdil stavebný úrad, Úrad pre reguláciu sieťových odvetví a aj Slovenská obchodná inšpekcia. Argumentácia žalobcu v podanom odvolaní, že táto otázka údajne je sporná, je tak čisto podľa žalovaného účelová. Žalovaný tiež uviedol, že bolo potvrdené aj stavebným úradom, že žalobca vybudované rozvody nemal a sám žalobca v konaní túto skutočnosť ani nespochybňoval. Dokonca sám žalobca tvrdil, že tieto rozvody si mal dobudovať žalovaný. Argumentácia žalobcu je teda nedôvodná, nakoľko žalovaný buduje stavbu a rozvody na svojom pozemku, nie je subjektom, ktorý mal právo na cudzích pozemkoch budovať rozvody a nie je subjektom, ktorému by ÚRSO vydávalo povolenie na technologické zariadenia, ako je to v prípade žalobcu. Žalovaný buduje prípojky na hranicu svojho pozemku. Napojenie na existujúce rozvody plynu, vody alebo kanalizácie, či elektriny realizujú dodávatelia týchto energií zo svojich existujúcich rozvodov k rozvodom na pozemku žalovaného. Bolo preto povinnosťou žalobcu mať technologické zariadenia tak postavené alebo tak pripravené, aby sa žalovaný mohol reálne do prípadných rozvodov tepla pripojiť. Preto považuje argumentáciu o centimetroch či metroch v podanom odvolaní za detinskú. Podľa žalovaného je faktom, že žalobca neurobil v tomto smere nič.

40. Zároveň žalovaný poukázal na to, že pri budovaní a rozširovaní technológii žalobcu sa vždy pre priznanie rozsahu, typu alebo počtu technologických zariadení (rozvodov) žalobcu vydáva ÚRSO-m Zmena povolenia aj s novou Prílohou č. 2 (mapou). Aj v konaní pred súdom prvej inštancie bolo oboznámené, že u žalobcu sa v dôsledku zmien technologických zariadení a rozvodov jedná už najmenej o zmenu č. 20. Tieto zmeny súvisia práve so zmenou rozsahu technologických zariadení žalobcu. Pokiaľ by teda malo byť ako vymedzené územie celé katastrálne územie, nebol by dôvod vydávať zakaždým nové mapy ako prílohy Zmeny povolenia na podnikanie v tepelnej energetike.

41. Podľa názoru žalovaného jediné správne a absolútne logické je len také vysvetlenie vymedzeného územia, ktoré vymedzené územie definuje ako územie, na ktorom reálne môže dodávateľ dodávať ním vyrobené teplo. V čase vypracovania projektu na stavbu žalovaného, ako aj v čase stavebného konania však žalobca nebol reálne spôsobilý zabezpečiť žalovanému dodávku tepla žiadnym spôsobom. Žalobca nedisponoval rozvodmi tepla, na ktoré by sa žalovaný mohol napojiť.

42. Zároveň podľa žalovaného jediné správne a absolútne logické je len také vysvetlenie pojmu povinnosti napojenia sa na rozvody tepla, ktoré ukladá povinnosť pripojiť sa k rozvodom tepla žalobcu

vyvedením k pozemku žalovaného. Okrem toho pri výstavbe areálu sa žalovaný dôsledne riadil aj rozhodnutiami príslušných správnych orgánov. Vo vzťahu k splneniu povinnosti uvedenej v zo dňa 18.01.2016, právoplatné dňa 08.01.2016, ktorým mesto Nová Dubnica vydalo záväzné stanovisko mesta o súlade navrhovanej výstavby sústavy tepelných zariadení s celkovým inštalovaným výkonom do 10 MW s koncepciou rozvoja obce v oblasti tepelnej energetiky. Mesto v tomto záväznom stanovisku potvrdilo žalovanému, že ním budovaný objekt sa nenachádza na vymedzenom území. Následne rozhodnutím mesta Nová Dubnica č. 3257/2016 zo dňa 08.06.2016, právoplatným dňa 08.06.2016 bolo kolaudačným rozhodnutím povolené žalovanému užívať stavbu a výslovne bolo uvedené, že stavebný úrad zistil, že stavba je uskutočnená v súlade s stavebného zákona, jej užívaním nie sú ohrozené záujmy chránené stavebným zákonom a predpismi vydanými na jeho realizáciu a osobitnými predpismi.

43. Žalovaný tvrdí, že z jeho strany nedošlo k porušeniu žiadneho zákona, a teda žalovaný nemal povinnosť odoberať teplo od žalobcu.

44. Žalobca sa nezmieril s nepotvrdením svojho monopolného postavenia dodávateľa tepla pre celé katastrálne územie bez ohľadu na ním reálne vybudované rozvody a podal podnet na Slovenskú obchodnú inšpekciu, aby sa dôsledne prešetrilo dodržiavanie žalovaným. Na základe tohto podnetu sa v mesiacoch 3/2018 až 7/2018 u žalovaného vykonala rozsiahla a podrobná kontrola zo strany Slovenskej obchodnej inšpekcie. Originál spisu z tejto kontroly bol súdom prvej inštancie vyžiadaný, v konaní bol oboznámený a je pripojený k súdnemu spisu. Táto kontrola bola výslovne zameraná na dodržiavanie ustanovení , a to . Zo záveru prešetrenia podnetu žalobcu vyplýva, že Slovenská obchodná inšpekcia konštatuje, že nie je preukázané, že v čase projektovania novej budovy Priemyselný areál Daejung sa tento nachádzal na vymedzenom území podávateľa podnetu – žalobcu.

45. Žalovaný tiež poukázal na pripojený a súdom prvej inštancie oboznámený spis Inšpektorátu Slovenskej obchodnej inšpekcie , z ktorého vyplývajú jasné dôkazy, ktoré podporujú správnosť právneho názoru súdu prvej inštancie v odvolaní napadnutom rozsudku, že stavba žalovaného sa nenachádza vo vymedzenom území, a teda nebolo jeho povinnosťou riadiť sa ustanovením .

46. Podľa názoru žalovaného zo stratégie odvolania žalobcu vyplýva, že žalobca vo vzťahu k žalovanému chce si vynútiť úhradu „za neodobratie“ tovaru, ktorý žalobca údajne aj tak „vyrobil“, a keďže ho nemal komu dodať, tak ho zmaril a za to žiadal od žalovaného „ušlý zisk“. Podľa žalovaného je táto konštrukcia absurdná, ako aj samotná žaloba, ktorá pod rúškom ochrany životného prostredia sleduje výlučne zištný cieľ žalobcu.

47. Podľa žalovaného vo svojej právnej odvolacej argumentácii žalobca stále opomína jednu podstatnú vec, a to, že aj keby bol býval vyrobil teplo (čo žalovaný rozporoval a žalobca nepreukázal), ktoré by mohol (reálne aj technicky) dodať práve a výlučne žalovanému, toto nemal ako žalovanému dopraviť, pretože k žalovanému neviedli v danom čase žiadne žalobcove rozvody tepla.

48. Žalobca sa písomne k vyjadreniu žalovaného nevyjadril.

49. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací podľa ustanovenia (ďalej len „“) prejednal odvolanie v rozsahu danom ustanovením , rešpektujúc viazanosť odvolacími dôvodmi podľa ustanovenia , nenariadil pojednávanie, pretože nepovažoval za potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, pričom dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné, preto rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil podľa ustanovenia , .

50. Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

51. Podľa , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

52. Podľa , odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie okrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní.

53. V preskúmavanej veci krajský súd nezistil dôvod k tomu, aby zo strany odvolacieho súdu došlo k zopakovaniu alebo doplneniu dokazovania vykonaného pred súdom prvej inštancie. V danom prípade preto vychádzal zo skutkového zistenia zisteného súdom prvej inštancie. Po preskúmaní veci na základe podaného odvolania žalobcom dospel krajský súd k záveru, že súd prvej inštancie zistil v dostatočnom rozsahu skutkový stav veci potrebný pre rozhodnutie, vykonané dôkazy vyhodnotil v súlade s ustanovením a svoje rozhodnutie náležitým spôsobom odôvodnil podľa ustanovenia . S dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie sa krajský súd stotožňuje a v podrobnostiach na tieto dôvody odkazuje.

54. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca si žalobou doručenou okresnému súdu dňa 19.03.2018 uplatnil proti žalovanému náhradu škody spolu s príslušenstvom v sume, ktorá bude žalobcom presne vyčíslená v súdnom konaní na základe súdom vyžiadaných informácií a listín v zmysle čl. IV. žaloby. Následne podaním zo dňa 30.04.2018 na základe výzvy súdu žalobca upravil žalobný petit tak, že žiadal žalovanému uložiť povinnosť zaplatiť žalobcovi 129.465,55 Eur s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 129.465,55 Eur od 01.02.2018 do zaplatenia a zároveň si uplatnil nárok na náhradu trov konania. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní vo veci rozhodol rozsudkom č.k. -162 zo dňa 27.08.2021, ktorým žalobu zamietol a priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Okresný súd dospel k záveru, že nemal preukázaný vznik nároku žalobcu na náhradu škody, pričom v otázke, či sa stavba žalovaného nachádza na vymedzenom území žalobcu, vychádzal z rozhodnutia Krajského súdu v Trenčíne, č.k. , ktoré bolo potvrdené rozhodnutím NS SR, č.k. a tiež vychádzal z Prílohy č. 2 k rozhodnutiu ÚRSO a mal za to, že stavba žalovaného sa nachádza na vymedzenom území. Následne odvolací Krajský súd v Trenčíne rozsudok súdu prvej inštancie uznesením č.k. -239 zo dňa 29.09.2022 zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie z dôvodu, že nie všetky skutkové zistenia ustálené súdom prvej inštancie majú oporu vo vykonanom dokazovaní, sú predčasné a tým aj nesprávne, čo pri hodnotení dôkazov vyústilo do nesprávneho právneho záveru o splnení všetkých zákonných podmienok stanovených v Súd prvej inštancie viazaný právnym názorom odvolacieho súdu prioritne riešil otázku, či sa stavba žalovaného nachádza na vymedzenom území žalobcu v zmysle a vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že v čase plánovania vybudovania objektu žalovaného žalobca nemal k dispozícií také technologické zariadenia na výrobu a rozvod tepla, na ktoré by sa žalovaný mohol napojiť, čo v konaní nebolo sporné, a preto nie je možné aplikovať ustanovenie , z čoho súd prvej inštancie dospel k záveru, že stavba žalovaného sa nenachádza na vymedzenom území v zmysle , a preto žalobu napadnutým rozsudkom ako nedôvodnú zamietol.

55. Podľa , výrobcom tepla fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá vyrába teplo na účel jeho predaja a ktorá je držiteľom povolenia na výrobu tepla podľa tohto zákona,

56. Podľa , dodávateľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá je držiteľom povolenia na výrobu tepla, výrobu tepla a rozvod tepla alebo rozvod tepla alebo sa na ňu vzťahuje oznamovacia povinnosť podľa a ktorá dodáva teplo odberateľovi.

57. Podľa , vymedzeným územím územie, na ktorom sa dodávateľovi ukladá povinnosť distribúcie a dodávky tepla.

58. Podľa , v povolení vydanom právnickej osobe sa uvedie a) obchodné meno, b) identifikačné číslo, c) sídlo, d) meno a priezvisko zodpovedného zástupcu, jeho trvalý pobyt alebo pobyt a číslo osvedčenia o odbornej spôsobilosti,

e) sídlo organizačnej zložky zahraničnej právnickej osoby na území Slovenskej republiky, ak sa povolenie vydáva takejto osobe, f) rozsah predmetu podnikania, na ktoré sa vydáva povolenie, g) doba začatia výkonu predmetu podnikania a doba platnosti povolenia, h) miesto výkonu predmetu podnikania, i) stručný technický popis sústavy tepelných zariadení, na ktorých môže podnikať, a ich výkonové hodnoty, j) vymedzené územie.

59. Podľa , ak sa na vymedzenom území plánuje vybudovať nový objekt spotreby tepla s projektovanou ročnou potrebou tepla vyššou ako 30 MWh a dodávateľ na tomto vymedzenom území dodáva teplo z účinného centralizovaného zásobovania teplom, musí sa projektovaná ročná potreba tepla prednostne pokryť od tohto dodávateľa, ak to umožňujú technické podmienky a inštalovaný výkon zariadení na výrobu tepla.

60. Žalobca v podanom odvolaní namieta, že rozhodnutie okresného súdu je okrem iného arbitrárne a nezákonné a nesúhlasí s názorom súdu prvej inštancie vysloveným v odôvodnení napadnutého rozsudku.

61. K odvolacím námietkam žalobcu krajský súd uvádza, že arbitrárne súdne rozhodnutie je rozhodnutie, ktoré je založené na svojvôli súdu, neopierajúce sa o zákon. K základným právam strany konania obsiahnutým v práve na spravodlivý proces, patrí právo na uvedenie dostatočných dôvodov, na ktorých je rozhodnutie založené. V súvislosti s riadnym odôvodnením je potrebné uviesť, že vychádzajúc z konštantnej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (o.i.veci G.R. proti Š., rozsudok zo dňa 21.10.1999 týkajúci sa sťažnosti č. 30544/96, R.T. proti Š., rozsudok zo dňa 09.12.1994, týkajúci sa sťažnosti č. 18390/91, V.D.H. proti H., rozsudok zo dňa 19.04.1994, týkajúci sa sťažnosti č. 16034/90), judikatúry Ústavného súdu SR (sp.zn. zo dňa 12.05.2004, zo dňa 23.06.2004, sp.zn. zo dňa 15.03.206, sp.zn. zo dňa 23.08.2006, sp.zn. zo dňa 04.05.2010, sp.zn. zo dňa 12.06.2008), nie je nutné, aby na každú žalobnú námietku bola daná súdom podrobná odpoveď a rozsah povinnosti odôvodniť súdne rozhodnutie sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia a musí byť analyzovaný s ohľadom na okolnosti každého prípadu. Ak však súd v odôvodnení nereaguje na zásadnú, relevantnú námietku, súvisiacu s predmetom súdnej ochrany prednesenú stranou sporu, je potrebné tento nedostatok považovať za prejav arbitrárnosti (svojvoľnosti).

62. Po preskúmaní odvolaním napadnutého rozsudku odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku uviedol, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán sporu, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal, ako ich vyhodnotil a ako vec právne posúdil. Z uvedených dôvodov odvolací súd konštatuje, že rozsudok súdu prvej inštancie spĺňa zákonné požiadavky normované v a nie je arbitrárny.

63. Z obsahu súdneho spisu odvolací súd ďalej konštatuje, že žalobca v podanom odvolaní uvádza skutočnosti, ktoré uvádzal aj pred súdom prvej inštancie, a s ktorými sa okresný súd v napadnutom rozsudku vysporiadal a náležitým spôsobom odôvodnil, prečo s názorom žalobcu nesúhlasí. Odvolací súd konštatuje, že základnou námietkou žalobcu v podanom odvolaní je nesprávne posúdenie skutočnosti, že podľa názoru okresného súdu sa stavba žalovaného nenachádza na vymedzenom území v zmysle , s čím žalobca nesúhlasí a poukazuje na rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne sp.zn. , ktoré bolo potvrdené rozhodnutím NS SR, sp.zn. , z ktorých rozhodnutí podľa žalobcu vyplýva, že výrobno-obchodný areál nachádzajúci sa v bezprostrednej blízkosti stavby žalovaného bol postavený na vymedzenom území žalobcu v zmysle

64. Odvolací súd po preskúmaní žalobcom podaného odvolania dospel k záveru, že námietky žalobcu sú nedôvodné, pričom odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s právnym názorom vysloveným súdom prvej inštancie v napadnutom rozsudku, na ktorý v celom rozsahu odkazuje a na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku dopĺňa, že pokiaľ žalobca v podanom odvolaní tvrdí, že pre určenie vymedzeného územia je podstatná len Príloha č. 2 k rozhodnutiu ÚRSO, ktorý vydal žalobcovi povolenie č. 2006T 061 v roku 2006 a nie je možné vychádzať z usmernenia ÚRSO zo dňa 16.05.2018, ktorým ÚRSO dalo stanovisko – odpoveď k žiadosti SOI, tak s takýmto tvrdením žalobcu odvolací súd

nesúhlasí. Poukazuje na to, že pokiaľ ÚRSO je orgánom oprávneným vydávať rozhodnutia – povolenia dodávateľovi tepla, v ktorom určuje vymedzené územie dodávateľa tepla v zmysle , tak práve tento orgán je oprávnený vykladať, čo považuje za vymedzené územie pri svojom rozhodovaní. Pokiaľ teda ÚRSO v stanovisku zo dňa 16.05.2018 konštatoval, že vymedzené územie – Príloha č. 2 k povoleniu na podnikanie v tepelnej energetike – grafické zakreslenie sústavy tepelných zariadení z Prílohy č. 1, je určené zariadeniami a nie plochou..., súd prvej inštancie nepochybil, pokiaľ pri rozhodovaní vo veci vychádzal z tohto stanoviska, ako aj z právneho názoru Krajského súdu v Trenčíne, ako súdu odvolacieho, ktorý v tejto veci vyslovil pre súd prvej inštancie záväzný právny názor.

65. Odvolací súd zároveň poukazuje na samotné znenie ustanovenia , z ktorého jednoznačne vyplýva, že ak sa na vymedzenom území plánuje vybudovať nový objekt spotreby tepla s projektovanou ročnou spotrebou tepla vyššou ako 30MWh a dodávateľ na tomto vymedzenom území dodáva teplo z účinného centralizovaného zásobovania teplom, musí sa projektovaná ročná potreba tepla prednostne pokryť od tohto dodávateľa, ak to umožňujú technické podmienky a inštalovaný výkon zariadení na výrobu tepla. Odvolací súd má za to, že pokiaľ žalobca nemal vybudované rozvody tepla, na ktoré by sa žalovaný mohol napojiť až po hranicu jeho pozemku, nemožno hovoriť o splnení podmienky, že to umožňujú technické podmienky. Žalovaný správne namietal, že v blízkosti pozemku žalovaného sa nachádzajú pozemky vo vlastníctve tretích osôb, a teda je technicky nereálne a nemožné, aby žalovaný sám na vlastné náklady cez tieto pozemky (na čo by potreboval súhlas vlastníkov pozemku) sa napojil do zariadenia žalobcu. Odvolací súd teda nesúhlasí s názorom žalobcu, že pokiaľ má vybudované svoje zariadenie na napojenie do tepelného zdroja vo väčšej vzdialenosti od hranice pozemku objektu, ktorý je postavený ako nový objekt, by mal automaticky povinnosť sa do zariadení žalobcu napojiť. Pokiaľ žalobca namieta, že súd prvej inšpekcie nerešpektoval , s touto námietkou odvolací súd tiež nesúhlasí. Ako už bolo uvedené vyššie, k napojeniu môže dôjsť len ak to umožňujú technické podmienky, čo v danom prípade splnené nebolo, a preto nebolo povinnosťou žalovaného sa do zariadení žalobcu napojiť tak, ako ukladá . Tento názor vyplýva aj zo stanoviska ÚRSO, a preto súd prvej inštancie vec správne právne posúdil.

66. Pokiaľ žalobca v odvolaní namieta, že súd prvej inštancie nevychádzal z právneho záveru vysloveného Krajským súdom v Trenčíne v konaní sp.zn. zo dňa 29.06.2016 v spojení s rozhodnutím NS SR, odvolací súd poukazuje na to, že z rozhodnutia súdu prvej inštancie vyplýva, z akých dôvodov k záverom z týchto rozhodnutí neprihliadol, pričom odvolací súd sa s odôvodnením rozsudku v tejto časti v celom rozsahu stotožňuje a na toto odôvodnenie poukazuje. Z dôvodu hospodárnosti odvolací súd považuje za nadbytočné opakovať tie isté skutočnosti, ktoré už sú uvedené v napadnutom rozsudku.

67. Pokiaľ žalobca poukazuje na znečisťovanie životného prostredia zo strany žalovaného a na verejný záujem spočívajúci v ochrane životného prostredia, odvolací súd dopĺňa, že pokiaľ žalobca argumentuje pri uplatnení náhrady škody voči žalovanému ochranou životného prostredia, pričom žaloba o náhradu škody je prostriedkom zabezpečenia zisku pre žalobcu a nie príjmov na zabezpečenie ochrany životného prostredia tak ako tvrdí, potom z tohto aspektu mal sám žalobca v prípade vedomosti o stavbe nového objektu žalovaného dobudovať svoje zariadenie, na ktoré sa žalovaný mohol napojiť na hranicu jeho pozemku. Pokiaľ tak neurobil a žalovaný postupoval pri stavbe objektu v súlade s príslušnými rozhodnutiami vydanými mestom Nová Dubnica, nemožno vytýkať žalovanému, že sám nad rámec vydaných povolení na vlastné náklady nevybudoval na cudzích pozemkoch zariadenie, ktoré by slúžilo na zvýšenie zisku pre žalobcu.

68. Odvolací súd je v zmysle viazaný odvolacími dôvodmi uvedenými v odvolaní, preto napadnuté rozhodnutie okresného súdu preskúmal iba v rozsahu dôvodov uvedených žalobcom v podanom odvolaní a inými dôvodmi sa nezaoberal. Vady, ktoré sa týkali procesných podmienok, ktoré odvolateľ v odvolaní neuviedol ( ), odvolací súd v konaní nezistil.

69. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd rozhodnutie okresného súdu ako vecne správne podľa § 387 ods. 1, 2 potvrdil.

70. Odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa , a tak, že nárok na ich náhradu priznal žalovanému voči žalobcovi, ktorý nebol v odvolacom

konaní úspešný. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne v súlade s súd prvej inštancie.

71. Rozhodnutie bolo prijaté členmi odvolacieho senátu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( až c/ ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( a ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ) V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).