Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Cob/46/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Kohúta a sudcov JUDr. Jozefa Angeloviča a JUDr. Jany Jančíkovej v spore žalobcu: X.. X. Q., K.. XX.X.XXXX, O. Š. XXXXX/ X, XXX XX V., zastúpený Mgr. Miroslavom Balážom, advokátom, so sídlom Sládkovičova 8, 080 01 Prešov, IČO: 42238871, proti žalovanému: U. Q., W. Q. V. XXX XX E. XXX, H.: XXXXXXXX, (T. V. Č. S. P. XX.X.XXXX), zastúpený Mgr. Drahoslavom Potočekom, advokátom, so sídlom Čajakova 5, 040 01 Košice - mestská časť Staré Mesto, IČO: 32465238, o zaplatenie 8.574,50 eur s príslušenstvom a o vzájomnom návrhu žalovaného zo dňa 7.9.2015, o odvolaní žalobcu a odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. -661 zo dňa 23.6.2021, takto

rozhodol:

I. Potvrdzuje rozsudok.

II. Žalobca má proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 50,12 %.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozhodol prvým rozsudkom č. k. -427 zo dňa 28.11.2018 tak, že v I. výroku konanie v časti o zaplatenie sumy 172,50 eur s príslušenstvom a v časti úroku z omeškania dlžnej sumy od 16.02.2013 do zaplatenia zastavil, v II. výroku zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 8.574,50 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,50 % ročne z dlžnej sumy od 22.05.2013 do zaplatenia, v III. výroku priznal žalobcovi vo vzťahu k žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, v IV. výroku zaviazal žalobcu zaplatiť žalovanému titulom vzájomného návrhu sumu 25.807,28 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne z dlžnej sumy od 17.09.2015 do zaplatenia, v V. výroku v prevyšujúcej časti vzájomný návrh žalovaného v časti úrokov z omeškani a zamietol a v IV. výroku priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania vo vzťahu k žalobcovi v časti uplatneného vzájomného návrhu v rozsahu 100 %.

2. Krajský súd v Prešove (ďalej aj ako „odvolací súd“ uznesením č. k. -608 zo dňa 29.10.2020 zrušil rozsudok súdu prvej inštancie č. k. -427 zo dňa 28.11.2018 v jeho napadnutých výrokoch II. o uložení povinnosti žalovanému plniť žalobcovi a výroku IV. o uložení povinnosti žalobcovi plniť žalovanému titulom vzájomného návrhu ako aj v závislých výrokoch III. a VI. o náhrade trov konania a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

3. Odvolací súd v zrušujúcom uznesení skonštatoval naplnenie odvolacieho dôvodu podľa (ďalej len ako „CSP“), keď sa súd prvej inštancie nijako nevysporiadal so znaleckým posudkom H.. B.. W. a odborným vyjadrením a následným vyjadrením znalkyne k tomuto odbornému vyjadreniu, ako aj vyjadreniami strán sporu týkajúcimi sa tohto znaleckého posudku. Odvolací súd skonštatoval aj naplnenie odvolacieho dôvodu podľa keď súd prvej inštancie nesprávne aplikoval ustanovenie ,

keď je nepochybné, že žalovaný podal na Okresnom súde Prešov dve samostatné, avšak rovnaké protižaloby, a to v konaní, ktoré je predmetom odvolacieho prieskumu a v konaní vedenom pod sp. zn. s tým, že na pojednávaní konanom dňa 14.11.2013 bol tento vzájomný vzťah, tak ako to vyplýva zo zápisnice z pojednávania, vylúčený na samostatné konanie, ktoré bolo vedené pod sp. zn. , pričom následne súd prvej inštancie rozhodol o zlúčení tejto veci s vecou vedenou pod sp. zn. na spoločné konanie s tým, že ďalej bude toto vedené pod sp. zn. , v ktorom došlo následne k späťvzatiu tohto vzájomného návrhu a k zastaveniu konania o ňom. Preto odvolací súd prisvedčil argumentácií žalobcu, že ak bolo konanie o uplatnenom práve v dôsledku späťvzatia návrhu na začatie konania zastavené, nastáva stav, ako keby ku konaniu vôbec nedošlo a pri posudzovaní veci z hľadiska , pritom treba dospieť k záveru, že v konaní sa riadne nepokračovalo, a teda k spočívaniu premlčacej doby nedošlo. Odvolací súd uzavrel, že pokiaľ si žalovaný uplatnil to isté právo vzájomným návrhom na súde, premlčacia doba začala plynúť od jej začiatku vrátane započítania doby, počas ktorej prebiehalo skoršie zastavené konanie. Podľa odvolacieho súdu k spočívaniu premlčacej doby počas uplatnenia skoršieho vzájomného návrhu nedošlo a preto uložil súdu prvej inštancie povinnosť posúdiť okolnosť, či vzájomný návrh bol uplatnený riadne a včas bez ohľadu na to, že bol podaný skôr v inom konaní s tým, že premlčacia doba skončila až podaním protinávrhu v tomto konaní. Súdu prvej inštancie odvolací súd prisvedčil, že tento nárok uplatnený žalovaným vzájomným návrhom z titulu prác naviac možno hodnotiť ako bezdôvodné obohatenie, ktoré spočíva v hodnote týchto prác naviac na nehnuteľnosti žalobcu, kde žalovaný sa dožaduje zaplatenia iba za vykonané dodávky prác a materiálov, ktoré zároveň aj v dokazovaní a znaleckom dokazovaní preukázal, nie za zriaďovacie predmety a ich montáž, ktoré nedodal. Pre posúdenie premlčania odvolací súd poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR z 26.2.2020 vo veci sp. zn. so záverom, že v prejednávanej veci uvedené ustanovenie nie je možné aplikovať, keď žalobca si uplatnil nárok za zriaďované predmety a žalovaný za práce naviac spočívajúce vo vykonaných dodávkach prác a materiálov, ktoré zároveň aj v dokazovaní a znaleckom dokazovaní preukázal, nie za zriaďovacie predmety a ich montáž, ktoré nedodal. Odvolací súd zrušením prvého rozsudku dal žalovanému priestor uviesť a preukázať, kedy sa o bezdôvodnom obohatení skutočne dozvedel a nanovo súdu prvej inštancie uložil posúdiť subjektívnu premlčaciu dobu do momentu, kedy sa žalovaný dozvedel o relevantných skutkových okolnostiach pre podanie vzájomného návrhu, a teda o skutku nie zo zmluvy, ale o skutku z porušenia práva a zároveň o všetkých skutkových zložkách bezdôvodného obohatenia. Zároveň uložil prvej inštancie vysporiadať sa, pokiaľ sa týka návrhu žalobcu, s priloženým znaleckým posudkom, odborným vyjadrením k tomuto znaleckému posudku a následným vyjadrením znalkyne a ustáliť, či nedošlo k duplicitnému uplatneniu nároku žalobcu, resp. či sa aspoň z časti tento nárok neprekrýva s nárokom uplatneným v inom konaní.

4. Súd prvej inštancie druhým rozsudkom č. k. -661 v I. výroku žalobu žalobcu zamietol, v II. výroku v časti uplatnenej žaloby žalovanému vo vzťahu k žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, v III. výroku zamietol vzájomný návrh žalovaného a v IV. výroku v časti vzájomného návrhu žalobcovi vo vzťahu k žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

5. Súd prvej inštancie zistil tento skutkový stav:

5.1 Dňa 07.05.2012 bola medzi žalobcom ako objednávateľom a žalovaným ako zhotoviteľom uzatvorená Zmluva o dielo podľa , kde podľa článku 1, bod 2.1 sa zhotoviteľ zaviazal pre objednávateľa vykonať 1/ dodávku a montáž vodoinštalácie a kanalizácie podľa projektovej dokumentácie vypracovanej H.. Z. datovanou na marec 2012 a na základe predbežnej ponuky, 2/ dodávku a montáž ústredného kúrenia a kotolne podľa projektovej dokumentácie vypracovanej H.. G. datovanej na marec 2012 a na základe predbežnej cenovej ponuky, 3/ dodávku a montáž plynofikácie na základe predbežnej cenovej ponuky, a 3/ dodávku a montáž solárneho kúrenia na základe predbežnej cenovej ponuky. Podľa článku 2 bod 2.2 Zmluvy o dielo, predmet plnenia mal zhotoviteľ realizovať podľa špecifikácie v projektovej dokumentácii, na základe ktorej bola spracovaná cenová ponuka. Podľa článku 4 bod 4.1, cena za zhotovenie predmetu zmluvy bola stanovená dohodou zmluvných strán v zmysle zákona o cenách a doložená v rozpočtových listoch, ktoré mali byť upravené po ukončení podľa skutočných stavov.

5.2 Podľa článku 4 bod 4.2 Zmluvy, cena bola zmluvnými stranami dohodnutá za 1/ dodávku a montáž ústredného kúrenia, kotolne, strojovní, rozvodu potrubia, armatúr a vykurovacích telies - 50.934,- eur + 20 % DPH 10.186,- eur, 2/ za vodoinštaláciu a kanalizáciu - 23.000,- eur + 20 % DPH 4.600,- eur, 3/

za plynofikáciu - 1.600,- eur + 20 % DPH 320,- eur, a 4/ za solárne kúrenie 5.300,- eur + 20 % DPH 1.060,- eur, spolu cena s DPH 96.000,- eur, ktorú sa objednávateľ sa zaviazal zaplatiť po častiach a to pri nástupe na prácu zálohu vo výške 30.000,- eur, v priebehu prác ako zálohu vo výške 40.000,- eur a po ukončení prác a spustení do prevádzky diela sumu 26.000,- eur.

5.3 V liste zo dňa 11.02.2013 žalobca uviedol, že požiadavke žalovaného na zaplatenie prác naviac nevyhovuje. Niekoľkokrát žalovaného upozornil, že naviac môžu byť iba práce nad projektovú dokumentáciu H.. Z. a H.. G.. Žalobca sa rozhodol, že žalovaný nemá už nič montovať, vykonávať žiadnu revíznu správu a zakázal pokračovať žalovanému v akýchkoľvek prácach na stavbe. Uvedený list žalobcu bol doručený žalovanému dňa 12.02.2013.

5.4 Žalobca predložil faktúru vystavenú P. S. - S., ktorou zaplatil sumu 810,36 eur, čo vyplýva z príjmového pokladničného dokladu zo dňa 11.04.2013.

5.5 Podľa predbežného rozpočtu zhotoviteľa zo dňa 27.04.2012 celková cena titulom montáže, dodávky predmetov predstavuje sumu 33.479,66 eur zahŕňajúca umývadlá 50 kusov H. W. v celkovej sume 1.064,- eur, WC S. A. biely v počte kusov 18 v cene 1.170,- eur, zariaďovacie predmety v sume 1.943,95 eur, montáž a dodávky 4.370,70 eur.

5.6 Podľa rozpočtu H.. Z. v časti zdravotechnika - interiér celková suma montáže predstavovala 49.062,90 eur, dodávku 15.603,59 eur, celkovú cenu zdravotechniky sumu 64.666,49 eur. Podľa rozpočtu H.. Z. v časti zdravotechnika - exteriér celková cena prác predstavovala 20.697,- eur.

5.7 Zo stavebného denníka na stavbe P. J. so začiatkom prác 07.05.2012 vyplynulo vykonanie celkových prác na predmete diela.

5.8 Podľa predbežnej ponuky zhotoviteľa v časti voda, kanál, hydrant zo dňa 27.11.2012 bola celková suma prác 33.479,66 eur.

5.9 Z vyúčtovania krycieho listu stavby žalovaného zo dňa 11.04.2013 vyplýva vyúčtovanie skutočne vykonaných prác v časti vodoinštalácia, kanalizácia, hydrant v sume 53.407,28 eur a podľa predbežného zákazkového listu vyhotoveného žalovaným - vyúčtovanie prác vykonaných prác navyše v časti plynofikácia predstavuje sumu 1.143,60 eur.

5.10 V konaní vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. súd rozsudkom č. k. -374 zo dňa 01.02.2018 zastavil konanie vo veci vzájomného návrhu voči žalovanému v 2/ rade. Žalobu žalobcu o zaplatenie 810,36 eur s príslušenstvom zamietol. Žalobcu zaviazal k povinnosti zaplatiť žalovanému sumu 1.143,60 eur spolu s úrokom z omeškania, v prevyšujúcej časti ohľadom úrokov z omeškania vzájomný návrh žalovaného voči žalobcovi zamietol a priznal žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

5.11 Žalovaný súdu uviedol, že pokiaľ ide o určenie ceny v Zmluve o dielo, konzultoval ju s X.. Q. a s jeho spoločníkom P.. Č., vysvetlili mu, čo chcú realizovať na stavbe Domov sociálnych služieb v J. a na základe ich požiadaviek potom vypracoval predbežný rozpočet zo dňa 27.04.2012 na sumu 33.479,66 eur. V čase, keď sa podpisovala Zmluva o dielo, ako aj v čase, keď vyhotovoval predbežný rozpočet, projektovú dokumentáciu H.. Z. vôbec k dispozícii nemal, preto iba na základe požiadaviek spoločníkov P.. Q. a P.. Č. vypracoval predbežný rozpočet zo dňa 27.04.2012. Keď sa začala robiť vonkajšia kanalizácia, v jeho rozpočte v apríli 2012 nebola. Prišiel na to v auguste v roku 2012. Upozorňoval na to objednávateľa a bolo mu povedané, aby sa nebál, aby ďalej robil a všetky práce zapisoval do stavebného denníka, ktoré boli odsúhlasené stavebným dozorom. Odo dňa 11.02.2013 prestal vykonávať práce na stavbe, nakoľko mu to zakázal žalobca. Všetko, čo bolo namontované na stavbe v Domove sociálnych služieb sa zapisovalo do výdajkových listín a o všetkých prácach naviac vykonávaných na stavbe sa vyhotovoval stavebný denník, ktorý podpisoval stavebný dozor. Vypracoval zákazkové listy, v ktorých boli uvedené všetky práce naviac plus materiál namontovaný na stavbu. Predložil ho objednávateľovi v decembri 2012. Faktúry nevystavil, nakoľko by z nej musel odviesť daň. Všetky práce, ktoré vykonával naviac boli iba v súlade s projektom H.. Z.. Tento projekt bol diametrálne odlišný od jeho rozpočtu, ktorý objednávateľovi predložil v apríli 2012. Sám vypracoval iba vnútornú kanalizáciu, kdežto súdu uviedol, že práce naviac sa vyskytli potom, čo sa stavba odkryla. Projektová dokumentácia H.. Z. už rátala

nielen s vnútornou kanalizáciou, ale aj s vonkajšou. Všetko vykonával iba v súlade s projektom H.. Z., a to v časti vodoinštalácie, ako aj kanalizácie. Spočiatku pri začatí prác komunikoval s P.. Q., kde sa dohodli vykonať iba zvislú kanalizáciu, rozvody vody v jednotlivých izbách. To bola požiadavka žalobcu ako objednávateľa, preto vypracoval svoj predbežný rozpočet z apríla 2012. Tento rozpočet z apríla 2012 sa týkal iba zvislej kanalizácie. Keď však stavbu odkryli zistilo sa, že tieto rozvody sú zhrdzavené, preto im bolo povedané nech sa urobí všetko poriadne, aby sa to potom neskôr nemuselo celé búrať a opravovať. Čiže už projektová dokumentácia H.. Z. rátala nielen so zvislou vodoinštaláciou, ale aj vodorovnou vodoinštaláciou po jednotlivých poschodiach. Zároveň došlo k zmene stavby na 4. poschodí, kde sa vytvorili štyri izby, ktoré bolo potrebné urobiť cez túto vodoinštaláciu a kanalizáciu. Samotný objednávateľ vedel, že prekročil túto maržu a stavba sa predražila.

5.12 Žalobca súdu uviedol, že so žalovaným dňa 07.05.2012 uzatvoril Zmluvu o dielo, ktorou žalovaný ako zhotoviteľ mal v prospech neho vykonávať práce špecifikované v tejto zmluve. Pokiaľ ide o námietku žalovaného, že projekt H.. Z. mu doručil až 16 dní po uzatvorení zmluvy, toto tvrdenie je nepravdivé a nelogické a nekorešponduje s výpoveďou žalovaného v konaní pod sp. zn. a sp. zn. . Aj keď v Zmluve o dielo je uvedené, že projekt H.. Z., ktorý má niekoľko strán a je súčasťou aj znaleckého posudku číslo X/XXXX, ktorý žalovaný na tomto súdnom pojednávaní predložil, nekorešponduje to, nakoľko súdu krátkou cestou predložil projekt stavby pre stavebnú realizáciu, ktorý vyhotovila H.. Q. Z., kde je uvedený dátum február 2012, aj keď v zmluve je marec 2012. Rozpočet H.. Z. objednal sám žalovaný, čo vyplýva aj z jeho mailovej komunikácie s jeho spoločníkom, s P.. Č.. Za cenu diela mu zaplatil 95.000 eur a táto cena zahŕňala aj zariaďovacie predmety, ktoré mal z tejto sumy zakúpiť žalovaný. Predmety, na ktoré žalovaný zobral finančné prostriedky v sume 8.574,50 eur, pričom tieto zariaďovacie predmety nenamontoval. Zároveň žalobca musel objednať druhého dodávateľa a túto sanitu zaplatiť nanovo. Od 11.02.2013 žalovaný nepokračoval v prácach na stavbe. Žalovanému zaplatil aj ďalšiu sumu 6.000,- eur na zariaďovacie predmety, ten prestal vykonávať a pokračovať v stavebných prácach, preto ho vyzýval na zaplatenie tejto sumy 6.000,- eur, ohľadom ktorej bol v konaní pod sp. zn. schválený so žalovaným zmier. V decembri 2012 ho žalovaný upozornil, že vykonáva práce naviac. Tvrdil, že ich urobil v súlade s projektom. O žiadnych prácach navyše zo strany žalovaného nevedel. Posledný zápis stavebného dozoru E. B. je z 03.07.2012. Žalovanému zaplatil sumu 95.000,- eur, ktorá zahŕňa aj predmety, toalety, umývadlá v sume 8.574,50 eur, a to na základe rozpočtu z 27.04.2012, pričom žalovaný nezakúpil žiadne predmety. Dňa 18.12.2012 mu dal žalovaný zoznam, na ktorom neboli umývadlá a toalety, ale boli to doplnky ku zariaďovacím predmetom a vyúčtoval si sumu 5.337,50 eur, preto v januári 2013 mu poukázal sumu 6.000,- eur, aby tieto materiály zakúpil.

5.13 Vypočutý svedok Q. Q. uviedol, že sám pracoval na stavbe. Pokiaľ ide o kanalizáciu, tá sa pôvodne robiť nemala, no neskôr sa zistilo, že je zapchatý kanál, bolo potrebné robiť celé nové práce ohľadne upchatého kanálu, prípojky a odvody vody na úplne iné miesta. Sám tieto práce na stavbe vykonával. Samotný žalobca o týchto prácach naviac vedel, sám im povedal pracujte, budú peniažky. Pokiaľ ide o rokovanie medzi žalovaným a žalobcom na stavbe, tam bol. Pokiaľ sa podpisovali papiere, tam už nebol. Na začiatku mala byť kanalizácia napojená na hlavný kanál, hlavnú šachtu. Keďže pri vykonávaní prác zistili, že celý kanál je upchatý, museli meniť komplet celé stúpačky a aj celú vodorovnú kanalizáciu. Museli vyrezať betón, vykopať hlinu a ťahať komplet nový kanál. Začalo to dva metre hĺbky a skončilo to pri desiatich centimetroch. Práce preberal a podpisoval dozor, ktorý však nebol pravidelne na stavbe. Ústne pán Q. so všetkým súhlasil, aj s prácami navyše. Stavebný denník nepodpisoval, nakoľko ho podpisoval stavebný dozor.

5.14 V odbornom stanovisku A JURA spol. s r. o. sa konštatuje, že projekt pozostáva z dvoch častí, z vnútorných rozvodov a z vonkajších rozvodov. Po preštudovaní cenovej ponuky žalovaného zo dňa 27.04.2012 bolo H.. X. konštatované, že ponuka neobsahuje vonkajšie rozvody, iba vnútorné rozvody, neboli nacenené položky vonkajšej kanalizácie, ide o samostatný stavebný objekt, ktorý bol súčasťou podkladov pre cenovú ponuku, avšak k dátumu predloženia cenovej ponuky tento rozsah nebol zahrnutý. Tieto práce predstavujú sumu 8.157,80 eur bez DPH. Stavebný denník je písaný vo všeobecnej rovine, v stavebnom denníku sú uvádzané len výkony, nie sú tam uvedené, kde a v akom množstve. Zo stavebného denníka nie je možné, ani pri vynaložení maximálnej snahy zistiť súvislosť s prácami na stavbe v zmysle projektovej dokumentácie od H.. Z.. Pri porovnaní vyúčtovania skutočne vykonaných prác žalovaného z apríla 2013 a rozpočtu H.. Z., našiel vo vyúčtovaní z apríla 2013 položky, ktorých zrealizovanie nie je možné jednoznačne zistiť zo stavebného denníka. Tiež nie je možné zo stavebného denníka jednoznačne potvrdiť ich realizovaný rozsah, množstvo a či vôbec ich bolo nutné realizovať.

Stavebný denník obsahuje len všeobecný popis činností a nie skutočný rozsah a množstvo vykonanej práce, prípadne použitie nejakej technológie.

5.15 Žalovaný predložil Znalecký posudok číslo X/XXXX vypracovaný znalkyňou H.. B. W.U. pre posúdenie hodnoty stavebných prác p titulom prác navyše. Zo záverov znaleckého posudku H.. B. W. vyplýva, že hodnota stavebných prác podľa projektovej dokumentácie H.. Z. v rozsahu vodoinštalácia a vodorovná a vnútorná kanalizácia predstavuje sumu 62.253,30 eur bez DPH, DPH 12.450,66 eur, spolu suma 74.703,96 eur s DPH, hodnota skutočne vykonaných stavebných prác predstavuje sumu 52.517,44 eur bez DPH, spolu s DPH 63.020,92 eur s DPH a hodnota skutočne vykonaných stavebných prác bez záverečného dokončenia a zapojenia niektorých zariadení zo strany zhotoviteľa predstavuje sumu 52.517,44 eur bez DPH + 20 % DPH 10.503,48 eur, spolu suma 63.020,92 eur s DPH. Predložená ponuka zhotoviteľa obsahovala len zvislé rozvody vody a kanalizácie a dohodnuté zariaďovacie predmety s investorom. Rozpočet H.. Z. obsahuje komplet rozvody vody, ležaté a stúpacie vrátane zariaďovacích predmetov a taktiež ležaté a stúpacie rozvody kanalizácie s príslušnými prácami. V porovnaní so skutočne vykonanými prácami je zásadný rozdiel v tom, že sa nevykonávali zo strany zhotoviteľa práce a dodávky týkajúce sa zariaďovacích predmetov, pričom na základe projektovej dokumentácie, fotodokumentácie, stavebného denníka, dodacích listov a konzultácie so zhotoviteľom bolo možné odhadnúť hodnotu skutočne vykonaných prác v značnom rozsahu. Pre úplné určenie hodnoty skutočne vykonaných prác by bola nutná ohliadka s odkrytím zabudovaných materiálov, čo z dôvodu prevádzky daného objektu nie je pravdepodobne možné.

5.16 K Znaleckému posudku číslo X/XXXX znalkyne H.. W. bolo predložené odborné stanovisko A JURA spol. s r. o., z ktorého vyplýva, že na základe podkladov od Štatistického úradu sú stanovené indexy medziročného nárastu stavebných prác a materiálov, ktoré údaje sa stali akousi metodikou určenia percentuálneho poníženia cenovej úrovni z roku 2018 do roku 2012. Táto hodnota je 47,70 %. Znamená to, že hodnota nacenenia podľa projektovej dokumentácie by mala byť ponížená o 47,7 % ako prepočet pre rok apríl 2012. Údaje Štatistického úradu sú jedným z možných zdrojov indexov na medziročný nárast cien. Ďalším zdrojom je aj Slovenská komora odhadcov hodnoty majetku a znalcov. Úlohou znalkyne bolo určiť cenu na základe podkladov projektovej dokumentácie, ktorej rozsah bol výlučne stavebný objekt W. hlavný objekt, časť zdravotechnika. V tej cene sa nachádzajú aj položky iného stavebného objektu, konkrétne stavebného objektu W., splašková kanalizácia + LAPOL. V odbornom stanovisku sa uvádza, že táto cena mala byť ponížená o tieto položky a následne táto nová cena mala byť upravená a prispôsobená cenovej úrovni apríl 2012. Ak sa bude vychádzať z ceny podľa znalkyne podľa projektovej dokumentácie 62.253,30 eur bez DPH, táto mala byť ponížená o 47,7 %, t. j. vychádza na sumu 32.558,50 eur bez DPH.

5.17 Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 06.11.2018 uviedol, že cenotvorba jednotlivých položiek, materiálov a prác v predbežnom rozpočte zhotoviteľa bola určená dohodou. V Znaleckom posudku číslo X/XXXX zo dňa 24.09.2018 znalkyňa sa venovala aj tejto otázke, kde vychádzala z indexu cien v 2. polroku 2018 a porovnala ich s jednotkovými cenami dohodnutými medzi zhotoviteľom a objednávateľom v roku 2012. Nie je to index cien z roku 2012 ako mylne predpokladá žalobca vo svojom stanovisko z 26.10.2018, ale dohodnutá cena porovnaná s indexom cien z 2. polroka 2018.

5.18 Znalkyňa vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 06.11.2018 uviedla, že na základe doručených podkladov k vypracovaniu znaleckého posudku v prvom kroku určila index, s ktorým sa bude ďalej počítať pri rozpočtovaní v zmysle požiadaviek uvedených v jednotlivých úlohách a to z dôvodu, že práce boli vykonávané v období rokov 2012 a 2013 k terajšiemu obdobiu rok 2018/2. polrok. Index vypočítala pomerom celkovej sumy predbežného rozpočtu pána Q. k celkovej sume tých istých prác ale za terajšie obdobie, čiže 2018/2.polrok. Výsledkom je index 0,998 zaokrúhlenie 1,00. Následne všetky požadované rozpočty realizovala priamo v cenovej hladine 2018/2. polrok, keďže index cien je 1,00. Ak je daná cenotvorba, čo v prípade pána Q. bola, teda mal položkovitý rozpočet k ZOD, tak sa cena správne určuje takto, ako to popísala. Čiže určí sa index pomerom cien v roku 2012/2. polrok k roku aktuálnemu, čiže v danom prípade 2018/2. polrok. Ak cenotvorba daná nie je, tak sa index nárastu alebo poklesu cien určuje podľa metodiky, ktorú udáva aj na svojej stránke USI Žilina, kde pre tento prípad je koeficient cien pre rok 2012 4Q, predstavuje 2,211 a pre rok, kedy sa práce oceňujú čiže 2018 2Q predstavuje 2,458. Čiže koeficient medzi danými obdobiami predstavuje 0,89, respektíve navýšenie ceny od roku 2012 4Q do roku 2018 2Q o 11%. Koeficienty cenovej úrovne prikladá ako prílohu k svojmu vyjadreniu. O tejto skutočnosti svedčí aj listina predložená žalovaným z Úradu súdneho inžinierstva.

5.19 Žalovaný vo svojom písomnom podaní zo dňa 15.02.2021 uviedol, že o vzniku bezdôvodného obohatenia sa skutočne dozvedel až na základe znaleckého posudku, ktorý posudok žalovaný požadoval už od počiatku konania, kde žiadal sumu 28.080,07 eur od Okresného súdu Prešov ešte v konaní , ktoré sa preukázalo až na základe Znaleckého posudku H.. B. W. číslo X/XXXX zo dňa 24. septembra 2018, čo sa vtedy žalovaný bránil v dôvodných domnienkach.

5.20 Z obsahu pripojeného spisu sp. zn. súd zistil, že strany sporu uzatvorili zmier, podľa ktorého žalovaný sa zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu 6.000,- eur spolu s 5,75 % úrokom z omeškania ročne. Tiež z tohto súdneho spisu vyplynulo, že vzájomný návrh žalovaného zo dňa 24. apríla 2013, ktorý bol doručený súdu dňa 09. mája 2013 a ktorým sa žalovaný voči žalobcovi domáhal zaplatenia sumy 28.080,07 eur spolu s úrokom z omeškania od 21. decembra 2012 do zaplatenia, bol vylúčený na samostatné konanie - sp. zn. .

5.21 Z obsahu pripojeného spisu sp. zn. bolo súdom zistené, že na pojednávaní dňa 19. mája 2015 (číslo listu 42 súdneho spisu) súd vyhlásil uznesenie, ktorým veci vedené na tunajšom súde pod spisovými značkami a spojil na spoločné konanie s tým, že sa budú prejednávať pod spisovou značkou .

5.22 Z pripojeného spisu Okresného súdu Prešov spisová značka súd zistil, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 24. mája 2013 voči žalovanému domáhal zaplatenia sumy 11.391,71 eur spolu s úrokom z omeškania, a to z dôvodu kalkulácie na materiál pre ústredné vykurovanie kotolne, strojovne a ďalšie v rozsahu uvedenom v súpise vykonaných prác, pretože žalovaný materiál a práce uvedené v tomto súpise nedodal. Rozsudkom Okresného súdu Prešov vydaného v tomto spore pod číslom konania -372 zo dňa 28. novembra 2019 súd zastavil konanie v časti týkajúcej sa uplatneného nároku U. Q., a to v časti zaplatenia sumy 15.998,77 eur spolu s úrokom z omeškania, žalobcu zaviazal zaplatiť žalovanému sumu 1.129,19 eur spolu s úrokom z omeškania, žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu 15.908,30 eur spolu s úrokom z omeškania, v prevyšujúcej časti uplatnených nárokov žalobcu konanie zastavil a priznal žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 55,40 %, Voči uvedenému rozsudku podal žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu v zákonom stanovenej lehote dňa 02.07.2020 odvolanie. Z obsahu tohto súdneho spisu súd oboznámil aj listinu - čiastočné späťvzatie vzájomného návrhu zo dňa 07. septembra 2015 nachádzajúcej sa na čísle listu 170 súdneho spisu, z obsahu ktorého vyplýva, že vzájomný návrh zo dňa 24. apríla 2013 podaný dňa 07. mája 2013 berie žalovaný späť v časti o zaplatenie sumy 25.807,28 eur týkajúci sa vodoinštalácie a kanalizácie, ako aj v časti 1.143,60 eur týkajúci sa plynofikácie, v ktorých častiach podáva vzájomné návrhy v súdnom konaní , ako aj .

5.23 Z pripojeného spisu vyplýva, že Okresný súd Prešov rozsudkom číslo konania -506 zo dňa 23. mája 2019 žalobu žalobcu o zaplatenie sumy 810,36 eur zamietol, žalobcu zaviazal zaplatiť žalovanému sumu 1.143,60 eur spolu s úrokom z omeškania, v prevyšujúcej časti vzájomný návrh žalovaného zamietol a priznal žalovanému vo vzťahu k žalobcovi nárok na 100 % náhradu trov konania. Nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia na základe toho, aby mu žalovaný zaplatil za to, čo mal dohodnuté a mal vykonať, ale čo vykonal iný živnostník, vo výške 810,- eur považoval súd prvej inštancie za nedôvodný, nakoľko ak došlo k odstúpeniu od zmluvy k 12.02.2013 a práce vykonané podľa faktúry neboli, ktorej zaplatenia sa žalobca domáha, ktoré boli vykonané po odstúpení od zmluvy, v danom prípade sa nejedná o bezdôvodné obohatenie na strane žalovaného, nakoľko v tomto bráni skutočnosť, že dňom 12.02.2013 bolo potrebné zmluvu zrušenú v dôsledku odstúpenia od zmluvy vysporiadať podľa príslušných ustanovení , a teda pokiaľ akúkoľvek sumu žalobca požadoval po žalovanom po tomto termíne, táto požiadavka nie je dôvodná. Bezdôvodným obohatením na strane žalovaného nemôže byť zaplatenie prác podnikateľovi, ktorý na nehnuteľnosti patriacej žalobcovi vykonal určité práce a túto zhodnotil. Ak sa nároky oboch na vyporiadaní zo zrušenej zmluvy stretli v čase odstúpenia od zmluvy, tak preukázateľne to, čo bolo zaplatené a prijaté žalovaným malo byť vrátené žalobcovi, a to čo prijal žalobca, mal zaplatiť zase žalovanému. Ohľadom žalobcom vznesenej námietky premlčania, súd poukázal na , podľa ktorého právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za 2 roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Nárok žalovaného bol súčasťou vzneseného vzájomného protinávrhu v konaní pod spisovou značkou . Keďže vzájomný návrh do spisu bol podaný 24. apríla 2013 a uvádzajú sa

tam aj časti plynofikácie, kde žalovaný žalobca a žalovaný žiadal zaplatenie sumy 28.080,07 eur napriek tomu, že zobral vzájomný protinávrh v tejto časti späť a uplatnil ho podaním zo dňa 07. septembra 2015, súd prvej inštancie konštatoval, že vzájomný návrh žalovaného nie je premlčaný podľa , respektíve nárok bol uplatnený riadne a včas v oboch lehotách, a to tak v subjektívnej, ako aj v objektívnej. Rozsudok súdu prvej inštancie bol potvrdený Rozsudkom Krajského súdu v Prešove číslo konania -585 zo dňa 24. septembra 2020, pričom odvolací súd sa e stotožnil s odôvodnením súdu prvej inštancie.

5.24 Právny zástupca žalobcu žiadal žalobe v celom rozsahu vyhovieť a požadoval sumu 8.547,05 eur titulom dodávky a montáže zariaďovacích predmetov. Pokiaľ ide o nárok žalovaného, ten považoval v celom rozsahu za premlčaný a vzniesol námietku premlčania. Právny zástupca žalovaného mal za to, že vzájomný návrh žalovaného nie je premlčaný, pričom poukazoval na právne závery vyplývajúce zo spisu a z rozsudku číslo konania -506, kde súd prvej inštancie konštatoval, že vzájomný návrh žalovaného uplatnený aj v tomto spore v časti plynofikácie premlčaný nie je, pričom ten istý názor zdieľa aj odvolací súd vo svojom rozhodnutí -585 zo dňa 24. septembra 2020.

6. Následne súd prvej inštancie citoval použité právne normy - , , a , až 4, a , a , a .

7. Súd prvej inštancie rozhodoval o žalobe žalobcu, ktorou žiadal, aby súd zavial žalovaného zaplatiť mu sumu vo výške 8.574,50 eur spolu s príslušenstvom titulom prevzatia finančných prostriedkov žalovaným od žalobcu na nákup zariaďovacích predmetov, ale aj o vzájomnom návrhu žalovaného, ktorý bol súdu doručený dňa 07.09.2015, v ktorom si žalovaný od žalobcu uplatnil zaplatenie sumy 25.807,28 eur za práce vykonané nad rámec predbežnej ceny v Zmluve o dielo.

8. Za nesporné považoval uzatvorenie zmluvy o dielo podľa dňa 07. mája 2012, predmetom ktorej bolo zhotovenie dodávky a montáž vodoinštalácie, kanalizácie podľa projektovej dokumentácie vypracovanej H.. Z. datovanej na marec 2012, dodávka a montáž ústredného kúrenia a kotolne podľa projektovej dokumentácie vypracovanej H.. G. datovanej na marec 2012, dodávka a montáž plynofikácie na základe predbežnej cenovej ponuky a dodávka montáž solárneho kúrenia na základe predbežnej cenovej ponuky. Tiež za nesporné považoval, že žalovaný od listu žalobcu zo dňa 11.02.2013 nevykonával žiadne práce na stavbe, ktoré si strany sporu dohodli v uzatvorenej zmluve o dielo. Tento list žalobcu zo dňa 11.02.2013 súd prvej inštancie vyhodnotil ako odstúpenie od zmluvy v súlade s , čím nastali predpoklady odstúpenia od zmluvy podľa bez aplikácie dôsledkov špecifikovaných v . Podľa súdu prvej inštancie nárok žalobcu nie je dôvodný, pretože je potrebné vyporiadať všetky nároky zo zrušenej zmluvy, teda zistiť v akom rozsahu žalobca poskytol plnenie a zistiť aj skutočnú cenu diela, ktorá bola vykonaná. Skutočná cena diela, ktorá bola vykonaná v časti vodoinštalácie a kanalizácie bola ustálená znaleckým posudkom H.. W. na sumu 63.020,92 eur s DPH. Podľa znalkyne v porovnaní so skutočne vykonanými prácami je zhodný rozdiel v tom, že sa nevykonávali zo strany žalovaného práce a dodávky týkajúce sa zariaďovacích predmetov ktoré sú spomínané iba v predbežnom rozpočte predbežnej ponuky zhotoviteľa, avšak nie sú zahrnuté do ceny skutočne vykonaných prác diela s tým, že vodoinštalácia a kanalizácia, ako aj hydrant boli podľa žalovaného vykonané na základe požiadaviek žalobcu v rozsahu, ktorý 2,5 krát prevyšoval pôvodný rozpočet zhotoviteľa. Súd prvej inštancie tiež poukázal, že medzi zmluvnými stranami bol dohodnutá v časti vodoinštalácia a kanalizácia cena 23.000,- eur a 20 % DPH 4.600 eur, spolu suma 27.600,- eur, pričom žalobca titulom vykonaných prác zaplatil žalovanému sumu 96.000,- eur, čo nebolo sporné. Súd prvej inštancie potom poukázal, že ak sa zmluva od počiatku zrušila, bolo potrebné vyporiadať vzťahy, ktoré medzi stranami sporu boli deklarované zmluvou zo dňa 07. mája 2012, a nárok žalobcu v časti o zaplatenie sumy vo výške 8.574,50 eur, nekorešponduje so zákonnou dikciou citovaných zákonných ustanovení - a , pretože žalobca nemôže svoj nárok na zaplatenie sumy 8.574,50 eur odvíjať od predbežného rozpočtu zhotoviteľa zo dňa 27. apríla 2012, kde bola stanovená hodnota zriaďovacích predmetov, vrátane ich montáže, nakoľko je potrebné vyporiadavať zmluvné vzťahy dané zmluvou zo dňa 07. mája 2012. Z tohto dôvodu tejto žalobný návrh žalobcu na zaplatenie sumy vo výške 8.574,50 eur, spolu s príslušenstvom v celom rozsahu ako nedôvodný súd prvej inštancie zamietol.

9. Čo sa týka vzájomného návrhu žalovaného voči žalobcovi, ktorý si v spore uplatnil dňa 07. septembra 2015 sumu 25.807,28 eur titulom za práce naviac v časti vodoinštalácia a kanalizácia, súd prvej inštancie sa v prvom rade zaoberal, či nárok žalovaného je alebo nie je premlčaný vzhľadom k tomu, že žalobca vzniesol námietku premlčania, aplikujúc ust. . Vznesenú námietku premlčania zo strany žalobcu proti uplatnenému vzájomnému návrhu žalovaného súd prvej inštancie vyhodnotil ako dôvodnú. Skutočnú vedomosť žalovaného o skutkových okolnostiach získania bezdôvodného obohatenia svedčí vyvodil z listu zo dňa 11.02.2013, ktorý bol žalovanému doručený dňa 12.02.2013, kde samotný žalobca uvádza žalovanému, že jeho požiadavke na zaplatenie prác naviac v sume, ktorú mu predložil v decembri roku 2012 nevyhovie, ale tiež aj z trestného oznámenia zo dňa 13. júna 2013, ktorým žalovaný podal na žalobcu trestné oznámenie o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že bol spáchaný trestný čin podvodu, kde opisuje, že pre žalobcu ako objednávateľa vykonal práce naviac iba v časti vodoinštalácia a kanalizácia spolu v hodnote o 25.807,28 eur viac od pôvodnej ceny dohodnutej v zmluve 27.600,- eur spolu s DPH a popisuje svoje práce naviac nad rámec zmluvy o dielo v celkovej hodnote 53.407,28 eur. Preto súd prvej inštancie začiatok dvojročnej subjektívnej premlčacej doby od 13. júna 2013, ktorá uplynula 13. júna 2015, pričom vzájomný návrh žalovaného bol súdu doručený dňa 07. septembra 2015, čo medzi stranami sporu nebolo sporné. K otázke spočívania premlčacej doby v súlade s poukázal súd prvej inštancie na odôvodnenie odvolacieho súdu v bode 65 uznesenia č. k. , v ktorom prisvedčil odvolacej argumentácii žalobcu, že ak bolo konanie o uplatnenom práve v dôsledku späťvzatia návrhu na začatie konania zastavené, nastáva stav, ako keby ku konaniu vôbec nedošlo a pri posudzovaní veci z hľadiska , pritom treba dospieť k záveru, že v konaní sa riadne nepokračovalo a teda k spočívaniu premlčacej doby nedošlo. Preto pokiaľ si žalovaný uplatnil to isté právo vzájomným návrhom na súde, premlčacia doba začala plynúť od jej začiatku vrátane započítania doby, počas ktorej prebiehalo skoršie zastavené konanie. Zároveň súd prvej inštancie poukázal na viazanosť právneho názoru odvolacieho súdu, ktorý uviedol, že ustanovenie nemožno aplikovať ani na prípady, ak voči sebe stoja dva premlčateľné práva

10. V zákonom stanovenej lehote podal proti druhému rozsudku prvej inštancie odvolanie žalobca a to voči jeho I. a II. výroku. Odvolacie dôvody žalobca uviedol ust. a . Žalobca zdôraznil, že zmluvu pripravoval žalovaný a pokiaľ v zmluve je uvedený dátum vypracovania projektovej dokumentácie 03/12, v skutočnosti táto bola vypracovaná v 2/2012. Týmto chcel zdôrazniť, že žalovaný predtým, než vypracoval cenovú ponuku 27.04.2012 , podľa ktorej sa dohodla cena za vodu a kanál, poznal rozsah prác na stavbe, ktorý je potrebný vykonať podľa projektu H.. Z., ktorý projekt objednával žalovaný. Podľa rozpočtu H.. Z. bola cena prác, ako uviedol aj žalobca v protinávrhu za vonkajšiu a vnútornú kanalizáciu, za vnútornú zdravotechniku a za vonkajšiu zdravotechniku vo výške 87.389,14 eur s DPH. Žalovaný navrhol cenu 27.000,- eur, s ktorou žalobca súhlasil. Žalobca ďalej uviedol, že žalovanému doručila H.. Z. rozpočet dňa 23.05.2012 a dielo začal vykonávať 24.05.2012, ale žalobcu nik neinformoval o výške ceny diela podľa rozpočtu. Na skutkové okolnosti žaloba poukázal z dôvodu hodnotenia výsledkov dokazovania súdom prvej inštancie a jeho právneho názoru. Podľa žalobcu súd prvej inštancie pri hodnotení vykonaného dokazovania zaujal nesprávne právne stanovisko, keď pri hodnotení a následnom odôvodňovaní použil ust. , pretože cenová ponuka nie je rozpočtom a žiadna zo strán sporu to ani netvrdila. Podľa žalobcu zmluvu o dielo je potrebné posúdiť podľa , pričom v danom prípade došlo k prekročeniu dohodnutej ceny diela o 216 %. Žalobca sa až zo súdnych konaní dozvedel, že existoval nejaký rozpočet H.. Z., pričom k odstúpeniu od zmluvy došlo nie z dôvodu , ale z dôvodu, že žalovaný odmietol pokračovať v dokončení diela a začal žalobcu vydierať s náhradou fiktívnych prác naviac. Opätovne žalobca uvádza, že vo vzťahu k žalovanému má postavenie spotrebiteľa a na tom nič nezmení ani označenie staveniska ako Domovu sociálnych služieb. Konanie žalovaného tak žalobca vyhodnotil ako konanie naplňujúce znaky nekalej obchodnej praktiky, konania v rozpore so zásadou dobrých mravov, ktoré nemá a nesmie požívať ochranu. Žalobca tiež v odvolaní uviedol, že svoj nárok si uplatnil v súlade s cenami uvedenými v cenovej ponuke za dodávku a montáž zariaďovacích predmetov, ktoré žalovaný nikdy nedodal, čo aj sám potvrdil, a ktoré boli špecifikované aj v krycom liste stavby zo dňa 27.04.2012. Žalobca odvolaciemu súdu navrhol, aby napadnutý rozsudok vo výroku I. zmenil a zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 8.574,50 eur s prísl. s 5,5 % ročným úrokom z omeškania z dlžnej sumy od 22.05.2013 do zaplatenia a priznal mu náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

11. V zákonom stanovenej lehote podal proti druhému rozsudku súdu prvej inštancie tiež odvolanie aj žalovaný, a to proti jeho III. a IV. výroku z dôvodov podľa ust. psím. d), a . Žalovaný uviedol, že pokiaľ ide o žalobcom žiadanú sumu 8.574,50 eur za zariaďovacie predmety, ich montáž atď. bolo započítané zhotoviteľom, teda žalovaným a tieto neboli zahrnuté do ceny skutočne vykonaných prác diela, teda ani v závere Znaleckého posudku č. X/XXXX zo dňa 24.09.2018, a teda žalovaný sa domáha zaplatenia iba za to, čo vykonal a dodal. Žalovaný poukázal, že ak v danom prípade žalobca žaluje vydanie bezdôvodného obohatenia za zriaďovacie predmety, tento nárok dôvodný nie je, pretože je potrebné vyporiadať všetky nároky zo zrušenej zmluvy, teda zistiť v akom rozsahu žalobca poskytol plnenie a zisť aj skutočnú cenu diela. V danom prípade podľa žalobcu bola táto cena v časti vodoinštalácie a kanalizácie ustálená Znaleckým posudkom č. X/XXXX zo dňa 24.09.2018 H.. W.. Čo sa týka námietky premlčania, žalovaný za dôležitý skutočný právny predpoklad pre začatie plynutia subjektívnej lehoty považuje deň, kedy sa oprávnený v konkrétnom prípade skutočne dozvie o vzniku bezdôvodného obohatenia na jeho úkor a subjekte, ktorý sa bezdôvodne obohatil. Žalovaný v odvolaní uvádza, že o vzniku bezdôvodného obohatenia sa skutočne dozvedel, až na základe Znaleckého posudku vyhotoveného H.. W. č. X/XXXX zo dňa 24.09.2018 a dovtedy sa bránil v dôvodných domnienkach. Čo sa týka argumentácie žalovaný poukázal na body 25. až 29. a 41. odôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu č. k. -585 zo dňa 24.09.2020 v identickej veci strán sporu a z tej istej zmluvy o dielo, kde odvolací súd poukázal na odôvodnenie súdu prvej inštancie v rozsudku č. k. -506 zo dňa 23.05.2019, v ktorom súd prvej inštancie s odkazom na ust. konštatoval, že „nárok žalovaného bol súčasťou vzneseného vzájomného protinávrhu v konaní vedenom pod sp. zn. , v ktorej veci bol tento návrh podaný dňa 24.04.2013, kde súhrnne vtedy žiadal žalovaný zaplatenie sumy 28.080,07 eur a napriek tomu, že zobral vzájomný protinávrh v tejto časti späť a uplatnil ho podaním zo dňa 07.09.2015 v tomto konaní, nemohlo dôjsť k premlčaniu tohto nároku v zmysle ustanovenia , resp. nárok bol uplatnený riadne a včas v oboch lehotách, a to subjektívnej aj objektívnej.“ Odvolací súd v rozsudku č. k. -585 zo dňa 24.09.2020 nepovažoval vznesenú námietku premlčania za dôvodnú a stotožnil sa s názorom súdu prvej inštancie. Žalovaný dodal, že protinávrh voči žalobcovi podal v konaní vedenom pod sp. zn. a nevedel pritom ešte o skutočnosti, že žalobca podal voči nemu 4 žaloby v každom čiastkovom odbore tej istej zmluvy o dielo zvlášť, a keďže ani súd nechcel vykonávať znalecké dokazovanie vo veci sp. zn. , preto žalovaný čiastočne zobral žalobný návrh v časti 25.807,28 eur s prísl. týkajúci sa vody a kanalizácie späť a uplatnil si ho v konaní o vode a kanalizácií sp. zn. . Žalovaný navrhol odvolaciemu súdu, aby napadnuté výroky III. a IV. zmenil a žalobcu zaviazal na zaplatenie sumy 25.807,28 eur s prísl. a priznal mu voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

12. Žalobca sa vyjadril k odvolaniu žalovaného, v ktorom súhlasil s rozhodnutím súdu prvej inštancie ohľadom výrokov, ktoré napadol žalovaný, keď proti žaloba bola zamietnutá z dôvodu premlčania. Ďalej žalobca poukázal, že napriek tomu, že žalovaný uvádza ako odvolacie dôvody podľa , a , z textu odvolania nevyplýva, aké iné vady nastali, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, čo platí aj pre odvolací dôvod nesprávneho zistenia skutkových okolností z vykonaných dôkazov. Taktiež podľa žalobcu žalovaný neuviedol nič, čím by spochybnil právny názor súdu prvej inštancie.

13. Ďalšie vyjadrenia strany sporu v odvolacom konaní nepredložili.

14. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote ( (ďalej len „“) oprávnenými osobami ( ), prejednal odvolanie podané žalobcom, ako aj odvolanie podané žalovaným a preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. a nasl. bez toho, aby nariadil pojednávanie podľa (a contrario). Pretože rozsudok vo veci samej musí byť verejne vyhlásený, odvolací súd uverejnil v zákonom stanovenej lehote miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a webovej stránke Krajského súdu v Prešove (, , ). Po prieskume napadnutého rozsudku (, , ) dospel odvolací súd k záveru, že ani odvolanie žalobcu, ale ani odvolanie žalovaného nie je dôvodné a rozhodnutie súdu prvej inštancie je potrebné potvrdiť.

15. Žalobca podanie odvolania odôvodnil dôvodmi podľa a a žalovaný podľa § , , a .

16. Obe strany sporu namietali, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Nielen súdnou praxou, ale aj teóriou práva je ustálené, že dokazovanie v súdnom spore prebieha vo viacerých fázach - od navrhnutia dôkazu, cez jeho zabezpečenie, vykonanie a následné vyhodnotenie. Kým navrhovanie dôkazov je právom a zároveň procesnou povinnosťou strán sporu, len súd rozhodne, ktorý z označených a navrhnutých dôkazov vykoná. Uvedené predstavuje prejav zákonnej právomoci všeobecného súdu korigovať návrhy strán sporu na vykonanie dokazovania sledujúc tak rýchly a hospodárny priebeh konania a súčasne zabezpečiť, aby sa zisťovanie skutkového stavu dokazovaním držalo v mantineloch predmetu konania a aby sa neuberalo smerom, ktorý z pohľadu podstaty prejednávanej veci nie je relevantný. Ak však súd odmietne vykonať určitý účastníkom navrhovaný dôkaz, je jeho zákonnou povinnosťou v odôvodnení rozhodnutia uviesť, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy. (pozri nález Ústavného súdu SR, sp. zn. zo dňa 30.09.2010)

17. Čo sa týka hodnotenia dôkazov upravuje zásadu voľného hodnotenia dôkazov v , v zmysle ktorej dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Voľné hodnotenie dôkazov súdom neznamená ľubovôľu hodnotenia, ale dôkazy hodnotí z hľadiska jeho dôležitosti, zákonnosti a pravdivosti. K nesprávnym skutkovým zisteniam z vykonaných dôkazov súd dospeje nesprávnym vyhodnotením dôležitosti alebo pravdivosti dôkazov, alebo porušením pravidiel formálnej logiky. Zistený skutkový stav vychádza z procesnej aktivity strán sporu, ktoré počas súdneho konania pred súdom prvej inštancie na preukázanie svojich tvrdení navrhli dôkazy a tieto súd prvej inštancie vykonal.

18. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj celého súdneho spisu dospel k záveru, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav.

19. Z vykonaného dokazovania aj pre odvolací súd vyplýva, že žalobca sa v žalobe domáhal zaplatenia sumy predstavujúca kalkulované sumy za zariaďovacie predmety a ich montáž, a sumy za osvedčenie konštrukčnej dokumentácie spolu vo výške 8.574,50 eur, keďže podľa žalobcu za tieto predmety a ich montáž žalovaný dostal peniaze podľa dojednaní v zmluve o dielo a tieto ani nezakúpil a ani ich na stavbu nedodal. Vzájomným návrhom si žalovaný voči žalobcovi uplatnil sumu 25.807,28 eur za práce vykonané nad rámec bežnej ceny, ktoré zmluva o dielo vôbec nezahrňovala a ktoré bolo potrebné podľa žalovaného uskutočniť, aby mohol vykonať dielo, na ktorého vykonanie sa zaviazal, pričom tieto mali byť vykonané na podnet objednávateľa a zapisované do stavebného denníka a do výdajových listín, ktoré podpisovali objednávateľ a stavebný dozor. Správne sú tiež skutkové zistenia súdu prvej inštancie, že žalovaný ako zhotoviteľ sa v zmluve o dielo zo dňa 07.05.2012 zaviazal žalovanému okrem iného vykonať dodávku a montáž vodoinštalácie a kanalizácie podľa projektovej dokumentácie vypracovanej H.. Z. datovanej 03/2012 a na základe predbežnej ponuky.

20. Sporným medzi stranami sporu však bolo právne posúdenie nárokov strán sporu z dôvodu ukončenia zmluvného vzťahu zo strany žalobcu ako objednávateľa listom zo dňa 11.02.2013 a s tým súvisiacim posúdenie charakteru dojednanej ceny za dielo v zmluve o dielo, ako aj právne posúdenie premlčania nároku uplatneného žalovaným vzájomným návrhom proti žalobcovi.

21. Právnym posúdením sa rozumie činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, keď súd nepoužil správny (náležitý) právny predpis alebo keď síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo keď zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

22. Podľa , objednávateľ je oprávnený odstúpiť od zmluvy aj vtedy, ak je zrejmé, že dielo nebude včas hotové alebo nebude vykonané riadne, a ak zhotoviteľ neurobí nápravu ani v poskytnutej primeranej lehote.

Podľa , , od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto alebo v inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté. Odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.

Podľa , ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

23. Listom zo dňa 11.02.2013 žalobca zakázal žalovanému pokračovať v akýchkoľvek prácach na stavbe s uvedením, že predbežnosť ceny bola dohodnutá iba z dôvodu, že nebolo zrejmé pri podpísaní zmluvy, koľko bude potrebných zariaďovacích predmetov a v akej cene sa tieto zariaďovacie predmety rozhodne investor kúpiť a v ostatnom bola dohodnutá presne v rozsahu podľa projektovej dokumentácie. Ďalej žalobca v tomto liste uviedol, že požiadavka žalovaného na zaplatenie práv naviac v sume predloženej v decembri 2012 je bezvýznamná, keďže naviac môžu byť práce len nad projektovú dokumentáciu H.. Z. a H.. G., a že jeho trpezlivosť so správaním žalovaného skončila po oznámení, že mu žalovaný žiadne zariaďovacie predmety nenamontuje, pokiaľ mu nezaplatí práce naviac.

24. Súd prvej inštancie nárok žalobcu zamietol z dôvodu, že tento nárok žalobca nemôže odvíjať od predbežného rozpočtu zhotoviteľa zo dňa 27. apríla 2012, kde bola stanovená hodnota zariaďovacích predmetov, vrátane ich montáže, nakoľko je potrebné vyporiadavať zmluvné vzťahy dané zmluvou zo dňa 07. mája 2012 podľa ust. a hodnotiac podanie žalobcu zo dňa 11.02.2013 ako odstúpenie od zmluvy objednávateľa podľa ust. bez aplikácie dôsledkov špecifikovaných v .

25. Odvolací súd s týmto právnym posúdením súdu prvej inštancie ohľadom právneho úkonu žalobcu listom za dňa 11.02.2013 a jeho následkov nesúhlasí. Podľa ust. má objednávateľ právo odstúpiť od zmluvy bez toho, aby bol povinný tento právny úkon zdôvodniť, pričom sa nevyžaduje ani predchádzajúce porušenie povinností zhotoviteľa. Naproti tomu odstúpenie objednávateľa podľa je už spojené s nedostatkami na strane zhotoviteľa, ktorým môže objednávateľ zabrániť vzniku ďalších nepríjemností a prieťahov ohľadne pracovného postupu zhotoviteľa, kedy sa predpokladá vadnosť budúceho diela alebo omeškanie s jeho vykonaním, čo musí byť zrejmé v dobe odstúpenia, ďalej poskytnutie primeranej lehoty zhotoviteľovi objednávateľom na zjednanie nápravy a to, že zhotoviteľ neurobil nápravu ani počas nej.

26. Vzhľadom na obsah listu žalobcu zo dňa 11.02.2013 odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie tento nesprávane vyhodnotil ako odstúpenie od zmluvy podľa ust. , keďže z jeho obsahu nevyplýva, že by zhotoviteľ bol s vykonávaním diela v omeškaní alebo, že by dielo vykonával s nedostatkami, či vadami. Taktiež ak by sa tento úkon žalobcu mal vyhodnotiť podľa ust. , muselo by byť dôkazmi preukázané, že žalovanému ako zhotoviteľovi bola poskytnutá primeraná lehota na odstránenie vytýkaných nedostatkov, čo však počas súdneho konania preukazované nebolo. Poskytnutím lehoty na riadne vykonanie diela v zmysle je pritom potrebné rozumieť jednostranný právny úkon objednávateľa, ktorým zhotoviteľovi výslovne vymedzí jasne definovaný časový priestor, v ktorom má byť náprava urobená. Z obsahu listu žalobcu pritom jednoznačne vyplýva žiadosť žalobcu, aby žalovaný ďalej nevykonával ďalšie práce a ako dôvod je uvedená nezhoda strán sporu čo do riešenia platobných podmienok ohľadom ceny diela.

27. Odvolací súd teda je toho názoru, že žalobca listom zo dňa 11.02.2013 odstúpil od zmluvy o dielo, ktorú uzatvoril zo žalovaným dňa 07.05.2012 podľa ust. . Citované zákonné ustanovenie tak upravuje aj iné dôsledky odstúpenia od zmluvy, kedy zhotoviteľovi vzniká právo, aby mu objednávateľ zaplatil už vykonané práce, pokiaľ výsledok práce nemôže použiť inak a právo na náhradu účelne vynaložených nákladov. Objednávateľ má však tiež právo na vrátenie poskytnutej zálohy, ak ju zaplatil.

28. Zo zmluvy o dielo však vyplýva, že strany sporu si dohodli celkovú sumu za dielo vo výške 96.000,- eur parciálne rozdelenú podľa oblastí na 1/ ústredné kúrenie, kotolňu strojovňu, rozvod potrubia, armatúr a vykurovacích telies v sume 61.120,- eur s DPH, 2/ vodoinštaláciu a kanalizáciu v sume 27.600,- eur s DPH, 3/ plynofikáciu v sume 1.920,- eur s DPH a 4/ solárne kúrenie v sume 6.360,- eur s DPH. Podľa článku 5 zmluvy o dielo žalobca bol povinný túto sumu uhradiť v troch častiach., avšak nesporné medzi stranami sporu bolo, že žalobca zaplatil žalovanému sumu 95.000,- eur.

29. Napriek nesprávnemu právnemu posúdeniu podania žalobcu vyhodnoteného ako odstúpenie od zmluvy, súd prvej inštancie správne rozhodol, keď žalobu žalobcu zamietol. Ako bolo uvedené vyššie v prípade odstúpenia od zmluvy podľa ust. § 642 ods. 1 Občianskeho zákonník zhotoviteľ má právo na zaplatenie už vykonaných prác a objednávateľ má právo na vrátenie poskytnutej zálohy. V danom prípade mal teda žalobca preukázať, že sumu, ktorú požaduje od žalovaného zaplatiť sa rovná rozdielu zaplatenej zálohy a ceny vykonaných prác žalovaným. Takýto rozdiel však žalobca nepreukázal. Odvolací súd poukazuje, že pri určení výšky náhrady na už vykonané práce sa vychádza z ceny diela s prihliadnutím na mieru rozpracovania, hodnotu spracovaného materiálu a iné okolnosti. Podkladom pre určenie už vykonaných prác je najmä vzájomne uznaný rozsah prác alebo stav zachytený v stavebnom denníku. Podmienka, že výsledok práce nemôže byť použitý inak, predpokladá, že zhotoviteľ nemôže rozpracované dielo použiť na zhotovenie diela pre iného objednávateľa, že ho nemožno predať a pod.. Zhodne ako uviedol už odvolací súd v prvom svojom rozhodnutí (uznesenie č. k. -608) bolo potrebné prihliadnuť na závery Znaleckého posudku H.. B. W. č. X/ XXXX, ktorá určila ako hodnotu stavebných prác podľa projektovej dokumentácie H.. Z., v rozsahu vodoinštalácia, vodorovná a vnútorná kanalizácia na sumu 74.703,96 eur s DPH, pričom hodnota skutočne vykonaných prác podľa záverov tohto znaleckého posudku predstavuje sumu 63.020,92 eur s DPH. Zároveň znalkyňa konštatovala, že rozpočet H.. Z. obsahuje komplet rozvody vody - ležaté a stúpacie, vrátane zariaďovacích predmetov a taktiež ležaté a stúpacie rozvody kanalizácie s príslušným prácami. Podľa znalkyne v porovnaní so skutočne vykonanými prácami je zhodný rozdiel v tom, že sa nevykonávali zo strany zhotoviteľa - žalovaného práce a dodávky týkajúce sa zariaďovacích predmetov s tým, že znalkyňa zároveň konštatovala, že na základe projektovej dokumentácie, fotodokumentácie stavebného denníka a dodacích listov a konzultácie so zhotoviteľom je možné odhadnúť hodnotu skutočne vykonaných prác v značnom rozsahu. Z uvedeného je zrejmé, že cena diela uvedená v zmluve o dielo pre časť vodoinštalácie a kanalizácie je omnoho nižšia ako skutočná cena už vykonaných prác zhotoviteľom.

30. Podľa a (ďalej len ako „“, ak nie je výška ceny dojednaná zmluvou alebo ustanovená osobitnými predpismi, treba poskytnúť primeranú cenu. Ak nie je dohodnuté inak, platí sa cena až po skončení diela. Ak sa však dielo vykonáva po častiach alebo ak vyžaduje vykonanie diela značné náklady, je ten, komu bolo zadané, oprávnený požadovať už počas vykonávania diela od objednávateľa primerané preddavky.

Podľa až 4 , ak sa cena dohodla podľa rozpočtu, nesmie sa bez súhlasu objednávateľa zvýšiť. Práce a náklady do rozpočtu nezahrnuté možno účtovať iba vtedy, ak ich schválil objednávateľ písomne alebo ak práce dodatočne písomne objednal. Ak v čase od uzavretia zmluvy do jej splnenia došlo k zmene cenového predpisu, podľa ktorého sa cena dohodla, je zhotoviteľ na to povinný objednávateľa bez meškania písomne upozorniť a oznámiť mu novú cenu. Objednávateľ je oprávnený po oznámení novej ceny od zmluvy odstúpiť; ak bez zbytočného odkladu od zmluvy neodstúpi, je povinný zaplatiť zhotoviteľovi novú cenu, ibaže k zvýšeniu ceny došlo po prekročení dohodnutej doby vykonania diela. Ak objednávateľ odstúpi od zmluvy, je povinný zaplatiť zhotoviteľovi sumu pripadajúcu na vykonanú prácu a vzniknuté náklady podľa pôvodne dohodnutej ceny, iba ak mal z čiastočného plnenia zmluvy majetkový prospech.

Podľa ust. ak cenu pri uzavretí zmluvy nemožno dojednať pevnou sumou, musí sa určiť aspoň odhadom. Ak zhotoviteľ dodatočne zistí, že bude treba cenu určenú odhadom podstatne prekročiť, je povinný na to objednávateľa bez meškania písomne upozorniť a oznámiť mu novourčenú cenu; inak nemá právo za zaplatenie rozdielu v cene.

31. Zmluvou o dielo vzniká záväzkový právny vzťah, ide o odplatnú zmluvu, v ktorej vystupuje zhotoviteľ diela a objednávateľ diela. Zmluva o dielo má charakter konsenzuálnej zmluvy; zmluva o dielo vznikne v momente jej uzavretia. Pre platné uzavretie zmluvy o dielo sa nevyžaduje písomná forma, postačuje aj ústna dohoda. Vznik zmluvy o dielo predpokladá dohodu strán o jej podstatných obsahových zložkách. Podstatnými náležitosťami (essentialii negotii) zmluvy o dielo sú 1. určenie diela (predmetu zmluvy), 2. určenie ceny diela a 3. vykonanie diela na nebezpečenstvo zhotoviteľa. Dohoda o cene je nevyhnutným predpokladom vzniku zmluvy. Cenu je potrebné určiť podľa cenových predpisov pevnou sumou (napr. podľa rozpočtu) alebo odhadom v tých prípadoch, keď ju v čase uzavretia zmluvy nebolo možné určiť pevnou sumou. Ak je cena diela určená pevnou sumou, zhotoviteľ sa zaručuje, že na dokončenie diela nebude treba viac prác, než bolo rozpočítané s rizikom potreby ďalších prác. Pevnú sumu je možné

určiť cenníkom, cenovým výmerom, rozpočtom, ale ja odhadom. V prípade určenia ceny odhadom, je možné predpokladať vykonanie diela ďalších prác, či nákladnejších, pričom postup prekročenia ceny je uvedený v ust. . Aj v prípade ceny určenej rozpočtom zákon predvída postup úpravy ceny v ust. .

32. Stranami sporu bola dohodnutá cena za vodoinštaláciu a kanalizáciu vo výške 27.600,- eur spolu s DPH. Celková cena diela bola dohodnutá vo výške 96.000,- eur, pričom nebolo sporné, že žalobca uhradil žalovanému sumu 95.000,- eur. V písomnej zmluve o dielo strany sporu určili, že cena za zhotovenie predmetu zmluvy je stanovená dohodou zmluvných strán a je doložená v rozpočtových listoch, ktoré mali byť upravené po ukončení podľa skutočných stavov. Žalobca v liste zo dňa 11.02.2013 konštatuje, že predbežnosť ceny bola dohodnutá iba z dôvodu, že nebolo zrejmé pri podpisovaní, koľko bude potrebných zariaďovacích predmetov a v akej cene. Žalovaný uviedol, že urobil len predbežný rozpočet, ktorý riešil len vnútornú kanalizáciu, ale projekt H.. Z. riešil aj vonkajšiu kanalizáciu, pričom žalovaný robil všetko podľa tohto projektu.

33. Odvolací súd vzhľadom na uvedené uvádza, že strany sporu v písomnej zmluve o dielo si dohodli cenu diela ako pevnú cenu zodpovedajúcu rozsahu diela. Z vykonaného dokazovania podľa odvolacieho súdu vyplýva, že predmetom diela v časti vodoinštalácia a kanalizácia boli práce a materiály podľa rozpočtu zo dňa 27.04.2012 v celkovej sume 27.899,72 eur bez DPH. Podľa odvolacieho súdu nie je správna úvaha žalobcu, ktorý v odvolacom konaní uvádza, že cena bola určená zmluvnými stranami odhadom, pretože znaleckým dokazovaním bolo preukázané, najmä zo znaleckého posudku, že predbežný rozpočet neobsahuje práce a materiály v takom rozsahu ako projekt H.. Z.. Aj keď žalobca popiera dohodu so žalovaným ohľadom prác nad rámec rozpočtu zo dňa 27.04.2012, práve vykonaním znaleckého dokazovania bolo preukázané, že žalobcom tvrdená dohodnutá cena 27.000,- eur za všetky práce a materiál pre časť vodoinštalácie a kanalizácie predstavuje ani nie polovicu nákladov na materiál a práce skutočne dodané žalovaným.

34. Odvolací súd po zistení, že ani jednej z procesných strán sa nad všetku pochybnosť nepodarilo preukázať svoje tvrdenia ohľadom dohody o prác mimo rozpočtu zo dňa 27.04.2012, teda prác v rozsahu horizontálnej vnútornej a vonkajšej vodoinštalácie a kanalizácie, je toho názoru, že je len málo uveriteľné, aby žalovaný ako zhotoviteľ bez akejkoľvek dohody a na vlastné náklady vykonával pre objednávateľa diela dielo v rozsahu, ktorý by jeho cenu viac ako dvojnásobne prevýšil. Odvolací súd zdôrazňuje, že predložený znalecký posudok spĺňa všetky zákonné náležitosti, znalkyňa pri jeho vypracovaní vychádzala z dostupných skutočností, ktoré odborne posúdila a po ich zhodnotení výsledky premietla do svojich záverov. Ani v odvolacom konaní neboli zistené také iné závažné skutočnosti zásadného významu, ktoré by boli spôsobilé výrazným spôsobom ovplyvniť závery znaleckého dokazovania.

35. Vzhľadom na uvedené preto odvolací súd konštatuje, že žalobcovi, vzhľadom na rozdiel ceny diela, ktorú bol ako objednávateľ povinný v zálohách žalovanému zaplatiť a ceny diela, ktoré žalovaný skutočne vykonal pre časť diela označená ako vodoinštalácia a kanalizácia, žalobcovi nevznikol nárok na vrátenie zálohy vo výške 8.574,50 eur. Preto skutočnosti uvedené v odvolaní žalobcu neboli spôsobilé spochybniť záver súd prvej inštancie o zamietnutí jeho žaloby.

36. Čo sa týka premlčania nároku uplatneného žalovaným vzájomným návrhom proti žalobcovi odvolací súd poukazuje na svoj skorší názor (uznesenie č. k. -608 zo dňa 29.10.2019), podľa ktorého nárok uplatnený žalovaným vzájomným návrhom z titulu prác naviac možno hodnotiť ako bezdôvodné obohatenie, spočívajúce v hodnote týchto prác naviac na nehnuteľnosti žalobcu kde žalovaný sa dožaduje zaplatenia iba za vykonané dodávky prác a materiálov, ktoré zároveň aj v dokazovaní a znaleckom dokazovaní preukázal, nie za zriaďovacie predmety a ich montáž, ktoré nedodal.

37. Ustanovenie upravuje kombinované premlčacie doby, a to subjektívnu, ktorá je dvojročná, a objektívnu, ktorú nemožno prekročiť, hoci by ešte boli podmienky pre uplynutie subjektívnej premlčacej doby, a ktorej dĺžka je určená rozdielne podľa charakteru získania bezdôvodného obohatenia. V prípade, že bolo bezdôvodné obohatenie získané bez úmyselného konania, jej dĺžka je tri roky a ak bol taký prospech získaný úmyselne, určil jej dĺžku v rozsahu desať rokov. Aj plynutie týchto lehôt je stanovené odlišne a aj ich plynutie a skončenie nie sú na sebe závislé. Osobitne je upravený aj začiatok plynutia týchto premlčacích dôb. Pre začiatok behu

subjektívnej premlčacej doby sa vyžaduje skutočná, nie iba predpokladaná vedomosť oprávneného o tom, že na jeho úkor bolo získané bezdôvodné obohatenie a kto ho získal. Pritom nie je rozhodujúce, že oprávnený sa mohol o získaní tohto obohatenia na jeho úkor dozvedieť pri vynaložení potrebnej starostlivosti prípadne aj skôr. Naproti tomu, plynutie objektívnej premlčacej doby je upravené bez akejkoľvek závislosti na subjektívnej vedomosti oprávneného o bezdôvodnom obohatení získanom na jeho úkor.

38. Žalovaný v odvolaní namieta nesprávnosť právneho posúdenia súdu prvej inštancie o začiatku plynutia premlčacej doby a tiež poukazuje na rozhodnutie súdu prvej inštancie a odvolacieho súdu v inej veci strán sporu.

39. Odvolací súd konštatuje, že sa v celom rozsahu stotožňuje s rozsudkom súdu prvej inštancie ohľadom hodnotenia námietky premlčania žalobcu a taktiež konštatuje správnosť právneho posúdenia vo vzťahu k tejto spornej otázke. Dôvody rozhodnutia súdu prvej inštancie ohľadom tejto otázky sú jasné, logické a presvedčivé. Odvolací súd poukazuje na bod 54. odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie, v ktorom správne uvádza a hodnotí zistený skutkový stav.

40. Hoci žalovaný v podanom odvolaní poukazuje, že o vzniku bezdôvodného obohatenia sa skutočne dozvedel až na základe Znaleckého posudku H.. B. W. č. X/XXXX dňa 24.09.2018, k tomu odvolací súd poukazuje, že na základe tohto znaleckého posudku došlo k ustáleniu výšky bezdôvodného obohatenia. Všetky skutkové okolnosti vzniku bezdôvodného obohatenia, ako aj označenia osoby obohacujúcej sa na úkor žalovaného, žalovaný uvádzal už v decembri 2012 v liste žiadajúcom žalovaného o vyplatenie sumy za práce naviac (list cituje žalobca v liste zo dňa 11.02.2013), taktiež v trestnom oznámení zo dňa 13. júna 2013 žalovaný opisuje, že pre žalobcu vykonal práce naviac nad rámec zmluvy v celkovej hodnote 53.407, 28 eur. Preto súd prvej inštancie správne ustálil, že objektívna premlčacia doba ohľadom nároku žalobcu uplynula najneskôr ku dňu 13.06.2015 a vzájomný návrh bol podaný až po jej uplynutí dňa 07.09.2012.

41. Ak žalovaný poukazuje na právny názor súdu prvej inštancie v inej sporovej veci strán sporu, súd prvej inštancie sa s touto námietkou žalovaného presvedčivo a podrobne vysporiadal v bode 56 svojho odôvodnenia. Hoci súd prvej inštancie vo veci sp. zn. v rozsudku zo dňa 23.05.2019 vyhodnotil, že k premlčaniu nároku uplatneného vzájomným návrhom nedošlo, s ktorým názorom sa stotožnil aj odvolací súd v rozsudku sp. zn. zo dňa 24.09.2020, podľa názoru odvolacieho súdu v tomto konaní nie je možné danú argumentáciu použiť a to vzhľadom na zistený skutkový stav. K tomu odvolací súd uvádza, že konštatovanie o nepremlčaní nároku uplatneného vzájomným návrhom vo veci sp. zn. je veľmi strohé, bez povšimnutia nespočívania premlčacej doby počas konania o totožnom uplatnenom nároku v konaní sp. zn. , v ktorom žalovaný uplatnený nárok vzal späť. Práve týmto úkonom žalovaného nastal stav, ako keby ku konaniu vôbec nedošlo a teda sa v konaní riadne nepokračovalo, preto premlčacia doba začala plynúť od jej začiatku vrátane započítania doby, počas ktorej prebiehalo skoršie zastavené konanie.

42. Pre úplnosť odvolací súd dodáva, že do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí súčasne aj právo strany sporu, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (porov. rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. ) ani právo na to, aby bola strana sporu pred všeobecným súdom úspešná, teda aby sa rozhodlo v súlade s jej požiadavkami ().

43. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti podľa potvrdil, aj čo do vecne správnych súvisiacich rozhodnutí o trovách konania pred súdom prvej inštancie, o ktorých súd prvej inštancie rozhodol podľa zásady zodpovednosti za výsledok konania podľa ust. a .

K trovám odvolacieho konania

44. Podľa ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie.

Podľa a súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá náhradu trov konania právo.

Podľa o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

45. V civilnom sporovom konaní sa povinnosť nahradiť trovy konania spravuje predovšetkým zásadou úspechu v konaní. Ak mala strana plný úspech vo veci, prizná sa jej tiež celá náhrada nákladov konania, ak mala strana len čiastočný úspech, náhrada nákladov bude pomerne rozdelená. Ak je úspech a neúspech vyvážený, vysloví súd, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

46. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa vyššie uvedených zákonných ustanovení, pričom ani jedna zo strán sporu nebola v odvolacom konaní úspešná v celom rozsahu. Žalobca bol v odvolacom konaní neúspešný vo svojom odvolaní proti výroku súdu prvej inštancie, ktorým zamietol jeho návrh na zaplatenie 8.574,50 eur s prísl. a žalovaný bol neúspešný vo svojom odvolaní proti výroku súdu prvej inštancie, ktorým zamietol jeho vzájomný návrh na zaplatenie 25.807,28 eur s prísl. Vzhľadom na výšku uplatňovaných nárokov strán sporu úspech žalobcu v odvolacom konaní predstavuje 75,06 % (= 25,807,28 eur z 34.381,78 eur) a u žalovaného 24,94 % (= 8.574,50 eur z 34.381,78 eur), a preto žalobca má proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 50,12 %.

47. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( )

Podľa , dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa , dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa , dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n).

Podľa dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie.

Podľa , dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa , dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa , dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa , dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa , v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody - a )) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa , dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa , povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.